Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. máj 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/15/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117200376
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3117200376.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr.

Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO 35 792 752, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková,
s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO 47 233 516 proti žalovanej V. W., nar. XX.X.XXXX,
štátnej občianky Slovenskej republiky, trvale bytom Z. XXXX/XX, W. nad S. o zaplatenie 576,70 eur s
príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 20Csp/6/2017-62 zo
dňa 02. októbra 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštanciežalobužalobcuzamietolažalovanejnáhradutrovkonania
nepriznal. Na odôvodnenie svojho rozsudku uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal od
žalovanej zaplatenia 576,70 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 576,70 eur
od 16.1.2014 do zaplatenia s odôvodnením, že žalovanej na základe zmluvy o revolvingovom úvere
poskytol úver v sume 930 eur, ktorý žalovaná nesplatila podľa dojednaných podmienok. Pretože bola
v omeškaní s úhradou splátky viac ako tri mesiace, žalobca si uplatnil právo veriteľa podľa § 565

Občianskeho zákonníka a vyhlásil okamžitú splatnosť úveru. Uplatnená suma 576,70 eur predstavuje
nesplatenú sumu úveru s tým, že bolo zohľadnené, že na účet žalovanej bol poskytnutý úver vo výške
796,02 eur, z ktorého do podania žaloby žalovaná uhradila sumu 219,32 eur. Súd vykonal vo veci
dokazovanie, z ktorého vyplynulo, že žalovaná ako dlžník požiadala žiadosťou č. 8500020387 dňa
17.1.2013 žalobcu ako veriteľa o poskytnutie revolvingového úveru vo výške (úverovom limite) 1.500
eur, s tým, že úver bude splácať v 42 mesačných splátkach vždy k 1. dňu v mesiaci po 80,37 eur
mesačne. Celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť /úver + úroky za celú dobu čerpania/ bola vo

výške 3.375,54 eur, predpokladaná RPMN za úver 70,01 %, ročná úroková sadzba úveru 70,01 % a
priemerná RPMN za úver 46,35 %. Podľa žiadosti žalovaná žiadala o revolving vo výške 790,84 eur
s celkovou čiastkou revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť /revolving + úroky za celú dobu čerpania/ v
sume 1.928,88 eur. Predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu bola určená vo výške 63,32
% a ročná úroková sadzba revolvingu vo výške 76,21 %. Žalovaná uviedla ako účel úveru zakúpenie
elektroniky. Tieto údaje o požadovanom úvere sú obsiahnuté v bode 5 žiadosti. Z textu žiadosti, bodu 6.
vyplýva, že dňa 18.1.2013 žalobca súhlasil s poskytnutím úveru žalovanej vo výške 930 eur s tým, že

predmetný úver bude žalovaná splácať v 42 mesačných splátkach vždy k 28. dňu v mesiaci po 49,83
eur s uvedením celkovej čiastky 2.092,86 eur, ktorú musí dlžník zaplatiť. RPMN za úver žalobca určil
vo výške 68,28 % a ročnú úrokovú sadzbu za úver ponechal vo výške 70,01 %, priemernú RPMN za
úver vo výške 46,35 %. Žalobca súhlasil s výškou revolvingu v sume 490,33 eur, s uvedením celkovejčiastky 1.195,92 eur, ktorú musí dlžník zaplatiť. Predpokladanú RPMN úveru po poskytnutí revolvingu
stanovil vo výške 70,01 %, ročnú úrokovú sadzbu revolvingu vo výške 76,21 %. Na predmetnej listine
sa nenachádza dátum konečnej splatnosti úveru, výška, počet, termíny splátok istiny, úrokov , iných

poplatkov. Žalovaná je v zmluve označená jeho menom, priezviskom, rodným číslom, adresou bydliska.
Rovnaké parametre úveru schválené žalobcom vyplývajú z oznámenia veriteľa o schválení úveru
dlžníkovi zo dňa 18.1.2013. Z prehľadu splácania ohľadom predmetného úverového prípadu súd zistil,
že žalobca vyplatil dňa 18.1.2013 žalovanej úver vo výške 796,02 eur /po odpočítaní odplaty pre
žalobcu za možnosť odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru/, a žalovaná splatila žalobcovi

