Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. marec 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/37/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4118203445
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4118203445.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a sudcov

JUDr.VladimíraNovotnéhoaJUDr.JarmilyPogranovej,vprávnejvecižalobcu:W.K.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom N. - M. tr. XX/X, zastúpený: Mgr. Jozef Slíška, advokát, so sídlom Nitra - Coboriho 2, proti
žalovanému: Slovenská republika, za ktorú koná Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, so sídlom
Bratislava - Štúrova 2, IČO 00166481, o zaplatenie sumy 24.100 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 25C/26/2018-100 zo dňa 13. novembra 2018 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie odvolaním napadnutej vyhovujúcej časti p o t v r d z u j e .

Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%,
o výške ktorého rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 8.761,24
eura s 5,25% úrokom z omeškania ročne od 21.02.2018 do zaplatenia všetko do troch dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia a vo zvyšku žalobu zamietol. Žalovanému náhradu trov konania podľa
§ 255 ods. 2 CSP nepriznal, keď posudzujúc nárok výlučne z pohľadu úspešnosti strán k predmetu
žaloby mal za to, že strany boli pomerne úspešné. Z celkovej žalovanej sumy 24.100 eur priznaná
suma 8.761,24 eura predstavuje 36,35%. Žalovaný tak bol prevažne úspešnejší, avšak žiadne trovy mu

nevznikli.

1.2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil ust. článkov 19 ods. 1, 2,. 46 ods. 3, 50 ods. 1 - 3 ,
154c ods. 1 Ústavy SR , čl. 5 ods. 5, čl. 6 ods. 1 , čl. 8 ods. 1, 2, čl. 13, čl. 1Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd, § 11, § 13 ods. 2, 3, § 442 ods. 1 Obč.zák., § 4 ods. 1, - 3 , § 5 ods. 1, § 6
ods. 1,2, § 17 ods. 1 - 4, § 18 ods. 1 - 3, § 27 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenúprivýkoneverejnejmociaozmeneniektorých, §13zákonač.274/2017oobetiachtrestných

činov celková suma odškodnenia poskytnutá podľa tohto zákona nesmie presiahnuť päťdesiatnásobok
minimálnej mzdy, § 12 ods. 1, 3, 6 , § 14 ods. 2, 3, 4, 5, 8 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

1.3. Konštatoval, že žalobca sa podanou žalobou domáha náhrady škody 4.100 eur a náhrady
nemajetkovej ujmy 20.000 eur dôvodiac tým, že uznesením vyšetrovateľa ČVS ORP-291/OEK-NR-2012
zo dňa 17. 05. 2012 bolo voči nemu začaté trestné stíhanie pre prečin sprenevery za to, že dňa

08.01.2012 neoprávnene, bez vedomia zodpovedných osôb, uskutočnil prevod sumy 3.000 eur na
účty iných osôb, teda použil prostriedky na iný účel ako boli určené. Voči uzneseniu podal sťažnosť,
vyšetrovateľ ho na základe rozhodnutia prokuratúry opätovne obvinil z prečinu. Prokuratúra dva krát
sťažnosť žalobcu zamietla a dňa 10.06.2013 podala na súd obžalobu. Okresný súd v konaní sp. zn.5T/71/2013 najskôr trestným rozkazom, potom rozsudkom uznal žalobcu vinným a uložil mu peňažný
trest 1.500 eur. Krajský súd v Nitre rozhodnutie zrušil. Okresný súd opätovne uznal žalobcu vinným,
následne odvolací súd rozsudkom z 15. 03. 2017 sp. zn. 2To/76/2016 rozhodnutie prvostupňového súdu

zrušil a žalobcu oslobodil z dôvodu, že skutok nebol trestným činom. Za obhajobu v trestnom konaní
žalobca zaplatil sumu 4.100 eur a uplatnil si tiež náhradu nemajetkovej ujmy v sume 20.000 eur, keď
žalovaný mu listom doručeným 20.02.2018 oznámil, že jeho nárok neuznáva.

1.4. Súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo 53/93 zo dňa 28.06.1993, ktorým

boloprejudikované,žeten,protiktorémubolotrestnéstíhanezastavenéaleboten,ktobolspodobžaloby
oslobodený, má pri splnení ďalších zákonných predpokladov podľa ustanovenia §§ 1 až 4 zák. č.
58/1969 Zb. zásadne právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia. Takéto
právo má aj vtedy, ak v súvislosti s rozhodnutím orgánu činnom v trestnom konaní, ktoré nie je v súlade
so zákonom, vynaložil náklady na trovy nutnej obhajoby a to bez zreteľa na to, či mu bol obhajca
ustanovený alebo si ho zvolil sám. Vzhľadom na zmenu zákonnej úpravy sa to vzťahuje aj na zákon č.

