Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 8. február 2019

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 8T/46/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7216010618

Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Blažovská

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2019:7216010618.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdKošiceIIvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.DanielyBlažovskejaprísediacich
Márie Bakalárovej a Alžbety Kabátovej v trestnej veci obžalovaného H. A. pre zločin podľa § 208 ods.
1 písm. a/, písm. b/, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 8. februára 2019

v Košiciach takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

H. A., nar. XX.XX.XXXX v K., trvale bytom K., T. X, t.č. bytom K. XXX,

je vinný, že

v byte v Košiciach na ul. T. č. X v období od leta 2013 do 21.01.2016 spôsoboval psychické a fyzické

utrpenie svojej manželke J. A., nar. XX.XX.XXXX a to tým spôsobom, že ju bil, udieral, ponižoval,
neustále jej vulgárne nadával a kričal, bezdôvodne jej odopieral spánok a zároveň spôsoboval psychické
utrpenie svojmu synovi mal. V. B., nar. XX.XX.XXXX a to tým spôsobom, že ho ponižoval, vulgárne mu
nadával a kričal a bezdôvodne mu odopieral spánok,

teda

týral blízku osobu spôsobujúc jej fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi,

ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a
stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním a iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické a psychické
zdravie a obmedzuje jej bezpečnosť a spáchal uvedený čin závažnejším spôsobom konania,

tým spáchal

zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods. 3 písm. d/

Trestného zákona.

Z a t o s a odsudzuje

Podľa § 208 ods. 3, § 36 písm. k/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2, § 39 ods. 1 Trestného zákona k trestu
odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov.Podľa § 51 ods. 1, ods. 2, § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody súd
podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 3,5 (tri a pol) roka a zároveň ukladá probačný dohľad
nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. i/ Trestného zákona ukladá obžalovanému povinnosť podrobiť sa
psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Trestného zákona ukladá obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie
ambulantnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Trestné konanie sa vedie na podklade obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Košice II sp. zn. 4Pv
63/2016/8803 zo dňa 24.05.2016, podľa ktorej sa H. A. mal dopustiť zločinu týrania blízkej osoby a

zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona spôsobom v
obžalobe, resp. vo výrokovej časti tohto rozsudku popísaným.

Po vykonaní dokazovania výsluchom svedkov a znalcov, prečítaním zápisníc o výpovediach
obžalovaného a svedkov - poškodených z prípravného konania, prečítaním znaleckých posudkov

a listín súd rozhodol na hlavnom pojednávaní dňa 15.03.2017 tak, že obžalovaného podľa § 285
písm. b/ Trestného poriadku oslobodil spod obžaloby z dôvodu, že skutok nie je trestným činom.
Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 4To/61/2017 zo dňa 23.08.2017 zrušil rozsudok napadnutý
odvolaním prokurátora a vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a
rozhodol. V nadväznosti na závery znaleckého skúmania v odbore Psychológia uložil dôslednejšie sa

zaoberať otázkou vzniku syndrómu týranej osoby u obidvoch poškodených, vyšpecifikovať odkedy tento
syndróm najpravdepodobnejšie vznikol, premietnuť to do skutkovej vety, vykonané dôkazy dôslednejšie
a logickejšie vyhodnotiť.

Podpísaný súd z vlastnej iniciatívy, nakoľko procesné strany nové dôkazy nepredložili ani nenavrhli

žiadne zabezpečiť, doplnil dokazovanie výsluchom obžalovaného a poškodenej. Výpovede týchto nedali
odpoveď na otázku ktorou sa bolo potrebné podľa odvolacieho súdu zaoberať a nakoľko moment vzniku
syndrómu týraného dieťaťa/osoby nie je možné, ako to vyplynulo z vyjadrení pribratej znalkyne z odboru
Psychológia V.. R. R., ale aj zo stanovísk ostatných znalcov z tohto odboru vyjadrených v iných trestných
veciach ustáliť, nemohol súd v tomto smere vykonať ďalšie dôkazy a na hlavnom pojednávaní dňa

21.02.2018 rozhodol rovnako ako dňa 15.03.2017.

Aj druhý rozsudok, ktorým súd rozhodol v trestnej veci obžalovaného H. A. bol napadnutý odvolaním
prokurátora. Odvolací súd uznesením sp. zn. 4To/35/2018 zo dňa 30.11.2018 opäť zrušil rozsudok
okresného súdu a vec mu vrátil, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Dôvodil,

že okresný súd pri vyhodnocovaní dôkazov nepostupoval zákonným spôsobom v tom, že dôkazy
vyhodnotil iba v prospech obžalovaného. Poukázal na to, že ani doplňujúcou výpoveďou obžalovaného
a poškodenej sa dôkazná situácia oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu v ničom nezmenila. Uložil
okresnému súdu, aby veľmi dôsledne a logicky vyhodnotil získané dôkazy a oprel sa hlavne o tie, o
ktorých dôveryhodnosti niet pochýb.

Obžalovaný H. A. na hlavnom pojednávaní dňa 21.07.2016 vyhlásil podľa § 257 ods. 1 písm. a/
Trestného poriadku, že je nevinný zo spáchania skutku kladeného mu obžalobou za vinu. V ďalšom
využil svoje zákonné právo podľa § 34 ods. 1 Trestného poriadku a odoprel vypovedať. Súd na
návrh prokurátora postupoval podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku a prečítal zápisnicu o výsluchu

obvineného z prípravného konania. Do tejto obžalovaný uviedol, že svoju manželku J. a syna V., s
ktorými býva v spoločnej domácnosti v mieste ich trvalého bydliska, má úprimne rád. Ľutuje, keď
im vedome, alebo nevedome pod vplyvom alkoholu, spôsobil ťažkosti alebo utrpenie a vystavil ich
svojim náladám. Určite sa však voči nim nesprával spôsobom kladeným mu za vinu, manželku nebil
a nespôsoboval jej fyzické utrpenie. Keď s ním asi pred dva a pol rokmi prestala intímne žiť, začal

vo väčšej miere požívať alkoholické nápoje, iné návykové látky nepožíval. Pod ich vplyvom manželkenevyberanými slovami nadával, lebo sa mu nepáčili niektoré jej názory. Nevie o tom, že by ju bol budil
zo spánku, ale pravdou je, že pri požití väčšieho množstva alkoholu mal výpadky pamäte. Manželstvo
považuje za dobré, poznajú sa od detstva, manželka mala 4 a on 6 rokov. Má zrakovú disfunkciu,

napriek tomu sa bude snažiť vyhovieť jej požiadavkám a nevráti sa k požívaniu alkoholu. Syna V. sa
snaží vychovávať dobre. Nemá na ňom rád, keď zneužíva svoju pozíciu dysgrafika a dyslektika, robí sa
menej inteligentným ako je, vtedy mu voči synovi uletí aj nevhodné slovo. Syn začal mať problémy s
prospechom na druhom stupni, keď si našiel o dva až tri roky starších kamarátov a týmto venoval viac
času ako učeniu. Asi po dvoch mesiacoch od začiatku školského roka ich na to upozornila pedagogička,

ktorá si vyžiadala psychologický posudok. Manželka zakázala V. stretávať sa s tou partiou kamarátov.
K svojej osobe obvinený uviedol, že je ženatý, má jedno maloleté dieťa, je samostatne zárobkovo činnou
osobou v oblasti v ktorej sa vyučil, ako masér zarába 750,00 € mesačne, je nemajetný. Príležitostne
požíva alkoholické nápoje a fajčí, nebol liečený zo žiadnej závislosti. Je zrakovo postihnutý, na jedno
oko nevidí vôbec, na druhom má šeroslepotu a šedý zákal. Doposiaľ bol jedenkrát súdne trestaný za
nebezpečné vyhrážanie.

Obžalovaný vypovedal až na hlavnom pojednávaní dňa 21.02.2018 tak, že dodržiava obmedzenie,
ktoré mu súd uložil pri prepustení z väzby na slobodu (stíhaný väzobne od 21.01.2016 do 07.03.2017)
spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov. S dobrovoľnou ambulantnou protialkoholickou
liečbou formou začal v Centre pre liečbu drogových závislostí v Košiciach na ul. Skladnej, odkiaľ ho
presunuli na psychologický dozor do strediska v Košiciach - Sídlisko Nad jazerom. Preukaz Krajského

ústavu národného zdravia, ktorý predložil, obsahuje záznamy o kontrolných vyšetreniach, terapii,
diagnostike, sedeniach a testoch. Poslednej kontrole sa podrobil dňa 20.02.2018. Od prepustenia z
väzby na slobodu abstinuje. Tým, že má uložené aj ďalšie obmedzenie spočívajúce v zákaze styku
s poškodenými, zákaze úmyselne sa k nim priblížiť na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov, s výnimkou
súhlasu poškodených so stykom, vo vzťahu k maloletému len za prítomnosti minimálne dvoch dospelých

osôb, ako aj obmedzenie spočívajúce v zákaze zdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodených a na
miestach kde sa poškodení zdržiavajú, stretáva sa s poškodenými len po predchádzajúcom dohovore
s poškodenou. Za jeho pomoci aj za pomoci ekonómky, založila poškodená spoločnosť s ručením
obmedzeným, v ktorej sa zamestnal ako masér a zároveň je odborným garantom. So súhlasom
poškodenej sa s touto stretáva najmä vo firme, pri výkone pracovných povinností. Tam sa stretáva aj

so synom V., vždy za prítomnosti ďalších osôb. V. V. mal problémy v škole, sexuálne ho obťažovala
spolužiačka, boli tam aj náznaky na navádzanie na samovraždu, v súvislosti s tým mal zlomenú nohu,
bol dlhodobo práceneschopný a opakuje 6. ročník ZŠ.

Svedkyňa - poškodená J. A. využila svoje právo podľa § 130 ods. 1 Trestného poriadku a na hlavnom

pojednávaní odoprela vypovedať. V súlade s ustanovením § 263 ods. 4 Trestného poriadku bola
prečítaná zápisnica o jej výsluchu z prípravného konania, do ktorej uviedla, že s obžalovaným a synom
V. bývajú v trojizbovom byte na T. X v Košiciach. Od leta 2013 po tom, ako obžalovaného vyhodili
z práce a postupne v čoraz väčšej miere požíval alkoholické nápoje, začali sa nezhody a problémy.
Obžalovaný podnikal ako masér, zriadil si chránenú dielňu, kam za ním chodievali bezdomovci, s ktorými

veľa pil. Popritom užíval na predpis psychiatra Lexaurin, takže mal silné halucinácie, samovražedné
sklony a výpadky pamäte, nepamätal si, že jej vulgárne nadával, vyhrážal sa jej a fyzicky na ňu útočil.
Prestal sa starať o rodinu a celá ťarcha zostala na nej. Domov prichádzal neskoro večer opitý, budil
ich a kričal. Syn chodil do školy nevyspatý a bál sa najmä o ňu, snažil sa chrániť ju, keďže bol
svedkom fyzických útokov voči jej osobe. Obžalovaný syna nikdy neudrel. Ju viackrát sotil a tým, že je

nevidiaca, neudržala rovnováhu a spadla, udrela si hlavu. Tiež sa stalo, že ju chytil pod krk. Po útoku
obžalovaného dňa 12.06.2015 bola na lekárskom ošetrení a podala trestné oznámenie. Riešilo sa to ako
nebezpečné vyhrážanie a obžalovaný dostal podmienečný trest odňatia slobody. Fyzický útok zo strany
obžalovanéhovočinejsariešilajvpriestupkovomkonaní.SynV.máotcarád,alekeďjeopitýveľmisaho
bojí a nechce s ním ostávať doma sám. Od začiatku školského roku 2015/2016, kedy začal navštevovať

5. ročník ZŠ na Q. XX v Košiciach, sa mu výrazne zhoršil prospech. Za zlé známky na neho obžalovaný
kričí. Syn jej povedal, že si niečo kvôli otcovi urobí, preto ho v decembri 2015 zobrala k psychiatričke
MUDr. T.. Pre viaceré dysleksie navštevuje aj neurologičku MUDr. Z.. Odkedy je obžalovaný väzobne
stíhaný V. sa ukľudnil. Obžalovaný si nepamätal ako konal pod vplyvom alkoholu, preto by bola rada
keby bol vyšetrený psychiatrom a podrobil sa protialkoholickému liečeniu.

