Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. máj 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7C/150/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115208701
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8115208701.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPrešovsudkyňouJUDr.DanouFarkášovouvprávnejvecižalobcu:C.M.B.CompaniesLTD,

so sídlom CIO Kidd Rapinet LLP, Walsingham House, 35 Seething Lane, EC3N 4AH Londýn, Spojené
kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, p r o t i žalovaným: 1. D. D., L.. XX. X. XXXX, J. Č. XXXX/
XX, XXX XX G., X. G. D., L.. XX. X. XXXX, J. Č. XXXX/XX, XXX XX G., právne zastúpení JUDr. Danielou
Strakovou, advokátkou so sídlom Konštantínova č. 6, 080 01 Prešov, v konaní o odporovacej žalobe,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

II. Žalovaní v 1. a 2.rade m a j ú vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 13. 4. 2015 žiadal, aby súd určil, že kúpna zmluva, ktorej
predmetom bol prevod nehnuteľnosti a to stavby so D.. Č.. XXX, nachádzajúcej sa na parcele č. XXXX/
X, pozemok parcela Č.. XXXX/X o výmere 541 m2, pozemok parcela Č.. XXXX/X o výmere 118 m2,
zapísaných na B. Č.. XXXX, T. Ú. D., M. G., uzatvorená medzi G. B. ako predávajúcim a žalovanými v
1. a 2. rade ako kupujúcimi je právne neúčinná. Žalobu vo veci samej odôvodnil žalobca tým, že touto
žalobou sa domáha, aby súd určil, že právny úkon medzi žalovanými v 1. a 2. rade a dlžníkom G.. G. B.,

ktorý spočíva v uzatvorení kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností a to stavby, D..
Č.. XXX, nachádzajúcej sa na parcele Č.. XXXX/X, S. G. G. Č.. XXXX/X o výmere 541 m2, pozemku
parcela Č.. XXXX/X o výmere 118 m2, je voči žalobcovi právne neúčinná, nakoľko ukracuje jeho majetok.
Táto kúpna zmluva bola uzatvorená medzi dlžníkom a žalovanými s úmyslom ukrátiť možnosť žalobcu
ako veriteľa domôcť sa svojho oprávneného nároku od dlžníka. Žalobca má voči dlžníkovi pohľadávku v
celkovejvýške51362121,66CZK,titulomuzatvorenýchzmlúvopôžičke.Pohľadávkauplatnenávtomto
konaní bola postúpená zo spoločnosti Vrchovina - zemědělská obchodní, na žalobcu na základe zmluvy

o postúpení pohľadávky, čím mal súd za preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na podanie tejto
žaloby. Žalobca mal za to, že dlžník za nápadne nevýhodných podmienok sa zbavil svojho majetku a
prakticky vylúčil možnosť žalobcu uspokojiť pohľadávku z majetku dlžníka.

2. Žalovaní sa k žalobe žalobcu vyjadrili v písomnom podaní, súdu doručenom dňa 14. 12. 2012,
v ktorom žiadali žalobu žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť. Tvrdenie žalobcu, že
kúpnou zmluvou došlo k ukráteniu žalobcu nie je pravdivé, lebo prevod nehnuteľnosti kúpnou zmluvou

nemalzanásledokzmenšeniemajetkupredávajúceho,nakoľkopredávajúcizaprevedenénehnuteľnosti
obdŕžal od žalovaných obvyklú kúpnu cenu. Majetok predávajúceho tak len zmenil podobu a v obdŕžanej
peňažnej hodnote mohol, resp. môže slúžiť na uspokojenie pohľadávky žalobcu. Žalovaní z uzatvorenej
kúpnej zmluvy nemali žiadny prospech. Tvrdenie žalobcu, že žalovaní vedeli o úmysle predávajúcehoukrátiť uspokojenie pohľadávky žalobcu je nepravdivé. Žalovaní nemali vedomosť o finančnej situácii
predávajúceho a teda ani o existencii jeho záväzkov voči žalobcovi. Úmysel predávajúceho a vedomosť
žalovaných musí byť žalobcom nielen tvrdená, ale aj dokázaná. Žalobca však žalobou nepreukázal

úmysel predávajúceho ukrátiť žalobcu uzatvorením kúpnej zmluvy so žalovanými. Žalovaní mali za to,
že nie sú splnené základné zákonné podmienky pre úspešné odporovanie právnemu úkonu, a preto
žalobu žalobcu žiadali v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú.

3. Rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 7C/150/2015-201 zo dňa 25.09.2017 súd žalobu žalobcu

zamietol a rozhodol, že žalovaní v 1. a 2. rade majú nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k
žalobcovi v rozsahu 100 %. Súd mal za to, že neboli splnené podmienky pre úspešné domáhanie
sa odporovateľnosti právneho úkonu, nebola preukázaná vykonateľná pohľadávka, úmysel dlžníka,
respektíve vedomosť druhej strany o tomto úmysle ukrátiť veriteľa. Súd prvého stupňa konštatoval,
že veriteľ jednoznačne nepreukázal existenciu úmyslu ukrátiť veriteľa realizovaným právnym úkonom,
respektíve vedomosť druhej strany o tomto úmysle, nemôže byť tak splnená základná podmienka, aby

súd mohol takejto žalobe vyhovieť.