514/2003 Z.z. i s poukazom na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4 MCdo 15/2009 zo dňa 18.10.2010 podľa
ktoréhorovnakédôsledkyakozrušenienezákonnéhouzneseniaozačatítrestnéhostíhaniaaovznesení
obvinenia, má tiež rozhodnutie o zastavení trestného stíhania vydané z dôvodu, že sa nepotvrdil
predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným. Z rozsudku NS ČR sp. zn. 1Cz 41/1990 vyplýva,
že v prípade oslobodenia obvineného sa považuje rozhodnutie o vznesení obvinenia, za nezákonné.

Podľa nálezu ÚS SR sp. zn. I. ÚS 320/2016 zo dňa 07.07.2016 pre posúdenie nezákonnosti rozhodnutia
je rozhodujúce či sa podozrenie v trestnom konaní potvrdilo. Ak bolo trestné stíhanie zastavené z
dôvodu, že skutok nie je trestným činom, uznesenie ktorým bolo vznesené obvinenie je vždy nezákonné,
zasahujúce do základných práv jednotlivca. Z dôvodu objektívnej zodpovednosti za výsledok trestného
konaniasacelétrestnéstíhanieprotižalobcovipovažujezanezákonné.Zaspôsobenúškoduzodpovedá

štát. Orgánom konajúcim vo veci náhrady škody v mene štátu je GP SR (rozsudok NS SR sp. z. 8Cdo
289/2014 zo dňa 14.10.2015). Podľa § 4 ods. 1, písm. f), zák. č. 514/2003 Z. z., o veci náhrady škody,
ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Generálna prokuratúra
Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom
konaní, v trestnom konaní, alebo správnom konaní. Zodpovednosti sa žalovaný nemôže zbaviť, lebo

prokurátor nezrušil uznesenie o vznesení obvinenia a podal na súde obžalobu.

1.5. Súd poukázal na to, že žalobca proti uzneseniu o začatí trestného stíhania podal sťažnosť.
Z trestného konania nebolo zistené, že by nevhodným správaním či konaním dal príčinu pre
začatie trestného stíhania. Po podaní obžaloby žalovaný nepreukázal, že skutočnosti odôvodňujúce

oslobodenie žalobcu vyšli najavo až po podaní obžaloby a že trestné stíhanie, vrátane podania obžaloby,
si žalobca zavinil sám. Oslobodený nebol z dôvodu prekvalifikovania skutku a takýto čin by bol pre
uplynutie doby nestíhateľný alebo že išlo o priestupok. V danej veci uznesením vyšetrovateľa ČVS
ORP-291/OEK-NR-2012 zo dňa 17. 05. 2012 bolo voči žalobcovi začaté trestné stíhanie pre prečin
sprenevery, pričom trestné konanie skončilo dňa 15.03.2017 jeho oslobodením, pretože skutok nebol

trestným činom.

1.6. Posudzujúc nárok žalobcu na náhradu nákladov trestného konania súd vychádzal z názoru, že v
trestnom konaní vznikla žalobcovi škoda úhradou trov právneho zastúpenia. Podľa dohody platil 100
eur za úkon, pričom tarifná odmena úkonu podľa vyhlášky bola 67 eur, k tomu režijný paušál. Žalobca

náhradu uplatnil podľa špecifikácie, ktorá až na úkon zo dňa 14.08.2012 nebola medzi stranami sporná,
rovnako ani to, že náhradu zaplatil. Žalovaný nespochybnil vykonanie úkonov právnej služby, nenapádal
ich účelnosť, potreby ich vynaloženia, preto s poukazom na princípy CSP si súd, po oboznámení sa s
nimi a trestným spisom, rozsah týchto úkonov považoval za preukázaný, okrem úkonu z 14.08.2012,
ktorý neakceptoval, pretože z obsahu záznamu o stretnutí žalobcu s právnym zástupcom vyplýva, že

nejednali o predmetnom trestnom konaní; právny zástupca žalobcu zastupoval aj v civilnom konaní,
ktoré bolo predmetom rokovania. V tejto súvislosti vyslovil, že poškodený má nárok na primeranú
objektivizovanú výšku náhrady škody tak, aby táto nebola ani voči povinnému subjektu neprimeraná. Nie
je vylúčené, aby sa stíhaná osoba dohodla s právnym zástupcom na odmene. Je to však ich individuálna
dohoda a povinná osoba má právo jej výšku preskúmať. Vyhláška č. 655/2004 Z.z. objektívne určuje

