Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. máj 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/166/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8310202785
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8310202785.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobkyne: Y. I., rod. L., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom U. XXX/X, XXX XX F. zastúpenej JUDr. Darinou Komárovou - advokátkou, Ul. 1.mája
2053, 069 01 Snina proti žalovaným: 1. rade H. I. nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX/X, XXX XX F.,
zastúpenému JUDr. Ľubošom Bajužíkom - advokátom, Námestie slobody 2, 066 01 Humenné, 2. rade
Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad č. 4, 815 74 Bratislava, o náhradu škody na
zdraví, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č. k. 11C/7/2010-587 zo dňa
25.05.2018 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok okrem výrokov o náhrade trov konania vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanými
v 1. r. a 2. r. a žalobkyňou a štátom.

Mení rozsudok vo výrokoch o náhrade trov konania vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanými v 1. r.
a 2. r. tak, že žalobkyni priznáva voči žalovaným v 1. r. a 2. r. nárok na náhradu trov prvoinštančného
konania v plnom rozsahu z prísudku s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením a vo vzťahu medzi žalobkyňou a štátom tak, že štátu priznáva voči žalovaným v 1. r. a 2.

r. nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne. Žalovaným v 1. a 2. rade
priznal nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobkyni v celom rozsahu a rovnako priznal
proti žalobkyni aj náhradu trov konania štátu. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala
náhrady škody na zdraví, ktorá jej bola spôsobená pri dopravnej nehode dňa 15.08.2002, kedy ako

chodkyňu ju zrazilo osobné motorové vozidlo značky U. S. X. Q. XX-XX, ktoré viedol žalovaný v 1.
rade. Pôvodnou žalobou sa žalobkyňa domáhala náhrady škody na zdraví vo výške 52.125 Sk s
príslušenstvom za 868,75 bodov x 60 Sk. V priebehu konania opakovane menila žalobu, a to prvýkrát
podaním zo dňa 30.07.2004, kedy ju rozšírila o náhradu škody na sťažení spoločenského uplatnenia
vo výške 72.000 Sk, čo je 2.389,96 eur, z titulu straty na zárobku sumu 34.223 Sk, čo je 1.135,99
eur, z titulu účelne vynaložených nákladov spojených s liečením sumu 52.984,80 Sk, čo je 1.758,77
eur a z titulu vecnej škody žiadala sumu 3.169 Sk, čo je 105,19 eur a zároveň požiadala o pripustenie

žalovaného v 2. rade do konania. Podaním zo dňa 25.11.2008 žalobkyňa opäť zmenila petit žaloby
tak, že žiadala priznať z titulu bolestného sumu 4.965 502 Sk, čo je 164.824,47 eur, čo činilo 80-
násobok základného bodového ohodnotenia a z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia žiadala
priznať sumu 10.575 810 Sk, čo je 351.052,57 eur, predstavujúceho 80-násobok základného bodovéhoohodnotenia. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 14.05.2009 zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade
zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne titulom náhrady škody na bolestnom sumu 83.649 eur a
z titulu náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 265.286 eur. V prevyšujúcej časti nárok

na náhradu bolestného s sťaženia spoločenského uplatnenia zamietol. Nárok na náhradu škody na
zárobku, na náhradu z titulu účelne vynaložených nákladov spojených s liečením a z titulu náhrady
vecnej škody vylúčil na samostatné konanie. Zároveň žalovaných v 1. a 2. rade zaviazal na náhradu
trov konania žalobkyne vo výške 7.518,41 eur, tiež zaplatiť súdny poplatok vo výške 16.596,50 eur, ako
aj trovy štátu vo výške 1.739,02 eur. Po odvolaní uvedený rozsudok súdu prvej inštancie bol rozsudkom

Krajského súdu v Prešove potvrdený vo výrokoch o zamietnutí žaloby v časti o zaplatenie bolestného
prevyšujúcej83.649euravčastisťaženiaspoločenskéhouplatneniaprevyšujúcej265.286eur.Odmietol
odvolanie voči výroku o vylúčení na samostatné konanie veci náhrady škody na zárobku, nákladov
spojených s liečením a vecnej škody. V prevyšujúcej časti napadnutý rozsudok, čo sa týka náhrady
škody na zdraví, a to bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia zrušil a v rozsahu zrušenia
vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uložil súdu prvej inštancie vyporiadať sa s nárokom

na náhradu bolestného priznaného v trestnom konaní, ako aj náležite zistiť splnenie podmienok pre
zvýšeniesťaženiaspoločenskéhouplatnenia.Uviedol,žečosatýkasťaženiaspoločenskéhouplatnenia,
došlo k premlčaniu základného bodového ohodnotenia, a tým aj nároku na mimoriadne zvýšenie s
výnimkou položiek 251-1.200 bodov, kde nie je premlčaný nárok na základné bodové ohodnotenie a s
výnimkou položky 321-450 bodov, kde nie je premlčaný iný nárok na základné bodové hodnotenie, ani

