Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. máj 2019

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 7Csp/1/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8219200033
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Lajoš

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2019:8219200033.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Romanom Lajošom v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,

so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: A. D., R.. XX.XX.XXXX, D. K. XXX, o
zaplatenie 189,09 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 76,82 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,05 % ročne:
· zo sumy 27,24 Eur od 15.01.2016 do zaplatenia,
· zo sumy 29,- Eur od 16.02.2016 do zaplatenia,

· zo sumy 20,58 Eur od 15.03.2016 do zaplatenia, to všetko to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. V prevyšujúcom rozsahu žalobu z a m i e t a .

III. Žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.01.2019 domáhal voči žalovanému
zaplatenia sumy 189,09 Eur s príslušenstvom a trov konania titulom neuhradených faktúr za poskytnuté

telekomunikačné služby, ktoré vyúčtoval žalovanému jeho právny predchodca - spoločnosť O2 Slovakia,
s.r.o.

2. Podanú žalobu odôvodnil žalobca tým, že jeho právny predchodca dňa 04.12.2015 uzavrel so
žalovaným zmluvu č. XXXXXXXX, ktorej predmetom bolo poskytovanie telekomunikačných služieb
v zmysle zákona o elektronických komunikáciách. Na základe Zmluvy právny predchodca žalobcu
poskytol žalovanému telekomunikačné služby špecifikované v Zmluve za podmienok stanovených v

Zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť za poskytnuté
služby cenu stanovenú v Zmluve a v Cenníku. Odplata za poskytnuté služby bola vyfakturovaná, avšak
žalovaný si svoj záväzok uhradiť ich cenu riadne a včas nesplnil.

3. K úhrade dlhu žalovaného zostáva suma 37,38 Eur vyfakturovaná faktúrou č. 1116284979 splatnou
dňa 14.01.2016; suma 81,13 Eur vyfakturovaná faktúrou č. 1118390462 splatnou dňa 15.02.2016;
suma 70,85 Eur vyfakturovaná faktúrou č. 1120653863 splatnou dňa 14.03.2016. Žalobca nadobudol

pohľadávku uplatnenú v tomto konaní na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 09.04.2018.
Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením jednotlivých faktúr, žalobca si zároveň
uplatnil aj úroky z omeškania. Prílohu žaloby tvorila zmluva o poskytovaní verejných služieb zo dňa
04.12.2015, Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb, O2cenník, žalobcom označené faktúry, oznámenie o postúpení pohľadávok zo dňa 25.04.2018 a zmluva o
postúpení pohľadávok č. XXXX zo dňa 09.04.2018 s prílohami.

4. Žalovanej bola žaloba doručená dňa 15.04.2019. Žalovaná sa napriek výzve súdu k podanej žalobe
nevyjadrila. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania s poukazom na § 297 písm. b) zákona
č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), nakoľko ide o otázku jednoduchého
právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán sa nestali spornými a hodnota sporu bez príslušenstva
neprevyšuje 1.000,- Eur.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov predložených žalobcom a ostatným
spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav veci:

6. Zmluvou o poskytovaní verejných služieb č. XXXXXXXX zo dňa 04.12.2015 mal súd preukázané,
že pôvodný veriteľ spoločnosť Telefónica O2 Slovakia, s.r.o. a žalovaná sa dohodli, že pôvodný veriteľ

poskytne žalovanej SIM kartu na účastnícky program O2 Paušál, ktorý bol žalovanej aktivovaný ku dňu
04.12.2015.

7. Súdu boli žalobcom predložené Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických
komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Telefónica O2 Slovakia,

s.r.o., účinné od 04.06.2014, ktoré neboli podpísané žalovanou.

8. Podľa článku 2 bod 2.4 VOP, záujemca sa od okamihu predloženia návrhu na uzavretie zmluvy alebo
poskytnutím údajov v zmysle čl. 2.3 pri predplatenej službe zaväzuje dodržiavať Všeobecné podmienky,
cenník a návod na používanie SIM karty a/alebo mobilného telefónu.

