Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. máj 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/84/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112215300
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3112215300.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek
senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobkyne: W., proti žalovanému:
V., za účasti intervenienta na strane žalovaného, a to Y., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 14.januára 2019, č.k.
12C/143/2012-337, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyňa m á voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom, súd výrokom I. určil že žalobkyňa W. V., rod.
V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H., I. XXX/XX, IČO XX XXX XXX s miestom podnikania H., je
výlučnou vlastníčkou bytu č. X vo vchode č. X na X. poschodí v rozostavanej budove bytového domu
bez súpisného čísla, postaveného na C KN parc. č. XXXX/XXX, podielu na priestoroch na spoločných

častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemkom
C KN parc. č. XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie s výmerou 177 m2 a C KN parc. č. XXXX/
XXX- zastavaná plocha a nádvorie s výmerou 483 m2 vo veľkosti XXXX/XXXXXX, zapísaných na LV č.
XXXX pre k.ú. P.. Výrokom II. zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania
v rozsahu 100 % k rukám jej právneho zástupcu U., v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia súdneho
úradníka, ktorým bude po právoplatnosti rozsudku určená výška náhrady trov konania.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou, doručenou súdu dňa 11.06.2012,
domáhala proti žalovanému V. S. určenia, že je výlučnou vlastníčkou rozostavaného bytu č. X,
nachádzajúceho sa vo vchode č. X, na X. posch. rozostavanej budovy bytového domu, postaveného
na pozemku KN parc. č. XXXX/XXX a spoluvlastníckeho podielu 5955/229658 na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu 3910/229658 k pozemku parc. č. XXXX/
XXX a XXXX/XXX, ktoré spoluvlastnícke podiely prislúchajú k predmetnému rozostavanému bytu č. X,

nachádzajúce sa v k. ú. P., zapísané Správou katastra H. na LV č. XXXX. Uviedla, že so žalovaným
uzatvorili dňa 01.06.2010 kúpnu zmluvu, ktorou predmetnú nehnuteľnosť žalovanému predala za kúpnu
cenu 50.000,- eur, ktorú mal žalovaný zaplatiť pri podpise kúpnej zmluvy. Žalovaný kúpnu cenu pri
podpise zmluvy nezaplatil a neurobil tak ani v dodatočnej 7-dňovej lehote, ktorú mu vo výzve na
zaplatenie zo dňa 22.06.2011 určila s upozornením, že ak v určenej lehote kúpnu cenu nezaplatí,
odstupuje od kúpnej zmluvy a účinky odstúpenia nastávajú posledným dňom lehoty. Žalovaný prevzal

túto výzvu dňa 28.06.2011, avšak kúpnu cenu do dňa podania žaloby nezaplatil. Keďže žalovaný
ani v dodatočne poskytnutej lehote kúpnu cenu nezaplatil, nastali účinky odstúpenia žalobkyne od
kúpnej zmluvy, čím došlo od počiatku k zrušeniu kúpnej zmluvy a žalobkyňa je výlučnou vlastníčkounehnuteľností. Žalobkyňa zdôvodnila svoj naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva
k predmetnej nehnuteľnosti tým, že žalovaný je stále vedený ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti v
katastri nehnuteľností a určovací rozsudok požadovaný žalobkyňou, bude pre príslušnú správu katastra

podkladom pre vykonanie zápisu vlastníctva žalobkyne. Bez takéhoto zápisu je ohrozený výkon jej
vlastníckeho práva (§ 70 ods. 1 katastrálneho zákona) a je aj v záujme tretích osôb, aby sa dosiahol
súlad medzi zápisom v katastri nehnuteľností a skutočným stavom. Žalobkyňa žiadala
aj náhradu trov konania. Svoje skutkové tvrdenia preukazovala kúpnou zmluvou zo dňa 01.06.2010,
výzvou na úhradu kúpnej ceny s odstúpením od zmluvy zo dňa 22.06.2011 s poštovou doručenkou.

Žalovaný V. S. žalobu prevzal dňa 30.07.2012 a v písomnom vyjadrení zo dňa ... (neuvedené), došlom
súdu dňa 31.08.2012, žiadal žalobu zamietnuť. Potvrdil, že predmetnú kúpnu zmluvu zo dňa 01.06.2010
so žalobkyňou uzatvoril. Tvrdil však, že kúpnu cenu 50.000,- eur žalobkyni vyplatil (neuviedol kedy a
ako) a z toho dôvodu považoval jej odstúpenie od kúpnej zmluvy za neplatné. Viac k veci neuviedol.
Žiadal aj náhradu trov konania. K svojim skutkovým tvrdeniam nepredložil žiadny dôkaz. Žalovaný v
ďalšom vyjadrení zo dňa 02.04.2015 opakovane tvrdil, že kúpnu cenu 50.000,- eur žalobkyni zaplatil a

súčasne predložil kópiu príjmového pokladničného dokladu č. ... (bez čísla) zo dňa 01.06.2010 na sumu
50.000,- eur. Intervenient na strane žalovaného Y. Q., s dôvodmi žaloby nesúhlasil, túto žiadal zamietnuť
ako nedôvodnú, tvrdiac, že kúpa cena bola žalobkyni v celom rozsahu vyplatená.

3. Vyhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru o dôvodnosti

podanej žaloby. Mal za preukázané, že žalobkyňa vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti
- bytu č. X s prísl. previedla na žalovaného V. S. riadnou kúpnou zmluvou zo dňa 01.06.2010 za
dojednanú kúpnu cenu 50.000,- eur. Podľa znenia tejto kúpnej zmluvy kúpnu cenu „kupujúci uhradí
predávajúcemu v hotovosti pri podpise tejto zmluvy“, ktorú formuláciu „uhradí“ považoval za budúci
čas z čoho vyvodil, že kúpna zmluva neobsahuje zároveň potvrdenie, že kúpna cena bola uhradená pri

podpise zmluvy. Z vykonaného znaleckého dokazovania bolo bez pochybností preukázané, že jediný
listinný dôkaz o úhrade kúpnej ceny produkovaný žalovaným, a to PPD zo dňa 01.06.2010 (nesporne
vyhotovený žalovaným), bol sfalšovaný. Avšak aj napriek tejto skutočnosti (sfalšovanému PPD) mohlo
dôjsť k zaplateniu kúpnej ceny 50.000,- eur žalovaným V. S. žalobkyni v hotovosti, čo by však žalovaný
musel bez pochybností preukázať. Žalovaný na pojednávaní dňa 12.10.2015 (č.l. 95 spisu) tvrdil, že

kúpnu cenu 50.000,- eur vyplácal v hotovosti žalobkyni Y. Q. a to bez ďalších svedkov, avšak na
pojednávaní dňa 07.12.2015 (č.l. 111 spisu) Y. Q. tvrdil, že kúpnu cenu v hotovosti vyplácal žalobkyni bez
svedkov žalovaný V. S.. Na základe uvedených rozporných výpovedí súd nepovažoval ich výpovede za
hodnoverné. Tieto ich výpovede mali byť jediným dôkazom žalovaného o úhrade kúpnej ceny 50.000,-
eur za byt č. X. Ďalší rozpor žalovaného bol zistený súdom v jeho tvrdení súdu, že kúpnu cenu za

byt č. X mal uhradiť dňa 30.06.2010 podľa PPD zo dňa 30.06.2010, avšak pred Daňovým úradom
P. tvrdil, že túto kúpnu cenu uhradil dňa 28.05.2010. Žalovaným namietaná skutočnosť, že žalobkyňa
podala predmetnú žalobu na súd po viac ako roku od splatnosti kúpnej ceny, nie je dôkazom, a to
ani nepriamym o tom, že žalovaný uhradil žalobkyni kúpnu cenu za byt č. X. Súd poukázal tiež na
skutočnosť, že žalovaný po začatí súdneho sporu previedol predmetný byt č. X na Q.. B. a až tesne pred

rozhodnutím vo veci, bol tento prevedený späť na žalovaného. Vo výpovediach žalobkyne boli zistené
tiež rozpory a to ohľadne vyjadrenia jej dôvery v žalovaného pri predaji predmetného bytu č. X
v súvislosti s ňou tvrdeným predchádzajúcim zaplatením kúpnej ceny za byt č. X, v skutočnosti však
časovo zaplatenie ceny za byt č. X nebolo súladným s tvrdením žalobkyne, avšak ani tento rozpor nie
je spôsobilým dôkazom pre záver o tom, že žalovaný v hotovosti uhradil kúpnu cenu za byt č. X, pri

súčasne zistených rozporoch v jeho výpovedi o údajnej úhrade kúpnej ceny za byt č. X ako aj o
úhrade kúpnej ceny za byt č. X, ktorá bola v skutočnosti zrejme zaplatená v iný deň, ako je uvedené
na PPD zo dňa 30.6.2010. Nedostatok hodnovernosti tvrdení žalovaného vyplýva aj z jeho vyjadrenia
ako svedka na Daňovom úrade P. v roku 2011, kde nepredložil ako dôkaz PPD zo dňa 01.06.2010 o
úhrade kúpnej ceny 50.000,- eur za predmetný byt č. X, tiež súdu ho predložil až v roku 2015, pričom

mal možnosť ho predložiť ako prílohu hneď k svojmu prvému vyjadreniu zo dňa 31.08.2012 k žalobe.
Súd poukázal aj na skutočnosť, že žalovaný podľa jeho vyjadrenia spolupracoval s realitnou kanceláriou
pri predajoch nehnuteľností za účelom získania provízie pre seba, preto pri bežnej opatrnosti mohol
postupovať iným spôsobom pri vyplácaní kúpnej ceny žalobkyni, ktorým by bez pochybností preukázal
súdu svoje tvrdenie o zaplatení kúpnej ceny. Súd žalobe vyhovel v celom rozsahu z dôvodu neunesenia

dôkazného bremena žalovaným o úhrade kúpnej ceny 50.000,- eur žalobkyni za predmetný byt č. X na
základe kúpnej zmluvy zo dňa 01.06.2010. Vychádzajúc zo zásady hospodárnosti súdneho konania, sa
nezaoberal prevodom predmetného bytu č. X na Q.. B. a späť na žalovaného, pretože táto skutočnosťniejespôsobilámaťdopadnazáveronezaplateníkúpnejceny.Odstúpenieodkúpnejzmluvytakposúdil
ako platné a žalobu ako dôvodnú.

4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 48 ods. 1, 2 Obč. zákonníka, § 517 ods. 1 Obč.
zákonníka.

