Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. máj 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/74/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114210615
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7114210615.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudcov

JUDr. Aleny Mikovej a JUDr. Ľuboša Kunaya v spore žalobcu: Československá obchodná banka, a.s., so
sídlom Michalská 18, Bratislava, IČO: 36 854 140, zastúpeného Advokátskou kanceláriou HMG LEGAL,
s.r.o., Štefanovičova 12, Bratislava, IČO: 35 885 459, proti žalovanému: Ľ. K., R.. XX.X.XXXX, bytom J.
X, J., o zaplatenie 578,58 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Košice I zo dňa 21. septembra 2018 č.k. 2C/12/2014-139

r o z h o d o l :

O d m i e t a odvolanie žalovaného proti I. a III. zamietavému výroku rozsudku.

P o t v r d z u j e II. vyhovujúci výrok rozsudku a IV. výrok rozsudku o nároku na náhradu trov konania.

Žalobcovi priznáva náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Košice I (ďalej „súd prvej inštancie“) rozsudkom uvedeným v záhlaví zamietol návrh
žalovaného na prerušenie konania (I. výrok), uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
350 € s úrokom z omeškania 8,25 % ročne od 18.4.2014 do zaplatenia (II. výrok), zamietol žalobu v
prevyšujúcej časti (III. výrok) a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v
rozsahu 20,98 % (IV. výrok).

2. Rozhodol tak o nároku žalobcu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytnutého formou povoleného
prečerpania k bežnému účtu ako revolvingového úveru, ktorý nárok posudzoval podľa ustanovení
zmluvy o úvere § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, iných úveroch a pôžičkách účinných v čase uzavretia zmluvy (ďalej zákon č. 129/2010 Z.z.),
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (OZ) o spotrebiteľských zmluvách. Obsahom listinných dôkazov
mal preukázané, že na základe zmluvy č. 004450324R o povolenom prečerpaní bežného účtu uzavretej

dňa 6.9.2011 na dobu neurčitú, žalovaný bol oprávnený na čerpanie finančných prostriedkov do výšky
úverového rámca 350 € s úrokovou sadzbou 16,9 % ročne. Zmluva bola osobne podpísaná žalovaným,
a podľa potvrdenia na zmluve, totožnosť žalovaného bola overená pracovníkom žalobcu z občianskeho
preukazu EB 381984. Z dôvodu, že žalovaný nesplnil podmienky na riadne a včasné vrátenie čerpaných
peňažných prostriedkov z úveru, a dlh neuhradil ani po predchádzajúcej výzve žalobcu na plnenie,
žalobca ku dňu 31.10.2012 uplatnil predčasnú splatnosť úveru v rozsahu 578,58 €. Finančná čiastka
pozostávala z neuhradenej istiny úveru v sume 350 €, z neuhradených úrokov z úveru v hodnote 116,75

€, úrokov z omeškania vo výške 16,17 € a v zostávajúcom rozsahu 51,68 € išlo o poplatky spojené s
úverom. Žalobca v konaní uplatnil nárok na zaplatenie sumy 578,58 €, a z istiny úveru 350 € žiadal
priznať tiež úroky z úveru 18,9% ročne a úrok z omeškania 8,25% ročne od 18. 4. 2014 do zaplatenia.
Úrokyzomeškania8,25%ročneod18.4.2014uplatniltiežzosumypoplatkovakapitalizovanýchúrokovzúveruvsúhrnnejsume168,41€.Súdprvejinštanciekonštatoval,žeuzavretázmluvaospotrebiteľskom
úvere neobsahuje náležitosť podľa § 10 ods. 1 písm. c/ zák. č. 129/2010 Z.z. tj., výšku poplatkov
spojenýchsospotrebiteľskýmúveromapodmienky,zaakýchsapoplatkymôžumeniť,zktorýchdôvodov