Poškodená na hlavnom pojednávaní dňa 21.02.2018 vypovedala, že obžalovaný je v jej firme
zamestnanýod15.09.2017akomasér,komunikujúväčšinouceztelefón,resp.pristretnutínaprevádzke.
S obžalovaným si nerozumejú, nevie mu opätovať lásku, jej city boli ubité, preto ho požiadala, aby
na ňu netlačil a aby bol trpezlivý. Chodí na sedenia ku psychiatrovi MUDr. H.. Nevie ako sa vzťahy sobžalovaným vyvinú do budúcna, neodopiera mu ale kontakt so synom V.. Ich vzťahy vníma ako napäté.
V. berie obžalovaného ako otca, chce s ním komunikovať a stretávať sa s ním. Často sa rozprávajú
aj telefonicky, obžalovaný sa vždy zaujíma ako V. prospieva v škole, čo robí cez deň. Pri stretnutí

syn obžalovanému pripomína, aby sa nevrátil k alkoholu a aby dodržal to čo sľúbil. Synovi je ľúto, že
to dospelo do trestného stíhania, že obžalovaný bol rok vo vyšetrovacej väzbe, on len chcel aby sa
otec liečil z alkoholizmu. V. nezvládol 6. ročník ZŠ, opakuje ho. Bol sexuálne zneužívaný 15-ročným
dievčaťom, reagoval tak, že vyskočil z okna, zlomil si nohu, bol operovaný a od 15.04.2017 nechodil do
školy. Potom zmenil kolektív, má tam viac kamarátov a psychicky je na tom lepšie.

Súd nepodrobil výsluchu maloletého svedka V. A., majúc na zreteli jeho duševný vývoj, ktorý by mohol
byť oživovaním pamäti o veciach, ktoré sú predmetom trestného konania, nepriaznivo ovplyvnený.
Na hlavnom pojednávaní prečítal zápisnicu o jeho výsluchu svedka - osoby mladšej ako 15 rokov z
prípravného konania a zároveň predložil obrazovo - zvukový záznam z tohto výsluchu. Maloletý svedok
bol primerane svojmu veku poučený o jeho právach, načo vyhlásil, že vypovedať nebude.

Svedkyňa W.. F. M., pracovníčka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, ktorý bol ustanovený za
opatrovníka maloletého poškodeného, na hlavnom pojednávaní i v prípravnom konaní vypovedala, že
spisovú dokumentáciu rodiny A. vedú od roku 2015, v súvislosti s konaním vedeným na Okresnom súde
Košice II pod sp. zn. 27P/317/2015, predmetom ktorého bolo schválenie právneho úkonu za maloleté

dieťa. Dňa 25.01.2016 sa na úrad dostavila J. A. a oznámila, že s maloletým V. bola na vyšetrení u MUDr.
T., pri ktorom vyšetrení bol syn nervózny, mal zmenené správanie, žiadal nech sa to dá na sociálku, lebo
otec premrhal u neho poslednú šancu keď nedodržal sľub, že prestane piť. Uviedla, že noc pred týmto
vyšetrením prišiel otec domov opitý asi o 04,00 hod., zobudil syna a riešil s ním to, že sa neučí a v škole
prepadá. Po vyšetrení MUDr. T. nahlásila vyjadrenie maloletého V. na políciu. J. A. bolo ľúto, že syn sa

takto pred lekárkou vyjadril, po vyšetrení u nej odmietol ísť do školy. Dňa 28.01.2016 podala J. A. návrh
na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadala zveriť maloletého do jej osobnej starostlivosti a
otca maloletého zaviazať povinnosťou prispievať na jeho výživu po 200,00 € mesačne. Okresný súd
Košice II uznesením sp. zn. 23P/36/2016 zo dňa 02.02.2016 zveril maloletého do výchovy matke a
otcovi uložil prispievať na jeho výživu po 30,00 € mesačne. Pod sp. zn. 27P/38/2016 prebieha konanie

o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému V.. J. A. úradu ďalej oznámila, že dňa 12.06.2015
podala na manžela trestné oznámenie z dôvodu fyzického útoku, lekárskym vyšetrením boli u nej zistené
povrchové zranenia hlavy, keďže obžalovaný jej pod vplyvom alkoholu búchal hlavou o stenu. Konanie
obžalovaného na polícii oznámila po tom, ako deň po útoku stratila v práci vedomie. Za toto konanie
mal byť obžalovaný odsúdený k podmienečnému trestu odňatia slobody. Predložila doklad o tom, že

obžalovaný bol dňa 25.01.2016 vzatý do väzby pretože ju opakovane fyzicky a slovne napádal, voči
synovi síce neprejavoval fyzické násilie, ale vulgárne mu nadával, to všetko pod vplyvom alkoholu. O
správaní obžalovaného v rodinnom prostredí získal úrad informácie len od poškodenej, s maloletým
pohovor vykonaný nebol.

Svedkyňa J. M. pracovala v rodine A. ako osobná asistentka asi 5 rokov keď na hlavnom pojednávaní
vypovedala. Syn jej vypomáhal v tom, že nosil maloletého V. do školy a obžalovaného do práce. Ona
tri až štyrikrát do týždňa asistovala poškodenej po dve až tri hodiny pri nákupoch a vychádzkach. V ich
domácnosti sa nezdržiavala, ale zopárkrát bola so synom u A. na návšteve, inak boli v telefonickom
spojení. Zo začiatku to bolo v rodine veľmi dobré, obžalovaný sa o rodinu staral, nakupoval a varil, bol

veľmi usilovný. Asi pred dvoma rokmi prišiel o zamestnanie, začal viac popíjať a v rodine to šlo dole
vodou. Sama ho videla opitého, ale nebola svedkom toho, že by sa bol poškodeným vyhrážal, kričal
na nich, fyzicky zaútočil alebo inak sa voči nim agresívne správal. Len od poškodenej vie, že sa jej
viackrát vyhrážal, videla modrinu pod okom a neskôr na jej ruke, k čomu jej poškodená povedala, že ju
zbil obžalovaný po tom ako prišiel v noci opitý a pýtal od nej peniaze. Na obžalovaného sa poškodená

sťažovala asi dvakrát do mesiaca, plakala, bála sa svojho manžela, zvlášť preto, lebo je nevidiaca.
Celkovo bola nervózna a vystresovaná, schudla, nevedela spať. Poškodená musela viac pracovať aj
preto, lebo obžalovaný si zobral pôžičky a ona ich musela splácať. Maloletý V. má svojho otca veľmi
rád, avšak od poškodenej vie, že sa otca bojí, že keď príde večer opitý bude robiť problémy. Nespal,
začal mať problémy v škole, povedal, že už takto nechce žiť, že si niečo urobí. Ona sa s maloletým o

ich rodinnej situácii nerozprávala. Raz počula ako obžalovaný na syna kričal tak, ako keď rodič trestá
dieťa, určite mu však neublížil, v tom čase nebol opitý.Svedok X. M. v prípravnom konaní i na hlavnom pojednávaní vypovedal, že od roku 2011 vypomáhal
svojej matke J. M. pri práci osobnej asistentky, kde jej zverencami boli H. A. a jeho manželka J. A.. Robil
tak preto, lebo jeho matka nevlastní vodičský preukaz a bolo potrebné prepravovať ich, obidvaja v tom

čase pracovali a ich syn V. chodil do školy. Spočiatku sa javili ako usporiadaná rodina, obžalovaný si síce
rád vypil, ale bolo to v norme. Postupne zvýšil konzumáciu alkoholu, prišiel o zamestnanie, začal ešte
viac piť, čo sa prejavilo na ich spolunažívaní. Vybavil si síce živnosť ako masér a zriadil chránenú dielňu,
aleživnosťnevykonávalriadne.Dostalsadoskupinyľudíspochybnouminulosťouavchránenejdielnisa
v podstate len pilo. Z rozprávania J. A. vie, že domov chodieval neskoro, stalo sa, že neprišiel aj tri, štyri

dni, pod vplyvom alkoholu kričal, nadával, búchal, pani A. spôsobil modriny. Sám obžalovaného vídal v
krčme a upozornil ho na to, že jeho nadmerný konzum alkoholu dopadne zle a že keď nezmení správanie
tak ho v živote nechce vidieť. S poškodenými však zostal v kontakte naďalej. V jednom prípade bol
svedkom ako obžalovaný nadával V. do debilov a neschopných a hádzal po ňom zošity a knihy. Maloletý
sa mu síce vyslovene na správanie otca nesťažoval, ale potvrdil, že otca musí po príchode domov
vyzúvať. Na maloletom viackrát videl že bol nevyspatý, začal mať problémy v škole, bol nesústredený,

výrazne sa mu zhoršil prospech. Počas väzby obžalovaného sa maloletému začalo v škole dariť, je
vyrovnaný, schudol. Nebol síce svedkom fyzických útokov zo strany obžalovaného voči poškodenej,
avšak zaregistroval podliatiny v oblasti jej tváre, videl na nej že je vystresovaná, výrazne schudla.

Na návrh prokurátora bola na hlavnom pojednávaní vypočutá svedkyňa MUDr. C. T., ktorá obžalovaného

nepozná, neprišla s ním do osobného kontaktu. Dňa 17.12.2015 ju vyhľadala poškodená, kedy na
odporúčanie školy, kvôli problémom v správaní, vyšetrila maloletého V.. V rámci vyšetrenia maloletý
aj matka udávali, že atmosféra u nich v rodine je zlá, že otec požíva alkohol, pod jeho vplyvom je
agresívny a fyzicky aj verbálne ich napáda. Podľa informácie zo školy maloletý bol nesústredený, na
hodinách agresívny a zanedbával učenie. Aj počas samotného vyšetrenia bol depresívny, smutný a

plakal. Matka jej povedala, že chlapec s ňou spí v jednej posteli a nechce chodiť za kamarátmi, lebo
sa o ňu bojí. Odporučila poškodenej, aby podala trestné oznámenie, nakoľko mala pocit, že situáciu
je potrebné riešiť ako fyzické a psychické týranie. Maloletého odposlala na základné vyšetrenia, na
EEG, na kardiologické a neurologické vyšetrenie, nakoľko mal kolapsové stavy a sťažoval sa na bolesti
hlavy. Výsledky z vyšetrení boli negatívne, lekári vylúčili organickú príčinu a nesústredenosť maloletého

vyhodnotili ako dôsledok psychickej traumy. Podstúpil aj endokrinologické vyšetrenie, nakoľko bol stále
nervózny a prejedal sa. Stav vyhodnotila ako vážny, preto situáciu maloletého konzultovala s jeho
špeciálnou pedagogičkou W.. Maloletý bol nastavený na liečbu, medikamenty zle znášal, preto podstúpil
ďalšie vyšetrenia. Na kontroly chodieval za doprovodu matky pravidelne, naposledy bol 08.02.2017.
Keď bol obžalovaný vzatý do väzby, maloletému sa na jednej strane uľavilo, na druhej strane, naučiac

sa, pravdepodobne nevhodné vzorce správania od svojho otca, začal matku kontrolovať, kričal na ňu,
bol nervózny a podráždený, ale mal aj dobré dni kedy sa snažil a pomáhal jej. Naďalej má problémy
s učením, matka ho k učeniu musí nútiť. Od maloletého vie, že nemal kamarátske vzťahy. Podľa
hlásenia zo školy má diagnostikovanú dysleksiu, pravdepodobne aj preto nekomunikoval s rovesníkmi
tak rýchlo a často ako bežní chlapci, napríklad cez Facebook a podobne. Mal problém medzi deťmi v

tom, že obidvaja rodičia majú zrakový hendikep, v dôsledku čoho bol status rodiny podstatne nižší a
teda maloletý sa boril s viacerými problémami. Od roku 2014 na predpis neurologičky MUDr. Z. užíval
liek STRATTERA, ktorý je určený pre deti s poruchami učenia a hyperaktivitou. Je pravdou, že pri
tomto lieku sú uvádzané viaceré vedľajšie účinky ako bolesti hlavy, žalúdka, znížená chuť do jedla,
nevoľnosť, ospalosť, podráždenosť, problémy so spánkom a iné, avšak tieto sa vyskytujú v promilových

hodnotách. Lekár, ktorý robí štúdiu lieku na skupine cca 200 až 300 detí, u ktorých sa môže nejaký
vedľajší účinok vyskytnúť, tento musí zaznamenať. Vedľajšie účinky tohto lieku však nie sú také, aby
deti nemohli fungovať. Pre ňu ako psychiatra je vyšetrovacou metódou u detí rozhovor, údaje zo školy
a od rodiča, prípadne údaje získané od okolia. Poškodenú J. A. nevyšetrovala, od nej získala len údaje
ku správaniu maloletého a k prostrediu v ktorom sa pohybuje. Po vyšetrení maloletého jej odporučila

podať trestné oznámenie a bolo vecou orgánov činných v trestnom konaní ako sa s tým vysporiadajú.
Poučila poškodenú o tom, že ten, kto nechá svoje dieťa týrať, je spolupáchateľom trestného činu týrania.
Nechcela ublížiť obžalovanému, avšak nadobudla podozrenie na týranie, z čoho jej vyplynuli určité
povinnosti, ktoré si aj splnila. Postup orgánov činných v trestnom konaní, konkrétne vyšetrovateľky,
neovplyvňovala.