5. Podľa 255 ods. 1 CSP súd priznal úspešnej žalobkyni plnú náhradu trov konania proti neúspešnému
žalovanému.

6. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol žalovaný
prostredníctvom svojho právneho zástupcu, navrhujúc odvolaciemu súdu jeho zmenu tak, že žalobu
zamietne a zaviaže žalobkyňu nahradiť mu v plnom rozsahu vzniknuté mu trovy konania, alternatívne
navrhoval zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Uviedol, že uplatňuje odvolacie dôvody uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. d/,
f/, g/ a h/ CSP (existencia tzv. inej vady spôsobilej mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

nesprávne skutkové a právne závery a nedostatočne zistený skutkový stav pre existenciu nových
prostriedkov procesnej obrany, ktoré doteraz neboli použité). Podľa jeho názoru, na rozdiel od súdu
prvej inštancie, má za to, že obsah jeho výpovede, ako aj výpovede intervenienta, ktorý vystupoval na
jeho strane, dostatočne preukázali spôsob, ako aj ďalšie okolnosti zaplatenia kúpnej ceny za predmetný
byt, ktorá bola zaplatená dňa 01.06.2010 po podpísaní kúpnej zmluvy v hotovosti k rukám žalobkyne.

Všetky tieto skutočnosti tvoria podľa neho ucelenú reťaz nepriamych dôkazov, ktoré jeho tvrdenie o
zaplatení kúpnej ceny potvrdzujú, za ktoré považuje to, že žalobkyňu možno označiť za osobu práva
znalú v súvislosti s nakladaním s nehnuteľnosťami, keďže v súvislosti s tým po jej boku vystupoval
advokát, preto je nepravdepodobné, že by mu bol poskytnutý priestor takmer jedného roka od okamihu,
kedy došlo k uzatvoreniu predmetnej kúpnej zmluvy do okamihu, kedy mu bola doručená výzva na

zaplatenie kúpnej ceny, resp. kedy žalobkyňa od zmluvy o kúpe odstúpila pre nezaplatenie kúpnej ceny.
Existuje totiž celý rad právnych inštitútov, ktoré by bol využil, pokiaľ by skutočne bolo pravdou, že za
byt nezaplatil, a tak znemožnil spätný návrat vlastníctva bytu žalobkyni, príkladmo uviedol dobrovoľnú
dražbu, predaj dobromyseľnému kupujúcemu, reštrukturalizáciu a pod., čo však nevyužil. Je krajne
nelogické, pokiaľ by nezaplatil kúpnu cenu, aby byt ďalej predal ich spoločnému právnikovi, teda osobe,

s ktorou tak žalobkyňa ako aj on mali určitý dôverný vzťah medzi advokátom a klientom. O skutočnosti,
že žalovaná sama nevie kto, kedy a koľko jej zaplatil za ten-ktorý byt vypovedá aj to, že vo výpovedi
zo dňa 07.12.2015 uviedla, že žalovanému dôverovala, nemala obavy kúpnu zmluvu na predmetný
byt podpísať bez toho, aby jej vyplatil kúpnu cenu, pretože predtým mu už predala iný (prvý) byt
a tam jej peniaze vyplatil. V tomto však podotkol, že ňou uvádzaný tzv. prvý byt, teda byt č. X bol

žalovanej zaplatený až dňa 30.06.2010, teda takmer o mesiac neskôr, ako bola uzatvorená kúpna
zmluva na byt č. X. Poukazuje tiež na závery znaleckého posudku, ktorý bol v konaní vyhotovený,
z ktorého cituje časť týkajúcu sa možného prepisu podpisov obtiahnutím a súčasným pretlačením
odkopírovaného podpisu nachádzajúceho sa v kolónke podpis príjemcu na PPD zo dňa 30.06.2010
na doklad zo dňa 01.06.2010, ktoré závery podľa jeho názoru nevylučujú, že sporný PPD podpísala

samotná žalobkyňa, keď tento jednoducho podpísala na hárku iných PPD, pričom jej podpis na tomto
spornom PPD bol pretlačený z predchádzajúceho PPD, teda z PPD, ktorý podpisovala predtým a ona
podpis iba jednoducho intuitívne obtiahla. Záver znaleckého posudku hovorí o tom, že podpisy mohli byť
do uvedených kolóniek príjmového pokladničného dokladu zo dňa 01.06.2010 prenesené obtiahnutím
a súčasným pretlačením odkopírovaného podpisu nachádzajúceho sa v kolónke podpis príjemcu na

príjmovom pokladničnom doklade zo dňa 30.06.2010 cez samoprepisovací papier, teda ide o jednu
z možných variant skutkového deja a nie je jednoznačný záver o tom, že sa tak stalo práve týmto
spôsobom, tento záver teoreticky pripúšťa vyššie opísaný mechanizmus podpísania žalobkyne na PPD
zo dňa 01.06.2010. Nestotožňuje sa ani s argumentáciou súdu prvej inštancie o tom, že keď bolo v
kúpnej zmluve o predaji bytu v časti splatnosti kúpnej ceny uvedené „ kupujúci uhradí predávajúcemu v

hotovosti pri podpise tejto zmluvy“ , že ide o budúci čas a kúpna zmluva tak neobsahuje potvrdenie, že
kúpnacenabolauhradenápripodpisezmluvy.Rovnakoniejemožnéztohtoustanoveniazmluvyvyvodiť
záver, že keďže kupujúcemu bola kúpna cena zaplatená, tento ju preto aj podpísal. Otázka teda znie, či
by osoba konajúca s primeranou mierou opatrnosti v takejto situácii iba tak podpísala kúpnu zmluvu bez
toho, aby jej bola predtým, ako na kúpnu zmluvu pripojí svoj podpis, vyplatená kúpna cena, podľa jeho

názoru nie, a argumentácia súdu prvej inštancie preto neobstojí. V konečnom dôsledku okrem PPD zo
dňa 30.06.2010, ktorý mal byť údajne použitý ako predloha pri podpisovaní PPD zo dňa 01.06.2010 je tu
značné množstvo iných obchodných dokumentov podpísaných žalobkyňou, a preto pokiaľ by či už on,
alebo niekto iný konajúci v jeho prospech chcel jej podpis falšovať, napodobňovať, bolo by krátkozraképoužiť ako predlohu k podpísaniu PPD zo dňa 01.06.2010 práve PPD zo dňa 30.06.2010 a nie iný
dokument s podpisom žalobkyne.

7. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu prostredníctvom svojho právneho
zástupcu navrhovala rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať jej náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Stotožňuje sa s napadnutým rozhodnutím v celom rozsahu,
považuje ho za správne, spravodlivé a riadne odôvodnené. Žalovaný vo svojom odvolaní neuvádza
žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu, alebo zrušenie napadnutého rozsudku. Podstatou

odvolania je jedine konštatovanie, že jej tvrdenie o nevyplatení kúpnej ceny nie je pravdivé, ale naopak
je pravdivé tvrdenie žalovaného, že kúpnu cenu vyplatil. Toto zakladá na hypotetických úvahách s
odvolávkounajejznalostivoblastipráva,spoluprácu sadvokátomapod.. Takétotvrdeniavšakžiadnym
vecným dôkazom nepodložil, osoba advokáta nemá s predmetnou vecou žiadnu súvislosť, naviac,
keď menovaný advokát v rozhodnom období podľa tvrdenia žalovaného poskytoval právnu pomoc im
obom, z čoho vyplýva, že nielen ona, ale aj samotný žalovaný je osobou znalou práva, využíval právne

služby advokáta, z čoho vyplýva záver, že obe sporové strany si boli pri uzatváraní zmluvy rovné. V
konaní bolo vykonané znalecké dokazovanie na pravosť príjmového dokladu predloženého žalovaným
o zaplatení sumy 50.000,- eur, ktoré jednoznačne vyvrátilo tvrdenie žalovaného o pravosti tohto dokladu
a potvrdilo, že sa jedná o doklad sfalšovaný. Žalovaný tento príjmový doklad ako dôkaz predložil až v
priebehu konania a ako správne uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení, pri svojom výsluchu svedka

dňa 25.10.2011 na Daňovom úrade P. na otázku DÚ, či môže predložiť doklad preukazujúci transakciu
zaplatenia 50.000,- eur uviedol, že nie, má iba uvedené zmluvy, ktorá skutočnosť jednoznačne
spôsobuje nedostatok hodnovernosti jeho ďalších tvrdení o tom, že ním predložený predmetný doklad,
súdu predložený až v roku 2015 je pravý, pretože pokiaľ by bol mal možnosť, tento doklad by predložil
už daňovému úradu, alebo v roku 2012, keď sa k žalobe vyjadroval. O existencii tohto dokladu sa však

vôbec nezmieňoval tak na DÚ, ako ani v liste zo dňa 04.07.2011, ktorý jej adresoval ako odpoveď na jej
výzvu úhrady kúpnej ceny a odstúpenie od zmluvy. Záverom teda zhrnula, že vzhľadom k tomu, žalovaný
sa o existencii dokladu nezmieňoval nielen v spomínanom liste, ale ani pri výsluchu na daňovom úrade
dňa 25.10.2011, kde dokonca uviedol, že taký doklad nemá, ani vo vyjadrení k žalobe doručenej súdu
dňa 31.08.2012, jediným logickým vysvetlením takéhoto konania žalovaného, v tom čase dokonca

spolupracujúceho s erudovaným advokátom ( podľa jeho tvrdenia), je skutočnosť, že takýto doklad
v tomto období neexistoval, bol vyprodukovaný dodatočne až v roku 2015. Rovnako bez právneho
významu je poukazovanie na časový odstup podania žaloby a výzvy na zaplatenie kúpnej ceny a
odstúpenia od kúpnej zmluvy od času uzatvorenia kúpnej zmluvy. Žiadny právny predpis jej neurčoval
lehotu, v ktorej by mala tieto právne úkony vykonať. Žalovaný jednoznačne nepreukázal svoje tvrdenie,

že jej kúpnu cenu 50.000,- eur za kúpu bytu vyplatil a preto jej odstúpenie od zmluvy bolo oprávnené
a platné.

8. Intervenient vystupujúci na strane žalovaného nevyužil svoje právo písomne sa vyjadriť k podanému
odvolaniu ani k písomnému vyjadreniu žalobkyne.

9. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP),
ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov.

10. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté

predo dňom jeho účinnosti, pričom podľa odseku 2 cit. ustanovenia právne účinky úkonov zostávajú
zachované. Vzhľadom na citovanú intertemporálnu úpravu, ktorá znamená okamžitú aplikovateľnosť
predpisu, krajský súd ako súd odvolací, rozhodol o odvolaní podľa § 355 a nasl. CSP.

11. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana

v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP, že
spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s
uvedenímdôvodovodvolaniavovecisamej,vykonal preskúmaniezákonnostinapadnutéhorozhodnutia
a jemu predchádzajúceho konania.

12. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a
dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1
CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP(a contrario), keďže v danej veci nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie a nariadenie
pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

13. V posudzovanej veci sa žalobkyňa domáhala vo svoj prospech určenia výlučného vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti, a to rozostavanému bytu č. X, nachádzajúcemu sa vo vchode č. X, na
X. poschodí rozostavanej budovy bytového domu, postaveného na pozemku KN parc. č. XXXX/
XXX . a spoluvlastníckeho podielu 5955/229658 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu a spoluvlastníckeho podielu 3910/229658 k pozemku parc. č. XXXX/XXX a XXXX/XXX, ktoré

spoluvlastnícke podiely prislúchajú k predmetnému rozostavanému bytu č. X, nachádzajúce sa v k.
ú. P., zapísané Správou katastra H. na LV č. XXXX dôvodiac, že tieto predala žalovanému na základe
kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 01.06.2010 za dohodnutú kúpnu cenu 50.000,- eur, ktorú však žalovaný
nezaplatilatoanivdodatočnemuposkytnutejprimeranejlehotenaplnenie, zktoréhodôvoduodzmluvy
odstúpila, a keďže napriek tomu vlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam je naďalej vedené v prospech
žalobcu, musela sa svojich práv domáhať prostredníctvom podanej určovacej žaloby.

14. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel posúdiac primárne existenciu naliehavého právneho záujmu na
podanej určovacej žalobe na strane žalobkyne, založiac svoje rozhodnutie ďalej na závere, že žalovaný
neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k svojmu skutkovému tvrdeniu o zaplatení kúpnej ceny, čím
došlo k naplneniu právneho dôvodu uplatneného žalobkyňou pre odstúpenie od zmluvy ( § 517 ods.

2 Občianskeho zákonníka, ďalej len „OZ“), účinky ktorého v podobe zrušenia zmluvy od jej počiatku,
jednoznačne indikujú k záveru o dôvodnosti podanej určovacej žaloby (§ 48 ods. 1,2 Občianskeho
zákonníka).

15. Ťažisko odvolacích námietok žalovaného spočívalo (posúdiac obsah podaného odvolania) na

tvrdení o nesprávnych skutkových a právnych záveroch súdu prvej inštancie na ktorých založil svoje
rozhodnutie (dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP).

16. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či
konaniepredsúdomprvejinštancieniejezaťaženévadou/vadami,ktorá/ktorésatýka/týkajúprocesných

podmienok, existencia ktorej vady odvolacím prieskumom zistená nebola a jej existenciu samotný
odvolateľ ani netvrdil.

17. V ďalšom odvolací súd podrobil napadnuté rozhodnutie vecnému prieskumu z hľadiska uplatnených
ťažiskových odvolacích námietok (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP - nesprávne skutkové a právne

závery).

18. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie
nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 191 CSP. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada

na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada
voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie.
Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal
do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli
v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi

preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti
alebo vierohodnosti, je logický rozpor.

19. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri

aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného
právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený
právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené
v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou
právnej normy).

20. Vyššie uvedené odvolacie námietky žalovaného, vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez
opory v zistenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie.
Preskúmanímobsahuspisuodvolacísúdzistil,žesúdprvejinštanciezdostatočnezistenéhoskutkovéhostavu vyvodil správne právne závery, vychádzajúc z ktorých žalobe vyhovel a vlastnícke právo k
identifikovaným nehnuteľnostiam žalobkyni priznal, založiac svoje rozhodnutie na záveroch, že na
strane žalobkyne bola a je existencia naliehavého právneho záujmu na podanej určovacej žalobe

tak v čase jej podania (§ 80 písm. c/ O.s.p.), ako aj v čase rozhodovania súdu prvej inštancie (§137
písm. c/ CSP), a keďže žalovaný neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k svojmu skutkovému tvrdeniu
o zaplatení dohodnutej kúpnej ceny, došlo k naplneniu právneho dôvodu uplatneného žalobkyňou
pre odstúpenie od zmluvy ( § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ďalej len „OZ“), adresovaním a
doručením ktorého žalovanému nastali jeho účinky v podobe zrušenia kúpnej zmluvy od jej počiatku (§

48 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka), v dôsledku čoho vlastnícke právo k dotknutým nehnuteľnostiam
svedčí jednoznačne žalobkyni. Súčasne tiež správne vzhľadom na plný úspech žalobkyne rozhodol, že
táto má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu za aplikácie § 255 ods.
1 CSP. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež dostatočne odôvodnil, v súlade s požiadavkami
uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických
argumentov a relevantných právnych záverov, spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem

obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré vytvárajú dostatočný
podklad pre jeho potvrdenie. Súčasne sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov a v podrobnostiach naň odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP),
aby nadbytočne neopakoval pre strany známe fakty posudzovanej veci spolu s právnymi závermi súdu
prvej inštancie a správnou citáciou právnych predpisov.

21. Nad rámec uvedeného, vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaného, odvolací súd uvádza:

22.Akobolouvedenéužvyššie,predmetomposudzovaniasúduprvejinštancieboladôvodnosť podanej
žaloby, prostredníctvom ktorej sa žalobkyňa domáhala po odstúpení od kúpnej zmluvy uzatvorenej

so žalovaným pre nezaplatenie kúpnej ceny, určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli
predmetom prevodu na žalovaného.

