Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. máj 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/30/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2318011181
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Ferencziová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2318011181.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov

JUDr. Martina Žovinca a JUDr. Kataríny Batisovej, v trestnej veci obžalovaného Q. E. za zločin
obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona s poukazom na
§ 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona a iné, o odvolaní prokurátora a obžalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Galanta zo dňa 10.10.2018, č.k. 1T/87/2018-156, na verejnom zasadnutí konanom dňa
16.5.2019, takto

r o z h o d o l :

I.
Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Trestného poriadku súd zrušuje napadnutý rozsudok vo výroku o

treste a spôsobe jeho výkonu.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný:
Q. E., nar. XX.XX.XXXX v C.. G., Rumunsko, trvale bytom F. č. XX, občan Rumunska, t. č. vo výkone
väzby v Ústave na výkon väzby Leopoldov od 20.05.2018,
odsudzuje:
Podľa § 183 ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2, § 41 ods. 2 Trestného zákona na úhrnný
trest odňatia slobody vo výmere 40 (štyridsať) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa mu ukladá i trest prepadnutia veci a to: transparentná
lepiaca páska (stopa č. 1), transparentná lepiaca páska - fragment (stopa č. 2) a transparentná lepiaca
páska - fragmenty (stopa č. 3/A, 3/B, 3/C).
II.
Podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku súd odvolanie obžalovaného Q. E., nar. XX.XX.XXXX, zamieta,
nakoľko bolo podané osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný Q. E. uznaný za vinného zo spáchania zločinu obmedzovania
osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1
písm. c) Trestného zákona, prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm.
b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. c) Trestného
zákona, ktorých sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že
1. dňa 19.05.2018 v poobedných hodinách v F. v spálni rodinného domu so súpisným číslom XX, po
hádke so svojou družkou L. L., z dôvodu aby nešla za ním, túto hodil na posteľ, pridržal ju za ruky a

následne jej lepiacou páskou zviazal a prelepil ruky aj nohy, a tiež jej prelepil aj ústa, aby nemohla kričať,
pričom sa L. L. proti tomu bránila a nesúhlasila s tým, po čom ju nechal približne 2-3 minúty zviazanú
na posteli a keď počul, že prišla domov matka L. L., tak z nej dal dole lepiacu pásku, čím poškodenej
L. L. nespôsobil žiadne zranenia.2. dňa 20.05.2018 približne o 12.00 hod. v F. v rodinnom dome so súpisným číslom XX, po opätovnej
hádke so svojou družkou L. L., túto chytil pod krk, pritlačil ju k stene, nasmeroval na ňu skrutkovač, ktorý
držal 10 cm od jej brucha a povedal jej, že by bol schopný ju bodnúť, avšak L. L. sa podarilo pred ním ujsť

z domu a zamknúť sa v osobnom motorovom vozidle značky BMW s evidenčným číslom GA 787 EM,
ktoré bolo zaparkované na dvore uvedeného rodinného domu, po čom Q. E. dobehol k predmetnému
vozidlu, a keďže L. L. mu nechcela otvoriť vozidlo, tak rukou, v ktorej mal skrutkovač, rozbil predné bočné
okno na strane vodiča, čím u poškodenej L. L. vzbudil dôvodnú obavu o jej život a zdravie,
za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 40 mesiacov, a to podľa § 183 ods. 2, §

36 písm. l/, § 37 písm. h/, m/, § 38 ods. 7, § 41 ods. 2 Tr. zák.. Podľa § 48 odsek odsek 2 písmeno a)
Trestného zákona bol obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. mu bol uložený
trest prepadnutia veci a to: transparentná lepiaca páska (stopa č. 1), transparentná lepiaca páska -
fragment (stopa č. 2) a transparentná lepiaca páska - fragmenty (stopa č. 3/A, 3/B, 3/C).

Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení odvolanie prokurátor a to proti výroku o treste.
Tento považuje za vydaný v rozpore so zákonom. Súd uložil trest pod hranicou 56 mesiacov, ktorá by
bola dolnou hranicou, ak by súd prihliadol na prevahu priťažujúcich okolností a aplikoval by § 38 ods. 4
Trestného zákona. Súd pri ukladaní trestu a určení jeho výmery postupoval v rozpore so zákonom, keď
aplikoval § 38 ods. 7 Trestného zákona, pretože aplikácia § 41 ods. 2 Trestného zákona podľa súčasnej

právnej úpravy tzv. asperačnej zásady zakotvená v § 41 ods. 2 Trestného zákona, nemá žiadny vplyv
na dolnú hranicu trestnej sadzby, keď dochádza k úprave (zvýšeniu) len hornej hranice trestnej sadzby.
Súčasnépoužitie §38ods.4a§41ods.2Trestnéhozákonaprepáchateľabynebolonijakýmspôsobom
prísnejšie oproti aplikácii iba § 38 ods. 4 Trestného zákona. Súd tak mal ukladať trest v rámci trestnej
sadzby, ktorej dolná hranica mala byť ustálená na 4 roky a 8 mesiacov. Ide o prípad domáceho násilia,

kedy ani minulosť obžalovaného, prípadne jeho vyhlásenie viny, nie sú takými skutočnosťami, ktoré by
odôvodňovali záver o neprimeranej prísnosti zákonného trestu.
Obžalovaný podal odvolanie proti výroku o treste, ktorý považuje za neprimerane prísny, s družkou má
naďalej kontakt, chodí za ním na návštevu, majú spolu syna, preto chce miernejší trest, aby ho mohol
vychovávať. Poukázal na to, že nikdy nebol trestaný za násilnú trestnú činnosť, svoje konanie oľutoval.

Chce zohľadniť aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, že urobil vyhlásenie
o vine. K odvolaniu obžalovaného sa vyjadrila písomne jeho družka - poškodená L. L., ktorá považuje
skutok za skratové konanie jej druha, poukázala na osobu obžalovaného, ktorý je dobrý človek a vždy
sa o nich postaral, žiada pe neho miernejší trest.
Na tomto odvolacom dôvode zotrval prokurátor aj obžalovaný aj na verejnom zasadnutí, ktoré tunajší

súd nariadil na rozhodnutie o podanom odvolaní, zároveň navrhli zamietnuť odvolanie druhej strany.
Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,

ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,

b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj

a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,

e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3,
odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací
súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré

majú vo výroku o vine svoj podklad.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania

poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v
zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že v prípade odvolania prokurátora nie je dôvod na zamietnutie
odvolania v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa §
316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie podal prokurátor ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a

proti výroku, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku
odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k týmto zisteniam a záverom.
Okresný súd prijal na hlavnom pojednávaní vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutkov
uvedených v obžalobe.

Krajský súd vzhľadom na dôvody odvolania prokurátora smerujúce len čo do výroku o treste a spôsobe
jeho výkonu obmedzil svoju prieskumnú povinnosť len na tento výrok.
Pokiaľ ide o samotný výrok o treste, je potrebné uviesť, že krajský súd pri preskúmavaní odvolania
podaného prokurátorom zistil, že okresný súd nesprávne priznal obžalovanému priťažujúcu okolnosť
podľa § 37 psím. h) Trestného zákona. Aj keď táto skutočnosť nebola napadnutá podanými odvolaniami,

krajský súd napravil pochybenie okresného súdu z dôvodu, že ide o dovolací dôvod podľa § 371 ods.
1 písm. i) Trestného poriadku. Okresný súd založil svoje rozhodnutie vo výroku o treste na nesprávnom
použití hmotnoprávneho ustanovenia. Obžalovanému je potrebné zohľadniť poľahčujúcu okolnosť podľa
§ 36 písm. l) Trestného zákona, že svoj čin priznal a oľutoval, a jednu priťažujúcu okolnosť, že už bol
za trestný čin odsúdený.

