Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 15. jún 2018

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 30Cb/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116200031
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adrián Pažúr
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2018:7116200031.16

Rozhodnutie

Okresný súd Košice II v právnej veci žalobcu: International Investment Development Holding a. s., so
sídlom Trenčianska 57, Bratislava 821 09, IČO: 35 875 551, právne zastúpený JUDr. Branislav Kahanec,
advokát, Vajanského č. 33, Prešov, proti žalovanému: 1/ UNIPHARMA - 1. slovenská lekárnická akciová
spoločnosť, Opatovská cesta 4, Bojnice 972 01, IČO: 31 625 657, 2/ PHARMAEDUCA s.r.o., Opatovská
cesta 4, Bojnice 972 01, IČO: 36 304 697, žalovaní v 1. a 2. rade právne zastúpení: JUDr. Oľga

Rosulegová, advokátka, Hrabový chodník 4, 831 01 Bratislava, žalovaný v 2. rade právne zastúpený
JUDr. Ladislav Kuruc, advokát, Hrabový chodník 4, 831 01 Bratislava, 3/ Ergomed Poliklinika, s.r.o.,
Moldavská cesta 21/A, Košice 040 11, IČO: 36 751 103, v konaní o náhradu škody, o návrhu žalobcu
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade

r o z h o d o l :

I. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade zamieta.

II. O nároku na náhradu trov zabezpečovacieho opatrenia rozhodne súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou súdu 08.01.2016 navrhol, aby súd uložil žalovanému v 1/ a 2/ rade
spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 45.000.000,- Eur ako náhradu škody, žalovanému v 3/ rade
uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 100.000,- Eur.

2. Súčasne s podanou žalobou vo veci samej podal žalobca aj návrh na nariadenie predbežného
opatrenia.

3. O návrhu na nariadenie predbežného opatrenia rozhodol Okresný súd Košice II uznesením č.k.
30Cb/1/2016-219 z 02.02.2016, ktorým vyhovel návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v rozsahu

vymedzenom vo výrokovej časti rozhodnutia, v prevyšujúcej časti návrh na nariadenie predbežného
opatrenia zamietol.

4. Proti rozhodnutiu, ktorým súd v prevyšujúcej časti návrh na nariadenie predbežného opatrenia
zamietol podal odvolanie žalobca.

5. Proti výrokom rozhodnutia, ktorým súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel podali
odvolanie žalovaní v 1/ a 2/ rade.

6. Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 2Cob/45/2016-383 z 18.04.2016 potvrdil uznesenie súdu
prvého stupňa ako vecne správne.

7. Návrhom doručeným súdu 11.01.2017 sa žalovaní v 1/ a 2/ rade domáhali zrušenia neodkladného
opatrenia, kedy navrhli, aby súd prvej inštancie zrušil uznesenie Okresného súdu Košice II sp. zn.30Cb/1/2016 zo dňa 02.02.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť v spojení s uznesením Krajského súdu
v Košiciach sp. zn. 2Cob/45/2016 zo dňa 18.04.2016, v plnom rozsahu.

8. O návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia bolo rozhodnuté uznesením Okresného súdu Košice
II č.k. 30Cb/1/2016-554 zo dňa 15.03.2017, ktorým bol návrh na zrušenie neodkladného opatrenia
zamietnutý.

9. Návrhom doručeným súdu 14.06.2017 sa žalovaný v 1/ rade domáhal zrušenie neodkladného

opatrenia, kedy navrhol, aby súd prvej inštancie zrušil uznesenie Okresného súdu Košice II sp. zn. 30Cb
1/2016 zo dňa 02.02.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť v spojení s uznesením Krajského súdu v
Košiciach sp. zn. 2Cob/45/2016 zo dňa 18.04.2016 a to vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade.

10. O návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia bolo rozhodnuté uznesením Okresného súdu Košice
II č.k. 30Cb/1/2016-778 zo dňa 28.07.2017, ktorým bol návrh na zrušenie neodkladného opatrenia vo

vzťahu k žalovanému v 1/ rade zamietnutý.