Súd predvolal a na hlavnom pojednávaní vypočul svedkyne:
J.. Z. Y., triedna učiteľka maloletého V. od 5. ročníka, teda od začiatku školského roka 2015/2016.
Obžalovaného nepozná, osobne sa s ním nestretla, na triedne aktívy rodičov chodieva len matka, sktorou je často aj v telefonickom kontakte. Mimo triedneho združenia ju poškodená kontaktovala asi
dvakrát s prosbou, aby sa v konkrétny deň pracovalo s maloletým ohľaduplnejšie, lebo v noci boli nejaké
problémy s obžalovaným. Počas 5. ročníka mal V. aj trikrát do týždňa žalúdočné problémy, ona ich

vyhodnotila ako žalúdočnú neurózu. Musela ho poslať zo školy domov, niekedy sa pýtal sám už po prvej
vyučovacejhodinestým,žemujenazvracanie,žehobolíbrucho.Opríčináchsvojichťažkostínehovoril,
na druhý deň prišiel riadne do školy a ona neskúmala, či rodičia navštívili s maloletým lekára. Ku koncu
druhého polroka školského roku 2015/2016 sa stav maloletého v uvedenom ohľade zlepšil. V 6. ročníku
mal vymeškaných len 5 vyučovacích hodín, čo je rozdiel oproti predchádzajúcemu roku. V kolektíve sa

vždy javil ako normálny, živý chlapec, v 6. ročníku už trochu sebavedomejší. Nikdy sa nesťažoval na
násilie v rodinnom prostredí. Vždy mal slabší prospech, pre ťažkosti s učením má individuálny výchovno-
vzdelávacíplánaprihodnotenísananehohľadíakonažiakasinýmivýchovno-vzdelávacímiporuchami.
Avšak má aj slabú prípravu. Matka v škole uviedla, že V. jej nepovie čo sa majú učiť a teda nevie s
ním pracovať a pomôcť mu. Keď dieťa zamlčí domáce úlohy, je to normálne, nie je to problém len u V.,
ktorý ale na rozdiel od väčšiny detí vyžaduje väčšiu pomoc pri učení. V 5. ročníku bolo cítiť, že doma

sa s ním viac pracuje, mal lepší prospech, v 6. ročníku sú jeho výsledky horšie, avšak učivo samotné je
náročnejšie, pribudli nové predmety, horší prospech môže súvisieť s tým. V 5. ročníku bol na polroka a
na konci roka hodnotený z väčšiny predmetov známkou 3, v 6. ročníku pri hodnotení polroka mal viac
štvorák. Matka ju upozornila na to, že maloletý dlhodobo užíva silné lieky, upozornila ju aj na zmenu
dávkovania lieku, s ktorým súvisí zmena správania. V súčasnosti V. netrpí bolesťami brucha a nutkaním

na zvracanie. Kategoricky odmietla šikanovanie V. v škole, on nie je typ, ktorý by sa nechal šikanovať.
Mal konflikty s jedným spolužiakom, ale to bolo vzájomné, navzájom si nadávali na rodičov.

SvedkyňaV..D.M.bolatriednouučiteľkoumaloletéhoV.od1.do4.ročníka,tedadoleta2014.Kuskutku
sa vyjadriť nevedela, maloletý sa jej v škole nesťažoval. Mal výkyvy v správaní, hlavne po víkende bol

utiahnutejší, nervóznejší. Neskôr jej matka povedala, že víkendy bývajú u nich rušné, že v noci musia
chodiť okolo bloku alebo noc strávia niekde inde. Dvakrát jej zavolala, že maloletý nepríde do školy,
lebo mali rušný víkend. V 1. ročníku bol V. veľmi živý a koncom roka začal mať problém s učením.
Pridružilo sa aj nevhodné správanie, začal byť agresívny, napr. išiel zotrieť tabuľu a kopol do niekoho,
išiel na toaletu a zhodil peračník, čo sa začalo riešiť so špeciálnym pedagógom. Najskôr ale situáciu

konzultovala s rodičmi, spolu hľadali riešenie. Isté obdobie bolo vidieť, že maloletý sa kontroluje, avšak
v 3. a 4. ročníku to už bolo nad jeho sily. Obžalovaný bol veľmi ústretový, riešil problémy v učení a
správaní maloletého, bol pripravený problémy odkonzultovať. Na maloletom V. nikdy nezaregistrovala
známky týrania, či už fyzického alebo psychického. Jej ani spolužiakom sa nezdôveril so situáciou v
rodine, rozprával len bežné veci, napríklad o aktivite rodiny počas víkendu a podobne. V roku 2012 bol

u maloletého diagnostikovaný syndróm ADHD, preto sa pri jeho výchovno-vzdelávacom procese úzko
spolupracuje so špeciálnou pedagogičkou.

Špeciálnou pedagogičkou na základnej škole je svedkyňa V.. V. W.. Vypovedala, že s V. prichádza
do kontaktu od septembra 2013, kedy nastúpila do práce po materskej dovolenke, spätne mala o

ňom informácie len z dokumentácie. Už v 1. ročníku triedna učiteľka M. avizovala, že maloletý je
hyperaktívny, upozorňuje na seba správaním, vyrušuje na hodinách, preto bol v roku 2012 odposlaný
na diagnostické psychologické vyšetrenie a následne na špeciálno-pedagogické vyšetrenie. Na základe
záverov vyšetrení a pre podozrenie na poruchy učenia sa stal žiakom s individuálno-výchovným plánom.
Nakoľko spomenuté problémy u maloletého pretrvávali, odposlala ho po troch rokoch od prvotných

vyšetrení, v roku 2015, na opakované vyšetrenia. Naviac, maloletý bol v prechodovom čase medzi
prvým a druhým stupňom, ktorý je najťažší, a v prípade, ak problémy neustúpia, pristupuje sa k
integrácii alebo individuálnemu začleneniu. V. bola odporúčaná integrácia, preto pracujú spolu na úrovni
školy. Spolupráca s matkou je a vždy bola na dobrej úrovni, minimálne štyrikrát do roka konzultujú
o individuálnom programe, ktorý sa upravuje smerom hore alebo dole, podľa aktuálnych schopností

a možností dieťaťa. S maloletým prichádza do kontaktu pravidelne odkedy nastúpil do 5. ročníka,
minimálne jedenkrát týždenne, resp. aj častejšie, nakoľko v matematike mal upravené učebné osnovy.
Realizuje sa to tak, že buď je priamou účastníčkou nejakého kooperatívneho vyučovania, túto formu
praktizovali na hodinách matematiky, kedy sedela s ním v lavici, písali spolu písomku a podobne, plus
pracuje s ním individuálne, čo je najúčinnejšie, stretávajú sa a rozprávajú sa aj počas prestávok. Od

V. sa dozvedela, že jeho otec bol vzatý do väzby a teda mohla sledovať jeho prežívanie v súvislosti
s uvedeným. O tom, čo predchádzalo väzbe vedela len od matky maloletého. Kým v 4. ročníku a na
začiatku5.ročníkaprežívalneurózy,bolestibrucha,hlavy,pýtalsadomov,bolnepokojný,pospomenutej
udalosti sa upokojil psychicky aj psychosomaticky, cítiť z neho pokojnejšiu atmosféru v rodine. V. sa jejzdôveril, že otec kričí a nadáva na mamu aj na neho, konkrétne výrazy aké mal používať nespomenul.
Matka ju v roku 2015 navštívila viackrát, sťažovala sa na správanie obžalovaného, že je verbálne
agresívny, nadáva, kričí. Pripustila, že maloletému mohla povedať, že keď je lenivý a neučí sa tak pôjde

do liečebno-výchovného zariadenia v Barci, kde sú umiestňované deti, ktoré nezvládajú učivo v školách
amajúporuchysprávania.Vspomenutomzariadenísapracujevmenšíchskupinách,po8-10žiakov,ku
ktorým je individuálny prístup, vzdelávanie prebieha pri dennom alebo týždennom pobyte. Umiestnenie
tam sa nevníma ako trest, ale normálny krok k tomu, aby bolo dieťa stimulované k lepšiemu učeniu alebo
správaniu. Vie, že V. užíva liek STRATTERA, ktorý môže predpísať buď neurológ alebo pedopsychiater,

dávkovanie tohto lieku sa upravuje v nadväznosti na vek, váhu dieťaťa, zmenu kolektívu a podobne.

Znalkyňa v odbore Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria MUDr. K. H. na hlavnom pojednávaní
obhájila znalecký posudok č. 58/2016, ktorý vypracovala dňa 14.03.2016. Pri jeho spracovaní
vychádzala z podkladov zhromaždených vo vyšetrovacom spise, z vyšetrenia obvineného ktoré
vykonala osobne, z jeho zdravotnej dokumentácie a odbornej literatúry. Aj z prečítaného znaleckého

posudku je zrejmý záver, že obžalovaný v čase kedy mal byť skutok spáchaný a ani v čase vyšetrenia
netrpel na žiadnu duševnú chorobu alebo poruchu v zmysle psychózy, bola u neho zistená emočne
nestabilná porucha osobnosti s rysmi nezdržanlivosti, s emočnou a afektívnou instabilitou a impulzivitou.
Etický osobnostný mantinel je nedostatočný, s nízkym prahom pre spúšťanie agresívnych prejavov.
Z psychiatrického hľadiska nie je možné trvalú osobnostnú štruktúru ovplyvniť a zmeniť liečením.

