Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. august 2019

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Tdo/60/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2218010216
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Michálik
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:2218010216.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Michálika,
sudcov JUDr. Gabriely Šimonovej a JUDr. Viliama Dohňanského na neverejnom zasadnutí konanom 7.
augusta 2019 v Bratislave, v trestnej veci obvineného J. B. pre prečin nebezpečného prenasledovania
podľa § 360a ods. 1 písm. a), b), c), ods. 2 písm. a) Trestného zákona a iné, o dovolaní obvineného proti
uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 28. júna 2018, sp. zn. 5To/60/2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 382 písm. c) Tr. por. dovolanie obvineného J. B. sa o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo 14. marca 2018, sp. zn. 18T/2/2018, bol obvinený
J. B. uznaný vinným v bode 1/ obžaloby z prečinu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods.
1 písm. a), b), c), ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného
zákona a v bode 2/ obžaloby zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona

v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona
na tom skutkovom základe, že

v bode 1/ obžaloby v období od presne nezisteného dňa mesiaca júl roku 2017 do dňa 11.09.2017 v obci
Y. D. - X., G. Q. XXX/XX, okres B. S. prenasledoval bývalú družku J. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
Y. D. - X., G. Q. XXX/XX, okres B. S., tým spôsobom, že skoro každý deň ju sledoval pred domom na jej

adresetrvaléhobydliska,pričomjejvykrikoval,abyišlavon,žejekurvaažejuzabije,pričomniekoľkokrát
stál pred jej domom aj celú noc, tiež ju kontaktoval každý deň telefonicky alebo cez internetový portál
Facebook, pričom jej posielal správy, v ktorých sa jej vyhrážal s bitím a zabitím, že ju dostane na vozík,
že ju dá na ARO, ponižoval ju a vynadal jej, že je kurva, že nech ani do práce nechodí, lebo ju nájde
a zbije ju, tiež ju kontaktoval cez jej rodinu a známych, jednej kamarátke napísal správu, že nech sa
pripraví, že pôjde na jeden pohreb, pričom týmto svojim konaním vzbudil u poškodenej J. I. dôvodnú

obavu o svoj život a zdravie a tiež o život a zdravie svojej rodiny.

v bode 2/ obžaloby dňa 11.09.2017 v čase o 20.00 hod v obci Y. D., na ulici Y., okres B. S., pred rodinným
domom so súpisným číslom XX/XX vykrikoval na J. I., nar. XX.XX, XXXX, bytom Y. D. - X., G. ulica XXX/
XX, okres B. S., aby mu vrátila jeho veci, že keď sa k nemu nevráti, tak ju zabije, tiež aj nadávky na jej
osobu, čo v poškodenej vzbudilo obavu o jej život a zdravie, na čo následne bez povolenia vbehol cez

neuzamknutú bránu na dvor rodinného domu so súpisným číslom XX/XX, ktorého vlastníkom je A. S.,
nar. XX.XX.XXXX bytom Y. D. - X., ulica Y. XX/XX, okres B. S. a následne cez neuzamknuté vchodové
dvere vošiel do kuchyne uvedeného rodinného domu, kde sa nachádzala poškodená J. I., pričom bol
vyzvaný I. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. D., ulica Y. XX/XX, aby okamžite opustil jej dom, avšak tak
neurobil, pričom J. I. začal opakovane päsťami udierať do oblasti tváre a hlavy, následne ju sotil na zem,
kde v útoku pokračoval a to tak, že ju kopal do oblasti ľavého stehna a naďalej ju udieral po hlave, čím

J. I. spôsobil zranenia hlavy s dobou liečenia nad sedem dní.Prvostupňový súd uložil obvinenému podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36 písm.
j), § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody
v trvaní 4 (štyri) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obvineného zaradil na výkon trestu odňatia slobody
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti vyššie citovanému rozsudku podal obvinený odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Trnave

uznesením z 28. júna 2018, sp. zn. 5To/60/2018, tak, že ho podľa § 319 Tr. por. zamietol ako nedôvodné.