11. Návrhom doručeným súdu 07.11.2017 sa žalovaný v 1/ rade domáhal zrušenie neodkladného
opatrenia, kedy navrhol, aby súd prvej inštancie zrušil uznesenie Okresného súdu Košice II sp. zn. 30Cb
1/2016 zo dňa 02.02.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť v spojení s uznesením Krajského súdu v

Košiciach sp. zn. 2Cob/45/2016 zo dňa 18.04.2016 a to vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade.

12. O návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia bolo rozhodnuté uznesením Okresného súdu
Košice II č.k. 30Cb/1/2016-902 zo dňa 12.12.2017, ktorým bolo uznesenie Okresného súdu Košice
II č.k. 30Cb/1/2016-219 z 02.02.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k.

2Cob/45/2016-383 z 18.04.2016 o nariadení predbežného opatrenia vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade
zrušené vo výroku 1) o uložení povinnosti do právoplatného skončenia veci zdržať sa nakladania s
nehnuteľnosťami vymedzenými vo výroku tohto rozhodnutia.

13. Proti rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd napadnuté

uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a návrh na zrušenie uznesenia Okresného súdu Košice II
č.k. 30Cb/1/2016-219 zo dňa 02.02.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k.
2Cob/45/2016-383 zo dňa 18.04.2016 vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade zamietol.

14. Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 3Cob12/2018-975 z 11.04.2018 uznesenie súdu prvej

inštancie potvrdil.

15. Návrhom doručeným súdu dňa 18.5.2018 sa žalobca domáha voči žalovanému v 1/ rade nariadenia
zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 CSP za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky žalobcu
zriadením záložného práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného v 1/ rade vymedzené v petite

návrhu.

16. V odôvodnení svojho návrhu žalobca okrem iného uviedol, že cieľom zabezpečovacieho opatrenia
je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka
na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná,

s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky
veriteľa. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného
veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky
v exekučnom konaní. Zo zákonnej formulácie možno substancovať tieto základné predpoklady na
zriadenie zabezpečovacieho opatrenia: (i) zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len na návrh,

(ii) spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, (iii)
zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú
pohľadávku a (iv) existencia obavy z budúceho marenia exekúcie. Pred nariadením zabezpečovacieho
opatrenia nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia,
je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti. osvedčenie znamená, že súd pomocou

ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce
skutočnosti). Pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú
ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci
nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkomnepochybné. Dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti sporových strán, ani posúdenie
právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je
súd viazaný a môže rozhodnúť inak. Zabezpečovacím opatrením môže súd na návrh zariadiť záložné

právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka, na zabezpečenie veriteľovej
peňažnej pohľadávky. Základným predpokladom vydania zabezpečovacieho opatrenia je obava, že
exekúcia bude ohrozená. Obava z ohrozenia je pritom objektívny stav, ktorý žalobcu núti, aby požiadal o
zabezpečenie budúcej exekúcie. Základom tejto obavy je ohrozenie, pričom žalobca musí nielen tvrdiť,
ale aj osvedčiť, že žalovaný koná tak (robí právne alebo faktické úkony), že v konečnom dôsledku

môže dôjsť k zmareniu, sťaženiu alebo znemožneniu exekúcie. V tejto súvislosti žalobca poukazuje
napríklad na právny názor vyslovený v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22. júla
1997 sp. zn. 5Obo/144/1997, podľa ktorého „medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú obavu, že by výkon
rozhodnutia mal byť v budúcnosti ohrozený je také konanie odporcu, ktorého dôsledkom jej znižovanie
hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom rozhodnutia postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou
mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery.“ Inak povedané, ohrozenie exekúcie sa môže

