Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. marec 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/160/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115213566
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Gallo

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6115213566.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a

členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: K. V., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/X, XXX XX F. F., štátny občan SR, právne zast. Mgr. Martinom
Štoffom, advokátom, AK so sídlom Stoličková 4, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 41 524 322, proti
žalovanému: Mesto Banská Bystrica, so sídlom Československej armády 26, 974 01 Banská Bystrica,
IČO: 00313271, zast. primátorom Jánom Noskom, o náhradu škody vo výške 3 000,- Eur, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 17C/272/2015-133 zo dňa 13.03.2018,
takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2
000,- Eur a vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

II. Odvolanie žalovaného proti výroku okresného súdu o zamietnutí žaloby vo zvyšku o d m i e t a .

III. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd, ako súd prvej inštancie, uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2 000,- Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, žalobu

vo zvyšku zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania
a trov právneho zastúpenia v rozsahu 34% od žalovaného. Žalobca si žalobou uplatnil nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy vo výške 3 000,- Eur voči žalovanému za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom orgánom územnejsamosprávy,akoorgánomzodpovednýmzavyhotoveniezoznamuvoličov
oprávnených voliť prezidenta, v zmysle § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. Žalobcovi bola nesprávnym
úradným postupom žalovaného spôsobená nemajetková ujma spočívajúca v zamedzení prístupu účasti
na voľbe prezidenta SR v roku 2014, ako aj v poškodení dobrého mena žalobcu pred spoluobčanmi.

Vo vzťahu k vznesenej námietke nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, okresný súd
uviedol, že žalovaný je zodpovedný za vyhotovenie zoznamu voličov oprávnených voliť prezidenta zo
stáleho zoznamu voličov, čím je daná jeho pasívna legitimácia, keďže k odňatiu volebného práva došlo
z dôvodu chybného zápisu v evidencii zoznamu voličov. Žalobca bol zapísaný v zozname voličov s
nesprávnym údajom „obmedzená spôsobilosť“. Žalovaný nebol pripustený k voľbám dňa 15.03.2014,
kedy sa uskutočnilo prvé kolo volieb prezidenta Slovenskej republiky a dňa 29.03.2014, kedy sa konalo
druhé kolo volieb prezidenta Slovenskej republiky, nakoľko mal v zozname voličov pri jeho mene

zapísanú poznámku „obmedzená spôsobilosť“, pričom žalobca obmedzenú spôsobilosť nikdy nemal.
Až na základe žiadosti žalobcu, kedy sa dostavil dňa 01.04.2014 na Mestský úrad v Banskej Bystrici,
bola takmer okamžite zo strany žalovaného vykonaná oprava v zozname voličov. Okresný súd nárok
žalobcuposúdilvzmysle zák.č.514/2003Z.z. ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Pasívnu legitimáciu žalovaného
odvodil od ust. § 4 ods. 1 zák. č. 46/1999 Z.z., z ktorého vyplýva, že stály zoznam voličov zostavuje
a vedie obec. Súd prvej inštancie mal za to, že nakoľko žalobca spĺňal všetky stanovené zákonné

podmienky pre voľbu prezidenta Slovenskej republiky, bol oprávnený voľbu prezidenta Slovenskej
republiky vykonať v oboch kolách vo volebných okrskoch, podľa miesta trvalého pobytu, došlo postupom
žalovaného k odňatiu volebného práva žalobcovi z dôvodu chybného záznamu v zozname voličov, čo
je nesporným pochybením orgánu územnej samosprávy zodpovedného za zostavenie tohto zoznamu
- Mesta Banská Bystrica - žalovaného a pasívne legitimovaného subjektu. Mal za to, že samotné

konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom, a preto žalobcovi priznal aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Vzhľadom na závažnosť zásahu považoval za primeranú nemajetkovú ujmu vo výške 2 000,- Eur, vo
zvyšku žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 CSP a § 262 ods. 1 CSP vzhľadom
na pomerný úspech žalobcu v konaní.

2. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalovaný. Opätovne namietol nedostatok svojej
vecnej pasívnej legitimácie. Podľa jeho názoru okrsková volebná komisia bola v čase konania volieb
prezidenta Slovenskej republiky, ktoré sa konali v dňoch 15.03.2014 a dňa 29.03.2014 orgánom verejnej
moci, a teda jej činnosť podliehala zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnejmoci.Podľa§11písm.b)zák.č.575/2001Z.z.oorganizáciičinnostivládyaorganizáciiústavnej

štátnej správy v znení neskorších predpisov, Ministerstvo vnútra SR je ústredným orgánom štátnej
správy pre všeobecnú vnútornú správu vrátane vecí územného a správneho usporiadania Slovenskej
republiky, okrem iného aj pre organizačné zabezpečenie volieb prezidenta Slovenskej republiky. Vecná
pasívnalegitimáciapretosvedčíMinisterstvuvnútraSR.Žalovanýtiežnamietol,žepokiaľideoskúmanie
naplnenia podmienok zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, dôkazné

bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva,
zaťažuje poškodeného, t.j. žalobcu. Žalobca nepreukázal existenciu nesprávneho úradného postupu
orgánu verejnej moci, vznik škody, ani príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a
škodouuplatňovanouzostranyžalobcu,ktorámusíbyťkumulatívnesplnená.Rozsudokokresnéhosúdu
preto žalovaný považoval za nesprávny a navrhol, aby odvolací súd na základe v konaní zisteného

skutkového stavu vo vzťahu ku skutkovým okolnostiam relevantným pre posúdenie dôvodnosti podanej
žaloby, odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil a žalobu ako nedôvodnú zamietol.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v podaní zo dňa 16.05.2018 uviedol, že prvoinštančný
súd opierajúc sa o ustálenú judikatúru a závery právnej doktríny sa veľmi jednoznačne a bez

akýchkoľvek pochybností vysporiadal so všetkými tvrdeniami a argumentmi žalovaného, ktoré žalovaný
prezentoval v prvoinštančnom konaní. Nakoľko žalovaný v podanom odvolaní neuviedol žiadne nové
skutočnosti, či právne argumenty, navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť a žalobcovi priznať nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, preskúmal rozsudok okresného súdu viazaný
rozsahom odvolania v zmysle § 379 CSP, viazaný odvolacími dôvodmi (380 ods. 1 CSP), bez nariadenia
pojednávania (a contrario § 385 ods. 1 CSP) a rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny v
zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP (zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok).

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

6. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 CSP).

7. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, so skutkovými a právnymi
závermi súdu prvej inštancie, ktorý v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie
prejednávaného sporu a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Z odôvodnenia

rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a aj úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej
strane a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna
relevantná skutočnosť alebo okolnosť a súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne
posúdil a náležite vyhodnotil. Rozhodnutie okresného súdu je logické a presvedčivé, premisy vňom zvolené aj závery, ku ktorým na ich základe okresný súd dospel sú prijateľné, argumentačne
a právne odôvodnené. Žalovaný v odvolaní neuvádza relevantné skutočnosti, ktoré by neboli
zistené a vyhodnotené v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolací súd sa preto obmedzuje len

na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, s uvedením ďalších dôvodov na
zdôraznenie jeho správnosti, v nadväznosti na odvolacie dôvody a námietky žalovaného podané v
odvolaní.

8. Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukazoval na nedostatok svojej vecnej pasívnej legitimácie, s tým,

že okrsková volebná komisia je orgánom verejnej moci a jej činnosť podlieha zák. č. 514/2003 Z.z. a
práve postupom okrskovej volebnej komisie došlo k odňatiu volebného práva žalobcu a žalovaným malo
byť Ministerstvo vnútra SR, ako ústavný orgán štátnej správy pre všeobecnú vnútornú správu vrátane
vecí územného a správneho usporiadania Slovenskej republiky, ktorý organizačne zabezpečuje aj voľby
prezidenta Slovenskej republiky, odvolací súd sa s touto odvolacou námietkou žalovaného nestotožňuje.
K odňatiu práva žalobcu zúčastniť sa na voľbe prezidenta Slovenskej republiky, ktorá sa konala v dňoch

