Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. máj 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/159/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716209380
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8716209380.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobkyne: B. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom
M. XXXX/X, XXX XX M., štátny občan O., zastúpenej: PUCHALLA, SLÁVIK & partners s.r.o., Kmeťova
24, 040 01 Košice, IČO: 36 860 930 proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25,
824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o.,
Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o zaplatenie 992,32 eur s prísl., o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č. k. 9Csp/94/2016-93 zo dňa 27.03.2018 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobkyni priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o
výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 992,32
eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 23.07.2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. Žalobkyni zároveň priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania
v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným
uznesením.

2. Prvoinštančný súd po vykonanom dokazovaní a citujúc ust. § 39; § 52; § 53; § 100 ods. 1; § 107
ods. 1, 2; § 451 ods. 1, 2; § 456; § 517 Občianskeho zákonníka; § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR
č. 21/2013 Z.z.; § 9 ods. 1, 2; § 11 ods. 1 z. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zistil, že
žalobkyňa so žalovaným uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX., na základe ktorej
mal žalovaný poskytnúť žalobkyni spotrebiteľský úver vo výške 690,- eur. Zmluvou o úvere je Žiadosť o
poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 24.02.2012 (ďalej len „zmluva

o úvere“), nakoľko táto obsahuje prejav vôle žalobkyne uzavrieť zmluvu o úvere. Údaje o schválenom
revolvingovom úvere v bode 6. sú ďalej nasledujúce: splatnosť úveru ( počet splátok / splatnosť - deň v
mesiaci ) 48/18, mesačná splátka (vrátane úrokov) 35,44 eur, celková čiastka ktorú musí dlžník zaplatiť
1.701,12 eur, RPMN za úver 67,60 %, ročná úroková sadzba úveru 70%, priemerná RPMN za úver
45,23 %, nasledujú údaje o revolvingu a ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 9 %. Uvedená
zmluva je zmluva formulárová, pričom žalobkyňa ako spotrebiteľ nemohla žiadnym spôsobom zmeniť
a ovplyvniť jej obsahové náležitosti.

3. Zdôraznil, že obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je v zmysle ustanovenia §
9 ods. 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a
termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Údaj o konečnej splatnosti úveru nie je uvedený vzmluve o úvere, ktorou je Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere
zo dňa 24.02.2012. Oznámenie veriteľa nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, pretože nejde o
dvojstranný právny úkon medzi veriteľom a spotrebiteľom, ale je iba jednostranným prejavom vôle

veriteľa o schválení úveru, čo potvrdzuje aj to, že je podpísané iba osobou veriteľa, t.j. žalovaným, a
žalobkyňa s ním neprejavila svoj súhlas (viď rozsudok Krajského súdu Žilina zo dňa 05.06.2014 sp. zn.
9Co/323/2014, rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa 28.11.2014 sp. zn. 20C/200/2014).

4. Zmluva o úvere uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným neobsahuje určenie výšky, počtu a termínov

splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom na základe údajov uvedených v zmluve o úvere nie je
zrejmé aká časť splátky sa započítava na istinu, úroky a iné poplatky. V zmysle ustanovenia § 9 ods. 2
písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch totiž v zmluve musia byť rozlíšené splátky istiny, úrokov a
iných poplatkov, teda nepostačuje, ak je uvedená len suma predstavujúca súhrn splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov (viď rozsudok Krajského súdu Prešov zo dňa 27.11.2014 sp. zn. 7Co/220/2014).

