Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. december 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoP/52/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4616207421
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4616207421.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu

JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Lenky Halmešovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: L.
Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany
ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matka S. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., D. I. XXXX/XX
a otec V. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., t.č. bytom J.-D., XXX D. O. J XNS, E. J., o zvýšenie
výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany č.k. 9P/225/2016- 163 zo dňa 29.
januára 2018 č.k. 10P/116/2017- 247 v spojení s opravným uznesením č.k. 9P/225/2016-187 zo dňa
22. októbra 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým súd zvýšil vyživovaciu
povinnosť otca na sumu 150,- eur m e n í tak, že zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca na maloletú L. zo
sumy 50,- eur mesačne na sumu 120,- eur mesačne, počnúc dňom 1.9.2016, ktoré je otec maloletého
dieťaťa povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Napadnutý výrok o zročnom výživnom mení tak, že zročné výživné za čas od 01.09.2016 do 31.01.2018
v sume 1190,- eur na maloletú L. súd povoľuje otcovi splácať v splátkach vo výške po 80 eur mesačne
spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok.

Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Topoľčany sp.zn. 9P/340/2009 zo dňa 11.2.2010 v časti
určenia vyživovacej povinnosti otca na maloletú L..
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Topoľčany sp. zn.
9P/340/2009zodňa11.02.2010,právoplatnýdňa08.03.2010včastivýživnéhotak,že zvýšilvyživovaciu
povinnosť otca na mal. L. zo sumy 50 eur na sumu 150 eur mesačne, s účinnosťou od 01.09.2016.
Zročné výživné za čas od 01.09.2016 do 31.01.2018 v sume 1700 eur na mal. L. súd povolil otcovi
splácať v splátkach po 100 eur mesačne spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody

splátok. V ostatných častiach zostal uvedený rozsudok nezmenený. O trovách konania rozhodol tak, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 62 ods.
5, § 75 ods. 1, 2, § 78 ods. 1,3, Zákona o rodine, ako aj zisteným skutkovým stavom na základe čoho
v konaní zistil, že rozsudkom súdu sp. zn. 9P/340/2009 zo dňa 11.2.2010, právoplatným dňa 8.3.2010,
bola mal. L. Q., ktorá sa narodila z mimomanželského vzťahu rodičov, zverená do osobnej starostlivosti
matky, otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 50 eur mesačne s účinnosťou od 22.1.2009
a zameškané výživné za čas od 22.1.2009 do vyhlásenia rozsudku v sume 650 eur súd povolil otcovi

splácať v splátkach po 50 eur mesačne. Matka bola v tom čase na materskej dovolenke, s maloletou
bývala v prenajatej garsónke, kde platila mesačné náklady 100 eur. Okrem maloletej nemala ďalšie
vyživovaciepovinnosti.OtecužajvtomčasežilvoVeľkejBritánii,pracovalspríjmom200libiertýždenne,
poberal rodinné prídavky 38,10 libier týždenne a 64,45 libier týždenne príspevok na bývanie, mesačneplatil nájomné vo výške 500 libier, staral sa o dve svoje maloleté deti (14 a 11 ročné) z jeho rozvedeného
manželstva, ktoré mu boli zverené do starostlivosti. Súd prvej inštancie mal ďalej preukázané, že v
súčasnosti je matka zamestnaná v O. s.r.o. J. a to od 21.3.2014 ako obuvník s priemerným mesačným

zárobkom 500 eur. Vyživovaciu povinnosť má len k maloletej L., s ktorou naďalej býva v prenajatej
garsónke a za ktorú platí nájomné 140 eur mesačne. Maloletá je žiačkou druhého ročníka základnej
školy, matka jej platí stravu v škole v sume 30 eur mesačne a poplatok za školskú družinu v sume 13
eur mesačne. Je zdravá, z dôvodu hyperaktivity navštevuje ambulanciu detského psychológa. Otec sa
aj naďalej zdržiava vo Veľkej Británii, kde býva v prenajatom rodinnom dome so svojimi už plnoletými

deťmi (22 a 19 ročné), aktuálne sú všetci traja nezamestnaní.