9. Podľa článku 7 bod 7.1 VOP, ceny služieb sú obsiahnuté v platnom cenníku, ktorý je neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy. Pre určenie výšky ceny poskytnutých služieb je rozhodujúci údaj v informačnom
systéme poskytovateľa. Platný cenník je k dispozícii na webovom sídle poskytovateľa, v značkových
predajniach a v predajných miestach.

10. Podľa článku 7 bod 7.11 VOP, poskytovateľ je oprávnený písomne alebo iným spôsobom, ktorý
si stanoví (napr. prostredníctvom SMS, e-mailu) upozorniť účastníka na jeho povinnosť zaplatiť dlžnú
čiastku v prípade, že neuhradil sumu uvedenú vo faktúre v lehote splatnosti a určí dodatočnú lehotu
na zaplatenie.

11. Z faktúry č. 1116284979 súd zistil, že žalobca ňou fakturoval žalovanej sumu 47,38 Eur za služby za
obdobie 04.12.2015 - 21.12.2015, faktúra bola vystavená dňa 31.12.2015, splatná dňa 14.01.2016.

12. Z faktúry č. 1118390462 súd zistil, že žalobca ňou fakturoval žalovanému sumu 97,13 Eur za služby

za obdobie 22.12.2015 - 21.01.2016, faktúra bola vystavená dňa 01.02.2016, splatná dňa 15.02.2016.

13. Z faktúry č. 1120653863 súd zistil, že žalobca ňou fakturoval žalovanému sumu 131,58 Eur za služby
za obdobie 22.01.2016 - 21.02.2016, faktúra bola vystavená dňa 01.03.2016, splatná dňa 14.03.2016.

14. Z listu pôvodného veriteľa zo dňa 25.04.2018 označeného ako „Oznámenie o postúpení pohľadávok“
má súd preukázané, že pôvodný veriteľ oznámil žalovanej postúpenie pohľadávky vo výške 189,09 Eur
na žalobcu, pričom mu uviedol, že od doučenia tohto podania má uhradiť pohľadávku už žalobcovi.

15.Podľa§52ods.1,2Občianskehozákonníkavznenívčaseuzavretiazmluvy(ďalejlen„Občianskeho

zákonníka“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

16. Podľa § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 53 ods. 1 až 3, 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za

individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

18. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení v čase

uzavretia zmlúv (ďalej len „zákon o elektronických komunikáciách“), podnik má právo: a) na úhradu
za poskytnutú verejnú službu, b) na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom
telekomunikačnom zariadení, c) odmietnuť uzavretie zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak 1.
poskytovanie verejnej služby na požadovanom mieste alebo v požadovanom rozsahu je technicky
neuskutočniteľné okrem poskytovania univerzálnej služby podľa § 50 ods. 2 písm. a) alebo by bolo

možné len s vynaložením neprimerane vysokých nákladov, 2. záujemca o ňu nedáva záruku, že
bude dodržiavať zmluvu preto, že je dlžníkom podniku alebo iného podniku alebo niektorý z týchto
podnikov už predtým odstúpil od zmluvy s ním alebo vypovedal s ním zmluvu, 3. záujemca nesúhlasí s
podmienkami zmluvy o poskytovaní verejných služieb, d) dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie
verejnej služby z dôvodu 1. jej zneužívania, a to až do odstránenia jej zneužívania alebo vykonania

technických opatrení zamedzujúcich jej zneužívanie, 2. nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu
v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku
zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po
predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí primeranej lehoty určenej na zaplatenie alebo 3.
podstatného porušenia iných zmluvných podmienok zo strany účastníka; dočasne prerušiť poskytovanie

verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení, e) požadovať od účastníka alebo
jeho splnomocneného zástupcu pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní verejných služieb predloženie
preukazu totožnosti, vyhotoviť kópiu preukazu totožnosti alebo odčítať údaje z preukazu totožnosti
elektronickými prostriedkami na účely overenia poskytnutých údajov účastníka podľa odseku 2 písm. b).