Pokiaľ obžalovaný bol v čase spáchania trestného činu pod vplyvom alkoholu, tak jeho ovládacia a
rozpoznávacia schopnosť bola zmenšená len nepodstatne a to len pod vplyvom užitého alkoholu,
podstatné zníženie ani vymiznutie týchto schopností zistené nebolo. Vzhľadom na zistenú závislosť
od alkoholu doporučuje sa ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou, s čím obžalovaný pri
vyšetrení súhlasil. Nakoľko nie je duševne chorý a jeho pobyt na slobode z hľadiska psychiatrického

nie je pre spoločnosť nebezpečný, ochranné psychiatrické liečenie nie je potrebné. Pri trestnej činnosti
kladenej obžalovanému za vinu nejednalo sa o chorobnú motiváciu, súviselo to s odbrzdením morálnych
zásad a zvýraznením impulzivity v stave opitosti, pričom patická opitosť zistená nebola. Alkohol
potencuje u obžalovaného afektívnu dráždivosť a pohotovosť, agresívnymi prejavmi uvoľňuje morálne
zábrany. Znalkyňa poukázala aj na zistenia vyplývajúce zo spisovej dokumentácie, že správanie

obžalovaného sa zmenilo v čase kedy začal v nadmernom množstve konzumovať alkoholické nápoje,
kým nepil bolo manželstvo harmonické. Znalkyňa na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný v
rámci vyšetrenia sám priznal, že konzumuje alkoholické nápoje, že preferuje destiláty, kontušovku alebo
borovičku a že máva tzv. okná. Prejavil vôľu podstúpiť ochranné protialkoholické liečenie ústavnou
formou, preto v znaleckom posudku navrhla toto uložiť, inak by ústavnú formu neodporučila. Na druhej

strane bol obžalovaný k svojmu pitiu pomerne málo kritický, racionalizoval a bagatelizoval ho a nemal
vyjasnený postoj k trvalej abstinencii. Znalkyňa stanovila obžalovanému dve diagnózy: 1. poruchy
psychiky a správania zapríčinené užívaním alkoholu - syndróm závislosti s poruchami správania a
agresivitou v stave opitosti (podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb diagnóza F 10.2), na základe tejto
doporučila ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. Znalkyňa v rámci výpovede opakovane

poukázala na to, že obžalovaný sám potvrdil konzum alkoholu v nadmernom množstve, nevyplýva to
teda len zo zápisníc o výpovediach svedkov a z dokumentov o jeho predchádzajúcej protizákonnej
činnosti. Závislosť od alkoholu u obžalovaného spadá do tretieho štádia podľa Jellinekovej klasifikácie,
kde typické sú obhajoba pitia, hľadanie, vyrábanie dôvodov na pitie, problémy v práci a v rodine,
rôzne typy telesných príznakov ako bolesť hlavy, tras, abstinenčné príznaky po odňatí alkoholu, človek

už nie je schopný zastaviť sám svoje pitie, stráca nad pitím kontrolu. Má viac ako 30-ročnú prax,
zaoberala sa niekoľkými tisíckami ľudí závislými od alkoholu, teda s diagnostikou v tomto smere nemá
problém. Čo sa týka druhej diagnózy: emočne nestabilná porucha osobnosti - impulzívny typ (podľa
medzinárodnej klasifikácie chorôb diagnóza F 60.30) znamená, že obžalovaný má nízky prah pre
spúšťanie agresívnych prejavov, pričom túto trvalú osobnostnú štruktúru nie je možné ovplyvniť a zmeniť

liečením. Duševná choroba v pravom zmysle slova u obžalovaného zistená nebola, jeho konanie teda
nemalo patologický podtext. Syndróm závislosti od alkoholu je porucha, avšak môže pri ňom dôjsť aj
ku vzniku tzv. alkoholickej psychózy, ktorá sa prejavuje bludmi, poruchami vnímania tzv. halucináciami,
kde sa už hovorí o duševnej chorobe v zmysle psychózy. Alkoholickú psychózu u obžalovaného nie je
možné konštatovať, nejde tu teda o také štádium alkoholizmu, aby sa mohlo hovoriť o chorobe v zmysle

psychózy, ide len o syndróm závislosti od alkoholu. Duševnú chorobu, resp. poruchy duševného stavu
do minulosti, spred času vyšetrenia, je možné zistiť z rodinnej anamnézy, osobnej anamnézy, kde zisťuje
sa prierez životom vyšetrovanej osoby, napr. či nemala zníženú známku zo správania, nebola stíhaná
ako osoba mladistvá a pod..Znalkyňa v odbore Klinická psychológia detí, Klinická psychológia dospelých V.. R. R. vyšetrila obidvoch
poškodených a svoje poznatky zhrnula v znaleckom posudku č. 6/2016, ktorý vypracovala dňa

16.02.2016 a obhájila v rámci výpovede na hlavnom pojednávaní. Vyšetrenie zamerala na komplexné
posúdenie psychického stavu poškodených J. A. a V. A., ktoré pozostávalo z toho, že pozorovala
ich správanie, reakcie, tempo reči, pracovný a osobný kontakt, vyšetrila osobnú anamnézu, pýtala
sa na fungovanie v minulosti, rodinnú anamnézu, zdravotný stav, pracovný stav a podobne. Psycho-
diagnostické vyšetrenie prispôsobila individuálne vyšetrovaným osobám, zvolila testy na vyšetrenie

intelektu, pamäti, afektivity. Po analýze výsledkov psychologického znaleckého vyšetrenia uzavrela,
že mentálno-kognitivína výkonnosť poškodenej je priemerná, pamäťové schopnosti nemá narušené v
žiadnej zo svojich základných zložiek, má dobrú pamäť. Aktuálna rozumová kapacita poškodeného V. A.
je v pásme horného priemeru, čo v porovnaní s dosahovanými školskými výsledkami je istý podvýkon.
Rozsah vedomostí má primeraný veku. Pamäťové schopnosti poškodeného sú nerovnomerné, má
oslabené percepčno-kognitívne schopnosti, v súlade s klinickým obrazom vývinových porúch učenia,

najmä oslabenú schopnosť koncentrácie. Celkovo pamäťové výsledky dosahujú priemerného výsledku,
je spôsobilý zachytiť, udržať a zámerne vyvolať z pamäte exponovaný materiál, nemení, neskresľuje
podstatu vypovedaného. Osobnosť poškodenej J. A. je citovo závislá, submisívna, neurolabilnejšia,
emočne skôr uzatvorená, introvertovaná, rezervovaná, je ochotná podriadiť sa, s prejavmi neurózy,
úzkostno-depresívnej afektivity, pasivity, sociálnej utiahnutosti a precitlivenosti. Sú u nej prítomné

známky typické pre syndróm týranej osoby - markantná citová ambivalentná väzba na manžela napriek
opakujúcim sa situáciám ohrozenia. Sú u nej prítomné príznaky spadajúce pod posttraumatickú stresovú
poruchu. Osobnosť maloletého V. je vo vývine. Javí sa úzkostný, osobnosť sa vyvíja neurotickým
smerom, citlivo, zraniteľne, súčasne potláčajúci množstvo úzkostných emócií so znakmi citového
preťaženia, ktoré pravdepodobne prestupuje aj do školských výsledkov, ktoré sa javia v kontexte

rozumovej kapacity podvýkonové. Vývin maloletého sa javí vážne zneurotizovaný neustálym konfliktom
medzi rodičmi, ako aj agresívnym správaním otca. U poškodenej je L-lží skóre nízke, 10%, nemá
tendencie k sociálne žiadúcim sebaopisom, lživosti, nie sú u nej prítomné znaky ku konfabulačným
odpovediam. V reprodukcii sa opiera o vlastné spomienky, ktoré popisuje vecne, automaticky, nemení
sled základných dejových súvislostí, v popise je detailná, teda celkovo kvalitatívna analýza jej výpovede

svedčí pre autentickú, neštylizovanú, vierohodnú výpoveď. Poškodený V. A. vypovedá adekvátne, veku
primerane, bez skresľovania, vymýšľania, zveličovania alebo bagatelizovania. Je autentický, miestami
váhavý, inokedy viac spontánny, s množstvom detailov. V časovom popisovaní udalostí je chaotickejší,
čo však je typické v prípade, ak deti autenticky opisujú prežité. Je u neho zachovaná všeobecná
schopnosť objektívne vypovedať o prežitom, rovnako je zachovaná aj špecifická schopnosť objektívne

vypovedať. Pokiaľ však má vypovedať proti svojej najbližšej vzťahovej osobe, nedá sa vylúčiť, že
vypovedať odmietne, resp. môže vypovedať opačne, čo je u detí bežné, nakoľko situácia výpovede
proti rodičovi je emočne a morálne nadlimitne záťažová. Zo psychologického hľadiska sú obidvaja
poškodení vo svojich výpovediach hodnoverní. Maloletý poškodený s najväčšou pravdepodobnosťou
nie je matkou manipulovaný v tom, aby nevypovedal. Autenticky sa svojho otca bojí, ale bojí sa aj o

matku. Pri výsluchoch detí vo veku poškodeného je dôležitý napr. aj tón akým s nimi cudzí dospelý
hovorí, v akom prostredí sa pri výsluchu nachádza, u detí rozhodujú detaily. Pri výpovedi pred znalcom
v prostredí ambulancie bol uvoľnený a spôsobilý opísať domáce prostredie v danej veci. Podľa znalkyne
je rozhodujúce, že u poškodenej J. Burikovej zistila známky typické pre syndróm týranej osoby a
u maloletého poškodeného vážne zneurotizovaný vývin neustálym konfliktom medzi rodičmi, najmä

agresívnym správaním otca, vysokou hladinou nepohody v domácom prostredí, prežívaným strachom
o matku; toto je súčasťou obrazu CAN, teda syndrómu týraného dieťaťa.
Znalkyňa v rámci výpovede na hlavnom pojednávaní upozornila, že celá výpoveď poškodenej v rámci
psychologického vyšetrenia bola typická pre ženy, ktoré sú týrané, to znamená, že bolo množstvo
kontraintuitívnychvýpovedí,paradoxnýmspôsobomreagovalaapopisovalavzťah,ktorývzásadevníma

ako dobrý, až na správanie obžalovaného pod vplyvom alkoholu. Jej vyjadrenia boli premenlivé, začínala
tým, že je to jej vina, že určite niekde ona urobila chybu, potom prechádzala k tomu, že sa cíti vyčerpaná
emočne, finančne, a potom sa dostavili záchvaty sebaľútosti a sebaúcty. Ona vnímala manželstvo s
obžalovaným spočiatku ako veľmi dobré, kým bol triezvy bol normálny. Má ho rada doposiaľ, len jej je
ľúto, že sa k nej tak správal a v zásade by s ním chcela fungovať aj ďalej, cíti tiež, že V. má svojho

otca rád. Najväčšou prekážkou bolo správanie obžalovaného pod vplyvom alkoholu, ktoré popísala ako
veľmi ohrozujúce, devalvujúce, dehonestujúce jej osobu. Obžalovaný bol nekritický k svojmu správaniu
a častokrát si ani nepamätal ako sa k nej správal, obviňoval ju, že si to vymyslela. Keď nepije, je dobrý.
Presne takým spôsobom to popisoval aj maloletý V. keď uvádzal, že má svojho otca rád a že keď nepije,je iný. S matkou spával, chránil ju, pretože matka má väčší zrakový hendikep ako otec, tak mal tendenciu
byť neustále v strehu, dával pozor v akom stave príde otec domov. Opakoval, že otec je dobrý keď
je triezvy. Záver v zmysle syndrómu týranej osoby u maloletého poškodeného vyvodila z obranných

mechanizmov, ktoré sú typické u detí, ktoré zažívajú dlhodobý stres a buď prenesú vinu na seba, alebo
celé to popierajú v zmysle že ich to netrápi, že to necítia. Súčasne to u detí vyvoláva obrovské napätie,
ktoré napríklad V. ventiloval neustálym chodením, počas vyšetrenia nedokázal sedieť, bol nervózny keď
popisoval otcovo správanie, stúpal jeho tlak, čo sa prejavovalo do nepokoja v správaní, čo sa u zdravého
dieťaťa nevyskytuje. Spomenuté obranné mechanizmy sa vyvinú len vtedy, keď na dieťa dlhodobo,

teda nie jednorazovo, pôsobia situácie alebo udalosti, na ktoré dieťa nemá kapacitu. Keď je dieťa v
stresovej situácii ktorá sa neopakuje, tak sa u neho prejavia len nejaké prechodné príznaky, ktoré sa
ani v psychologických testoch nedajú zachytiť. Pokiaľ sa to už v testoch zachytí, znamená, že psychika
je dlhodobo k tomu exponovaná. Maloletý V. má intelekt v pásme horného priemeru, napriek tomu je
podvýkonový v škole, čo môže byť spôsobené tým, že má množstvo vývinových porúch učenia, ale
nedá sa vylúčiť, že je to práve vplyvom stresu, vplyvom toho, že sa doma nevie v kľude učiť. Všetky

