Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Banská Bystrica

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Drahomíra Mikulajová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24Sa/5/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6019200174
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6019200174.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v konaní pred sudkyňou JUDr. Drahomírou Mikulajovou,

v právnej veci žalobkyne: G. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. N. XXX, XXX XX H., proti žalovanému:
Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 626 122 6125 0 zo dňa 13.02.2019, o zvýšenie invalidného
dôchodku, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalobkyni právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Sociálna poisťovňa, ústredie, ako prvostupňový orgán verejnej správy rozhodnutím č. 626 122 6125

0 zo dňa 18.08.2017 zamietla žiadosť žalobkyne zo dňa 07.08.2017 o zvýšenie invalidného dôchodku
aplikujúc ustanovenie § 73 a § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len
„zákon č. 461/2003 Z. z.“ alebo „ZoSP“). Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že na základe podanej
žiadostiozvýšenieinvalidnéhodôchodku,vykonalposudkovýlekárSociálnejpoisťovne,pobočkyZvolen
dňa 11.08.2017 posúdenie zdravotného stavu žalobkyne, zohľadniac aktuálne odborné nálezy lekárov,
pričom určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60% (50% za stredne ťažkú astmu,
s navýšením o 10% za bolesti chrbta, chorobu vysokého krvného tlaku II. stupňa, epizódu stredne ťažkej

depresie a stav po operácii pľúc pre nádor v roku 1991, bez recidívy onkologického ochorenia), teda
určil rovnaký pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako pri predchádzajúcom posúdení v
rámci kontrolnej lekárskej prehliadky dňa 27.11.2015, pretože nezistil zhoršenie zdravotného stavu od
predchádzajúceho posúdenia. Podľa posudkového lekára je žalobkyňa naďalej invalidná podľa § 71
ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

2. Proti predmetnému rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom
namietala nesprávne posúdenie jej zdravotného stavu a navrhnuté pracovné zaradenie.

3. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ako odvolací orgán, rozhodnutím č. 626 122 6125 0 zo
dňa 13.02.2019 podľa § 218 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. zmenil odvolaním napadnuté prvostupňové
rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie nasledovne:
Podľa § 263 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z. a

podľa § 29 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečením v znení neskorších predpisov sa pani G.
O. od 22. septembra 2017 priznáva invalidný dôchodok v sume 255,10 Eur mesačne.
V uvedenej sume je zahrnutá úprava podľa zákona č. 306/2002 Z. z. o zvýšení dôchodkov v roku 2002, o
úprave dôchodkov priznaných v roku 2003 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálnehozabezpečenia v znení zákona č. 639/2002 Z. z., zvýšenie podľa zákona č. 222/2003 Z. z. o zvýšení
dôchodkov v roku 2003.
Podľa § 73, § 112 ods. 4, § 82, §293dq a § 293dr zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení

neskorších predpisov sa pani Kataríne Martinkovej od 22. septembra 2017 zvyšuje suma invalidného
dôchodku na 298,30 Eur mesačne.
Podľa § 263a ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 529/2006 Z. z. patrí invalidný dôchodok
v sume 298,30 Eur mesačne podľa zákona účinného od 1. januára 2004 a súčasne zaniká nárok na
invalidný dôchodok podľa zákona účinného do 31. decembra 2003 v sume 255,10 Eur mesačne.

Podľa § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sa
od 1. januára 2018 zvyšuje suma invalidného dôchodku na 305,50 Eur mesačne.
Podľa § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sa
od 1. januára 2019 zvyšuje suma invalidného dôchodku na 313,50 Eur mesačne.

4. Žalovaný opätovne rozhodoval o odvolaní žalobkyne po tom, čo Krajský súd v Banskej Bystrici

rozsudkom č. k. 24Sa/2/2018-66 zo dňa 31.10.2018 zrušil rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej
poisťovne rovnakého č. 626 122 6125 0 zo dňa 30.11.2017 a zo dňa 09.04.2018, obe vydané vo veci
toho istého odvolania a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

5. Z odôvodnenia rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne vyplýva, že dôvodom zmeny

prvostupňového rozhodnutia bola zmena - zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť u žalobkyne na 75% od 22.09.2017.

6. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia č. 626 122 6125 0 zo dňa 13.02.2019 poukázal na to, že
na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobkyne opätovne posúdený posudkovým lekárom

sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Zvolen dňa 02.10.2017, ktorý zotrval na svojom
pôvodnom posudku, a preto predložil kompletný spisový materiál posudkovému lekárovi sociálneho
poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici.

7. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici

posúdil zdravotný stav žalobkyne dňa 09.11.2017 s nasledovným záverom:
Zdravotný stav u takmer 55 ročnej účastníčky konania s odborným vzdelaním, bol v minulosti opakovane
prehodnotený, v popredí boli somatické ťažkosti - stav po operácii pľúc, klinicky aj pri kontrolnom
CT vyšetrení s dosiahnutým primeraným nálezom, priedušková astma, ktorá je aktuálne stabilizovaná
s ľahkou dychovou insuficienciou, takže ju možno hodnotiť maximálne ako stredne ťažkú. Pre

bolesti chrbtice na podklade degeneratívnych zmien absolvovala pravidelné neurologické ambulantné
vyšetrenia, ako aj liečbu na ambulancii chronickej bolesti, zatiaľ na konzervatívnej liečbe, nakoľko
podľa neurochirurgickej konzultácie neboli vyčerpané všetky možnosti neoperačnej liečby. Hypertenzia
je kontrolovaná a hodnotená na úrovni II. stupeň ESH/ESC. Kontrolovaná je tiež pre poruchu tukového
metabolizmu a mitrálnu regurgitáciu I. stupňa. Aktuálne sú dominujúce a progredujúce psychické

problémy v súvislosti s uvedeným somatickým statusom. Napriek chronickej aj upravovanej ambulantnej
liečbe depresie je v súčasnosti konštatovaný prechod (podľa psychiatrického aj psychologického
vyšetrenia) do ťažkej formy. Takto je psychiatrom stav zhodnotený dňa 22.09.2017. Uvedeným dňom
posudkový lekár sociálneho poistenia určil celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť na úrovni 75%, z dôvodu endoreaktívnej depresívnej poruchy ťažkého stupňa je miera poklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 65% a v percentuálnom zvýšení o 10%, boli zohľadnené
ostatné pridružené somatické ťažkosti. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár určil
duševné choroby a poruchy správania, poruchy nálad (depresívne), ťažké formy podľa kapitoly V.,
položky 3, písm. b) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z., ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť 65% a za iné zdravotné postihnutia (pridružené ochorenia), bola zvýšená

miera poklesu o 10% podľa § 71 ods. 8 ZoSP.

8. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalobkyňa je invalidná podľa § 70 ods. 1 ZoSP.
Jej miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom určená na 75%,
a preto bol opätovne posúdený aj nárok na výšku invalidného dôchodku, ktorá sa zvýšila v závislosti od

zmeny miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Sumu invalidného dôchodku určil podľa
§ 73 ods. 1 ZoSP, ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia
získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok (s pripočítaním obdobia od vzniku nároku na
invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku) a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Vychádzal zoskutočnosti, že žalobkyni vznikol nárok na invalidný dôchodok dňa 27.01.2015. Odkázal na skutočnosť,
že spôsob výpočtu hodnoty priemerného osobného mzdového bodu a rokov obdobia dôchodkového
poistenia spolu s pripočítaným obdobím, bol účastníčke konania podrobne vysvetlený v rozhodnutí o

priznaní invalidného dôchodku č. 626 122 6125 0 zo dňa 14.07.2015. Určil sumu invalidného dôchodku
na 291,20 Eur mesačne, ktorá sa ďalej zvyšuje od 22.09.2017 o 7,10 Eur mesačne na sumu 298,30
Eur mesačne v zmysle § 82, § 293dq a § 293dr ods. 1 písm. e) ZoSP. Suma invalidného dôchodku sa
ďalej valorizuje od 01.01.2018 o 7,20 Eur mesačne na 305,50 Eur mesačne v zmysle § 82 a § 293dx
ZoSP a od 01.01.2019 na sumu 313,50 Eur mesačne. Vykonal porovnávací výpočet výšky invalidného