Proti druhostupňovému rozsudku podal obvinený v zákonnej lehote prostredníctvom obhajcu dovolanie,
z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. f), g) a i) Tr. por. Obvinený považuje rozhodnutie odvolacieho
súdu, ktorým zamietol odvolanie proti vyššie uvedenému rozsudku súdu prvého stupňa za nezákonné,
majúce za následok nesprávnosť výroku o jeho vine, a tým aj výroku o treste. Naplnenie dovolacieho

dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. f) Tr. por. považuje obvinený v tom, že trestné stíhanie bolo
vykonané bez súhlasu poškodenej, hoci jej súhlas sa podľa zákona vyžaduje. Podľa názoru obvineného,
poškodená nedala súhlas k jeho trestnému stíhaniu za prečin podľa § 360a Trestného zákona, hoci bol
obvinenému za tento prečin a za ostatné trestné činy uložený úhrnný trest. V danej trestnej veci došlo
podľa názoru obvineného k porušeniu § 211 Tr. por.

Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu uvedenému v § 371 ods. 1 písm. g) Tr. por. uviedol, že jeho vinu
založil súd na komunikácii z portálu „messenger". Obvinený poukázal na rozpor vo výpovedi poškodenej
z prípravného konania a hlavného pojednávania zo 14. marca 2017, nakoľko tieto pochybenia sa
týkajú skutku a zločinu uvedeného v bode 2/ rozsudku súdu prvej inštancie. Namietal, že tieto

rozpory súd nežiadal od poškodenej vysvetliť prečítaním týchto zápisníc podľa § 364 Tr. por. a
založil svoje rozhodnutie na nepresnom, nešpecifikovanom prvom výsluchu poškodenej, ktorý nemožno
považovať za zákonný dôkaz. Uviedol, že poškodená bola vypočutá ešte pred vznesením obvinenia dňa
12.09.2017. Zdôraznil, že vyšetrovateľ PZ dňa 13.09.2017 položil poškodenej sugestívne a kapciózne
otázky, ktorými bola navedená na odpoveď. Je toho názoru, že súd nemohol založiť svoje rozhodnutie

na takejto neplatnej výpovedi získanej nezákonným dôkazom. Ďalej uviedol, že súd postavil vinu
obvineného aj na obsahu výpovedí svedkov (I. S., B. X., ale aj poškodenej), ktoré mali podstatný vplyv
na kvalifikáciu skutku.

V súvislosti s dovolacím dôvodom uvedeným v § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. obvinený uviedol, že

skutok tak, ako je vymedzený v bode 2/ rozsudku súdu prvého stupňa nezodpovedá nielen vykonaným
dôkazom, ale ani znakom trestného činu - zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2, písm. b) Tr.
zák. Nebol preukázaný kauzálny vzťah medzi konaním obvineného a predpokladaným následkom, t.j.
zásahom do slobody rozhodovania. Skutok uvedený v bode 2/ môže prípadne podľa obvineného naplniť
skutkovú podstatu trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Tr. zák. v jednočinnom súbehu

s trestným činom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. Právnu kvalifikáciu prečinu
porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. nenamietal. V súvislosti so subjektívnou
stránkou trestného činu vydierania podľa § 189 Tr. zák. uviedol, že nemal takýto úmysel, nebol
preukázaný a potvrdený žiadny takýto prejav. Ani sama poškodená nepotvrdila, že by ju počas ich
spolužitia niekedy fyzicky napadol, nikdy jej neublížil, netýral ju, nič si od nej nevynucoval, preto sa ho

nebojí. Poprel, že by vyslovil, že ak mu nevráti veci, resp. ak sa k nemu nevráti, že ju zabije. Poškodená
to uviedla nielen pri výsluchu pred vyšetrovateľom PZ 23.11.2017, ale aj na hlavnom pojednávaní.

Z uvedených dôvodov navrhol, aby najvyšší súd vyslovil podľa § 386 ods. 1 Tr. por. porušenie zákona v
neprospech obvineného J. B. a aby podľa § 386 ods. 2 Tr. por. zrušil napadnuté rozhodnutie krajského

súdu a aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku
ktorej došlo zrušením, stratili podklad a prikázal Okresnému súdu Dunajská Streda, aby vec v potrebnom
rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

K dovolaniu obvineného sa vyjadrila prokurátorka Okresnej prokuratúry Dunajská Streda podaním z 22.