5. Vzhľadom na vyššie uvedené zmluvu v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) z. č. 129/2010 Z.z. považoval
za bezúročnú a bezpoplatkovú. S poukazom na § 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch ročnou
percentuálnou mierou nákladov sú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19. Podľa písm. g)
citovaného paragrafu celkovými nákladmi sú všetky náklady, vrátane úrokov, provízii, daní a poplatkov

akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a
ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na
doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí
navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo
aby ho získal za ponúkaných podmienok. V bode 5 zmluvy o úvere je uvedená predpokladaná hodnota

ročnej percentuálnej mieri nákladov (ďalej RPMN) a to vo výške 70 % a taktiež údaj o priemernej RPMN
vo výške 45,23 %. RPMN určená v bode 5. zmluvy o úvere sa nestotožňuje s RPMN ručne dopísanou
žalovaným v bode 6. zmluvy o úvere, kde je uvedená hodnota 67,60 %. Skutočná hodnota RPMN po
započítaní všetkých nákladov spotrebiteľského úveru, teda aj odplaty za poskytnutie služby podľa bodu
8.1 zmluvy o úvere - Dohoda o poskytnutí služby, je 112,27 % (schválená výška úveru 690,- eur, poplatok

za poskytnutie služby 169,49 eur, skutočne poskytnutá sumy úveru 520,51 eur, výška splátky 35,44 eur,
počet splátok 48). Žalovaný v zmluve o úvere nesprávne uviedol údaj o RPMN, nakoľko do celkových
nákladov spotrebiteľského úveru nezapočítal náklad spočívajúci v poplatku (odplate) za poskytnutie
služby. Ide o poplatok vo výške 169,49 eur podľa bodu 8.1 zmluvy o úvere, ktorej súčasťou je aj Dohoda
o poskytnutí služby ( viď tiež rozsudok Krajského súdu Žilina zo dňa 25.06.2015, sp. zn. 10Co/862/2014).

Dôsledkom nesprávne uvedenej RPMN v zmluve o úvere, ktorá je obligatórnou náležitosťou zmluvy o
spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, je bezúročnosť a bezpoplatkovosť
tejto zmluvy, ktorý dôsledok je rovnaký ako v prípade, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje
vymedzenie RPMN. (§ 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch).

6. Podľa bodu 8.1 zmluvy o úvere - Dohoda o poskytnutí služby, o možnosti odkladu max. troch
akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu bolo povinnosťou dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu vo výške
169,49 eur a revolvingu vo výške 77,04 eur. V zmysle bodu 8.4 zmluvy bola táto odplata splatná dňom
uzavretia dohody. Prvoinštančný súd s poukazom na § 53 ods. 1, 2 a 5, ako aj § 39 OZ uviedol, že za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť

oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Dohoda o poskytnutí služby je
súčasťou zmluvy o úvere bez ohľadu na to, či spotrebiteľ o službu nepožiadal, ani neprejavil záujem o
poskytnutie takejto služby. Takáto služba bola vnútená spotrebiteľovi za odplatu, ktorá bola započítaná
už ku dňu poskytnutia úveru bez toho, aby možnosť odkladu splátok bola využitá.

7.Žalovanýmalnazákladezmluvyoúverežalobkyniposkytnúťúvervovýške690eursročnouúrokovou
sadzbou vo výške 70 %. Priemerná úroková sadzba v rozhodnom období so splatnosťou od jedného
do piatich rokov Národnej banky Slovenska bola vo výške 12,96 %. Z toho vyvodil, že úroková sadzba
dojednaná v zmluve o úvere medzi stranami sporu je neprimeraná a v rozpore s ust. § 39 OZ. V tejto
súvislosti poukázal na rozhodnutia Krajského súdu Prešov zo dňa 20.11.2014, sp. zn. 17Co/183/2014

a Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 24.09.2014, sp. zn. 5Co/584/2014.

8. Súd prvej inštancie na základe vyššie uvedeného uzavrel, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXXX v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch je bezúročná a bezpoplatková. Táto zmluvazároveň obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku a to Dohodu o poskytnutí služby, ktorá je z toho
dôvodu neplatná, ako aj neprimerane vysoké zmluvné úroky, ktorých dojednanie je v rozpore s dobrými
mravmi.Nazákladeuvedenéhosižalobkyňauplatnilavočižalovanémunároknavydaniebezdôvodného