je zmluvu podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona považovaná za bezúročnú a bez poplatkov. Prihliadajúc
na uvedené vyhovel žalobe len v časti uloženia povinnosti žalovanému na vrátenie istiny úveru 350 €
s úrokmi z omeškania vo výške 8,25 % ročne od 18.4.2014 v súlade s § 517 ods. 1, 2 OZ a § 3 a
§ 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka. Súd prvej inštancie zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania do právoplatného

skončenia konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 12C/100/2013 o neplatnosť
dražby prijmúc záver, že konanie o neplatnosť dražby nemá vplyv na výsledok sporu v posudzovanej
veci. Súčasne konštatoval, že nebolo zistené ani žalovaným preukázané, aby viedol so žalobcom iné
súdne konanie týkajúce sa zmlúv o účte, a zástupkyňa žalovaného v konaní o neplatnosť dražby
JUDr. Kolláriková, ktorú žalovaný označil ako zástupcu aj v iných súdnych konaniach potvrdila, že o
inom súdnom spore, než je konanie o neplatnosť dražby nemá vedomosť. Vysporiadal sa s tvrdeniami

žalovaného, že zmluvy o účtoch vyplývali z nekalých obchodných praktík, že účty si nezakladal, a
zmluvy uzavreté na jeho meno vyplývali z trestného činu zneužitia osobných údajov prijatím záveru, že
žalovaný na svoje tvrdenia nepredložil žiadne dôkazy, preto neuniesol dôkazné bremeno. Súd prvej
inštancie poukázal na to, že vo veci rozhodol na nariadenom pojednávaní dňa 21.9.2018 v neprítomnosti
strán sporu, keď neboli dané dôvody na odročenie pojednávania podľa § 183 Civilného sporového

poriadku. Žalobca neúčasť ospravedlnil, súhlasil s konaním v neprítomnosti, a žalovaný svoju neúčasť
neospravedlnil, aj keď predvolanie na pojednávanie riadne prevzal cestou svojej manželky ešte dňa
24.7.2018. O náhrade trov konania rozhodol posudzujúc procesný pomer úspechu a neúspechu strán
sporu v konaní podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Pretože žalobca bol úspešný v rozsahu
60,49 % žalovanej pohľadávky a neúspešný v časti 39,51 %, priznal mu nárok na náhradu trov proti

žalovanému v rozsahu 20,98 %.

3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný uplatňujúc odvolacie dôvody podľa § 365
ods. 1 písm. a/,b/,d/,e/,f/,g/,h/ Civilného sporového poriadku (CSP), teda že neboli splnené procesné
podmienky(a), súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesnéprávavtakejmiere,žedošlokporušeniuprávanaspravodlivýproces(b),konaniemáinúvadu,
ktorámohlamaťzanásledoknesprávnerozhodnutievoveci(d),súdprvejinštancienevykonalnavrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (e), súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f), zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli

uplatnené (g), rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h).
Navrhoval, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie.

4. V odvolaní žalovaný tvrdil, že zmluvu so žalobcom neuzatváral, nedisponuje žiadnymi dokladmi,
namietal, že vo veci neprebehlo riadne pojednávanie, nevykonalo sa dokazovanie, pričom pohľadávka

žalobcu je čo do dôvodu a výšky neoprávnená. Namietal, že došlo k porušeniu jeho procesných práv
v konaní pred súdom, keď sa odvolával na Čl. 13 Ústavy SR, že základné obmedzenia práv a slobôd
musia platiť pre všetky prípady rovnako, ďalej na Čl. 16 Ústavy SR, že nedotknuteľnosť osoby a jej
súkromná je zaručená, a podľa Čl. 12, a Čl. 152 Ústavy SR nikomu nesmie byť spôsobená ujma na
právach, pretože uplatňuje svoje základné práva. Z opatrnosti vzniesol tiež námietku premlčania, a za

nezákonný považoval postup súdu, ktorý neprerušil konanie v prejednávanej veci do skončenia iných
súvisiacich konaní.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že zmluva uzavretá dňa 6.9.2011, na podklade ktorej
bolo žalobcovi povolené prečerpanie na bežnom účte vo výške 350 €, bola osobne žalovaným

