Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. november 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2CoKR/46/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115216517
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Hrib, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7115216517.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a členov

senátu JUDr. Janky Kočišovej a JUDr. Slávky Maruščákovej v spore žalobcu: Sociálna poisťovňa so
sídlom v Bratislave, ul. 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, proti žalovanému:
BESTO, s.r.o., Rybárska 7, 044 42 Rozhanovce, IČO: 31 694 535, práv. zast.: CHOCHOĽAK & ČESLA
s.r.o., Krmanova 6, Košice, IČO: 36 857 416, v konaní o určenie neúčinnosti plánu voči veriteľovi v
reštrukturalizačnom konaní, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 31.
mája 2018, č.k. 31Cbi/11/2015-164, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok.

Strany sporu nemajú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom v konaní o určenie neúčinnosti
reštrukturalizačného plánu voči veriteľovi v reštrukturalizačnom konaní dlžníka BESTO, s.r.o, so sídlom
Rybárska 7, 044 42 Rozhanovce, IČO: 31 694 535, zapísaného v Obchodnom registri Okresného súdu
Košice I, oddiel Sro, vložka č. 5031/V určil neúčinnosť reštrukturalizačného plánu dlžníka voči žalobcovi:
Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484
vo vzťahu k dotknutej pohľadávke v celkovej výške 95.475,84 Eur. Žalobcovi náhradu trov konania

nepriznal.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa návrhom zo dňa 24.6.2015 domáhal určenia neúčinnosti
plánu voči veriteľovi v reštrukturalizačnom konaní. V návrhu uviedol, že uznesením zo dňa 8.9.2014
uverejneným v Obchodnom vestníku č. 176/2014 dňa 16.9.2014 Okresný súd Košice I rozhodol
o začatí reštrukturalizačného konania voči dlžníkovi - žalovanom. Uznesením zo dňa 15.10.2014

uverejneným v Obchodnom vestníku č. 202/2014 dňa 22.10.2014 Okresný súd Košice I povolil
reštrukturalizáciu žalovaného a zároveň bol ustanovený správca JUDr. Jaroslav Stojka. Žalobca si v
zákonom stanovenej lehote na prihlásenie pohľadávok do reštrukturalizácie prihlásil pohľadávky v
celkovej výške 95.475,84 EUR a to prihláškou zo dňa 4.11.2014, ktoré boli uznané v plnom rozsahu. Po
preštudovaní správcom predloženého a veriteľským výborom schváleného reštrukturalizačného plánu
zistil, že žalovaný vytvoril za účelom uspokojenia pohľadávok v reštrukturalizačnom pláne skupiny
veriteľov a to: Skupina č. 12.1 - Slovenská sporiteľňa, a.s. - so 100% uspokojením za podmienok

uvedených pre túto skupinu, Skupina 12.2 - Daňový úrad - so 100% uspokojením za podmienok
uvedených pre túto skupinu, Skupina 12.3. - Mesto Košice - so 100% uspokojením za podmienok
uvedených pre túto skupinu, Skupina 12.4. - Nezabezpečení veritelia - s uspokojením 11,70% formou
12 polročných splátok, kde je zaradená aj pohľadávka žalobcu. Zo sumy zistenej pohľadávky žalobcuvo výške 95.475,84 EUR, predstavuje nevymáhateľná časť 84.305,17 EUR a vymáhateľná časť čiastku
11.170,67 EUR. Každý jednotlivý a všetci veritelia predkladateľa plánu, ktorých peňažné pohľadávky
voči predkladateľovi plánu a/alebo ich časti boli zaradené do tejto skupiny rozhodným dňom uznáva

88,30% z celkovej výšky peňažného záväzku predkladateľa plánu zodpovedajúceho každej jednej
a všetkým pohľadávkam a/alebo ich častiam voči predkladateľovi plánu zaradeným do tejto skupiny
za nevymáhateľné voči predkladateľovi plánu. Predkladateľ plánu je povinný pohľadávku - skupina
Nezabezpečení veritelia plniť formou 12 splátok, pričom jednotlivé splátky sú splatné vždy najneskôr
do 30-teho dňa kalendárneho polroka a to počnúc 25-tym dňom šiesteho kalendárneho mesiaca

kalendárneho polroka nasledujúceho po mesiaci, v ktorom nastane rozhodný deň. Skupina č. 12.5. -
Spriaznení veritelia - s 1% uspokojením za podmienok uvedených pre túto skupinu. Dňa 17.4.2015
bola správcovi dlžníka doručená žiadosť účastníka plánu o zmenu plánu o vytvorenie osobitnej skupiny
veriteľov, ktorí môžu byť poskytovateľmi štátnej pomoci, plánom nedotknuté a ktorých pohľadávky
sa spravujú osobitnými predpismi patriacimi do oblasti verejného práva. Vo svojom podaní zo dňa
15.4.2015 poukázal najmä na skutočnosť, že v zmysle ust. § 148 ods. 3 ZKR veritelia, ktorí môžu byť

poskytovateľmi štátnej pomoci podľa osobitného predpisu sa považujú za veriteľov nesúhlasiacich s
plánom. Sociálna poisťovňa je v zmysle zákona poskytovateľom štátnej pomoci. Odpustenie poistného,
alebo penále poistného, respektíve odklad splatnosti poistného, alebo penále poistného je v zmysle
zákona formou nepriamej štátnej pomoci. Do úvahy preto prichádza len schválenie individuálnej štátnej
pomoci dlžníkovi. Proces schvaľovania individuálnej štátnej pomoci nie je kompatibilný so schvaľovaním

reštrukturalizačného plánu v reštrukturalizácii a to vzhľadom na spôsob udeľovania individuálnej štátnej
pomoci, no najmä s ohľadom na lehoty vyplývajúce zo ZKR. Navyše sa štátna pomoc môže poskytnúť
len ak je schválená komisiou s výnimkou prípadov podľa osobitného predpisu, kedy o schválení štátnej
pomoci komisia nerozhoduje, ale je iba informovaná. Na základe vyššie uvedeného navrhovateľ v
súlade s vnútroštátnym právom aj právom EU požadoval 100% uspokojenie svojej pohľadávky formou

zaradenia do skupiny veriteľov č. 1. skupina pre plánom nedotknuté pohľadávky. V zmysle zákona
skupina pre plánom nedotknuté pohľadávky sa považuje za skupinu súhlasiacu s plánom. Žalovaný
na schvaľovacej schôdzi konanej dňa 30.4.2015 sa vyjadril k žiadosti účastníka plánu o zmenu plánu
v intenciách testu racionálneho veriteľa, ktorý by podľa jeho názoru preukázal, že reštrukturalizácia
je výhodnejšia ako konkurz. Podľa žalobcu uplatnenie konkurzného, respektíve reštrukturalizačného

konania na zadlžený podnik nepredstavuje samo o sebe štátnu pomoc, avšak z konania, respektíve
nekonania orgánov verejnej moci v takomto konaní môže pre takýto podnik predstavovať určitú
hospodársku výhodu. V uvedenom reštrukturalizačnom konaní štátna pomoc priamo vyplýva zo zániku
časti pohľadávok, z odkladu splatnosti pohľadávok Sociálnej poisťovne, ktorá je verejne právnou
inštitúciou, keď dlžník je v stave takto získať finančné prostriedky do svojej dispozícii bez povinnosti platiť

z nich úroky z omeškania či iné sankcie spojené s predchádzajúcim nesplnením povinností vyplývajúcich
z verejného práva. Reštrukturalizačným správcom zvolaná schvaľovacia schôdza zo dňa 30.4.2015
bola odročená vzhľadom na nutnosť prepracovania reštrukturalizačného plánu z titulu novelizácie zák.
č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ZKR). Schvaľovacia schôdza dlžníka konaná
dňa 14.5.2015 na základe výsledku hlasovania uznesením prijala predložený reštrukturalizačný plán

dlžníka. Za jeho prijatie hlasovali všetky skupiny oprávnené hlasovať o reštrukturalizačnom pláne. Na
schvaľovacej schôdzi žalobca predložil odôvodnené námietky veriteľa, ktoré boli pripojené k zápisnici
zo schvaľovacej schôdze a zároveň doručené súdu, v ktorých žalobca špecifikoval viaceré svoje
námietky k reštrukturalizačnému plánu. Uznesením Okresného súdu Košice I, sp. zn. 31R/5/2014 zo dňa
9.6.2015 uverejnenom v Obchodnom vestníku 114/2015 dňa 17.6.2015 bol potvrdený reštrukturalizačný

plán dlžníka schválený na schvaľovacej schôdzi konanej dňa 14.5.2015 a súd zároveň ukončil
reštrukturalizáciu dlžníka.