psychologické závery sa však vyjadrujú len v pravdepodobnostnej rovine. Ďalej znalkyňa objasnila, že
pri prítomnom syndróme týranej osoby je obraz iný, sú skôr oblasti, v ktorých sa prejavujú rôzne ťažkosti,
kognitívne, emočné a behaviorálne, to znamená, že u každej osoby je to individuálne, pretože každý je
iný typ osobnosti, má inú pamäť a intelekt, takže syndróm týranej osoby môže mať u každej z nich iný
prejav. Sú isté charakteristické znaky, avšak pokiaľ sa nevyskytnú, neznamená, že sa syndróm nedá

konštatovať. Syndróm týranej ženy charakterizujú štyri základné znaky a to: týraná osoba verí, že to
čo sa deje je jej vina a nejakým závažným spôsobom s tým súvisí, nevie si predstaviť, že by niekto
iný mohol niesť za to vinu; prejavuje a prežíva enormný, závažný strach o seba, o svoje deti a o svoju
bezpečnosť; napriek intelektu nevidí východisko, nie je schopná sa postaviť k situácii, je bezmocná; a
nakoniec viera v to, že človek ktorý týra je schopný pomstiť sa jej, preto sa musí chrániť, lebo jeho vplyv

je väčší ako jej zdroje a verí vo všemocnosť tyrana. V súvislosti s týmito znakmi je výpoveď poškodenej
o tom, že celé je to jej vina, napriek priemernému intelektu a tomu, že sa vie o seba a syna postarať,
nevedela riešiť situáciu a išla do pasivity, pasívne tolerovala správanie obžalovaného. Znaky typické
pre týrané dieťa, ktoré konštatovala u maloletého V. a mali vzniknúť ako reakcia na jeho prítomnosť
pri hádkach rodičov, nedá sa vylúčiť, že by nemohli vzniknúť v prípade, ak bol dlhodobo šikanovaný, o

čom však znalkyňa nemala vedomosť. Znalecké dokazovanie je v pravdepodobnostnej rovine, teda je
len pravdepodobné, že syndróm týraného dieťaťa vznikol u V. len v dôsledku správania obžalovaného.
Vychádzala pri svojich záveroch z toho čo jej povedal maloletý, pričom nemala dôvod pochybovať o
jeho výpovedi, jeho vierohodnosť je dobrá. Hypoteticky sa spomenuté symptómy u maloletého mohli
vyvinúť v súvislosti s nejakým iným správaním, nedá sa jednoznačne uzavrieť, či syndróm týraného

dieťaťa sa u maloletého vyvinul len v dôsledku správania sa obžalovaného, alebo či sa tak mohlo stať v
dôsledku toho, že bol prítomný pri nezhodách medzi rodičmi a v napätých situáciách. Je to však ťažké
oddeliť, ale domáce prostredie ako celok vytvorilo u neho enormne stresujúce podmienky. Znaleckým
skúmaním tiež nie je možné určiť časovo kedy sa syndróm týranej osoby u vyšetrovanej osoby vyvinul.
Je možné len stanoviť, či osoba ním trpí v čase vyšetrenia a nakoľko je vysoká pravdepodobnosť, že

sa nevyvinul v tom danom dni, znamená, že musel byť prítomný nejaký čas predtým, čo sa však nedá
vyjadriť určitou časovou sekvenciou. Nie je možné zistiť dĺžku vývoja syndrómu, je to individuálne, avšak
minimálne dvakrát musí byť človek exponovaný nejakej stresujúcej udalosti. Aj jednorazová udalosť
sa môže vyvinúť do syndrómu týranej osoby, vývoj v takom prípade trvá mesiac až tri mesiace, avšak
v danom prípade ide o inú situáciu, kde sa mali chronicky opakovať určité udalosti. V nadväznosti

na psychologický posudok zo dňa 26.03.2016, podľa ktorého sa maloletý V. javí ako osobnosť so
sklonmi k zvýšenému úzkostlivému prežívaniu, viac utiahnutý a citlivo reagujúci, znalkyňa uviedla,
že ak je dieťa úzkostlivé, má tendenciu obozretnejšie vyhodnocovať čokoľvek čo na neho v živote
pôsobí, avšak úzkostlivé dieťa automaticky neznamená, že bude trpieť syndrómom týraného dieťaťa.
Ak by V. vyrastal v normálnej atmosfére pri zdravých vzťahových osobách, bol by len úzkostlivé dieťa,

ktoré by možno dozrievaním vyrástlo v osobu bez žiadnych ťažkostí. Ak rozhodné faktory dlhodobo
a chronicky pôsobia na osobu, je väčšia pravdepodobnosť, že sa vyvinie syndróm týranej osoby,
avšak sú deti, ktoré zažívajú extrémnu záťaž a vyrastajú v zdravej holdingovo milujúcej rodine, ktorá
dieťa podrží a syndróm týraného dieťaťa sa vôbec nevyvinie. Nedá sa teda pozerať na to, či vonkajší
stresor má potenciál vyvolať traumu, ale musí sa pozerať stále na to, aká osobnosť spracováva prežitú

traumu a v akom kontexte tá osoba vyrastá. U detí zázemie v ktorom vyrastajú zohráva veľkú úlohu, u
dospelých sú to skôr osobnostné predispozície, ktoré vypovedajú o tom, či niečo bude spracovávané
traumaticky. Aj u dominantných typoch osobností, ktorými poškodení nie sú, sa môže vyvinúť syndróm
týranej osoby. Je však väčšia pravdepodobnosť, že syndróm sa prejaví u submisívnej, citovo závislej aneistej osoby. To, či sa syndróm týranej osoby vyvinie, súvisí samozrejme aj so subjektívnym vnímaním
každého človeka, ktoré je súčasťou integrity každého. Napríklad jedna žena môže vnímať správanie
manžela ako týranie, druhá žena to isté správanie by nevyhodnotila ako týranie, nevyvinul by sa u

nej syndróm týranej ženy, teda osobnosť zohráva svoju úlohu. Sú ženy, ktoré môžu žiť v absolútne
chronickom konfliktom manželstve a syndróm týranej ženy sa u nich nevyvinie. Znalkyňa mala vedomosť
o vývinových poruchách učenia na strane maloletého V. v zmysle dysleksie, dysgrafie a dyskalkúlie,
aj o ADHD syndróme, čo je porucha pozornosti spojená s hyperaktivitou, preto aj uzavrela, že jeho
školská výkonnosť a schopnosť koncentrovať sa na výkon v škole môže byť blokovaná aj týmito vecami,

avšak na druhej strane samé osebe neznamenajú podvýkon dieťaťa. Napríklad ADHD nie je závažné
ochorenie, je to bežná odchýlka výkonnosti dieťaťa. Prítomnosť ADHD alebo vývinových porúch učenia
nemá súvis s tým, či sa u dieťaťa vyvinie syndróm týraného dieťaťa, sú to dve nezlučiteľné oblasti. Obraz
šikanovaného dieťaťa môže byť totožný s obrazom týraného dieťaťa, ale u maloletého V. nezistila, že by
syndróm týraného dieťaťa mohol súvisieť s obrazom mimo rodiny, on sám nevypovedal o ničom, čo by
ho mimo rodiny enormne stresovalo a čo by nejako súviselo so školou. K vyjadreniu obžalovaného, že

nie je pravdou konštatovanie, že poškodená nebola psychiatricky liečená, keďže ešte počas štúdia na
strednej škole sama vyhľadala a absolvovala psychiatrické sedenia pre problémy, ktoré mala so štúdiom
na internátnej škole, znalkyňa uviedla, že konštatovaný syndróm u poškodenej sa nevyvinul v súvislosti
s tým, na čo obžalovaný poukázal, u poškodenej nezistila motív pre zamlčovanie iných stresorov.
Poškodená netrpí posttraumatickou stresovou poruchou, preto nedala podnet pre ďalšie vyšetrenia a

liečbu. Záverom znalkyňa vysvetlila prejavy syndrómu týraného dieťaťa, ktoré sú iné ako u syndrómu
týranej ženy. Syndróm týraného dieťaťa je obrovský balík v troch oblastiach: kognitívnej, behaviorálnej
a emocionálnej. Nemá základné charakteristiky, u dieťaťa sú to balíky problémov v oblasti výkonu,
nevie sa sústrediť v škole, má poruchy správania, koncentrácie, podvýkon; v oblasti emocionálnej sú
to depresivita, úzkostnosť, plačlivosť, inhibovanosť, uzatvorenosť, neurotické pomočovanie, nechuť k

jedlu; v sociálnej oblasti sa zužuje fungovanie, je prítomné vyhýbanie sa sociálnemu správaniu.

Na hlavnom pojednávaní boli prečítané listiny:

Predbežná správa psychologičky V.. R. R. pred vypracovaním znaleckého posudku, v ktorej

hodnotí maloletého V. A. ako psychicky zdravého desaťročného chlapca s priemernými rozumovými
schopnosťami, nerovnomernými pamäťovými schopnosťami pri oslabení recepčno-kognitívnych
schopností v súlade s klinickým obrazom vývinových porúch učenia. Spomenuté oslabenia neovplyvňujú
závažným spôsobom schopnosť maloletého objektívne vnímať realitu, pamätať si podstatné a vyvolať
z pamäte spomienky. V rámci vyšetrenia maloletý spolupracoval, aj keď bol nervózny a napätý,

popísal situácie násilia otca voči matke a sebe v súlade s trestným oznámením podaným ošetrujúcou
pedopsychiatričkou MUDr. T., kde súčasne udal, že otca má rád, najmä keď je triezvy a venuje sa
mu. Maloletý je silne citovo viazaný na matku, s protektívnymi prvkami vyplývajúcimi z jej zrakového
defektu. Nemá sklony k lživosti a neobjektívnej výpovedi, nie je manipulovaný matkou. Poškodená J. A.
má orientačne normálny priemerný intelekt, pravdepodobne až hranične nadpriemerný vo verbálnych

schopnostiach. Má nenarušenú pamäť, je spôsobilá časovo presne vypovedať. Je výrazne oslabená
stresom, prítomné sú úzkostno-depresívne znaky v afektivite, pocity viny, s prítomnými známkami
typickými pre syndróm týranej osoby - pretrvávajúca väzba na manžela napriek opakujúcim sa situáciám
ohrozenia a poníženia.

Vyjadrenie psychologičky V.. R. R., k plánovanému druhému výsluchu maloletého poškodeného, v
ktorom neodporučila zrealizovať úkon s poukazom na celkový psychický stav maloletého, výsluch v
prítomnosti cudzích osôb a na kameru by bol enormným psychickým tlakom na neho.

Lekárska správa V.. C. T., pedopsychiatričky, zo dňa 20.01.2016, v ktorej vyhodnotila stav maloletého

V. ako posttraumatickú stresovú poruchu (v dôsledku neprimeranej záťaže doma - agresivita otca,
neprimerané správanie hraničiace s týraním). Vzhľadom na uvedené je nutné upraviť pracovnú dobu
matky, aby táto korešpondovala s dobou pobytu maloletého v škole, aby mal maloletý v domácom
prostredí ochranu matky. Maloletý má veľmi zlé výsledky v škole a trpí poruchami správania.

Lekárska správa V.. C. T. zo dňa 04.03.2016 hovorí, že maloletý V. bol v jej ambulancii opakovane
kontrolovaný a nastavený na liečbu pre závažnú dekompenzáciu psychického stavu, ktorý zatiaľ nie je
stabilizovaný, maloletý je naďalej úzkostný a obáva sa prepustenia otca z vyšetrovacej väzby. Na polícii
sa bál vypovedať na kameru, že to ukážu otcovi a tento ho zbije. Maloletý má zhoršený spánok, narušenývýkon v škole. Vzhľadom na závažnosť psychického stavu maloletého pedopsychiatrička neodporučila
jeho výsluch.