výšku odmeny za úkon advokáta v trestnom konaní; v tomto prípade išlo o sumu 67 eur a režijný paušál
7,63 až 8,84 eura. Matematicky nemožno konštatovať, že suma 100 eur je približne rovnaká. Išlo o
sumu o 31% vyššiu ako objektívne stanovená suma. Ustanovenie § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z.
určuje, že poškodený má nárok na náhradu škody, ktorou je odmenu za zastupovanie, ktorá sa určíako tarifná odmena advokáta. Súd preto vychádzal pri určení náhrady škody z tarifnej odmeny podľa
§ 14 vyhlášky č 655/2004 Z.z., bez nároku za úkon zo dňa 14.08.2012 v sume 42,38 eura a režijného
paušálu v sume 7,63 eura a žalobcovi titulom náhrady škody za náklady právneho zastupovania priznal

sumu 2.968,36 eur.

1.7. Súd vyslovil názor, že je právom, dokonca povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní
vyšetrovať trestný čin. Neznamená to však, že musí byť vznesené uznesenie o začatí trestného
stíhania voči konkrétnej osobe alebo podaná žaloba. Trestné konanie vnáša do života obvineného

značnú neistotu, znamená pre neho významnú psychickú záťaž, výrazne zasahuje do súkromia a
osobného života jednotlivca, do jeho cti a dobrej povesti, aj keď nie je stíhaný väzobne; takýto zásah
je citeľnejší , ak je stíhaná osoba oslobodená z dôvodu, že sa skutok nestal, alebo nie je trestným
činom.Aktakétokonanietrváneprimeranedlho, pocityfrustráciemôžuviesťkpsychickémuafyzickému
poškodeniu jednotlivca. Tam, kde je v stávke osobný, rodinný a pracovný život, občianska česť a
doterajšia bezúhonnosť, sú dôsledky závažnejšie a vedú niekedy k úplnej osobnej, spoločenskej a

profesijnejlikvidáciidotknutejosoby(nálezÚSČRI.ÚS2551/13zodňa29.04.2014). Súdprvejinštancie
nepovažoval iba samotné konštatovanie porušenia práva za dostatočné zadosťučinenie.

1.8. Dospel k záveru, že v živote žalobcu v dôsledku trestného stíhania nastala podstatná a už
nezmeniteľná zmena s vplyvom na celý jeho život. Tým, že bol protiprávne súdený, a napokon spod

obžaloby oslobodený mu objektívne vzniklo právo na náhradu nemajetkovej ujmy z dôvodu zásahov
do jeho osobnosti, života, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti a súkromia. Dané porušenie je objektívne
(nález ÚS ČR I.ÚS 2551/13 zo dňa 29.04.2014). Trestným konaním vzhľadom na jeho výsledok boli
porušené základné ľudské práva žalobcu v zmysle Ústavy SR a Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd. Podľa súdu pre porušenie týchto práv žalobcu, ktorých náprava je konštatovaná aj v

zákone č. 514/2003 Z.z., nebolo dostatočné zadosťučinenie samotné rozhodnutie v trestnom konaní, ale
má právo aj na nemajetkovú ujmu v peniazoch. Táto skutočnosť vyplýva aj z trestného konania. Ak by
bol uznaný žalobca vinným, tiež by to neostalo len na papieri, nebolo by to len o konštatovaní v rozsudku,
ale dostal by aj nejaký trest. V tomto prípade mu hrozil trest odňatia slobody nepodmienečne na dobu až
päť rokov. Adekvátne teda v prípade oslobodenia tiež nie je dostačujúce samotné rozhodnutie. Na druhej

strane žalobca nepreukázal, že by z dôvodu trestného stíhania bol vylúčený z poľovného združenia a že
prišielopoľovnýrevír.Súdtedazvažoval,vakejvýškebybolanemajetkováujmavpeniazochprimeraná.

1.9. Uzavrel, že v príčinnej súvislosti s trestným konaním žalobcovi vznikla nemajetková ujma. Náhrada
nemajetkovej ujmy má slúžiť na kompenzáciu stavu právnej neistoty, do ktorej bol žalobca uvedený a

udržovaný v dôsledku neprimeranej dĺžky trestného konania. Trestné konanie sa viedlo voči žalobcovi od
17.05.2012 do 15.03.2017, spolu 4 roky a 302 dní. Každý občan má podľa súdu v prípade nezákonného
obvinenia nárok na nemajetkovú ujmu. Rozdielny prístup z pohľadu konštatovaného základného postoja
by bol v rozpore s ústavnými právami občanov SR. Zákon neurčuje výšku nároku ani približne, uvádza
len, že nesmie presiahnuť päťdesiatnásobok minimálnej mzdy. Ani judikatúra súdov neurčila orientačnú