19. Podľa § 44 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách zmluvou o poskytovaní verejných služieb
sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné
služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o
poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb
prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú

zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom
zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno
dojednať len v písomnej forme.

20. Podľa § 44 ods. 8 zákona o elektronických komunikáciách podnik môže odstúpiť od zmluvy o

poskytovaní verejných služieb, ak účastník a) opakovane neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej
siete alebo takýto zásah umožní tretej osobe, hoci aj z nedbanlivosti, b) nezaplatil cenu za poskytnutú
službu ani do 45 dní po dni splatnosti, c) pripojí na verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky
osobitných predpisov, alebo používa také zariadenie v rozpore so schválenými podmienkami a ani na
výzvu podniku zariadenie neodpojí, d) opakovane používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje

podniku kontrolu jej používania, e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o poskytovaní verejných
služieb.

21. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo

od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.22. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky omeškania; ak nie je podľa tohto zákona povinní
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

23. Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

24. Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že žaloba
bola podaná dôvodne. Pôvodný veriteľ a žalovaná uzavreli dňa 04.12.2015 Zmluvu o poskytovaní
verejných služieb č. XXXXXXXX v zmysle ustanovenia § 44 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických
komunikáciách, z ktorej pôvodný veriteľ v prospech žalovaného plnil tým, že podľa predmetu svojej
podnikateľskej činnosti poskytol žalovanému elektronické komunikačné služby, za ktoré sa žalovaný

zaviazal v zmluve zaplatiť odplatu. Uvedenú zmluvu súd vyhodnotil ako spotrebiteľskú, lebo z postavenia
strán je zrejmé, že pôvodný veriteľ je v nej dodávateľom podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, t.j.
je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný je fyzickou osobou podľa § 52 ods. 4 Občianskeho
zákonníka, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej

obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

25. Predmetom konania bol nárok žalobcu na náhradu za poskytnuté telekomunikačné služby. Pôvodný
veriteľ vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté telekomunikačné služby vo faktúrach faktúry č.
1116284979, 1118390462 a 1120653863, z ktorých si žalobca uplatnil na neho postúpený nárok vo

výške 189,09 Eur.

26. Na základe vykonaného dokazovania má súd za to, že žalobca má žalovanou nespochybnený nárok
na zaplatenie odplaty za poskytnuté hlasové služby (volania) a nehlasové služby (SMS, MMS, dáta) v
celkovej výške 76,82 Eur a tento nárok mu voči žalovanej priznal.

27. Žalobu súd považoval za nedôvodnú v časti o zaplatenie sumy 39,- Eur titulom poplatku za odpojenie
a obmedzenie služieb. Vo vzťahu k týmto poplatkom je súd toho názoru, že žalobcovi prináleží nárok
vyúčtovať žalovanému úhrady iba na tie poplatky, za ktoré žalovanému poskytol primerané protiplnenie.
Ak primerané protiplnenie neposkytol, nárok na poplatky mu neprináleží. V danom prípade žalobca

nepreukázal, aké plnenie spolu v hodnote 39,- Eur bolo žalovanej poskytnuté. Rovnako nepreukázal v
spore individuálne dojednanie týchto poplatkov, v súvislosti s ktorým bol jeho predchodca oprávnený
žalovanému tieto poplatky vyúčtovať. Cenník poplatkov žalovaná nepodpísala, nemôže preto žalovanú
ako spotrebiteľa zaväzovať. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove
vo veci 18Co/109/2011, v ktorom súd dospel k záveru, že „za neprijateľnú považuje odvolací súd aj

zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej
stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa“. V danom prípade však chýba samotná
konkretizácia poplatku, či služby a jej skutočného poskytnutia. V tejto časti žalobca neuniesol bremeno
tvrdenia a dôkazu. Z rovnakého dôvodu súd nepriznal žalobcovi nárok na zaplatenie upomienky.