2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že od poslednej úpravy výživného došlo k zmene
pomerov u všetkých účastníkov konania a to v takej mieste, ktorá odôvodňuje zmenu rozhodnutia o
výživnom. V čase prvej úpravy rodičovských práv a povinnosti k maloletej L., bola táto v útlom veku,
matka s ňou bola na materskej dovolenke, v súčasnosti už maloletá navštevuje základnú školu, matka

sa zamestnala, o maloletú sa riadne stará, vyživovaciu povinnosť má len k nej. U otca došlo k zmene
pomerov v tom, že sa stal nezamestnaným. Vo svojej výpovedi uviedol, že by mal získať inú prácu, ale
má zdravotné problémy, preto nevie, akú prácu bude môcť prijať, ale má záujem pracovať. K zmene
pomerov u otca došlo aj v tom, že mu zanikli dve vyživovacie povinnosti k jeho plnoletým deťom z
rozvedeného manželstva, ktoré mal zverené do starostlivosti a ktoré sú tiež aktuálne nezamestnané,

pričom všetci traja sú evidovaní na úrade práce vo E. J. a v čase výsluchu otca ešte nebolo známe, aká
výška podpory im bude priznaná. Súd prvej inštancie konštatoval, že napriek tomu, že otec aktuálne
nepracuje, je dôvodné zvýšiť jeho vyživovaciu povinnosť na maloletú a to jednak s prihliadnutím na rast
životných nákladov maloletej od poslednej úpravy výživného, od ktorej prešla doba 8 rokov a jednak s
prihliadnutím na to, že otec už nemá okrem maloletej žiadne ďalšie vyživovacie povinnosti. Na výchove

a výžive maloletej sa okrem platenia výživného nijako inak nepodieľa, pričom doterajšia výška výživného
je absolútne nepostačujúca na odôvodnené potreby maloletej. Preto súd zvýšil vyživovaciu povinnosť
otca na maloletú o 100 eur mesačne s účinnosťou od 1.9.2016, pretože minimálne od tohto mesiaca
sa náklady na výživu maloletej zvýšili v súvislosti s jej nástupom do prvého ročníka základnej školy.
K tvrdeniu otca, že musí podporovať svoje dve dospelé deti, keďže nie sú zamestnané, súd uviedol,

že otec už voči nim nemá vyživovaciu povinnosť, hoci žijú v spoločnej domácnosti. V prvom rade má
zákonnú vyživovaciu povinnosť voči svojmu maloletému dieťaťu, ktoré nie je schopné samo sa živiť a
je výživou odkázané na svojich rodičov, pričom vyživovacia povinnosť rodičov voči svojim maloletým
deťom má prednosť pred ďalšími výdavkami povinného rodiča. Otec v konaní nepreukázal dôvod, prečo
nepracuje, ani ním tvrdené zdravotné problémy, hoci ako účastník konania je povinný svoje tvrdenia

preukázať. Na základe vykonaného dokazovania a po vyhodnotení dôkazov dospel súd k záveru, že
návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný, a preto zvýšil vyživovaciu povinnosť otca o 100 eur
mesačne, pričom výška zvýšeného výživného v sume 150 eur mesačne je podľa názoru súdu primeraná
veku a odôvodneným potrebám maloletej L.l ako aj pomerom na strane rodičov a ich zárobkovým
možnostiam a schopnostiam. Výživné bolo zvýšené s účinnosťou od 1.9.2016, preto súd rozhodol aj o

zročnom výživnom od uvedeného dátumu do 31.1.2018, ktoré je vo sume 1.700 eur a ktoré otcovi povolil
splatiť v splátkach po 100 eur mesačne spolu s bežným výživným s tým, že nezaplatením ktorejkoľvek
splátky sa stane zročným celý dlh.

3. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého dieťaťa, ktorý namietal zvýšenie

výživného od 1.9.2016, keďže súd rozhodol až v januári 2018. Uviedol, že má výhrady k tomu, že
súd uviedol, že má príjem 1000 eur, pritom doteraz nemá stále zamestnanie a má problémy s nohou.
Medzi výdavkami na bývanie súd neuviedol výšku nájomného 575 libier, preto jeho skutočné výdavky
na bývanie predstavujú až sumu 820 eur. Uviedol, že sa chcel zúčastniť pojednávania aj na súde prvej
inštancie, avšak o pojednávaní bol oboznámený len 2 týždne vopred. Zároveň predložil potvrdenie o

úhrade sumy 575 libier zo dňa 29.1.2018.
4. Po doručení opravného uznesenia súdu prvej inštancie č.k. 9P/225/2016- 187 zo dňa 22.10.2008,
ktorým súd opravil v napadnutom rozsudku nesprávne uvedený dátum narodenia otca, doručil otec
maloletej súdu ďalšie podanie nazvané ako Odvolanie voči rozsudku o výške výživného. V podaní
uviedol, že sumu 150 eur ako bežné výživné a 100 eur zročné výživné nie je schopný splácať.

Momentálne pracuje cez agentúru a stálu prácu si nevie nájsť pre zdravotné problémy so zlomenou
nohou. Navyše nevidí na jedno oko. Momentálne sú jeho náklady na bývanie v sume 878,75 libier, v čom
nie sú zahrnuté náklady na cestovné, stravu, ošatenie. Doručil listiny o mzde za obdobie od 22.6.2018
do 19.10.2018, podľa ktorých mu bola celkove vyplatená suma 3062,33 eura.5. Matka maloletej ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadrili.
6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, ďalej len „CMP a
§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie ako

aj konania, ktoré mu predchádzalo, bez prejednania veci na odvolacom pojednávaní dospel k záveru, že
odvolanie otca je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom výroku,
ktorým súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú zo sumy 50 eur na sumu 150 eur a vo výroku
o zročnom výživnom, podľa § 388 CSP zmeniť tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
8. Predmetom konania bol návrh matky, ktorým sa domáhala zvýšenia výživného na maloletú L. zo

sumy 50 eur na sumu 150 eur mesačne s účinnosťou od 1.10.2016. Návrh odôvodnila tým, že maloletá
je narodená mimo manželstva a rozsudkom Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 9P/340/2009 zo dňa
11.2.2010 bola maloletá zverená do jej osobnej starostlivosti a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu
sumou 50 eur mesačne s účinnosťou od 22.1.2009. Keďže odvtedy sa náklady na zaopatrenie dieťaťa
neustále zvyšujú a výška výživného nepokrýva potreby maloletej žiada zvýšiť výživné na sumu 150 eur.
Otec maloletej žije vo E. a bol vypočutý dožiadaným súdom v J. dňa 29.6.2017. Uviedol, že s matkiným

návrhom nesúhlasí, asi mesiac je nezamestnaný, zatiaľ nedostáva žiadne dávky. Predtým pracoval
v stavebníctve, robil demolácie na staveniskách a pracoval tiež ako pomocný kuchár, kde dosahoval
čistý mesačný príjem 1.000 eur. Chcel by sa v blízkej dobe zamestnať, mal však úraz kolena. Býva v
prenajatom rodinnom dome so svojimi dvomi dospelými deťmi, ktoré sú tiež obidve nezamestnané a
on ich podporuje.

9. Odvolací súd preskúmal v dôsledku odvolania podaného otcom rozsudok súdu prvej inštancie a
dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, avšak urobil nesprávny záver
týkajúcisavýškyvyživovacejpovinnosti.Vtejtosúvislostiodvolacísúduvádza,ževyživovaciapovinnosť
rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona a trvá dovtedy, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Prispievať na výživu svojich detí je zákonnou povinnosťou rodičov, pričom kritériá pre určenie rozsahu

vyživovacej povinnosti vychádzajú z ich schopností, možností a majetkových pomerov s prihliadnutím
na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa. Odôvodnené potreby dieťaťa do značnej miery závisia
od schopností a možností rodičov, pričom pri určení výživného sa vychádza zo zásady, že životná
úroveň dieťaťa sa má prispôsobiť životnej úrovni ostatných členov rodiny. Schopnosti a možnosti rodiča
posudzuje súd najmä z hľadiska toho, aký zárobok alebo iný príjem môže rodič dosiahnuť.