4. Uznesením Krajského súdu v Prešove číslo konania 23Co/20/2018-248 zo dňa 27.09.2017 bol
zrušený rozsudok súdu 1. stupňa a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Odvolací súd konštatoval,
že súd prvej inštancie nevykonal navrhnutý dôkaz, a to E. G. B., pričom podľa názoru odvolateľa by

mohol objasniť okolnosť, či žalovaný pri uzatváraní zmluvy mohol alebo nemohol poznať úmysel dlžníka
ukrátiť veriteľa. Nevykonanie tohto dôkazu teda neumožňuje považovať skutkové zistenia súdu prvej
inštancie v tejto oblasti za úplné a správne. Zároveň odvolací súd poukázal na nesprávne právne
závery súdu prvej inštancie ohľadom splnenia podmienky vymáhateľnej pohľadávky. Odvolací súd
bol toho názoru, že stačí, aby pohľadávka veriteľa bola vymáhateľná, to znamená taká, ktorú možno

vymáhať v základnom konaní, nie pohľadávka judikovaná. Diskutabilné boli podľa odvolacieho súdu aj
skutkové závery súdu prvej inštancie o tom, že pri uzatvorenej kúpnej zmluve medzi žalovanými a G..
G. B. sa jedná o ekvivalentný právny úkon. Zo zisteného skutkového stavu naozaj vyplýva, že v čase
platenia kúpnej ceny žalovaný v 1. rade ako kupujúci a G.. G. B. (dlžník žalobcu) ako predávajúci boli
súčasne prítomní v tej istej banke a kúpna cena 70.000 Eur bola zaplatená v dvoch splátkach takým

spôsobom, že nie je vylúčené, že po zaplatení prvej splátky a jej následnom vybraní z účtu G.. G.
B., mohla byť druhá splátka kúpnej ceny zaplatená opäť tou istou sumou peňazí. Podstatná je však
skutočnosť, že po zaplatení kúpnej ceny na účet, bola kúpna cena okamžite z účtu vybratá. Odvolací
súd nevylučuje, že k odporovateľnému právnemu úkonu môže dôjsť aj ekvivalentným právnym úkonom,
teda kúpnou zmluvou, kde dlžník predá svoj majetok za cenu zodpovedajúcu všeobecnej hodnote tohto

majetku, avšak odporovateľnosť právneho úkonu môže spočívať v okolnostiach takéhoto prevodu. Ak
sa inkasovaná kúpna cena za nehnuteľnosť ihneď prevedie na účet tretej osoby, vyberie z účtu alebo
je zinkasovaná v hotovosti a nie je možné zistiť, ako s touto hotovosťou bolo naložené, z hľadiska
veriteľa aj takýto ekvivalentný prevod ukracuje vymáhanie jeho pohľadávky. Súd prvej inštancie má
vypočuť G.. G. B. a v závislosti od výsledkov jeho výsluchu urobiť skutkové závery o tom, či sa pri

uzatvorení kúpnej zmluvu medzi G.. G. B. a žalovanými jednalo o úkon, ktorý ukracoval uspokojenie
pohľadávky žalobcu alebo nie a či žalovaní vedeli o takomto úmysle žalobcu. Odvolací súd konštatoval,
že pohľadávka žalobcu nemusí byť pre účely tohto konania priznaná súdnym rozhodnutím alebo iným
exekučným titulom v čase rozhodovania o odporovateľnom právnom úkone. Je dôležité, aby takáto
pohľadávka existovala, bola žalovateľná a nezanikla.

5. Súd vykonal dokazovanie vypočutím žalovaných a listinnými dôkazmi a to žalobou zo dňa 7. 4. 2015,
výpisom z obchodného registra žalobcu, Listom E.Q. Č.. XXXX, Zmluvou o pôžičke zo dňa 12. září 2012,
6. prosince 2012 a 1. března 2013, výpismi z účtu, zmluvou o postúpení pohľadávky, pripojeným spisom
OÚ Prešov, katastrálny odbor Č.. E., čestným prehlásením G. B., ostatným spisovým materiálom a zistil

tento skutkový stav:

6. Žalobca je právnická osoba zapísaná v Registri o spoločnostiach č. 8860245 Obchodného registra
pre Anglicko a Wales, ktoré súdu žalobca predložil spolu so žalobou.

7. Dňa 12. září 2012 bola uzatvorená Zmluva o pôžičke medzi veriteľom Vrchovina - zemědělská
obchodní a.s. so sídlom Kořenec 175 a dlžníkom G.. G. B., predmetom ktorej bol záväzok veriteľa
prenechať dlžníkovi peniaze v čiastke 10 miliónov CZK. Pôžička bola poskytnutá na dobu určitú do 31.
ledna 2013. Zároveň si strany dojednali úrok vo výške 10 %.8. Dňa 6. prosince 2012 bola uzatvorená Zmluva o pôžičke medzi veriteľom Vrchovina - zemědělská
obchodní a.s., so sídlom Kořenec 175 a dlžníkom G.. G. B., predmetom ktorej bol záväzok veriteľa
prenechať dlžníkovi peňažnú čiastku vo výške 26 miliónov CZK, so splatnosťou 31. března 2013,

dohodnutým úrokom 10 % ročne.

9. Dňa 1. března 2013 bola uzatvorená Zmluva o pôžičke medzi veriteľom Vrchovina - zemědělská
obchodní a.s. a dlžníkom G.. G. B., predmetom ktorej bol záväzok veriteľa prenechať dlžníkovi pôžičku
vo výške 15 362 121,66 CZK, ktorú sa dlžník zaviazal vrátiť do 31. března 2014, pričom zmluvné strany

si dojednali úrok vo výške 10 % ročne.

10. Výpismi z účtu zo spoločnosti UniCredit Bank mal súd za preukázané, že veriteľ poskytol dlžníkovi
finančné čiastky titulom uzatvorených zmlúv o pôžičke.

11. Pohľadávka bola zo strany postupcu spoločnosti Vrchovina - zemědělská obchodní a.s. postúpená

na základe Zmluvy o postupení pohľadávok zo dňa 15. 4. 2013 na spoločnosť Voerster International.
Táto skutočnosť bola dlžníkovi oznámená listom zo dňa 15. 4. 2013. Následne spoločnosť Voerster
International ako postupca, postúpila s účinnosťou ku dňu 3. 2. 2014 pohľadávku na žalobcu. Uvedená
skutočnosť bola oznámená dlžníkovi listom zo dňa 7. 1. 2015. Dlžník bol následne listom žalobcu zo
dňa 7. 1. 2015 vyzvaný na dobrovoľné splnenie povinností. Svoj dlh voči žalobcovi nesplnil.

