Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 22. júl 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/30/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3818010289
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Kováč
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3818010289.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr.
Beáty Javorkovej a JUDr. Ondreja Samaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 22. júla 2019 prejednal
odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry v Prievidzi v trestnej veci obžalovaného

U. H.,

nar. XX.X.XXXX v H., trvale bytom C., F. I. č. XXX/X, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS
Ilava v inej trestnej veci,
ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. 1T/59/2018 zo dňa 14.11.2018 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn,. 1T/59/2018 zo dňa 14.11.2018 bol podľa § 41 ods.3

Trestného zákona súd zrušený výrok o vine, treste a náhrady škody rozsudku Okresného súdu v
Prievidzi, sp. zn. 2T 57/2018 zo dňa 30.05.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 01.06.2018 a
obžalovaný U. H. bol uznaný vinným v bodoch 1) - 3) z pokračovacieho zločinu krádeže podľa § 212
ods.1,3 písm. b), ods.4 písm. b) Trestného zákona číslo 300/2005 Z.z. v znení Zákona číslo 1/2014
Z.z., ďalej v bode 1) z pokračovacieho zločinu poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne
prospešného zariadenia podľa § 286 ods.1 písm. a), ods.2 písm. a) Trestného zákona

číslo 300/2005 Z.z. v znení Zákona číslo 1/2014 Z.z., a v bode 2) z prečinu porušovania domovej
slobody podľa § 194 ods.1 Trestného zákona číslo 300/2005 Z.z. v znení Zákona číslo 1/2014
Z.z., pretože 1) v presne nezistenom čase do dňa 03.01.2018 do 06.42 hodiny v katastri I. R., časť
C., na lúkach a poliach nad miestnym C. S., ktoré sídli na C. ulici v R., vyhol pletivové oplotenie
telekomunikačného vysielača - základňová stanica A., smerom hore a podliezol ho, následne vnikol
do objektu, kliešťami odstrihol päť koaxiálnych káblov na zemi, potom vyliezol do polovice vysielača,

kde kliešťami odstrihol päť koaxiálnych káblov, každý o dĺžke 20 metrov, ktoré zmotal a odniesol si v
igelitovej taške, čím úmyselne poškodil a ohrozil prevádzku telekomunikačného zariadenia spoločnosti
B. G., a.s. a v dôsledku toho spôsobil poruchu jeho prevádzky a aj poruchu prevádzok základňovej
stanice XXXBB-I.. a XXXXH. (strata signálu mobilného operátora a strata signálu mobilného internetu)
dňa 03.01.2018 v čase od 06.42 hodiny do 15.00 hodiny, odcudzením káblov spôsobil škodu poškodenej
spoločnosti B. G., a.s., I. číslo X., H., IČO: 35 697 270, vo výške 300 eur; dňa 10.01.2018 v čase od 08.30

hodiny do 09.20 hodiny v katastrálnom území B. Y., v lese za B. Y. odstrihol a vzal z telekomunikačného
vysielača - základňová stanica XXXH.Y. s výškou 30 metrov koaxiálny kábel spoločnosti B. G., a.s., o
dĺžke 40 metrov a to tým spôsobom, že prineseným náradím - nožnicami na plech prestrihol predmetný
kábel dolu na zemi vo vzdialenosti asi 1,5 metra od vysielača a taktiež na vrchole vysielača, pričom
svojím konaním úmyselne ohrozil prevádzku telekomunikačného zariadenia spoločnosti B. G., a.s. a
spôsobilporuchujehoprevádzky,vdôsledkučohonáslednedošlokprerušeniuprevádzky(stratasignálu

mobilného operátora a strata signálu mobilného internetu) na tejto základňovej stanici dňa 10.01.2018 v
čase od 08.31 hodiny do 12.29 hodiny, pričom spoločnosti B. G., a.s. so sídlom I. číslo X, H., IČO: 35 697270, spôsobil škodu odcudzením kábla vo výške 120 eur, a to napriek tomu, že bol trestným rozkazom
Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 6T 17/2016 zo dňa 26.02.2016, právoplatným dňa 07.12.2016,
uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods.2 písm. a) Trestného zákona a bol mu zato uložený

trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace, ktorého výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú
dobu 1 rok a aj napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 1T 183/2005 zo
dňa 01.02.2006, právoplatným dňa 14.03.2006, bol uznaný vinným z trestného činu poškodzovania
a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa § 182 ods.1 písm. a), ods.2
písm. a) Trestného zákona číslo 140/1961 Zb., 2) v poobedných hodinách v dobe od 12.00 hodiny do

