Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. september 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 10C/144/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214214277
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Henteková

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4214214277.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci žalobcu : Quantum Credit a.s., so sídlom Tomášikova 23/C,

Bratislava, IČO: 47248980, v konaní zastúpený PERPECTA Legal s.r.o., so sídlom Tomášikova 23/C,
Bratislava, IČO: 36668745, proti žalovanej : P. Š., A.. XX.X.XXXX, S. W. E. XXX, W. O., o zaplatenie
204,85 Eur istiny s príslušenstvom, sudkyňou JUDr. Júliou Hentekovou, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie 100,-Eur z a s t a v u j e .
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 57,05 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,50% ročne
zo sumy 19,50 Eur od 4.8.2011 do 24.7.2014,
zo sumy 0,50 Eur od 4.9.2011 do 24.7.2014,

zo sumy 132,44 Eur od 4.9.2011 do 24.7.2014,
zo sumy 112,44 Eur od 4.9.2011 do 12.1.2015,
zo sumy 92,44 Eur od 4.9.2011 do 12.1.2015,
zo sumy 72,44 Eur od 4.9.2011 do 11.3..2015,
zo sumy 52,44 Eur od 4.9.2011 do zaplatenia
zo sumy 4,61 Eur od 4.10.2011 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd žalobu za m i e t a .

Žalobca má nárok na náhradu trov konania vo výške 53,34% zo všetkých odôvodnene vynaložených
trov.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Žalobca sa žalobou došlou súdu 25.7.2014 domáhal zaviazania žalovanej na zaplatenie istiny 19,50
Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,50% ročne od 4.8.2011 do zaplatenia, istiny 132,94 Eur s
úrokom z omeškania 9,50% ročne od 4.9.2011 do zaplatenia, istiny 4,61 Eur s úrokom z omeškania
9,50% ročne od 4.10.2011 do zaplatenia, istiny 47,80 Eur s úrokom z omeškania 9% ročne od 4.7.2012
do zaplatenia a trov konania, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku 16,50 Eur a z trov právneho
zastúpenia. Žalobu odôvodnil tým, že Slovak Telekom a.s. uzavrela so žalovanou podľa § 43 Zákona

č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov dňa 29.6.2011 Zmluvu
o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytnutie mobilných hlasových služieb, program Relax 60. Na
základeZmluvyposkytovalaSlovakTelekoma.s.účastníkoviplnenieriadneavčas,zaslužbyfakturovala
podľa Cenníka. Žalovaná zmluvu porušila tým, že faktúry neuhradila, resp. nedobíjala si zmluvne
dohodnutý kredit, v dôsledku čoho bola deaktivovaná a preto vznikol jeho právnemu predchodcovi nárok
fakturovať zmluvnú pokutu. Zmluvnú pokutu si uplatňuje iba v alikvotnej časti, a to za príslušný počet
mesiacov počítaných od mesiaca, v ktorom došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti žalovanou až do

mesiaca ukončenia viazanosti služby, t.j. za 24 mesiacov.

2/ Žalovaná prvé pojednávanie konané 15.4.2015 žiadala odročiť za účelom poskytnutia lehoty na
mimosúdne riešenie veci s poukazom na to, že sa so žalobcom dohodla na vyrovnaní predmetnejsumy 20,- Eur mesačnými splátkami a ku dňu pojednávania už uhradila 5 splátok. Pre čiastočné plnenie
po začatí konania žalobca svoju žalobu prípisom z 24.8.2015 čiastočne vzal späť a konanie v časti o
zaplatenie 100,- Eur navrhol zastaviť. Zároveň upresnil žalobný petit tak, že navrhol žalovanej uložiť

povinnosť zaplatiť sumu 104,85 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 19,50
Eur od 4.8.2011 do zaplatenia, zo sumy 85,35 Eur od 4.9.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

3/ Súd podľa § 180 CSP konal v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu žalobcu,
ktorý svoju neúčasť ospravedlnil písomne, taktiež žalovanej, ktorá sa neospravedlnila, o odročenie

pojednávania z vážneho dôvodu nepožiadala.