podpísaná, o čom svedčí aj kópia zmluvy a overenie totožnosti žalovaného pracovníkom žalobcu,
pojednávanie prebehlo v neprítomnosti strán sporu, ktoré boli riadne na pojednávanie predvolané a
tohto sa nezúčastnili, čo súd zdôvodnil v rozhodnutí vo veci samej, a konanie o neplatnosť dražby nijako
nesúvisí s nárokom žalobcu v prejednávanom spore. Námietku premlčania označil za neopodstatnenú,
keď splatnosť pohľadávky nastala dňa 31.10.2012, návrh bol doručený na súd dňa 25.4.2014, teda v

zákonnej trojročnej premlčacej lehoty vyplývajúcej z § 101 OZ. Odvolanie žalovaného považoval za
neodôvodnené a navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

6. Ďalšie vyjadrenia v odvolacom konaní podané neboli.7. Skôr ako odvolací súd pristúpil k vecnému prejednaniu odvolania zaoberal sa jeho prípustnosťou.
Podmienkou prípustnosti odvolania je procesná legitimácia odvolateľa vyplývajúca z § 359 CSP, podľa

ktorého odvolanie môže podať strana, ktorej neprospech bolo rozhodnuté a súčasne odvolanie je možné
podať len voči rozhodnutiu, voči ktorému zákon odvolanie pripúšťa. Odvolací súd dospel k záveru, že
odvolanie voči zamietavému výroku rozhodnutia ako aj voči výroku rozhodnutia o zamietnutí návrhu na
prerušenie konania nie je procesne prípustné.

8.Žalovanýpodalodvolanieajprotizamietavémuvýrokurozhodnutia.Vspojitostisvýrokomozamietnutí
žaloby však žalovanému nevzniká a ani vzniknúť nemôže žiadna ujma, keďže súd rozhodol v súlade
s jeho procesným postojom v konaní. Na fakte, že išlo o stranou sporu želaný a žiadaný výsledok
sporu, ktorý zodpovedá ňou prejavenej vôli procesne vyhrať spor, nič nemení tá skutočnosť, že procesný
úspech dosiahla strana sporu len v časti nároku. Pokiaľ návrhu žalovaného na zamietnutie žaloby, bolo
vyhovené len čiastočne, jedná sa o výrok, ktorým súd rozhodol v súlade s jeho záujmom a v jeho

prospech, aj keď len v čiastočnom rozsahu. Z uvedených dôvodov žalovanému z výroku o zamietnutí
žaloby nevyplýva žiadna možnosť ujmy na jeho právach. Odvolanie voči výroku o zamietnutí žaloby
majúceho povahu výroku vyhovujúceho záujmu strane sporu je procesne neprípustné, a v tomto rozsahu
bolo odmietnuté v súlade s § 386 písm. b/ CSP ako odvolanie podané neoprávnenou osobou.

9. Rozhodnutie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania nemá povahu rozhodnutia vo veci samej,
preto po formálnej stránke sa o ňom rozhoduje formou uznesenia, ktorú povahu nestráca ani keď je
súčasťou výroku rozsudku vyhláseného vo veci samej.

10. Podľa § 355 ods.2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je odvolanie prípustné, ak to zákon

pripúšťa.

11. Podľa § 357 písm. n/ CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie, o prerušení
konania podľa § 162 ods.1 písm.a/ a § 164.

12. Podľa § 162 ods.1 písm. a/ CSP súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je
v tomto konaní oprávnený riešiť.

13. Podľa § 164 CSP ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo

ak súd dal na také konanie podnet.

