Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. september 2016

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 8C/24/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113202836
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Otília Doláková

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2016:1113202836.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdBratislavaIvBratislavepredsudkyňouJUDr.OtíliouDolákovouvprávnejvecižalobkyne:L.

F. Q., B. U. Č.. XX, XXX XX Bratislava, zastúpenej právnym zástupcom: Mgr. Igor Šumichrast, advokát,
Ondavská č. 7, 821 08 Bratislava, proti žalovanej: P.. D. A., T., Q. T. A. C. Č.. XX, XXX XX Bratislava, v
konaní o návrhu žalobkyne o uloženie povinnosti žalovanej zaplatiť 500 euro s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Súd žalovanej priznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa, ešte pred podaním žaloby vo veci samej, sa návrhom na nariadenie
predbežného opatrenia doručeným tunajšiemu súdu dňa 29. 01. 2013, čl. 1, domáhala, aby súd potvrdil

rozhodnutie Slovenskej advokátskej komory zo dňa 11. 12. 2012 v časti o vine žalovanej a súčasne
žalovanej uložil povinnosť zaplatiť jej 500 euro spolu s príslušenstvom.

2. Súd uznesením č. k. 8C 24/2013 - 23 zo dňa 30. 05. 2013, čl. 23, tento návrh na
nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

3. Dňa 27. 06. 2013 podala žalobkyňa proti tomuto rozhodnutiu súdu o jej návrhu na

nariadenie predbežného opatrenia odvolanie, čl. 29. V tomto podaní súčasne podala i návrh vo veci
samej, čl. 30, v ktorom sa domáha uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť jej sumu 500 eur spolu s
príslušenstvom.

4. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 14Co 474/2013 - 51 zo dňa 20. 08. 2013, čl.
51, vyššie uvedené uznesenie tunajšieho súdu č. k. 8C 24/2013 - 23 zo dňa 30. 05. 2013 o zamietnutí
návrhu žalobkyne o nariadenie predbežného opatrenia potvrdil.

5. Žalobkyňa v žalobe, i počas celého konania uvádzala, že dňa 24. 05. 2010 žalovanej
ako advokátke, v jej advokátskej kancelárii na C. Č.. XX V. B., zaplatila zálohu vo výške 500 euro v
hotovosti. Žalobkyňa od žalovanej žiadala poskytnutie právnej služby, spísanie sťažnosti na Európsky
súd pre ľudské práva v Štrasburgu. Pri preberaní tejto zálohy nebol okrem žalobkyne a žalovanej v
advokátskej kancelárii prítomný nikto iný. Na druhý deň, dňa 25. 05. 2010 bola sťažnosť žalovanou
vyhovená. Žalobkyňa si sťažnosť v kancelárii žalovanej prečítala a zistila, že z nej vyplývajú pre

žalobkyňu ďalšie finančné náklady, na ktorých sa pôvodne so žalovanou nedohodla. Preto sťažnosť i
plnú moc na zastupovanie odmietla podpísať. Sťažnosť si so sebou nezobrala, nechala ju u žalovanej.
Žalovaná už vopred vedela, že žalobkyňa nemôže uspieť, pretože nevyčerpala všetky vnútroštátne
opravné prostriedky. I napriek tomu, že žalovaná nemala od navrhovateľky plnú moc na zastupovaniea nemala ani ňou podpísanú samotnú sťažnosť, zaslala, proti vôli žalobkyne, túto sťažnosť v rovnaký
deň 25. 05. 2010 prostredníctvom pošty na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu. Žalobkyňa
sa domáhala vrátenia tejto zálohy zaplatenej žalovanej a to titulom vydania bezdôvodného obohatenia

podľa ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože žalovaná získal majetkový prospech
vo výške 500 eur bez právneho dôvodu a to s poukazom na ustanovenie § 18 ods. 4 zákona o
advokácii. Keďže v danej veci išlo o úmyselné obohatenie, nesúhlasí so vznesenou námietkou žalovanej
o premlčaní nároku v dvojročnej subjektívnej lehote.