4/ Súd vykonal vo veci dokazovanie Zmluvou o pripojení uzavretej medzi Slovak Telekom a.s. a
žalovanou dňa 29.6.2011, faktúrami Slovak Telekom a.s., oznámením postupcu o postúpení pohľadávky
z 2.12.2013, prílohou č.1 k Zmluve o postúpení pohľadávok a výpisom žalobcu z obchodného registra.
Vykonaným dokazovaním ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci :

5/ Slovak Telekom a.s. a žalovaná uzatvorili dňa 29.6.2011 Zmluvu o pripojení podľa § 43 Zákona
č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov. V Zmluve sa Slovak
Telekom, a.s. sa zaviazala aktivovať a poskytovať účastníkovi vo vzťahu k SIM karte za aktivačný
poplatok 3,32 Eur s DPH program služieb Relax 60, a to po dobu 24 mesiacov od účinnosti Zmluvy. V

bode 2. Zmluvy účastník vyhlásil, že sa zoznámil so Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných
elektronických komunikačných služieb a Cenníkom služieb spoločnosti Slovak Telekom, a.s., ktoré sú
neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy a zaväzuje sa ich dodržiavať, najmä riadne a včas platiť cenu za
aktiváciu a poskytovanie služieb, po dobu 24 mesiacov od dátumu účinnosti Zmluvy nepožiadať o
vypojenie SIM karty z prevádzky z iného dôvodu, než je porušenie povinnosti na strane Podniku. V

bode 3. Zmluvy sa zaviazal v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 2. Zmluvy alebo
v čl. 3 bod. 3.6 Všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a/ až c/ Všeobecných podmienok,
v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany Podniku, uhradiť podniku zmluvnú
pokutu v sume 47,80 Eur.

6/ Slovak Telekom a.s. cenu poskytnutých služieb fakturovala žalovanej nasledovne:
-fa č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.7.2011 sumu 19,50 Eur za obdobie od 15.6.2011 do 14.7.2011,
splatnú 3.8.2011,
-fa č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.8.2011 sumu 132,94 Eur za obdobie od 15.7.2011 do 14.8.2011,
splatnú 3.9.2011,

-fa č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.9.2011 sumu 4,61 Eur za obdobie od 15.8.2011 do 14.9.2011,
splatnú 3.10.2011,
-fa č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.6.2012 zmluvnú pokutu v sume 47,80 Eur, splatnú 3.7.2012.
Slovak Telekom a.s. túto svoju pohľadávku voči žalovanej vo výške 204,85 Eur postúpila žalobcovi
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2013. Postúpenie pohľadávky bolo oznámené žalovanej

listom postupcu zo dňa 2.12.2013.

7/ Podľa § 44 ods.1 Zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom
v čase uzavretia zmluvy o pripojení zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje
účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže

vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných
služieb je písomná.
8/ Podľa § 43 ods. 1 písm. a) citovaného zákona podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú
službu.
9/ Podľa § 44 ods. 8 písm. b) a od. 12 citovaného zákona podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní

verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.
Odstúpením od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom
prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane, ak nie je v odstúpení
uvedený neskorší deň; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez
súhlasu druhej strany.

10/ Podľa § 52 ods.1-4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.2011 spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišnézmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri

uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

11/ Podľa § 53 ods. 1 - 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

12/ Podľa § 2 písm. a) a e) Zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2012 spotrebiteľom
je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú
potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti. Dodávateľom je podnikateľ, ktorý priamo
aleboprostredníctvominýchpodnikateľovdodalpredávajúcemuvýrobokaktoréhočinnosťneovplyvňuje

vlastnosti výrobku,
13/ Podľa § 3 ods.3 citovaného zákona každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
14/ Podľa § 544 ods.1-3 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď

oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Ustanovenia o
zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom
(penále).

15/ Súd s poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia na právny vzťah založený Zmluvou o
pripojení uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou aplikoval Občiansky zákonník
nakoľko ju považoval za spotrebiteľskú zmluvu podľa Zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007
Z.z. v spojení s ustanovením § 52 Občianskeho zákonníka. Podmienkou pre posudzovanie zmlúv
ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ, pričom ich

charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za
podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne
ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor
na dojednávanie obsahu týchto zmlúv alebo ich zmeny. Súčasťou formulárových Zmlúv o pripojení
sú Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných dátových služieb

spoločnosti Slovak Telekom, a.s., ktoré však žalovaná ovplyvniť nemohla, nakoľko neboli dohodnuté
individuálne, ale boli vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. Z tejto zmluvy pre obe zmluvné
strany vyplývajú práva a povinnosti. Spoločnosti Slovak Telekom a.s. poskytovať žalovanej dohodnuté
služby, tieto vyfakturovať a žalovanej riadne a včas uhradiť faktúry. Túto svoju povinnosť si žalovaná
neplnila. Za služby fakturované vyššie uvedenými faktúrami v lehote ich splatnosti nezaplatila. Preto