21.10 hodiny dňa 28.10.2017 v katastri B. I., časť G. D., na parcele číslo XXXX, po voľnom vstupe
na pozemok nezisteným predmetom rozbil sklenenú výplň okna na maringotke využívanej ako chatka,
ktorú poškodený používa na individuálnu rekreáciu, cez ktoré vstúpil do interiéru chaty, kde odcudzil
jeden kus nočného videnia značky T. D. S. C. jeden kus ďalekohľadu XXxXX českej výroby, jeden kus
maskáčovej pánskej mikiny, jeden kus maskáčových pánskych nohavíc, jeden kus pánskeho šedého
svetra so zeleným prúžkom, jeden kus ručnej LED baterky, tri kusy rovnakých kľúčov od vložky FAB,

čím vlastníkovi chaty I. J. spôsobil škodu odcudzením celkovo vo výške 1.964 eur a škodu poškodením
okna vo výške 152 eur, aj napriek tomu, že bol trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín, sp. zn.
6T 17/2016 zo dňa 26.02.2016, právoplatným dňa 07.12.2016, uznaný vinným z prečinu krádeže podľa
§ 212 ods.2 písm. a) Trestného zákona a bol mu za to uložený trest odňatia slobody na 2 mesiace,
výkon ktorého bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 1 rok, aj napriek tomu, že bol rozsudkom

Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 1T 183/2005 zo dňa 01.02.2006, právoplatným dňa 14.03.2006,
uznaný vinným z trestného činu poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného
zariadenia podľa § 182 ods.1 písm. a), ods.2 písm. a) Trestného zákona číslo 140/1961 Zb., 3) dňa
23.10.2017 v presne nezistenom čase, vo večerných hodinách v B. H., časť S., za pomoci pílky na
železo prepílil visiaci zámok a následne za pomoci šraubováka vypáčil vchodové dvere do poľovníckej

chaty H., postavenej na pozemku parcele číslo XXX/X, katastrálne územie S., ktorá je vo vlastníctve C.
F. H., pričom chata bola v čase skutku riadne uzamknutá, vošiel dnu, kde odcudzil a na mieste vypil dve
plechovkové piva s obsahom 0,5L značky Y., čím svojím konaním spôsobil poškodenému C. združeniu
H. so sídlom B. nad T. číslo XXX, IČO: 34055801, škodu poškodením visiaceho zámku vo výške 10 eur
a cylindrickej zámkovej vložky FAB vo výške 40 eur a škodu požitím dvoch kusov plechovkových pív vo

výške 1,30 eur, pričom bol za prečin krádeže podľa § 212 ods.2 písm. a) Trestného zákona odsúdený
rozsudkom Okresného súdu Levice pod sp. zn. 4T 109/2016 zo dňa 05.09.2016, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 21.01.2017.

Bol za to odsúdený podľa § 212 ods.4 Trestného zákona, § 41 ods.1,3 Trestného zákona, § 38 ods.5

Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. h), m) Trestného zákona, § 39 ods.2 písm.
d), ods.4 Trestného zákona (per analogiam) k spoločnému úhrnnému nepodmienečnému trestu odňatia
slobody v trvaní 4 roky a 6 mesiacov. Podľa § 48 ods.2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného
pre výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa
§ 60 ods.1 písm. a) Trestného zákona mu súd uložil trest prepadnutia veci a to jeden kus nožníc

na plech čierne s modrou rúčkou, ktoré sa nachádzajú v úschove na Okresnom súde v Prievidzi pod
poradovýmčíslom13/18zodňa03.05.2018.Podľa§60ods.5Trestnéhozákonavlastníkomprepadnutej
veci sa stáva štát. Podľa § 287 ods.1 Trestného poriadku bol obžalovaný zaviazaný k povinnosti nahradiť
poškodenej strane spoločnosti B. G., a.s., I. č. X, H., V.: 35 697 270 škodu vo výške 420 eur a
poškodenému I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. č. XXX škodu vo výške 2.116 eur. Podľa § 288 ods.2