14. V prejednávanom spore je zrejmé, že návrh na prerušenie konania podal žalovaný odkazujúc na
iné prebiehajúce konanie, ktoré môže mať vplyv na výsledok sporu v prejednávanej veci. Žalovaným
tvrdené skutočnosti sa však nepreukázali. Akýkoľvek výsledok sporu v konaní o neplatnosť dražby je bez

právneho významu pre rozhodnutie súdu v prebiehajúcom konaní o povinnosti žalovaného na zaplatenie
finančnej čiastky zo zmluvy o povolenom prečerpaní finančných prostriedkov na bežnom účte. Dražba
predstavuje len možný spôsob uspokojenia finančnej pohľadávky žalobcu voči žalovanému, nemá však
vplyvnazistenieexistenciearozsahuzáväzkovžalovanéhozozmluvyopovolenomprečerpaníbežného
účtu. Správne preto súd rozhodol o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, ktorý postup súdu je na

jeho uvážení. Rozhodnutie o neprerušení konania nespadá medzi rozhodnutia voči ktorým zákonná
úprava odvolanie pripúšťa, pretože odvolanie je možné podať len v prípade, ak k prerušeniu konania
dôjde. Ak súd konanie nepreruší, nedochádza k žiadnemu zásahu do procesných práv strany sporu,
pretože súdne konanie vo veci riadne pokračuje, a akékoľvek námietky môže strana sporu uplatniť v
konaní o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej podľa § 365 ods. 2 CSP. Procesné rozhodnutie súdu

o tom, že konanie vo veci samej nepreruší, nenaplňuje žiadny z odvolacích dôvodov, a nemá ani vplyv
na zákonnosť a správnosť rozhodnutia vo veci samej. Odvolací súd podľa § 386 písm. c/ CSP odmietol
odvolanie proti výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, pretože smeruje proti rozhodnutiu,
proti ktorému odvolanie nie je prípustné.

15. V ostatnom rozsahu odvolania Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd, prejednal odvolanie
žalovaného ako podané včas a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu
vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, žeodvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť. Napadnutý rozsudok je vo vyhovujúcom výroku a výroku o
nároku na náhradu trov konania vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle § 387 ods.1 CSP potvrdil.

16. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 9.5.2019 o 13.00 hod. v
pojednávacej miestnosti č.dv. 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené na úradnej tabuli a webovej schránke Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 219 ods.
1,3 CSP, § 378 ods. 1 CSP.

17. Žalovaný uplatnil odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/ e/, f/,g/, h/ CSP. Skúmanie
splnenia procesných podmienok v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. a/ CSP je
úradnou povinnosťou súdu počas celého konania. Ide o podmienky, definované v § 161 ods. 1 CSP,
za ktorých súd môže vo veci konať a rozhodnúť. Ak ide o odstrániteľnú podmienku, súd sa pokúsi
odstrániť ju a v prípade neodstrániteľnej podmienky konanie zastaví. Odvolací dôvod podľa § 365
ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým sa strane sporu znemožní realizácia procesných
práv priznaných jej v súdnom konaní na účely ochrany jej práv a právom chránených záujmov. K odňatiu
možnosti konať pred súdom dochádza tiež vtedy, keď súd nedostatočne odôvodní svoje rozhodnutie,
ktoré nespĺňa požiadavky vymedzené § 220 ods. 2,3 CSP. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/

CSP dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod
ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci (napr. nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť súdu a pod.). Nevykonanie relevantných
navrhnutých dôkazov (odvolací dôvod v § 365 od. 1 písm. e/ CSP) je pochybením súdu vtedy, ak tento
dôkaz je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia. Vyhodnotenie potenciálnej relevancie

navrhovaného dôkazu, ako aj prípustnosti jeho vykonania je úlohou a doménou súdu. Podstata
odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu
prvéhostupňaprihodnotenívýsledkovdokazovania.Dôsledkomjeto,žesúdberiedoúvahyskutočnosti,
ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti,
ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj

výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a
pravdivosť získaných poznatkov.. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g/ CSP je daný vtedy, ak
účastník oprávnene uplatní nové dôkazné prostriedky za splnenia podmienok upravených § 366 CSP
(novoty v odvolacom konaní), z ktorých vyplynie skutkový stav, ktorý je v zrejmom rozpore so zisteným
skutkovým stavom tvoriaci základ napadnutého rozhodnutia, teda je zrejmé, že súd prvej inštancie zistil

skutkový stav, ktorý ako základ rozhodnutia neobstojí.Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku
alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno
v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, ak sa týkajú vylúčenia sudcu alebo
nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní

pred súdom prvej inštancie. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je v praxi vykladaný tak,
že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl
súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil
právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho

interpretoval na daný prípad.