dôchodku podľa zákona č. 100/1988 Zb. a podľa zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov
(str. 5 až 8 rozhodnutia). Zistil, že k 22.09.2017 suma invalidného dôchodku poľa zákona účinného
do 31.12.2003 je 255,10 Eur mesačne a suma invalidného dôchodku určená podľa zákona účinného
od 01.01.2004 je k rovnakému dátumu v sume 298,30 Eur mesačne, z čoho vyplýva, že účastníčke
konania patrí invalidný dôchodok v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. nakoľko je vo vyššej sume. Žalovaný
poukázal na to, že žalobkyni bol priznaný invalidný dôchodok rozhodnutím č. 62 61 22 6125 zo dňa

09.11.1992, a to od 02.11.1992 v sume 1 988 Sk mesačne. Invalidný dôchodok bol účastníčke konania
odňatý a od 09.03.1995 jej bol priznaný invalidný čiastočný dôchodok, pretože posudkovým lekárom
sociálneho zabezpečenia bola uznaná len za čiastočne invalidnú. Žalovaný konštatoval, že v odvolacom
konaní bola účastníčka konania uznaná za invalidnú podľa obidvoch právnych predpisov od 22.09.2017.
Podľa zákona č. 100/1988 Zb. bol invalidný dôchodok vypočítaný z priemerného mesačného zárobku

ku dňu vzniku invalidity, neobmedzeného v sume 330,82 Eur, ktorý po úprave podľa § 12 ods. 6
zákona č. 100/1988 Zb. predstavuje sumu 134,89 Eur. Pre výpočet sumy invalidného dôchodku podľa
zákona č. 100/1988 Zb. porovnal žalovaný aj priemerný mesačný zárobok, z ktorého bol vypočítaný
invalidný dôchodok v roku 1992, ktorý neobmedzený predstavoval sumu 3 347 Sk, t. j. 111,10 Eur, čo
je nižšia suma ako priemerný mesačný zárobok z rozhodného obdobia ku dňu vzniku novej invalidity

k 22.09.2017. Uviedol, že invalidný dôchodok je 67% priemerného mesačného zárobku upraveného
podľa § 12 ods. 6 zákona č. 100/1988 Zb., t. j. 90,40 Eur mesačne, ktorá suma bola následne upravená
zvýšením o 112,1%, ďalej o sumu 42,16 Eur (podľa zákona č. 306/2002 Z. z. v znení zákona č.
639/2002 Z. z.) a o 6% (podľa zákona č. 222/2003 Z. z.), spolu na sumu 248 Eur mesačne. Táto suma
invalidného dôchodku sa ďalej zvyšuje o 7,10 Eur na sumu 255,10 Eur (§ 82, § 293dq a § 293dr ods.

1 písm. e) zákona č. 461/2003 Z. z.). Takto zistená suma je evidentne nižšia ako suma invalidného
dôchodku určená podľa zákona o sociálnom poistení účinného od 01.01.2004, v zmysle ktorého je suma
invalidného dôchodku k 22.09.2017 vo výške 298,30 Eur mesačne. Keďže je možné vyplácať len jeden
dôchodok, a to ten, ktorého suma je vyššia, rozhodol žalovaný o zániku nároku na dôchodok, ktorého
suma je nižšia, určeného v zmysle zákona č. 100/1988 Zb. (§ 263a ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v

znení zákona č. 529/2006 Z. z.).

9. Žalobkyňa podala v zákonom stanovenej lehote žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 626 122 6125 0 zo dňa 13.02.2019. Navrhovala, aby správny súd po preskúmaní
zákonnosti napadnutého rozhodnutia toto rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Nesúhlasila s výpočtom sumy invalidného dôchodku, s postupom pri výpočte invalidného dôchodku
najmä, ak Sociálna poisťovňa nezohľadňovala roky pred vznikom invalidity a osobný mzdový bod, aký
jej za tieto roky prislúcha. Uvádzala, že do 26.01.2015 poberala čiastočný invalidný dôchodok v sume
162,30Eurpodľazákonač.100/1988Zb.arozhodnutímzodňa30.11.2017jejbolpriznanýplnýinvalidný
dôchodok v sume 305 Eur podľa zákona č. 461/2003 Z. z.

10. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Zotrval na argumentácii
uvedenej v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia. Podľa žalovaného žalobkyňa neuviedla
žiadne konkrétne dôvody, pre ktoré nesúhlasí so stanovenou výškou invalidného dôchodku. Zopakoval,
že žalobkyňa je invalidná, jednak podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. s mierou poklesu schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť 75% od 22.09.2017, a jednak je invalidná aj podľa § 29 ods. 3 písm. a)
zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov od 22.09.2017. Žalovaný preto nárok žalobkyne
na invalidný dôchodok posúdil podľa obidvoch právnych predpisov, a to v zmysle § 236 ods. 1 zákona
č. 461/2003 Z. z. Po zistení, že suma invalidného dôchodku k 22.09.2017 je vyššia pri výpočte podľa
zákona o sociálnom poistení, rozhodol o vyplácaní tohto dôchodku s odkazom na § 263a ods. 5 Zákona

o sociálnom poistení.

11. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, nakoľko nezistil
žiadny z dôvodov, pre ktoré by bolo potrebné pojednávanie nariadiť v zmysle § 107 ods. 1 písm. a)až e) SSP. V danom prípade ide o správnu žalobu v sociálnych veciach, upravenú v tretej hlave III.
časti SSP, v ustanoveniach § 199 až § 205. Správny súdny poriadok v náležitostiach správnej žaloby v
sociálnych veciach nevyžaduje od žalobcu fyzickej osoby (§ 202 ods. 2 veta druhá) uviesť vyjadrenie,

či žiada nariadiť vo veci ústne pojednávanie. Otázka nariaďovania pojednávania je teda upravená u
tohto druhu žalôb osobitne. Táto odlišujúca sa právna úprava má prednosť ako lex specialis pred
aplikáciou ustanovení o konaní o všeobecnej správnej žalobe. Neznamená to však, že by správny súd
vo veciach sociálnych žalôb nenariaďoval ústne pojednávanie. Naopak, v každom konkrétnom prípade
zvažuje potrebu nariadiť pojednávania individuálne vzhľadom na okolnosti tej-ktorej veci s poukazom na

ustanovenie § 107 ods. 1 písm. d) v spojení s § 5 ods. 6 SSP (porovnaj: Baricová, J., Fečík, M., Števček,
M., Filová, A. a kol., Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C.H.Beck, 2018, strana 1051).
Správny súd nepovažoval za potrebné vo veci nariadiť pojednávanie nakoľko stanoviská, tak žalobkyne,
ako aj žalovaného boli súdu dostatočne známe z písomných podaní účastníkov konania, skutkový stav
bol zrejmý z pripojených listín a z predloženého dávkového spisu, ako aj zo spisu sp. zn. 24Sa/2/2018,
v ktorom konaní súd aj pojednával za účasti oboch účastníkov konania, pričom v neposlednom rade

správny súd prihliadol aj na zásadu, v zmysle ktorej konanie pred ním má byť rýchle a hospodárne (§ 5
ods. 7 SSP). Rozsudok bol vo veci verejne vyhlásený dňa 27.06.2019 postupom podľa § 137 ods. 4 SSP.
Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu dňa 21.06.2019.

12. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj postup Sociálnej

poisťovne v oboch stupňoch, vrátane prvostupňového rozhodnutia, prihliadal na to, že sa jedná o
sociálnu žalobou fyzickej osoby, kedy súd posudzuje správnu žalobu neformálne (§ 202 ods. 2 SSP),
že správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle ustanovenia § 203 ods. 2 SSP v spojení s §
134 ods. 2 písm. d) SSP, že na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP), pričom dospel k záveru, že žaloba nie je

dôvodná, preto žalobu zamietol podľa § 190 SSP.

13. Z administratívneho spisu, zo súdneho spisu sp. zn. 24Sa/2/2018 a písomných vyjadrení účastníkov
konania v tomto konaní je zrejmé, že žalobkyňa bola uznaná za invalidnú 02.11.1992 podľa § 29 zákona
č. 100/1988 Zb. Rozhodujúcim ochorením bolo onkologické pľúcne ochorenie. Dňa 25.11.1994 došlo k

zmene stupňa invalidity na čiastočnú invaliditu. V rámci kontrolnej lekárskej prehliadky dňa 27.04.2006
bol posúdený zdravotný stav žalobkyne podľa zákona č. 461/2003 Z. z. s mierou poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť 60% a dňa 05.12.2008, bola žalobkyňa naďalej uznaná aj čiastočne
invalidná v súlade s nálezom Ústavného súdu SR č. 460/2006 Z. z.

