Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 4. marec 2019

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 7C/203/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415213333
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Dúbravková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2019:1415213333.2

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou v právnej veci žalobcu:
Aldobec Technologies s.r.o., so sídlom Osuského 44, 851 03 Bratislava, IČO: 36 613 355, právne
zastúpený Advokátskou kanceláriou Vráblik-Vrábliková a partneri s.r.o., so sídlom Vajnorská 5, 831 03
Bratislava, IČO: 36 811 556, proti žalovanému: R. L., U.. XX. X. XXXX, R. T. T. XXX, o zaplatenie 26.570,-
€ s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ýzaplatiť žalobcovi istinu 26.870,- €, úrok z omeškania vo výške 9,25% ročne
zo sumy 26.870,- € od 1.2. 2014 do zaplatenia a to všetko do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi súd p r i z n á v anárok na náhradu trov konania proti žalovanému v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou na Okresný súd Bratislava IV dňa 12.11.2015 domáhal súdneho

výroku, v ktorom by súd v žalobe označeného žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu
26.570,- € s ročným úrokom z omeškania vo výške 9,25% od 1.2.2014 do zaplatenia a nahradiť mu
trovy konania.
2. Žalobca svoju žalobu skutkovo odôvodňoval tým, že žalovaný bol na základe manažérskej zmluvy zo
dňa 16.12.2011 poverený funkciou výkonný riaditeľ divízie RisboCar - divízia nadstavieb a prestavieb.
Túto funkciu vykonával do 31.1.2014. V zmysle predmetnej zmluvy zodpovedal za zverené hodnoty a

majetok spoločnosti a v prípade vzniku akejkoľvek škody sa zaviazal túto škodu spoločnosti nahradiť
v plnej výške. Žalovaný počas výkonu svojej funkcie postupne prevzal z pokladne žalobcu hotovosť
26.570,- €, ktoré do dnešného dňa nezúčtoval a to ani po viacerých výzvach. Pre žalobcu prestal
vykonávať prácu dňom 31.1.2014 a pri svojom odchode zo spoločnosti nevrátil prevzaté finančné
prostriedky z pokladne žalobcu, ale založil faktúry a príjmové pokladničné doklady spoločnosti HCS
PLUS s.r.o. na práce pre žalobcu v celkovej výške 25.155,84 €. Žalobca sa obrátil na spoločnosti HCS

PLUSs.r.o,ktorápotvrdila,žetakétopráceprežalobcunevykonalaafinančnéprostriedkyodžalovaného
nikdy neprevzala. Nakoľko žalovaný vybral v hotovosti z pokladne žalobcu finančné prostriedky v
celkovej výške 26.570,- €, ktoré ani nezúčtoval, ani pri svojom odchode nevrátil žalobcovi, je žalobca
nútený sa domáhať ich vrátenia súdnou cestou.
3. Žalovaný sa k podanej žalobe písomne vyjadril podaním doručeným Okresnému súdu Bratislava
IV dňa 11.2.2016, v ktorom vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti súdu vzhľadom na adresu jeho

trvalého pobytu, ktorá je v obvode Okresného súdu Žilina, ktorý je jeho všeobecným súdom. K obsahu
samotnej žaloby uviedol, že s touto v celom rozsahu nesúhlasí, uplatnený nárok neuznáva, predmetný
návrh je len účelovým tvrdením žalobcu vo vzťahu k žalovanému. Potvrdil, že účastníci uzavreli dňa
11.7.2011 manažérsku zmluvu, je však tiež pravdou to, že žalovaný nikdy vo vzťahu k žalobcovi
nevystupoval v postavení zamestnanca, pretože si to žalobca neželal. Žalovaný poskytoval žalobcovi
predovšetkým poradenské a konzultačné služby a vypracovával obchodné stratégie. Podľa potreby

tiež operatívne zabezpečoval dostatočný stav hotovosti v pokladni žalobcu za účelom hotovostných
úhrad dodávateľských faktúr alebo preddavkov požadovaných obchodnými partnermi (dodávateľmi)podľa stavu obchodného prípadu, príslušnú evidenciu však viedol žalobca. V žiadnom prípade žalovaný
nedisponoval prístupom do oficiálnej účtovnej evidencie žalobcu a ani nemal dispozičné právo k jeho
peňažným prostriedkom na účte. Žalobca zodpovedal za vecnú správnosť vydanej hotovosti a bol

vždy informovaný na aký účel bola vydaná finančná hotovosť z pokladne použitá. Žalovaný neniesol
žiadnu hmotnú zodpovednosť za stav pokladne a obraty na nej. Evidencia vydanej hotovosti z pokladne
prislúchala žalobcovi, pričom žalovaný má za to, že žalobca o každom pohybe musel byť v dostatočnej
miere informovaný, nakoľko viedol oficiálnu účtovnú evidenciu. Žalovaný spochybňoval hodnovernosť
dokladu zo dňa 9.12.2014 vystaveného spoločnosťou HCS PLUS s.r.o., pretože má vedomosť o tom,

že táto spoločnosť predmetné finančné prostriedky riadne obdržala, o čom vydala oficiálne účtovné
doklady. Nie sú mu známe pohnútky, ktoré spoločnosť HCS PLUS s.r.o. viedli k tomu, aby takmer
po roku a pol vystavila opravné doklady - dobropisy. Žalovaný ďalej namietal aj výšku uplatnenej
pohľadávky. Podľa tvrdenia žalobcu prevzal od neho žalovaný spolu sumu 26.570,- €, o čom majú
svedčiť predložené výdavkové doklady. V zmysle predložených dokladov ale suma 26.570,- € nemôže
byť správna, minimálne čo do sumy 1.296,- €, keďže bol predložený výdavkový a zároveň aj príjmový

pokladničný doklad na sumu 1.296,- € zo dňa 17.2.2014. Žalobca uvádza, že žalovaný prevzaté peniaze
nevrátil a ani nejako nezúčtoval. Žalovaný prevzatú hotovosť vždy použil na účel, o ktorom bol žalobca
informovaný a o ktorom musí mať príslušnú účtovnú evidenciu. Z dôvodu opatrnosti však zároveň
vzniesol aj námietku premlčania uplatneného nároku. Z uvedených dôvodov navrhol žalobu žalobcu
zamietnuť.