12. Žalobca dňa 16. 2. 2015 a dňa 4. 3. 2015 voči dlžníkovi uplatnil svoju pohľadávku titulom
uzatvorených zmlúv o pôžičke na OS Bratislava III., ktoré sú vedené pod sp. zn. 45C 116/2015 a 7C
168/2015. Zároveň v písomnom podaní zo dňa 16.04.2019 žalobca na výzvu súdu označil aj ďalšie
súdne konania vedené žalobcom voči dlžníkovi a to OS Komárno sp. zn. 5Cb 89/2015, OS Prešov sp.

zn. 23Cb 20/2016, 14C 17/2016, OS Bratislava III. 7C 146/2017, KS v Prešove 1Cob 44/2018.

13. Z výpisu z Listu vlastníctva č. XXXX, M. G., M. G., T. Ú. D. mal súd za preukázané, že dlžník G.
B. bol výlučným vlastníkom nehnuteľnosti v podiele 1/1 a to parcely č. 1577/1 o výmere 541 m2, druh
pozemku zastavané plochy a nádvoria a parcely č. 1577/2 o výmere 118 m2, druh pozemku zastavané

plochy a nádvoria a stavby súp. č. 708 na parcele 1577/2, ktorú previedol na žalovaných v 1. a 2. rade.

14. Žalovaný v 1. rade súdu predložil potvrdenie o platbe, nachádzajúcej sa na č.l. 60-61 súdneho spisu,
z ktorého vyplýva, že dňa 29. 9. 2014 previedol na účet predávajúceho G. B. internetom platbu vo výške
35 000 Eur a rovnako túto sumu dňa 29. 9. 2014 vložil vkladom na účet predávajúceho G. B..

15. Žalovaným v 1. a 2. rade na nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 29. 9. 2014
bolo vydané stavebné povolenie Č.. J.-D. zo dňa 15. 10. 2015 na povolenie stavby rodinného domu,
prístrešku na auto, altánku a prípojky TI, ktorá bude umiestnená na pozemku parcele Č.. XXXX/X S.
XXXX/X, T. Ú.X. D..

16. Rovnako dňa 26. 5. 2015 bolo vydané rozhodnutie Mesta Prešov č. J.-D., ktorým sa povolilo
odstránenie stavby: „Iná stavba so súp. Č.. XXX L. A.. G. Y. X E. G., postavenej na pozemku parcele č.
XXXX/X, T. Ú. D. za podmienok špecifikovaných v uvedenom rozhodnutí.

17.ZpripojenéhospisuOÚPrešov,katastrálnyodborČ..E.malsúdzapreukázané,žerozhodnutímč.E.

zo dňa 13. 11. 2014 bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam
v katastrálnom území D. a to k pozemku parcele registra ,,Q. Č.. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria
o E. XXX C., pozemku registra ,,Q. Č.. T. Č.. XXXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o
výmere XXX C. a stavby so D.. Č.. XXX na parcele registra ,,Q. Č.. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria
o výmere XXX C. a to na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi predávajúcim G.. G. B. a žalovanými

v 1. a 2. rade dňa 29. 9. 2014.

18. Žalovaný v 1. rade uviedol, že dlžníka G. B. pozná cez svoje podnikanie s bezpečnostnými
systémami. Jeho skúsenosť s ním bola vždy dobrá, vždy mu dôveroval ako obchodnému partnerovi, ako
pristupoval k uplatneniu pohľadávok, ktoré dlhoval, založil pocit dôvery voči nemu z jeho strany. Vedel,

že dom G. Y. je jeho a mal záujem spolu so svojou manželkou o jeho kúpu. Najskôr ho nechcel predať,
no neskôr sa vyjadril o podmienkach predaja tohto domu. Návrh kúpnej zmluvy koncipoval pán B., ako
aj on určil kúpnu cenu. S manželkou vedeli o akú nehnuteľnosť sa jedná. Mysleli si, či sa nebude dať
realizovať rekonštrukcia tohto objektu, ale neskôr zistili, že sa to nedá. Túto nehnuteľnosť odstránili zdôvodu zlého stavu a postavili si tam nový rodinný domček. Manželka dlžníka B. ani nevidela, všetky
papiere pripravil on. Zmluva bola pripravená tak, ako sa dohodli. G. B. mu zmluvu dal, sám ju podpísal,
neskôr ju predložil manželke na podpis. Pokiaľ si pamätá, niečo s touto zmluvou ešte bolo, pretože

zamestnanec G. B. potom od neho zmluvu pýtal naspäť, že je potrebné niečo s tou zmluvou urobiť. Bolo
to vyžiadané asi preto, aby pán B. overil podpis, keďže ho overil až neskôr, a to dňa 17. 10. Prečo tak
urobil, k tomu sa vyjadriť nevedel. Pokiaľ ide o kúpnu cenu, dohodli sa, že kúpna cena bude zaplatená
po podpise zmluvy. Keď dostal podpísanú zmluvu, vyplatil peniaze v hotovosti. G. B. žiadal, aby kúpnu
cenu vyplatil v hotovosti, no keďže je ako podnikateľ obozretný pri uplatňovaní pohľadávok a po porade

so svojou právnou zástupkyňou, tá mu poradila, nech kúpnu cenu zašle na účet. Keďže má len firemný
účet, peniaze vložil na účet v Tatra banke. Na tento súkromný účet previedol raz sumu 35 000,- Eur,
v podstate chcel ju previesť v hotovosti, ale pani pri okienku povedala, že takáto veľká suma sa nedá
prijať v hotovosti. Prevodným príkazom previedol tieto finančné prostriedky 35 000,- Eur a hneď ďalších
35 000,- Eur. Pokiaľ ide o námietku právneho zástupcu žalobcu, že podpísal zmluvu, pričom podpis
predávajúceho nebol osvedčený, tak sa s pánom B.m dohodli, pripadal mu ako dôveryhodná osoba,

spravuje mu bezpečnostné systémy, vedel o jeho firme, o jeho zamestnancoch, a preto mu dôveroval.
To, že G. B. mal nejaké problémy s podnikateľskou činnosťou, to on vedieť nemohol.