14. V roku 2015, bol zdravotný stav žalobkyne nanovo posudzovaný v rámci kontrolnej lekárskej
prehliadky, a to dňa 27.01.2015. Podľa posudkového záveru žalobkyňa je naďalej čiastočne invalidná
podľa § 37 ods. 3 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je
schopná vykonávať doterajšie alebo iné sústavné zamestnanie len za osobitne uľahčených pracovných
podmienok. Zároveň je žalobkyňa invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo má pokles

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 60% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (t. j. o viac
ako 40%). Na základe výsledkov zdravotného posúdenia žalobkyne po preukázaní splnenia aj ostatných
zákonom stanovených podmienok pre priznanie invalidného dôchodku, Sociálna poisťovňa rozhodnutím
č. 626 122 6125 0 zo dňa 14.07.2015 priznala žalobkyni nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods.
1, určila jeho sumu podľa § 73 ods. 2 a § 82 ZoSP od 27.01.2015 vo výške 167,20 Eur mesačne. Za

rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár učil prieduškovú astmu stredne ťažkú.

15. Žalobkyňa žiadosťou zo dňa 07.08.2017 požiadala o zvýšenie invalidného dôchodku. O jej žiadosti
bolo rozhodnuté rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 18.08.2017, ktoré predchádza
žalobou napadnutému rozhodnutiu žalovaného. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne, pobočky Zvolen

dňa 11.08.2017 nezistil zmenu od predchádzajúceho posúdenia a konštatoval rovnaký pokles miery
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 60%. Preto bola žiadosť žalobkyne o zvýšenie
invalidného dôchodku prvostupňovým rozhodnutím zamietnutá v zmysle § 112 ods. 4 zákona č.
461/2003 Z.z. a contr., keďže nedošlo k zmene skutočnosti rozhodujúcej na sumu dávky.

16. Podkladom rozhodnutia žalovaného č. 626 122 6125 0 zo dňa 13.02.2019 sa stalo posúdenie
zdravotného stavu žalobkyne posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie
zo dňa 09.11.2017, výsledkom ktorého je záver o určení celkovej miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť u žalobkyni na úrovni 75% (65% + 10%), a to od 22.09.2017. Je zrejmé, že zmenamiery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako jedna z veličín pri výpočte výšky invalidného
dôchodku viedla k novému prepočítaniu sumy invalidného dôchodku, čo viedlo k zmene prvostupňového
rozhodnutia. Keďže má žalobkyňa percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac

ako70%,sumainvalidnéhodôchodkusaužurčujepodľa§73ods.1ZoSP,aniepodľa§73ods.2ZoSP.

17. Podľa § 263 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.; invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok,
ktoré boli priznané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, sa považujú po 31. decembri 2003
za invalidný dôchodok podľa tohto zákona v sume, v akej patrili k 31. decembru 2003 a vyplácajú sa aj

po tomto dni za podmienok ustanovených predpismi účinnými do 31. decembra 2003, ak tento zákon
neustanovuje inak. Ak poberateľ invalidného dôchodku podľa prvej vety vykonáva činnosť zamestnanca,
práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru alebo činnosť povinne
nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, výkon
týchto činností alebo prác nemá po 31. júli 2006 vplyv na nárok na výplatu invalidného dôchodku.

18. Podľa § 263a ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.; ak poistenec uvedený v odsekoch 1 a 2 má nárok na
invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona účinného do 31. decembra 2003 a
súčasne má nárok na výplatu invalidného dôchodku podľa zákona účinného od 1. januára 2004, vypláca
sa invalidný dôchodok, ktorý je vyšší alebo najvyšší. Pri rovnakej sume týchto dôchodkov vypláca sa
dôchodok, ktorý si poistenec zvolil. Dňom úpravy výplaty invalidných dôchodkov pre súbeh nárokov na

ich výplatu zaniká nárok na invalidný dôchodok, ktorý sa nevypláca.

19. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.; poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou.

20. Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.; dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný
stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov
lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

21. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.; poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal
invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa
podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

22. Podľa § 73 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.; suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má

percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%, sa určí ako súčin
priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku
nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok
do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta
platia rovnako.

23. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.; lekársku posudkovú činnosť podľa odseku 1 vykonáva
posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia
ústredia (ďalej len "posudkový lekár") a podľa odseku 2 písm. b) aj určený zamestnanec Sociálnej
poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného.

24. Podľa § 29 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb.; občan je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav je neschopný vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie.

25. Podľa § 37 ods. 3 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb.; Občan je čiastočne invalidný, ak pre dlhodobo

nepriaznivý zdravotný stav je schopný vykonávať doterajšie alebo iné sústavné zamestnanie len za
osobitne uľahčených pracovných podmienok, ktoré ustanoví Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny
Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

26. Podľa § 37 ods. 5 zákona č. 100/1988 Zb.; čiastočný invalidný dôchodok je polovica invalidného

dôchodku.

27. Podľa § 12 ods. 6 zákona č. 100/1988 Zb.; ak priemerný mesačný zárobok vypočítaný podľa odsekov
1 až 5 prevyšuje sumu 2 500 Sk (82,99 Eur), počíta sa suma 2 500 Sk (82,99 Eur) v plnej výške, zosumy nad 2 500 Sk (82,99 Eur) do 6 000 Sk (199,17 Eur) jedna tretina a zo sumy nad 6 000 Sk (199,17
Eur) do 10 000 Sk (331,94 Eur) jedna desatina; na sumu nad 10 000 Sk (331,94 Eur) sa neprihliada.

28. Podľa § 30 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb.; pre výšku invalidného dôchodku sa k získanej dobe
zamestnania pripočíta doba od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dosiahnutia veku potrebného
pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 21 ods. 1 a 2.

29. Podľa § 29 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb.; občan má nárok na invalidný dôchodok, ak sa

stal invalidným, bol zamestnaný po dobu potrebnú pre nárok na tento dôchodok a v čase vzniku invalidity
nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok.

30. Žalovaný sa pri rozhodovaní dôsledne riadil právnou úpravou aplikovanou v konaní o žiadosti
žalobkyne, o zvýšenie invalidného dôchodku.

31. V konaní bolo nesporne preukázané, že žalobkyňa je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003
Z. z. s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75% od 22.09.2017. Taktiež je invalidná
podľa§29ods.3písm.a)zákonač.100/1988Zb.vzneníneskoršíchpredpisovod22.09.2017.Lekársku
posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový
lekár sociálneho poistenia, ústredia (§ 153 ods. 1, ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.). Mieru poklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyňa nespochybňovala, pričom správny súd zdôrazňuje,
že sa jedná o odbornú medicínsku otázku, správnosť ktorej neprináleží spochybňovať bez ďalšieho
ani správnemu súdu. Žalobkyňa má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o
viac ako 70%, t. j. suma invalidného dôchodku sa určuje v zmysle § 73 ods. 1 zákona o sociálnom
poistení ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného

ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku
na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Správne
poukázal žalovaný na to, že ďalšie zvyšovanie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť už nebude mať za následok zvýšenie sumy invalidného dôchodku.

32. Po zistenej zmene v posudkovom závere posudkového lekára sociálneho poistenia, postupovala
Sociálna poisťovňa správne, ak v dôsledku skutočnosti jej invalidity podľa obidvoch právnych predpisov
prepočítala výšku invalidného dôchodku prichádzajúceho do úvahy jednak podľa zákona č. 100/1988
Zb. a jednak podľa zákona č. 461/2003 Z. z. Uvedený postup je plne súladný s ustanovením § 236 ods.
1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

33. Vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že žalobkyni vznikol nárok na invalidný
dôchodok 27.01.2015. Správny súd konštatuje správnosť záveru Sociálnej poisťovne, pokiaľ vypočítala
sumu invalidného dôchodku 291,20 Eur mesačne ako súčin priemerného osobného mzdového bodu,
obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.