4. Na základe vznesenej námietky miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Bratislava IV uvedený súd
postúpil predmetnú vec Okresnému súdu Žilina dňa 13.9.2016.
5. K vyjadreniu žalovaného k podanej žalobe podal žalobca písomné vyjadrenie - repliku podaním
doručeným súdu dňa 17.9.2016, v ktorom uviedol, že žalovaný mal podpísanú manažérsku zmluvu, kde
bol vzťah jasne definovaný. Žalovaný zabezpečoval všetku operatívu divízie ktorú mal celú na starosti,

počnúc výberom dodávateľov na materiál a náradie, cez výber výrobných a montážnych priestorov,
či výber zamestnancov až po obchodné aktivity. Je pravdou, že účtovnú evidenciu viedol žalobca,
žalovaný však bol o stave pravidelne informovaný. Žalovaný nemal dispozičné právo na žiaden účet
žalobcu,dostávalvšakhotovosťvždykeďoňupožiadal,samozrejmepokiaľnasamostatnomúčtedivízie
prostriedky boli. Taktiež treba spomenúť, že na základe objednávok žalovaného prichádzali faktúry

buď poštou na adresu spoločnosti alebo ich žalovaný nosil sám. Faktúry boli následne z účtu divízie
hradené. Žalovaný dopredu neoznamoval, na čo sa chystá hotovosť použiť, vyberal si ju ako zálohu
na drobné výdavky, ktoré postupne zúčtovával, výslednú pokladňu viedla účtovníčka. O obchodných
aktivitách divízie žalobca nebol dostatočne informovaný, zodpovednosť za obchodné rozhodnutia ako aj
za zverené hodnoty a majetok mal žalovaný. Po ukončení spolupráce so žalovaným prebehlo u žalobcu

interné šetrenie kde zistili, že faktúry spoločnosti HCS PLUS s.r.o. nie sú pridelené k žiadnej riadne
zaevidovanej zákazke ktoré si divízia viedla. Po následnom kontaktovaní spoločnosti HCS PLUS s.r.o.
a žiadaní o EČV, resp. VIN čísiel vo faktúrach spomenutých vozidiel mu konateľ spoločnosti HCS PLUS
s.r.o. p. G. C. potvrdil, že k realizáciám spomenutých v predmetných faktúrach nedošlo. Následne im na
všetky predmetné faktúry vystavil dobropisy a ako aj potvrdenie o tom, že žiadne finančné prostriedky od

žalovaného neprijal. K námietke ohľadom zaevidovaného príjmu 1.296,- € v pokladni RisboCar, ktorej
stav mal žalovaný ako hmotne zodpovedná osoba na starosti uviedol, že výdavkový doklad je pri príjme
14 RP0003 z dôvodu odovzdania hotovosti konateľom B.. T., ktorý prvotne túto sumu vybral z firemného
bankového účtu a oproti podpisu odovzdal žalovanému (výdavkový doklad) a žalovaný túto hotovosť
prijalnasvojupokladnicupodnázvomRisboCar.Reálnesatedajednaloopríjemhotovostinapokladnicu

RisboCar divíziu, ktorej zodpovedným vedúcim bol žalovaný. Argumenty žalovaného považoval žalobca
za účelové tvrdenia majúce za cieľ zbaviť sa osobnej zodpovednosti za uvedenú majetkovú škodu ktorú
mu spôsobil. Ako vrcholový manažér mal osobnú zodpovednosť za chod a fungovanie celej divízie,
ktorú samostatne riadil a rozhodoval vo všetkých zásadných a finančných otázkach, za čo poberal aj
adekvátne finančné ohodnotenia.

6. K písomnej replike žalobcu podal žalovaný písomné vyjadrenie - dupliku podaním doručeným súdu
dňa22.11.2016vktorejuviedol,žeajpooboznámenísasvyjadrenímžalobcuvcelomrozsahunesúhlasí
s podanou žalobou a uplatnený nárok neuznáva. Poukázal na obsah svojho písomného vyjadrenia
k žalobe zo dňa 10.2.2016, ktorého sa pridržiava a na ktorom trvá. Poukazoval na to, že žalobca
neuviedol a ani neoznačil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali údajný dlh žalovaného voči žalobcovi,

naopakžalobcapotvrdilnímuvádzanéskutočnostiatopredovšetkýmto,žezavecnúsprávnosťúčtovnej
evidencie zodpovedal výlučne žalobca. Je na žalobcovi aby hodnoverne preukázal, že obchodné
prípady, na ktoré žalovanému vydal hotovosť neboli zrealizované, resp. že peňažné prostriedky boli
použité na iný ako dohodnutý účel. Za vecnú správnosť obchodnej bilancie vo vzťahu k hospodárskemuvýsledku bol vždy zodpovedný žalobca, ktorý mohol a mal prípadné rozdiely včas zistiť. Žalovaný
nenesie žiadnu zodpovednosť za hospodársky výsledok celej obchodnej spoločnosti, najmä ak podľa
tvrdenia žalobcu mal na starosti ako zodpovedný vedúci len jej divíziu. Na margo predložených listinných

dôkazov uviedol, že to že žalobca poveril žalovaného zariaďovaním určitých prevádzkových záležitostí
nemá žiadny dopad ne merito tohto sporu. Žalovaný sa v tomto štádiu konania nevie ani objektívne
vyjadriť, nemôže vyjadriť k žiadnym obchodným prípadom, keďže príslušnú evidenciu má žalobca.
7. Pred otvorením pojednávania, ktoré bolo vytýčené dňa 28.11.2018 žalovaný uviedol, že vzhľadom
na odstup času si celkom dobre nepamätá o ktoré konkrétne prípady v danej veci išlo, avšak je toho