z úveru 4 splátky po 49,83 eur v dňoch 23.1.2013, 30.1.2013, 24.4.2013, 24.4.2013 a sumu 20 eur
dňa 27.3.2014, teda uhradila celkovú sumu 219,32 eur. Z výpisu z úverovej karty vyplýva, že okrem
tohto úveru nebol žalovanej zo strany žalobcu poskytnutý ďalší úver formou revolvingu. Oznámením o
zosplatnení zo dňa 11.12.2013 upozornil žalobca žalovanú na možnosť zosplatnenia všetkých splátok
úveru, pretože žalovaná bola v omeškaní so splácaním splátok č. 8, 9, 10 spolu v sume 149,49 Eur,
pričom omeškanie na najstaršej splatnej splátke bolo 74 dní, a všetky záväzky zo zmluvy sa stanú

splatnými, ak sa žalovaná dostane do omeškania s ktoroukoľvek splátkou o viac ako tri mesiace a
uplynie 15 dní od doručenia tohto oznámenia. Táto listina bola žalovanej doručená dňa 30.12.2013, ako
vyplýva z predloženej doručenky. Uvedené zistené skutočnosti súd posúdil podľa § 497 Obchodného
zákonníka, § 2 písm. a), b), d), § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách v znení účinnom ku dňu podpisu žiadosti o úver a oznámenia o schválení

úveru /ďalej len "zákon č. 129/2010 Z.z."/, § 39, § 40 ods. 1, § 41, § 43a ods. 1. § 43c ods. 1, § 44 ods.
1, 2, § 46 ods. 2, § 52 ods. 1 až 4, § 451 ods. 1, 2, § 456, § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.
Uviedol, že z označenia žalovanej v žiadosti o úver je zrejmé, že žalovaná pri podávaní žiadosti o
revolvingový úver zo dňa 17.1.2013 nekonala v rámci obchodnej, príp. inej podnikateľskej činnosti
a naproti tomu žalobca, ktorému bola žiadosť adresovaná konal v rámci svojej obchodnej činnosti,

keď priamo z predmetu podnikania zapísaného v obchodnom registri vyplýva, že poskytuje pôžičky
a úvery nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov, vyhodnotil súd žiadosť žalovanej ako žiadosť o
poskytnutie spotrebiteľského úveru v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách, ktorý v § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. účinného v čase dojednávania
zmluvného vzťahu stanovuje, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Žalovaná

žiadala o poskytnutie úveru za konkrétnych podmienok uvedených v bode 5. žiadosti o poskytnutie
revolvingového úveru, ktorú podpísala dňa 17.1.2013 a odovzdala obchodnému zástupcovi žalobcu.
Konkrétne žiadala o poskytnutie úveru vo výške 1.500 eur s výškou mesačnej splátky 80,37 eur, zročnej
vždy do 1. dňa v mesiaci. Žalobca však jej návrh v celom rozsahu neakceptoval, doručil žalovanej
zmluvu o revolvingovom úvere aj s vyplnenými údajmi v bode 6., ktoré predstavujú údaje o schválenom

úvere, a oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, v ktorých listinách je na rozdiel od žiadosti
žalovanej uvedená iná výška úveru 930 eur, iná výška mesačnej splátky 49,83 eur a iný dátum zročnosti
splátok úveru k 28. dňu. Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka podmienkou vzniku
zmluvy je to, aby návrh na jej uzavretie bol prijatý v celom rozsahu bez akýchkoľvek zmien a výhrad.
V prípade, že odpoveď na návrh obsahuje modifikáciu návrhu, resp. dodatky, výhrady, obmedzenia

