Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. december 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 15CoE/108/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111213621
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7111213621.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Mihalčínovej a sudcov
JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Milana Končeka v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa,
so sídlom v Bratislave, pobočka Košice, Festivalové nám. 1, 041 84 Košice, IČO: 30 807 484, proti
povinnému: W. B., I.. X.X.XXXX, Z. Z. XX, XXX XX N., vedenej na Exekútorskom úrade v Košiciach,
u súdneho exekútora: JUDr. Ivan Varga, Popradská 68, 040 11 Košice, pre vymoženie pohľadávky vo

výške 530,20 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresnému súdu Košice
I, č.k.: 20Er/2198/2011 zo dňa 10.1.2018, t a k t o

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u juznesenie súdu prvej inštancie.

II. Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil v zmysle § 57 ods. 1 písm. h/
Exekučného poriadku a oprávneného zaviazal nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy
exekúcie v sume 56,59 Eur.

2.Vodôvodneníuviedol,ženazákladenávrhunavykonanieexekúciedoručenéhosúdnemuexekútorovi

dňa 12.5.2011 a žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo dňa 30.5.2011 Okresným
súdom Košice I vydané poverenie na vykonanie exekúcie č. 5802 066849* ktorým súd vykonaním
exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Ivan Varga. Dňa 4.5.2017 bol súdu doručený návrh súdneho
exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu uvedenom v § 57 ods. 1 písm. h) EP a teda, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súčasne s návrhom na zastavenie exekúcie súdny
exekútor požiadal priznať náhradu trov exekúcie v zmysle vyúčtovania predloženého súdu. Šetrením

súdneho exekútora bolo zistené lustráciou motorových vozidiel na Dopravnom inšpektoráte PZ SR,
že povinný nie je vlastníkom motorových vozidiel a lustráciou v bankách bolo zistené, že nemá
vedený žiaden účet v bankách. Lustráciou v katastri nehnuteľnosti bolo zistené, že povinný nie je
vlastníkom nehnuteľného majetku. Po preskúmaní spisového materiálu súd dospel k záveru, že v
priebehu exekučného konania nedošlo ani k čiastočnému vymoženiu pohľadávky, v priebehu exekúcie
preverovaním majetkových pomerov povinného vyšli najavo skutočnosti nasvedčujúce záveru, že

majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Súd po preskúmaní zistených skutočností
vzhľadom na citované právne ustanovenie a zistený skutkový stav exekúciu zastavil podľa § 57 ods.
1 písm. h) EP, nakoľko šetrením súdneho exekútora bolo zistené, že majetok povinnej nestačí ani na
úhradu trov exekúcie. Po preskúmaní vyúčtovania trov exekúcie súd exekútorovi priznal náhradu trov
exekúcie v sume 56,59 Eur, ktorá pozostáva z minimálnej odmeny súdneho exekútora podľa § 14 ods.
1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z., t.j. 33,19 Eur + DPH vo výške 6,64 Eur a z náhrady hotových

výdavkov v zmysle ust. §22 cit. vyhlášky vo výške 13,97 Eur + 20% DPH(poštovné+ cestovné).3. Proti uvedenému uznesenie exekúcie podal v zákonnej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) odvolanie
oprávnený.

4. Namietal, že rozhodnutie súdu o nemajetnosti povinného sú predčasné a v súčasnosti nie je dôvod
na zastavenie exekúcie, pretože povinný ako fyzická osoba môže kedykoľvek počas svojho života
nadobudnúť majetok, a to či už dedením alebo darovaním. Keďže ide o osobu v produktívnom veku, je
reálny predpoklad, že sa zamestná alebo iným spôsobom si bude zabezpečovať príjmy. Povinný počas
trvania exekúcie bol niekoľkokrát zamestnaný, čoho dôkazom v exekučnom konaní sú čiastočné úhrady

z roku 2015, a to v celkovej výške 88,24 eur. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie o zastavení
exekúcie zrušil.

