Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trnava
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Janka Klčová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/80/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2318010480
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Klčová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2318010480.1
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Klčovej a sudcov JUDr.
Kataríny Stanislavskej a JUDr. Kataríny Batisovej, v trestnej veci proti obžalovanému ml. L. B., pre zločin
poškodzovaniacudzejvecipodľa§246odsek1,odsek3písm.a/Trestnéhozákonaspolupáchateľstvom
podľa§20Trestnéhozákona,oodvolaníokresnéhoprokurátoraprotirozsudkuOkresnéhosúduGalanta
zo dňa 23.11.2018 sp. zn. 31T/60/2018 na verejnom zasadnutí konanom dňa 13.06.2019 takto
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súdu I. stupňa boli obžalovaný ml. L. B. a obžalovaný T. V. uznaní za vinných
zo zločinu poškodzovania cudzej veci podľa § 246 odsek 1, odsek 3 písm. písm. a/ Trestného zákona
spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
dňa 19.05.2017 v čase okolo 20:30 hod. po predchádzajúcej vzájomnej dohode v meste Sereď na
Námestí slobody 1 poškodili národnú kultúrnu pamiatku a to kaštieľ zapísaný v Ústrednom zozname
pamiatkového fondu pod ev. číslom 2257/1-2, a to tým spôsobom, že L. B. sprejom nastriekal na
zreštaurovanú stenu čiernu farbu v tvare nápisu „Revo in evo“ a na nezreštaurovanú stenu naniesol
dvakrát čiernu farbu v tvare „Sobec“ o rozmere 100 x 100 cm a T. V. sprejom nastriekal striebornú farbu
na renesančnú kovovú bránu v tvare dvoch nešpecifických znakov o rozmere 60 x 60 cm a 140 x 70
cm a v tvare „Tempo“ o rozmere 140 x 90 cm, ďalej na zreštaurovanú časť steny s ozdobnou oblúkovou
klenbou nastriekal modrú farbu v nešpecifickom tvare o rozmere 80 x 80 cm, ďalej modrú farbu v tvare
nápisu „Tempo“ o rozmere 60 x 60 cm, pričom tiež na kovové dvere zelenej farby naniesol modrú farbu
v tvare nápisu „Tempo“ o rozmere 60 x 80 cm. striebornú farbu v nešpecifickom tvare o rozmere 60 x 60
cm a dvakrát modrú farbu v nešpecifickom tvare o rozmere 100 x 100 cm, čím svojím konaním spôsobili
mestu Sereď škodu vo výške 1 457 €.
Za tento zločin boli obžalovaní odsúdení nasledovne :
Obžalovaný L. B.
Podľa § 246 ods. 3 a § 117 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j), písm. k), písm. l), § 38
ods. 3 a § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona mu súd výkon uloženého trestu podmienečne odkladá a
podľa § 119 ods. 1 Trestného zákona mu súd určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní
1 (jeden) rok a 6 (šesť) mesiacov.
Obžalovaný T. V.Podľa § 246 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. k), písm. l) a § 38 ods. 3 Trestného zákona
na trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky.
Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona mu súd
výkon uloženého trestu podmienečne odkladá a podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona mu súd určuje
skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom v trvaní 3 (tri) roky.
Podľa § 51 ods. 4 písm. g) Trestného zákona mu súd ukladá povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť
sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho
výcviku alebo inému výchovnému programu.