3. Žalobca v návrhu poukázal na to, že žalobca v rámci rozpravy uskutočnenej počas konania na
schvaľovacej schôdzi uplatnil v súlade s ust. § 157 ods. 1 písm. c/ ZKR do zápisnice námietku proti

prijatiu plánu, ktorú odôvodnil, tým že predkladateľ plánu nezaradil jeho zistenú pohľadávku do inej
skupiny ako požiadal. V skupine vytvorenej na účely hlasovania o prijatí reštrukturalizačného plánu
žalovaného v jeho záväznej časti pre nezabezpečené pohľadávky hlasoval proti prijatiu plánu. Sám
zákon o konkurze o reštrukturalizácii vyčlenil od ostatných veriteľov skupinu veriteľov, ktorí môžu byť
poskytovateľom štátnej pomoci a zároveň im zo zákona určil postavenie veriteľa nesúhlasiaceho s

plánom, iba ak súhlasia s prijatím plánu v súlade s predpismi upravujúcimi štátnu pomoc. Poukázal na
to, že z uvedeného dôvodu by súd pri svojom rozhodovaní mal vychádzať z toho: a/ či je preukázaná
odôvodnenosť vytvorenia inej skupiny veriteľov, ako bola zaradená predkladateľom plánu v zmysle
§ 145 ods. 1 písm. c/ ZKR, b/ či je preukázané, že žalobca sa dostal do horšieho postavenia, vakom by bol bez prijatia plánu. K preukázaniu vytvorenia inej skupiny veriteľov ako bola zaradená
predkladateľom plánu uviedol, že čo sa týka použitých metód reštrukturalizácie, či už ide o odpustenie
dlhu voči SP v plnej výške, alebo v časti, alebo či ide o odpísanie, alebo vzdanie sa časti dlhu, všetky

tieto opatrenia sú považované za štátnu pomoc podľa článku 87 ods. 1 Zmluvy o založení ES. Taktiež
čo sa týka ďalších metód reštrukturalizácie, reštrukturalizácia by mala smerovať k oživeniu, ozdraveniu,
revitalizácii podniku, nielen v jednorazových opatreniach týkajúcich sa prepustenia zamestnancov,
zníženia prevádzkových nákladov a v jednorazovom rozpredaji majetku - v tomto prípade by šlo nie
o oživenie, presvedčenie veriteľov, že podnik bude fungovať po novom a lepšie, že sa oplatí dať mu

ešte jednu šancu, ale jednoznačne o prevádzkovú pomoc, ktorá je z pohľadu štátnej pomoci výslovne
zakázaná. Vo veci poskytovania štátnej pomoci SP ako subjekt verejnej správy je poskytovateľom
štátnej pomoci za predpokladu, že ju poskytne subjektu, ktorý vykonáva hospodársku (podnikateľskú
činnosť), pretože: 1/ pomoc je poskytovaná z verejných zdrojov, 2/ pomoc predstavuje ekonomickú
výhodu pre príjemcu, 3/ pomoc je selektívna (poskytuje sa individuálne len tomuto určitému podniku,
ktorý týmto má výhodu oproti iným subjektom pôsobiacim na trhu). V jeho ide jednoznačne o štátnu

pomoc, pretože sa poskytuje dlžníkovi výhoda, ktorá sa poskytuje individuálne a konkrétne jemu a ktorá
ohrozuje hospodársku súťaž, pretože sa neposkytuje iným subjektom. Tvrdil, že Sociálna poisťovňa
by mohla hlasovať za prijatie plánu, len ak by tým nedošlo k poskytnutiu štátnej pomoci. Je to možné
len v prípade, ak by zhodnotila aká by bola miera uspokojenia jej pohľadávok (%) ako veriteľa v
trhovom hospodárstve v porovnaní s mierou uspokojenia jej pohľadávok v konkurze - tzv. test trhového

veriteľa, pri ktorom sa vyžaduje, aby boli kumulatívne splnené tri podmienky: 1/musí dôjsť k zlepšeniu
finančnej situácie dlžníka, ktorá mu zabezpečí zachovanie na trhu, 2/ je urobené všetko, aby sa
zabránilo ďalšej novej akumulácii dlhu, 3/ doba vrátenia dlhu musí byť prijateľná. K bodu 1 - žalobca
uviedol, že predkladateľ plánu predpokladá mieru uspokojenia nezabezpečených veriteľov v prípade
konkurzu vo výške 4,66% a v prípade reštrukturalizácie 11,70% v priebehu šiestich rokov. Žalobca

má za to, že plán predložený na schvaľovacej schôdzi je v rozpore so spoločným záujmom veriteľov.
Predkladateľ plánu pri porovnaní výťažku z konkurzu vychádzal z odhadovanej súpisovej hodnoty a
následne z odhadovaného hrubého výťažku. Vychádzajúc z prehľadu majetku podstát odhadovaná
súpisová hodnota majetku predstavuje 1.037.555,- EUR, odhadovaný hrubý výťažok v prípade konkurzu
predstavuje 586.776,50 EUR, tento však môže byť aj vyšší. Rovnako to platí aj v prípade zásob, kde je

stanovená ich odhadovaná súpisová hodnota na čiastku 308.028,29 EUR a odhadovaný hrubý výťažok
vo výške 35.442,50 EUR. Pohľadávky predstavujú sumu 205.698,38 EUR, nie sú však špecifikované,
odhadovaný hrubý výťažok je 77.140,- EUR, pričom by v prípade konkurzného konania veriteľský výbor
preferoval ich vymáhanie. Pokiaľ ide o náklady podstaty vo výške 352.044,25 EUR, nie je uvedené o
náklady podstaty za aké obdobie, mzdy a odvody obslužných pracovníkov spolu v hodnote 29.641,-

EUR pri súčasnom platení strážnej služby vo výške 168.480,- EUR považuje žalobca rovnako za
sporné, ako aj ich výšku. Pri výbere strážnej služby a služby spojenej s archiváciou (spolu vo výške
178.480,- EUR, z toho 168.480,- EUR strážna služba a 10.000,- EUR archivácia), by veriteľský výbor
preferoval subjekty s najnižšou ponúknutou cenou. Žalobca má za to, že všetky položky majetku
mali byť predkladateľom plánu ocenené v ich nominálnej hodnote, resp. ak by mala byť stanovená

iná hodnota, túto je nevyhnutné podrobne vysvetliť. K bodu 2 - je urobené všetko, aby sa zabránilo
ďalšej, novej kumulácii dlhu - žalobca uviedol, že dlžník nemá uhradené bežné poistné po začatí
reštrukturalizácie, t. j. dochádza k akumulácii dlhu - ide o dlžné poistné za mesiace 08/2014 vo výške
5.409,72 EUR a 04/2015 vo výške 6.966,46 EUR a penále na poistnom vo výške 391,48 EUR. K
bodu 3 - doba vrátenia „dlhu“ musí byť prijateľná, t.j. v podmienkach zákona 461/2003 Z.z. by doba

nemala presahovať doby uvedené v § 146, t.j. 18 mesiacov pri splátkovom kalendári a nie 6 rokov.
Poukázal tiež na skutočnosť, že Európska komisia (ďalej len EK) môže preveriť poskytnutie štátnej
pomoci. V prípade, že EK skonštatuje, že pomoc bola neoprávnene poskytnutá, je poskytovateľ pomoci
povinný vymáhať celú dlžnú čiastku spolu s úrokom od príjemcu štátnej pomoci a do dvoch mesiacov
od zverejnenia rozhodnutia EK, túto informovať o prijatých opatreniach. V prípade, že subjekt zanikol a

niet od koho neoprávnene poskytnutú pomoc vymáhať, je štát, teda Slovenská republika zodpovedná
za neoprávnené poskytnutie štátnej pomoci. O štátnu pomoc by musel dlžník požiadať a to postupom
podľa § 17 zákona o štátnej pomoci, t.j. žiadosti o poskytnutie štátnej pomoci z prostriedkov štátneho
rozpočtu sa podávajú vecne príslušnému ministerstvu, alebo právnickej osobe prostredníctvom ktorej
sa tieto prostriedky poskytujú. Obsah a forma žiadosti o schválenie poskytnutia štátnej pomoci musí byť

v súlade s príslušnými právnymi predpismi spoločenstva vzťahujúcimi sa na štátnu pomoc. Právnym
predpisomupravujúcimprocedurálnypostupvoblastištátnejpomocijeNariadenierady/ES/č.659/1999
z 22.3.1999 a Nariadenie Komisie /ES/ č.794/2004 z 21.4.2004, ktorým sa vykonáva Nariadenie Rady /
ES/ č. 659/1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o založení ES.Postup pri poskytovaní štátnej pomoci sa posudzuje aj podľa usmernenia Spoločenstva o štátnej pomoci
pre záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach č. 2004/C 244/02. Usmernenie obsahuje základnú
definíciu „pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu“, pričom jednoznačne z usmernenia vyplýva, že