obohatenia. Žalovaný Oznámením o schválení úveru veriteľom žalobkyni schválil poskytnutie úveru vo
výške690eur.Reálnevšakžalovanýposkytolžalobkyniibasumu520,51eur,nakoľkoužpriposkytovaní
úveru žalovaný znížil sumu 690 eur o poplatok za poskytnutie služby vo výške 169,49 eur, na ktorý ale
žalovaný nemal nárok. Žalobkyňa žalovanému zaplatila celkom sumu vo výške 1.701,12 eur ( 30 x 35,44
eur + mimoriadna splátka 637,92 eur). Žalovaný nadobudol prijatím plnenia nad sumu vo výške 520,51

eur, t.j. nad sumu reálne poskytnutú žalobkyni na základe zmluvy o úvere, bezdôvodné obohatenie a to
vo výške 992,32 eur. Žalobkyňa vyzvala žalovaného k zaplateniu bezdôvodného obohatenia výzvou na
zaplatenie pohľadávky pred podaním žaloby zo dňa 20.07.2016, a to v lehote najneskôr do 27.07.2016.

9. K námietke premlčania prvoinštančný súd uviedol, že predmetom tohto konania je vydanie
bezdôvodného obohatenia z navyše splatených súm žalobkyňou žalovanému a to zo zmluvy o

revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.02.2012 v žalovanej sume 992,32 eur. Žalobkyňou
v skutočnosti zaplatené sumy na úhradu úveru boli vyššie než suma poskytnutého úveru. Jedná
sa o splátky za obdobie november 2013 až september 2014, žaloba bola podaná dňa 21.10.2016,
subjektívna premlčacia lehota začala preukázateľne plynúť najneskôr dňa 20.07.2016 (Výzva na
zaplatenie pohľadávky pred podaním žaloby žalobkyňou), objektívna premlčacia lehota je v zmysle

ustálenej judikatúry desaťročná; v zmysle § 107 ods. 2 OZ je námietka premlčania preto nedôvodná
(Rozhodnutie Krajského súdu Prešov, sp. zn. 15Co/261/2015 zo dňa 27.01.2016).

10. K priznanej istine súd prvej inštancie priznal aj úrok z omeškania od 27.07.2016 do zaplatenia,
vychádzajúc z výzvy žalobkyne zo dňa 20.07.2016, v ktorej žalovaného žiadala o zaplatenie pohľadávky

v lehote do 27.07.2016.

11. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP a v konaní úspešnej
žalobkyni priznal náhradu trov voči v konaní neúspešnému žalovanému v rozsahu 100 %.

12. Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Súdu prvej
inštancie vytýkal nesprávne závery o dôvodoch, pre ktoré by úver zo zmluvy o revolvingovom úvere
č. XXXXXXXXXX mal byť bezúročný. Závery súdu prvej inštancie o nesprávnej hodnote RPMN sú
nesprávne a v rozpore s § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení ku 24.02.2012. Rovnako v zmysle
písm. h) citovaného zákona, celková čiastka, ktorú musel spotrebiteľ zaplatiť je: výška splátky 35,44 eur,

počet splátok 48, čo je spolu 1.701,12 eur. Do celkových nákladov sa nezapočítava platba za službu,
ktorá nebola podmienkou pre vznik úverovej zmluvy. Súdom prijatý záver o nesprávnom výpočte RPMN
je založený na nesprávnom výklade príslušného ustanovenia zákona. V tejto súvislosti poukázal na
záver rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoR/5/2016. Podľa odvolateľa súd prvej
inštancie nedospel k správnym záverom ani pokiaľ ide o výšku poskytnutého úveru. S poukazom na ust.