Výrok o treste tohto rozsudku vo vzťahu k obžalovanému ml. L. B. napadol v zákonnej lehote včas
podaným odvolaním prokurátor Okresnej prokuratúry Galanta. V rozsiahlych dôvodoch odvolania v
podstate namietal odôvodnenosť mimoriadneho zníženia trestu postupom podľa § 39 odsek 2 písm. d/,
odsek 4 Trestného zákona, keď má za to, že sa jedná o postup možný len v konaní o dohode o vine a
treste, pri ktorom zákon priznáva takmer výlučné a rozhodujúce postavenie osobe prokurátora, ktorý je
osobou, ktorá môže rozhodnúť o použití tohto zákonného ustanovenia, vyhodnotiť jeho opodstatnenosť
a celkový rozsah mimoriadneho zníženia trestu. Považuje za neprimeraný výklad zákona v prospech
páchateľa trestného činu, ak si súd účelovo zrovnoprávni priznanie v konaní o dohode o vine a treste
s vyhlásením o vine podľa § 257 odsek 1 písm. b/, písm. c/ Trestného poriadku. Úvahy súdu o tom, že
ak môže byť použité ustanovenie § 39 odsek 2 písm. d/, odsek 4 Trestného zákona v konaní o dohode
o vine a treste, môže byť toto ustanovenie automaticky použité aj pri vyhlásení obžalovaného v zmysle
§ 257 odsek 1 písm. b/, písm. c/ Trestného poriadku, nemajú žiadnu oporu v zákone, takýto postup je
v rozpore s celou koncepciou konania o dohode o vine a treste. Z uvedených dôvodov navrhla zrušiť
napadnutý výrok o treste postupom podľa § 321 odsek 1 písm. d/, písm. e/, odsek 2 Trestného poriadku
a podľa § 322 rozhodnúť o uložení zákonného trestu.
Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zotrvala na písomných
dôvodoch odvolania okresného prokurátora aj na jeho odvolacom návrhu.
Obhajca obžalovaného s poukazom na jeho písomné vyjadrenie k odvolaniu prokurátora navrhol toto
odvolaniezamietnuť.RozsudoksúduI.stupňapovažujezasprávny,zohľadňujevšetkydôležitéokolnosti
prípadu, uložený trest je v súlade s ustanovením § 39 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona, súd I.
stupňa použil právny výklad Najvyššieho súdu SR, v súlade so stanoviskom trestnoprávneho kolégia
Najvyššieho súdu SR sp.zn. Tpj. 55/2016 zo dňa 27.06.2017 (R 44/2017). Súd sám teda nevytváral
nový právny predpis ani nedopĺňal zákon, nedotváral existujúce ustanovenia trestného zákona, len
príslušné ustanovenia vykladal a aplikoval spôsobom súladným s výkladom prípadného dovolacieho
súdu. Opätovne poukázal na osobu obžalovaného B., ktorý sa dopustil skutku ako mladistvý, je doposiaľ
bezúhonný, svoje konanie oľutoval, čomu nasvedčuje jednak vyhlásenie o vine, jednak jeho osobná
účasť na odstránení škodlivého následku.
Zástupca orgánu starostlivosti o mládež - ÚPSVaR Galanta - na verejnom zasadnutí uviedol, že trest
uložený rozsudkom okresného súdu považujú za neprimerane prísny z toho pohľadu, že obžalovaný
B. je pod ich kuratelou len v súvislosti so žalovaným skutkom, nikdy v minulosti s ním neboli žiadne
problémy, žije v riadnom rodinnom prostredí, študuje na strednej škole. Nevidí preto dôvod na ukladanie
ešte prísnejšieho trestu, a to aj z dôvodu, že v rámci svojich možností sa obžalovaný snažil uhradiť
spôsobenú škodu a prispel k jej odstráneniu aj vlastnou prácou.
Krajskýsúdvykonalverejnézasadnutievneprítomnostiobžalovaného,ktorýmalriadneavčasvykázané
doručenie predvolania, naviac jeho obhajca deklaroval žiadosť obžalovaného, aby sa konalo v jeho
neprítomnosti.
Krajský súd na základe riadne a včas podaného odvolania okresným prokurátorom, ako na to
oprávnenou osobou, podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutého výroku rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k
záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.Pri preskúmavaní výroku o treste, ktorý bol obžalovanému B. napadnutým rozsudkom uložený, krajský
súd zistil, že okresný súd správne ustálil prevahu poľahčujúcich okolností, keď obžalovanému priznal
poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písm. j/, písm. k/, písm. l/ Trestného zákona, ktoré spočívajú v tom,
že viedol pred spáchaním žalovaného trestného činu riadny život, pričinil sa o odstránenie škodlivých
následkov trestného činu, alebo dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu, priznal sa k spáchaniu trestného
činu a trestný čin úprimne oľutoval. Ustálenie týchto poľahčujúcich okolností vychádza z dokazovania,
ktoré bolo vykonané na hlavnom pojednávaní zákonným spôsobom a o ich existencii nemal ani krajský
súd žiadne pochybnosti, keď v tejto súvislosti naviac poukazuje na to, že existenciu týchto poľahčujúcich
okolností nenamietal v dôvodoch odvolania ani prokurátor
.