sumu či hranice, v ktorých by sa náhrada pohybovala. Súd si pre určenie primeranej výšky určil základ
za rok trestného stíhania žalobcu. Všeobecná maximálna výška základu by však bola značne vyššia.
Podľa názoru súdu, v prípade žalobcu ako bežného bezúhonného občana SR, keď nešlo o známu
osobu v rámci celospoločenského života, alebo osobu s významným vplyvom na dianie v športovom,
kultúrnom či vedeckom živote, prípadne vysokého štátneho funkcionára, pri stíhaní za prečin, pri ktorom

hrozil trest odňatia slobody do piatich rokov, bez väzobného stíhania, je výška nemajetkovej ujmy
za každý rok trestného stíhania vo výške 1.200 eur. Objektívne súd túto sumu považoval za najnižšiu
možnú sumu, naviac zohľadniac dlhšiu dĺžku trestného konania. Dodal, že výška náhrady by mala byť
v takej sume, ktorá prinesie ponaučenie aj pre subjekt, ktorý práva občana porušuje, teda aby nešlo o
zanedbateľnú sumu, s ktorou by napríklad mohol štát počítať, pri trestnom konaní ako s nepodstatným

údajom, na druhej strane to však nemôže byť suma, ktorá by občana viedla k zneužitiu citovaných
zákonných ustanovení pre osobné obohatenia, napr. nejakým vyvolaním trestného konania len za
účelom oslobodenia. Za štyri roky (4.800 eur) a 302 dní (992,88 eura) predstavuje výška nemajetkovej
ujmy sumu 5.792,88 eura. Spolu s náhradou škody za právne zastupovanie ide o sumu 8.761,24 eura.

1.10. Priznanie úroku z omeškania súd odôvodnil tým, že lehota omeškania začína príslušnému orgánu
plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej
lehoty na predbežné prerokovania. Žalovaný dobrovoľne neuhradil žalobcovi danú sumu, preto sa
nasledujúci deň po odmietnutí tohto nároku dostal s plnením do omeškania. Súd preto žalovanéhozaviazal aj na zaplatenia úroku z omeškania od 21.02.2018, odo dňa nasledujúceho po doručení
vyjadrenia žalovaného k uplatnenému nároku, vo výške 5,25 % ročne v zmysle § 517 O.z. a Nariadenia
vlády č. 87/95 Z.z.. Vo zvyšku súd žalobu zamietol, keďže žalobu vo zvyšnej časti považoval za

nedôvodnú.

2. Proti vyhovujúcej časti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol rozsudok
zmeniť a žalobu zamietnuť. Odvolaním napadol vyhovujúcu časť výroku rozsudku namietajúc nesprávne
právne posúdenie veci v zmysle § 365 ods. 1 písm. h/ CSP. Poukázal na ust. § 6 ods. 1 zákona č.

514/2003 Z.z., § 9 ods. 1 cit. zákona a zdôraznil, že predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za
škodu je nezákonné rozhodnutie, alebo nesprávny úradný postup, vznik škody alebo ujmy, príčinná
súvislosť medzi vznikom škody a nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom,
ktoré podmienky musia byť splnené súčasne. Prokurátor v trestnom konaní zastupuje štát a je povinný
stíhať všetky trestné činy, o ktorých sa dozvedel a to z úradnej povinnosti vyplývajúcej z § 2 ods. 5,
6 Trestného poriadku. Podľa Nálezu ÚS SR sp. zn. II ÚS 163/2013 zo dňa 13.11.2013 uznesenie o

vznesení obvinenia, na vydanie ktorého boli v čase jeho vydania splnené všetky zákonné predpoklady,
preto nebolo zrušené ani v konaní o sťažnosti proti nemu a nemožno ho bez ďalšieho považovať
za nezákonné, resp. odporujúce zákonu preto, že v čase jeho vydania existencia pravdepodobnosti o
spáchaní určitého skutku konkrétnou osobou sa neskôr nepotvrdila. Uznesenie o vznesení obvinenia
neobsahuje konečný záver o spáchaní trestného činu a vine obvineného. Je vydané na základe

dôvodného podozrenia, že obvinený spáchal trestný čin. Ak dôjde k oslobodeniu spod obžaloby, nemusí
to vždy znamenať, že uznesenie o vznesení obvinenia bolo vydané nesprávne. Nesúhlasil s právnym
názorom,žeoslobodzujúcirozsudokautomatickyznamená,žetrestnéstíhaniežalobcubolonezákonné.
Oslobodzujúci rozsudok je výsledkom dokazovania vykonaného po vznesení obvinenia na hlavnom
pojednávaní, ktoré v momente vznesenia obvinenia ešte vykonané nebolo. Dôkazné požiadavky, ktoré