prejaviť v správaní dlžníka, ktorým má byť exekúcia zmarená alebo aspoň sťažená. Pri preukazovaní
úmyslu zmenšovať majetok za účelom zmarenia uspokojenia pohľadávky veriteľa žalobca zastáva
názor, že od neho nemožno spravodlivo požadovať preukázanie bezprostredného úmyslu žalovaného
1/ zmenšiť svoj majetok a tým ohroziť prípadnú exekúciu pohľadávky, pretože až v prípade aktívneho
konania žalovaného 1/ je zrejmé, že dochádza k znižovaniu majetku a efektívnosť ochrany pred takýmto

konaním by bola zmarená. Žalobca má za to, že v danej veci sú splnené všetky zákonné predpoklady
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vo vzťahu k žalovanému 1/ nakoľko:

(a) žalobca sa žalobou domáha voči žalovanému 1/ uloženia: peňažnej povinnosti; a
(b) s prihliadnutím na výšku uplatnenej pohľadávky vo výške 45.000.000,- EUR a súčasne žalobcom z

dostupných verejných zdrojov zisteného právneho konania žalovaného 1 existuje obava, že exekúcia
v prospech Žalobcu za predpokladu jeho úspechu v tomto konaní na základe Žaloby bude ohrozená,
nakoľko žalobca lustráciou webovej stránky: www.katasterportal.sk zistil,
že:
i. dňa 16.05.2016 o 10:45 hodine bol na Okresný úrad Prešov, katastrálny odbor podaný návrh na vklad

do katastra nehnuteľností, na základe ktorého (návrhu) bola na List vlastníctva číslo 9020, vedenom pre
Okres: Prešov, Obec: Prešov, Katastrálne územie: Prešov vyznačená plomba V 3302/2016;
ii. dňa 16.05.2016 o 12:56 hodine bol na Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor podaný návrh
na vklad do katastra nehnuteľností, na základe ktorého (návrhu) bola na List vlastníctva číslo 2869,
vedenom pre Okres: Bratislava V, Obec: BA-m.č. Petržalka, Katastrálne územie: Petržalka vyznačená

plomba V 1439/2016;
iii. dňa 19.08.2016 o 12:57 hodine bol na Okresný úrad Kežmarok, katastrálny odbor podaný návrh
na vklad do katastra nehnuteľností, na základe ktorého (návrhu) bola na List vlastníctva číslo 1513,
vedenom pre Okres: Kežmarok, Obec: Veľká Lomnica, Katastrálne územie: Veľká Lomnica vyznačená
plomba V 1827/2016,

je teda zrejmé, že žalovaný 1/ napriek existencii uznesenia Okresného súdu Košice II č.k.
30Cb/1/2016-219 zo dňa 02.02.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k.
2Cob/45/2016-383 zo dňa 18.04.2016 (ďalej aj len ako „Neodkladné opatrenie“), prejavil vôľu nakladať s
nehnuteľnosťami zapísanými na Liste vlastníctva číslo 9020, vedenom pre Okres: Prešov, Obec: Prešov,
KatastrálneúzemiePrešov,Listevlastníctvačíslo2869,vedenompreOkres:BratislavaV,Obec:BA-m.č.

Petržalka, Katastrálne územie: Petržalka a Liste vlastníctvo číslo 1512, vedenom pre Okres: Kežmarok,
Obec: Veľká Lomnica, Katastrálne územie: Veľká Lomnica a tieto (nehnuteľnosti) tak chcel previesť na
tretie osoby, prípadne ich zaťažiť. Ak teda žalovaný 1/ nakladá (chce) nakladať so svojím majetkom tak,
že robí (chce robiť kroky smerujúce k jeho predaju a/alebo založeniu, ide o úkony, ktoré vedú zmenšeniu
jeho majetku a k sťaženiu výkonu exekúcie. Žalobca má za to, že preukázal také správanie žalovaného