názoru, že všetku svoju činnosť, ktorú vykonal žalobcovi riadne zdokladoval, avšak mal záujem, aby mu
bolo ešte umožnené nahliadnuť do evidencie žalobcu a mimosúdne rokovať, k čomu žalobca uviedol, že
s týmto návrhom súhlasí, je ochotný sprístupniť k nahliadnutiu žalovanému do evidencie a mimosúdne
so žalovaným rokovať a vyjasniť si vzájomné vzťahy. Za týmto účelom si sporové strany dohodli aj
konkrétny dátum stretnutia na 4.12.2018 o 8.30 hod. Súd v zmysle zhodného návrhu strán sporu na
odročenie pojednávania za účelom mimosúdneho rokovania konanie v zmysle ust. § 163 ods. 1 CSP

prerušil.
8. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 11.1.2019 podal návrh na pokračovanie v konaní z dôvodu,
že žalovaný sa v dohodnutom termíne nedostavil na prejednanie prípadného zmieru, ani sa neozval a
na telefonáty nereagoval.
9. Na pojednávaní dňa 4.3.2019 žalovaný uviedol, že k mimosúdnemu rokovaniu nedošlo z dôvodu

časových na jeho strane. Snažil sa kontaktovať žalobcu, ale sa mu to nepodarilo. Žalobca uviedol, že
tak ako prezentoval aj na predchádzajúcom pojednávaní, mali záujem si to ešte vydiskutovať, avšak
žalovaný sa na rokovanie nedostavil.
10. Na pojednávaní žalobca zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu. Poukázal na dôkazy, ktoré
predložilaktoréjednoznačnepotvrdzujúžalovanýnárok,keďžalovanýakomanažérspoločnostižalobcu

prevzal finančné prostriedky v hotovosti, ktoré však nezúčtoval a pri odchode z firmy ich nevrátil.
11. Žalovaný zotrval na svojich písomných vyjadreniach, poukázal na to, že má záujem vydokladovať
veci ktoré sú v žalobe uvedené s tým, že predpokladá že v priebehu 2 týždňov by sa mohol vyjadriť.
12. Súd na základe vykonaného dokazovania, oboznámením s listinnými dôkaznými prostriedkami
predloženými žalobcom, výsluchom štatutárneho zástupcu žalobcu zistil nasledovný skutkový stav:

13. Medzi sporovými stranami nebolo sporné a vyplýva to aj z dôkazu predloženého žalobcom -
manažérska zmluva - že žalobca ako spoločnosť a žalovaný ako manažér uzavreli dňa 1.7.2011
manažérsku zmluvu, v ktorej si stanovili vzájomné práva a povinnosti. Podľa čl. I. ods. 1 - Predmet
zmluvy - spoločnosť dňom 1.7.2011 poveruje manažéra vykonávaním funkcie výkonný riaditeľ divízie
RisboCar - divízia nadstavieb a prestavieb. Miestom výkonu funkcie manažéra bola SR. Podľa odseku

2 manažérska zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú a je platná po dobu výkonu funkcie. Zmluva zaniká
dňom odvolania manažéra spoločnosťou alebo odstúpením z funkcie zo strany manažéra. V odseku 3
je uvedené, že manažér bol s náplňou činnosti vykonávanej funkcie výkonný riaditeľ oboznámený. V
článku II. s názvom Povinnosti manažéra je v odseku 1 uvedené, že manažér sa bude pri výkone svojej
funkcie riadiť všeobecne závažnými právnymi predpismi a vnútornými predpismi spoločnosti, ktoré sa

zaväzuje striktne dodržiavať. V odseku 2 je uvedené, že manažérovi poskytne spoločnosťou vstupný
kapitál na rozbehnutie divízie a to vo výške 6.638,- €, ktorý podlieha zúčtovaniu a manažér je povinný
splatiť ho spoločnosti do 31.12.2011. V odseku 3 je uvedené, že čistý zisk divízie sa bude vypočítavať
vždy k poslednému dňu v mesiaci a bude sa deliť v pomere 80% manažérovi a 20% spoločnosti. V
odseku 4 je uvedené, že všetky osobné pôžitky ktoré bude manažér poberať alebo užívať mu budú

odpočítané z jeho podielu na zisku. O vyplatenie zisku môže manažér požiadať kedykoľvek a o jeho
vyplatení bude vykonaný vždy písomný zápis. Manažér teda nie je oprávnený vybrať si z účtu divízie zisk
bez vedomia spoločnosti, v opačnom prípade by hrubo porušil ustanovenia tejto zmluvy, čo by malo za
následok jeho okamžité odvolanie z tejto funkcie. V odseku 5 je uvedené, že divízia bude mať vytvorený
samostatný podúčet spoločnosti, na ktorý sa budú výlučne realizovať obchodné prípady divízie a z

ktorého sa bude vypočítavať podiel na zisku manažéra. Manažér bude mať k tomuto účtu dispozičné
právo. V odseku 6 je uvedené, že manažér zodpovedá v plnom rozsahu za svoje riadiace obchodné
rozhodnutia v divízii a za škodu, ktorú spôsobí svojimi rozhodnutiami tretím osobám alebo spoločnosti. V
odseku7jeuvedené,žemanažérnesieplnúzodpovednosťzapráce,ktorébudedivíziavykonávaťtretím
osobám, t.j. kvalita poskytovaných prác, poskytovanie prác tretím osobám riadne a včas a za všetky

ekonomické rozhodnutia divízie. V odseku 8 je uvedené, že manažér preberá hmotnú zodpovednosť za
zverené hodnoty a majetok spoločnosti, ktorý mu bol k výkonu jeho funkcie spoločnosťou poskytnutý a
v prípade vzniku akejkoľvek škody sa zaväzuje túto škodu spoločnosti nahradiť v plnej výške. V článku
III. - Dohoda o odmene - je uvedené, že spoločnosť sa zaväzuje manažérovi za výkon jeho funkcievyplácať podiel z čistého zisku divízie vo výške 80% za podmienok stanovených v článku II.bod 4 tejto
zmluvy. V článku IV. sú ustanovenia týkajúce sa konkurenčnej doložky a článok VI. obsahuje záverečné
ustanovenia.

14. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že žalovaný funkciu manažéra vykonával do 30.1.2014,
kedy s ním bola ukončená spolupráca.
15. Medzi sporovými stranami nebolo sporné a vyplýva to aj z manažérskej zmluvy, že divízia, ktorú
žalovaný riadil mala vytvorený u žalobcu samostatný podúčet, na ktorý sa realizovali obchodné prípady
divízie a že žalovaný podľa potreby tiež zabezpečoval dostatočný stav hotovosti v pokladni za účelom

hotovostných úhrad dodávateľských faktúr alebo preddavkov požadovaných obchodnými partnermi
podľa stavu obchodného prípadu a dostával hotovosť vždy keď o ňu požiadal a pokiaľ na samostatnom
účte divízie prostriedky boli. Na základe objednávok prichádzal faktúry, ktoré boli následne z účtu divízie
hradené a zálohy, ktoré žalovaný vyberal postupne zúčtovával, výslednú pokladňu viedla účtovníčka
16. Z výdavkových pokladničných dokladov predložených žalobcom a ktoré sú založené na čísle listu
10 až 19 súd zistil, že žalobca vyplácal žalovanému sumy uvedené vo výdavkových dokladoch, kde ako

účel je uvedené pokladňa a to: dňa 11.12.2012 sumu 5.850,- € (č.l. 10), dňa 13.9.2013 sumu 3.000,- €
(č.l.11), dňa 31.10.2013 sumu 500,- € (č.l.12), dňa 19.11.2013 sumu 1.574,- € (č.l. 13), dňa 20.11.2012
sumu 3.950,- € (č.l. 14), dňa 29.11.2013 sumu 2.000,- € (č.l. 15), dňa 9.12.2013 sumu 1.000,- € (č.l. 16),
dňa 20.12.2013 sumu 5.400,- € (č.l. 17), dňa 21.12.2012 sumu 2.000,- € (č.l. 18), dňa 17.2.2014 sumu
1.296,- € (č.l. 19), teda v celkovej sume 26.570,- €.

17. Z faktúr a príjmových pokladničných dokladov založených na čísle listu 21 až 38 spisu predložených
žalobcom súd zistil, že faktúrou č. XX/XXXX zo dňa 6.4.2013 spoločnosť HCS Plus s.r.o. so sídlom
Bratislava ako dodávateľ fakturovala odberateľovi Aldobec Technologies divízia prestavieb RisboCar
za predprípravu na montáž AL konštrukcie do vozidla Fiat Ducato, cena za mj 23,6 počet kusov 58,
celkovú sumu 1.642,56 €. Faktúrou č. XX/XXXX zo dňa 9.4.2013 fakturovala za predprípravu na montáž

AL konštrukcie do vozidla Fiat Ducato cena za m je 23,6 počet kusov 53, celkovú sumu 1.500,96 €. Z
príjmového pokladničného dokladu zo dňa 10.4.2013 súd zistil, že firma HCS Plus s.r.o. prijala od divízie
prestavieb RisboCar sumu 1.670,88 € za účelom úhrady faktúry XX/XXXX. Z príjmového dokladu zo
dňa 12.4.2013 súd zistil, že firma HCS Plus s.r.o. prijala od divízie prestavieb RisboCar sumu 1.472,64
€ ako účel úhrada faktúry XX/XXXX. Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 15.4.2013 vyplýva,

že firma HCS Plus s.r.o. prijala sumu 1.529,28 € ako účel úhrada faktúry XX/XXXX. Z príjmového
dokladu zo dňa 17.4.2013 vyplýva, že uvedená firma prijala od divízie žalobcu sumu 1.554,24 € ako
účel úhrada faktúry XX/XXXX. Z faktúry č. XX/XXXX zo dňa 17.4.2013 vyplýva, že spoločnosť HCS Plus
s.r.o. fakturovala divízii prestavieb RisboCar za dodanie, montáž podlahy, obkladov stien do vozidla Fiat
Ducato, preglejka podlahová 9mm, cena za mj 132,- počet kusov 3, preglejka obkladová 6mm, cena

za m je 83,- počet kusov 6, montáž, cena za m je 23,6, počet kusov 17 - celkovú sumu 1.554,24 €. Z
príjmového pokladničného dokladu zo dňa 18.4.2013 vyplýva, že firma HCS Plus s.r.o. prijala od divízie
prestavieb RisboCar sumu 1.554,24 € za účelom úhrady faktúry XX/XXXX. Z faktúry č. XX/XXXX súd
zistil, že uvedená firma fakturovala za dodanie, montáž podklady, obkladov stien do vozidla Fiat Ducato
preglejka podlahová 9mm, cena za m 132,- počet kusov 3, preglejka obkladová 6 mm, cena za m 83,- ,

počet kusov 6, montáž - cena za m je 23,6, počet kusov 17, celkovú sumu 1.554,24 €. Z príjmového
dokladu zo dňa 19.4.2013 vyplýva, že firma HCS Plus s.r.o. prijala od divízie prestavieb RisboCar sumu
1.554,24 € za účelom úhrady faktúry XX/XXXX. Z faktúry č. XX/XXXX zo dňa 19.4.2013 vyplýva, že
uvedená firma fakturovala za dodanie, montáž podlahy, obkladov stien do vozidla Fiat Ducato celkovú
sumu1.554,24€.Zpríjmovéhopokladničnéhodokladuzodňa25.4.2013vyplýva,žeuvedenáfirmaHCS