TrestnéhoporiadkubolapoškodenástranaspoločnosťB.G.,a.s.,I.č.8,H.,IČO:35697270sozvyškom
nároku na náhradu škody odkázaná na civilný proces.

Tento rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože bol napadnutý odvolaním prokurátora, ktoré
smerovaloprotivýrokuotreste. Prokurátorvýrokovineanáhradeškodyrozsudkupovažujezazákonný.

Za nesprávny považuje výrok o treste, a to z dôvodu mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 2
písm. d), ods. 4 Tr. zákona, pretože takýto trest nezabezpečuje dostatočnú ochranu spoločnosti pred
páchateľom trestného činu a mám za to, že obžalovanému bol uložený trest v rozpore s § 34 odsek
1, 4 Trestného zákona. V prípade obžalovaného U. H. sa jedná o osobu, ktorá bola v minulosti 14-
krát súdne trestaná, pričom len jedno z týchto odsúdení, a to z roku 1995, je zahladené. V podstate

od roku 2000, kedy sa prvýkrát dostal do výkonu trestu odňatia slobody, po prepustení z výkonu
trestu nikdy neviedol riadny život, opakovane a sústavne sa dopúšťal trestnej činnosti, a to nielen
prečinov, ale dokonca aj zločinov. Podľa výpisu z evidencie priestupkov sa obžalovaný dopustil aj štyroch
rôznorodých priestupkov, za ktoré bol postihnutý pokutou. Obžalovaný sa trestnej činnosti, za ktorúbol rozsudkom tohto súdu odsúdený, začal dopúšťať bezprostredne po svojom prepustení z výkonu
trestu odňatia slobody, ku ktorému došlo dňa 14.10.2017, pričom prvého skutku sa dopustil už dňa
23.10.2017. Stíhanej trestnej činnosti, za ktorú mu bol uložený spoločný a úhrnný trest odňatia slobody,

sa pritom dopustil štyrmi dielčími útokmi, ktorými naplnil znaky skutkových podstát dvoch zločinov a
jedného prečinu, pričom svojim konaním, a to či už poškodením, alebo odcudzením, spôsobil celkovú
škodu vo výške 2.587,30 eur, pričom vyradil z prevádzky telekomunikačný vysielač v troch obciach
okresu Prievidza, v dôsledku čoho došlo k strate mobilného signálu. V prípade jeho osoby už trest
ako taký nemá žiadny prevýchovný účel, v jeho prípade plní trest už len účel ochrany spoločnosti pred

páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti tak, ako to má na mysli ustanovenie
§ 34 ods. 1 Tr. zákona. Poukazoval na generálnu prevenciu, ktorej úloha a výchovné pôsobenie
uložením neprimerane nízkeho trestu nebude naplnená. Vyhlásenie obžalovaného o vine na hlavnom
pojednávaní, a teda priznanie sa k spáchaniu trestného činu, má procesnoprávne následky spočívajúce
v obmedzenom rozsahu ďalšieho dokazovania, avšak takéto vyhlásenie samo osebe nemôže byť
dôvodom na čisto formálne a mechanické mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby

o jednu tretiu. Podľa názoru prokuratúry rozsudok súdu obsahuje nezohľadnenie hodnotiacich kritérií
pre určenie primeranosti a spravodlivosti trestu v konaní o dohode vine a treste. Prvostupňový súd totiž
síce analogicky použil ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby
v konaní o dohode o vine a treste, analogicky však neaplikoval ustanovenia vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 619/2005 Z.z. z 20. decembra 2005 o podmienkach a postupe