dlžník už v čase reštrukturalizácie musí platiť svoje splatné záväzky, vrátane bežného poistného, ako
aj skutočnosť, že musí priniesť na trh také aktivity, ktoré zabezpečia dlžníkovi konkurencieschopnosť,
pričom metódy reštrukturalizácie nebudú spočívať len v odpustení, vzdaní sa pohľadávok zo strany
veriteľov, prípadne odpísaní pohľadávok. Tvrdil, že predkladateľ plánu navrhol iba metódu zmeny
pohľadávokveriteľovspočívajúcuvpredlženíichsplatnosti/4roky/,čiastočnéodpusteniealebouznaním

za nevymáhateľné /70 % pohľadávky/ a metódu pokračovania v prevádzkovaní podniku dlžníka. Stále
ideospôsobprevádzkovejpomoci,ktorájezakázaná.Včl.3.2.1-Pomocnareštrukturalizáciu-Základný
princíp bod 34 jednoznačne určuje, že udelenie pomoci musí byť podmienené implementáciou plánu na
reštrukturalizáciu,ktorýmusíKomisiaschváliťareštrukturalizačnýplánmusíbyťčonajkratšíarealistický
a členský štát sa k reštrukturalizačnému plánu zaviaže. Uvedené v podmienkach SP neprichádza do
úvahy aby SP zodpovedala za reštrukturalizačný plán s ktorým absolútne nesúhlasí a ktorý odporuje

platnej slovenskej aj európskej legislatíve. Z uvedeného teda vyplýva, že formu pomoci na záchranu
a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach možno poskytnúť len v prípade, že jej predchádzala určitým
spôsobom realizovaná notifikácia a súhlas Európskej komisie. Štátnu pomoc, ktorú by poskytla Sociálna
poisťovňa bez uvedeného schvaľovacieho postupu a bez predchádzajúceho súhlasu EK, by bola
absolútne zakázaná. Za neoprávnené poskytnutie štátnej pomoci môže byť SP podľa § 27 zákona o

štátnej pomoci uložená pokuta do výšky 30.000,- EUR.

4. Žalovaný žiadal návrh ako neopodstatnený zamietnuť. Dôvodil, že s poukazom na ust. § 137
ods. 2 ZKR, toto zákonné ustanovenie upravuje možnosť, nie povinnosť vytvoriť ďalšie skupiny v
rámci kreovaného reštrukturalizačného plánu. Žalovaný ako predkladateľ plánu v záväznej časti plánu

vytvoril pre nezabezpečené pohľadávky veriteľov dlžníka, ktoré nie sú podmienenými pohľadávkami,
podriadenými pohľadávkami a ani pohľadávkami uspokojovanými v konkurze ako podriadené
pohľadávky skupinu pre nezabezpečených veriteľov, do ktorých v súlade s oprávnením plynúcim z
ust. § 137 ods. 2 ZKR zaradil jednotlivé pohľadávky podľa kritérií uvedených v opisnej časti plánu.
Tvorba jednotlivých skupín má byť zohľadnením odlišného právneho postavenia jednotlivých veriteľov,

resp. skupín veriteľov v prípade alternatívneho riešenia úpadku žalovaného prostredníctvom konkurzu.
V uvedenej rovine sa právne postavenie žalobcu a ďalších veriteľov pohľadávok zaradených do
skupiny pre nezabezpečených veriteľov voči dlžníkovi vecne nijako neodlišuje. Vo vzťahu k poskytnutiu
štátnej pomoci žalovaný uviedol, že opatrenie môže predstavovať štátnu pomoc len pokiaľ nevyhovie
EK a judikatúrou európskych súdov vytvorenému a konštantne aplikovanému testu racionálneho

súkromnéhoveriteľa.Vychádzajúczuvedeného,žeracionálnysúkromnýveriteľvtrhovomhospodárstve
nachádzajúci sa v postavení najbližšie podobnom postaveniu žalobcu by uprednostnil uspokojenie
svojich pohľadávok plynúcich zo záväznej časti plánu pred jej pravdepodobným uspokojením v
konkurze, hlasovanie za prijatie navrhovaného plánu nie je opatrením poskytujúcim štátnu pomoc, v
dôsledku čoho by takýto postup žalobcu aj na účely právnej normy vyjadrenej v ust. § 148 ods. 3

ZKR, bolo možné právne kvalifikovať ako súhlas s prijatím plánu v súlade s predpismi upravujúcimi
poskytovanie štátnej pomoci. V otázke testu racionálneho súkromného veriteľa je možné poukázať
na stanovisko EK vo veci „Štátna pomoc č. N 472/2007“, kde v jej časti sa uvádza: „S cieľom určiť,
či reštrukturalizácia dlhu (...) predstavuje štátnu pomoc, komisia musí posúdiť, aká by bola miera
uspokojenia pohľadávok, v rámci daného typu konkurzného konania, pre hypotetického veriteľa v

trhovom hospodárstve, za predpokladu, že je v tom istom postavení voči dlžníkovi ako predmetný
verejný orgán (test veriteľa v trhovom hospodárstve) a porovnať túto mieru uspokojenia k potenciálnej
miere uspokojenia v rámci alternatívnych konaní v dispozícii hypotetickému veriteľovi v trhovom
hospodárstve na vymoženie svojich pohľadávok“. Pokiaľ reštrukturalizačný plán nevedie k uspokojeniu
niektorého z veriteľov s horším poradím, ako má prípadný poskytovateľ štátnej pomoci, ani k plneniu

v prospech veriteľa s rovnakým poradím s vyššou hodnotou, ako je plnenie pre štátneho veriteľa ( t. j.
nielen test najlepšieho záujmu, ktorý ZKR obsahuje, ale navyše aj podstatne zostrený test absolútnej
prednosti), pretože taký reštrukturalizačný plán by fakticky kopíroval konkurz a bez rozporu v konkurze
by poskytovateľ na tom nebol vôbec lepšie. Evidentný limit je na druhej strane, ak reštrukturalizačný plán
zjavne porušuje zásadu absolútnej prednosti - t.j. ak niektorý z veriteľov s postavením horším, ako má

poskytovateľ obdrží plnenie, ktoré zjavne porušuje (opačnú hodnotu jeho nároku - čo by zodpovedalo
situácii, kde verejnoprávny subjekt vedome a zámerne odpúšťa dlžníkovi dlh. Žalovaný má za to,
že pri koncipovaní reštrukturalizačného plánu má dlžník ako predkladateľ plánu výlučné oprávnenie
zostaviť jednotlivé skupiny veriteľov okrem obligatórnej povinnosti zostaviť skupiny pre zabezpečenýchveriteľov, má za to, že samotné zaradenie žalobcu do skupiny ostatných nezabezpečených veriteľov
kopíruje názorovú líniu vytýčenú samotnou EK a zákonodarcom, nakoľko postavenie žalobcu je
determinované v prípadnom konkurznom konaní žalovaného mierou zabezpečenia pohľadávky žalobcu,

jej podmienenosťou, resp. podriadenosťou možno bez pochýb konštatovať, že by sa žalobca v
prípadnom konkurze žalovaného uspokojoval z tzv. všeobecnej podstaty spolu s ostatnými veriteľmi,
ktorí boli zaradení do skupiny nezabezpečených veriteľov má žalovaný za to, že žalobu je potrebné
zamietnuť.

5. Tunajší súd rozsudkom zo dňa 12.9.2016 žalobe v celom rozsahu vyhovel. Rozhodol teda, že u r č
u j e neúčinnosť reštrukturalizačného plánu dlžníka voči žalobcovi Sociálna poisťovňa so sídlom v
Bratislave, ul. 29. augusta 8-10, IČO: 30 807 484, vo vzťahu k dotknutej pohľadávke v celkovej výške
95.475,84 Eur.

6. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 26.10.2017, 2CoKR/21/2017-138 zrušil rozsudok a

vec vrátil súdu I. inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. V Odôvodnení okrem iného uviedol, že
z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalovaný dňa 9.5.2016 splnomocnil na zastupovanie advokáta
advokátsku kanceláriu: CHOCHOĽAK & ČESLA s.r.o., sídlo: Krmanova 6, 040 01 Košice - mestská časť
Staré Mesto, IČO: 36 857 416. Uvedená advokátska kancelária ten istý deň, teda 9.5.2016 poverila
zastupovaním žalovaného Mgr. Michaelu Bakovú, advokátsku koncipientku, ktorá žalovaného v konaní

pred súdom na pojednávanie osobne aj zastupovala. Striktné znenie § 90 C.s.p. neumožňuje, aby
stranu v spore vyvolanom reštrukturalizáciou, čo nepochybne uvedený spor je, zastupoval niekto iný
ako advokát osobne okrem výnimiek uvedených v § 90 C.s.p. Popri povinnom zastúpení v dovolacom
konaní (§ 429 C.s.p.) je ustanovenie § 90 C.s.p. jednou normou Civilného sporového poriadku, ktoré
vyžaduje povinné zastúpenie advokátom. Povinné zastúpenie advokátom sa vzťahuje na strany sporu

okrem výnimiek podľa § 90 C.s.p. a umožňujú v rámci procesnej ekonómie efektívny priebeh sporu a
výkon spravodlivosti. Podmienka povinného zastúpenia advokátom osobne má všeobecný charakter
a musí byť splnená pred súdom prvej inštancie. Žalovaného pred súdom prvej inštancie nezastupoval
advokát osobne, ale len advokátsky koncipient, čím súd prvej inštancie nedodržal postup podľa § 90
C.s.p. Podľa § 380 ods. 2 C.s.p., na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok prihliadne odvolací

súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Podľa § 389 ods. 1 písm. a) C.s.p., odvolací súd
rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak neboli splnené procesné podmienky. Z uvedeného dôvodu
odvolací súd bez toho, aby sa zaoberal vecnou stránkou rozhodnutia, odvolaním napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie podľa § 365 ods. 1 písm. a) C.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 C.s.p.).

7. Predvolanie na pojednávanie konané dňa 31.5.2018 bolo žalobcovi a právnemu zástupcovi
žalovaného riadne a včas doručené. Právny zástupca žalovaného sa na pojednávanie bez riadneho
ospravedlnenia nedostavil. Žalobca sa na pojednávanie dostavil. Z uvedeného dôvodu, v zmysle ust.
§ 181 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), súd rozhodol, že bude

pojednávať v neprítomnosti žalovaného.

8. Súd v súlade s ust. § 391 ods. 2 CSP a z vykonania dokazovania a skutočností známych z
rozhodovacej činnosti tunajšieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 31R/5/2014 zistil tento skutkový
stav:

9. Uznesením zo dňa 8.9.2014 uverejneným v Obchodnom vestníku č. 176/2014 dňa 16.9.2014 Okresný
súd Košice I rozhodol o začatí reštrukturalizačného konania voči dlžníkovi - žalovanom. Uznesením zo
dňa 15.10.2014 uverejneným v Obchodnom vestníku č. 202/2014 dňa 22.10.2014 Okresný súd Košice
I povolil reštrukturalizáciu žalovaného a zároveň bol ustanovený správca JUDr. Jaroslav Stojka.

10. Prihláškou zo dňa 4.11.2014 si žalobca prihlásil v zákonom stanovenej lehote na prihlásenie
pohľadávok do reštrukturalizácie pohľadávky v celkovej výške 95.475,84 EUR.

11. Z výňatku reštrukturalizačného plánu - strán 48 - 49 a strán 61 - 73 okrem iného vyplýva, že

žalovaný vytvoril za účelom uspokojenia pohľadávok v reštrukturalizačnom pláne skupiny veriteľov a
to: 12.1 Skupina - Slovenská sporiteľňa, a.s. - so 100% uspokojením za podmienok uvedených pre
túto skupinu, Skupina 12.2 - Daňový úrad - so 100% uspokojením za podmienok uvedených pre túto
skupinu, Skupina 12.3. - Mesto Košice - so 100% uspokojením za podmienok uvedených pre tútoskupinu, Skupina 12.4. - Nezabezpečení veritelia - s uspokojením 11,70% formou 12 polročných splátok,
kde je zaradená aj pohľadávka žalobcu. Zo sumy zistenej pohľadávky žalobcu vo výške 95.475,84
EUR, predstavuje nevymáhateľná časť 84.305,17 EUR a vymáhateľná časť čiastku 11.170,67 EUR.

Každý jednotlivý a všetci veritelia predkladateľa plánu, ktorých peňažné pohľadávky voči predkladateľovi
plánu a/alebo ich časti boli zaradené do tejto skupiny rozhodným dňom uznáva 88,30% z celkovej
výšky peňažného záväzku predkladateľa plánu zodpovedajúceho každej jednej a všetkým pohľadávkam
a/alebo ich častiam voči predkladateľovi plánu zaradeným do tejto skupiny za nevymáhateľné voči
predkladateľovi plánu. Predkladateľ plánu je povinný pohľadávku - skupina Nezabezpečení veritelia plniť

formou 12 splátok, pričom jednotlivé splátky sú splatné vždy najneskôr do 30-teho dňa kalendárneho
polroka a to počnúc 25-tym dňom šiesteho kalendárneho mesiaca kalendárneho polroka nasledujúceho
po mesiaci, v ktorom nastane rozhodný deň. Skupina č. 12.5. - Spriaznení veritelia - s 1% uspokojením
za podmienok uvedených pre túto skupinu.

12.Zpripojenejdoručenkyvyplýva,žedňa17.4.2015bolasprávcovidlžníkadoručenáŽiadosťúčastníka

plánu o zmenu plánu.

13. Z obsahu Žiadosti účastníka plánu o zmenu plánu zo dňa 15.4.2015 okrem iného vyplýva, že žalobca
žiadal o vytvorenie osobitnej skupiny veriteľov, ktorí môžu byť poskytovateľmi štátnej pomoci, plánom
nedotknuté a ktorých pohľadávky sa spravujú osobitnými predpismi patriacimi do oblasti verejného

práva. Poukázal pritom najmä na skutočnosť, že v zmysle ust. § 148 ods. 3 ZKR veritelia, ktorí môžu
byť poskytovateľmi štátnej pomoci podľa osobitného predpisu sa považujú za veriteľov nesúhlasiacich s
plánom. Sociálna poisťovňa je v zmysle zákona poskytovateľom štátnej pomoci. Odpustenie poistného,
alebo penále poistného, respektíve odklad splatnosti poistného, alebo penále poistného je v zmysle
zákona formou nepriamej štátnej pomoci. Do úvahy preto prichádza len schválenie individuálnej štátnej

pomoci dlžníkovi. Proces schvaľovania individuálnej štátnej pomoci nie je kompatibilný so schvaľovaním
reštrukturalizačného plánu v reštrukturalizácii a to vzhľadom na spôsob udeľovania individuálnej štátnej
pomoci, no najmä s ohľadom na lehoty vyplývajúce zo ZKR. Navyše sa štátna pomoc môže poskytnúť
len ak je schválená komisiou s výnimkou prípadov podľa osobitného predpisu, kedy o schválení štátnej
pomoci komisia nerozhoduje, ale je iba informovaná. Žalobca ako poskytovateľ štátnej pomoci sa v

zmysle ZKR považuje za veriteľa nesúhlasiaceho s plánom. Z tohto dôvodu žalobca žiadal o vytvorenie
osobitnej skupiny veriteľov, ktorí môžu byť poskytovateľmi štátnej pomoci, plánom nedotknuté do tejto
skupiny. Ďalej poukázal na to, že dlžník nemá uhradené poistné za mesiace 08/2014 vo výške 5.409,72
EUR a 04/2015 vo výške 6.966,46 EUR a penále na poistnom vo výške 391,48 EUR a 3.997,64 EUR.

14. Z obsahu podania žalobcu zo dňa 15.4.2015 doručenému tunajšiemu súdu 17.4.2015 okrem iného
vyplýva, že žalobca žiadal o vytvorenie osobitnej skupiny veriteľov, ktorí môžu byť poskytovateľmi
štátnej pomoci, plánom nedotknuté a ktorých pohľadávky sa spravujú osobitnými predpismi patriacimi
do oblasti verejného práva. Poukázal pritom najmä na skutočnosť, že v zmysle ust. § 148 ods. 3
ZKR veritelia, ktorí môžu byť poskytovateľmi štátnej pomoci podľa osobitného predpisu sa považujú

za veriteľov nesúhlasiacich s plánom. Sociálna poisťovňa je v zmysle zákona poskytovateľom štátnej
pomoci. Odpustenie poistného, alebo penále poistného, respektíve odklad splatnosti poistného, alebo
penále poistného je v zmysle zákona formou nepriamej štátnej pomoci. Do úvahy preto prichádza len
schválenie individuálnej štátnej pomoci dlžníkovi. Proces schvaľovania individuálnej štátnej pomoci nie
je kompatibilný so schvaľovaním reštrukturalizačného plánu v reštrukturalizácii a to vzhľadom na spôsob

udeľovania individuálnej štátnej pomoci, no najmä s ohľadom na lehoty vyplývajúce zo ZKR. Navyše
sa štátna pomoc môže poskytnúť len ak je schválená komisiou s výnimkou prípadov podľa osobitného
predpisu, kedy o schválení štátnej pomoci komisia nerozhoduje, ale je iba informovaná. Žalobca ako
poskytovateľ štátnej pomoci sa v zmysle ZKR považuje za veriteľa nesúhlasiaceho s plánom. Z tohto
dôvodu žalobca žiadal o vytvorenie osobitnej skupiny veriteľov, ktorí môžu byť poskytovateľmi štátnej

pomoci, plánom nedotknuté do tejto skupiny. Ďalej poukázal na to, že dlžník nemá uhradené poistné
za mesiace 08/2014 vo výške 5.409,72 EUR a 04/2015 vo výške 6.966,46 EUR a penále na poistnom
vo výške 391,48 EUR a 3.997,64 EUR.