10. V danej veci súd prvej inštancie správne konštatoval zmenu pomerov a to jednak na strane maloletej
a jej matky, ako aj na strane otca. Vyživovacia povinnosť na maloletú bola určená, keď mala maloletá
jeden rok a matka s ňou bola na materskej dovolenke. V súčasnosti má maloletá 9 rokov a jej matka
pracuje s priemerným mesačným príjmom 500,- eur. Vyživovaciu povinnosť má len k maloletej L., s
ktorou naďalej býva v prenajatej garsónke a za ktorú platí nájomné 140,- eur mesačne. Otec maloletej

v čase predchádzajúcej úpravy žil a naďalej žije v S. a v čase výsluchu dožiadaným súdom nepracoval.
Výsluch otca sa uskutočnil dňa 16.8.2017. Vyplynulo z neho, že asi mesiac otec nepracuje, ale kým
pracoval mal príjem cca 1000 libier ( súd prvej inštancie mylne uviedol 1000 eur). Nemal vedomosť o
tom, v akej výške bude jeho podpora v nezamestnanosti, náklady na bývanie mal 820 libier mesačne.
Uviedol, že sa chce zamestnať, ale má zdravotné problémy. Zásadná zmena na strane otca nastala v

tom, že jeho dve deti, ktoré s ním žijú v Anglicku sú už plnoleté, t.j. nemá k nim vyživovaciu povinnosť.
11. Otec maloletého dieťaťa namietal predovšetkým, že súd nezohľadnil výšku jeho výdavkov, ako
aj skutočnosť, že nemá stály príjem v dôsledku jeho zdravotného stavu. V súvislosti s odvolaním
otec maloletej predložil potvrdenia o mzde, podľa ktorých za mesiac júl zarobil sumu 672,15 L, za
august sumu 1144,83 L, za september sumu 411,17 L a v októbri do 19.10.2018 sumu 834,18 L.

Uvedené listiny odvolací súd doručil v zmysle ust. § 204 CSP účastníkom konania. V tejto súvislosti
sa odvolací súd stotožnil s námietkou otca, že súdom prvej inštancie určené výživné vo výške 150,-
eur ( plus zročné výživné v sume 100 eur) je pri jeho nevyhnutých nákladoch na bývanie v sume 820,-
eur vysoké. Otec maloletej pritom až do 16.7.2017 zarábal priemerne 1000 libier mesačne, následne
bol nezamestnaný a z písomného vyjadrenia otca vyplynulo, že od januára 2018 sa opäť zamestnal.

Otec maloletej nepreukázal aká bola výška jeho podpory počas nezamestnanosti, preto odvolací súd
vychádzal počas celého obdobia, za ktoré bola zmenená výška vyživovacej povinnosti otca z jeho
priemerného mesačného príjmu vo výške 1000,- libier. Je potrebné zdôrazniť aj skutočnosť, že s otcom
maloletejžijúajjehodveplnoletédeti,ktorévprípade,žesazamestnajú(podľavyjadreniaotcazaugusta
2017 boli evidované ako nezamestnané), resp. sa zamestnali budú tiež zdieľať s otcom náklady na

bývanie a stravu. Nemožno preto súhlasiť s tvrdením otca, že všetky náklady na bývanie hradí on sám,
pretože uvedenú nehnuteľnosť obýva aj so svojimi plnoletými deťmi.
12.Odvolacísúdsanestotožnilanisnámietkouotca,žemuneboloumožnenézúčastniťsapojednávania
na súde prvej inštancie dňa 29.1.2018, pretože o pojednávaní bol oboznámený len 2 týždne vopred.Otcovi maloletej bolo doručené predvolanie na pojednávanie dňa 9.1.2018, avšak zo spisu vyplývaj aj
skutočnosť ( čl. 152), že otec maloletej telefonicky dňa 10.1.2018 súdu oznámil, že sa pojednávania
nemôže zúčastniť, pretože práve nastúpil do práce, je v skúšobnej dobe a potrebuje peniaze na