23. Z vykonaného dokazovania vyplynulo a medzi stranami sporným nebolo, že žalobkyňa ako
predávajúca uzatvorila kúpnu zmluvu zo dňa 01.06.2010 so žalovaným V. S., predmetom ktorej bol

predaj jej bytu č. X s prísl. v rozostavanej budove bytového domu za dohodnutú kúpnu cenu vo výške
50.000,- eur. Žalobkyňa tvrdila, že kupujúci (žalovaný V. S.) jej kúpnu cenu vôbec nezaplatil, preto ho
listom zo dňa 22.06.2011 vyzvala na úhradu kúpnej ceny v lehote najneskôr do 7 dní od doručenia tejto
výzvy s tým, že inak od zmluvy odstupuje podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Medzi stranami
sporu nebolo sporné prevzatie tohto listu žalovaným.

24. Žalovaný V. S. tvrdil, že kúpnu cenu 50.000,- eur žalobkyni zaplatil v hotovosti, čo v priebehu konania
preukazoval predložením dokladu a to PPD zo dňa 01.06.2010 o úhrade kúpnej ceny, pravosť ktorého
žalobkyňa namietala. Záver znaleckého posudku, vypracovanie ktorého nariadil súd prvej inštancie v
priebehu konania (č. ... XXXX/XXXX znaleckej organizácie S. zo dňa 08.06.2016) bol taký, že „ Podpisy

v kolónkach „Vyhotovil“ a „Podpis príjemcu“ (na spornom) PPD zo dňa 01.06.2010 (na sumu 50.000,-
eur) boli vyhotovené z predlohy podpisu v kolónke „Podpis príjemcu na PPD zo dňa 30.06.2010 (na
sumu 40.000,- eur) a mohli byť prenesené obtiahnutím a súčasným pretlačením podpisu na PPD
z 30.06.2010 cez samo prepisovací papier.“. Súd prvej inštancie s poukazom na záver znaleckého
dokazovania s prihliadnutím tiež na ďalšie z dokazovania plynúce skutočnosti (rozpory v tvrdeniach

žalovaného so zisteným skutkovým stavom) posúdil jeho obranu ako nedôveryhodnú, nespôsobilú k
záveru o preukázaní jeho skutkového tvrdenia o zaplatení kúpnej ceny žalobkyni. Žalovaný odvolaním
namietasprávnosťzáveruoneunesenídôkaznéhobremenavovzťahukjehotvrdeniuozaplateníkúpnej
ceny.

25. V sporovom konaní, o ktoré ide aj v posudzovanej veci, platí prejednací princíp, ktorým je ovládané
dokazovanie a ktorý spočíva v tom, že tvrdiť skutočnosti rozhodné pre posúdenie daného prípadu a
navrhovať a predkladať dôkazy pre tieto skutočnosti je zásadne vecou strán sporu, na ktorých spočíva
hlavná zodpovednosť za zhromaždenie skutkového podkladu potrebného pre rozhodnutie vo veci
samej, teda iniciatíva v tomto smere jednoznačne zaťažuje ich. Rozsah dôkazného bremena vyplýva z

hmotného práva, teda z príslušnej hmotnoprávnej normy. V zásade platí, že dôkazné bremeno má ten,
komu je podľa hmotného práva na prospech existencia určitej skutočnosti. Ak tak strany nevykonajú,
potom postihne tú stranu, ktorá je povinná potrebné tvrdenie vykonať, nepriaznivý procesný následok
spočívajúci v tom, že súd rozhodne v jej neprospech. Keďže súd vychádza len zo skutočností tvrdenýchstranami a vykonáva len tie dôkazy, ktoré tieto navrhli, bolo na žalovanom, akým spôsobom svoju
obranu formuloval a na akých skutočnostiach jej dôvodnosť zakladal a tiež bolo vecou jeho racionálneho
posúdenia, či ním tvrdené skutočnosti je spôsobilý tiež preukázať vo vedomí, že pasivita, či nesprávne

zvolená procesná obrana, mu môže priniesť negatívne dôsledky v spore, teda nesplnenie si povinnosti
tvrdenia a dôkaznej povinnosti sa nutne musí prejaviť v nepriaznivom meritórnom rozhodnutí pre neho
ako stranu, ktorá dôkazné bremeno neuniesla, k naplneniu ktorých skutočností aj došlo v posudzovanej
veci, keď žalovaný neprodukoval také tvrdenia a dôkazy, ktoré by boli spôsobilé k posúdeniu o ich
hodnovernosti a následnému záveru, že si svoju povinnosť zaplatiť kúpnu cenu splnil, čím by bol nárok

žalobkyne nedôvodný, čo nemohlo mať za následok iné, ako v jeho neprospech vydané rozhodnutie.

26. Ťažiskovým dôkazom žalovaného o zaplatení kúpnej ceny, bol ním v kópii predložený PPD zo dňa
01.06.2010, na ktorom však vychádzajúc z expertízneho posudku, bol podpis žalobkyne vyhotovený
pretlačením a obtiahnutím jej podpisu z PPD zo dňa 30.06.2010, pravdepodobne cez samoprepisovací
papier, teda vo svojej podstate sfalšovaný. Obrana žalovaného v odvolaní, že k tomu mohlo dôjsť

konaním samotnej žalobkyne, keď pri jej podpisovaní PPD z 30.06.2010 mohlo dôjsť k pretlačeniu
jej podpisu na PPD z 1.6.2010, ktorý následne podľa jeho názoru mala obtiahnuť, je nepochybne
interesantnou, avšak odporujúcou elementárnym princípom formálnej logiky a je len reťazením série
ním produkovaných nehodnoverných tvrdení. Niet totiž racionálne akceptovateľnému dôvodu, pre ktorý
by podpis žalobkyne vzhľadom na časovú postupnosť dotknutých PPD mal byť „pretlačený“ z PPD

z 30.6.2010 na PPD, ktorý mu časovo predchádzal, teda z 1.6.2010. Ak by bolo vôbec možné s
takýmto dejom uvažovať, tak len v opačnom postavení, teda s pretlačením podpisu z dokladu časovo
predchádzajúceho (1.6.) na doklad časovo nadväzujúci (30.6.), v posudzovanej veci však expertízny
posudok zreteľne stanovuje, že tomu bolo práve naopak, teda podpis z časovo nasledujúceho dokladu
bol pretlačený na doklad časovo mu predchádzajúci. Rovnako postráda logiku tvrdenie, že samotná