15. Zo Zápisnice zo schvaľovacej schôdze konanej dňa 30.4.2015 a z prepisu rozpravy okrem iného

vyplýva, že žalovaný sa vyjadril k žiadosti účastníka plánu o zmenu plánu tak, že jej nevyhovel a súčasne
písomne oboznámil veriteľov s dôvodmi nevyhovenia žiadosti. Zo Zoznamu prítomných veriteľov okrem
iného vyplýva účasť žalobcu na tejto schôdzi.16. Zo Zápisnice z pokračovania schvaľovacej schôdze konanej dňa 14.5.2015 a z prepisu
rozpravy okrem iného vyplýva, že na základe výsledku hlasovania uznesením bol prijatý predložený
reštrukturalizačný plán dlžníka. Za jeho prijatie hlasovali všetky skupiny oprávnené hlasovať o

reštrukturalizačnom pláne. Na schvaľovacej schôdzi žalobca predložil odôvodnené námietky veriteľa,
ktoré boli pripojené k zápisnici zo schvaľovacej schôdze a zároveň doručené súdu, v ktorých žalobca
špecifikoval viaceré svoje námietky k reštrukturalizačnému plánu. Zo Zoznamu prítomných veriteľov
okrem iného vyplýva účasť žalobcu na tejto schôdzi.

17. Uznesením Okresného súdu Košice I, sp. zn. 31R/5/2014 zo dňa 9.6.2015 uverejnenom v
Obchodnom vestníku 114/2015 dňa 17.6.2015 bol potvrdený reštrukturalizačný plán dlžníka schválený
na schvaľovacej schôdzi konanej dňa 14.5.2015 a súd zároveň ukončil reštrukturalizáciu dlžníka.

18. Z výňatku reštrukturalizačného plánu str. 48 - 55, z prehľadu majetku podstát odhadovaná
súpisová hodnota majetku predstavuje 1.037.555,- EUR, odhadovaný hrubý výťažok v prípade konkurzu

predstavuje 586.776,50 EUR, v prípade zásob je stanovená ich odhadovaná súpisová hodnota na
čiastku308.028,29EURaodhadovanýhrubývýťažokvovýške35.442,50EUR.Pohľadávkypredstavujú
sumu 205.698,38 EUR, nie sú však špecifikované, odhadovaný hrubý výťažok je 77.140,- EUR. Náklady
podstaty sú vyčíslené vo výške 352.044,25 EUR, chýba však špecifikácia časového obdobia, medzi
nákladyboliuvedenéoi.:mzdyaodvodyobslužnýchpracovníkovspoluvhodnote29.641,-EUR,strážna

služba vo výške 168.480,- EUR, archivácia 10.000,- EUR.

19. Podľa ust. § 120 ods. 1 ZKR (1) Ak tento zákon neustanovuje inak, právo uplatňovať svoje nároky
počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje
pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať

tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká.

20. Podľa ust. § 137 ods. 1, 2, 3 ZKR (1) Na účely hlasovania o prijatí plánu sa v záväznej
časti plánu vytvorí samostatná skupina pre zabezpečené pohľadávky a samostatná skupina pre
nezabezpečené pohľadávky. Ak plán predpokladá zmenu majetkových práv akcionárov dlžníka, prevod

podniku dlžníka alebo zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie dlžníka, v pláne sa vytvorí aj samostatná
skupina pre majetkové práva akcionárov dlžníka. (2) Jednotlivé skupiny pre zaradenie pohľadávok môže
predkladateľ plánu rozdeliť na ďalšie samostatné skupiny tak, aby pohľadávky veriteľov s rovnakými
ekonomickými záujmami, najmä vzhľadom na výšku, právny dôvod vzniku alebo zabezpečenie ich
pohľadávok, mohli byť zaradené podľa týchto kritérií do samostatných skupín. Pri majetkových právach

akcionárov dlžníka môže predkladateľ plánu postupovať primerane. (3) Ak niektoré pohľadávky nemajú
byť plánom dotknuté, v pláne sa vytvorí aj samostatná skupina pre plánom nedotknuté pohľadávky.

21. Podľa ust. § 145 ods. 1 písm. c) ZKR (1) Každý účastník plánu má právo najneskôr siedmy deň
pred konaním schvaľovacej schôdze písomne požiadať predkladateľa plánu prostredníctvom správcu

c) o zaradenie svojej pohľadávky do inej skupiny, ako bola zaradená predkladateľom plánu,

22. Podľa ust. § 148 ods. 3 ZKR (3)Veritelia, ktorí môžu byť poskytovateľom štátnej pomoci podľa
osobitného predpisu, 24) sa považujú za veriteľov nesúhlasiacich s plánom; to neplatí, ak súhlasia s
prijatím plánu v súlade s predpismi upravujúcimi poskytovanie štátnej pomoci.

23. Podľa ust. § 157 ods. 1 písm. c), ods. 2 ZKR (1)Účastník plánu, ktorý hlasoval proti prijatiu plánu a
uplatnil do zápisnice zo schvaľovacej schôdze odôvodnenú námietku proti prijatiu plánu, má právo sa
do 15 dní od zverejnenia uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku domáhať, aby súd určil
neúčinnosť plánu voči nemu, ak c) predkladateľ plánu nezaradil jeho zistenú pohľadávku do skupiny,

ako požiadal (§ 145), čím sa dostal do horšieho postavenia, v akom by bol bez prijatia plánu; súd
pritom vychádza z jeho pravdepodobného uspokojenia v konkurznom konaní, (2) Právo domáhať sa
neúčinnosti plánu podľa odseku 1 sa uplatňuje proti dlžníkovi a preberajúcej osobe. Tejto neúčinnosti sa
možno domáhať len vo vzťahu k dotknutej pohľadávke alebo majetkovému právu akcionára.

24. Podľa ust. § 1 ods. 2 zák. č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci (ďalej len cit. zák.) (2) Štátnou pomocou
na účely tohto zákona sa rozumie každá pomoc v akejkoľvek forme, ktorú poskytuje na podnikanie
alebo v súvislosti s ním poskytovateľ priamo alebo nepriamo z prostriedkov štátneho rozpočtu, zo
svojho rozpočtu alebo z vlastných zdrojov podnikateľovi. Štátna pomoc sa môže poskytnúť v súlades týmto zákonom, osobitnými zákonmi 6) a právnymi predpismi Európskeho spoločenstva (ďalej len
„spoločenstvo") vzťahujúcimi sa na štátnu pomoc. 6a)

25. Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. g) cit. zák. (2) Štátna pomoc sa môže poskytnúť g) na záchranu a
reštrukturalizáciu podnikateľov v ťažkostiach,

26. Podľa ust. § 5 ods. 2 písm. b) cit. zák. (2) Nepriamou formou štátnej pomoci je najmä b) poskytnutie
úľavy na dani alebo penále, pokute, úroku alebo na iných sankciách podľa osobitného predpisu, 13)

27. Podľa ust. § 146 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len ZoSP) (1) Sociálna
poisťovňa môže na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby povinnej odvádzať
poistné povoliť splátky dlžných súm pre platobnú neschopnosť tejto osoby, ak dôvodne možno
predpokladať, že v období nie dlhšom ako 18 mesiacov bude schopná zaplatiť dlžné sumy poistného, a
ak je už v čase rozhodovania o povolení splátok týchto dlžných súm schopná plniť odvodové povinnosti.

28. Podľa ust. § 151 ods. 1 ZoSP (1) Sociálna poisťovňa odpíše pohľadávku alebo jej neuhradenú
časť, ak na základe právoplatného uznesenia súdu o potvrdení vyrovnania dlžníkovi zanikla povinnosť
splatiť Sociálnej poisťovni pohľadávku alebo jej neuhradenú časť z dôvodu, že na jej plnenie nebol
povinný podľa obsahu vyrovnania. Sociálna poisťovňa odpíše pohľadávku alebo jej neuhradenú časť,

ak na základe právoplatného uznesenia súdu po splnení reštrukturalizačného plánu zanikla dlžníkovi
povinnosť splatiť Sociálnej poisťovni pohľadávku, alebo jej neuhradenú časť z dôvodu, že na jej plnenie
nebol povinný podľa schváleného reštrukturalizačného plánu. Sociálna poisťovňa odpíše pohľadávku,
alebo jej neuhradenú časť aj vtedy, keď na základe právoplatného uznesenia súdu o oddlžení dlžníka
zanikla dlžníkovi povinnosť splatiť Sociálnej poisťovni pohľadávku alebo jej neuhradenú časť.