na jeho zvýšenie. Vo vzťahu k náhrade škody na bolestnom konštatoval, že došlo k premlčaniu jeho
nároku na mimoriadne zvýšenie. Nepremlčané je základné bodové ohodnotenie u položiek, ktoré boli
uplatnené žalobkyňou v žalobe z 28.07.2004 v rozsahu, ktoré neboli právoplatne prisúdené rozsudkom
v adhéznom konaní. Ďalším rozsudkom zo dňa 05.12.2012 súd prvej inštancie uložil žalovaným v 1.
a 2. rade zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne náhradu bolestného vo výške 222 eur a náhradu

sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 2.150,97 eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Krajským
súdom v Prešove rozsudkom zo dňa 11.02.2014 bol potvrdený rozsudok súdu prvej inštancie v jeho
napadnutej zamietavej časti čo do náhrady škody z titulu bolestného a v prevyšujúcej napadnutej
zamietavej časti bol rozsudok zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie. Konštatoval, že vzhľadom na
fatálne pochybenie žalobkyne spočívajúce v oneskorenom podaní žaloby na prisúdenie a zvýšenie

bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia a vznesenú námietku premlčania nárok na zvýšenie
bolestného je v celom rozsahu premlčaný, preto bol rozsudok v uvedenej časti potvrdený. Vo vzťahu
k náhrade škody na zdraví vo forme sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré ostalo predmetom
konania, súdu prvej inštancie nariadil znalecké dokazovanie na preukázanie skutočnosti, kedy došlo k
ustáleniu zdravotného stavu u žalobkyne. Bol podaný doplňujúci znalecký posudok znalca Y.. H. L. a

následne bol vypracovaný znalecký posudok znaleckou organizáciou S. dňa 09.02.2018, č. XX/XXXX.
Podľa uvedeného znaleckého posudku k ustáleniu zdravotného stavu žalobkyne pre účely sťaženia
spoločenského uplatnenia došlo najneskôr dňa 05.02.2004. Návrh žalobkyne na vypočutie znalca Y..
L. súd prvej inštancie zamietol z dôvodu hospodárnosti konania a doteraz vykonaného dokazovania, s
poukazom na nespochybnené skutočnosti uvedené v kontrolnom znaleckom posudku.

2. Súd prvej inštancie tak vykonaným dokazovaním v súlade so závermi kontrolného znaleckého
posudku a vzhľadom aj na závery už skôr vyhotovených znaleckých posudkov na sťaženie
spoločenského uplatnenia a to hlavne znaleckého posudku z 05.02.2004 Y.. V., zo 06.10.2006 Y.. L., z
13.08.2008 Y.. L. a z 11.02.2009 Y.. Z. skonštatoval, že k ustáleniu zdravotného stavu žalobkyne došlo

najneskôr dňa 05.02.2004, a teda pokiaľ došlo podaním žalobkyne zo dňa 25.11.2008 k uplatneniu
náhrady škody za sťaženie spoločenského uplatnenia na súde vo výške 80-násobku základného
bodového ohodnotenia, a to vo výške 10.575.810 Sk, bolo tak po uplynutí 2-ročnej premlčacej lehoty
podľa § 106 Občianskeho zákonníka. Uvedené je v súlade aj s právnym názorom odvolacieho súdu
(str.14 rozsudku na čl.266).

3. Prvoinštančný súd ďalej konštatoval, že kontrolným znaleckým posudkom sa odstránili pochybnosti
kedy došlo k ustáleniu zdravotného stavu poškodenej, pričom je zrejmé, že k uplatneniu zvýšenia
odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia došlo až pri zmene žaloby dňa 25.11.2008, keď z
tohto právneho dôvodu požadovala žalobkyňa zaplatiť sumu 10.584.000 Sk ( 2205 bodov x 60 Sk

= 132.000 Sk x 80-násobok). Znamená to, že tak uplatňovaný 80-násobok základného bodového
hodnotenia (1200 bodov), ktorý si žalobkyňa mohla uplatniť už pri zmene žaloby dňa 30.07.2004, ako
aj 80-násobok zvýšenia odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia za 570 bodov, o ktorých sa
žalobkyňa dozvedela z posudku Y.. H. L. zo dňa 06.10.2006 najneskôr dňa 27.10.2006 sú premlčané,pretože hodnotený zdravotný stav žalobkyne bol ustálený už dňom 05.02.2004. Došlo k marnému
uplynutiu 2-ročnej subjektívnej lehoty podľa § 106 Občianskeho zákonníka. S poukazom na názor
odvolacieho súdu prednostne posudzoval námietku premlčania, a preto nebolo potrebné vykonávať

dokazovanie podmienok pre mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, kde tiež došlo
k zmenám stavu na starne žalobkyne, napr. tým, že sa jej narodilo dieťa (predtým tvrdila, že dieťa v
dôsledku nehody nemôže mať a iné).