Plus s.r.o. prijala od divízie prestavieb RisboCar sumu 1.554,24 € za účelom úhrady faktúry XX/XXXX.
Z príjmového dokladu zo dňa 26.4.2013 vyplýva, že firma HCS Plus s.r.o. prijala od divízie prestavieb
RisboCar sumu 1.554,24 € za účelom úhrady faktúry XX/XXXX. Z príjmového pokladničného dokladu
zo dňa 29.4.2013 vyplýva, že uvedená firma HCS Plus s.r.o. prijala od divízie prestavieb RisboCar sumu
3.288,- € za účelom úhrady faktúry XX/XXXX. Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 2.5.2013

vyplýva, že uvedená firma prijala sumu 1.642,56 € za účelom úhrady faktúry XX/XXXX. Z príjmového
pokladničného dokladu zo dňa 30.5.2013 vyplýva, že uvedená firma prijala sumu 1.529,28 € za účelom
úhrady faktúry XX/XXXX. Z príjmového dokladu zo dňa 7.5.2013 vyplýva, že uvedená firma prijala sumu
1.554,24 € za účelom úhrady faktúry XX/XXXX. Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 9.5.2013
vyplýva, že uvedená firma prijala sumu 1.554,24 € za účelom úhrady faktúry 24/2013. Uvedené faktúry

spolu s faktúrami označenými vo vyššie uvedených príjmových pokladničných dokladoch predstavujú
spolu sumu 25.155,84 €.
18. Z potvrdenia spoločnosti HCS Plus s.r.o. predloženého žalobcom súd zistil, že uvedená spoločnosť
dňa 9.12.2014 vydala potvrdenie o neprevzatí peňažných prostriedkov, v ktorom je uvedené, žespoločnosť HCS Plus s.r.o. vystavila po dohode s p. R. L. (žalovaným) na spoločnosť Aldobec
Technologies s.r.o. Bratislava faktúry č. XX/XXXX, XX/XXXX, XX/XXXX, XX/XXXX, XX/XXXX, XX/
XXXX, XX/XXXX,XX/XXXX,XX/XXXX, XX/XXXX, XX/XXXX, XX/XXXX, XX/XXXX, XX/XXXX, XX/XXXX

za dodanie služby v celkovej sume 25.155,84 €. Aj napriek tomu, že spoločnosť HCS Plus s.r.o.
neobdržala žiadne finančné prostriedky na úhradu vyššie uvedených faktúr, vystavila po dohode s p. L. k
vyššie uvedeným faktúram príjmové pokladničné doklady č. 09, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 16, 17, 18, 20, 21,
22, 23, 24, nakoľko v skutočnosti nedošlo k dodávke služieb uvedených v jednotlivých faktúrach a ani
k úhrade týchto faktúr aj napriek vystaveným príjmovým pokladničným dokladom vystavila spoločnosť

HCS Plus s.r.o. dňa 16.10.2014 na vyššie uvedené faktúry dobropisy. V závere listu je uvedené, že
ako potvrdenie danej spoločnosti prikladá spoločnosť HCS Plus s.r.o. svoj podpis spolu s pečiatkou
spoločnosti.
19. Príjmovým pokladničným dokladom č. 14 RP 006 zo dňa 16.10.2014 predloženého žalobcom
spoločnosť HCS Plus s.r.o. vystavila dobropis na sumu 25.155,84 €.
20. Listom zo dňa 30.1.2014 žalobca vyzval žalovaného na úhradu záväzkov, ktoré svojimi

rozhodnutiami spoločnosti spôsobil, a to v celkovej sume 54383,47 Eur. Uvedený list žalovaný prevzal
dňa 30.1.2014.
21. Na návrh žalovaného súd v konaní vypočul štatutárneho zástupcu žalobcu B.. B. T., ktorý vo svojej
výpovedi uviedol, že divíziu riadil žalovaný a mal na starosti všetky záležitosti ktoré s divíziou súviseli.
Fungovali takým spôsobom, že žalovaný bol poverený riadením divízie, mal na starosti dodávateľov,

obchod, získavanie zákaziek a ich realizáciu a čo sa týka prístupu k účtu, ten naozaj nemal, avšak bol
vytvorený samostatný účet pre divíziu, aby boli peniaze oddelené. Pokiaľ ide o platenie faktúr, žalovaný
chodil za ním, povedal ktoré faktúry chce uhradiť a pokiaľ boli finančné prostriedky na tom účte, tak ich
štatutárny zástupca uhrádzal. Tak isto aj bločky alebo výdavky, ktoré mal v hotovosti chodieval za ním
a tie mu preplácali, poprípade ak potreboval nejakú zálohu, tak mu bola poskytnutá. Fungovalo to teda

tak, že keď potreboval nejaké finančné prostriedky, tak si zobral finančné prostriedky do pokladne od
spoločnosti a potom ich mal vydokladovať a v uvedených prípadoch ich vydokladovával faktúrami alebo
príjmovými pokladničnými dokladmi od spoločnosti HCS Plus, s.r.o.. Koniec ich spolupráce bol taký,
že jedného dňa žalovaný prišiel že končí, že končia všetci zamestnanci v divízii a všetci prestúpili do
inej spoločnosti. Nechal im tam veľa nezaplatených faktúr, ktoré museli postupne platiť, pretože chceli

fungovať ďalej a nemohla byť paralyzovaná dlhmi divízie, takže to museli všetko splácať a všetko aj
za žalovaného zaplatili. Zároveň začali preverovať všetky doklady a všetky zákazky, či skutočne boli
zrealizované, pretože hospodárenie divízie bolo negatívne, išlo do straty a potrebovali prísť na to, kde
bol problém. Potom oslovovali všetkých dodávateľov čo dodávali a zisťovali to a preverovali, na základe
toho prišli na spoločnosť HCS Plus s.r.o., ktorá im dala vyjadrenie, že k plneniu nedošlo. Štatutárny