§ 497 Obchodného zákonníka a § 1 ods. 2 a § 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. uviedol, že zo žiadneho
ustanovenia nevyplýva, že poskytnutie úveru je totožné s pojmom vyplatenie úveru. Je teda možné
úver poskytnúť aj iným spôsobom ako vyplatením, napr. pri refinancovaní úveru. Posúdenie toho, čo sa
rozumie pod poskytnutím úveru bolo podstatnou otázkou pre skúmanie náležitostí o výške úveru, čo súd
prvej inštancie posúdil nesprávne. Poukázal na to, že časť úveru bola poskytnutá v rámci započítania

s poplatkom za poskytnutie úveru (suma 169,49 eur). Zvyšná časť úveru 520,51 eur bola poskytnutá
prevodom na účet. Z pohľadu spotrebiteľa obe situácie sú rovnaké, či sa poplatok zaplatí započítaním
oproti sume úveru alebo či sa zaplatí samostatne. Súd prvej inštancie preto nesprávne posúdil otázku,
čo je poskytnutým úverom. Dospel tak k nesprávnym záverom vo vzťahu k uvedenému. Nesprávne tak
posúdil otázku, že došlo k nesprávnemu určeniu RPMN a nesprávne posúdil aj výšku poskytnutého

úveru, preto došlo k nesprávnym skutkovým záverom a nesprávnemu právnemu posúdeniu. Navrhol
preto napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Uplatnil si aj trovy konania.

13. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa tak, že sa v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím
súdu prvej inštancie, ako aj jeho odôvodnení ohľadom bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o

úvere a bezdôvodom obohatení žalovaného. Z dôvodu absencie viacerých obligatórnych náležitostí
ustanovených zákonom o spotrebiteľských úveroch je zmluva o úvere uzavretá medzi žalobkyňou
a žalovaným bezúročná a bezpoplatková. Žalovaný RPMN určil nesprávne, lebo do nej nezahrnul
celkové náklady spojené s úverom. Dohodu o poskytnutí služby žalobkyňa podpísala bez možnostijej zmeny, pričom táto bola zakomponovaná priamo v zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola
formulárovo predpripravená a žalobkyňa nemala možnosť odmietnuť uzavrieť túto dohodu, lebo zmluvu
o spotrebiteľskom úvere musela podpísať ako celok bez možnosti jej zmeny a dohoda o poskytnutí

služby, ako aj poplatok za ňu boli podmienkou poskytnutia úveru žalobkyni. Navrhla napadnutý rozsudok
ako celok potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

14. K replike žalobkyne vo vzťahu k odvolaniu žalovaného sa žalovaný už nevyjadril.

15. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP a bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli
súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 11.04.2019 a dospel k záveru, že odvolanie

žalovaného nie je dôvodné.

16. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne vo veci rozhodol, keď uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobkyni 992,32 eur, ako žiadané bezdôvodné obohatenie z dôvodu, že úver na
základe formulárovej zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.02.2012, ktorú

nemohla žalobkyňa zmeniť, a musela podpísať ak chcela úver, je pre nesprávne uvedenú ročnú
percentuálnu mieru nákladov, ako aj pre absenciu zákonom predpísaných náležitosti zmluvy v zmysle §
9 ods. 2 a § 11 ods. 1 z. č. 129/2010 Z.z. , t.j. aj chýbajúcich údajov o termíne konečnej splatnosti úveru,
považovaný za bezúročný a bez poplatkov. V uvedenej súvislosti preto odvolací súd v celom rozsahu
poukazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, čo do priznania sumy 992,32 eur, s čím sa

stotožňuje, a to v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP. Aj podľa názoru odvolacieho súdu do výpočtu RPMN
mala byť pojatá aj sumy odplaty za „splátky“ tak, ako to uviedol súd prvej inštancie. Tiež v zmluve chýba
okreminéhoajcelkovásuma,ktorúmusíspotrebiteľzaplatiť. Rovnakosplatnosťposlednejsplátkyúveru
údajom 48/18 nepostačuje na vyvodenie konkrétnej splatnosti úveru, ani na to, aby takto bola určená
konkrétna suma celkových nákladov. Už uvedené je dôvodom na správny záver súdu prvej inštancie

o bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o úvere. Správny je tiež záver súdu prvej inštancie, že ak
žalobkyni bola žalovaným reálne poskytnutá suma 520,51 eur a žalobkyňa žalovanému vyplatil 1.701,12
eur, žalobkyňa má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré žiadala vo výške 992,32 eur, ( hoci
rozdiel medzi 1.701,12 eur a sumou 520,51 eur je 1180,61 eur). Z uvedeného je možné vyvodiť, že súd
prvej inštancie správne posúdil nárok žalobkyne a správne zistil skutkový stav vo vzťahu k povinnosti

žalovaného zaplatiť žalobkyni bezdôvodné obohatenie v žiadanej výške 992,32 eur.

