Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. september 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/271/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113202836
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1113202836.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Richterovej a členov

senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Milana Chalupku v právnej veci žalobkyne: L. F. Q., Z..
XX.XX.XXXX, B. V. B., U. Č.. XX, zastúpenej JUDr. Jozefom Jeseničom, advokátom so sídlom v
Bratislave, Mýtna č. 42, proti žalovanej: P.. D. A., Z.. XX.X.XXXX, B. B., XX. T. Č.. XX, o vydanie
bezdôvodného obohatenia, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa
13.septembra 2016 č. k. 8C/24/13-134, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Vo výroku o trovách rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovanej náhradu trov konania
n e p r i z n á v a.

Žalovanej n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia,
ktoré malo spočívať v poskytnutí zálohy žalovanej ako advokátke v rozsahu 500 €.
2. V odôvodnení uviedol, že žaloba je dôvodná, avšak pre kvalifikovane vznesenú námietku premlčania
bolo potrebné žalobu zamietnuť. Pri posudzovaní premlčania dospel k záveru, že k bezdôvodnému

obohateniu žalovanej došlo dňa 24.05.2010, kedy prevzala od žalobkyne zálohu na právne služby.
Žaloba bola podaná na súde až dňa 29.01.2013, teda po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej
doby podľa § 107 ods. 1 OZ. Za nepreukázané považoval tvrdenia žalobkyne o tom, že v spore sa jedná
o úmyselné bezdôvodné obohatenie, pri ktorom dôjde k premlčaniu v desaťročnej premlčacej dobe.
3. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa. Žiadala odvolací súd, aby žalobe ako
opodstatnenej vyhovel. Zastávala názor, že hoci žalovaná ako advokátka s dlhoročnou praxou vedela,
že sťažnosť na štrasburskom súde pre nevyčerpanie všetkých vnútroštátnych prostriedkov právnej

ochrany bude neúspešná, sťažnosť aj tak podala a prijala zálohu. Súd preto dospel k nesprávnemu
záveru, že vo veci nedošlo k úmyselnému bezdôvodnému obohateniu žalovanej. Domnievala sa tiež,
že ak by aj žalovanej nebol dokázaný priamy úmysel obohatiť sa, došlo k pozastaveniu plynutia
premlčacej doby v priebehu trestného stíhania, v ktorom požadované plnenie uplatnila ako náhradu
škody. Aj pri neúmyselnom bezdôvodnom obohatení zostala teda trojročná objektívna premlčacia
doba zachovaná. Súdu vyčítala tiež nesprávne posúdenie plynutia subjektívnej premlčacej doby,
pretože žalobkyňa sa o subjekte, ktorý sa bezdôvodne obohatil na jej úkor, dozvedela až po doručení

rozhodnutia disciplinárneho senátu SAK dňa 22.03.2012. Napokon namietala, že žalovanej, ktorá v
spore nevystupovala ako advokátka, nemala byť priznaná náhrada trov konania, pretože jej žiadne
nemohli vzniknúť.3. Žalovaná navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Domnievala sa, že do uplatnenia nároku na
zaplateniesumy500€,tedadodňa27.06.2013uplynuliviacakotriroky.Poukázalanarozdielnetvrdenia
žalobkyne v tomto a v trestnom konaní, v ktorom potvrdila, že žalobkyňa bola informovaná o výške

odmeny za úkon právnej služby vopred. Sťažnosť na ESĽP bolo potrebné vypracovať bezodkladne
do nasledujúceho dňa. Žalovaná tiež zastávala názor, že žalobkyňa sa o vzniku bezdôvodného
obohatenia i o osobe, ktorá je povinná ho vydať, dozvedela ešte v roku 2010, keď ju listami zo dňa
26.05.2010 i 29.09.2010 na vrátenie zálohy opakovane vyzývala. Rozhodnutie disciplinárneho senátu
preto považovala pre posúdenie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej lehoty za bezpredmetné.

4. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobkyne v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených (§ 470 ods.
1, § 379 a 380 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že nie je opodstatnené.
5. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že žalobkyňa kontaktovala žalovanú
ako advokátku vo veci napísania sťažnosti na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu. Žalovaná
sťažnosť vypracovala deň pred uplynutím stanovenej lehoty a po osobnom stretnutí so žalobkyňou
zaslalatomutosúdu.Vďalšomštádiukonaniapredsúdomsižalobkyňazvolilainéhoprávnehozástupcu.