1/,ktoréosvedčujenakladaniealebozámernakladaťsnehnuteľnýmmajetkomvpodobejehozakladania
vprospechtretíchosôbzriadenímzáložnéhopráva,čiznižovanierozsahumajetkuuzatváranímkúpnych
zmlúv. Správaním sa žalovaného 1/, ktoré vedie k znižovaniu rozsahu jeho exekvovateľného majetku sú
zriadené alebo sa majú zriadiť záložné práva v prospech tretích osôb, je potom osvedčená naliehavosť
pre úpravu právnych pomerov sporových strán za účelom zabezpečenia budúceho možného výkonu

súdneho rozhodnutia v prospech žalobcu. Žalobca je presvedčený, že dôvodnosť a trvanie nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana vyplýva predovšetkým z toho, že žalobca na základe správania
žalovaného 1/ a žalovaného 2/ konajúc v dobrej viere (bona fide), že predpokladaná zámenná zmluva
bude skutočne uzavretá, zamýšľal a skutočne mal reálne dojednanú možnosť predmetné apartmánya reštauračné zariadenia dať do podnájmu a tak inkasovať dohodnuté nájomné a že iba protiprávne
konanie žalovaného 1/ a žalovaného 2/ mu znemožnilo tak urobiť. Žalobca tak osvedčil existenciu
všetkých predpokladov zodpovednosti za škodu na strane žalovaného 1/ a žalovaného 2/. Žalobca

vystupujúc ako veriteľ a zároveň ako potencionálny oprávnený v exekučnom konaní zastáva názor,
že zabezpečenie jeho pohľadávky je možné dosiahnuť práve nižšie navrhovaným zabezpečovacím
opatrením. Žalobca má zároveň za to, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nijakým spôsobom
neobmedzí žalovaného 1/, keďže sudcovské záložné právo, zriadené zabezpečovacím opatrením, má
síce povahu riadneho záložného práva, avšak k jeho výkonu môže žalobca pristúpiť až po právoplatnosti

súdneho rozhodnutia, ktorým mu bude zabezpečovaná pohľadávka priznaná (prisúdená), čím zároveň
dochádza k dôslednej diferenciácii procesného zabezpečovacieho inštitútu.

17. Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných
majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že
exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.

Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. [§ 343 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“)]

18. Ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. [§ 344
CSP]

19. Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné
opatrenie. [§ 324 ods. 1 CSP]

20. Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia

strán a bez nariadenia pojednávania. [§ 329 ods. 1 prvá veta CSP]

21. Ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa
§ 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. O návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. [§ 328 ods.1,2 CSP ]

22. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením,
ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo
zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd

ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné
opatrenie nariadené. [§ 331 CSP]

23. Pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia je súd viazaný návrhom na zriadenie zabezpečovacieho
opatrenia, súd však pred rozhodnutím nevykonáva dokazovanie ako také, len osvedčuje, či sú

splnené podmienky na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia (osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku,
nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie). Osvedčenie rozhodujúcich skutočností v žiadnom prípade nie
je možné stotožniť s dokazovaním, kedy z hľadiska nároku na rozhodnutie o návrhu na zriadenie
zabezpečovacieho opatrenia s poukazom na citované ustanovenia (§ 344 CSP, § 328 CS) rozhodne
súd do 30 dní od doručenia návrhu, ktorý spĺňa všetky náležitosti návrhu na zriadenie zabezpečovacieho

opatrenia. V prípade, ak má súd za to, že nie sú splnené podmienky pre zriadenie zabezpečovacieho
opatrenia, návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietne.

24. V tomto prípade žalobca návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodňuje tým, že
s prihliadnutím na výšku uplatnenej pohľadávky a zisteného právneho konania žalovaného v 1/ rade

(znižujerozsahsvojhoexekvovateľnéhomajetkuuzatvorenímkúpnychzmlúv,znižujeichreálnuhodnotu
tým, že v tomto majetku sú zriadené, alebo sa majú zriadiť záložné práva v prospech tretích osôb), ktoré
preukázal svojim návrhom, existuje obava, že exekúcia v prospech žalobcu, za predpokladu úspechu
žalobcu v tomto spore, je ohrozená, čím je osvedčená naliehavosť pre úpravu právnych pomerov
sporových strán za účelom zabezpečenia budúceho možného výkonu súdneho rozhodnutia v prospech

žalobcu.