6. Žalovaná počas konania vzniesla v tejto veci námietku premlčania, keďže ak by malo
v danej veci dôjsť k bezdôvodnému obohateniu na jej strane, tak k tomu došlo dňa 24. 05. 2010, kedy
prevzala od žalobkyne zálohu. Keďže žalobkyňa podala túto žalobu na súd až 29. 01. 2013, došlo k
premlčaniu predmetného nároku. Poukazovala na to, že žalobkyňa nepreukázala úmyselné obohatenie,
nepreukázala, z akého jej nekonania alebo konania úmysel obohatiť sa na úkor žalobkyne vyplýva.
Namietala, že skutočnosti, ktoré uvádzala žalobkyňa počas konania nie sú pravdivé. Pred prevzatím

zálohy za spísanie sťažnosti, ústne oboznámila žalobkyňu s tým, že v danej veci neboli vyčerpané všetky
opravné prostriedky, preto sťažnosť nebude úspešná. Ďalej uviedla, že zo znenia sťažnosti, nevyplývali
pre žalobkyňu žiadne ďalšie finančné náklady. Keďže žalobkyňa odmietla podpísať sťažnosť a plnú moc,
avšak uviedla, že sťažnosť má žalovaná podať. Preto ju aj v rovnaký deň večer prostredníctvom pošty
žalovaná podala. Žalobkyňa nakoniec podpísala plnú moc na zastupovanie pred Európskym súdom pre

ľudské práva v Štrasburgu s JUDr. Milanom Ficekom a plnú moc doručili súdu dodatočne.

7. Súd vykonal v tejto veci dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými obomi
stranami, výsluchom žalobkyne a žalovanej, rozhodnutiami disciplinárneho senátu Slovenskej
advokátskej komory, aj ostatnými listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise.

8. Súd na základe vykonaného dokazovania, po ustálení skutkového stavu veci
a po posúdení právnej argumentácie oboch strán, ustálil, že v danej veci je síce dôvodný
právny titul na základe ktorého sa žalobkyňa domáha zaplatenia predmetnej sumy, ale
predmetný nárok je premlčaný, preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Žalobkyňa sa

vydania bezdôvodného obohatenia domáhala podľa ustanovenia § 451 ods. 2
Občianskeho zákonníka ( získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu )
s poukazom na ustanovenie § 18 ods. 4 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii v znení
neskorších predpisov. Žalovaná počas konania vzniesla námietku premlčania, ktorú
odôvodnila tým, že ak by súd ustálil dôvodnosť právneho titulu, tak predmetný nárok je

premlčaný. K bezdôvodnému obohateniu teoreticky k tomu došlo dňa 24. 05. 2010, kedy
prevzala od žalobkyne zálohu, keďže žalobkyňa podala túto žalobu na súd až 29.01.2013,
došlo k premlčaniu predmetného nároku. Poukazovala na to, že žalobkyňa nepreukázala
úmyselné obohatenie, nepreukázala, úmysel obohatiť sa na úkor žalobkyne. Podľa názoru
súdu na predmetný nárok sa vzťahuje ustanovenie § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka,

podľa ktorého sa tento nárok premlčuje v dvojročnej subjektívnej premlčacej lehote, ktorá
začala plynúť dňa 25. 05. 2010 (nasledujúci deň po prevzatí tejto zálohy). Žalobkyňa
návrh vo veci samej podala dňa 27. 06. 2013 (spolu s odvolaním proti rozhodnutiu súdu
o zamietnutí jej návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, dňa 29. 01. 2013 podala
návrh na nariadenie predbežného opatrenia), teda po dvojročnej premlčacej lehote. Právo

žalobkyne na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčalo za dva roky odo
dňa, keď sa žalobkyňa dozvedela, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jej
úkor obohatil. Žalobkyňa namietala, že v danej veci sa jej právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia premlčí za desať rokov, keď k obohateniu došlo, pretože zo
strany žalovanej išlo o úmyselné bezdôvodné obohatenie. Súd sa s touto námietkou

žalobkyne nestotožnil, poukazujúc i na obranu žalovanej, a to že žalobkyňa žiadnym
spôsobom úmyselné bezdôvodné obohatenie počas celého konania nepreukázala.

9. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového
poriadku tak, že žalovanej, ktorá mala úspech v spore, pretože súd žalobu žalobkyne

v celom rozsahu zamietol, priznal náhradu trov konania vo výške 100%.Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38

zákona č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon
neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).