K odvolacej námietke prokuratúry (napriek opakovanému uplatňovaniu tejto námietky v obdobných
prípadoch) k nesprávnej aplikácii § 38 ods. 7 Trestného zákona, krajský súd konštatuje, že táto je
nedôvodná práve preto, že pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností je pri ich správnej aplikácii
vyvážený a dolnú hranicu trestnej sadzby nie je potrebné upravovať v zmysle jej zvyšovania o jednu
tretinu. Zákonný a správny je postup, kedy za súčasného použitia ustanovenia § 41 ods. 2 Trestného

zákona ( asperačná zásada použitá pri spáchaní dvoch alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých
aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami), sa priťažujúca okolnosť podľa §
37písm.h)Trestnéhozákona(spáchanieviacerýchtrestnýchčinov)uobžalovanéhoneaplikuje,nakoľko
uvedená okolnosť už podmienila použitie vyššej trestnej sadzby podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona.
Krajský súd v tomto smere postupuje v zmysle stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky č. 1/2011, podľa ktorého spáchanie druhého trestného činu ako priťažujúca
okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona sa nepoužije, ak je potrebné z dôvodu viacčinného
súbehu trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, aplikovať asperačnú zásadu v zmysle §
41 ods. 2 Trestného zákona. Spáchanie druhého trestného činu je totiž okolnosťou podmieňujúcou
použitie prísnejšej trestnej sadzby podľa citovaného ustanovenia. Platí teda, že okolnosť podmieňujúca

použitie prísnejšej trestnej sadzby môže byť takto použitá nielen podľa úpravy obsiahnutej v ustanovení
osobitnej časti Trestného zákona (jeho príslušnom vyššom odseku), ale aj v ustanovení všeobecnej časti
Trestného zákona ( § 41 ods. 2). Ak je potom takto použitá, jej duplicitnému použitiu ako priťažujúcej
okolnosti podľa § 37 písm. h) Trestného zákona bráni zásada „ne bis in idem“ vyjadrená v § 38 ods.
1 Trestného zákona.

Treba totiž uviesť, že aj keď už neprichádza v zmysle ustanovenia § 42 ods. 2 Trestného zákona k
zvyšovaniu dolnej hranice trestnej sadzby, úprava hornej hranice trestnej sadzby zostala bezo zmeny.
Možno konštatovať, že povinné zvýšenie hornej hranice trestnej sadzby je radikálne v tom rozsahu,
ktorý odôvodňuje aplikáciu spomínaného stanoviska Najvyššieho súdu SR sp.zn. Tpj 104/2009 zo dňa14.6.2010, a teda vylučuje súčasné použitie priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Trestného zákona
a ustanovenia § 41 ods.2 Trestného zákona.
Krajský súd preto napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu. Keďže boli

splnené podmienky uvedené v § 322 ods. 3 Trestného poriadku, rozhodol o výroku o treste a spôsobe
jeho výkonu sám a uložil mu nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 40 (štyridsať) mesiacov,
pri zohľadnení poľahčujúcej okolnosti, že sa k trestnej činnosti priznal a túto oľutoval a priťažujúcej
okolnosti, že už bol za trestný čin odsúdený. Takýto trest u obžalovaného z pohľadu odvolacieho
súdu je trestom primeraným a zákonným. Obžalovaný doposiaľ nebol odsúdený za násilnú trestnú

činnosť, v jednom prípade sa osvedčil v uloženej skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Nakoľko
sa však uvedeného prejednávaného trestného činu dopustil v skúšobnej dobe predchádzajúceho
podmienečného odsúdenia, je namieste ukladať nepodmienečný trest odňatia slobody, vo výmere, ktorá
ani nepripúšťa podmienečný odklad výkonu trestu.
V súlade s rozhodnutím okresného súdu, krajský súd rozhodol aj o spôsobe výkonu tohto trestu.
Obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného

zákona zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia, nakoľko obžalovaný v posledných 10-tich rokoch nebol vo výkone trestu odňatia slobody pre
úmyselný trestný čin.
Správne bolo aj rozhodnutie o uložení trestu prepadnutia vecí.
Čo sa týka odvolania obžalovaného, ten ho podal proti výroku o treste. Krajský súd zistil, že v prípade

odvolania obžalovaného je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku
a to z dôvodu, že bolo podané osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala.
Krajskýsúdzistil,žeobžalovanýsapovyhlásenírozsudkunahlavnompojednávanívyjadrilkopravnému
prostriedku tak, že sa vzdáva práva podať odvolanie, a to aj za osoby oprávnené podať v jeho prospech
opravný prostriedok. Následné odvolanie obžalovaného, zaslané písomne súdu, je potom potrebné

zamietnuť ako podané osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala.
Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.