V súvislosti s vypracovaním sťažnosti žalobkyňa zaplatila zálohu vo výške 500 €, ktorú požaduje vydať
ako bezdôvodné obohatenie, keďže napokon plnú moc žalovanej pre zastupovanie v konaní pred ESĽP
nepodpísala.
6. Súd prvej inštancie žalobu zamietol, keď dospel k záveru, že subjektívna dvojročná premlčacia
doba podľa § 107 ods. 1 OZ začala plynúť odo dňa nasledujúceho po poskytnutí zálohy, t. j. odo

dňa 25.05.2010, a uplynula do podania žaloby dňa 27.06.2013, súčasne s podaním odvolania proti
rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.
7. V dôsledku plynutia času pri premlčaní práva, vrátane práva na vydanie bezdôvodného obohatenia,
právo nezaniká, oslabuje sa v prípade, ak sa dlžník premlčania dovolá. Následkom opodstatnene
vznesenej námietky premlčania je jeho súdna nevymáhateľnosť (naturálna obligácia). V prípade práva

na náhradu škody a na vydanie bezdôvodného obohatenia je potrebné rozlišovať trojročnú, resp. pri
úmyselnom konaní desaťročnú objektívnu premlčaciu dobu a dvojročnú subjektívnu premlčaciu dobu. V
prípade bezdôvodného obohatenia objektívna premlčacia doba začne plynúť odo dňa, keď k nemu došlo
(§ 107 ods. 2 OZ). Subjektívna premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že
došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil (§ 107 ods. 1). Subjektívna premlčacia

doba uplynie najneskôr uplynutím objektívnej premlčacej doby. Ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní
právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba
od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie (§ 112 OZ).
8. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru o tom, že v spore neprichádza do úvahy úmyselné
bezdôvodné obohatenie u žalovanej, keďže táto právnu službu žalobkyni nesporne poskytla.

9. Z korešpondencie žalobkyne, adresovanej žalovanej v roku 2010, v ktorej ju opakovane vyzývala
na vrátenie zálohy, nesporne vyplýva, že žalobkyňa už pred doručením rozhodnutia disciplinárneho
senátu SAK mala vedomosť o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu i o osobe, ktorá sa na jej
úkor obohatila. Od prvej výzvy žalobkyne na vrátenie zálohy dňa 26. mája 2010 do podania žaloby
dňa 27.6.2013 žalobkyni uplynula dvojročná subjektívna lehota dňom 26. mája 2012. Spočívanie

premlčacej doby po dobu trestného konania neprichádza do úvahy, pretože trestné stíhanie vo veci
oznámenia žalobkyne na okresnej prokuratúre dňa 24.5.2001 nebolo začaté. Vec podozrenia zo
spáchania trestného činu žalovanou bola odmietnutá (§ 197 ods. 1 písm. d) Tr. por.).
10. Z týchto dôvodov odvolací súd vo veci samej napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil (§
387 ods. 1 CSP).

11. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná v spore nezaplatila súdny poplatok. V konaní vystupuje
ako strana sporu, nie ako právny zástupca niektorej zo strán sporu, preto jej v tomto konaní nemohli
vzniknúť ani žiadne trovy právneho zastúpenia. Keďže zo spisu nevyplývajú ani žiadne iné do úvahy
prichádzajúce trovy strany sporu, odvolací súd vo výroku o trovách konania rozsudok súdu prvej
inštancie zmenil (§ 388 CSP) a žalovanej náhradu trov prvoinštančného konania napriek úspechu v

konaní nepriznal. Bolo by celkom bezúčelné, aby súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania a
následne súdny úradník v osobitnom uznesení ustálil rozsah priznaných trov na nulu (§ 262 ods. 1, 2
CSP).
12. Z rovnakých dôvodov odvolací súd nepriznal úspešnej žalovanej ani náhradu trov odvolacieho
konania (§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP).

kátom(§429ods.1CSP).13.Rozhodnutieboloprijatésenátomodvolaciehosúdupomeromhlasom3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).