28. Súd sa v plnom rozsahu stotožňuje aj s argumentáciou Krajského súdu v Prešove, ktorý vo svojom
rozhodnutí sp. zn. 2Co/133/2016 zo dňa 24.05.2017 vo vzťahu k poplatkom a upomienkam uviedol,
že upomienka, nemôže mať sankčný charakter, v opačnom prípade by totiž mala povahu tzv. skrytej
zmluvnej pokuty, čo je vo vzťahu k spotrebiteľovi nečestné, netransparentné. Zmyslom upomienok
je upozornenie a súčasne výzva pre dlžníka, aby si (dodatočne) splnil svoju povinnosť, s plnením

ktorej je v omeškaní. Ich účelom by nemalo byť získavanie majetkového prospechu vo forme akejsi
„finančnej sankcie“ voči spotrebiteľovi ako dlžníkovi, ktorý by prinášal majetkový prospech dodávateľovi.
Poplatok za upomienku nemožno chápať ani ako poplatok za službu, plnenie, ktoré je poskytované
spotrebiteľovi. Podobne za poplatky za prerušenie poskytovania služby pre neplatenie a za obmedzenie
poskytovania služby pre neplatenie sa neposkytuje spotrebiteľovi žiadna protihodnota, práve naopak,

javia sa iba ako ďalšie sankcie za oneskorenie sa s plnením za dohodnuté služby a sú určené výlučne
v prospech dodávateľa služby. Zároveň zo strany žalobcu nebolo preukázané, či skutočne došlo k
prerušeniu či obmedzeniu služby poskytovanej jeho právnym predchodcom žalovanej, na aký časový
úsek a aké skutočné náklady mu v súvislosti s vykonaním takéhoto úkonu vznikli. V tejto súvislosti súdpoukazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 9Co/350/2012 zo dňa 22.05.2014, v ktorom
krajský súd uviedol: „Odvolací súd zastáva názor, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka,
ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky

neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná
sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio
legis" zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa
nar. vl. 87/1995 Z.z.). Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je aj podmienka, ktorá vyjadruje finančný
záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti

záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v
spotrebiteľských úverových vzťahoch). Preto zhodne so súdom prvého stupňa za neprijateľnú považuje
odvolací súd aj zmluvnú podmienku v predmetnej právnej veci, ktorá vyjadruje finančný záväzok
spotrebiteľa za plnenie, ktorému po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom
dodávateľa. Poplatky za služby spojené s administratívnou agendou (poplatky za výzvy a poplatky za
upomienky), predstavujú plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa a konanie banky - navrhovateľa

spočívajúce v účtovaní takýchto poplatkov možno hodnotiť vo vzťahu k spotrebiteľovi (v danom prípade
vo vzťahu k odporkyni) ako poškodzujúce. Preto s poplatkami za takéto plnenia sa spája záver o
ich neprijateľnosti. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb
dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované
(vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa.

29. Súd považuje za potrebné na záver poukázať na to, že žalobca nesie zodpovednosť za svoju žalobu,
nesie bremeno neunesenia tvrdenia a dôkazov. Nie je povinnosťou súdu zostavovať skutkové tvrdenia
namiesto neho, ani vyvodzovať, či vzhľadúvať ich z listín pripojených k žalobe, resp. tie priraďovať k
jednotlivým, v danom prípade strohým tvrdeniam v žalobe.

30. Vzhľadom na nedostatok skutkových tvrdení a nepreukázanie nároku súd žalobcovi nepriznal ani
nárok na zaplatenie za služby špecifikované ako „O2 Mobil +“, „Služby mobilnej zábavy partnerov
poskytovateľa“ a služby špecifikované ako „ostatné administratívne poplatky“. Z rovnakých dôvodov súd
nepriznal žalobcovi nárok na zaplatenie poplatkov označených ako „Dobíjanie predplatených kariet“.