prokurátora pri konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu. Citoval ustanovenie § 4 ods. 1 uvedenej
vyhlášky, pričom poukazoval na to, že v prípade tohto obžalovaného neboli naplnené všetky relevantné
skutočnosti, vyplývajúce z tohto ustanovenia. Jedným z faktorov ovplyvňujúcich konečný návrh trestu je
napríklad zohľadnenie dôkaznej náročnosti veci a pravdepodobnosti usvedčenia obvineného v riadnom
súdnom konaní. Z logiky veci vyplýva, že pri použití týchto kritérií platí vo vzťahu k prokurátorom

navrhovanej výške trestu v dohodovacom konaní, vzťah priamej, resp. nepriamej úmery. Teda čím je
nižšia pravdepodobnosť usvedčenia obvineného v riadnom súdnom procese, tým je i nižšia trestná
sankcia, ktorú je prokurátor ochotný dohodnúť. Čím je teda dôkazná náročnosť nižšia, tým je navrhovaná
trestná sankcia vyššia. V danej veci bola dôkazná núdza prokuratúry nízka a pravdepodobnosť
usvedčenia obžalovaného takmer 100. Tento postup však prvostupňový súd v rozpore s vyhláškou,

napriek analogickému použitiu ustanovení o konaní o dohode o vine a treste, neaplikoval. Použitie
ust. § 39 odsek 2 písm. d) Trestného zákona v danom prípade nebolo odôvodnené žiadnymi takými
konkrétnymiskutočnosťami,ktoré·byjehopoužitielegitimovaliakozákonnéasprávne.Úlohousúdujeaj
zrozumiteľne vysvetliť, prečo považuje uloženie trestu v rámci trestnej sadzby za neprimerané. Z výkladu
ust. § 39 ods. 2 písm. d) Trestného zákona je zrejmé, že súd by mal pristúpiť k moderácii trestu len za

existencie takých okolností, špecifikovaných v § 4 ods. 1 vyhlášky. V prípade obžalovaného neexistujú
žiadne mimoriadne okolnosti v zmysle § 4 ods. 1 vyhlášky, ktoré by odôvodňovali postup podľa § 39
odsek 2 písm. d) Trestného zákona. Podľa rozsudku súdu prvého stupňa súd pri mimoriadnom znížení
trestu odňatia slobody vychádzal iba z vyhlásenia viny obžalovaným, čo však samo osebe neodôvodňuje
automatické, čisto mechanické zníženie trestu o 1/3 pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej

sadzby. Skutočnosti uvádzané obžalovaným, že sa mu v roku 1999 rozpadla rodina a odvtedy
vlastne žije na ulici, nemá finančné prostriedky na živobytie nemôže byť argumentom pre využitie tohto
ustanovenia. Rovnako za nesprávne a nedostačujúce možno považovať to, že obžalovanému súd za
najzávažnejší zločin krádeže s trestnou sadzbou 3 až 10 rokov trestu odňatia slobody z radu zbiehajúcej
sa trestnej činnosti, za ktorý bola na neho podaná obžaloba v podstate pridal na treste len 6 mesiacov.

Z uvedeného podľa názoru prokuratúry vyplýva, že znížením trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby
u obvineného, nie je naplnený individuálno-preventívny účinok trestnej sankcie. Vzhľadom na všetky
vyššie uvedené skutočnosti a právne úvahy žiadal, aby Krajský súd v Trenčíne rozsudok Okresného
súdu Prievidza sp. zn. 1 T/59/2018 zo dňa 14.11.2018 zrušil vo výroku o treste z dôvodov uvedených
v § 321 ods. 1, písm. d), e) Trestného poriadku a nahradil ho svojim rozhodnutím, v ktorom uloží