19. Žalovaná v 2. rade uviedla, že presné okolnosti podpisu zmluvy si nepamätá, vie, že manžel doniesol
domov zmluvu, nakoľko mali malého syna, nechodila po úradoch, ani po nijakých kanceláriách. Manžel

priniesol zmluvu, ona ju podpísala. Nepamätá si, či G. B. bol na zmluve podpísaný. Rozprávali sa o
kúpnej cene, nejaké peniaze mali doma odložené na pozemok a ako sa platilo, to ona povedať súdu
nevie.

20. Žalovaný v 1. rade predložil súdu faktúry, vystavené jeho spoločnosťou Systém Alarm, s.r.o. pre

spoločnosť RecyCentrum a.s., a to faktúru č. XXXXXX zo dňa 15. 10. 2013 na sumu 18 823,64 Eur,
ktorá bola uhradená dňa 8. 11. 2013, faktúru č. XXXXXX zo dňa 7. 3. 2014 na sumu 33 916,31 Eur,
ktorej suma 1 000,- Eur bola uhradená dňa 24. 6. 2014 a faktúru č. 140110 zo dňa 22. 5. 2014 na sumu
322,80 Eur, ktorá bola uhradená dňa 6. 6. 2014.

21. Spoločnosť Tatrabanka, a.s. súdu predložila prehľad transakcií na účtoch, nachádzajúcich sa na
č.l. 184 súdneho spisu, z ktorých vyplýva, že dňa 29. 9. 2014 o 10:54 hod. previedol platbou z účtu
cez internet žalovaný v 1. rade sumu 35 000,- Eur na účet G. B., a rovnako takúto sumu vo výške 35
000,- Eur vložil o 10:57 vkladom v hotovosti. Zároveň z výpisu z účtu Petra Leškovského vyplýva výber
hotovosti sumy 35 000,- Eur o 10:56 hod., ako aj tej istej sumy 35 000,- Eur o 11:06 hod.

22. Napriek skutočnosti, že súd na pojednávaní dňa 27.03.2019 v zmysle právnych záverov odvolacieho
súdu predvolal ako svedka dlžníka Petra B., pričom predvolanie na toto pojednávanie mu bolo doručené
dňa 07.02.2019, na toto pojednávanie sa nedostavil, svoju neprítomnosť neospravedlnil. Rovnako súd
opätovne predvolal na pojednávanie dňa 22.05.2019 G. B.Š., predvolanie na toto pojednávanie sa mu

nepodarilo doručiť na adresu, ktorá je známa súdu z registra obyvateľov.

23. Súdu bolo predložené čestné prehlásenie G.. G. B., z ktorého obsahu vyplýva, že ten dňa
18.03.2019, pričom jeho podpis je úradne osvedčený pred notárom C.. P. N., notárom v Poprade čestne
vyhlásil, že dňa 29.09.2014 bola suma za nehnuteľnosť na parcele číslo XXXX/X S. XXXX/X, T. Ú. G. -

D. riadne vyplatená na jeho súkromný účet. Peniaze si z účtu vybral pre vlastnú potrebu.

24. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 27.03.2019. Tohto pojednávania sa žalobca nezúčastnil,
svoju neprítomnosť na tomto pojednávaní ospravedlnil v písomnom podaní zo dňa 25.03.2019, v ktorom
uviedol, že v tomto prípade došlo k ukončeniu právneho zastúpenia s tým, že do dnešného dňa žalobca

nebol schopný zaobstarať právneho zástupcu, ktorý by ho v tejto veci zastúpil. Žalobca je zahraničná
právnická osoba, riaditeľ nie je schopný zúčastniť sa tohto pojednávania. Z tohto dôvodu požiadali
o odročenie pojednávania. Súd túto žiadosť o odročenie pojednávania v celom rozsahu akceptoval
a pojednávanie odročil na neskorší termín 22.05.2019. Opätovne sa tohto pojednávania žalobca
nezúčastnil. Svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil v písomnom podaní zo dňa 20.05.2019

z toho istého dôvodu, že ešte tohto času nestihol udeliť plnú moc právnemu zástupcovi. Riaditeľ je
občanom Českej republiky s trvalým bydliskom v Prahe a nevedia zabezpečiť jeho účasť na tomto
pojednávaní. Súd má za to, že dôvod, ktorý uviedol opätovne žalobca vo svojej písomnej žiadosti
o odročenie pojednávania nie je dôležitým dôvodom, pre ktorý by súd mal pojednávanie odročiť. Zadôležité súd v tomto spore považuje uviesť, že podľa názoru súdu mal žalobca dostatočný časový
priestor zvoliť si právneho zástupcu, keď ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní konanom
dňa 27.03.2019. Pojednávanie na termín 22. mája mu bolo doručené dňa 15.04.2019, ako to vyplýva

z obsahu spisu. Opätovne vo svojej žiadosti zo dňa 20.05.2019 požiadal o odročenie pojednávania z
dôvodu nemožnosti zúčastniť sa na tomto pojednávaní. Súd má za to, že v tomto prípade sa nejedná v
zmysle § 184 o dôležitý dôvod, pre ktorý má súd pojednávanie odročiť. Podľa rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky 1Obdo/19/2014 dôležitosť dôvodov, ktorými účastník odôvodňuje žiadosť o
odročenie pojednávania, ako aj včasnosť ich uplatnenia, posudzuje súd podľa konkrétnych okolností