je potrebné splniť, aby mohla byť určitá osoba uznaná vinnou sa líšia od dôkazných požiadaviek, ktoré
je potrebné splniť, aby mohla byť osoba trestne stíhaná. Za nezákonné podľa jeho názoru možno
považovať iba také rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktoré nemalo zákonný podklad už v čase jeho
vydania, nie ktoré bolo v čase vydania zákonné, ale na základe dokazovania vykonaného po jeho vydaní
bol v trestnom konaní ustálený iný názor. Nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup musia

byť jednoznačne konštatované v priebehu trestného konania, čo v danej veci nebolo. K výške priznanej
nemajetkovej ujmy poukázal na to, že prostriedkami procesného útoku a procesnej obrany sú najmä
skutkovétvrdenia,popretieskutkovýchtvrdeníprotistrany,návrhynavykonaniedôkazovaďalšie.Včasti
uplatňovanejnáhradynemajetkovejujmyježalobaibavšeobecná,okremsubjektívnychpocitovatvrdení
žalobcu nie sú v nej uvedené skutočnosti preukazujúce, že žalobcovi v priamej príčinnej súvislosti s

jeho trestným stíhaním vôbec nejaká nemajetková ujma vznikla. Žalobca nepredložil a neoznačil žiaden
dôkaz v tomto smere, hoci ho zaťažovalo dôkazné bremeno. On nemôže byť zodpovedný za to, že niekto
nerešpektuje oslobodzujúci rozsudok, resp. prezumpciu neviny. V prípade vyhovenia žalobe žiadal určiť
lehotu na plnenie 30 dní s odôvodnením, že vo všeobecnej trojdňovej lehote nevie zabezpečiť plnenie
z dôvodu schvaľovacieho procesu úhrady a administratívno-časovej náročnosti procesu.

2. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdiť. Stotožnil sa s dôvodmi rozhodnutia. Poukázal na to, že pánom sporu v
prípravnom konaní je jednoznačne prokurátor, je garantom zákonnosti celého prípravného konania.
Bolo mu vznesené obvinenie pre prečin sprenevery. Konajúca vyšetrovateľka bez akejkoľvek zmeny

na základe produkovaných dôkazov aj po sťažnosti ho opätovne obvinila, dozorová prokurátorka
jeho sťažnosti nevyhovela a bola podaná obžaloba. Krajský súd v Nitre v oslobodzujúcom rozsudku
jednoznačne uviedol, že peňažné prostriedky nachádzajúce sa na účtoch v peňažných ústavoch sa stali
vecou už od 01.01.2016 a nebola naplnená nielen objektívna stránka trestného činu, ale ani objekt,
t.j. odvolací súd sa stotožnil so stanoviskom jeho obhajcu uvádzanom ešte v roku 2014 v odôvodnení

odvolania. Nesúhlasil s tvrdením odvolateľa, že v trestnej veci ani policajný orgán, ani prokurátor žiadne
rozhodnutie v rozpore so zákonom nevydali a neviedli taký postup, ktorý by bol v rozpore so zákonom.
Nielen v čase podania obžaloby, ale aj v čase opakovaných vznesených obvinení malo byť prokurátorovi
známe, že vklady na účtoch v banke nie sú vecami v právnom slova zmysle, ale pohľadávkami, ktoré
možno zaradiť medzi tzv. iné majetkové hodnoty. Tzv. nematerializované peniaze nemožno podriadiť

pod žiadne ustanovenie Trestného zákona. Išlo jednoznačne o hmotnoprávne pochybenie žalovaného,
v súvislosti s čím mu vznikla škoda.4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v
ktorej neprospech bolo rozhodnuté, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP,362
ods.1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi

odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§
383 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.1 CSP), pretože
nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to dôležitý verejný
záujem, s následným verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného v odvolaním napadnutej vyhovujúcej časti nie je dôvodné.

