Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 16. marec 2018

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 18Csp/6/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217217945
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Koblišková

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2018:2217217945.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda pred sudkyňou JUDr. Janou Kobliškovou v spore žalobcu: KRUK Česká

a Slovenská republika, s.r.o., IČO: 24 785 199, Hradec Králové, Československé armády 954/7,
Česká republika, právne zastúpeného: Advokátska kancelária Gallo s.r.o., Martin, Jilemnického 30, proti
žalovanému: N. Y., T.. XX.XX.XXXX, H. R. XXX, F. Y., o zaplatenie 437,10 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 179,10 eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 179,10 eur od 17.12.2016 do zaplatenia, do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

II. Žalovaný má podľa výsledku konania proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 20%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 08.12.2017 tunajšiemu súdu žalobu, ktorou sa domáhal proti
žalovanému zaplatenia sumy 437,10 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania.

2. Vo svojej žalobe uviedol, že jeho právny predchodca C. Q., G..M..B..
ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 18.11.2013 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.

XXXXXXXXX, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá pôžička vo výške 300,- eur. Žalovaný sa
ju zaviazal splácať v pravidelných týždenných splátkach po dobu 60 týždňov v sume 6,73 eur, resp.
6,43 eur. Posledná predpísaná splátka bola splatná 12.01.2015. Pôžička bola poskytnutá jednorazovo a
hotovostne. Dňa 18.11.2013 uzavreli sporové strany aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru, na základe
ktorej sa žalovaný zaviazal zaplatiť odmenu za službu vo výške 154,50 eur v pravidelných týždenných
splátkach po dobu 60 týždňov v sume 2,57 eur, resp. 2,87 eur. Celková výška týždennej splátky z titulu
oboch zmlúv predstavovala sumu 9,30 eur (teda nie mesačnej ako to nesprávne uvádza žalobca v

žalobe).

3. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 postúpila spoločnosť
C. Q., G..M..B.. svoju pohľadávku proti žalovanému vrátane príslušenstva na žalobcu. Žalovaný uhradil
riadne a včas len splátky v celkovej výške 120,90 eur. Listom zo dňa 05.10.2017 ho žalobca vyzval na
úhradu celej dlžnej sumy, avšak žalovaný dlžnú sumu neuhradil.

4. Ako dôkazy navrhol vykonať Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, výpis z účtu, zmluvu
o zabezpečení splátok, oznámenie o postúpení pohľadávky s doručenkou a predžalobnú výzvu s
doručenkou.5. Tunajší súd dňa 11.01.2018 doručil žalobu žalovanému spolu s výzvou, aby sa
k nej vyjadril a aby uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva.
Zároveň ho súd poučil o jeho procesných právach a povinnostiach. Žalovaný sa k žalobe písomne

nevyjadril, žiadne prostriedky procesnej obrany v konaní nepoužil.

6. Súd vo veci rozhodol v súlade s § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) bez nariadenia pojednávania, pretože v spore ide iba o
otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu

bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur.

7. Súd sa oboznámil s obsahom nasledujúcich listinných dôkazov a zistil z nich
uvedený skutkový stav:

8. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 18.11.2013 vyplýva,

že právny predchodca žalobcu C. Q., G..M..B.. ako veriteľ, konajúci v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti a žalovaný ako dlžník, ktorý nekonal v rámci predmetu obchodnej alebo
podnikateľskej činnosti uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej bol spotrebiteľský
úver vo výške 300,- eur splatný v 60-tich týždenných splátkach po 6,73 eur, resp. 6,43 eur. Úrok bol
dohodnutý na 22,38% p. a., t. j. vo výške 43,20 eur, poplatok za garantovanú službu pevnou sumou

60,30 eur, RPMN na 70,38%. Priemerná RPMN bola podľa zmluvy 45,94%. Celková suma, ktorú bol
dlžník povinný zaplatiť, bola vo výške 403,50 eur. Posledná splátka, a tým aj celý úver, bola splatná 60.
týždeň po dni uzavretia zmluvy, a to v 7. deň tohto týždňa.

9. Zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru zo dňa 18.11.2013 vyplýva, že v

rovnaký deň ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavreli jej účastníci aj zmluvu o zabezpečení
splátok úveru, predmetom ktorej je služba spočívajúca v prevzatí peňažnej hotovosti na úhradu splátok
spotrebiteľského úveru. Za to si dohodli odplatu vo výške 154,50 eur splatnú v 60-tich týždenných
splátkach - v 59-ich po 2,57 eur a v 60.-tej vo výške 2,87 eur splatnými spolu so splátkami úveru.

10. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 16.12.2016 vyplýva, že pôvodný
veriteľ postúpil pohľadávku proti žalovanému vo výške 316,- eur zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a
vo výške 121,- eur zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru zo dňa 18.11.2013 na žalobcu.

11. Z prehľadu splátok a úhrad (č. l. 15) vyplýva, že žalovaný zaplatil právnemu

predchodcovi žalobcu splátky v súhrnnej výške 120,90 eur, pričom poslednú splátku zaplatil 23.06.2014.

12. Vykonanie dôkazu predžalobnou výzvou nebolo pre rozhodnutie v spore potrebné,
pretože skutkový stav je dostatočne preukázaný ostatnými vykonanými dôkazmi.

13. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ďalej len „ZoSÚ“
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

14. Podľa § 2 písm. d/ ZoSÚ zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa
veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

15. Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere
alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s
odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy
najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa
a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Povinnosť podľa prvej vety sa považuje za splnenú, ak

je splatenie spotrebiteľského úveru v celom rozsahu zabezpečené peňažnými prostriedkami alebo
cennými papiermi; tým nie je dotknuté ust. § 17 ods. 3. Podľa ods. 2 spotrebiteľ je povinný poskytnúť
veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľasplácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z
príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.

16. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: dobu trvania zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

17. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za

bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. a) až k), r) a y).

18. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods.
1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade
hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé

porušenie povinnosť podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do
príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

19. Podľa § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len

„O. z.“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

20. Podľa § 51 O. z. účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne

upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

21. Súd pri rozhodovaní vychádzal z toho, že právny predchodca žalobcu a žalovaný
uzavreli dňa 06.02.2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zmluvu o zabezpečení splátok úveru, ktorá je
tzv. nepomenovanou zmluvou v zmysle § 51 O. z. Vzhľadom k tomu, že ich právny predchodca žalobcu

uzavrel v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný pri ich uzatváraní nekonal v rámci
obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, ide zároveň o zmluvy spotrebiteľské v zmysle § 52 a nasl. OZ.

22. Žalobca je právnym nástupcom pôvodného veriteľa zo zmlúv, a to na základe zmluvy
o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016. Tým je daná jeho aktívna legitimácia na podanie žaloby.

23. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že dodávateľ si zabezpečuje
informácie o spotrebiteľovio tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, sám a aj v spolupráci so žiadateľom o úver.
Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa vychádza
veriteľ z informácií dodaných spotrebiteľom a rovnako aj z informácií z iných dostupných zdrojov. Je

povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť,
či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o
príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej
situácii. Rovnako spotrebiteľ je povinný poskytnúť dodávateľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé
údaje. Táto povinnosť však nezbavuje dodávateľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si

od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné
informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane
spotrebiteľovi v jeho rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov
a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí analyzovať spotrebiteľovi

rozpočet na strane príjmov i na strane výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver.
Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.

24. Súd preto vzhľadom na vyššie uvedené skutkové a právne okolnosti veci - resp. najmäna to, že z rozhodovacej činnosti mu je známe, že dodávateľ v predmetnej veci, resp. právny predchodca
žalobcu v prejednávanej veci (i v iných skutkovo a v osobe žalobcu totožných veciach) žiadnym
spôsobom neposudzoval (a stále neposudzuje) bonitu klienta, resp. je zrejmé, že sa o to žiadnym

spôsobom ani nepokúšal (a už vôbec nie s odbornou starostlivosťou), keďže žiadne doklady o tom súdu
nepredložil a v typovej úverovej zmluve nie je ani zmienky o aspoň približnom príjme spotrebiteľa, resp.
jeho osobných a majetkových pomeroch - posudzoval daný úver ako úver bezúročný a bez poplatkov.
Z výpisu splátok a úhrad veriteľa (dodávateľa a právneho predchodcu žalobcu) doloženého spolu so
zvyškom spisového materiálu však vyplýva, že žalovaný do času podania žaloby zaplatil na splátkach