prípadu a môže ich preveriť len zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase posudzovania žiadosti
o odročenie pojednávania. Aj keď účastník konania vo svojej žiadosti uvedie dôvod inak spôsobilý
viesť k záveru o odročenie pojednávania, nie je súd vždy povinný takýto dôvod akceptovať a to najmä
vtedy, ak je účastníkom konania uplatnený k procesnej obštrukcii s cieľom bezdôvodného predlžovania
občianskeho súdneho konania. Ak účastník konania nepreukáže existenciu objektívnych skutočností
brániacich zvoliť si advokáta v primeranej lehote po riadnom doručení predvolania na pojednávanie,

nie je možné akceptovať udelenie plnej moci advokátovi v krátkom čase pred termínom pojednávania,
pripadne v deň pojednávania ako dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania a nedochádza tak k
odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom. Súd oznámil žalobcovi v písomnom podaní zo dňa
20.05.2019, že jeho žiadosť o odročenie pojednávania z toho istého dôvodu, pre ktoré už bolo nariadené
pojednávanie na deň 27.03.2019 odročené, neakceptuje, nejedná sa podľa jeho názoru o dôležitý

dôvod a naopak, žalobca mal dostatočný časový priestor na to, aby splnomocnil inú osobou, respektíve
právneho zástupcu na jeho zastupovanie v tomto spore.

25. Právna zástupkyňa žalovaných v 1. a 2. rade na pojednávaní dňa 22.05.2019 žiadala žalobu žalobcu
v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázala na to, že vôbec neboli splnené podmienky pre

odporovanie právnemu úkonu, nakoľko kúpna cena zo strany žalovaných v 1. a 2. rade bola v celosti vo
výške 70 000,- Eur zaplatená. Žalovaní v 1. a 2. rade nemali z tohto právneho úkonu žiaden prospech,
nehnuteľnosť si zabezpečili na svoje vlastné bývanie. Poukázala na svoje doterajšie písomné a ústne
prednesy v uvedenom spore.

26. Súd postupom podľa § 180 CSP vec prejednal v neprítomnosti žalobcu na pojednávaní dňa
22.05.2019.

27. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne
úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu
právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného
právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v
poslednýchtrochrokochvúmysleukrátiťsvojhoveriteľa,aktentoúmyselmuselbyťdruhejstraneznámy,
a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch
medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117 ) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou

prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla
poznať.

Podľa § 42b ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ
žalobou.

Podľa § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu,
kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

Podľa § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť

nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom
alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce
odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi.Podľa § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka, právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je
právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným
právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto

mal z tohto úkonu prospech.

28. Súd uvádza, že dôkazné bremeno o naplnení všetkých predpokladov odporovateľnosti právneho
úkonu nesie veriteľ, v tomto konaní je to žalobca. Okolnostiam, na ktoré sa žalobca pri odporovaní
predmetnej kúpnej zmluvy odvoláva, je potrebné poukázať na § 42a Občianskeho zákonníka, keď

sa odporuje právnemu úkonu. Odporovateľným právnym úkonom, v dôsledku ktorého bola podaná
táto žaloba je kúpna zmluva uzatvorená dňa 29.09.2014. Žalobca jednak prostredníctvom svojho
predchádzajúceho právneho zástupcu, ale aj vo svojich písomných podaniach uvádza, že pri tomto
zaplatení kúpnej ceny v dvoch splátkach po 35.000 bezodkladne po jej pripísaní na účet mohol tu
istú peňažnú sumu použiť na úhradu druhej platby kúpnej ceny, v čom teda žalobca označil a videl
ukracujúci právny úkon dlžníka. Námietky žalobcu, o ktoré opiera odporovateľnosť právnemu úkonu

podľa § 42a Občianskeho zákonníka tak podľa názoru súdu smerujú len voči namietanému spôsobu
zaplatenia kúpnej ceny pri súčasnej konštrukcii a vytváraní domnienok, hypotéz a podozrení zo strany
žalobcu,ktorépodľanázorusúdužalobcanijakýmdôkazomnepreukázal,súničímnepreukázané,avšak
nenamieta samotnú dohodnutú kúpnu cenu. Žalobca v priebehu celého súdneho sporu, ktorý trval
od roku 2015 nijakým spôsobom nerozporuje, nespochybňuje výšku dohodnutej kúpnej ceny. Netvrdí,

že by bola neprimeraná, respektíve, že by nebola primeraná hodnote prevádzaných nehnuteľnosti.
Súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky 30Cdo/2435/2006, rozhodnutie
Najvyššieho súdu Českej republiky 21Cdo/549/2001, podľa ktorých odporovateľnými nemôžu byť
nikdy takzvané ekvivalentné právne úkony, pri ktorých nedochádza k objektívnemu zmenšeniu
majetku dlžníka. Ak dlžník kúpnou zmluvou prevedie časť svojho majetku za primeranú cenu, tak

v dôsledku takého právneho úkonu nedochádza k zmenšeniu majetku, len k zmene jeho štruktúry.
Namiesto hmotného majetku sa zmení na majetok finančný. V tomto spore žalobca nespochybňuje,
že dlžník nadobudol finančné plnenie skutočne ekvivalentnej povahy, skutočným pripísaním peňažných
prostriedkov vo výške 70.000 Eur na jeho účet dňa 29.09.2014 z titulu úhrady dojednanej kúpnej
ceny podľa kúpnej zmluvy zo dňa 29.09.2014, o čom boli aj zadovážené listinné dôkazy o peňažných

operáciáchnaúčtežalovanéhov1.rade,akoajnaúčteG.B.,ktorébolivedenévTatrabanke,a.s.Pokiaľ
teda žalobca namieta, že odporovateľnosť daného právneho úkonu je založená na ním produkovaných
domnienkach o možnej fikcii úhrady kúpnej ceny a to v časti alebo úplne, nakoľko G. B. vybral tieto
platby bezprostredne po ich pripísaní na jeho účet, podľa názoru súdu to nemôže mať relevantný právny
význam pre určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy. Je potrebné dôsledne rozlišovať medzi kúpnou zmluvou,