októbra 2018, v ktorom uviedla, že dovolací dôvod obvineného podľa § 371 ods. 1 písm. f) Trestného
poriadku daný nie je, nakoľko pri predmetnom skutku ide v osobe poškodenej J. I. o bývalú družku
odsúdeného, ktorej súhlas podľa § 211 Trestného poriadku s trestným stíhaním pokiaľ ide o prečin
nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c) ods. 2 písm. a)Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona (bod 1/ obžaloby) nie je
potrebný. Podľa prokurátorky nie je možné aplikovať § 130 ods. 1 Trestného poriadku, pri práve odoprieť
vypovedať, na ktoré je § 211 Trestného poriadku viazaný, nakoľko v bývalej družke odsúdeného nejde

o príbuznú odsúdeného v priamom rade, pričom nie je možné v jej prípade odoprieť vypovedať ani
v zmysle § 130 ods. 2 Trestného poriadku, nakoľko jej pomer k odsúdenému nie je ani rodinný ani
obdobný (čo nevylučuje právnu kvalifikáciu skutku - kvalifikovanú skutkovú podstatu, a to s poukazom
na § 127 ods. 5 Trestného zákona). Z uvedených dôvodov súhlas s trestným stíhaním poškodenej v
tejto veci nebol potrebný. Zdôraznila, že je potrebné rozlišovať pojem „blízka osoba" v zmysle § 127

ods. 5 Trestného zákona (zakladá kvalifikovanú skutkovú podstatu) od pojmu „poškodený" v zmysle §
211 Trestného poriadku (vychádza z práva odoprieť vypovedať podľa § 130 ods. 1, ods. 2 Trestného
poriadku), pričom tieto dva pojmy si netreba zamieňať, prípadne stotožňovať, ako to urobil odsúdený
vo svojom dovolaní. Bez ohľadu na postoj poškodenej k trestnému stíhaniu, mali konať, ako aj konali
orgány činné v trestnom konaní „ex offo" z úradnej povinnosti. Dodala, že poškodená bola pri všetkých
svojich výsluchoch v prípravnom konaní ako aj v konaní pred súdom vždy poučená o práve odoprieť

vypovedať, pričom vždy uviedla, že toto svoje právo nevyužíva a vypovedať chce a bude. Avšak toto
poučenie šlo nad rámec zákona, a to z vyššie uvedených dôvodov.

Pokiaľ ide o dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. g) a i) Trestného poriadku prokurátorka
uviedla, že všetky dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní dňa 14.03.2018 boli vykonané zákonným

spôsobom. Na predmetnom hlavnom pojednávaní boli vykonané dôkazy z prípravného konania -
výsluchy svedkov, ktoré boli zákonné a vykonané zákonným spôsobom a oboznámené listiny, ktoré boli
zadovážené zákonným spôsobom. Napriek tomu, že obvinený vo svojom dovolaní vykonanie dôkazov
na hlavnom pojednávaní napáda a označuje ich za nezákonné, avšak bližšie neuvádza, v čom spočíva
ich nezákonnosť. Taktiež uviedla, že rozhodnutie súdu bolo založené na správnom právnom posúdení

zistených skutkov, a to s poukazom na ich právnu kvalifikáciu ako v bode 1/, tak aj v bode 2/ obžaloby.
V tejto súvislosti poukázala na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Trnave v konaní pod sp.
zn. 5To/60/2018, zo dňa 28.06.2018, ktorým zamietol odvolanie obvineného, pričom sa vysporiadal so
všetkými okolnosťami uvádzanými obvineným vo svojom odvolaní.

Na záver prokurátorka uviedla, že v dovolaní obvineného nie sú uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré
by mali viesť k opätovnému konaniu v právoplatne skončenej veci. Rozsudok Okresného súdu Dunajská
Streda, sp. zn. 18T/2/2018, zo dňa 14.03.2018 v spojitosti s uznesením Krajského súdu v Trnave, sp. zn.
5To/60/2018, zo dňa 28.06.2018 považuje za zákonný a navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
dovolanie obvineného podľa § 392 ods. 1 Trestného poriadku zamietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní
obvineného skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že toto bolo podané proti
prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 1, ods. 2 Tr. por. a § 566 ods. 3 Tr. por.), oprávnenou osobou
prostredníctvom obhajcu (§ 369 ods. 2 písm. b) Tr. por. a § 373 ods. 1 Tr. por.), v zákonnej lehote a na

príslušnom súde (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.) a že spĺňa obligatórne obsahové náležitosti dovolania (§
374 ods. 1, ods. 2 Tr. por.). Okrem toho zistil, že bola splnená aj podmienka dovolania podľa § 372 ods.
1, veta prvá Tr. por., keďže obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo podať riadny opravný
prostriedok a o tomto bolo rozhodnuté.
Najvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň dospel k záveru, že podané dovolanie je potrebné

odmietnuť na neverejnom zasadnutí, nakoľko je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa §
371 Tr. por. (§ 382 písm. c) Tr. por.).

Podľa § 371 ods. 1 písm. f) Tr. por., dovolanie možno podať, ak trestné stíhanie bolo vykonané bez
súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje.