žalobkyňa by mala svoj pretlačený podpis následne obťahovať, pretože ak by aj nedopatrením v
akomkoľvek prípade došlo pri vyhotovovaní dokladov k pretlačeniu podpisov, racionálne zhotoviteľ
(pokiaľ nie je súčasne falšovateľom), vyhotoví a podpíše doklad nový a nebude mrhať energiou na
pracnéobťahovanievlastnéhopodpisuanemožnosianipredstaviťlogickýdôvod,ktorýbyhoktakémuto
konaniu mohol viesť. Tento žalovaným produkovaný dôkaz a ním v odvolaní produkovaná konštrukcia

k jeho vyhotoveniu sa vzťahujúca, rozhodne nie sú spôsobilými k záveru odlišnému od toho, na akom
založil svoje rozhodnutie súd prvej inštancie. Ako správne však vyhodnocuje súd prvej inštancie, je tu
tiež celý rad samotným žalovaným reťazených tvrdení a jeho konania, ktoré nad rámec tohto dokladu
zásadnýmspôsobomspochybňujúaznevieryhodňujújehotvrdenieozaplateníkúpnejceny.Jetojednak
fakt, že v konaní pred Daňovým úradom v P. v roku 2011 tvrdil, že okrem kúpnej zmluvy žiadnym iným

dokladom o uhradení kúpnej ceny nedisponuje, na existenciu tohto dokladu nepoukazoval ani v reakcii
na žalobkyňou mu zaslané odstúpenie od zmluvy pre nezaplatenie kúpnej ceny v roku 2011 a skutkové
tvrdenie o jeho existencii žalovaný neprodukoval ani vo svojom písomnom vyjadrení k podanej žalobe,
ktoré adresoval súdu (31.08.2012), ale tento predložil a jeho existenciu začal tvrdiť až v roku 2015.
Odvolací súd nemá najmenšiu pochybnosť o tom, že pokiaľ by takýmto ťažiskovým dokladom bol od

počiatku disponoval v presvedčení, že je vystavený žalobkyňou a tento deklaruje ním uhradenú kúpnu
cenu, nemal najmenší dôvod tento predložiť nielen v tomto spore, ale už v roku 2011 na daňovom úrade,
ale naopak by ňom od počiatku svoju obranu (a to aj v štádiu predžalobnom) zakladal .

27. V nadväznosti na tieto jeho konštrukcie nemožno priznať dôveryhodnosť ani jeho následne

produkovanému tvrdeniu, že formulácia ustanovenia kúpnej zmluvy týkajúceho sa zaplatenia kúpnej
ceny, má vypovedať o tom, že táto bola zaplatená pri podpise zmluvy. O tomto by bolo možné
uvažovať, pokiaľ by toto tvrdenie nespochybnil práve on sám a to ním predloženým sfalšovaným
dokladom (PPD), ďalej ním samotným produkovaným tvrdením, že kúpnu cenu mal bez svedkov v
hotovosti vyplácať žalobkyni Y. Q. (intervenient na strane žalovaného), čo je v kolízii s tvrdením, že

mala byť vyplatená pri podpise zmluvy (kde mali byť len žalobkyňa a žalovaný), naviac, samotný Y.
Q. kontraproduktívne vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného vypovedal, že kúpnu cenu mal bez svedkov
žalobkyni vyplatiť priamo žalovaný. Naviac, odvolací súd poznamenáva, že pokiaľ žalovaný v odvolaní
poukazuje na to, že žalobkyňa (ale tiež on sám) mali v rozhodnom období spolupracovať s identickým, z
hľadiska odbornosti erudovaným advokátom, možno považovať za prakticky vylúčené, aby ustanovenie

zmluvy týkajúce sa úhrady kúpnej ceny nebolo v prípade, ak by skutočne táto bola pri jej podpise
uhradená, formulované s odbornou starostlivosťou štandardne pre takéto prípady spôsobom, že
zmluvné strany prehlasujú a svojim podpisom na zmluve súčasne zaplatenie kúpnej ceny potvrdzujú, o
ktorý prípad však vychádzajúc z obsahu dotknutej zmluvy zjavne nejde. Naviac, je nepredstaviteľné, abysamotný žalovaný, spolupracujúci s realitnými kanceláriami, teda znalý v dostatočnej miere odbornej
problematiky, sa v prípade, ak by kúpnu cenu bol skutočne ako tvrdí uhradil, uspokojil pri minimálnej
miere obozretnosti s takouto formuláciou zmluvy a prevzatím len kópie dokladu o jej úhrade, keďže tento

je primárne ťažiskovým pre neho a nie pre žalobkyňu. Polemizovanie o odstupe času medzi podpisom
zmluvy a odstúpením od zmluvy v súvislosti s tvrdením žalobkyne o nezaplatení kúpnej ceny je bez
dopadu na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.