či táto je podľa svojho znenia takzvaným ekvivalentným právnym úkonom, aj či išlo o reálne ekvivalentný
právny úkon. To znamená, či dlžník nadobudol iné plnenie ekvivalentnej povahy a medzi akýmikoľvek
ďalšími následnými úkonmi dlžníka po jeho prijatí. Podľa názoru súdu tak akékoľvek námietky žalobcu
uvádzané okolnosti na úrovni jeho podozrení, hypotéz a domnienok, že do majetku dlžníka neprišla
ekvivalentná finančná protihodnota za prevod nehnuteľného majetku podľa kúpnej zmluvy zo dňa

29.09.2014,smerujúkuplatneniuinýchprávnychinštitútovnežkuplatneniuneúčinnostiprávnehoúkonu
podľa § 42a Občianskeho zákonníka. Súd zdôrazňuje, že právna podstata odporovateľnosti právneho
úkonu spočíva v tom, že odporovateľný právny úkon je platným právnym úkonom a stráca na základe
rozhodnutia súdu v stanovených prípadoch účinnosť iba voči veriteľovi. Žalobca tak má podozrenie,
že kúpna zmluva zo dňa 29.09.2014 že išlo o simulovaný, odplatný právny úkon. Ak žalobca zotrváva

na svojich tvrdeniach, že kúpna zmluva zo dňa 29.09.2014 bola simulovaným, resp. na oko urobeným
právnym úkonom, ktorým dlžník previedol svoj nehnuteľný majetok na žalovaných za kúpnu cenu 70.000
Eur, avšak mu v skutočnosti nebola vyplatená, mal by zvážiť a uviesť, či sa dovoláva neúčinnosti alebo
neplatnostiprávnehoúkonu,keďžeideokúpnuzmluvuoprevodevlastníckehoprávaknehnuteľnostiam,
ktorámápoformálnejstránkepredpísanúformu,nemožnoaniusudzovaťoprípadnejplatnostiiného,tzv.

zastretého právneho úkonu ale musela by byť takáto zmluva posudzovaná od začiatku ako za neplatnú.

29. Súd poukazuje na čestné prehlásenie, ktoré v tomto spore predložil navrhnutý svedok G. B., ktorý
uviedol, že kúpna cena v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 29.09.2014 mu bola riadne vyplatená na jeho
súkromný účet, peniaze si z účtu vybral pre vlastnú potrebu. Jeho účasť na pojednávaní sa súdu

nepodarilo zabezpečiť. Avšak súd poukazuje na obsah predloženého čestného prehlásenia a je toho
názoru, že navrhnutý svedok by na svojom vyjadrení tak, ako to uviedol v čestnom prehlásení, zotrval
aj na nariadenom pojednávaní.30. Súd skúmal dlžníkove právne úkony, či ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa a
to s podmienkou, že viedli k zmenšeniu majetku dlžníka. Dlžníkove právne úkony ukracujú uspokojenie
vymáhateľnej pohľadávky veriteľa najmä vtedy, ak vedú k zmenšeniu majetku dlžníka a ak v dôsledku

nich vzniknuté zmenšenie majetku má súčasne za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie
svojej pohľadávky z majetku dlžníka, pričom ak by nebolo týchto úkonov, mohol by svoju pohľadávku
z majetku dlžníka uspokojiť. K ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa teda nemôže dôjsť, ak dlžník
vlastní napriek odporovanému právnemu úkonu a ďalším svojim dlhom taký majetok, ktorý stačí k tomu,
aby sa z neho veriteľ uspokojil (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21Cdo2791/99). Bremeno

tvrdenia a dôkazné bremeno o tom, že dlžníkovi právne úkony ukracujú uspokojenie jeho pohľadávky
nesie veriteľ (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21Cdo549/2001, sp. zn. 30Cdo 2435/2006).
31. Odporovateľnými právnymi úkonmi nemôžu byť nikdy tzv. ekvivalentné právne úkony, pri ktorých
nedochádza k objektívnemu zmenšeniu majetku dlžníka. Je však nevyhnutné, aby išlo o reálne
ekvivalentné právne úkony. V konaní o odporovacej žalobe musí byť preto záver, že napadnutý právny
úkon je úkonom ekvivalentným, vždy bezpečne preukázaný a to nielen odkazom na samotné znenie

právneho úkonu, ale zistením, že za plnenie, ktoré ním dlžník stratil, nadobudol iné plnenie skutočne
ekvivalentnej povahy. K ukráteniu uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa teda nemôže dôjsť,
ak sa síce zmenší majetok dlžníka, avšak ak vlastní dlžník napriek odporovanému právnemu úkonu a
ďalším svojím dlhom taký majetok, ktorý sám o sebe postačuje k tomu, aby sa z neho veriteľ uspokojil.
V prípade, že dlžníkov právny úkon nemal za následok zmenšenie jeho majetku, nakoľko za prevedené

veci, práva alebo iné majetkové hodnoty obdŕžal ich obvyklú cenu, alebo mu za nich bola inak poskytnutá
primeraná rovnocenná náhrada, rovnako nemôže dôjsť k ukráteniu uspokojenia veriteľovej pohľadávky.
Aj keď má dlhy, nenastalo v dôsledku ekvivalentného právneho úkonu zmenšenie dlžníkovho majetku a
k uspokojeniu veriteľovej pohľadávky môže slúžiť dlžníkov majetok, aj keď zmenil podobu svojich aktív v
rovnakej hodnote, ako keby k týmto právnym úkonom nedošlo. Rozhodujúcim okamihom pre posúdenie

ekvivalentnosti prevodu dlžníkových vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, je jeho účinnosť. Pri
nehnuteľnostiach zapísaných do katastra nehnuteľností je ním deň, ku ktorému nastali účinky vkladu
práva do katastra nehnuteľností. Pre záver, že sa dlžníkov majetok následkom prevodu veci, práva alebo
inej majetkovej hodnoty na iného neznížil, nie je bez ďalšieho, ako súd už ďalej konštatoval významný
len obsah zmluvy, či iného dojednania. O tzv. ekvivalentný právny úkon dlžníka ide len vtedy, ak za

prevedené veci, práva alebo iné majetkové hodnoty sa dlžníkovi naozaj dostala ich obvyklá cena alebo
iná skutočne primeraná rovnocenná náhrada.