25. Vo všeobecnosti je cieľom zabezpečovacieho opatrenia posilnenie postavenia veriteľa zriadením
záložného práva na majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byťneskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo, alebo zredukovalo
možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Zo zákonnej formulácie predpokladov na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia možno vyvodzovať tieto základné predpoklady na nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia podmienky: a) zabezpečovacie opatrenie je možné zriadiť len na návrh,
b) spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci práva a iné majetkové hodnoty, c)
zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú
pohľadávku, d) existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.

26. V tomto prípade súd konštatuje, že sú síce splnené zákonné predpoklady na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia: návrh, spôsobilý predmet záložného práva, zriadenie záložného práva
bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, nie je však splnená podmienka existencie obavy z budúceho
zmarenia exekúcie. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, pri skúmaní existencie obavy z budúceho
zmarenia exekúcie, konkrétne skutkové okolností prípadu, predovšetkým súčasný dôkazný stav v
spojení s doterajšími rozhodnutiami súdu - uznesenie Okresného súdu Košice II č.k. 30Cb/1/2016-902

zo dňa 12.12.2017, ktorým bolo zrušené uznesenie Okresného súdu Košice II č.k. 30Cb/1/2016-219 z
02.02.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 2Cob/45/2016-383 z 18.04.2016 o
nariadení predbežného opatrenia vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade vo výroku 1) o uložení povinnosti
do právoplatného skončenia veci zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami vymedzenými vo výroku
tohto rozhodnutia, ktoré Krajský súd v Košiciach potvrdil. Súd v tejto súvislosti v celom rozsahu

poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia Okresného súdu Košice II, uznesenie č.k. 30Cb/1/2016-902
zo dňa 12.12.2017, v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 2Cob/45/2016-975 z
11.04.2018, kedy rozhodol o zrušení neodkladného opatrenia z dôvodu, že vo vzťahu k žalovanému v
1/ rade ako nositeľovi hmotnoprávnej povinnosti, zodpovednostného subjektu vo vzťahu uplatňovanej
náhrady škody zo strany žalobcu, sa táto skutočnosť nepreukázala, čo vyústilo v následnom zrušení

neodkladného opatrenia, ktoré rozhodnutie bolo potvrdené odvolacím súdom. Z vyššie uvedených
dôvodov, keďže žalovaný v 1/ rade nie je zodpovednostným subjektom (za súčasného stavu
dokazovania), nemôže vzniknúť obava z budúceho zmarenia exekúcie, ktorá je spojená s konaním
(správaním) žalovaného v 1/ rade, čím má byť osvedčená naliehavosť pre úpravu právnych pomerov
sporových strán za účelom zabezpečenia budúceho možného výkonu súdneho rozhodnutia v prospech

žalobcu. Uvedená skutočnosť bol následne konštatovaná aj v odôvodnení odvolacieho súdu, ktorý
uviedol,ževdanomprípadebolozistené,žezásahdoprávžalovanéhov1/radevykonanýneodkladným
opatrením nie je nevyhnutný a takáto úprava nie je potrebná.

27. Z vyššie uvedených dôvodov preto súd návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia

vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade zamietol.

28. Súd zároveň poukazuje, že týmto rozhodnutím nejde o prejudikovanie rozhodnutia vo veci samej,
pretože rozhodnutie o zabezpečovacom opatrení nie je konečným rozhodnutím.

29. O nároku na náhradu trov konania rozhodne súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods.
1 CSP v spojení s § 354 CSP).

Poučenie:

Odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia. [§ 357 písm. d) CSP].

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Košice II. [§ 362 ods.
1 CSP].

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). [§ 363 CSP)].

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. [§ 364 CSP].