18. Odvolací súd nezistil naplnenie žiadneho z odvolacích. Rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý bol
napadnutý odvolaním nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov,
alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli a ani inak nevyšli za konania najavo, alebo že by opomenul

niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho
hodnotení dôkazov bol logický rozpor. Tiež nebolo zistené, že by na zistený skutkový stav súd prvej
inštancie aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité zákonné ustanovenie nesprávne
vyložil. Súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, náležite zistil skutkový stav a vykonané
dôkazy hodnotil v súlade so zákonom a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam na

ktorých založil aj svoje rozhodnutie, zo zisteného stavu vyvodil aj správny právny záver. Podľa názoru
odvolacieho súdu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je dostatočne až precízne odôvodnený
a spĺňa kritériá riadneho odôvodnenia podľa § 220 ods. 2 CSP. Nebolo zistené žiadne porušenie
procesných práv ani iná vada konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,preto odvolací súd rozsudok vo vyhovujúcej časti a súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne
správny potvrdil.

19. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je založené na zisteniach vyplývajúcich z obsahu listinných
dôkazov, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 6.9.2011 uzavretá zmluva o povolenom prečerpaní
bežného účtu formou tzv. revolvingu, keďže žalovaný mohol ľubovoľne a opakovane čerpať finančné
prostriedky do výške schváleného úverového rámca 350 €. Ako vyplýva z kópie tejto zmluvy na čl.
6,7 súdneho spisu, táto bola riadne podpísaná žalovaným, a totožnosť žalovaného bola overená

podľa ním predloženého občianskeho preukazu č. EB381984. Pokiaľ žalovaný spochybňoval existenciu
záväzkového vzťahu alebo tvrdil použitie nekalých obchodných praktík, takéto skutočnosti z konania
nevyplynuli v rámci ex offo súdnej kontroly prijateľnosti zmluvných podmienok v spotrebiteľských
zmluvách, a žalovaný žiadnym spôsobom svoje tvrdenia nepreukázal.

20. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa

považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

21. Podľa § 296 veta prvá CSP, spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej.

22. Civilné sporové konanie je založené na princípe kontradiktórnosti, keď medzi povinnosti strán
sporu patrí povinnosť tvrdenia rozhodujúcich skutočností a navrhovanie dôkazov (povinnosť tvrdenia a
dôkazná povinnosť). Vo všeobecnosti platí, že dôkazné bremeno ohľadom určitej skutočnosti zaťažuje
tú stranu sporu, ktorá z existencie tejto skutočnosti vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky. V sporovom

konaní je predmet zisťovania skutkového stavu vymedzený tvrdeniami strán sporu, a súd rozhodne,
ktoré z označených dôkazov na preukázanie tvrdení navrhovaných stranami sporu vykoná.

23. Porušenie povinnosti tvrdenia znamená takú procesnú pasivitu strany sporu, ktorej následkom je
procesná sankcia spočívajúca v tom, že nepopreté skutkové tvrdenia sa považujú nesporné. Rovnaké

následky má aj nekvalifikované popretie tvrdenia protistrany, ktoré sa považuje za neúčinné popretie (§
151 CSP). Uplatnenie procesných prostriedkov útoku a procesnej obrany, medzi ktoré patrí uvedenie
skutkových tvrdení strán sporu i navrhovanie dôkazov, je limitované do času, než súd prvej inštancie
vyhlási rozhodnutie vo veci samej (§ 296 CSP).

24. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že žalovaný v konaní neuniesol svoje dôkazné bremeno, ak
nepreukázal, že do zmluvného vzťahu so žalobcom nevstúpil, resp. že zmluvy boli výsledkom zneužitia
jeho osobných údajov. Len samotné tvrdenia žalovaného bez produkovania dôkazov podporujúcich
ich pravdivosť, nie sú spôsobilé vyvrátiť hodnovernosť listinných dôkazov predložených žalobcom,
ktoré preukazujú presný opak tj platné uzavretie zmluvy o povolenom prečerpaní na bežnom účte a

čerpaniefinančnýchprostriedkov.Súdprvejinštanciepritomsprávneexoffoposudzovalplatnosťzmluvy
uzavretej stranami sporu ako zmluvy spotrebiteľskej prihliadajúc na existenciu neprijateľných zmluvných
podmienok, či absenciu podstatných náležitostí zmluvy vyžadovaných zákonom. V súlade so zákonnou
úpravou hodnotil zmluvu ako bezúročnú a bez poplatkov pre absenciu náležitosti vyžadovanej § 10 ods.
1 písm. c/ zákona č. 129/2010 Z.z.. Súd vykonal všetky dôkazy, ktoré boli potrebné pre rozhodnutie vo

veci samej. Odvolací súd poukazuje na Článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd,
zaručujúceho právo na spravodlivé súdne konanie, ktorý neustanovuje žiadne pravidlá pre prípustnosť
dôkazov alebo spôsob ich hodnotenia. Význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých
posúdenie je výlučne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje vo veci samej. Len súd rozhoduje
aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné, a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho

vykonanie (porovnaj I. ÚS 52/03). Z práva na spravodlivý proces pre procesnú stranu nevyplýva jej právo
vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia dôkazov súdom, ani dožadovať sa ňou navrhovaného spôsobu
hodnotenia dôkazov. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú
vykonané, je vždy vecou úvahy súdu a nie sporových strán (§ 185 ods. 1 CSP). V konaní bolo nesporné,
že v súlade s výpismi z účtu žalovaného jeho záväzok na istine úveru titulom prečerpania vlastných

finančných prostriedkov na účte zodpovedal sume 350 €, na zaplatenie ktorého bol zaviazaný. Zákonu
zodpovedajúce je tiež rozhodnutie súdu prvej inštancie o povinnosti žalovaného na úhradu úrokov z
omeškania, ktorý nárok vyplýva pre veriteľa z § 517 ods. 1, 2 OZ, podľa ktorého dlžník, ktorý je v
omeškaní s plnením peňažného dlhu, má povinnosť na platenie úrokov z omeškania vo výške danounariadenímvládySRč.87/1995Z.z..Vdanomsporevzhľadomnačasvznikuzáväzku,hodnotaúrokovz
omeškania bola určená podľa § 3 v spojení s § 10c nar. vl. č.87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.1.2013,
v hodnote 8,25% ročne (ECB 0,25% + 8%).

25. Žalovaný tiež namietal, že vo veci nebolo vykonané riadne pojednávanie. Súdna prax považuje za
porušenie práv na spravodlivý proces aj postup súdu, ktorý vo veci pojednával a rozhodol, hoci pre
taký postup neboli splnené procesné podmienky. V danom spore však o takýto prípad nejde, keďže na
prejednanie a rozhodnutie sporu v neprítomnosti žalovaného boli splnené všetky zákonné podmienky.

26. Podľa § 183 ods. 1 CSP pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže
byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže
dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali
zastúpiť.

27. Podľa § 178 ods. 2 CSP predvolanie sa doručuje strane alebo jej zástupcovi tak, aby mali dostatok
času na prípravu, spravidla najmenej päť dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať.

28. Za adresáta je oprávnená písomnosť prijať osoba, ktorá na to bola adresátom písomne
splnomocnená alebo poverená (§ 109 ods. 1 CSP).

29. Z obsahu spisu vyplýva, že predvolanie na pojednávanie nariadené na deň 21.9.2018, na ktorom
bol vyhlásený rozsudok vo veci samej, bolo doručené žalovanému cestou jeho manželky Q. K. ešte dňa
24.7.2018. Podľa § 20 ods. 1 veta prvá zákona č. 36/05 Z.z. Zákona o rodine platí, že každý z manželov
je oprávnený zastupovať druhého manžela v bežných veciach, najmä prijímať za neho bežné plnenia.