obžalovanému podľa § 212 ods. 4 Tr. zákona, § 41 ods. 3 Tr. zákona, § 41 ods. 1, § 38 ods. 5, § 36
písm. l), § 37 h), m) Tr. zákona spoločný úhrnný trest odňatia slobody v prvej polovici upravenej trestnej
sadzby, na výkon ktorého obžalovaného podľa § 48 ods.·2 písm. b) Tr. zákona zaradí do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia za súčasného prevzatia výroku o treste prepadnutia veci,
ktorý bol obžalovanému uložený rozsudkom Okresného súdu Prievidza 2T/59/2018.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí sa v celom rozsahu stotožnila s dôvodmi
podaného odvolania podriadeného prokurátora a žiadala tomuto vyhovieť.Obhajca obžalovaného vo vyjadrení k odvolaniu poukázal na to, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní
odprezentoval svoj postoj k spáchaným trestným činom a prejavil úprimnú snahu zmeniť svoj doterajší
spôsob života a urobil k tomu aj konkrétne kroky. Poukázal na to, že súd prvého stupňa správne

postupoval, keď po prijatí vyhlásenia obžalovaného vine pri ukladaní trestu aplikoval ustanovenie §
39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. Žiadal preto, aby krajský súd odvolanie prokurátora podľa § 319
Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátora podľa

§ 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na
podklade podaného odvolania vykonal verejné zasadnutie a postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výroku o treste napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré mu predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.
Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

V rámci preskúmavania súdom prvého stupňa zisteného a ustáleného skutkového stavu odvolací súd
vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného o vine na hlavnom pojednávaní preskúmal tento výrok len z
hľadiska možného pochybenia, ktoré by zakladalo podanie dovolania, pričom v tomto smere žiadne
pochybenie nezistil.
Odvolací súd však nezistil žiadne pochybenie zo strany súdu prvého stupňa ani pri ukladaní trestu. K

odvolacím námietkam prokurátora v prvom rade uvádza, že súd pri rozhodovaní sa o prípadnej aplikácii
ustanovenia§39ods.2písm.d)ods.4Tr.zák.nieje ustanoveniamivyhláškyMinisterstvaspravodlivosti
Slovenskej republiky č. 619/2005 Z.z. z 20. decembra 2005 o podmienkach a postupe prokurátora pri
konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu viazaný a vychádza jedine zo stanoviska Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky Tpj 55/2016 zo dňa 27.6.2017 v zmysle záverov ktorého následne posudzuje

každý konkrétny prípad. Odvolací súd poukazuje na to, že obžalovaný bol rozsudkom Okresného súdu
Prievidza sp.zn. 2T/57/2018 zo dňa 30.5.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 1.6.2018 uznaný
vinným z pokračovacieho prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1,3 Tr.zák. a zo zločinu poškodzovania
a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa § 286 ods. 1, 2 Tr. zák. a bol
mu ukladaný trest odňatia slobody na základe jeho vyhlásenia o vine na hlavnom pojednávaní práve

aplikovaním ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. per analógiam a tento postup prokurátor
nenamietal. Odvolací súd potom nevidí dôvod prečo by nemalo byť toto ustanovenie aplikované aj pri
ukladaní spoločného úhrnného trestu, keď k pôvodnému skutku pristúpili ďalšie dva skutky, ku ktorým
dal obžalovaný tiež na hlavnom pojednávaní vyhlásenie o vine. Ide pritom o skutky krádeže spáchané
vlámaním, ktoré boli kvalifikované ako zločin, no ak by odvolací súd o odvolaní prokurátora rozhodoval

po 1.8.2019 už by musel tieto skutky právne kvalifikovať ako prečiny v zmysle zmien a doplnení zákona
č. 300/2005 Z.z. zo dňa 17.7.2019 účinného od. 1.8.2019.

Za daného stavu veci potom odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa nielen že nepochybil,
pokiaľ v prejednávanom prípade aplikoval pri ukladaní trestu obžalovanému ustanovenie § 39 ods. 2

písm. d), ods. 4 Tr. zák. per analógiam, ale nepochybil ani v tom, keď obžalovanému pôvodne uložený
trest odňatia slobody vo výmere štyroch rokov navýšil o 6 mesiacov. Takto uložený trest považuje aj
odvolací súd za zákonný a dostatočne spôsobilý k naplneniu svojho účelu nielen z hľadiska generálnej
ale aj individuálnej prevencie.
Z uvedených dôvodov preto odvolací súd odvolacím námietkam prokurátora nemohol prisvedčiť a jeho

odvolanie následne podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.