Podľa § 371 ods. 1 písm. g) Tr. por., dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na dôkazoch,
ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.

Podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por., dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie založené na nesprávnom

právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia;
správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Podľa § 385 ods. 1 Tr. por., dovolací súd je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené.Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených pochybení,
pričommábyťlenskutočnevýnimočnýmprielomomdoinštitútuprávoplatnosti,ktorýjedôležitouzárukou

stability právnych vzťahov a právnej istoty. Možnosti podania dovolania musia byť preto obmedzené,
aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná
inštancia.

Z inštitútu dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku je zrejmé, že trestné konanie je v zásade

dvojinštančnéaNajvyššísúdSlovenskejrepublikyakosúdrozhodujúciodovolaníobvinenéhojeviazaný
zisteným skutkovým stavom veci tak, ako ho ustálili súdy nižšej inštancie. Najvyšší súd Slovenskej
republiky zdôrazňuje, že dovolanie nie je teda prostriedkom určeným na revíziu, či nápravu skutkových
zistení, ktoré urobili súdy prvého a druhého stupňa.

V súvislosti s dovolacou námietkou obvineného, že neboli splnené podmienky v zmysle § 211 ods. 1

Trestného poriadku, t.j. v danej trestnej veci poškodená nedala súhlas na trestné stíhanie pre trestný čin
nebezpečného prenasledovania podľa § 360a Trestného zákona proti obvinenému, hoci jej súhlas sa v
zmysle cit. ustanovenia vyžaduje, Najvyšší súd Slovenskej republiky v prvom rade uvádza, že sa jedná
o dispozičné právo poškodenej, ktoré sa vzťahuje na celé trestné stíhanie vrátane odvolacieho konania.
Pretrestnéčinytaxatívneuvedenévustanovení§211ods.1Trestnéhoporiadkuplatí,žektojevovzťahu

k poškodenej osobe, voči ktorej by mal poškodený, ako svedok právo odoprieť výpoveď (§ 130 ods. 1,
ods. 2 Trestného poriadku), možno začať a v už začatom trestnom stíhaní pokračovať iba so súhlasom
poškodeného. Podmienkou na použitie dispozície poškodenou osobou však musí byť skutočnosť, že
medzi takouto osobou a páchateľom musia existovať podmienky na odopretie výpovede v zmysle § 130
Trestného poriadku. Ide o výnimku zo zásady oficiality a legality (§ 2 ods. 5 a 6 Trestného poriadku) a pri

vymenovaných trestných činoch rieši konflikt záujmu štátu na trestnom stíhaní a záujmu poškodeného,
ktorý má blízky vzťah k páchateľovi (obvinenému) v prospech poškodeného, ktorý môže byť v dôsledku
potrestania páchateľa nepriamo tiež postihnutý. Súhlas poškodeného treba získať ešte pred začatím
trestného stíhania a ak už bolo trestné stíhanie začaté, ihneď po tom, čo bol zistený pomer poškodeného
a páchateľa predpokladaný v tomto ustanovení alebo pred vznesením obvinenia. Je potrebné zdôrazniť,

že pomer poškodeného a obvineného musí existovať v čase, keď sa trestné stíhanie má viesť, alebo
vedie a nie v čase, keď bol spáchaný trestný čin. V začatom trestnom stíhaní nemožno pokračovať, ak
v jeho priebehu takýto pomer vznikne, a to nielen vtedy, keď poškodený súhlas odoprie, ale aj vtedy,
keď o udelenie súhlasu nebol požiadaný.

Zobsahuspisovéhomateriálumánajvyššísúdzapreukázané,žepoškodená-bývaládružkaJ.I.podala
trestné oznámenie dňa 19.08.2017 (č.l. 4 vyšetrovacieho spisu). Zo zápisnice o výsluchu svedkyne -
poškodenej J. I. z 12.09.2017 na č.l. 63 a 78 vyšetrovacieho spisu vyplýva, že poškodená po zákonnom
poučení podľa § 211 a nasl. Trestného poriadku a v zmysle § 130 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku, ktoré
jej bolo aj náležite vysvetlené, uviedla, že svojho práva nevypovedať výslovne sa vzdáva a vypovedala