5. Povinný a súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

6. Vzhľadom na skutočnosť, že dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný

sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle § 473 CSP zrušil zák. č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov bol Krajský súd v Košiciach ako súd
odvolací v zmysle § 34 CSP povinný pri rozhodovaní o odvolaní aplikovať CSP ako nový procesný
predpis.

7. Krajský súd v Košiciach príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané
odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v
zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 - 384 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k
záveru, že napadnuté uznesenie v jeho výroku o zastavení exekúcie je vecne správne a preto ho podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

8. Oprávnený svojim odvolaním napadol uznesenie súdu prvého stupňa o zastavení exekúcie z dôvodu,
že v danom prípade nie sú dané podmienky pre použitie ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného
poriadku. V tejto súvislosti považoval zastavenie exekúcie za predčasné.

9. Odvolací súd z pripojeného exekučného spisu zistil, že v predmetnom exekučnom konaní ani po
viacnásobných šetreniach súdny exekútor nezistil žiadny majetok povinného, ktorého speňaženie by
mohlo slúžiť aspoň na uspokojenie nevyhnutných trov exekúcie. Exekútor vykonal dostatočné úkony
súvisiace so zisťovaním majetku povinného, pričom zistil jeho nemajetnosť. V tomto prípade sú splnené
zákonné podmienky na zastavenie exekúcie z navrhovaného dôvodu, nakoľko podľa výsledkov šetrenia

povinný nevlastní žiaden exekúciou postihnuteľný majetok.

10. Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konanie sa začína na návrh.

Podľa ustanovenia § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

11. Predmetné zákonné ustanovenie obsahuje dôvod pre zastavenie exekúcie, a to nemajetnosť

povinného, ktorá má vychádzať zo zistení súdneho exekútora.

12. Súd je v súlade s týmto zákonným ustanovením povinný podrobne skúmať, či sú preukázané dôvody
na zastavenie exekúcie v zmysle tohto zákonného ustanovenia.

13. Predpokladom zastavenia exekúcie je zistenie skutočnosti o tom, že majetok povinného nie je
spôsobilý ani na úhradu trov exekúcie. Právna úprava výslovne nerieši situáciu, kedy môže mať
oprávnený napriek nemajetnosti povinného záujem na tom, aby exekúcia nebola zastavená. V tomto
smere odvolací poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.: II. ÚS 321/09
zo dňa 08. 04. 2010, v ktorom Ústavný súd konštatoval, že: "aj na vydanie rozhodnutia o zastavení

exekúcie súdom sú primerane kladené požiadavky, ktoré vyplývajú z práva na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Znamená to, že takéto rozhodnutie musí mať zákonný podklad a nemôže byť
prejavom svojvôle."14. Odvolací súd tiež poukazuje na to, že oprávnený si vybral daného súdneho exekútora, ktorý má v
zmysle prísl. právnych predpisov sledovať každú zmenu majetkových pomerov povinného, čím tento
uvedenú povinnosť preniesol na súdneho exekútora.

15. Mimo prebiehajúcej exekúcie oprávnený totiž nemá povinnosť zisťovať, či povinný náhodou
nenadobudol majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť jeho pohľadávku. V tejto súvislosti odvolací
súd dodáva, že v danej veci exekútor vykonal všetky potrebné šetrenia majetku povinného s negatívnym
výsledkom. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie je možné zistiť, v akom rozsahu bolo uvedené šetrenie

exekútorom reálne vykonané, vzhľadom na ktorú skutočnosť je zrejmé, že povinný nie je vlastníkom
žiadneho nehnuteľného ani hnuteľného majetku.

16. Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v naznačenom smere považuje za dostatočné,
ktoré vychádza z presvedčivého odôvodnenia a preto sa s dôvodmi v ňom uvedenými môže stotožniť.

17. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie o zastavení exekúcie ako vecne
správne podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.

18. O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd podľa § 262 CSP v spojení s § 255 CSP rozhodol
tak, že žiadna strana konania nemá nárok na ich náhradu, pretože oprávnený nebol v konaní úspešný

a povinnému žiadne trovy konania nevznikli.

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§429 ods.1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).