32. Súd túto podmienku nemal za preukázanú. Súdu boli predložené výpisy z účtu, z ktorých vyplýva,
že žalovaný v 1. rade zaplatil dlžníkovi G. B. kúpnu cenu titulom uzatvorenej kúpnej zmluvy zo dňa 29.

9. 2014 a to vo výške 70 000,- Eur v dvoch splátkach po 35 000,- Eur a to prvú splátku kúpnej ceny vo
výške 35 000,- Eur previedol dňa 29. 9. 2014 platbou zo svojho účtu cez internet na účet predávajúceho
a druhú splátku vo výške 35 000,- Eur vkladom na účet predávajúceho G. B. dňa 29. 9. 2014.

33. Pokiaľ ide o preukázanie vedomostí žalovaných o úmysle dlžníka ukrátiť kúpnou zmluvou zo

dňa 29.09.2014 veriteľa, súd poukazuje na výpoveď žalovaného v 1.rade na pojednávaní, keď sám
ozrejmil svoje obchodné aktivity, resp. obchodné aktivity spoločnosti System alarm, s.r.o., keď podnikal
so spoločnosťou dlžníka J&M consulting, s.r.o., predtým pod obchodným menom Recycentrum,
a.s. Nepoprel, že ku dňu uzatvorenia odporovanej kúpnej zmluvy zo dňa 29.09.2014, spoločnosť
J&M consulting, s.r.o. dlhovala spoločnosti System alarm, s.r.o. pohľadávku vo výške 32.916,31 Eur,

ktorá bola 6 mesiacov po splatnosti. Tá bola napokon prihlásená aj do reštrukturalizačného konania
spoločnostiRecycentrum,a.s. Avšakžalovanýv1.radejednoznačneuviedolvosvojejvýpovedivkonaní
pred súdom, že ostatné pohľadávky, ktoré mal voči iným spoločnostiam, kde mal majetkovú účasť G..
G. B. mal riadne a včas vyplatené a o výplatu pohľadávky pre spoločnosť System alarm, s.r.o. zo strany
spoločnosti J&M Consulting, s.r.o. nemal obavy, nakoľko dlžník G. B. mu sľúbil, že dostane zákazky, ak

počká so splatnosťou tejto faktúry v sume 150.000 Eur. Na strane žalovaného v 1.rade tak bolo dôvodné
usudzovať o prosperujúcej podnikateľskej činnosti G. B., na ktorú dopodrobna poukázal žalovaný v
1.rade, keď uviedol, že G. B., vlastnil lietadlo, motorové vozidlo B., C. v hodnote zhruba 700.000 Eur, mal
obchodné podiely v spoločnostiach. Z tohto pohľadu omeškaná platba spoločnosti J&M Consulting, s.r.o.
vo výške 32.916,31 Eur voči spoločnosti System alarm, s.r.o. nemala a nemohla mať pre žalovaného

v 1.rade taký vážny význam, aby táto skutočnosť mohla byť vyhodnotená súdom 1. stupňa na ťarchu
žalovaného1.radeprenaplneniejehovedomostioúdajnomžalobcomtvrdenomúmysleG.B.prevodom
majetku z kúpnej zmluvy zo dňa 29.09.2014 ukrátiť svojich veriteľov. Úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa
musí byť daný. Jeho existencia preukázaná k času uskutočnenia úkonu a k tomu istému časovémumomentu musí byť preukázaná aj vedomosť druhej strany odporovaného právneho úkonu o takomto
úmysle dlžníka. Rovnako je potrebné rozlišovať, či žalovanému v 1. rade dlhovala firma, obchodná
spoločnosť dlžníka G. B., Č. M. G. B. ako fyzická osoba. V tomto prípade, pohľadávku dlhovala

obchodná spoločnosť, v ktorej mal len majetkovú účasť dlžník žalobcu ako veriteľa G. B.. Žalobca
nie je objektívne schopný uniesť dôkazné bremeno o splnení podmienky odporovateľnosti právneho
úkonu, preukázať vedomosť žalovaných v 1. a 2. rade o tom, že v čase uskutočnenia odporovaného
právneho úkonu kúpnej zmluvy zo dňa 29.09.2014 by mal byť im známy Ú. G. B. znemožniť alebo
oslabiť uspokojenie vymáhateľných pohľadávok jeho veriteľa, keďže nebolo nijako preukázané, že by o

veriteľoch G. B. ako súkromnej osoby mohli mať akúkoľvek vedomosť.

34. Z prehlásenia žalovaných v 1. a 2. rade mal súd za preukázané, že žalovaní kúpnu cenu vo výške
70 000,- Eur titulom prevodu nehnuteľnosti do ich vlastníctva zaplatili, jednak z finančných prostriedkov
žalovanéhov1.rade ajednakzúspor,ktorémalititulomdedenia,ktoréobdŕžalažalovanáv2.rade.Táto
skutočnosť vyplýva aj z čestného prehlásenia dlžníka G. B., ktoré súdu doručil. Akékoľvek úvahy žalobcu

o tom, že následne krátko po vklade finančných prostriedkov na účet predávajúceho došlo z jeho strany k
výberu vloženej kúpnej ceny a teda mal za to, že nedošlo k zaplateniu celej kúpnej ceny, sa súdu javia len
vrovinedomnienokapredstávanazákladektorýchniejemožnépodľanázorusúduvyvodiť,žežalovaní
kúpnu cenu predávajúcemu nezaplatili. Navyše, v konaní zo strany žalobcu nebola spochybnená
samotná výška kúpnej ceny 70 000,- Eur, tú súd považoval za ekvivalentnú. Súd môže konštatovať,

že dlžníkov právny úkon nemal preto za následok zmenšenie jeho majetku, nakoľko za prevedenú
nehnuteľnosť, podľa názoru súdu dlžník obdŕžal primeranú rovnocennú náhradu. Preto nemohlo dôjsť
k ukráteniu uspokojenia veriteľovej pohľadávky. Súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR
sp. zn. 21Cdo4333/2007, podľa ktorého, ak dlžník predal za obvyklú cenu svoj majetok, resp. obdŕžal
ekvivalentné plnenie, nemôže dôjsť k ukráteniu veriteľa (sp. zn. 30Cdo2435/2006).

