Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. október 2018

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 12Csp/17/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114233673
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Heinrichová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2018:4114233673.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, so sídlom

Hodžova 11, Žilina, proti žalovanému: H. O., nar. X.X.XXXX, bytom Y..D. XXX/X, A. - O., o zaplatenie
4.576,86 eura s príslušenstvom, sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok vo výške 19,53%-ta ročne zo sumy 4.576,86 eura od
29.6.2012 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému náhradu trov konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou podanou dňa 25.11.2014 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 4.576,86 eura,
úroku vo výške 295,45 eura, úrokov z omeškania vo výške 3,49 eura, poplatkov za upomienky a výzvy vo
výške 60 eur, úroku vo výške 19,53 % ročne zo sumy 4.576,86 eura od 29.6.2012 do zaplatenia, úroku

z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 4.872,31 eura od 29.6.2012 do zaplatenia ako aj náhrady
trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že uzatvoril so žalovaným dňa 6.10.2011 úverovú zmluvu,
na základe ktorej poskytol úver vo výške 4.600 eur, pre porušenie zmluvných povinností je oprávnený
od žalovaného žiadať predčasné splatenie zostatku istiny s príslušenstvom, listom zo dňa 21.5.2013
vyzýval na zaplatenie zostatku úveru s príslušenstvom. Žalovaná suma pozostáva z nesplatenej časti
úveru 4.576,86 eura, úrokov vo výške 295,45 eura, úrokov z omeškania vo výške 3,49 eura, poplatkov
vo výške 60 eur.

2.Súd vo veci rozhodol dňa 5.4.2017 rozsudkom č.k. 12Csp/17/2016-62 tak, že žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcovi sumu 4.576,86 eura, ktorá predstavuje nezaplatenú časť úveru, sumu 295,45 eura,
ktorá predstavuje obchodný úrok, sumu 3,49 eura, ktorá predstavuje vyčíslený úrok z omeškania ku
dňu zosplatnenia úveru, a úroky z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 4.872,31 eura od 29.6.2012
do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti súd žalobu
zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Proti
uvedenému rozsudku podal žalobca odvolanie v zamietajúcej časti a v časti trov konania. Krajsky súd

v Nitre uznesením č.k. 7Co/326/2017-84 zo dňa 31.52018 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu a to žalobou, výpisom z hlavnej
knihy, upomienkou, úverovou zmluvou, všeobecnými obchodnými podmienkami, výzvou na predčasné
splatenie úveru, vyjadrením žalobcu s prílohami a zistil tento skutkový a právny stav:
Medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 6.10.2011 uzavretá Úverová zmluva, na základe uvedenej
zmluvy žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 4.600 eur, ktorý bol úročený úrokovou sadzbou vo

výške 19,53 % ročne, žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver splácať v 120 - tich splátkach po 87,47 eura,
RPMN bola dojednaná vo výške 22,88 %, priemerná RPMN vo výške 17,88 %. Celková čiastka, ktorú
sa zaviazal uhradiť ako súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom je suma 10.827,20
eura. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky.Žalovaný nesplácal poskytnutý úver riadne a včas v zmysle dojednaného splátkového kalendára,
upomienkou zo dňa 19.3.2012, 18.4.2012 bol vyzvaný k zaplateniu omeškaných splátok, inak môže
banka vyhlásiť predčasnú splatnosť celého úveru, výzvou zo dňa 14.6.2012 bol vyzvaný na predčasné

splatenie úveru najneskôr do 27.6.2012.

Žalobca od žalovaného požadoval zaplatenie záväzku, ktorý pozostáva z istiny 4.576,86 eura, úrokov
vo výške 295,45 eura, úrokov z omeškania vo výške 3,49 eura, poplatkov vo výške 60 eur, spolu sa
jedná o sumu 4.935,80 eura.

4.Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/ 2010 Z.z., spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka , zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom

alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť
použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako
rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých
peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

Podľa § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka, dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky
pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia
peňažných prostriedkov.

5.Predmetomkonaniazostalolenrozhodovaniesúduoúroku,ktorýsižalobcauplatňovalodžalovaného

a to vo výške 19,53%-ta ročne zo sumy 4.576,86 eura od 29.6.2012 do zaplatenia. Aj v tejto časti súd
žalobevyhovelatospoukazomnaprávnynázorvyslovenýKrajskýmsúdomvNitrevprejednávanejveci,
keď uviedol, že aj na zmluvy o spotrebiteľských úveroch sa v zásade aplikujú ustanovenia § 497 a nasl.
ObZ a obsahom záväzku dlžníka nie je len vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky ale aj úroky. Zmluvné
úroky sú odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov na základe úverovej zmluvy, predstavujú

cenu úveru a dlžník je povinný ich platiť od okamihu reálneho poskytnutia peňazí až do okamihu ich
reálneho vrátenia a to či už v lehote alebo v omeškaní, pričom môžu existovať popri sebe okrem
úroku aj úroky z omeškania. Zmluvný úrok je nárokom, na ktorý nemá vplyv ani omeškanie dlžníka.
Nepriznanie úrokov po realizácii oprávnenia veriteľa na zosplatnenie úveru z dôvodov porušovania
povinností dlžníkom dostáva poskytovateľa úveru do horšieho postavenia, aké by mal pred využitím