15.03.2014 a dňa 29.03.2014 nedošlo z dôvodu nesprávneho postupu okrskovej volebnej komisie, ale
z dôvodu, že v zozname oprávnených voličov, ktorý zostavil a viedol žalovaný, bola pri mene žalobcu
uvedená nesprávne poznámka, že má obmedzenú spôsobilosť. Prvotnou príčinou, pre ktorú sa žalobca
nemohol zúčastniť voľby prezidenta Slovenskej republiky, nebol postup okrskovej volebnej komisie,
ale práve nesprávny záznam v zozname voličov, ktorý zostavil a viedol žalovaný. Okrsková volebná

komisia v danej situáciu nemala inú možnosť, než neumožniť žalovanému zúčastniť sa volieb prezidenta
Slovenskej republiky, vzhľadom na poznámku pri jeho mene o obmedzenej spôsobilosti, preto jej postup
nemožno považovať za nesprávny. Okresný súd v tejto súvislosti správne poukázal na ustanovenia zák.
č. 44/1999 Z.z. o spôsobe voľby prezidenta Slovenskej republiky, o ľudovom hlasovaní, o jeho odvolaní
a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, najmä ust. § 4 ods. 1 citovaného

zákona, z ktorého vyplýva, že obec vyhotoví zo stáleho zoznamu voličov, zoznam voličov oprávnených
voliť prezidenta, ďalej len „zoznam oprávnených voličov“ v jednotlivých volebných okrskoch. Okresný
súd správne uzavrel, že vzhľadom na to, že žalobca spĺňal všetky stanovené zákonné podmienky pre
voľbu prezidenta Slovenskej republiky, bol oprávnený voľbu prezidenta Slovenskej republiky vykonať
v oboch kolách vo volebných okrskoch podľa miesta trvalého pobytu. Odňatie volebného práva z

dôvodu chybného zápisu v zozname voličov je nesporným pochybením orgánu územnej samosprávy
zodpovedného za zostavenie zoznamu voličov oprávnených voliť prezidenta zo stáleho zoznamu
voličov. Zodpovedným subjektom za zostavenie takéhoto zoznamu je žalovaný, teda Mesto Banská
Bystrica. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom okresného súdu, že zostavovanie stáleho zoznamu
voličov a ani zostavovanie zoznamu voličov oprávnených voliť prezidenta, nie je preneseným výkonom

štátnej správy, ale ide o kompetenciu zverenú obci, teda patrí do výkonu samosprávy. Ak zákon pri
úprave pôsobnosti obce neustanovuje, že ide o výkon prenesenej pôsobnosti štátnej správy, platí, že
ide o výkon samosprávnej pôsobnosti obce (§ 4 ods. 4 zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení
neskorších predpisov), tak ako na to správne poukázal aj okresný súd. Pokiaľ škoda bola spôsobená
orgánom územnej samosprávy pri výkone samosprávy, za túto škodu zodpovedá obec, ako to vyplýva z

ust. § 1 písm. b) zák. č. 514/2003 Z.z. Pasívne legitimovaným subjektom v tomto spore o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. je preto žalovaný - Mesto
Banská Bystrica.

9. Žalovaný v odvolaní tiež namietal, že neboli preukázané podmienky pre vznik zodpovednosti za

škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Okresný súd v dostatočnom rozsahu jasne a
zrozumiteľne odôvodnil predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, a to konkrétne za nesprávny úradný postup žalovaného, s rozlíšením a odôvodnením jednotlivých
predpokladov vzniku tejto zodpovednosti, a to existencia nesprávneho úradného postupu zo strany
žalovaného, vznik škody žalobcovi, ako aj príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym

úradným postupom žalovaného. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje v nadväznosti na závery
okresného súdu, že pokiaľ by nedošlo ku chybnému zápisu v evidencii zoznamu voličov oprávnených
voliť prezidenta, čo zavinil žalovaný, okrsková volebná komisia by umožnila žalobcovi pristúpiť k
vykonaniu volebného aktu. Práve nesprávne vyhotovenie evidencie v zozname voličov vo vzťahu ku
chybnému údaju k osobe žalobcu je potrebné považovať za nesprávny úradný postup žalovaného.