zástupca žalobcu ďalej potvrdil, že v rokoch 2011 a 2012 dosahovala divízia zisk, že v priebehu týchto
rokov dochádzalo k prevodom finančných prostriedkov z divízie na spoločnosť a pokiaľ bol vykázaný
zisk, tak dochádzalo k prevodu 20% na materskú spoločnosť a 80% zostávalo na účte divízie a keby
žalovaný požiadal o vyplatenie tohto zisku, mal by na to nárok. Na otázku žalovaného ohľadom faktúr z
roku2014,čibolivyplatené,vyplácanézáväzkyjehoosobou-štatutárnyzástupcauviedol,žektomutosa

nevie vyjadriť, či boli nejaké zaplatené priamo žalovaným, ale oni všetky faktúry, ktoré boli v účtovníctve
evidované ako nezaplatené, tak všetky zaplatili od divízie. K otázke či v spoločnosti existujú aj nejaké
faktúry, ktoré spoločnosť fakturovala a nedodala, štatutárny zástupca uviedol, že o tom nemá vedomosť
ani nerozumel, k čomu táto otázka smeruje, avšak uviedol, že majú všetku dokumentáciu, ktorú im
nechalžalovaný.Ktomukdevšadesavozidlávyrábalisanevedelvyjadriť,nakoľkozatobolzodpovedný

žalovaný. Taktiež sa nevedel vyjadriť k otázke, či spoločnosť HCS Plus s.r.o. mala nejaký záväzok voči
žalobcovi, o tomto nemal žiadnu vedomosť.
22. Podľa § 43 Zákonníka práce
(1) V pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti,
ktorými sú:

a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika,
b ) miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto),
c) deň nástupu do práce,
d) mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.
(2) Zamestnávateľ v pracovnej zmluve uvedie okrem náležitostí podľa odseku 1 aj ďalšie pracovné

podmienky, a to výplatné termíny, pracovný čas, výmeru dovolenky a dĺžku výpovednej doby.
(3) Ak sú pracovné podmienky podľa odseku 1 písm. d) a odseku 2 dohodnuté v kolektívnej zmluve, stačí
uviesť odkaz na ustanovenia kolektívnej zmluvy; inak stačí uviesť odkaz na príslušné ustanovenia tohto
zákona. Ak v pracovnej zmluve nie sú dohodnuté mzdové podmienky a účinnosť ustanovení kolektívnejzmluvy, na ktoré pracovná zmluva odkazuje, sa skončila, mzdové podmienky dohodnuté v kolektívnej
zmluve sa považujú za mzdové podmienky dohodnuté v pracovnej zmluve až do dohodnutia nových
mzdových podmienok v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve, najviac po dobu 12 mesiacov.

(4) V pracovnej zmluve možno dohodnúť ďalšie podmienky, o ktoré majú účastníci záujem, najmä
ďalšie hmotné výhody. Ustanovenia pracovnej zmluvy alebo inej dohody, ktorými sa zamestnanec
zaväzuje zachovávať mlčanlivosť o svojich pracovných podmienkach vrátane mzdových podmienok a
o podmienkach zamestnávania, sú neplatné.
(5) Ak je miesto výkonu práce v cudzine, zamestnávateľ v pracovnej zmluve ďalej uvedie

a) dobu výkonu práce v cudzine,
b) menu, v ktorej sa bude vyplácať mzda, prípadne jej časť,
c) ďalšie plnenia spojené s výkonom práce v cudzine v peniazoch alebo naturáliách,
d) prípadné podmienky návratu zamestnanca z cudziny.
(6) Informácie uvedené v odseku 5 sa poskytnú zamestnancovi len vtedy, ak čas zamestnania v cudzine
presiahne jeden mesiac.

22. Podľa §20 ods. 1 OZ) Právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to
oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (štatutárne orgány).
23. Podľa § 1 ods. 1 Obz tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy,
ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
24. Podľa § 1 ods. 2 Obz právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak

niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva.
Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet,
podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
25. Podľa § 13 ods. 1 Obz ak je podnikateľ fyzická osoba, koná osobne alebo za neho koná zástupca.
Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca.

26. Podľa § 15 ods. 1 Obz kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je
splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza.
27. Podľa § 269 Obz
(1) Ustanovenia upravujúce v II hlave tejto časti zákona jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na zmluvy,
ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení

pre každú z týchto zmlúv.
(2) Účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci
dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
28. Podľa § 373 Obz kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu
tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami

vylučujúcimi zodpovednosť.
29. Podľa § 374 Obz
(1) Za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa považuje prekážka, ktorá nastala nezávisle od vôle
povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno rozumne predpokladať, že by povinná
strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala, a ďalej, že by v čase vzniku záväzku

túto prekážku predvídala.
(2) Zodpovednosť nevylučuje prekážka, ktorá vznikla až v čase, keď povinná strana bola v omeškaní s
plnením svojej povinnosti, alebo vznikla z jej hospodárskych pomerov.
(3) Účinky vylučujúce zodpovednosť sú obmedzené iba na dobu, dokiaľ trvá prekážka, s ktorou sú tieto
účinky spojené.