29. Podľa ust. § 470 ods. 1,2 zák. č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) (1) Ak nie
je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
(2) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti

tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí
skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

30. Ochrana účastníkov reštrukturalizačného plánu nesúhlasiacich s potvrdeným reštrukturalizačným
plánom je jediným inštitútom konkurzného práva upraveným v ZKR umožňujúcim účastníkovi

reštrukturalizačného plánu za splnenia taxatívne uvedených podmienok domáhať sa vyslovenia
neúčinnosti potvrdeného reštrukturalizačného plánu súdom vo vzťahu ku konkrétnemu účastníkovi
reštrukturalizačného plánu, respektíve vo vzťahu k jeho zisteným pohľadávkam. Všetky taxatívne
uvedené podmienky pritom musia byť splnené súčasne. Na základe uvedeného vyslovenie neúčinnosti
potvrdeného reštrukturalizačného plánu prichádza tak do úvahy len vtedy, ak sa takejto ochrany ako

žalobca domáha účastník plánu, ktorý má svoju pohľadávku zistenú, účastník plánu písomne požiadal
najneskôr siedmy deň pred konaním schvaľovacej schôdze predkladateľa plánu prostredníctvom
správcu o zaradenie svojej pohľadávky do inej skupiny, ako bola zaradená predkladateľom plánu,
predkladateľ plánu nezaradil jeho zistenú pohľadávku do skupiny, ako požiadal, nezaradením jeho
pohľadávky do žiadanej skupiny sa účastník plánu dostal do horšieho postavenia, v akom by bol bez

prijatia plánu, pričom pri zohľadnení tohto predpokladu súd vychádza z účastníkovho pravdepodobného
uspokojenia v konkurznom konaní, účastník plánu hlasoval proti prijatiu plánu, účastník plánu uplatnil
do zápisnice zo schvaľovacej schôdze odôvodnenú námietku proti prijatiu plánu, účastník platu podal
žalobu do 15 dní od zverejnenia uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku, pričom toto právo
sa uplatňuje proti dlžníkovi a zároveň neúčinnosti sa možno žalobou domáhať len vo vzťahu k dotknutej

pohľadávke.

31. Súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení preto skúmal či boli naplnené všetky formálne a
taxatívne vymedzené podmienky.

32. Na základe listinných dôkazov predložených žalobcom v tomto konaní, a to: z prihlášky žalobcu
zo dňa 4.11.2014, z výňatku reštrukturalizačného plánu - strán 48 - 49 a strán 61 - 73, z pripojenej
doručenky, z obsahu Žiadosti účastníka plánu o zmenu plánu zo dňa 15.4.2015, z obsahu podania
žalobcu zo dňa 15.4.2015 doručenému tunajšiemu súdu 17.4.2015, zo Zápisnice zo schvaľovacejschôdze konanej dňa 30.4.2015, z prepisu rozpravy a zoznamu prítomných veriteľov, zo Zápisnice z
pokračovania schvaľovacej schôdze konanej dňa 14.5.2015, z prepisu rozpravy a zoznamu prítomných
veriteľov má súd nepochybne preukázané, že si žalobca v reštrukturalizačnom konaní žalovaného

v zákonom stanovenej lehote a zákonom predpísaným spôsobom uplatnil svoju pohľadávku do
reštrukturalizácie žalovaného a jeho pohľadávku správca uznal, tým že ju zaradil do skupiny pre
nezabezpečené pohľadávky. Žalobca požiadal najneskôr siedmy deň pred konaním schvaľovacej
schôdze písomne predkladateľa plánu o preradenie jeho pohľadávok do inej skupiny. Na schvaľovacej
schôdzi žalobca predložil odôvodnené námietky veriteľa ktoré boli pripojené k zápisnici a na

schvaľovacej schôdze navrhovateľ hlasoval proti prijatiu plánu a uplatnil odôvodnenú námietku.

33. V zmysle ust. § 148 ods. 3 ZKR veritelia, ktorí môžu byť poskytovateľom štátnej pomoci podľa
osobitného predpisu, sa považujú za veriteľov nesúhlasiacich s plánom a teda ZKR vyčlenil skupinu
veriteľov, ktorí môžu byť poskytovateľom štátnej pomoci a určil im postavenie veriteľa nesúhlasiaceho
s plánom s jedinou výnimkou a to tak, že súhlasia s prijatím plánu v súlade s predpismi upravujúcimi

poskytovanie štátnej pomoci.

34. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení zák. č. 231/1999 Z. z., s poukazom na
postavenie žalobcu, obsah reštrukturalizačného plánu týkajúci sa uspokojenia žalobcu, v spojení s
vyššie uvedenými ust. ZoSP má súd nepochybne za to, že žalobca je poskytovateľom štátnej pomoci a

odpustenie poistného, alebo penále poistného, respektíve odklad splatnosti poistného v dĺžke 6 rokov
je formou nepriamej štátnej pomoci a to v prípade, ak žalovaný dostatočným spôsobom nepreukáže, že
sa takýto veriteľ nedostal do horšieho postavenia, v akom by bol bez prijatia plánu.

35. Práve s poukazom na vyššie uvedené postavenie žalobcu je žalovaný povinný o to presvedčivejšie

precizovať samotný reštrukturalizačný plán a následne v prípadnom konaní o určenie neúčinnosti
reštrukturalizačného plánu voči žalobcovi dostatočným spôsobom a nepochybne preukázať svoj úspech
v tzv. teste trhového veriteľa. Je to možné len v prípade, ak by sa zhodnotilo a tomto konaní žalovaným
preukázalo, aká by bola miera uspokojenia pohľadávok žalobcu ako veriteľa v trhovom hospodárstve
v porovnaní s mierou uspokojenia jeho pohľadávok v konkurze. Pri tomto teste sa vyžaduje, aby

boli kumulatívne splnené tri podmienky: 1/musí dôjsť k zlepšeniu finančnej situácie dlžníka, ktorá
mu zabezpečí zachovanie na trhu, 2/ je urobené všetko, aby sa zabránilo ďalšej novej akumulácii
dlhu, 3/ doba vrátenia dlhu musí byť prijateľná. Súd v danej veci konštatuje, že žalovaný v tomto
konaní nepredložil žiaden relevantný dôkaz (okrem poukázania na reštrukturalizačný plán), ktorým by
nepochybne preukázal splnenie týchto troch podmienok súčasne. Zároveň súd musí konštatovať, že

minimálnetretiapodmienkatzv.testuniejesplnenáprávespoukazomnaneúmerneveľkúdĺžkuodkladu
splatnosti časti pohľadávok žalobcu - 6 rokov oproti 18 mesiacom citovaným v ZoSP.

36. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

37. V konaní bol úspešný žalobca, avšak náhradu trov konania si vyslovene neuplatnil, preto mu ich
súd ani nepriznal.

38. Z vyššie uvedených dôvodov súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto

rozsudku.

39. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný.

40. Žalovaný odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam.

41. So závermi citovaného rozsudku ako aj s jeho dôvodmi sa podľa názoru odvolateľa nemožno
stotožniť, nakoľko sú v rozpore nielen so skutkovými zisteniami, ale ich prípadná akceptácia by vo
svojich dôsledkoch viedla k neželeným právnym situáciám, pričom súd prvej inštancie svojim rozsudkom

prakticky neguje funkciu konkurzného súdu v rámci jeho dohliadajúcej činnosti aj v prípade prebiehajúcej
reštrukturalizácie.42. Vzhľadom na prezentované závery citovaného rozsudku, si odvolateľ dovoľuje v prvom rade uviesť,
že v zmysle ust. § 137 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „ZoKR“) stanovuje zákonodarca

možnosť (nie povinnosť) vytvoriť ďalšie skupiny v rámci kreovaného reštrukturalizačného plánu.

43.Zároveňsiodvolateľdovolilkonštatovať,žetvorbajednotlivýchskupínvzáväznejčastiplánunaúčely
hlasovania o pláne nemôže byť, a ani nie je determinovaná cieľom vytvoriť niektorému z veriteľov alebo
niektorým veriteľom materiálne či právne podmienky pre hlasovanie za prijatie plánu, ale dôkladným

zohľadnením odlišného právneho postavenia jednotlivých veriteľov, resp. skupín veriteľov v prípade
alternatívneho spôsobu riešenia úpadku odvolateľa prostredníctvom konkurzu.