17. Odvolací súd považuje za nedôvodné námietky odvolateľa, že napadnutý rozsudok vychádza
z nesprávnych skutkových zistení a z nesprávneho právneho posúdenia veci . Z odôvodnenia
napadnutého rozsudku je možné vyvodiť správny záver, prečo súd prvej inštancie uložil žalovanému

vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie.

18.Kvodvolanítvrdenémunesprávnemuprávnemuposúdeniuvecijepotrebnéuviesť,žeprvoinštančný
súdu správne aplikoval na predmetnú vec zákon č. 129/2010 Z.z. aj Občiansky zákonník č. 40/1964
Zb. v znení zmien a doplnkov. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva

na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. ( viď uznesenie Najvyššieho súdu
SR z 27. júla 2011, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). V prejednávanom prípade však o takýto prípad nešlo.

19. Je preto potrebné uviesť, že aj uvedené odôvodňuje záver o správnosti rozhodnutia súdu prvej
inštancie, čo do výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 992,32 eur s prísl. a tiež
aplikácie vyššie citovaných zákonov.

20. Ak žalovaný v odvolaní poukazuje na záver rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.

zn. 43CoR/5/2016, podľa ktorého platby za službu odkladu splátok nie je potrebné započítať do
RPMN, odvolací súd uvádza, že v prejednávanom prípade bolo, podľa žalobkyne, podmienkou uzavretia
úverov zmluvy aj uzavretie Dohody o poskytnutí služby, pritom opak žalovaný nepreukázal, preto bolo
nutné pojať do výpočtu RPMN aj uvedenú odplatu. Nebolo tak možné prihliadať na závery uvedenéhorozhodnutia. Keďže išlo v prejednávanej veci o iné skutkové zistenia, nebolo možné rozhodnutie vydané
iným odvolacím súdom po zistení iných skutkových okolností aplikovať aj v prejednávanej veci. Navyše
uvedené rozhodnutie nie je v predmetnej veci záväzné pre toto konanie.

21. K ďalšej odvolacej námietke, týkajúcej sa tvrdenia, že zo žiadneho ustanovenia nevyplýva, aby
poskytnutie úveru sa rovnalo pojmu vyplatenie úveru, odvolací sú uvádza, že je možné súhlasiť s
uvedeným tvrdením, no za situácie, keď bol úver vyhodnotený ako bezpoplatkový a bezúročný je
podstatné, v akej výške vzniklo bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, nie to, či „ poskytnutie

úverujetotožnésvyplatenímúveru“. Keďžežalobkyniboločiužposkytnutýchalebovyplatenýchcelkom
520,51 eur a ona zaplatila žalovanému 1.701,12 eur, vzniknutý rozdiel je bezdôvodným obohatením na
strane žalovaného, ktorý žalobkyňa žiada vrátiť vo výške 992,32 eur.

22. Všeobecný súd nemusí dať odpovede na všetky otázky nastolené stranami sporu, len na tie, ktoré
majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na judikatúru Ústavného súdu SR, napr. sp. zn. IV. ÚS/115/03,
III. ÚS/209/04 a tiež rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo/347/2014 zo dňa 30.09. 2015.

23. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, t.j. čo do istiny aj čo do
priznaného úroku z omeškania, ako aj trov konania ako vecne správny postupom podľa § 387 ods. 1

CSP potvrdil.

24. O trovách odvolacie konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 a § 262 ods.2 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni bola priznaná plná
náhrada trov odvolacieho konania voči v odvolacom konaní neúspešnému žalovanému. O výške trov

odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).