5. Predmetom konania je žaloba, ktorou si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody podľa zák. č.
514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov, ktorá mu vznikla nezákonným rozhodnutím (§ 3 ods. 1 písm. a/ cit. zák.) uznesením
vyšetrovateľa OR PZ Nitra ČVS ORP-291/OEK-NR-2012 zo dňa 17. 05. 2012, ktorým bolo proti
žalovanému začaté trestné stíhanie pre prečin sprenevery, keď spod obžaloby Okresnej prokuratúry

Nitra zo dňa 10. 06. 2013 pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1,
2 písm. a) Tr. zákona bol rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k. 2To/76/2016-853 zo dňa 15. 03. 2017
oslobodený pretože skutok nie je trestným činom. Žalobca si uplatnil náhradu škody vzniknutej titulom
náhrady trov právneho zastúpenia v sume 4.100 eur a náhradu nemajetkovej ujmy v sume 20.000 eur.
Súd prvej inštancie preskúmavaným rozsudkom žalobe vyhovel čiastočne, žalovaného zaviazal zaplatiť

žalobcovi titulom náhrady škody na trovách právneho zastúpenia sumu 2.968,36 eur a titulom náhrady
nemajetkovejujmysumu5.792,88eur.Vozvyšnejčastižalobuzamietol.Preabsenciuodvolaniažalobcu
rozsudok v zamietajúcej časti nadobudol právoplatnosť a predmetom prieskumu odvolacím súdom je
vyhovujúci výrok rozsudku.

6. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania preskúmaval rozsudok súdu prvej inštancie
v rozsahu odvolacích dôvodov žalobcu (§ 380 ods. 1 CSP). Tie spočívali v tvrdeniach o tom, že
rozhodnutie súduprvejinštancievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci,čímuplatnildôvody
na odvolanie uvedené v § 365 ods. 1 písm. h) CSP.

7.Knesprávnemuprávnemuposúdeniujetrebauviesť,žeprávnymposúdenímječinnosťsúdu,priktorej
zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových

záverov vyvodil nesprávne právne závery.

8. Zásadná námietka žalovaného spočívala v tom, že neboli splnené predpoklady jeho zodpovednosti
za škodu, pretože postup orgánov činných v prípravnom konaní bol zákonný. Žalovaný tvrdil, že nenesie
zodpovednosť za výsledok trestného konania, pretože má zákonnú povinnosť v prípade zistenia, že

trestný čin spáchala určitá osoba bez meškania vzniesť obvinenie, čo v danom prípade aj urobil.
Uznesenie o vznesení obvinenia bolo vydané dôvodne a pre jeho vydanie boli v čase jeho vydania
splnené všetky zákonné predpoklady. Oslobodenie žalobcu spod obžaloby nemusí vždy znamenať, že
uznesenie o vznesení obvinenia bolo vydané nesprávne a jednotlivé dôvody oslobodenia spod obžaloby
nemajú z hľadiska hodnotenia správnosti uznesenia o vznesení obvinenia rovnaký význam, v tejto

súvislosti poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 1Cdo/64/2008 z 30.09.2009.

9. Odvolací súd po prejednaní veci sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie v tom, že v danej
veci je daná zodpovednosť žalovaného za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Odvolacie
námietky žalovaného sú totožné s námietkami, ktoré uplatnil pred súdom prvej inštancie a ktorými sa

súd prvej inštancie dôsledne zaoberal a dostatočne sa s nimi vysporiadal; tieto nemohli privodiť zmenu
napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní neboli tvrdené a ani preukázané také skutočnosti, ktoré
by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v podrobnostiach na ne v zmysle § 387 ods. 2 CSP v
napadnutej časti poukazuje.

10. Reagujúc na odvolanie žalovaného a rozhodnutie sp. zn. NS SR z 30.09.2009, na ktoré poukazuje,
odvolací súd uvádza, že NS SR v rozhodnutí vyslovil názor, že z hľadiska zodpovednosti štátu za
škodu má ten, kto bol oslobodený spod obžaloby právo na náhradu škody spôsobenej uznesením ovznesení obvinenia; takéto právo by nemal ak by si vznesenie obvinenia zavinil sám, bol spod obžaloby
oslobodený len pre to, že nie je za trestný čin trestne zodpovedný, resp. že mu bola udelená milosť
alebo že trestný čin bol amnestovaný. V posudzovanej veci bol žalobca spod obžaloby oslobodený spod

obžalobyzdôvodu,žeskutok,prektorýbolobžalovaný,niejetrestnýmčinom.Takýtodôvodoslobodenia
jednoznačne zakladá nárok na náhradu škody podľa zákona č. 214/2003 Z.z., ( R35/91, nález ÚS SR
zo 7.7.2016, sp. zn. I US 320/2016, nález ÚS z 24.3.2011 sp. zn. II ÚS 25/2011 ).