Pri prevahe poľahčujúcich okolností k priťažujúcim okolnostiam v pomere 3:0 súd I. stupňa správne pri
ukladaní trestu postupoval podľa § 38 odsek 3 Trestného zákona, ktorý postup odvolateľ nenamietal.
Odvolateľ namietal len mimoriadne zníženie trestu postupom podľa § 39 odsek 2 písm. d/, odsek 4
Trestného zákona, keď má za to, že postup podľa tohto zákonného ustanovenia pri ukladaní trestu je
možný len pri dohode o vine a treste uzatváranej medzi prokurátorom a obvineným.
Krajský súd sa s argumentáciou odvolateľa nestotožňuje, zároveň, rovnako ako súd I. stupňa v
odôvodnení napadnutého rozsudku poukazuje na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu
SR sp.zn. Tpj. 55/2016 , ktoré bolo publikované aj v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí
súdov SR 5/2017, a to stanovisko č. 44, z ktorého vyplýva: „ak možno páchateľovi trestného činu
pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 odsek 2 písm. d/,
odsek 4 Trestného zákona, teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne)
naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho
k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 odsek 1 písm. b/, písm. c/ Trestného poriadku
(po prijatí takéhoto vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný) neodvolateľne
prijal všetky právne účinky uznania viny bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané
rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu.“
Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že obžalovaný L. B. sa od začiatku trestného stíhania priznával
ku skutku, ktorý mu je kladený za vinu, už pri svojej prvej výpovedi dňa 22.01.2017 vyhlásil, že súhlasí
s konaním o dohode o vine a treste, napriek tomu prokurátor konanie o dohode o vine a treste nezačal.
Takýto postoj prokurátora nemôže byť na ťarchu obžalovanému, keď z obsahu spisového materiálu
je zrejmé, že výsledky vyšetrovania dostatočne odôvodňovali záver, že skutok, ktorý je obvinenému
kladený za vinu, je trestným činom, aj to, že ho spáchal obžalovaný, ktorý sa ku spáchaniu skutku priznal,
uznal vinu a ostatné dôkazy nasvedčovali na pravdivosť jeho priznania.
Pokiaľ za takejto situácie obžalovaný urobil vyhlásenie o vine na hlavnom pojednávaní, ktoré bolo
procesne čistým spôsobom prijaté postupom podľa § 257 odsek 6 Trestného poriadku, bolo možné aj
v zmysle vyššie citovaného stanoviska Najvyššieho súdu SR obžalovanému mimoriadne znížiť trest
postupom podľa § 39 odsek 2 písm. d/, odsek 4 Trestného zákona. Podľa názoru krajského súdu
na takýto postup boli splnené všetky zákonné podmienky, odôvodňoval to nielen postoj obžalovaného
k prejednávanej trestnej činnosti, jeho priznanie, oľutovanie a odstránenie škodlivých následkov,
ktoré skutočnosti sa premietli do priznania poľahčujúcich okolností, ale aj doterajšia bezúhonnosť
obžalovaného,jehorodinnéasociálnezázemie,skutočnosť,žesaskutkudopustilakomladistvý,jednalo
sa len o nerozvážnosť a ojedinelé vybočenie z inak riadneho života, ktoré skutočnosti vo svojom súhrne
odôvodňujú záver o tom, že účel trestu v zmysle § 34 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona bude
naplnený aj uložením trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby. V tejto súvislosti krajský súd uvádza, že
postup podľa § 39 odsek 2 písm. d/, odsek 4 Trestného zákona v zmysle vyššie uvedeného stanoviska
trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR pri ukladaní trestu nevyplýva len z aktu vyhlásenia viny,
ale musí byť odôvodnený pomermi obžalovaného alebo okolnosťami prípadu a zároveň korešpondovať
s účelom trestu, tak ako je deklarovaný v § 34 Trestného zákona.
Krajský súd zistil, že všetky tieto podmienky boli v prejednávanej veci splnené.
Preto krajský súd odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietol.Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.