30. Podľa 369 Obz
(1) Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si
splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania
vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
(2) Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe,

ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
31. Podľa § 566 ods. 1 Obz mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet
zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo
uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.
32. Podľa § 569 Obz mandatár je povinný odovzdať bez zbytočného odkladu mandantovi veci, ktoré

za neho prevzal pri vybavovaní záležitosti.
33. Podľa § 570 Obz mandatár zodpovedá za škodu na veciach prevzatých od mandanta na zariadenie
záležitosti a na veciach prevzatých pri jej zariaďovaní od tretích osôb, ibaže túto škodu nemohol odvrátiťani pri vynaložení odbornej starostlivosti. Tieto veci je mandatár povinný dať včas poistiť, len keď to
určuje zmluva alebo keď ho mandant o to požiada, a to na účet mandanta.
34. Súd v konaní postupoval v zmysle ust. § 191 ods. 1 CSP, podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa

svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo
prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s ust. § 215 CSP,
podľa ktorého súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
35.Súdnazákladevykonanéhodokazovaniamalzapreukázanéamedzisporovýmistranamianinebolo
sporné, že sporové strany uzatvorili platný záväzkovoprávny vzťah - manažérsku zmluvu, v ktorom si

určili vzájomný rozsah práv a povinností.
36. V podnikateľskej praxi sa vyskytujú zmluvy, ktoré nesú názov manažérske zmluvy a ktoré sa
používajú pre rôzne druhy a typy zmlúv, ktorých účelom je upraviť výkon istých riadiacich činností.
Keďže manažérska zmluva ako samostatný zmluvný typ neexistuje, podľa svojho konkrétneho obsahu
je možné považovať tieto zmluvy buď za zmluvný typ obchodného práva alebo za pracovné zmluvy.
Pracovnou zmluvou zakladajúcou pracovný pomer je manažérska zmluva v prípade, že pokrýva výkon

závislej práce a obsahuje náležitosti v súlade s ust. 43 Zákonníka práce. Ak ale nezahŕňa náležitosti
pracovnejzmluvypodľa§43Zákonníkapráceavýkonpráceviaczodpovedásamostatnejpodnikateľskej
činnosti je táto zmluva v zmysle obchodného zákonníka netypickou zmluvou. Manažérska zmluva je
teda právnym základom pracovného pomeru len v prípade, že svojim obsahom zodpovedá náležitostiam
pracovnej zmluvy uvedeným v ust. § 43 Zákonníka práce. V danej veci manažérska zmluva podľa jej

obsahu nespĺňa náležitosti pracovnej zmluvy a pracovného pomeru.
37. Na základe manažérskej zmluvy bol žalovaný žalobcom poverený činnosťou spojenou s výkonom
funkcie výkonný riaditeľ divízie RisboCar - divízia nadstavieb a prestavieb, t.j. určitou činnosťou pri
prevádzkepodnikužalobcu(jehodivízie)navšetkyúkony,kuktorýmobvyklepritejtočinnostidochádza,
za odmenu vo forme podielu z čistého zisku divízie, podľa podmienok zmluvy. Uvedenú zmluvu teda

súd posudzoval ako nepomenovanú zmluvu podľa § 269 ods. 2 Obz, ktorá nesie prvky zastúpenia na
zmluvnom základe ( poverenie), teda konať v mene žalobcu ako zástupca pri činnostiach spojených s
divíziou, povahou najbližšie k mandátnej zmluve, nakoľko bola odplatná vo forme podielu na zisku.
38. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané a medzi sporovými stranami ani
nebolo sporné, že za účelom činnosti spojenej s divíziou, ktorú žalovaný riadil, prevzal od žalobcu

finančné prostriedky v celkovej výške 26570,- Eur, ktoré pri ukončení svojej činnosti žalovaný do výšky
25155,84Eurpodložilúčtovnýmidokladmi-faktúramiapríjmovýmipokladničnýmidokladmivystavenými
spoločnosťou HCS Plus, s.r.o., ktoré však uvedená spoločnosť dňa 16.10.2014 v uvedenej výške
žalobcovi dobropisovala a následne potvrdila, že k dodávke služieb uvedených v jednotlivých faktúrach a
ani k úhrade týchto faktúr aj napriek vystaveným príjmovým pokladničným dokladom nedošlo. Žalovaný

teda porušil povinnosť vyplývajúcu zo záväzkovoprávneho vzťahu so žalobcom, ktorú je možné vyvodiť
z bodu 8. čl.II zmluvy. Žalovaný prevzal zodpovednosť za zverené hodnoty. Tieto hodnoty mal teda
žalobcovi riadne vyúčtovať. Žalovaný prevzal od žalobcu finančné prostriedky, ktoré mal použiť na
činnosť divízie, ktorú riadil a ich použitie mal teda zdokladovať alebo pri ukončení svojej činnosti vrátiť.
Žalovaným predložené účtovné doklady k vyúčtovaniu prevzatých finančných prostriedkov vo výške

25155,84 Eur , vystavených spoločnosťou HCS Plus, s.r.o., tak ako už súd uviedol vyššie, uvedená
spoločnosť dobropisovala a potvrdila, že na ich základe ani žiadne práce neboli vykonané ani zaplatené.
Vo zvyšnej časti 1414,60 Eur žalovaný ani žiadne účtovné doklady, ktorými by preukazoval ich použitie
na činnosť divízie žalobcovi nepredložil. Žalovaný teda prevzaté finančné prostriedky na výkon činnosti
divízie, ktorú riadil, riadne nevyúčtoval a žiadnym spôsobom ani nepreukázal, že boli použité za

účelom činnosti divízie. Porušením uvedenej povinnosti vyplývajúcej zo záväzkovoprávneho vzťahu,
vznikla žalobcovi škoda vo výške 26570,- Eur, t.j. majetková ujma, ktorá spočíva v zmenšení majetku
žalobcu, ktorá je v priamej príčinnej súvislosti s porušením uvedenej povinnosti. Predpokladmi vzniku
zodpovednosti za škodu v zmysle § 373 sú: a) protiprávny úkon, b) vznik škody, c) príčinná súvislosť
(kauzálny nexus) medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody. Všetky uvedené predpoklady majú

objektívnu povahu. Zodpovedná strana sa môže od zodpovednosti oslobodiť (liberovať), ak preukáže,
že k nesplneniu povinnosti došlo v dôsledku okolností vylučujúcich zodpovednosť (§ 374 ods. 1).
Existenciu všetkých troch predpokladov zodpovednosti musí preukázať poškodený. Ten, kto škodu
spôsobil, preukazuje okolnosti vylučujúce jeho zodpovednosť. Žalobca ako poškodený preukázal všetky
predpoklady zodpovednosti žalovaného. Žalovaný nepreukázal žiadne okolnosti, ktoré by vylučovali