žalobu v časti o zaplatenie ceny služieb v sume spolu 157,05 Eur súd považoval za dôvodný.
Nakoľko žalovaná po podaní žaloby uhradila žalobcovi piatimi splátkami po 20,- Eur (zo dňa 23.7.2014,
13.11.2014, 10.1.2015, 10.3.2015 a 13.4.2015 pripísanými na účet žalobcu dňa 25.7.2014,18.11.2014,
13.1.2015, 12.3.2015 a 15.4.2015) sumu 100,- Eur, žalobca svoju žalobu v tejto časti vzal späť. Žalovaná
námietky proti čiastočnému späťvzatiu žaloby nemala, preto súd konanie v časti o zaplatenie 100,- Eur

zastavil podľa § 145 ods.2 CSP. Súd mal za to, že prvou splátkou žalovaná uhradila faktúru vystavenú
na sumu 19,50 Eur a 0,50 Eur z faktúry na 132,94 Eur. Ďalšie splátky (4 x 20,- Eur) jej započítal na
faktúru splatnú 3.9.2011 a takto na faktúre č. XXXXXXXXXX ostáva ešte k uhradeniu 52,44 Eur a na
faktúre č. XXXXXXXXXX suma 4,61 Eur.

16/ Predmetom tohto konania sú aj úroky z omeškania odo dňa splatnosti jednotlivých faktúr. Nakoľko
žalovaná faktúry právneho predchodcu žalobcu včas neuhradila, dostala sa do omeškania, preto od
prvého dňa márneho uplynutia lehoty splatnosti jednotlivých faktúr má žalobca nárok na úroky zomeškania podľa § 517 Občianskeho zákonníka vo výške stanovenej § 3 ods.1 Vládneho nariadenia
č. 87/2005 Z.z.

17/ Podľa § 517 ods.1,2 Zákona č. 509/91 Z. z. v znení noviel dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania.
Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (ktorým je Vládne
nariadenie č. 87/95 Z. z.) .

18/Podľa§121ods.3Občianskehozákonníka príslušenstvompohľadávkysúúroky,úrokyzomeškania,
poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

19/ Výška úrokov z omeškania podľa § 3 ods. 1 Vládneho nariadenia č. 87/95 Z.z. (v znení platnom od
1.1.2009) je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej

banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

20/ Podľa § 3 ods.1 Vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013 výška úrokov
z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. (Úroková sadzba ECB od 13.7.2011

do 8.11.2011 bola 1,50%).

21/ Ak však záväzkový vzťah vznikol pred 1.2.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov
účinných k 31.1.2013 aj za dobu omeškania po 31.1.2013, t.j. 8 percentuálnych bodov + základná
úroková sadzba ECB. Neuhradené faktúry Slovak Telekom a.s. boli splatné od 3.8.2011 do 3.10.2011

a faktúra na zmluvnú pokutu 3.7.2012. Nakoľko žalovaná v lehote ich splatnosti neuhradila, dňom
nasledujúcim po ich splatnosti sa dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu a preto žalobca
má nárok na úroky z omeškania vo výške 9,50% ročne tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

22/ Žalobca si uplatnil aj nárok na zmluvnú pokutu v sume 47,80 Eur.

23/ Podľa § 544 ods.1-3 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len

písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Ustanovenia o
zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom
(penále).

24/ V zmysle bodu 3. Zmluvy žalobca v tomto konaní sa domáha aj zaplatenia zmluvnej pokuty v sume

47,80 Eur, podľa ktorého v prípade porušenia záväzku účastníka uvedeného v bode 2 Zmluvy alebo
v čl. 3 bod. 3..6 VP alebo v čl. 5. bod 5.2 písm. a/ až c/ VP účastník je povinný uhradiť zmluvnú
pokutu v sume 47,80 Eur. Zmluvná pokuta ako jeden zo zabezpečovacích prostriedkov je peňažná
suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, ak nesplní svoju zmluvnú povinnosť. Pre
zmluvnédojednanieozmluvnejpokutezákonobligatórnepredpisujepísomnúformu,ktorejnevyhnutnou

náležitosťou je uvedenie výšky pokuty, prípadne aspoň určenie spôsobu, akým bude stanovená. Určenie
výšky pokuty zásadne je vecou vzájomnej dohody účastníkov tohto dojednania. Občiansky zákonník
nijako neobmedzujú maximálnu výšku zmluvnej pokuty. Pri dojednaní jej výšky zmluvné strany by
mali dbať iba o súlad dohody o zmluvnej pokute s niektorými všeobecnými požiadavkami zákona,
predovšetkým s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, t.j. o súlad právneho úkonu s dobrými

mravmi. Na rozdiel od zmluvnej pokuty, výšku ktorej si strany musia dohodnúť, úrok z omeškania
ako príslušenstvo pohľadávky je majetkovou sankciou ustanovenou zákonom. Ide o dva rôzne právne
inštitúty (zmluvná pokuta je zabezpečovacím prostriedkom a úrok z omeškania zákonným dôsledkom
omeškania).