tohto oprávnenia na zosplatnenie úveru a naopak dlžník by si porušovaním povinností zlepšil svoje
postavenie v úverovom vzťahu. Strany sporu si platne dojednali v zmluve úrok vo výške 19,53 %
ročne. Súd priznal žalobcovi aj nárok na úrok vo výške 19,53 % ročne z istiny 4.547,86 eura odo dňa
nasledujúcehopodnizosplatneiaúveru.Ustanovenie§503ods.3ObZupravujelento,žeúrokyjedlžník
povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov v prípade, ak dlžník

vráti poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Obchodný zákonník, ani zákon č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, platný v čase uzatvorenia zmluvy, neupravuje povinnosť
dlžníka platiť úroky popri úrokoch z omeškania, ale ani nevylučuje dohodu účastníkov úverovej zmluvy
o povinnosti dlžníka platiť úroky z úveru až do splatenia úveru. V tejto súvislosti Najvyšší súd ČR v
rozsudku z 27.6.2007 sp. zn. 33Odo/657/2005 vyslovil záver, že nie je možné vylúčiť, aby si zmluvné

stranypripeňažnejpôžičkedohodliúrokyajzadobu,počasktorejbudeistinadlžníkomskutočneužívaná
(do jej faktického vrátenia veriteľovi), teda aj za dobu, počas ktorej je dlžník v omeškaní so splnením
svojho záväzku z dôvodu, že istinu v dohodnutej dobe splatnosti úveru veriteľovi nevrátil. Úroky a úroky
z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky podľa § 121 ods. 3 OZ, avšak majú odlišné funkcie, a trebaich odlišovať. Kým zmluvné úroky sú odmenou za užívanie istiny, úrok z omeškania predstavuje zákonnú
sankciu za omeškanie so zaplatením istiny a na rozdiel od zmluvného úroku ho môže veriteľ požadovať,
aj keď neboli dohodnuté. Pritom platí, že môžu existovať vedľa seba. Najvyšší súd nesúhlasil s právnym

záverom odvolacieho súdu, že úroky podľa § 658 ods. 1 Obč. zák. možno zásadne dohodnúť len
na dobu dohodnutej splatnosti istiny a že od tohto okamžiku zmluvné úroky nenabiehajú a nastupujú
úroky z omeškania. Z hľadiska posúdenia doby, za ktorú boli pri peňažnej pôžičke dohodnuté úroky, je
vždy určujúci obsah zmluvy podľa dohody zmluvných strán. Tento záver zopakoval Najvyšší súd ČR aj
v rozsudku z 24. 07.2014, sp. zn. 33Cbo/140/2014 tak, že súdna prax a odborná literatúra sa zhodujú

v tom, že zmluvné úroky predstavujú odmenu za požičanie peňazí a úroky z omeškania sú sankciou za
porušeniepovinnosti-nedodržaniedohodnutejdobysplatnosti.Kýmpovinnosťdlžníkazaplatiťveriteľovi
dohodnuté úroky vzniká zo záväzkov v zmluve, povinnosť platiť úroky z omeškania vyplýva zo zákona,
ako dôsledok z omeškania so splnením dlhu. I keď dlžník nie je v omeškaní so splnením dlhu, môže
veriteľ požadovať dohodnuté úroky a úroky z omeškania môže požadovať pri omeškaní dlžníka aj s
pôžičky, kde neboli dohodnuté úroky. Oba úroky môžu byť veriteľom požadované vedľa seba bez ohľadu

na skutočnosť, či sa jedná, alebo nejedná o občianskoprávny vzťah. Rovnaký záver je možné vyvodiť
aj zo staršej judikatúry NS SR; v časopise zo súdnej praxe č. 55/1996 je uvedené rozhodnutie NS SR
z 01. 05 .1996 s právnou vetou: Úroky vo výške dohodnuté pri poskytovaní úveru patria do splatnosti
úveru. Ak pre prípad omeškania s vrátením poskytnutých peňažných prostriedkov nebola dohodnutá
iná sadzba úrokov, patria aj za dobu po splatnosti úveru úroky v rovnakej výške. V dôvodoch tohto

rozhodnutia je uvedené, že oba úroky (zmluvný úrok aj úrok z omeškania) bol dlžník povinný platiť bez
ohľadu na dôvod, pre ktorý dlh včas nezaplatil. Zatvorením účtu nedošlo k zmene záväzku vylučujúcej
uplatňovanie úrokov.

6.O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods.1 CSP tak, že v konaní úspešnému žalobcovi súd

priznal náhradu trov konania právo v plnej výške, pretože mal vo veci plný úspech, keďže žalobe bolo v
celom rozsahu vyhovené. V sporových konaniach sa uplatňuje zásada úspechu, teda strana, ktorá mala
v konaní plný úspech, čo je v tomto prípade žalobca, keďže žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené,
má právo na náhradu trov konania proti neúspešnej strane a v konaní neboli zistené žiadne výnimočné
dôvody hodné osobitného zreteľa ani v okolnostiach danej veci, ani u strán sporu a to s poukazom na

ustanovenie § 257 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre
prostredníctvom Okresného súdu Nitra (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.