(aspoň podľa udania žalobcu) spolu 120,90 eur (č. l. 4), preto bolo potrebné žalobe vyhovieť len v tej
časti, v ktorej neprevyšovala sumu 179,10 eur, pretože práve táto suma bola rozdielom medzi sumou
žalovanému žalobcom požičanou (300,- eur) a sumou žalobcovi žalovaným vrátenou (120,90 eur), spolu
so zákonným úrokom z omeškania, pretože len s plnením tejto sumy sa mohol dostať žalovaný do
omeškania.

25. Čo sa týka zmluvy o zabezpečení splátok úveru túto súd posúdil ako neprijateľnú
zmluvnú podmienku, keďže i keď má naoko charakter samostatnej zmluvy, tak úzko súvisí so zmluvou
o úvere a je zjavné, že bez jej (zmluvy o úvere) existencie by nebola uzavretá ani ona. Z aplikačnej
praxe je známe, že dodávatelia v absolútnej väčšine prípadov nútia spotrebiteľov, aby spolu s hlavnou
službou prijali aj vedľajšiu službu, ktorej odplata predstavuje nemorálne spoplatňovanie poskytnutej (tu

až absurdnej) služby a rozloženie ceny plnenia do vedľajších záväzkov. Takáto doplnková služba potom
len obchádza zákon, pričom ide o službu, ktorú dodávateľ vykonáva bežne v rámci svojej činnosti (má
povinnosť vykonávať ju, lebo je logicky len v jeho kompetencii). Preto spoplatnenie služby spočívajúcej
v prevzatí finančnej čiastky od spotrebiteľa dodávateľom pri úhrade každotýždňovej splátky je jedine
obchádzaním zákona a ničím, z čoho by mohol mať spotrebiteľ nejaký reálny osoh, resp. s čím by

dobrovoľne mohol súhlasiť. Zmluva o zabezpečení splátok úveru je neplatná priamo zo zákona pre
rozpor s § 54 ods. 1 O. z. (zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení - Občianskeho
zákonníka). S poukazom na § 567 ods. 1 O. z. je úprava takejto zmluvy a jej praktické nanútenie na
podpis spotrebiteľovi spolu s úverovou zmluvou obchádzanie tohto zákonného ustanovenia, keď pri
ne-dohode účastníkov zmluvy, je ako miesto plnenia určené bydlisko alebo sídlo dlžníka, čo veriteľ

musí akceptovať, či chce alebo nechce. V žiadnom prípade tak nie je možné spoplatňovať prevzatie
jednotlivých týždenných splátok len preto, že si to tak žalobca (resp. jeho právny predchodca) vymienil,
hoci sa mu toho ktorého žalovaného podarilo i k podpisu takejto zmluvy donútiť, či akokoľvek presvedčiť.

26. S poukazom na predložený spisový materiál, resp. odôvodnenie žaloby a následne

zistený skutkový a právny stav potom mohol súd žalobe vyhovieť len čiastočne, tak ako je to uvedené v
I. výroku tohto rozsudku. Vo zvyšku bolo potrebné žalobu zamietnuť (výrok II.).

27. Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

28. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

29. Týmto rozhodnutím sa konanie končí, preto súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov
konania. Žalobca i žalovaný boli v konaní úspešní len čiastočne, pričom žalobca bol úspešný len v 40%
a žalovaný v 60%. Čistý úspech žalovaného tak predstavuje 20% a v tomto pomere má potom nárok

na náhradu trov konania voči žalobcovi.

30. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením vyšší súdny úradník.

Poučenie:Protitomutorozsudkujeprípustnéodvolanievlehote15dníoddoručeniarozsudkunasúdeprotiktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania ktorého neprospech bolo rozhodnutie
vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie proti ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa s ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní,
náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( § 127 CSP).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh).( § 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky

b/ súd nesprávny procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c/ rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávny obsadený súd
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súd prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 CSP).

Odvolaciedôvodyadôkazynaichpreukázaniemožnomeniťadoplniťlendo uplynutialehotynapodanie

odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).

Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh

na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o
výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu ( 376 ods. 1, 2, 3 CMP).