25/ Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka stanovuje podmienky, ktoré zákon označuje za
neprijateľné. Sú to podmienky, ktoré sú nečestné, hrubo porušujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Toto ustanovenie vyjadruje potrebu, aby dodávateľ v
spotrebiteľských zmluvách pri tvorbe podmienok postupoval v súlade s dobrými mravmi o to viac, žespotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť zmluvné podmienky, ktoré sú dodávateľom vopred stanovené.
Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne
formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorých používa vo dvoch

alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ nemá možnosť ich obsah meniť. Má možnosť iba súhlasiť
s podmienkami stanovenými výlučne dodávateľom, alebo k zmluve nepristúpiť.

26/ V bode 3. Zmluvy dojednaná zmluvná pokuta zaväzuje žalovanú na zaplatenie pokuty v prípade
porušenia zmluvy počas celej doby viazanosti, teda 24 mesiacov, a to aj v prípade, že by si plnila

svoju povinnosť odoberať služby postupcu, riadne, platila ich úhradu až do doby napr. mesiac - dva
pred uplynutím doby viazanosti. To znamená, že aj v prípade nezaplatenia čo len poslednej úhrady má
povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v plnej výške. Žalobca pri dojednaní zmluvnej pokuty nerozlišoval
medzi prípadmi, keď spotrebiteľ ukončí zmluvu krátko pred uplynutím doby viazanosti alebo hneď na
jej začiatku. V oboch prípadoch je spotrebiteľ viazaný rovnakou výškou zmluvnej pokuty, čo podľa
názoru súdu je potrebné považovať za neprijateľné. Súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená

na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná podmienka v
spotrebiteľskejzmluvejeobjektívnespôsobilápoškodiťspotrebiteľaaniejerozhodujúcavôľazmluvných
strán. Ustanovenie § 53 a Občianskeho zákonníka je dôsledkom transpozície smernice Rady 93/13/EHS
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica“), ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá
členským štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: „Členské štáty

zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné
prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.“ Súd pri zohľadnení všetkých týchto skutočností
dospel k záveru, že zmluvná podmienka obsiahnutá v bode 3. Zmluvy je neprijateľnou podmienkou a
je neplatná, nakoľko nezahrňuje intenzitu porušenia povinností a vyvoláva značný nepomer v právach

a povinnostiach zúčastnených strán, preto nepožíva právnu ochranu. Nebola zmluvnými stranami
individuálne dojednaná, žalovaná nemala možnosť ovplyvniť podmienky vzniku tohto nároku, ani jeho
výšku . Vo výroku rozsudku neplatnosť tohto zmluvného dojednania súd s poukazom na ustanovenie
§ 53a ods.1 Občianskeho zákonníka nevyslovil iba z dôvodu, že o jej neprijateľnosti už rozhodol vo
viacerých svojich rozsudkoch, napr. v rozsudku 10C/292/2015 a žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej

pokuty v sume 47,80 Eur spolu s úrokom z omeškania zamietol .

27/ Podľa § 255 ods. 1,2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru je úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

28/ Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

29/ Ustanovenie § 255 CSP vyjadruje samozrejmú požiadavku v tom, že strana sporu, ktorá v konaní

uspela, má nárok na náhradu trov konania. V zásade nemožno hovoriť o zodpovednosti za výsledok
ale o zásade úspechu ako základnom princípe určujúcom, ktorý z účastníkov v konečnom dôsledku
ponesie ťarchu všetkých trov konania Predpokladmi priznania náhrady trov konania je jednak plný
úspech vo veci, ktorý sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) s výrokom, ktorým sa rozhodlo vo
veci samej, ale aj účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva. Pri určení náhrady

trov konania podľa tohto ustanovenia CSP musí súd vychádzať zo zásady účelnosti a priznať môže
len náhradu tých výdavkov, ktoré boli nevyhnutne potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie
práva. Ak čiastočný úspech založil nárok na čiastočnú náhradu trov konania, je potrebné, aby išlo o
prevažujúci úspech, t.j. aby po porovnaní procesnej úspešnosti oboch sporových strán zostala ešte
suma opodstatňujúca záver o peňažnom úspechu jedného z účastníkov sporu s tým, že nesmie ísť o

pomerne nepatrnú časť predmetu konania (súdna prax dospela k záveru, že o pomernom procesnom
úspechu jednej z procesných strán možno hovoriť, ak jej pomerný úspech presiahne 10%). Žalobca
mal vo veci 76,67%-ný úspech (čo do zaplatenia sumy 57,05 Eur a 100,- Eur), žalovaná 23,33%-ný.
To znamená, že vzhľadom na podiel úspešnosti v konaní žalobcovi prináleží náhrada trov konania vo
výške 53,34% (76,67 % - 23,33% = 53,34%).

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na podpísanom súde písomne vo 2 vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z ktorých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávny (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1, 2 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu uvedenú v odseku 1), ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný
titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia
podľa § 376 ods.1 CSP (Zákona č. 233/1995 Z.z.).