31. Je potrebné uviesť, že úlohou súdu nie je vytvárať skutkový stav z listín predložených žalobcom,
ale naopak žalobca je povinný uviesť presné údaje o tom, čoho sa domáha. Od spotrebiteľa nie je
možné podľa názoru súdu požadovať poplatky, ktoré nie sú individuálne dojednané v zmluve. Z obsahu
predložených faktúr ako aj dôkazov predložených žalobcom, žalobca nepreukázal dôvodnosť takto

fakturovaných poplatkov, nepreukázal, že žalovaný skutočne požiadal o takéto služby, nepreukázal, že
došlo k vykonaniu takýchto služieb. Žalobca zastúpený advokátom neopísal rozhodujúce skutočnosti
týkajúce sa uvedených nárokov, pričom podľa § 132 ods. 2 takéto opísanie nemožno nahradiť odkazom
na označené dôkazy. Na základe uvedeného súd v rozsahu poplatkov uvedených v predchádzajúcom
odseku tohto rozhodnutia nepovažoval nárok žalobcu za dôvodný a žalobu v tejto časti zamietol.

32. Nakoľko sa žalovaná nesplnením peňažného záväzku dostala do omeškania, priznal súd žalobcovi
úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých faktúr, ktorého výška bola v
zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. určená podľa
základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, zvýšenej o 5 percentuálnych bodov, konkrétne

priznal súd úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 27,24 Eur od 15.01.2016 do zaplatenia,
zo sumy 29,- Eur od 16.02.2016 do zaplatenia a zo sumy 20,58 Eur od 15.03.2016 do zaplatenia.

33.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

34. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

35. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

36. Súd považuje za potrebné dodať, že princípu rozumnosti v práve (princípu „zdravého rozumu“)
chrániaceho hodnotu racionality, vyvoditeľného z idey právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky, a tiež princípu efektivity vyplývajúceho z Čl. 17 C. s. p., nezodpovedá takáinterpretácia a aplikácia ustanovenia § 262 ods. 1 a 2 C. s. p., výsledkom ktorej je rozhodnutie súdu
obsahujúce výrok, že strana sporu
má nárok na náhradu trov konania, hoci je v čase rozhodovania súdu zrejmé, že jej zjavne žiadne trovy

nevznikli a už ani vzniknúť nemôžu, a tiež následné rozhodnutie súdu obsahujúce výrok, že strana sporu
je povinná zaplatiť druhej strane náhradu trov konania
vo výške 0,00 Eur. Takéto výroky sú za danej situácie rozporné a nerešpektujúce zásadu, podľa ktorej
z nemožného právo (nárok, záväzok) nevznikne, resp. že k nemožnému
sa neprihliada (impossibilium nulla obligatio est - nemožné nezakladá záväzok - D 50,

17 185 - Celsus). Odporujú zároveň všeobecnému poznaniu, že „z ničoho nič nevznikne“ (Lukretius).
Navyše rozhodnutie súdu ukladajúce povinnosť plniť, ktoré je v skutočnosti rozhodnutím o uložení
povinnosti neplniť (resp. rozhodnutie ukladajúce povinnosť plnenia
a zároveň neplnenia), oslabuje autoritu súdov a dôveryhodnosť výkonu súdnictva.

37. Nakoľko procesný úspech žalovanej prevažuje nad úspechom žalobcu, prináleží jej nárok na

náhradu trov konania, avšak vzhľadom na pasivitu žalovanej v konaní má súd za to, že jej žiadne trovy
nevznikli a v súlade s prechádzajúcim odsekom rozhodol tak, že jej nárok na náhradu trov konania
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359

C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde
(§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku
nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebod) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie
(§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným
skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76 a
odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť

výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku
závisívýrok,ktorýodvolanímnebolvýslovnedotknutý,aleboakurčitýspôsobusporiadaniavzťahumedzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak
odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo
o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,
ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého
rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak
sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa

odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým
protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie

súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia
predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva
voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.