Podľa zistení súdu žalovaný udelil Q. K. aj splnomocnenie na preberanie písomnosti. V prípade, ak by
zásielka nebola prevzatá, považovala by sa za účinne doručenú momentom nedoručenej zásielky súdu
bez ohľadu na to, či sa o tom adresát dozvedel. Napriek riadne doručenému predvolaniu sa žalovaný
bez ospravedlnenia pojednávania nezúčastnil. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva,
že možnosť súdu odročiť pojednávanie je potrebné chápať ako výnimočnú, keď dôvody odročenia

musia byť dôležité. Žalovaný žiadne také dôvody súdu neoznámil. Niet teda pochybnosti, že súd prvej
inštancie postupoval v konaní v súlade so zákonom bez ujmy na procesných právach žalovaného,
sledujúc naplnenie princípov súdneho konania, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,
hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb (Čl. 17 CSP).
Po zistení, že nie sú splnené podmienky na odročenie pojednávania vyžadované zákonom, rozhodol v

neprítomnosti strán sporu v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania.

30. V odvolacom konaní žalovaný vzniesol námietku premlčania. Námietka premlčania je
hmotnoprávnou námietkou a prostriedkom procesnej obrany žalovaného (§ 149, § 152 CSP).

31. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c)
mábyťnimipreukázané,ževkonanídošlokvadám,ktorémohlimaťzanásledoknesprávnerozhodnutie
vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

32. Novoty v odvolacom konaní vymedzené v § 366 CSP, t.j. dôkazy a skutočnosti, ktoré môžu zakladať
odvolací dôvod sú výnimočné a viažu sa na konkrétne vymedzené procesné situácie. Ako prvé teda
odvolací súd skúma, či strana sporu takéto skutočnosti nemohla bez svojej viny uplatniť už v konaní pred
súdom prvej inštancie. Ak odvolateľ v odvolaní neuvádza žiadne také skutočnosti a tvrdenia vzťahujúce

sa na danú situáciu a neosvedčuje, že mohol ten ktorý dôkaz bez svojej viny označiť alebo uplatniť
procesný prostriedok obrany, nie je možné ani posúdiť splnenie zákonom stanovených podmienok.
Niet žiadneho objektívneho dôvodu, pre ktorý by žalovaný nemohol uplatniť hmotnoprávnu námietku
premlčania už v konaní na súde prvej inštancie, v ktorom sa písomne vyjadroval, sám také dôvody ani
neuvádza, preto nebolo možné na túto novotu prihliadať v odvolacom konaní. Nad rámec uvedeného

všakodvolacísúdpoukazujenasprávnuargumentáciužalobcuvovyjadreníkodvolaniu,žekpremlčaniu
nároku uplatneného v konaní nemohlo dôjsť, pretože splatnosť žalovanej pohľadávky, na ktorú sa
vzťahuje trojročná premlčacia doba (§ 101 OZ), nastala v roku 2012, pričom žaloba bola podaná na súd
pred jej uplynutím už v roku 2014.33. Zákonu zodpovedajúci je aj výrok rozsudku o nároku na náhradu trov konania, ktorý správne
zohľadnil zásadu zodpovednosti za výsledok konania vyplývajúcu z § 255 ods. 2 CSP. Podľa uvedeného

ustanovenia, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Prihliadajúc na pomer
úspechu strán v konaní (60,49% ku 39,51%), žalobcovi patrí na náhradu trov konania proti žalovanému
v rozsahu 20,98%.

34. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní neúspešný, keďže jeho odvolaniu vyhovené nebolo, preto
mu nepatrí nárok na náhradu trov konania a vznikla mu povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania
úspešnému žalobcovi, ktorému bola táto náhrada priznaná v plnom rozsahu.

35. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.

2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).