či iné zmeny, považuje sa za odmietnutie návrhu ako celku, za zánik pôvodného návrhu a za nový
návrh so zmeneným obsahom. Tam, kde sa predpisuje zachovanie určitej formy, je zmluva uzavretá
až vtedy, keď sa účastníci dohodnú na jej obsahu v tejto forme. Pre uzavretie zmluvy v písomnej
forme stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k písomnému prijatiu, takže podpisy účastníkov nemusia
byť na tej istej listine. Pretože žalobca neprijal návrh žalovanej na uzavretie zmluvy bez výhrad, ale

podmienky týkajúce sa úveru zmenil, treba v zmysle § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka považovať
formulár zmluvy o revolvingovom úvere doplnený a podpísaný žalobcom dňa 18.1.2013, v spojení s jeho
písomným oznámením o schválení úveru dlžníkovi taktiež zo dňa 18.1.2013, za nový návrh na uzavretie
zmluvy o revolvingovom úvere. Tento nový návrh žalovaná neprijala v písomnej forme vyžadovanej
podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., keďže na pojednávaní uviedla, že následne už žalobcovi

nezasielala žiadne ňou podpísané písomnosti ohľadom tejto daného úveru. Zmluvné dojednania v čl.
2 upravujúce uzatvorenie zmluvy o úvere ani nepočítajú s tým, že by žalobca od žalovanej vyžadoval
písomné potvrdenie, písomný súhlas s podmienkami poskytnutia úveru uvedenými v oznámení veriteľa
o schválení úveru. Toto ustanovenie zmluvných dojednaní však nemožno považovať za platné a postup
uzatvárania zmluvy podľa tohto ustanovenia je v rozpore s ustanoveniami § 43a až § 44 Občianskeho

zákonníka. Podstatnými náležitosťami zmluvy o úvere v zmysle § 497 Obchodného zákonníka sú
záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie dlžníka v jeho prospech peňažné prostriedky, určenie sumy
(limitu)týchtopeňažnýchprostriedkovazáväzokdlžníkavrátiťposkytnutépeňažnéprostriedkyazaplatiť
úroky. Predpokladom vzniku zmluvy je zhoda vôle zmluvných strán a zhoda v prejavoch ich vôle natýchto podstatných náležitostiach daného zmluvného typu. Bez splnenia týchto podstatných náležitostí
zmluva o úvere nemôže vzniknúť. Keďže nedošlo k riadnemu zavŕšeniu kontraktačného procesu v
zmysle zákonných ustanovení, a absentovala dohoda zmluvných strán na podstatných náležitostiach

zmluvy o úvere, medzi ktoré patrí aj výška úverového rámca, výška mesačnej splátky úveru, zmluva
nevznikla. Nedošlo k zmluvnému konsenzu medzi stranami s právotvornými účinkami na vznik zmluvy.
Súd teda uzavrel, že zmluva o úvere nevznikla, nebola uzavretá platne. Pretože žalobca poskytol
peňažné prostriedky žalovanej na základe zmluvy, ktorá platne nevznikla, žalobcovi vzniklo právo podľa
§ 457 Občianskeho zákonníka na vrátenie plnenia poskytnutého žalovanej na základe tejto zmluvy, ktoré

predstavuje v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodné obohatenie. Ide o plnenie bez
právneho dôvodu. Žalobcovi nevzniklo právo domáhať sa od žalovanej zaplatenia poplatkov, úrokov,
odmeny za možnosť odkladu splátok, zmluvných pokút, ktoré majú právny základ v zmluve, ktorá
nevznikla, nebola uzavretá platne. Z tvrdení žalobcu v žalobe a z predloženého prehľadu splácania
mal súd za preukázané, že žalobca vyplatil žalovanej dňa 18.1.2013 sumu 796,02 eur ( po odpočítaní
odplaty za službu spočívajúcu v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru), pričom žalovaná žalobcovi

uhradila celkovo sumu 219,32 eur a jej dlh ku dňu podania žaloby na súd predstavoval 576,70 eur.
Žalovaná vzniesla na pojednávaní námietku premlčania práva uplatneného žalobcom. Súd vychádzal
aj z ustanovenia § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 102/2014 Z.z.
účinného od 1.4.2015, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa
vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy

obchodného práva. Občiansky zákonník v ustanoveniach § 107 ods. 1, ods. 2 rozlišuje subjektívnu
dvojročnú premlčaciu dobu a objektívnu trojročnú premlčaciu dobu. Objektívna trojročná premlčacia
doba plynie odo dňa, keď došlo k bezdôvodnému obohateniu. Počiatok plynutia subjektívnej dvojročnej
premlčacej doby viaže ustanovenie § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka na moment, keď sa oprávnená
osoba dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jej úkor obohatil. Žalobca ako dodávateľ