Chybný zápis v zozname voličov oprávnených voliť prezidenta, mal nepriaznivý vplyv aj na žalobcovu
reputáciu pred spoluobčanmi, zároveň došlo k zásahu do jeho volebného práva, žalobcovi tak vznikla
škoda, pričom len slovným ospravedlnením nemožno túto ujmu žalobcovi napraviť. Súhrn príčin,
ktoré viedli k vzniku nemajetkovej ujmy tak možno chápať ako príčinnú súvislosť medzi vznikomškody a nesprávnym úradným postupom žalovaného. Náhrada nemajetkovej ujmy je len zmiernením
ujmy, ktorú žalobca už utrpel v dôsledku nesprávneho úradného postupu žalovaného, preto správne
okresný súd nemajetkovú ujmu žalobcovi priznal. K odstráneniu chyby v zozname voličov došlo až

na základe ingerencie žalobcu, pričom pri posudzovaní nároku žalobcu je nepodstatné, že túto
iniciatívu žalobca vyvinul až po konaní prezidentských volieb, a to konkrétne osobnou návštevou
Mestského úradu Banská Bystrica dňa 01.04.2014. Žalovaný pri vyhotovovaní zoznamu voličov
oprávnených voliť prezidenta spôsobil chybu v tomto zozname, keď pri mene žalobcu bolo uvedené,
že má obmedzenú spôsobilosť, v priebehu konania volieb zo strany žalovaného k odstráneniu daného

nedostatku nedošlo, tento nedostatok mal za následok, že žalobca nemohol vykonať svoje právo voľby
prezidenta, žalovaný preto spôsobil žalobcovi škodu, najmä v nemajetkovej sfére, za ktorú nesie plnú
zodpovednosť. Územná samospráva zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj nezákonný zásah do práv a právom chránených záujmov
fyzických osôb. Pokiaľ k takémuto nezákonnému zásahu došlo a fyzickej osobe bola spôsobená škoda
nesprávnymúradnýmpostupomúzemnejsamosprávy,máten,komubolatakýmtopostupomspôsobená

škoda právo na náhradu škody. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je
dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, uhrádza
sa nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Okresný súd správne priznanú
výšku nemajetkovej ujmy v peniazoch určil s prihliadnutím na osobu poškodeného, závažnosť vzniknutej
ujmy, okolnosti za ktorých k nej došlo, závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom

živote,akoajvspoločenskomuplatnenívsúlades§17ods.3zák.č.514/2003Z.z.Rozsudokokresného
súdu preto odvolací súd vo veci samej v rozsahu, v ktorom žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu vo výške 2 000,- Eur potvrdil ako vecne správny.

10. Žalovaný podal odvolanie proti celému rozsudku okresného súdu, teda aj proti výroku, v ktorom

bola žaloba zamietnutá. V tejto časti však odvolanie žalovaného je potrebné považovať za odvolanie
podané neoprávnenou osobou, preto odvolací súd odvolanie žalovaného proti výroku okresného súdu
o zamietnutí žaloby vo zvyšku odmietol v súlade s § 386 písm. b) CSP.

11. Odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu aj vo výroku o náhrade trov konania, ktorá bola

priznaná žalobcovi podľa pomeru jeho úspechu vo veci v zmysle § 255 ods. 1 CSP.

12. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle § 396 ods. 1 CSP (ustanovenia o trovách
konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj pre odvolacie konanie) v nadväznosti na § 255 ods. 1
CSP (súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci), vzhľadom na úspech

žalobcu v odvolacom konaní. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

13. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).