Správy Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie:
- zo psychologického vyšetrenia maloletého V. A. zo dňa 14.09.2012 na žiadosť triednej učiteľky a
rodičov z dôvodu ťažkostí v písaní a čítaní, nepozornosti, výkyvov v učení a nezapamätania si úloh. Bolo
uzavreté, že úroveň mentálnych schopností vo verbálnej i názorovej zložke intelektu je u maloletého
v hornom pásme priemeru až ľahkého nadpriemeru. Osobnosť je skôr sangvinického temperamentu -

spoločenský, prispôsobivý, extrovertovaný typ, ktorý vyžaduje pravidelnú kontrolu povinností. Rodičia
maloletého majú sťaženú úlohu pri výchove, matka je nevidiaca, otec má poruchu zraku, avšak svoje
rodičovské povinnosti sa snažia plniť čo najlepšie. Konštatované vývinové poruchy učenia - dysleksia,
dysgrafia, neznámej etiológie,
- zo špeciálno-pedagogického vyšetrenia zo dňa 09.03.2015, ktoré bolo realizované na návrh školy
a so súhlasom rodičov z dôvodu aktualizácie diagnostiky školských schopností a odporúčania do

vzdelávacieho procesu. Po rozhovore s matkou maloletého, pedagógom, asistentom pedagóga,
diagnostike vývinových porúch učenia, rozboru žiackych prác a zošitov maloletého a testov bola
vyhodnotená úroveň čitateľských zručností a návykov ako nerovnomerná, vyžaduje nadmerné
sústredenie sa na techniku čítania na podklade vývinového oslabenia zrakovej percepcie a orientácie
na ploche, nerovnomerná je aj úroveň pisateľských zručností a návykov so záverom dysgrafia,

dysortografia. Úroveň matematických vedomostí a schopností je rovnako nerovnomerná, zaostáva o
viac ako dva roky na báze vývinových deficitov, emočnej záťaže, nevylučuje sa ani organický podklad
ťažkostí, kalkulasténia. Maloletý V. bol vyhodnotený ako žiak so špeciálnymi výchovno - vzdelávacími
potrebami pre prítomnosť vývinovej poruchy učenia dysortografie. Odporúčané bolo vzdelávanie podľa
individuálneho vzdelávacieho programu v bežnej triede základnej školy s úpravou učebných osnov, v

teoretických predmetoch, vylúčením niektorých vzdelávacích foriem (napr. písanie klasických diktátov),
úpravou niektorých vyučovacích metodík a na matematike okrem iného dovoliť používanie kalkulačky
na hodinách i previerkach,
- dodatok zo dňa 16.12.2015 k správe z diagnostického špeciálno - pedagogického vyšetrenia z dôvodu
ťažkostí maloletého V. pri výučbe jazyka nemeckého, odporučené bolo vzdelávať ho v tomto predmete

formou začlenenia podľa individuálneho vzdelávacieho programu v bežnej triede základnej školy, s
úpravou učebných osnov. Súčasne bolo navrhnuté vylúčiť z klasifikácie tento vyučovací predmet,
- z kontrolného psychologického vyšetrenia zo dňa 31.05.2016 zrealizovaného po prestupe maloletého
V. na druhý stupeň základnej školy. Maloletý bol psychologicky vyšetrený dňa 26.03.2016. V osobnostnej
charakteristike sa javil byť so sklonom k zvýšenému úzkostlivému prežívaniu - viac utiahnutý, citlivo

reagujúci. Prejavy extroverzie a introverzie boli vyvážené. Maloletému bolo odporúčané pokračovať
v špeciáno-pedagogickej starostlivosti a vo výchovno - vzdelávacnom procese sa riadiť pokynmi
špeciálneho pedagóga, tolerovať pomalšie pracovné tempo, zvoliť pokojný a rešpektujúci prístup s
dôraznom na podporu zdravého sebavedomia, zabezpečiť podporu špeciálneho pedagóga na ZŠ.

Príbalový leták k lieku STRATTERA, v ktorom sú okrem iného popísané veľmi časté vedľajšie účinky
(môžu postihnúť viac než jedného z desiatich ľudí) u detí a mladistvých nad 6 rokov, je to bolesť
hlavy, bolesť žalúdka, znížená chuť do jedla (strata pocitu hladu), pocit nevoľnosti alebo nevoľnosť,
ospalosť, zvýšený krvný tlak, zvýšená srdcová frekvencia, ktoré po čase môžu u pacienta vymiznúť; ako
aj časté vedľajšie účinky (môžu postihnúť až jedno z desať ľudí) u detí a mladistvých nad 6 rokov, je

to podráždenosť, problémy so spánkom, depresia, pocity smútku alebo beznádeje, pocit úzkosti, tiky,
závrat, strata chuti do jedla, ľahostajnosť, únava, úbytok hmotnosti a iné.

Správa opatrovníka maloletého poškodeného Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa
11.03.2016 z ktorej vyplýva, že spisová dokumentácia maloletého je na tamojšom úrade evidovaná od

roku 2015 v súvislosti s návrhom rodičov maloletého na schválenie právneho úkonu za maloleté dieťa,
na základe ktorého sa na Okresnom súde Košice II vedie konanie pod sp. zn. 27P/317/2015. Na návrh
matky maloletého ten istý súd v konaní 23P/36/2016 uznesením zo dňa 02.02.2016 predbežne zveril
maloletého do osobnej starostlivosti matky a otcovi uložil povinnosť prispievať na jeho výživu po 30,00 €
mesačne. Matka maloletého J. A. je zamestnaná ako masérka na trvalý pracovný pomer v Centre relaxu

P. s čistým mesačným príjmom 200,00 €, ku ktorému poberá invalidný dôchodok 287,00 € mesačne
a prídavok na dieťa. V trojizbovom byte ktorý obývajú má maloletý vyhradenú izbu ktorú užíva a má
vytvorené vhodné podmienky pre zdravý fyzický a psychický vývin. Otec maloletého je vo väzbe v ÚVV
a ÚVTOS Košice. Maloletý je žiakom 5. ročníka Základnej školy Q. L. na Q. XX v Košiciach, stravuje sav školskej jedálni a v škole navštevuje krúžok „Šmolko“. Je sledovaný v neurologickej ambulancii MUDr.
Z., kde sa podrobuje kontrolným vyšetreniam každé tri mesiace a v ambulancii detskej psychiatričky
MUDr. T., ktorú navštevuje od decembra 2015. Užíva lieky predpísané neurológom. Je integrovaný, má

individuálny študijný plán a pomoc špeciálnej pedagogičky. Z vyjadrenia matky má úrad informáciu o
tom, že dňa 20.01.2016 bola s maloletým na kontrolnom vyšetrení u MUDr. T., kde bol maloletý nervózny,
mal zmenené správanie a povedal jej nech to dá na „sociálku“, pretože otec mal u neho poslednú šancu,
ale nedodržal sľub že prestane piť alkohol. Noc pred vyšetrením prišiel otec maloletého domov opitý o
04,00 hod. ráno, zobudil syna. Následne maloletému bolo ľúto, že to povedal lekárke, lebo vzápätí sa

pýtal, či už otca neuvidí. MUDr. T. nahlásila synove vyjadrenie na polícii. Matka dňa 12.06.2015 podala
na otca maloletého trestné oznámenie z dôvodu fyzického ataku pod vplyvom alkoholu, za toto konanie
bol odsúdený. Na základe trestného oznámenia z 20.01.2016 polícia vypočula matku maloletého a otca
zadržala, do väzby bol vzatý dňa 25.01.2016. Maloletý V. dňa 22.01.2016 odmietol na polícii vypovedať.

K osobe obžalovaného boli prečítané listiny:

Správa o povesti vypracovaná Miestnym úradom Mestskej časti Košice - N. Q., podľa ktorej sú
obžalovaný, jeho manželka J., rod. V. a syn V. prihlásení k trvalému pobytu na T. č. X v Košiciach, kde
ich pobyt sa viaže k bytu č. XX. Na obžalovaného nebola podaná sťažnosť a mestskou časťou nebol
riešený v rámci priestupkového konania.

Hodnotenie Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Košiciach, v ktorom
obžalovaný vykonával väzbu od 25.01.2016 do 07.03.2017, je pozitívne, obžalovaný sa počas výkonu
väzby správal slušne a disciplinovane, plnil nariadenia vyplývajúce z ústavného poriadku a dodržiaval
režim dňa. Disciplinárny trest mu uložený nebol. Kontakt s primárnou rodinou udržiaval prostredníctvom

návštev, korešpondencie a telefónu.

Prepúšťacia správa vypracovaná lekármi Nemocnice pre obvinených a odsúdených a ÚVTOS Trenčín
preukazuje, že obvinený bol na oddelení neurológie hospitalizovaný od 06.10.2016 do 11.10.2016,
podrobil sa odbornému vyšetreniu zraku.

Prehľad pohybov na účte obvineného v ÚVV a ÚVTOS Košice preukazuje, že počas výkonu väzby
finančne dobrovoľne podporoval poškodenú, ktorej pravidelne jedenkrát v mesiaci posielal 250,00 €.

Odpis registra trestov ako aj trestný rozkaz Okresného súdu Košice II sp. zn. 5T 133/2015 zo dňa

29.12.2015 svedčia o tom, že obžalovaný bol jedenkrát súdne trestaný, citovaným rozhodnutím, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 14.01.2016, mu bol za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.
1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona, ktorého sa dopustil dňa 12.06.2015 voči poškodenej J. A., uložený
trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, výkon ktorého bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu
v trvaní 18 mesiacov a obžalovaný bol zároveň zaviazaný nahradiť poškodenému Všeobecná zdravotná

poisťovňa, a.s. spôsobenú škodu vo výške 134,65 €.

Za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa dopustil dňa 11.03.2015 voči svojej
manželke J. A. a synovi V. tým, že im vulgárne nadával, bol postihnutý pokutou vo výške 25,00 €,
priestupokbolprejednanýOkresnýmúradomKošicepodsp.zn.OU-KE-OVVS2-2015/026273.Uvedené

vyplýva z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

Obžalovaný sa listom zo dňa 23.01.2017 obrátil na Centrum pre liečbu drogových závislostí Košice so
žiadosťou o prijatie na protialkoholické liečenie v prípade prepustenia z väzby.

Centrum pre liečbu drogových závislostí Košice reagovalo listom zo dňa 31.01.2017 tak, že na ústavnú
liečbu je potrebné objednať sa osobne v ambulancii na Skladnej 2 v Košiciach.

Podľa písomnej informácie Centra pre liečbu drogových závislostí Košice obžalovaný je objednaný na
ústavnú protialkoholickú liečbu na deň 29.03.2017.

Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie s cieľom náležite zistiť skutkový stav veci tak, aby
o ňom neboli dôvodné pochybnosti, čo je nevyhnutným a základným predpokladom pre spravodlivé
rozhodnutie. S rovnakou starostlivosťou súd pristupoval k objasňovaniu okolností a vykonávaniudôkazov svedčiacich proti obžalovanému, ako aj okolností a dôkazov svedčiacich v jeho prospech.
Akceptoval pritom právo procesných strán navrhovať, obstarávať a predkladať dôkazy, nemal dôvod
odmietnuť ani jeden z nich a v zmysle naplnenia zásady podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku aj bez

návrhu procesných strán predvolal a vypočul tri svedkyne. Všetky vyššie popísané dôkazy boli získané
a vykonané zákonným spôsobom. Následne, v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov (§ 2
ods. 12 Trestného zákona) súd vykonané dôkazy opätovne starostlivo, dôsledne a nestranne zhodnotil
a zároveň súc viazaný právnym názorom odvolacieho súdu dospel k záverom vyjadreným vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

H. A. je stíhaný za zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods. 3
písm. d/ Trestného zákona. Takéhoto zločinu sa dopustí ten, kto týra blízku osobu alebo osobu, ktorá je
v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobujúc jej fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie:
- bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým
zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou

izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie
alebo obmedzuje jej bezpečnosť,
- bezdôvodným odopieraním stravy, oddychu alebo spánku alebo odopieraním nevyhnutnej osobnej
starostlivosti, ošatenia, hygieny, zdravotnej starostlivosti, bývania, výchovy alebo vzdelávania,
a spácha čin závažnejším spôsobom konania, pričom v danom prípade sa za závažnejší spôsob konania

považuje páchanie trestného činu po dlhší čas (§ 138 písm. b/ Trestného zákona).