44. Niet pritom racionálnych pochýb, že v uvedenej rovine sa právne postavenie žalobcu a
ďalších veriteľov pohľadávok zaradených do skupiny pre nezabezpečených veriteľov (pozn. nakoľko
nedisponuje akýmkoľvek zabezpečením) vecne nijako neodlišuje.

45. Pokiaľ reštrukturalizačný plán nevedie k uspokojeniu niektorého z veriteľov s horším poradím, ako
máprípadnýposkytovateľštátnejpomoci,anikplneniuvprospechveriteľasrovnakýmporadímsvyššou
hodnotou, ako je plnenie pre štátneho veriteľa (t.j. nie len test najlepšieho záujmu, ktorý ZoKR obsahuje,
ale navyše aj podstatne zostrený test absolútnej prednosti), pretože taký reštrukturalizačný plán by

faktický kopíroval konkurz a bez rozporu v konkurze by poskytovateľ na tom nebol vôbec lepšie.

46. Evidentný limit je na druhej strane, ak reštrukturalizačný plán zjavne porušuje zásadu absolútnej
prednosti - t.j., ak niektorý z veriteľov s postavením horším, ako má poskytovateľ obdrží plnenie, ktoré
zjavne presahuje (opačnú) hodnotu jeho nároku - čo by zodpovedalo situácii, kde verejnoprávny subjekt

vedome a zámerne odpúšťa dlžníkovi dlh.

47. Reálna odpoveď sa nachádza medzi týmito hranicami, teda hranica „leží“ niekde za porušením
pravidla absolútnej prednosti (t.j. dodržania mimo - insolvenčného poradia nárokov a kopírovania
konkurzného poradia uspokojenia) ale pred úplne zjavným porušením.

48. Prezentovaná argumentácia tak podľa názoru odvolateľa teda akúkoľvek pochybnosť ohľadne
(domnelo neoprávnenej) štátnej pomoci celkovo vyvracia, a tým nie je splnený zákonný predpoklad na
vyslovenie neúčinnosti reštrukturalizačného plánu voči žalobcovi v zmysle § 157 ZoKR.

49. Odvolateľovi nie je zrejmé, že z akého dôvodu dospel k záveru, že obsah tohto reštrukturalizačného
plánu nie je dostatočne precizovaný.

50. Odvolateľ sa dostatočným spôsobom vysporiadal aj s prípadným následným uspokojovaním
uvedených pohľadávok zabezpečených pohľadávok ako pohľadávok nezabezpečených veriteľov, a to

tak v prípade vyhlásenia konkurzu ako aj v prípade reštrukturalizácie.

51. Z obsahu predmetného reštrukturalizačného plánu (subkapitola 9.2.3 a subkapitola 9.2.4) je zrejmé,
že veritelia, ktorých pohľadávka by v prípade vyhláseného konkurzu na majetok žalovaného bola
zaradená do skupiny pre nezabezpečené pohľadávky, by boli uspokojovaní v rozsahu 4,66% , a

teda v danom prípade by Sociálna poisťovňa bola uspokojená v rozsahu 4.449,17 eur, na rozdiel od
reštrukturalizácie, kde je uspokojovaná v rozsahu 11,7%, teda v sume 11.170,67 eur.

52. S poukazom na uvedené, je podľa názoru odvolateľa jednoznačne určiteľné, že reštrukturalizačný
plán odvolateľa, je dostatočne zrozumiteľný a určitý, pričom boli naplnené predpoklady pre jeho

schválenie a následne potvrdenie zo strany konkurzného súdu.

53. V opačnom prípade, ak by daný reštrukturalizačný plán bol neurčitý, by nemohol byť v konečnom
dôsledku schválený, resp. potvrdený Okresným súdom Košice I.

54. Vzhľadom k tomu, že v pláne nebola vytvorená osobitná skupina ako ju požadoval žalobca, pričom
išlo o fakultatívnu skupinu, ktorej vytvorenie bolo na rozhodnutí predkladateľa plánu a predkladateľ plánu
žiadosti o zaradenie pohľadávky žalobcu do inej skupiny ako bola pôvodne zaradená, pretože takáto
skupina ani neexistovala,žalobca nemohol žiadať zaradenie do skupiny ktorá neexistuje,

nie je splnená podmienka podania zo strany žalobcu žiadosti o zaradenie jeho pohľadávky do inej
existujúcej skupiny pohľadávok v zmysle § 145 ZoKR,

má odvolateľ za to, že nie je splnený ani zákonný predpoklad na vyslovenie neúčinnosti
reštrukturalizačného plánu žalobcovi v zmysle § 157 ZoKR.

55. Štátna pomoc je prípustná pri teste trhového veriteľa, čo bolo v danom prípade splnené, nakoľko
za schválenie plánu hlasovali súkromní veritelia, ktorí vyhodnotili uspokojenie ich pohľadávok za
priaznivejšie v prípade reštrukturalizácie ako v konkurze, to znamená, že boli naplnené všetky tri
podmienky testu trhového veriteľa,

- prijatím reštrukturalizačného plánu sa žalobca nedostal do horšieho postavenia ako bez neho, nakoľko
je zrejmé, že dôjde k vyššiemu uspokojeniu jeho pohľadávky ako v prípade konkurzu,

- súd prvej inštancie nie je podľa názoru odvolateľa spôsobilý rozhodnúť, že či došlo alebo nedošlo
k poskytnutiu štátnej pomoci, pričom k uvedenej otázke je legitímne rozhodnutie jedine Európskou

komisiou, a teda pokiaľ súd prvej inštancie nie je oprávnený rozhodnúť to, že či bola alebo
nebola poskytnutá štátna pomoc, tak nie je možné, aby súd prvej inštancie rozhodol vo veci bez
predchádzajúceho záväzného doriešenia tejto otázky.

56. Odvolateľ považuje rozsudok za arbitrárny, nepresvedčivý a teda za nepreskúmateľný.

57. Ako je z vyššie uvedených skutočností zrejmé, súd prvej inštancie svojim nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces, čo zakladá dôvod na odvolanie podľa § 365 ods. 1 C.s.p.

58. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho
práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky.

59. Podľa čl. 51 ods. 1 Ústavy SR základného práva na súdnu ochranu sa možno domáhať len v

medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú.

60. Podstata základného práva priznaného v čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva v oprávnení každého reálne
sa domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávislé
a nestranne vo veci konať tak, aby bola označenému právu poskytnutá ochrana v medziach zákonov,

ktoré ustanovenie o súdnej ochrane vykonávajú. Základné právo na súdnu ochranu nespočíva len v
práve domáhať sa súdnej ochrany, ale túto aj v určitej kvalite, t.j. zákonom ustanoveným postupom
súdu, dostať. Postup súdov v konaní o veci a jeho kvalita ustanovená zákonom je vyjadrením práva na
súdnu ochranu účastníka konania vyplývajúceho z čl. 46 ods. 1 ústavy. Ochranu základným právam a
slobodám poskytujú predovšetkým všeobecné súdy.

61. Podľa názoru odvolateľa rozhodnutím súdu došlo k odmietnutiu práva na spravodlivý proces a k
porušeniu odvolateľovho základného práva domáhať sa ochrany svojich práv na súde.

62. Odvolateľ poukazuje na konštantnú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej

všeobecný súd musí vykladať a požívať ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (Civilný sporový
poriadok) v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Interpretáciou a používaním
ustanovení nemožno obmedziť základné právo na súdnu ochranu bez zákonného podkladu.

63. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho, že všeobecné súdy majú poskytovať v občianskom

súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá a účinná ochrana
práv a oprávnených záujmov účastníkov a tým naplnený princíp právnej istoty.64. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v
súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takejto ustálenej rozhodovacej
praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

65. V prípade, ak spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu
rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu.

66. V zmysle uvedeného má odvolateľ za to, že nepochybne došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý

proces v zmysle čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl.
46 ods. 1 Ústavy SR v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., ktoré vedie k prípustnosti a dôvodnosti
odvolania. Odvolateľ v zmysle vyššie uvedeného poukazuje na závery konštantnej judikatúry Ústavného
súdu SR a konštantnej judikatúry NS ČR.

67. Odvolateľ považuje rozsudok ako aj postup súdu prvej inštancie za nesprávny a navrhuje, aby

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd v súlade s § 390 C.s.p,. rozhodol nasledovne:
„Krajský súd v Košiciach zamieta žalobu žalobcu v celom rozsahu. Žalovanému priznáva voči žalobcovi
nárok na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania v rozsahu 100%.

68. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

69. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania podľa § 379 a § 378 ods. 1 C.s.p. zák. č. 160/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016 Civilný sporový
poriadok túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže nebolo potrebné preukazovať alebo doplniť
dokazovanie a ani si to nevyžadoval dôležitý vecný záujem, pričom dospel k záveru, že odvolanie

žalovaného nie je dôvodné.

70. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie vecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie,
ktorý odvolaním napadnutým rozsudkom v konaní o určenie neúčinnosti reštrukturalizačného plánu voči
veriteľovivreštrukturalizačnomkonanídlžníkaBESTO,s.r.o,sosídlomRybárska7,04442Rozhanovce,

IČO: 31 694 535, zapísaného v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I, oddiel Sro, vložka č. 5031/
V určil neúčinnosť reštrukturalizačného plánu dlžníka voči žalobcovi: Sociálna poisťovňa so sídlom v
Bratislave, ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484 vo vzťahu k dotknutej pohľadávke
v celkovej výške 95.475,84 Eur. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

71. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal určenia neúčinnosti reštrukturalizačného
plánu voči veriteľovi v reštrukturalizačnom konaní dlžníka BESTO, s.r.o, so sídlom Rybárska 7, 044 42
Rozhanovce, IČO: 31 694 535, zapísaného v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I, oddiel Sro,
vložka č. 5031/V určil neúčinnosť reštrukturalizačného plánu dlžníka voči žalobcovi: Sociálna poisťovňa
so sídlom v Bratislave, ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484 vo vzťahu k dotknutej

pohľadávke v celkovej výške 95.475,84 Eur.

72. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel s tým, že ochrana účastníkov reštrukturalizačného plánu
nesúhlasiacich s potvrdeným reštrukturalizačným plánom je jediným inštitútom konkurzného práva

upraveným v ZKR umožňujúcim účastníkovi reštrukturalizačného plánu za splnenia taxatívne
uvedených podmienok domáhať sa vyslovenia neúčinnosti potvrdeného reštrukturalizačného plánu
súdom vo vzťahu ku konkrétnemu účastníkovi reštrukturalizačného plánu, respektíve vo vzťahu k jeho
zisteným pohľadávkam. Všetky taxatívne uvedené podmienky pritom musia byť splnené súčasne. Na
základe uvedeného vyslovenie neúčinnosti potvrdeného reštrukturalizačného plánu prichádza tak do

úvahy len vtedy, ak sa takejto ochrany ako žalobca domáha účastník plánu, ktorý má svoju pohľadávku
zistenú, účastník plánu písomne požiadal najneskôr siedmy deň pred konaním schvaľovacej schôdze
predkladateľa plánu prostredníctvom správcu o zaradenie svojej pohľadávky do inej skupiny, ako bola
zaradená predkladateľom plánu, predkladateľ plánu nezaradil jeho zistenú pohľadávku do skupiny, ako
požiadal, nezaradením jeho pohľadávky do žiadanej skupiny sa účastník plánu dostal do horšieho

postavenia, v akom by bol bez prijatia plánu, pričom pri zohľadnení tohto predpokladu súd vychádza
z účastníkovho pravdepodobného uspokojenia v konkurznom konaní, účastník plánu hlasoval proti
prijatiu plánu, účastník plánu uplatnil do zápisnice zo schvaľovacej schôdze odôvodnenú námietku proti
prijatiu plánu, účastník platu podal žalobu do 15 dní od zverejnenia uznesenia o potvrdení plánu vObchodnom vestníku, pričom toto právo sa uplatňuje proti dlžníkovi a zároveň neúčinnosti sa možno
žalobou domáhať len vo vzťahu k dotknutej pohľadávke.

73. Súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení preto skúmal či boli naplnené všetky formálne a
taxatívne vymedzené podmienky.

74. Na základe listinných dôkazov predložených žalobcom v tomto konaní, a to: z prihlášky žalobcu
zo dňa 4.11.2014, z výňatku reštrukturalizačného plánu - strán 48 - 49 a strán 61 - 73, z pripojenej

doručenky, z obsahu Žiadosti účastníka plánu o zmenu plánu zo dňa 15.4.2015, z obsahu podania
žalobcu zo dňa 15.4.2015 doručenému tunajšiemu súdu 17.4.2015, zo Zápisnice zo schvaľovacej
schôdze konanej dňa 30.4.2015, z prepisu rozpravy a zoznamu prítomných veriteľov, zo Zápisnice z
pokračovania schvaľovacej schôdze konanej dňa 14.5.2015, z prepisu rozpravy a zoznamu prítomných
veriteľov má súd nepochybne preukázané, že si žalobca v reštrukturalizačnom konaní žalovaného
v zákonom stanovenej lehote a zákonom predpísaným spôsobom uplatnil svoju pohľadávku do

reštrukturalizácie žalovaného a jeho pohľadávku správca uznal, tým že ju zaradil do skupiny pre
nezabezpečené pohľadávky. Žalobca požiadal najneskôr siedmy deň pred konaním schvaľovacej
schôdze písomne predkladateľa plánu o preradenie jeho pohľadávok do inej skupiny. Na schvaľovacej
schôdzi žalobca predložil odôvodnené námietky veriteľa ktoré boli pripojené k zápisnici a na
schvaľovacej schôdze navrhovateľ hlasoval proti prijatiu plánu a uplatnil odôvodnenú námietku.

75. V zmysle ust. § 148 ods. 3 ZKR veritelia, ktorí môžu byť poskytovateľom štátnej pomoci podľa
osobitného predpisu, sa považujú za veriteľov nesúhlasiacich s plánom a teda ZKR vyčlenil skupinu
veriteľov, ktorí môžu byť poskytovateľom štátnej pomoci a určil im postavenie veriteľa nesúhlasiaceho
s plánom s jedinou výnimkou a to tak, že súhlasia s prijatím plánu v súlade s predpismi upravujúcimi

poskytovanie štátnej pomoci.

76. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení zák. č. 231/1999 Z. z., s poukazom na
postavenie žalobcu, obsah reštrukturalizačného plánu týkajúci sa uspokojenia žalobcu, v spojení s
vyššie uvedenými ust. ZoSP má súd nepochybne za to, že žalobca je poskytovateľom štátnej pomoci a

odpustenie poistného, alebo penále poistného, respektíve odklad splatnosti poistného v dĺžke 6 rokov
je formou nepriamej štátnej pomoci a to v prípade, ak žalovaný dostatočným spôsobom nepreukáže, že
sa takýto veriteľ nedostal do horšieho postavenia, v akom by bol bez prijatia plánu.

77. Práve s poukazom na vyššie uvedené postavenie žalobcu je žalovaný povinný o to presvedčivejšie

precizovať samotný reštrukturalizačný plán a následne v prípadnom konaní o určenie neúčinnosti
reštrukturalizačného plánu voči žalobcovi dostatočným spôsobom a nepochybne preukázať svoj úspech
v tzv. teste trhového veriteľa. Je to možné len v prípade, ak by sa zhodnotilo a tomto konaní žalovaným
preukázalo, aká by bola miera uspokojenia pohľadávok žalobcu ako veriteľa v trhovom hospodárstve
v porovnaní s mierou uspokojenia jeho pohľadávok v konkurze. Pri tomto teste sa vyžaduje, aby

boli kumulatívne splnené tri podmienky: 1/musí dôjsť k zlepšeniu finančnej situácie dlžníka, ktorá
mu zabezpečí zachovanie na trhu, 2/ je urobené všetko, aby sa zabránilo ďalšej novej akumulácii
dlhu, 3/ doba vrátenia dlhu musí byť prijateľná. Súd v danej veci konštatuje, že žalovaný v tomto
konaní nepredložil žiaden relevantný dôkaz (okrem poukázania na reštrukturalizačný plán), ktorým by
nepochybne preukázal splnenie týchto troch podmienok súčasne. Zároveň súd musí konštatovať, že

minimálnetretiapodmienkatzv.testuniejesplnenáprávespoukazomnaneúmerneveľkúdĺžkuodkladu
splatnosti časti pohľadávok žalobcu - 6 rokov oproti 18 mesiacom citovaným v ZoSP.

78. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie
uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku spĺňajúceho všetky požiadavky podľa ust. § 220 ods.

2 C.s.p..

79. V rozhodnutí sa súd prvej inštancie správne a presvedčivo argumentačne vysporiadal so zisteným
skutkovým stavom a právnym posúdením veci.

80. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou žalovaného, že rozsudok súdu prvej inštancie je arbitrárny,
nepresvedčivý a nepreskúmateľný, ani námietkou o vytvorení jednotlivých stupňov ako aj námietkou
ohľadne štátnej pomoci.81. Ohľadne uvedených námietok odvolací súd poukazuje na presvedčivé odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia a preto nepovažuje za potrebné jeho znenie znovu opakovať.

82. Z horeuvedených dôvodov odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa
§ 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

83. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p.

84. Žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný a žalobcovi v odvolacom konaní trovy nevznikli, preto
odvolací súd rozhodol, že strany sporu nemajú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

85. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0
(§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie,
ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).