v zmysle výpisu z obchodného registra má povolený predmet činnosti poskytovanie úverov a pôžičiek
nebankovým spôsobom spotrebiteľom, a pri tejto činnosti musí postupovať s odbornou starostlivosťou,
pri uzatváraní zmlúv so spotrebiteľmi musí rešpektovať príslušné právne predpisy. Žalobca teda vedel,
že nedodržaním zákonných ustanovení o postupe pri uzatváraní zmluvy, nebude zmluva uzavretá platne
a plnenie, ktoré vyplatil dňa 18.1.2013 v sume 796,02 eur žalovanej je plnením bez právneho dôvodu.

Preto od tohto dňa 18.1.2013 sa dostala žalovaná do omeškania s jej povinnosťou vrátiť žalobcovi
poskytnuté plnenie a žalobcovi začala plynúť subjektívna dvojročná premlčacia doba na uplatnenie
práva na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorá doba plynula bez prerušenia, a koniec lehoty pripadol
na nedeľu 18.1.2015, preto posledným dňom lehoty v zmysle § 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka
je najbližší nasledujúci pracovný deň, t.j. pondelok 19.1.2015. Súd dodáva, že právo je premlčané aj

za použitia trojročnej premlčacej doby, ktorá začala plynúť v deň vyplatenia peňažných prostriedkov
žalovanej 18.1.2013, plynula bez prerušenia, a uplynula dňa 18.1.2016 (pondelok). Žalobca podal na
súd žalobu až dňa 10.1.2017, teda po márnom uplynutí dvojročnej ako aj trojročnej premlčacej doby.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti, keď žalovaná vzniesla dôvodne námietku premlčania, a premlčané
právo nemožno podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka priznať, súd žalobu v celom rozsahu

zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 v spojení s § 262 ods. 1, 2zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len „CSP“/. Vzhľadom na zásadu úspechu má úspešná
žalovaná právo proti žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Žalovaná si náhradu trov
konania neuplatnila, preto jej ju súd nepriznal.
2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Poukázal na to, že ani pri závere súdu o

neplatnom uzavretí zmluvy by súd nemohol rozhodnúť o zamietnutí žaloby. Ak by bol správny záver
súdu o tom, že žalobca má len nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia (pozn. žalobou sa domáhal
len vrátenia tej sumy, ktorú vyplatil a ktorá mu nebola uhradená), ani vtedy by nemohol žalobu zamietnuť
pre uplynutie premlčacej doby. Súd nemal na námietku premlčania žalovanej prihliadať v zmysle § 457
v spojení s § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Okrem toho súd prvej inštancie dospel k skutkovo a

právne nesprávnemu záveru o neuzavretí zmluvy aj preto, že nesprávne vyhodnotil podanú žiadosť o
úver. Žalovaná ňou nepožiadala výhradne o úver len vo výške 1500,- eur, ale predložil žiadosť s tým,
že suma 1500,- eur je maximálnou sumou a na základe vyhodnotenia jej schopnosti splácať úver môže
byť aj nižšia. S ohľadom na spôsob konštituovania právneho vzťahu veriteľa a dlžníka a špecifickosť
formy právneho úkonu zakladajúceho právny vzťah medzi účastníkmi konania je potrebné rozlišovať dve

základné skupiny ustanovení, ktoré sú uvedené na lícnej a rubovej strane listiny označenej ako žiadosť o
poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru. Jedná sa jednak o skupinu
tých ustanovení, ktoré vymedzujú a definujú spôsob a podmienky, za ktorých dochádza k uzavretiu
zmluvy, pričom tieto ustanovenia sa vzťahujú výlučne na predzmluvnú fázu vzťahu medzi dlžníka averiteľa. Ide najmä o, nie však výlučne, o ustanovenia obsiahnuté v článku 1. (základné ustanovenia),
konkrétne odsek 1.2, ustanovenia obsiahnuté v článku 2. (Uzatvorenie zmluvy o RÚ a čerpanie úveru)
konkrétne odsek 2.1 a 2.2, ustanovenia obsiahnuté v článku 3. (Celková výška úveru) konkrétne odsek