Objektívna stránka žalovaného trestného činu spočíva teda v konaní páchateľa, ktorý týra blízku osobu
alebo osobu, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobujúc jej fyzické utrpenie alebo psychické
utrpenie niektorou z foriem uvedenou v ustanovení § 208 Trestného zákona. V prejednanom prípade

blízkou osobou je manželka obžalovaného J. A. (§ 127 ods. 4 Trestného zákona) a osobou, ktorá bola
v sledovanom období vo výchove obžalovaného (aj jeho manželky), je jeho syn V., nar. XX.XX.XXXX.

Týraním rozumie Trestný zákon také zlé zaobchádzanie s osobou, ktoré sa vyznačuje vyšším stupňom
hrubosti, bezcitnosti a bezohľadnosti, ako aj určitou trvalosťou, aj keď nemusí ísť o sústavné a dlhý čas

trvajúce konanie, avšak konanie páchateľa musí týraná osoba pre jeho krutosť a bezohľadnosť alebo
bolestivosť pociťovať ako príkorie ťažké.

Zo subjektívnej stránky sa pri danom trestnom čine vyžaduje úmysel.

Je nepochybné, že v sledovanom období, od leta 2013 do 21.01.2016, žili obžalovaný H. A., jeho
manželka J. a syn V. v spoločnej domácnosti v trojizbovom byte č. XX na ulici T. č. X v Košiciach.
Obžalovaný podnikal na základe živnostenského oprávnenia ako masér, mal zriadenú chránenú
dielňu. Poškodená bola rovnako zamestnaná ako masérka v Centre relaxu P., zároveň ako zdravotne
postihnutá, nevidiaca, poberala invalidný dôchodok. Zrakovo hendikepovaný je aj obžalovaný. Z

uvedeného dôvodu mali osobnú asistentku v osobe J. M., ktorej vypomáhal jej syn X. M., zabezpečoval
prepravu do práce a maloletého do školy. V. sa stal v školskom roku 2011/2012 žiakom 1. ročníka
Základnej školy na Q. XX v Košiciach. Už v septembri 2012 mu boli pri psychologickom vyšetrení,
ktorému sa podrobil na návrh triednej učiteľky, zistené vývinové poruchy učenia dysleksia a dysgrafia
neznámej etiológie. Na základe výsledkov ďalšieho špeciálno-pedagogického vyšetrenia bol pre

prítomnosť vývinových porúch učenia od roku 2015 vzdelávaný formou začlenenia podľa individuálneho
vzdelávacieho programu v bežnej triede spomenutej základnej školy, pri úprave učebných osnov. V
súčasnosti je žiakom 7. ročníka, 6. ročník opakoval pre dlhodobú práceneschopnosť (od 15.04.2017), po
suicidiálnom pokuse sa podrobil operácii nohy, nezvládol učivo. Od roku 2014 navštevoval ambulanciu
neurológa a od decembra 2015 pre problémy so správaním v škole aj ambulanciu pedopsychiatričky

MUDr. T.. Po kontrolnom vyšetrení maloletého podala MUDr. C. T. dňa 21.01.2016 trestné oznámenie,
pretože z vyjadrení maloletého a jeho matky nadobudla podozrenie z týrania zo strany otca, ktorý
v nadmernej miere konzumoval alkoholické nápoje, bol agresívny, vedel že je v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia preto už matku nebil, ale na ňu neustále kričal a vyhrážal sa jej, rovnako
kričal na maloletého, ktorý bol zároveň svedkom násilia voči svojej matke. V deň podania trestného

oznámenia bol H. A. políciou zadržaný a obmedzený na osobnej slobode, dňa 22.01.2016 mu bolo
vznesenéobvinenieprefyzickéapsychickétýraniesvojejmanželky,vzápätíprepsychickétýraniesvojho
maloletého syna a následne dňa 25.01.2016 bol vzatý do väzby z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. c/
Trestného poriadku. Počas výkonu väzby sa s poškodenou kontaktoval formou pravidelných návštev,korešpondencie a telefonických hovorov. Pravidelne, jedenkrát mesačne, jej poukazoval sumu 250,00 €,
z toho 30,00 € na výživu maloletého, ktorého Okresný súd Košice II zveril predbežným opatrením zo dňa
02.02.2016 do osobnej starostlivosti matky (poškodenej) a obžalovanému uložil povinnosť prispievať

na jeho výživu uvedenou sumou. Obžalovaný bol väzobne stíhaný do 07.03.2017, kedy väzba bola
nahradená jeho písomným sľubom a na posilnenie účelu, ktorý by sa inak dosiahol väzbou, mu boli
uložené obmedzenia spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov, styku s poškodenými a
zákaze zdržiavať sa v blízkosti ich obydlia a na miestach kde sa títo zdržiavajú a ktoré navštevujú.

Nepochybné je tiež, že obžalovaný požíval v sledovanom období alkoholické nápoje, ich konzumáciu
postupne zvyšoval do takej miery, že znalkyňa v odbore Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria
MUDr.K.H.vyšetrenímpočasvýkonuväzbyzistilauobžalovanéhoIII.štádiumchronickéhoalkoholizmu.
Diagnostickýzávervzmysleporuchypsychikyasprávaniaobžalovanéhozapríčinenéužívanímalkoholu
- syndróm závislosti s poruchami správania a agresivitou v stave opitosti a emočne nestabilnú poruchu
osobnosti - impulzívny typ, prezentovala v znaleckom posudku č. 58/2016, ako aj v rámci výpovede

na hlavnom pojednávaní. Duševnú chorobu ani poruchu v zmysle psychózy nezistila, preto navrhla
uložiť obžalovanému len ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. Osobnostnú štruktúru
obžalovaného v zmysle nestabilnej poruchy osobnosti s rysmi nezdržanlivosti, s emočnou afektívnou
instabilitou a impulzivitou, totižto nie je možné ovplyvniť a zmeniť liečením, preto ochranné psychiatrické
liečenie nie je na mieste. O nekontrolovanom pití obžalovaného vypovedala v prípravnom konaní i na

hlavnom pojednávaní poškodená, dokonca sám obžalovaný v prípravnom konaní priznal, že požíval
alkoholické nápoje, náladám pod ich vplyvom boli vystavení jeho najbližší, pričom pri väčšom požití
alkoholu mával výpadky pamäte. Na hlavnom pojednávaní vypovedal, že problém s alkoholom začal
riešiť ihneď ako bol prepustený z väzby prostredníctvom Centra pre liečbu drogových závislostí Košice,
čo zároveň preukázal.

Obžalovaný sa však cíti byť nevinný, manželku aj syna V. má úprimne rád a pokiaľ im ublížil, urobil tak
nevedome,podvplyvomalkoholu,určiteichalenebil,anesprávalsavobžalobepopípsanýmspôsobom,
manželke len nevyberane nadával. Voči synovi použil nevhodné slová keď maloletý zneužíval že je
dyslektik a dysgrafik, ale snažil sa ho vychovávať dobre.

Obžalovaného usvedčuje poškodená J. A. podľa ktorej sa správanie obžalovaného zhoršilo keď začal
nadmernepožívaťalkoholickénápoje,podichvplyvomsasprávalagresívnevočinejtak,žejusácal,ona
je nevidiaca a preto spadla, raz jej obúchal hlavu (za toto konanie zo dňa 12.6.2016 bol už obžalovaný
právoplatne odsúdený), vtedy bola na lekárskom ošetrení, inak nevyhľadala lekársku starostlivosť. Syna
V. obžalovaný nikdy neudrel. Bol však verbálne agresívny, kričal a nadával, pri príchode domov v

neskorých večerných a nočných hodinách ich tým budil zo spánku (v jednom prípade bol obžalovaný za
vulgárne nadávky zo dňa 11.03.2015 riešený v priestupkovom konaní). Maloletý sa otca bál, nechcel s
ním ostávať doma sám. Za tým, že sa maloletému v školskom roku 2015/2016 výrazne zhoršil prospech
vidí poškodená správanie obžalovaného, čo maloletý znáša veľmi zle, povedal jej, že si kvôli otcovi
niečo urobí a práve preto ho v decembri 2015 zobrala k psychiatričke MUDr. T.. Po prepustení z väzby

na slobodu V. chce byť v kontakte s otcom, komunikujú cez telefón a kvôli obmedzeniam, ktoré má
obžalovaný uložené súdom sú v osobnom kontakte za prítomnosti inej osoby. Obžalovaný sa o syna
zaujíma, chce obnoviť spolužitie s ním. V. je zvlášť ľúto, že celé to dospelo do trestného stíhania, že
obžalovaný bol rok vo väzbe, on chcel len to, aby sa otec liečil.

Maloletý poškodený V. A. odoprel v prípravnom konaní vypovedať, na hlavné pojednávanie ho súd k
výsluchu nepredvolal majúc na zreteli jeho duševný vývoj, ktorý by mohol byť nepriaznivo ovplyvnený
oživovaním pamäti o veciach, ktoré sú predmetom trestného stíhania. O správaní obžalovaného v
domácnosti sa však maloletý vyjadroval pred psychiatričkou MUDr. T. tak, že otec nedodržal sľub keď
neprestal piť a chcel, aby bol riešený „sociálkou“, pred súdnou znalkyňou Mgr. R. R. povedal, že sa

svojho otca bojí, bojí sa aj o matku, ale otca má rád, keď nepije.

Ani jedna z ďalších vypočutých osôb nebola priamym svedkom agresívneho správania obžalovaného
voči poškodeným. Domácnosť obžalovaného a poškodených navštevovali sporadicky len svedkyňa
J. M., osobná asistentka, ktorá rodinu A. vnímala zo začiatku ako usporiadanú, obžalovaného ako

starostlivého manžela a otca. Postupne však začal požívať alkoholické nápoje a poškodená sa jej asi
dvakrát do mesiaca sťažovala, že sa jej vyhrážal, že ju udrel, raz videla pod okom a raz na ruke
poškodenej modrinu. Poškodená bola nervózna, vystresovaná, povedala jej, že V. sa svojho otca bojí.
Len v jednom prípade počula ako obžalovaný na V. kričal tak, ako keď rodič trestá svoje dieťa, vtedynebol opitý. X. M., ktorý vypomáhal J. M. pri asistencii, zaznamenal zvýšený konzum alkoholu na strane
obžalovaného a rovnako len od poškodenej vie, že obžalovaný keď bol opitý kričal, nadával, búchal. Raz
videl modriny na tele poškodenej, raz bol svedkom toho ako obžalovaný vynadal synovi do neschopných

a debilov a hádzal po ňom zošity a knihy. Maloletý sa mu na správanie svojho otca nikdy nesťažoval.
Svedkyne W.. F. M., zamestnankyňa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice - opatrovníka
maloletého poškodeného, J.. Z. Y., triedna učiteľka maloletého od školského roku 2015/2016 a V.. V.
W., špeciálna pedagogička, boli poškodenou informované o tom, že obžalovaný je v domácom prostredí
verbálne agresívny, nadáva, kričí a robí „cirkusy“, poškodená asi v dvoch prípadoch po „ťažkom víkende“

požiadala učiteľku o citlivý prístup k maloletému.