jeho zodpovednosť. Žalovaný ani vo svojom vyjadrení k žalobe ani v procese postupu súdu podľa §
167 CSP ( repliky a dupliky ) okrem tvrdenia ktorým spochybnil hodnovernosť potvrdenia spoločnosti
HCS plus, s.r.o. zo dňa 9.12.2014, pretože má vedomosť, že uvedená spoločnosť predmetné finančné
prostriedky riadne obdržala, o čom vydala oficiálne účtovné doklady a nie sú mu známe žiadne pohnútky,ktoré ju viedli k tomu aby vystavila opravné doklady, žiadne prostriedky procesnej obrany neuplatnil,
pričom bol poučený o sudcovskej koncentrácii konania. K tvrdeniu žalovaného, že je na žalobcovi, aby
hodnoverne preukázal, že obchodné prípady, na ktoré mu vydal hotovosť neboli zrealizované, resp.

že peňažné prostriedky boli použité na iný účel súd udáva, že bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno
vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže
dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane tej ktorej strany
treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci
charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu

neexistenciu určitej právnej skutočnosti. Uvedeným potvrdením spoločnosti HCS Plus, s.r.o. žalobca
preukazoval, že k dodávke služieb uvedených v jednotlivých faktúrach a ani k úhrade týchto faktúr aj
napriek vystaveným príjmovým pokladničným dokladom nedošlo. Preukázať, že k dodávke služieb a k
ich úhrade došlo bolo na strane žalovaného. Tvrdenie žalovaného v písomnej duplike ( č.l.70 ), že bude
vedieť označiť prípadné dôkazy až po tom čo žalobca uvedenie konkrétny rozsah obchodných prípadov,
z ktorých vychádzal pri výpočte údajnej škody súd považoval za účelové, nakoľko žalobca priamo v

žalobe a predloženými listinnými dôkaznými prostriedkami ( faktúry, výdavkové pokladničné doklady,
dobropis, potvrdenie ) presne vymedzil, z ktorých žalovaným deklarovaným obchodných prípadov,
mu škoda vznikla, navyše žalobca na žiadosť žalovaného sám inicioval mimosúdne rokovanie, za
účelom oboznámenia sa žalovaného s dokumentáciou vzťahujúcou sa k činnosti divízie a vyjasneniu si
vzájomných stanovísk, z ktorého dôvodu bolo aj konanie prerušené a na ktoré sa žalovaný nedostavil.

Pokiaľžalovanýnapojednávanídňa4.3.2019navrhovalvýsluchštatutárnehozástupcuspoločnostiHCS
Plus, s.r.o. a že chce predložiť nejaké doklady z Úradu priemyselného vlastníctva, ktoré chce spracovať,
súd na tieto návrhy žalovaného s poukázaním na ust. § 135 CSP neprihliadol, nakoľko ich nepredložil
včas, žalovaný tieto prostriedky procesnej obrany nenavrhol ani vo svojom vyjadrení k žalobe, ani v
písomnej duplike, pričom ani neuviedol žiadne relevantné dôvody, ktoré by mu bránili takýto dôkaz

predložiť skôr, navyše by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania ako aj vykonanie ďalších
úkonov súdu, odhliadnuc od toho, že návrhu na predloženie dokladov z Úradu priemyselného vlastníctva
absentovala bližšia konkretizácia. K vznesenej námietke premlčania súd uvádza, že táto bola uplatnená
len všeobecne a nebola ani bližšie kvalifikovaná.
39. Na základe vyššie uvedených dôvodov súd žalobe žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy vyhovel.

40. Žalobca si zároveň uplatnil aj úrok z omeškania zo žalovanej sumy vo výške 9,25% ročne od
1.2.2014.
41. V danom prípade sa žalobcom požadované úroky z omeškania ako príslušenstvo viaže k
pohľadávke, vyplývajúcej z nároku na náhradu škody. Pri určení času splnenia ( splatnosti ) dlhu, ako
skutočnosti rozhodujúcej z hľadiska určenia momentu, kedy sa dlžník dostáva do omeškania, bolo

preto potrebné vychádzať z ustanovenia § 563 OZ upravujúceho prípady, kedy čas plnenia nie je
vôbec stanovený. Typickým nárokom, u ktorého nebýva čas plnenia predmetom dohody, ani nie je
stanovený v občianskom zákonníku je nárok na náhradu škody. V takomto prípade právo určiť čas
plnenia patrí veriteľovi ( poškodenému ). Splatnosť záväzku nastáva nasledujúci deň po dni, keď bol
dlžník vyzvaný veriteľom k plneniu. Žalobca v konaní preukázal, že žalovaného vyzval na náhradu

škody v celkovej výške 54.383,47 listom zo dňa 30.1.2014, ktorý žalovaný prevzal dňa 30.1. 2014.
Povinnosťou žalovaného bolo preto zaplatiť náhradu škody dňom nasledujúcim po doručení výzvy, t.j.
31.1.2014, žalovaný však nevykonal žiadne peňažné plnenie a dňom 1.2.2014 sa dostal žalovaný do
omeškania s plnením peňažného dlhu, a od tohto dňa je povinný zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania.
Úrok z omeškania súd priznal v súlade s ust. § 3 Vyhl. MS SR 87/1995 Z.z. Súd má zo svojej činnosti

vedomosť (§ 186 ods. 1 CSP), že základná úroková sadzba ECB z obchodnoprávnych vzťahov bola ku
dňu 1.2.2014 vo výške 9,25%. Súd preto žalobe aj v časti uplatneného úroku z omeškania ako dôvodnej
vyhovel.
42. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

42. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
43. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

44. Súd rozhodol v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania, a to s poukazom na
plný úspech žalobcu vo veci podľa ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal proti neúspešnému
žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O samotnej výške tejto náhrady trovkonania rozhodne súd podľa ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie

podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného

sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).