11. Odvolací súd poukazuje tiež na uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/116/2017 zo dňa 29. 01. 2018,

podľa ktorého treba mať vždy na zreteli, že účinnosťou zákona č. 412/2012 Z.z., ktorým sa mení
a dopĺňa zákon č. 514/2003 Z.z. došlo k zvýrazneniu postavenia prokurátora v trestnom konaní, s
dôrazom na význam jeho rozhodnutia o podanej sťažnosti obvineného (poškodeného) proti uzneseniu
o vznesení obvinenia a o podaní obžaloby príslušnému súdu z hľadiska určenia orgánu oprávneného
konať za štát vo veci náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím podľa zákona č. 514/2003
Z.z. Právna úprava obsiahnutá v § 4 ods. 1 písm. f/ zákona č. 514/2003 Z.z. ako kritérium na určenie

konania Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v mene štátu vo veci náhrady škody podľa tohto
zákona neustanovuje, že prokurátor nezákonné rozhodnutie vydal, ale že škodu spôsobil v trestnom
konaní. K spôsobeniu škody dochádza pritom tým, že prokurátor, nevyužijúc svoju kompetenciu, nezruší
uznesenie o vznesení obvinenia, trestné stíhanie obvineného nezastaví, nepostúpi vec, ale osvojí si
závery nezákonného rozhodnutia a podá na základe nich obžalobu. Prokurátor pred podaním obžaloby

preskúma výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania a posúdi, či dostatočne odôvodňujú
postavenie obvineného pred súd. Posúdenie tejto otázky závisí od toho, či v prípravnom konaní boli
dôkazy potrebné pre meritórne rozhodnutie súdu obstarané v súlade so zákonom. Preskúma tiež, či
policajt postupoval v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku, osobitne s tými, ktoré zabezpečujú
právo na obhajobu. Prokurátor môže vziať obžalobu späť až do začatia hlavného pojednávania.

Vec sa tým vracia do prípravného konania (§ 239 ods. 1 Trestného poriadku). Potom prichádza do
úvahy už len odstúpenie od obžaloby (§ 239 ods. 2 Trestného poriadku), čo nie je posudzovaný
prípad. Uvedené závery sú zhodné so závermi Ústavného súdu SR vyslovenými v rozhodnutí sp.
zn. I. ÚS/320/2016 zo dňa 07.07.2016, podľa ktorého nárok na náhradu škody spôsobenej začatím
trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím.

Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia (vedenie) trestného stíhania je neskorší
výsledok trestného konania. Podľa ústavného súdu pre posúdenie nezákonnosti rozhodnutia, resp.
postupu orgánu činného v trestnom konaní nie je rozhodujúce, ako orgány činné v trestnom konaní
vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale to, či sa ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo. Ústavný súd
konštatoval, že ak bolo trestné stíhanie konkrétnej osoby zastavené z dôvodu, že sa skutok, pre ktorý

bolo vznesené obvinenie, nestal, že skutok nie je trestným činom, resp. že skutok nespáchal obvinený,
uznesenie, ktorým bolo obvinenému obvinenie vznesené a tiež aj záväzný pokyn prokurátora na
vznesenie obvinenia ( ak bolo obvinenie vznesené na základe pokynu prokurátora) sú vždy nezákonné,
zasahujúce do základných práv jednotlivca.

12. V nadväznosti na uvedené v prejednávanej veci je určujúce to, že v trestnom konaní, ktoré sa
neskončilo právoplatným odsúdením obžalovaného (bol spod obžaloby oslobodený) , bolo vznesené
obvinenie a prokurátor zamietol sťažnosť žalobcu proti uzneseniu vyšetrovateľa policajného zboru, uložil
pokyn vo veci konať a podal v trestnej veci obžalobu. Orgánom konajúcim v mene štátu vo veci náhrady
škody podľa § 4 ods. 1 písm. f/ zákona č. 514/203 Z.z.v znení zákona č. 412/2012 Z.z., ako správne

uviedol súd prvej inštancie s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Cdo/289/2014
zo dňa 14.10.2015, publikované Zbierke stanovísk NS a súdov SR pod č.6/2016, je pritom Generálna
prokuratúra SR.

13. Žalovaný v súvislosti s uplatnenou nemajetkovou ujmou tvrdil, že žalobca v žalobe neuviedol

konkrétne skutočnosti preukazujúce vznik nemajetkovej ujmy v súvislosti s trestným stíhaním žalobcu
a vznik nemajetkovej ujmy nepreukázal.