Znalkyňa V.. R. R., ktorá vypracovala znalecký posudok v odbore Klinická psychológia detí, Klinická
psychológia dospelých č. 6/2016 zistila a v znaleckom posudku aj v rámci výpovede na hlavnom
pojednávaní skonštatovala, že u maloletého V. sú prítomné znaky typické pre týrané dieťa a u
poškodenej J. A. znaky typické pre týranú osobu. Všetky psychologické závery sa vyjadrujú len v

pravdepodobnostnej rovine, teda je len pravdepodobné, že syndróm týraného dieťaťa a týranej osoby
sa u poškodených vyvinul len v dôsledku správania sa obžalovaného. Pravdou ale je, že pri znaleckom
skúmaní nezistila iné konkrétne situácie, ktorým mohli byť poškodení vystavení a ktoré mohli byť pre
nich enormne stresujúce. Znaleckým skúmaním nie je možné ani časovo určiť kedy sa syndróm týranej
osoby vyvinul, v deň vyšetrenia obidvoch poškodených však bol prítomný a teda je pravdepodobné,

že sa vyvinul skôr. Maloletý V. je dieťaťom so sklonmi k zvýšenému úzkostlivému prežívaniu, teda
má tendenciu obozretnejšie vyhodnocovať čokoľvek čo na neho v živote pôsobí. Je pre neho dôležité
zázemievktoromvyrastal,udetívovšeobecnostijetotodôležité,kýmudospelýchsútoskôrosobnostné
predispozície ktoré vypovedajú o tom, či niečo bude spracovávané traumaticky.

V nadväznosti na závery znaleckého posudku vo vzťahu k maloletému poškodenému súd poukazuje na
to, že ešte v období kedy bolo domáce prostredie v ktorom vyrastal harmonické, začal mať V. výkyvy
v správaní, bol veľmi živý až agresívny, od prvého ročníka základnej školy mal problémy s učením, o
čom vypovedala svedkyňa V.. D. M.. V roku 2012 bol u neho diagnostikovaný syndróm ADHD, zistené
vývinové poruchy učenia, kvôli ktorým bol v roku 2015 vyhodnotený ako žiak so špeciálnymi výchovno-

vzdelávacími potrebami a vzdeláva sa podľa individuálneho vzdelávacieho programu v bežnej triede
základnej školy, pri úprave niektorých vyučovacích metodík. Problémy na strane maloletého spočívajú
v tom, že na úrovni rovesníckych vzťahov jeho vývoj nie je štandardný, pretože je vychovávaný v
prostredíkdejevážnyhendikepnastraneobidvochrodičov.Keďpedagogičkyzaznamenaliumaloletého
zdravotné problémy v zmysle bolestí hlavy, brucha, slabosti, ktoré triedna učiteľka Y. vyhodnotila ako

žalúdočné neurózy, tieto stavy mohli byť vyvolané aj účinkom lieku STRATTERA, ktorý maloletý užíva
na predpis neurologičky od roku 2014 a ktorý má veľmi časté neblahé vedľajšie účinky, ako je to
zrejmé z príbalového letáku k lieku. Prežívanie a správanie maloletého poškodeného nemuselo byť
vyvolané výlučne správaním sa obžalovaného voči nemu samotnému, či voči jeho matke - poškodenej.
Rovnako jeho zlá školská výkonnosť, ktorá sa ale naďalej zhoršovala v období kedy bol obžalovaný od

poškodených izolovaný výkonom väzby, nie je teda potencovaná len správaním obžalovaného, ale aj
vývinovými poruchami na strane maloletého V., ktoré ho blokujú v tom, aby udržal tempo vo vývoji a
psychickú pohodu, aj keď podľa znalkyne nie je možné vylúčiť, že to nemôže byť aj stres z domáceho
prostredia, ktorý spôsobuje podvýkonnosť maloletého v škole. Nedá sa podľa znalkyne jednoznačne
určiť, či syndróm týraného dieťaťa sa u maloletého mohol vyvinúť len v dôsledku toho, že bol prítomný pri

nezhodáchmedzirodičmi,ajkeďpravdepodobnedomáceprostredieakocelokvytvorilounehoenormne
stresujúce podmienky.
Osobnosť poškodenej je podľa záverov znalkyne submisívna, neurolabilnejšia, introvertovaná. Konflikt v
manželstve mohla vnímať v dôsledku toho citlivejšie a preto sa vyvinul syndróm týranej ženy. Poškodená
netrpí posttraumatickou stresovou poruchou, neboli jej doporučené iné vyšetrenia a liečba.

V zhode so zisteniami súdnej znalkyne V.. R. R., ktorá potvrdila prítomnosť syndrómu týranej osoby a
týraného dieťaťa a zároveň nezistila, že by tieto mohli súvisieť s obrazom mimo rodiny poškodených,
sú výpovede poškodenej J. A., svedkov J. M., X. M., J.. Z. Y., V.. V. W. i Mgr. D. M., ale aj lekárske
správy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní prečítané. Z uvedených dôkazov nepochybne vyplýva záver,

že obžalovaný po tom čo prišiel o prácu začal nadmerne užívať alkoholické nápoje, čo viedlo k tomu, že
začalpoškodenúfyzickynapádať,ajmaloletémuV.savyhrážal,ponižovalich,vulgárneimnadával,budil
ich v spánku a vytváral v domácom prostredí veľmi negatívnu atmosféru, čo sa odrazilo na psychickom
zdraví poškodených. Nadmerné užívanie alkoholických nápojov v sledovanom období obžalovaný ajpriznal a zároveň potvrdil, že na niektoré svoje konanie si jasne nepamätá, keďže pri pití alkoholu
zároveň užíval lieky a mal výpadky pamäte.
Uvedené viedlo súd k záveru, že obžalovaný naplnil svojim konaním znaky skutkovej podstaty zločinu

týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona
po stránke subjektívnej i objektívnej, preto ho uznal za vinného tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Pri rozhodovaní o ďalšej základnej otázke trestného konania, o treste, súd taktiež vychádzal z dôkazov

vykonaných na hlavnom pojednávaní, ktoré v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov hodnotil
podľa svojho vnútorného presvedčenia, ale aj zo základných zásad ukladania trestov upravených v
§ 34 ods. 1 až 4 Trestného zákona. Dbal o to, aby obžalovanému uložil taký trest, ktorý by splnil
funkciu výchovy obžalovaného k riadnemu životu, funkciu ochrany spoločnosti pred obžalovaným a
jednak funkciu výchovného pôsobenia na ostatných členov spoločnosti. Pri určovaní druhu trestu a jeho
výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, osobu

obžalovaného, ktorý bol doposiaľ jedenkrát súdne trestaný za prečin nebezpečného vyhrážania podľa
§ 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona, ktorého sa dopustil dňa 12.06.2015 voči poškodenej
J. A., k podmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov s odkladom na skúšobnú dobu v
trvaní 18 mesiacov a v jednom prípade dňa 11.03.2015 sa taktiež voči poškodenej dopustil priestupku
voči občianskemu spolunažívaniu, za ktorý bol postihnutý pokutou vo výške 25,00 €. Obžalovaný

aktuálne vedie usporiadaný život, za dodržiavania obmedzení, ktoré mu boli uložené pri prepustení
z väzby na slobodu, pracovne sa zaradil a plní si vyživovaciu povinnosť voči maloletému synovi. Pri
rozhodovaní o druhu a výmere trestu vzal súd na vedomie poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm.
k/ Trestného zákona, ktorú na strane obžalovaného zistil a ktorá spočíva v tom, že svojim správaním
a konaním vo vzťahu k poškodeným po začatí trestného konania, zvlášť po prepustení z väzby na

slobodu, ale aj voči sebe samému keď odstránil konzum alkoholických nápojov, pod vplyvom ktorých sa
dopustil posudzovanej trestnej činnosti, ale aj predchádzajúceho trestného činu, či priestupku, na báze
dobrovoľnosti sa podrobuje protialkoholickému liečeniu, čím odstraňuje škodlivé následky zločinu ktorý
spáchal a z jeho konania a postojov sa dá vyčítať, že svojim konaním k odstráneniu nemateriálnych škôd
bude naďalej prispievať. Obžalovanému však na druhej strane priťažuje podľa § 37 písm. m/ Trestného

zákona tá skutočnosť, že už bol za násilný trestný čin odsúdený. Nakoľko je pomer a miera závažnosti
spomenutých okolností vyrovnaná, neupravuje sa trestná sadzby zákonom ustanovenej trestnej sadzby
v zmysle § 38 ods. 3, ods. 4 Trestného zákona.
Trestný zákon ustanovuje pre zločin podľa § 208 ods. 3 Trestného zákona trest odňatia slobody od 7
rokovdo15rokov.Jednouzozákladnýchzásadpreukladanietrestovjezásada,podľaktorejpáchateľovi

možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v osobitnej časti Trestného
zákona pre konkrétny trestný čin. Ďalšou, nie menej dôležitou zásadou je, že uložený trest má postihovať
iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízkej osoby. V danom
prípade je najbližšou osobou obžalovaného syn V., voči ktorému má obžalovaný vyživovaciu povinnosť,
túto si plní, zaujíma sa o dieťa, chce sa podieľať na jeho výchove. Súd má zato, že nebolo by na

prospech maloletého, ktorý je v citlivom veku, má zdravotné problémy a pre jeho zdravý osobnostný
vývoj je prítomnosť otca potrebná, uložiť obžalovanému trest v zákonom ustanovenej trestnej sadzbe,
ktorý by mohol byť uložený len ako trest nepodmienečný. Aj vzhľadom na pomery obžalovaného by bolo
použitie zákonom ustanovenej trestnej sadzby neprimerane prísne. Rovnako na zabezpečenie ochrany
spoločnosti postačuje trest kratšieho trvania, preto súd pri ukladaní trestu obžalovanému aplikoval § 39

ods. 1 Trestného zákona a s prihliadnutím aj na okolností prípadu uložil obžalovanému trest odňatia
slobody pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby v trvaní 3 rokov. S prihliadnutím aj na
aktuálny spôsob života a prostredie v ktorom obžalovaný žije a pracuje má súd dôvodne za to, že výkon
uloženéhotrestuodňatiaslobodyniejenevyhnutný,pretohopodmienečneodložil,určilprobačnýdohľad
nad obžalovaným a ustanovil skúšobnú dobu v trvaní 3,5 roka. Pri takomto postupe má súd obligatórnu

povinnosť uložiť súčasne obmedzenia alebo povinnosti, pre obžalovaného zvolil povinnosť podrobiť sa
v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve. Uložená povinnosť
súvisí so spáchaným zločinom a v svojej podstate má priviesť obžalovaného k pozitívnemu správaniu.

Obžalovaný trpí syndrómom závislosti od alkoholu s poruchami správania a agresivitou v stave opitosti,

ako to skonštatovala znalkyňa v odbore Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria V.. K. H.. V
nadväznosti na uvedené doporučila uložiť ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.
Obžalovaný vykonával väzbu od 25.01.2016 do 07.03.2017, v chránenom prostredí alkohol
nekonzumoval a ešte počas výkonu väzby sa listom zo dňa 23.01.2017 obrátil na Centrum pre liečbudrogových závislostí Košice so žiadosťou o prijatie na protialkoholické liečenie po prepustení z väzby.
Túto aj dobrovoľne nastúpil, preukaz Krajského ústavu národného zdravia svedčí o tom, že obžalovaný
sa podrobil diagnostike, testom, zúčastňuje sa terapií, sedení a pravidelne sa podrobuje kontrolám;

stále abstinuje. V nadväznosti na odporúčanie znalkyne z odvetvia Psychiatria uložil súd obžalovanému
ochranné protialkoholické liečenie, avšak vzhľadom na ostatne uvedené skutočnosti zvolil inú ako
odporúčanú formu liečenia a to formu ambulantnú, ktorá je v danom štádiu postačujúca.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd Košice
II. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2).Osoby, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie, toto právo

nemajú.

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného

(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2), pokiaľ

obžalovaný výslovne nevyhlási, že nesúhlasí s podaním odvolania v svoj prospech týmito osobami
- zákonný zástupca obž. opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.