35. Pre úspešné domáhanie sa odporovateľnosti právneho úkonu je potrebné preukázanie úmyslu
dlžníka, resp. vedomosť druhej strany o tomto úmysle ukrátiť veriteľa. Pokiaľ veriteľ jednoznačne
nepreukáže existenciu úmyslu ukrátiť veriteľa realizovaným právnym úkonom, resp. vedomosť druhej
strany o tomto úmysle, nie je splnená základná podmienka, aby mohol súd takejto žalobe vyhovieť

(rozsudok KS Nitra sp. zn. 15Cod239/200 zo dňa 26. 4. 2006).

36. Žalobca ako veriteľ nepreukázal úmysel dlžníka, resp. vedomosť žalovaných v 1. a 2. rade ako
tretích osôb, ukrátiť uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. Zhodnou výpoveďou žalovaných v
1. a 2. rade pre súd jednoznačne vyplynulo, že žalovaní v 1. a 2. rade konali v dobrej viere, a predmetnú

nehnuteľnosť si od predávajúceho zaobstarali pre vlastný rodinný život a to na zabezpečenie bývania
spolusosvojimimaloletýmideťmi.SúduakodôkazpredložilistavebnépovolenievydanéMestomPrešov
pod č. E.-D. zo dňa 15. 10. 2015, ako aj rozhodnutie Mesta Prešov, ktorým bolo povolené odstránenie
stavby zo dňa 26. 5. 2015, č. J.-D.. Dom si postupne žalovaní v 1. a 2. rade zariaďujú, s výstavbou a
rekonštrukciou im pomohli blízke osoby, rodinní príslušníci. Na rekonštrukciu si vzali hypotéku. Do domu

sa nenasťahovali z dôvodu vedenia tohto súdneho sporu, keďže sú v stave právnej neistoty. V konaní
tak preto súd vyhodnotil správanie sa žalovaných v 1. a 2. rade tak, že nemal za preukázanú vedomosť
žalovaných v 1. a 2. rade o tom, že dlžník týmto právnym úkonom, a to uzatvorenou kúpnou zmluvou
ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa.

37. Súd poukazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10.06.2018 sp. zn.
3Cdo/224/2017, podľa ktorého úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov ako aj vedomosť druhej strany
o tomto úmysle sú v obidvoch prípadoch psychickým stavom. To znamená, že sami osebe nemôžu
byť predmetom dokazovania. Predmetom dokazovania môžu byť len skutočnosti vonkajšieho sveta,
prostredníctvom ktorých sa vnútorné presvedčenie subjektu, jeho vnútorné zámery prejavujú navonok.

Teda okolností, z ktorých možno existenciu tohto úmyslu, či vedomosť o ňom dôvodiť. Ani úmysel dlžníka
ukrátiť žalobcu ako svojho veriteľa, ani vedomosť druhej strany v tomto spore žalovaných v 1. a 2.
rade žalobca v tomto spore nepreukázal, čím má súd za to, že nesplnil jednak dôkaznú povinnosť,
ale ani neuniesol v spore dôkazné bremeno. Dvoch nariadených pojednávaní sa nezúčastnil, je možné
vyhodnotiť, že v spore bol pasívnym. Súdu nenavrhoval dôkazy na preukázanie týchto svojich tvrdení.

Jeho hypotézy, domnienky tak ostali iba v rovine špekulácii, na základe ktorých súd nemohol žalobe
vyhovieť a jeho žaloba bola predmetom zamietnutia rozhodnutia súdu.38. Na doplnenie záverov svojho rozhodnutia súd poukazuje na to, že aj keď odvolací súd vo
svojom zrušujúcom uznesení, a to v bode 4 na strane 3 Uznesenia 23Co/30/2018-249 zo dňa
27.09.2018 zdôraznil, že vymáhateľnej pohľadávke zodpovedá pohľadávka, ktorú možno vymáhať v

základnom konaní a nie pohľadávka judikovaná, zároveň uviedol, že to zodpovedá aj účelu uvedenému
ustanoveniu, pretože účelom tohto ustanovenia je ochrana veriteľa pred ukracujúcimi úkonmi dlžníka, a
teda žalobca má mať vymáhateľnú pohľadávku ako veriteľ v dobe rozhodovania súdu a táto pohľadávka
nemusí byť pre účely tohto konania priznaná súdnym rozhodnutím alebo iným exekučným titulom v čase
rozhodnutia o odporovateľnom právnom úkone a teda, že pohľadávka má existovať, má byť žalovateľná

a nezanikla, súd 1.stupňa sa s týmto názorom odvolacieho súdu nestotožňuje a poukazuje na aktuálnu
rozhodovaciu prax a na rozhodnutie Pléna Ústavného súdu SR č. 39/2015 zo dňa 01.07.2015, ako aj
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28.03.2019, sp. zn. 5Cdo/109/2018, podľa ktorých
pohľadávka musí byť vykonateľná, to znamená judikovaná.

39. Z vyššie uvedených dôvodov mal súd za to, že neboli splnené zákonné podmienky pre vyhovenie

žalobe, a preto bola žaloba žalobcu v celom rozsahu zamietnutá ako nedôvodná.

40. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v tomto konaní v celom
rozsahu neúspešný, nemá nárok na náhradu trov konania. Žalovaným v 1. a 2. rade súd priznal nárok
na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške náhrady týchto trov bude

rozhodnuté postupom podľa § 262 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.