28. Pokiaľ v odvolaní žalovaný uvádza, že uplatňuje tiež odvolací dôvod uvedený v ust. § 365 ods.

1 písm. d/ CSP ( existencia inej vady spôsobilej mať za následok nesprávne rozhodnutie), tak jeho
naplnenie skutkovo žiadnym spôsobom nevymedzuje, čím ho v zásade diskvalifikuje z odvolacieho
prieskumu. Vo vzťahu k nemu by bolo možné uvažovať len o námietke nedostatočného odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia (samozrejme ak by nešlo o prípad majúci za následok naplnenie odvolacieho
dôvodu uvedeného v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, ktorý však odvolateľ neuplatnil), na čo okrajovo (i
keď to takto v konkrétnosti nevymedzuje) poukazuje odvolateľ, z ktorého dôvodu odvolací súd podrobil

vzhľadom na produkovanú odvolaciu námietku odôvodnenie rozhodnutia prieskumu.

29. Odôvodňovanie súdnych rozhodnutí je súčasťou práva na spravodlivý súdny proces v zmysle
článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a článku 46 ods. 1 Ústavy SR.
V situácii, keď z odôvodnenia rozhodnutia nemožno zistiť dôvody, pre ktoré bolo (ne)vyhovené

uplatnenému nároku, je pre strany veľmi obtiažne pochopiť takéto rozhodnutie. Pokiaľ nie sú tieto faktory
vysvetlené v odôvodnení rozhodnutia, nemožno vylúčiť, že rozhodnutie, z ktorého nie je možné aspoň
v základných rysoch zistiť, akými úvahami sa súd pri formulovaní výroku spravoval, treba považovať
za nepreskúmateľné. Takéto rozhodnutie súdu porušuje právo účastníka na spravodlivý súdny proces,
pretože mu upiera možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci

opravných prostriedkov.

30. Preskúmaním obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, odvolací súd nevzhliadol dôvodnosť
uplatnenej odvolacej námietky. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s
očakávaniami a predstavami toho - ktorého účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať

parametre zákonného rozhodnutia požiadavkami v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Všeobecný súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. IV. ÚS 115/03 či sp. zn.
III. ÚS 60/04), čo plne dopadá tiež na odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu. Túto požiadavku
zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva (napr. Georgidias v. Grécko z 29.

mája 1997, Recueil III/1997). Európsky súd pre ľudské práva pripomína, že právo na spravodlivý súdny
proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní,
rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť
analyzovaný s ohľadom na okolností každého prípadu, preto len ak by súd v odôvodnení nereagoval na
zásadnú, relevantnú námietku, súvisiacu s predmetom súdnej ochrany prednesenú v konkrétnostiach

stranami, bolo by potrebné tento nedostatok považovať za prejav arbitrárnosti. Stačí teda, aby reagoval
súd na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný
za rozhodujúci (napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/Španielsko, oba z 9.
decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B).

31. V posudzovanej veci súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia dal odpoveď na všetky
zásadné právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany a obrany proti nej.
Odôvodnenie rozhodnutia obsahuje dostatok skutkových a právnych záverov, spĺňa vyššie uvedené
požiadavky a tvorí dostatočný podklad pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní, pričom
odvolací súd nezistil, že by tieto závery boli neodôvodnené. Skutočnosť, že odvolateľ sa s názorom

súdu prvej inštancie nestotožňuje, nemôže samo o sebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti
rozhodnutia súdu prvej inštancie.

32. V konečnom dôsledku žalovaný uviedol v odvolaní, že uplatňuje tiež odvolací dôvod uvedený
v ust. § 365 ods. 1 písm. g/ CSP (zistený skutkový stav neobstojí pre existenciu ďalších prostriedkov

procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené), avšak ani táto odvolacia námietka nie je spôsobilou privodiť
v prospech žalovaného priaznivejšie rozhodnutie vo veci, keďže je diskvalifikovanou z odvolacieho
prieskumu z dôvodu, že jednak žalovaný v konkrétnostiach neoznačil skutočnosti a dôkazy, ktoré majú
byť považované ako prostriedky procesnej obrany za tzv. novoty v odvolacom konaní a ktoré by bolomožné v odvolaní použiť len vtedy, ak by spĺňali predpoklady uvedené v ust. § 366 CSP, a jednak z
hľadiska ust. § 366 CSP neprodukoval dôvody, pre ktoré by bolo z hľadiska prípustnosti možné sa týmito
zaoberať, pričom takáto povinnosť pri produkovaní uvedeného odvolacieho dôvodu, ho jednoznačne

zaťažovala.

33. Odvolacie námietky žalovaného tak odvolací súd posúdil ako nespôsobilé v prospech neho privodiť
priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

34. Keďže teda dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne,
za súčasného záveru tiež o vecnej správnosti rozhodnutia o trovách konania, podľa § 387 ods. 1 CSP
toto potvrdil. Žalovaný v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie neuviedol žiadne, k odvolaciemu
prieskumu spôsobilé rozhodujúce skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie v konaní nezaoberal
a ktoré by neboli predmetom jeho posudzovania.

35. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255
ods. 1 CSP tak, že priznal nárok na ich náhradu žalobkyni vo vzťahu k žalovanému v rozsahu 100% s
poukazom na to, že zaznamenala v odvolacom konaní plný úspech.

36. O výške náhrady trov odvolacieho konania žalobkyne, rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262

ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

37. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).