k veci, napriek tomu, že bola uzrozumená s tým, že jej výpoveď bude smerovať voči osobe, s ktorou
v minulosti žila v druhovskom pomere, a to voči obvinenému J. B., nebola jej známa prekážka, ktorá
by tomu bránila a k trestnému stíhaniu sa pripojila (č.l. 79 vyšetrovacieho spisu). Vyjadrenie svedkyne
- poškodenej, ktorá po zákonnom poučení počas výsluchu konaného nasledujúceho dňa 13.09.2017
na č.l. 101 vyšetrovacieho spisu uviedla, (...) Bola som vyrozumená o tom, že toto trestné stíhanie

nie je podmienené mojim súhlasom, preto ho nebudem môcť stiahnuť (...), vyhodnotil Najvyšší súd
Slovenskej republiky ako zmätočné vzhľadom na skutočnosť, že poškodená zároveň uviedla, že (...)
stiahnuť trestné oznámenie určite nebudem chcieť. Tiež som bola uzrozumená s tým, že druhovi hrozí
trest odňatia slobody za tento trestný čin. Beriem to na vedomie. (...) Ďalej som bola uzrozumená s
tým, že druhovi bolo vznesené obvinenie za trestný čin nebezpečného prenasledovania a iné zo dňa

13.09.2017, k tomu uviedla, (....) že si to berie na vedomie a s obsahom uznesenia súhlasí (...). Ďalej
najvyšší súd z obsahu spisového materiálu zistil, že rozpor vo výpovedi poškodenej z prípravného
konania dňa 23.11.2011 na č.l. 108 vyšetrovacieho spisu, ktorá po upozornení na možnosť podľa § 211
Trestného poriadku na otázku obhajcu, či súhlasí s trestným stíhaním pre trestný čin nebezpečného
prenasledovania podľa § 360a Trestného zákona uviedla, že (...) Nesúhlasím, nechcem, aby bol za to

stíhaný, odstránil súd na hlavnom pojednávaní konanom 14. marca 2018, keď na otázku prokurátora
(...) Podali ste trestné oznámenie, vypovedali ste na polícii a na druhej strane poviete, že nechcete, aby
bol obžalovaný potrestaný? poškodená uviedla, (...) Chcem, aby bol potrestaný, ale nechcem, aby išiel
do väzenia, myslím to tak, že je možné dať za to aj podmienku (...). Z uvedeného vyjadrenia poškodenejnemožno vyvodzovať nesúhlas k trestnému stíhaniu aj vzhľadom na zjavný súhlas s trestným stíhaním
podaním trestného oznámenia, preto je dovolacia námietka obvineného irelevantná.

Pokiaľ ide o obvineným uplatňovaný dovolací dôvod podľa ust. § 371 ods. 1 písm. g) Tr. por., dôvod
dovolania uvedený v tomto ustanovení je naplnený, ak sa vydané rozhodnutie opiera o dôkazy, ktoré súd
nevykonal zákonným spôsobom. Pokiaľ obvinený namietal spôsob hodnotenia výpovede poškodenej a
svedkov, tak najvyšší súd v tejto súvislosti uvádza, že nie je oprávnený posudzovať spôsob hodnotenia
dôkazov a závery, ktoré z dokazovania súdy vyvodili a ktoré sú podkladom pre zistenie skutkového

stavu. Skutkový stav je v prípade rozhodovania o dovolaní hodnotený iba z toho hľadiska, či skutok
alebo iná okolnosť skutkovej povahy boli správne právne posúdené. Obvinený tento dovolací dôvod
založil na svojom názore o nesprávnosti skutkových zistení prvostupňového a odvolacieho súdu. Za
nezákonnosť vykonania dôkazu však nemožno považovať hodnotenie dôkazov zo strany súdu v rozpore
s predstavami obvineného.

Obvinený ďalej namietal nezákonnosť dokazovania z dôvodu, že súd založil rozhodnutie o jeho vine
na komunikácii z portálu „messenger". V tomto smere najvyšší súd považoval za potrebné dodať
zároveň tiež to, že je výsostným právom súdu zvážiť akú voľbu dôkazného prostriedku použije pri plnení
povinnosti podľa § 2 ods. 10 Tr. por., resp. práva podľa § 2 ods. 1 Tr. por. a či určitú skutkovú okolnosť,
ktorú považuje za dokázanú, bude overovať ďalšími dôkaznými prostriedkami. Vo vzťahu k dovolaciemu

dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g) Tr. por., najvyšší súd uvádza, že súdy v konaní prihliadali len na
dôkazy, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní a rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré boli
vykonané zákonným spôsobom. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho
skutkové závery môže dopĺňať, upravovať, alebo meniť iba súd odvolací (§ 322 ods. 3 a § 326 ods.
2 Tr. por.). Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti možno konštatovať, že argumenty vo vzťahu k

dovolaciemu dôvodu uvedenému v § 371 ods. 1 písm. g) Tr. por., ktoré uplatnil obvinený J. B. stoja
celkom zjavne mimo tohto dovolacieho dôvodu.

Dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. je, že skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní
bol podradený pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Len opačný

prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm.
i) Tr. por. K dovolateľom označenému dovolaciemu dôvodu najvyšší súd uvádza, že nie je prípustné
preskúmavať správnosť a úplnosť zisteného skutku, skutkový stav teda môže dovolací súd hodnotiť len
z toho hľadiska, či skutok alebo iné okolnosti skutkovej povahy boli správne právne posúdené v súlade
s príslušnými ustanoveniami hmotného práva.

V danom prípade sa Krajský súd v Trnave v otázke viny a trestu obvineného J. B. stotožnil so
skutkovými i právnymi závermi Okresného súdu Dunajská Streda. K dovolaniu obvineného treba uviesť,
že len formálne odkazuje na ustanovenie § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku. V skutočnosti sa
obvinený domáha zmeny skutkových zistení. Zdôrazniť treba, že medzi skutkové zistenia patria aj otázky

subjektívnej stránky trestného činu, teda zavinenia obvineného, ktorého absenciu v podanom dovolaní
napáda.

V tejto súvislosti najvyšší súd poukazuje na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej

republiky č. 1/2011 pod č. 3, podľa ktorého dovolací dôvod v zmysle § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. nemôže
napĺňať poukaz na to, že vykonaným dokazovaním nebola v konaní preukázaná subjektívna stránka
trestného činu. Táto totiž predstavuje vnútorný vzťah páchateľa k spáchanému trestnému činu, ktorý nie
je možné skúmať priamo, ale len sprostredkovane, t. j. tak, ako sa navonok prejavuje v jeho konaní,
ktoré je napokon obsahom skutkovej vety rozhodnutia. Predmetom dovolacieho dôvodu podľa § 371

ods. 1 písm. i) Tr. por. potom môže byť už len nesprávne právne posúdenie takto ustáleného skutku v
skutkovej vete rozhodnutí súdov prvého a druhého stupňa, ale nikdy samotné skutkové zistenia, ktoré
sú jej obsahom a ktoré nie je možné akokoľvek dopĺňať a meniť.

V prejednávanej veci sa jedná v bode 1/ o prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods.

1 písm. a), b), c), ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného
zákona a v bode 2/ zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona v jednočinnom
súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona, za ktorý bol
obvinenému uložený podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36 písm. j), § 38 ods. 2,ods. 3 Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyri)
roky. Ako už najvyšší súd vyššie uviedol, pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia existencie dovolacieho
dôvodu uvedeného v cit. ustanovení je dovolací súd vždy viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré

vo veci urobili súdy prvého a druhého stupňa. Nakoľko súdy ustálili, že skutok sa stal tak, ako je uvedený
v skutkovej vete výrokovej časti prvostupňového rozsudku, zodpovedala tomu i právna kvalifikácia, bez
ohľadu na presvedčenie obvineného, že nebolo jednoznačne preukázané, že sa nedopustil skutkov
uvedených v obžalobe. Obvineného námietky voči nesprávne zistenému skutkovému stavu a následne
nesprávneho právneho posúdenia konania obvineného nenaplňuje dovolací dôvod tak, ako to vyžaduje

ustanovenie § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. Najvyšší súd Slovenskej republiky opätovne zdôrazňuje, že
dovolanie nie je prostriedkom určeným na revíziu, či nápravu skutkových zistení, ktoré urobili súdy
prvého a druhého stupňa.

NajvyššísúdSlovenskejrepublikypovažujezáveromzapotrebnéuviesť,žeobvinenémubolprávoplatne
uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávanú trestnú činnosť pripúšťa a tento zároveň

nevybočuje z rámca zákonom stanovenej trestnej sadzby, pričom tiež nebolo zistené ani porušenie
žiadneho hmotnoprávneho ustanovenia kogentnej povahy viažuceho sa k rozhodovaniu o treste, ktoré
bybolopodraditeľnépod„nesprávnepoužitieinéhohmotnoprávnehoustanovenia"zakladajúcehodôvod
podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por.

Dovolací súd nezistil žiaden dovolací dôvod, na základe ktorého by mohol vyhovieť obvinenému a zrušiť
napadnuté rozhodnutie, a preto dovolanie obvineného ako nedôvodné odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.