14. Zo spisu vyplýva, že žalobca nárok odôvodňoval tvrdením, že nielen on, ale aj jeho rodina zle
psychicky znášala jeho trestné stíhanie, od známych najmä z radov poľovníkov často počul ako sa

mu svedok Dušan Švec vyhráža, že ho dostane do basy. Počas celého stíhania čelil poznámkam
o jeho trestnej činnosti a ani vo svojom blízkom rodinnom prostredí nebol vnímaný ako nevinný.
Konfrontované boli aj jeho deti. Do vznesenia obvinenia bol bezúhonný a žil usporiadaným životom. Aj
napriek oslobodeniu stále sú invektívy a narážka na jeho údajnú trestnú činnosť. V priebehu takmer 5-ročného trestného stíhania bol vystavený neustálej hrozbe odsúdenia za skutok, ktorý nespáchal, čo
malo vplyv na zníženú kvalitu jeho života v súkromnej, rodinnej, spoločenskej a pracovnej oblasti. Čelil
neustálemu psychickému tlaku, že bude neprávom uznaný vinným a odsúdený. Táto neistota vyvolala

u neho zdravotné ťažkosti v podobe vysokého tlaku a úzkostí.

15. Odvolací súd posudzujúc nárok na náhradu nemajetkovej ujmy súhlasí s názorom súdu prvej
inštancie v tom, že trestné stíhanie žalobcu trvajúce od 17.05.2012 do 15.03.2017, t.j. spolu 4 roky
a 302 dní znamenalo pre žalobcu bezosporu záťaž na jeho psychiku, čo sa prirodzene prejavilo na

kvalite jeho života; logickým dôsledkom obavy z budúcnosti vyvolanej podľa presvedčenia žalobcu
nezákonným trestným stíhaním bola úzkosť, strach, obava, teda iná kvalita jeho života ako v čase,
pred trestným stíhaním. Je potrebné prihliadnuť na to, že žalobca bol bezúhonný občan. Samotná
existencia trestného stíhania v prvom rade dehonestuje a diskredituje stíhanú osobu. Závažnosť tohto
zásahu do osobnej sféry jednotlivca znásobuje fakt, že s trestným stíhaním je spravidla vždy spojená
hrozba odňatia slobody, ktoré celkom určite predstavujú výrazný extrémny zásah do života stíhanej

osoby a jej blízkych osôb. Existencia týchto skutočností je prirodzeným dôsledkom každodenného a
dlhodobo pôsobiaceho stresu a obavy z neistej budúcnosti, ktorej bol žalobca v dôsledku trestného
stíhania vystavený počas dlhého obdobia, takmer piatich rokov. Trestné stíhanie žalobcu za skutok
tak, ako bol kvalifikovaný (že dňa 08.01.2012 v pobočke Tatra Banky a.s. v Nitre neoprávnene, bez
vedomia zodpovedných osôb vystupujúcich v mene Poľovníckej spoločnosti Sokolová, Zlaté Moravce, v

rozporesostanovamiPoľovníckejspoločnostizúčtuspoločnosti,kuktorémumaldispozičnéoprávnenie,
uskutočnil prevody finančných prostriedkov v prospech účtu, ktorého vlastníkom je Róbert Áč v sume
1.500 eur a v prospech účtu vlastníka Boris Krajmer v sume 1.500 eur a tieto peňažné prostriedky
použil na iný účel, ako boli určené) vyvolali negatívne názory a postoje aj u členov poľovníckeho
združenia, ktorého bol tiež členom a tieto pretrvávali dlhú dobu. Samotná okolnosť, či došlo napokon k

vylúčeniu žalobcu zo združenia, resp. z akých dôvodov z hľadiska uplatneného nároku nie je podstatná.
Bezpochyby, trestné stíhanie spojené s jeho konaním za poľovnícke združenie bolo s istotou témou
členov združenia a osôb, ktoré využívali právo poľovníctva a poznali žalobcu. Súd prvej inštancie preto
vychádzal zo správneho názoru, že už samotná existencia nezákonného rozhodnutia voči žalobcovi
a následné vedenia nezákonného trestného stíhania postačuje na to, aby bol odškodnený aj vo sfére

nemajetkovej ujmy a neobstojí tvrdenie žalovaného, že nárok nebol preukázaný. Žalovaný k priznanej
výške nemajetkovej ujmy neuviedol žiadne právne významné odvolacie dôvody a jej výšku výslovne
nenamietal. Odvolací súd má za to, že súdom prvej inštancie ustálená výška nemajetkovej ujmy 1.200
eur za rok, t.j. 3,28 eura denne je primeraná a zohľadňuje najmä dopad dĺžky trestného stíhania na
osobu žalobcu a prostredie, v ktorom žije a pracuje a tiež dopad hrozby trestu odňatia slobody na jeden

rok až päť rokov na jeho psychický stav.

16. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej
časti v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

17. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania
v zmysle § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).