3.3. Jedná sa o ustanovenia, podstatou ktorých je vymedzenie spôsobu a podmienok, za ktorých môže
dôjsť a dochádza k uskutočneniu návrhu na uzavretie zmluvy zo strany dlžníka (prostredníctvom žiadosti
o poskytnutie revolvingového úveru), opis spôsobu akým a podmienok za ktorých dochádza k uzavretiu
zmluvy, a pod. Bez ohľadu na to, akým spôsobom sa tieto ustanovenia inkorporované na rubovej strane
listiny, ktorou je žiadosť respektíve zmluva, označujú tieto ustanovenia predstavujú spôsob a podmienky,

za ktorých dochádza k vzniku zmluvného vzťahu. Zmluvná sloboda účastníkov zmluvy ako základný
princíp zmluvné práva zahrňuje nielen právo uzavrieť zmluvu s určitým obsahom, ale aj právo dohodnúť
sa na mechanizme vzniku zmluvy, ako a čím bude zmluva tvorená a pod. Obsah zmluvy ako právneho
úkonu je tiež možné určiť aj odkazom na iné ustanovenia (typicky všeobecné podmienky, interný predpis
v nejakej spoločnosti a pod.). Žiaden z údajov uvedených dlžníkom v bode 5. Žiadosti (na lícnej strane
žiadosti) totiž nie je sám o sebe návrhom na uzavretie zmluvy bez toho, aby obsah tohto návrhu netvorili

aj niektoré ustanovenia zahrnuté na rubovej strane žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru. Práve
z týchto ustanovení vyplýva, že obsah návrhu je zo strany žiadateľa o úver predložený s tým, kedy
niektoré údaje sa môžu zmeniť do tej miery, kedy táto skutočnosť nie je považovaná za zmenu návrhu.
Konsenzus zmluvných strán o obsahu zmluvy, ktorý je conditio sine qua non uzavretia zmluvy vzniká
v dôsledku spôsobu, akým dlžník formuluje a vymedzuje obsah svojho návrhu, keď je to práve sám

dlžník, ktorý prostredníctvom odseku 1.2. a 2.1. žiadosti vyjadruje, že jeho návrh môže byť zmenený po
posúdení jeho schopnosti splácať požadovaný úver avšak výška úrokovej sadzby a RPMN nemôže byť
vyššia v prípade požadovaného úveru. V súlade s vyššie uvedeným došlo k prijatiu návrhu na uzavretie
zmluvy, ktoré prijatie je vyjadrené podpisom zmluvy a vymedzením jej predmetu v bode 6.zmluvy o
revolvingovom úvere. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté

rozhodnutie zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, resp. napadnutý
rozsudok zmenil a podanej žalobe vyhovel.
3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.
4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP v rozsahu
a z dôvodov odvolania žalobcu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k

záveru,žerozsudoksúduprvejinštanciejepotrebnépodľa§387ods.1CSPakovecnesprávnypotvrdiť.
5. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal pri rozhodovaní do úvahy
všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo.
Výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191

CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný
skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými aj právnymi
závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia
a v celom rozsahu na ne poukazuje v súvislosti s § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam žalobcu
dodáva nasledovné:

6. Podľa skutkových záverov, ktoré súd prvej inštancie správne vyvodil z vykonaného dokazovania,
žalovaná na vopred predpripravenom formulári žalobcu navrhla tomuto uzatvorenie zmluvy o úvere,
keď vo formulári vypísala údaje o požadovanom úvere /bod 5. Žiadosti/. Žalobca tento jej návrh v bode
6. Žiadosti akceptoval, avšak s výhradami, keď jeho akceptácia nie je zhodná s návrhom žalovanej
pokiaľ ide o výšku úveru, výšku splátok úveru a termín splatnosti splátok úveru. Účastníci sa tak

nedojednali na podstatných náležitostiach zmluvy o spotrebiteľskom úveru a preto medzi nimi nedošlo
podľa § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka k uzatvoreniu písomnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere v
zmysle § 497 Obchodného zákonníka v spojení s ustanoveniami zákon č. 129/2010 Z.z.. Pokiaľ žalobca
poukazuje na to, že žalovaná žiadala o úver v určitom úverovom limite a tento bol jeho akceptáciou
dodržaný, tak odvolací súd musí poukázať, že akceptácia žalobcu sa od návrhu žalovanej nelíšila