Priemerný osobný mzdový bod 0,5852 x 43,8302 rokov obdobia dôchodkového poistenia spolu s
pripočítaným obdobím x aktuálna dôchodková hodnota 11,3505 = 291,20 Eur mesačne. Táto suma
invalidného dôchodku bola v súlade s § 82, § 293dq a § 293dr ods. 1 písm. e) zákona č. 461/2003 Z.
z. zvýšená od 22.09.2017 o 7,10 Eur na sumu 298,30 Eur mesačne. Následne bola suma invalidného
dôchodku za každý rok zvyšovaná, naposledy od 01.01.2019 na sumu 313,50 Eur mesačne.

34. Podľa zákona č. 100/1988 Zb. bola suma invalidného dôchodku vypočítaná z priemerného
mesačného zárobku určeného z rozhodného obdobia za roky 2014, 2012, 2013, 2009, 2011 vo výške
330,82 Eur. Po jeho úprave v súlade s § 12 ods. 6 zákona č. 100/1988 Zb. predstavuje sumu 134,89 Eur.
Invalidný dôchodok bol vymeraný z III. pracovnej kategórie pri započítaní doby zamestnania rozhodnej

na určenie sumy dôchodku 42 rokov (po odpočítaní doby pred 18. rokom veku), aplikujúc ustanovenie §
30 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov. Invalidný dôchodok je 67% priemerného
mesačného zárobku po úprave v zmysle § 12 ods. 6 zákona č. 100/1988 Zb., t. j. 90,40 Eur mesačne. V
súlade so zákonom č. 306/2002 Z. z. v znení zákona č. 639/2002 Z. z. bol invalidný dôchodok zvýšený o
112,1% mesačnej sumy dôchodku, a o sumu 42,16 Eur, spolu na sumu 233,90 Eur mesačne. Súčasne

bol dôchodok zvýšený podľa zákona č. 222/2003 Z. z. o 6%, t. j. o 14,10 Eur na sumu 248 Eur mesačne.
Napokon bola suma invalidného dôchodku zvýšená o 7,10 Eur na sumu 255,10 Eur mesačne podľa §
82, § 293dq a § 293dr ods. 1 písm. e) zákona č. 461/2003 Z. z.35. Žalovaný pre výpočet sumy invalidného dôchodku podľa zákona č. 100/1988 Zb. porovnal
aj priemerný mesačný zárobok, z ktorého bol vypočítaný invalidný dôchodok v roku 1992, ktorý
neobmedzený predstavuje sumu 3 347 Sk, t. j. 111,10 Eur, čo je nižšia suma ako priemerný mesačný

zárobok z rozhodného obdobia ku dňu vzniku novej invalidity k 22.09.2017.

36. Tým, že došlo k zmene v posudkovom závere posudkového lekára sociálneho poistenia a
bola zvýšená percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne od
22.09.2017,bolopotrebnéprivýpočtesumyinvalidnéhodôchodkutútoskutočnosťzohľadniť.Významná

je, vzhľadom na pravidlá uplatňované pri výpočte sumy invalidného dôchodku len pre zvýšenie
invalidného dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z. z., čo v konečnom dôsledku spôsobilo, že podľa
zákona o sociálnom poistení je suma invalidného dôchodku ku dňu vzniku novej invalidity vo výške
298,30 Eur mesačne, čo je viac ako suma invalidného dôchodku podľa zákona č. 100/1988 Zb. k tomuto
istému dátumu (255,10 Eur). Keďže žalobkyni môže patriť len jeden invalidný dôchodok, a to ten, ktorý
je vo vyššej sume, rozhodnutie žalovaného je správne vydané v súlade s platnými právnymi predpismi o

sociálnom zabezpečení/poistení. Správny súd preto žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP.

37. Žalobkyni, ktorá bola v konaní neúspešná, správny súd náhradu trov konania nepriznal v zmysle §
167 ods. 1 SSP a contrario.

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP
a § 439 ods. 3 SSP a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť

je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od
doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej
podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania

podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľaleboopomenutýsťažovateľnemusíbyťvkonaníokasačnejsťažnostizastúpenýadvokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.