letenky. Z uvedeného možno bez pochybností uzavrieť, že otec maloletej sa ospravedlnil z neúčasti
na pojednávaní, avšak nežiadal pojednávanie odročiť na iný termín. Súd prvej inštancie preto nijako
nepochybil, keď pojednával v neprítomnosti otca maloletého dieťaťa.
13. Ani námietku otca týkajúcu sa zvýšenia výživného od 1.9.2016 nepovažoval odvolací súd za
dôvodnú. Matka podala návrh na súd dňa 26.10.2016 a žiadala výživné zvýšiť od 1.10.2016. Súd prvej

inštancie dospel k záveru, že je dôvodné zvýšiť vyživovaciu povinnosť na maloletú od 1.9.2016, čo
odôvodnil jej nástupom do 1. ročníka ZŠ. S uvedeným sa odvolací súd stotožnil, pretože je nesporné,
že s nástupom maloletej do školy sú spojené značné náklady a suma 50,- eur mesačne uhrádzaná zo
strany otca je pre školopovinné dieťa nepostačujúca. Obzvlášť za situácie, keď otec na dieťa žiadnym
iným spôsobom neprispieva a ani sa s ním nestretáva.
14. S poukazom na uvedené odvolací súd považoval za dôvodné zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca

na maloletú L. zo sumy 50,- eur na sumu 120,- eur mesačne, pretože treba jednoznačne zohľadniť aj
nárast nákladov na maloleté dieťa, ktoré navštevuje už prvý stupeň základnej školy. Narodením detí
rodič berie na seba zodpovednosť starať sa o ich primeranú výživu a to až do času, kým nie sú schopné
samostatnesaživiť.Jetedapotrebnérátaťstým,žedetirastúapostupomčasusúnákladynaichvýživu,
výchovu, vzdelanie a záujmy prirodzene vyššie a je na rodičoch, aby za každých okolností dokázali tieto

záväzky voči deťom plniť. V danom prípade zvýšené výdavky spojené s výživou maloletého dieťaťa
nemôže hradiť výlučne matka sama, pretože vyživovaciu povinnosť má zo zákona aj otec, ktorý je
povinný primerane sa podieľať na výžive dieťaťa. Výživným zo strany otca v sume 120 eur mesačne,
rodinnými prídavkami na dieťa, ako aj finančným prispievaním na výživu dieťaťa zo strany matky, budú
dostatočne zabezpečené potreby maloletého dieťaťa. Navyše je potrebné uviesť, že matka sa podieľa

na vyživovacej povinnosti maloletej predovšetkým osobnou starostlivosťou o dieťa, keďže otec sa s
maloletou nestretáva, ani o ňu nejaví žiaden záujem.
15. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil rozsudok súdu prvej
inštancie, ktorým zvýšil vyživovaciu povinnosť otca zo sumy 50,- eur na sumu 150,- eur mesačne tak,
že vyživovaciu povinnosť otca na maloletú Nikol zvýšil zo sumy 50 ,-eur mesačne na sumu 120,- eur

mesačne počnúc dňom 1.9.2016.
16. Súd prvej inštancie určil zročné výživné za čas od 01.09.2016 do 31.01.2018 v sume 1700,- eur na
mal. L. a túto sumu povolil otcovi splácať v splátkach po 100,-eur mesačne spolu s bežným výživným,
pod následkom straty výhody splátok. Vzhľadom na zmenu výšky vyživovacej povinnosti odvolací súd
zmenil aj výšku zročného výživného tak, že zročné výživné za obdobie od 01.09.2016 do 31.01.2018

predstavujesumu1190,-eur,t.j.17mesiacovx70,-eur.Uvedenúsumupovolilotcovisplácaťvsplátkach
po 80,- eur mesačne spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok.
17. Týmto rozhodnutím odvolací súd zároveň zmenil rozsudok Okresného súdu Topoľčany sp.zn.
9P/340/2009 zo dňa 11.2.2010 v časti určenia vyživovacej povinnosti otca na maloletú L..
18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP a § 52 CMP tak, že

žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421

CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania

dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).