len v sume poskytovaného úveru ale aj vo výške splátky úveru a v termíne splatnosti splátky úveru.
Odvolací súd považuje za nedôvodný aj poukaz žalobcu na dojednanie mechanizmu uzatvorenia zmluvy
v zmluvných dojednaniach, ktorý je odlišný od mechanizmu stanoveného v Občianskom zákonníku.
Dojednania, na ktoré žalobca poukazuje sa nachádzajú v listine s názvom Zmluvné dojednania Zmluvy
o revolvingovom úvere Spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.. Tak ako bola v spore predložená

súdu prvej inštancie sa jedná o samostatnú listinu a nie o rubovú stranu listiny označenej ako Žiadosť
o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o poskytnutí revolvingového úveru ako to tvrdí v odvolaní
žalobca. Podstatné však je, že ide o listinu vypracovanú vopred žalobcom, nepodpísanú žalovanou a
z ničoho tak nevyplýva, že s týmito dojednaniami bola žalovaná pred podaním návrhu na uzatvoreniezmluvy žalobcovi oboznámená a súhlasila s nimi. V spore teda nebolo preukázané, že by žalovaná pred
alebo pri predložení návrhu na uzatvorenie zmluvy žalobcovi súhlasila s tým, že žalobca podľa vlastného
uváženia zmení pri akceptácii jej návrhu výšku poskytovaného úveru alebo ostatné jeho parametre.

Nebolo teda preukázané, že by si účastníci riadne dojednali iný mechanizmus uzatvorenia zmluvy a
preto museli postupovať v súlade s § 43a a nasl. Občianskeho zákonníka. Tento kontraktačný proces
však dodržaný nebol a preto súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom
úvere nebola medzi stranami uzatvorená, nevznikla.
7. Čo sa týka zostávajúcej odvolacej námietky žalobcu, že súd prvej inštancie nemal na námietku

premlčania žalovanej prihliadať v zmysle § 457 v spojení s § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ani
táto odvolacia námietka nebola dôvodná. V zmysle § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak sú účastníci
neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd
na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať. To znamená,
že pri vzájomných (synalagmatických) právach na vydanie bezdôvodného obohatenia z neplatnej alebo
zrušenej zmluvy (§ 457 Občianskeho zákonníka) súd na námietku premlčania prihliadne len vtedy, keď

by premlčanie mohol namietať aj druhý účastník. Ak pominieme skutočnosť, že v danom prípade sa
nejedná o neplatnú alebo zrušenú zmluvu, keďže tu zmluva kvôli vadnému kontraktačnému procesu
nevznikla, tak tu niet dôvodu, kedy podľa § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka súd na námietku
premlčania neprihliada. V zmysle § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola
zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. V tomto prípade

by teda žalovaná mala za povinnosť vrátiť žalobcovi peňažnú sumu, ktorú jej poskytol ako úver a na
druhej strane žalobca by mal za povinnosť vrátiť žalovanej peňažnú sumu, ktorú mu ona zaplatila ako
splátky takéhoto úveru. Ide teda o vzájomne podmienené práva na vydanie bezdôvodného obohatenia
spočívajúceho v peňažnom plnení, pričom toto právo u oboch oprávnených subjektov, tak žalobcu ako
aj žalovanej, podlieha premlčaniu. Nejedná sa teda o prípad, na ktoré dopadá ustanovenie § 107 ods. 3

Občianskeho zákonníka, kedy by právo jednej strany podliehalo premlčaniu a právo druhej strany nie /
typicky záväzok z kúpnej zmluvy, kedy by sa v prípade jej neplatnosti právo na vrátenie kúpnej ceny
premlčovalo ale právo na vydanie veci ako právo vlastnícke nie/.
8. Na základe týchto záverov preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdil.

9. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods.
1 a § 255 ods. 1 CSP. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná a preto jej patrí nárok na náhradu
trov odvolacieho konania proti žalobcovi. Keďže jej však preukázane žiadne trovy odvolacieho konania
nevznikli, odvolací súd jej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).