4. Po doplnení dokazovania a citujúc ust. § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, s poukazom na § 7

ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. súd prvej inštancie o veci opätovne rozhodol tak, že žalobu zamietol.

5. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku a priznal náhradu trov konania žalovaným v 1. a 2. rade, ako aj náhradu trov štátu vynaložených
na znalecké dokazovanie voči žalobkyni. K zamietnutiu žaloby došlo v podstate pre chybu žalobkyne,

ktorá oneskorene, po uplynutí premlčania, podala rozšírenie žaloby v časti sťaženia spoločenského
uplatnenia.

6. Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalobkyňa. V odvolaní
namietala, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. V odvolaní opísala priebeh konania od rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 9Co/15/2013
zo dňa 11.02.2014, ustanovovanie znalcov vo veci samej až k poslednému znaleckému posudku č.
XX/XXXXX, vypracovanému 31.01.2018 znaleckou spoločnosťou forensic.sk, spochybnila ustálenie
zdravotného stavu pri položkách 282b, 254, 302d, 309, 430a, 251 s dátumom k 05.02.2004. Poukázala

na závery Znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 30.12.2014, ktorý pri jednotlivých položkách
ustálil zdravotný stav žalobkyne v rôznych časových obdobiach, preto Znalecký posudok č. XX/XXXX
je v jeho rozpore. Navrhla vypočuť zástupcu znaleckej spoločnosti forensic.sk, ako i znalca Y. H.
L.. Poukázala na § 207 ods. 3 CSP, podľa ktorého nariadenie znaleckého dokazovania znaleckým
ústavom je prípustné len v obzvlášť závažných prípadoch. Podľa žalobkyne znalecké posudky sú

rovnocenné, keďže CSP neupravuje možnosť preskúmania znaleckého posudku iným, tzv. kontrolným
znaleckým posudkom. S poukazom na § 208 ods. 3 CSP môže súd znalca vysluchnúť o skutočnostiach
uvádzaných v znaleckom posudku. Vyššie uvedené znalecké posudky sú v zrejmom rozpore. Žalobkyňa
nemá dostatočne odborné vedomosti, aby mohla medicínsky posúdiť správnosť záveru jedného alebo
druhého znaleckého posudku, v ktorých sú vyšpecifikované konkrétne diagnózy pod jednotlivými

položkami s bodovým ohodnotením sťaženia spoločenského uplatnenia. Iba na základe vyjadrenia
znalca pri konfrontácii môže odpovedať na položené otázky za účelom odstránenia zrejmých rozporov
v znaleckých posudkoch, kedy by súd prvej inštancie náležite zistil skutkový stav, týkajúci sa ustálenia
zdravotného stavu žalobkyne pre účely sťaženia spoločenského uplatnenia. Trvala preto na výsluchu
znalcov. Žalobkyňa dňa 05.02.2004 bola prepustená z hospitalizácie z N. U. do ambulantnej liečby s

odporúčaním absolvovať ďalšie odborné vyšetrenia, operačné zákroky a ďalšie hospitalizácie. Pre zlý
zdravotný stav žalobkyne, ktorý sa zhoršoval, bola uznaná invalidnou dňa 02.11.2005. Preto dátum
05.02.2004 nemôže byť správny pre ustálenie jej zdravotného stavu, a tým nemôže byť správny ani
záver o premlčaní nároku žalobkyne. Preto záver Znaleckého posudku č. XX/XXXX napriek tomu, že ho
vypracovala spoločnosť forensic.sk - inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o. v F. je neprijateľný.

Pre posúdenie otázky ustálenia zdravotného stavu žalobkyne súd neodstránil zrejmé rozpory v záveroch
znaleckých posudkov, preto ide o vadu majúcu za následok nesprávne právne rozhodnutie vo veci.
Prvoinštančný súd preto vyvodil mylné právne závery. Napriek opakovaným návrhom nevykonal v
potrebnom rozsahu dokazovanie. Nepresvedčivé sú aj dôvody, o ktoré oprel svoje rozhodnutie čo sa
týka odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Z odôvodnenia nie je možné zistiť, prečo súd

prvej inštancie považuje za správne závery Znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 31.01.2018,
vyhotoveného znaleckou spoločnosťou forensic.sk - inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o., F.
a nie závery Znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 30.12.2014, vyhotoveného Y.. H. L.. Navrhla
doplniť dokazovanie v potrebnom rozsahu, výsluchom znalcov Y.. L. a zástupcu spoločnosti forensic.sk
- inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o. Následne navrhla zmeniť rozsudok tak, že zaviaže

žalovaných v 1. a 2. rade povinnosťou zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne 348.901,61 eur do 3
dní od právoplatnosti rozsudku. Rovnako si uplatnila náhrady trov konania prvej a druhej inštancie v
celom rozsahu.7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu

predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP a bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli
súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 21.05.2019 a dospel k záveru, že odvolanie čo
do veci samej nie je dôvodné, je dôvodné odvolanie čo do výroku o trovách konania.

8. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v takom rozsahu,
v akom sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia súdu prvej inštancie odvolateľ
nielen vymedzuje to, ohľadom akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastane suspenzívny
účinok odvolania, ale súčasne stanoví aj medze, v ktorých má odvolací súd po stránke kvalitatívnej
rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov uplatnených
žalobkyňou, a to prečo súd nevykonal navrhnuté dôkazy, či z vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam a či rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci tak, ako
to tvrdila žalobkyňa. Podľa názoru odvolacieho súdu skutočnosť, že súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy výsluchom znalcov vo svojom rozsudku náležite odôvodnil v bode 19., nevykonanie

výsluchu znalcov z dôvodu, že neboli spochybnené konkrétne skutočnosti uvedené v znaleckom
posudku spoločnosti forensic.sk, ako aj z dôvodu hospodárnosti, čo aj odvolací súd považuje za
dôvodné. Už predchádzajúci rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 9Co/15/2013-260 zo dňa
11.02.2014 vo vzťahu k zvýšeniu odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia zmenou žaloby zo
dňa 25.11.2008 konštatoval potrebu jednoznačného ustálenia zdravotného stavu žalobkyne a začatia

plynutia premlčacej doby na uplatnenie uvedenej náhrady. Odvolací súd v uvedenom čase svojho
rozhodovania dňa 11.02.2014 mal k dispozícii okrem iných aj znalecký posudok Y.. H. L., avšak ustálil,
že podané znalecké posudky nedávajú jednoznačnú odpoveď o čase ustálenia zdravotného stavu
žalobkyne. Súd prvej inštancie v ďalšom pokračoval v zmysle pokynu Krajského súdu v Prešove,
preto správne nariadil ďalšie znalecké dokazovanie, a to znaleckou organizáciou forensic.sk - inštitút

forenzných medicínskych expertíz, s.r.o. F.. Zo záverov uvedeného „kontrolného“, ako ho značil súd
prvej inštancie znaleckého posudku možno jednoznačne vyvodiť, že k ustáleniu zdravotného stavu
pre účely sťaženia spoločenského uplatnenia u žalobkyne došlo najneskôr dňom 05.02.2004. Ak
žalobkyňa si svoje nároky na priznanie odškodného za sťaženie spoločenského uplatnenia žiadala
priznať až zmenou žaloby zo dňa 25.11.2008, bolo to dávno po uplynutí dvojročnej subjektívnej lehoty

podľa § 106 Občianskeho zákonníka tak, ako to správne ustálil súd prvej inštancie. Je však nutné
súhlasiť s konštatovaním žalobkyne, že nový procesný poriadok CSP nepozná pojem kontrolný znalecký
posudok. Vzhľadom na to, že predmetná právna vec bola na súde uplatnená žalobou z 28.07.2004 a
opakovane rozširovaná čo do sťaženia spoločenského uplatnenia podaním zo dňa 25.11.2008, teda
za účinnosti pôvodnej právnej úpravy Občianskym súdnym poriadkom, ktorý pojem kontrolný znalecký

posudok upravoval, nie je možné snahu súdu prvej inštancie odstrániť rozpory týkajúce sa ustálenia
zdravotného stavu u žalobkyne znaleckým dokazovaním znaleckou organizáciou, ktoré označil ako
„kontrolné“znaleckédokazovanie.Jemožnétiežsúhlasiťstvrdením,ženávrhnanariadenieznaleckého
dokazovania znaleckým ústavom je prípustný len v obzvlášť závažných prípadoch vyžadujúci si osobitné
vedecké posúdenie alebo ak závery znalcov sú v zrejmom rozpore. Odvolací súd má za to, že súd

prvej inštancie ustanovil „kontrolné“ znalecké dokazovanie vysoko odbornou znaleckou organizáciou
forensic.sk - inštitút forenzných medicínskych expertíz, s.r.o. F., aby boli jednoznačne odstránené
pochybnosti vyvolané doteraz podanými znaleckými posudkami čo do času ustálenia zdravotného stavu
žalobkyne. Pritom odvolací súd uvádza, že súdy volajú znalcov na pojednávanie z pravidla vtedy,
keď vznikajú pochybnosti o správnosti alebo úplnosti posudku. Súdy nevykonávajú výsluch znalca vo

veciach, v ktorých znalec nemôže svojou výpoveďou danú problematiku objasniť viac, než sa to stalo v
písomnom posudku (viď rozhodnutie NS ČR sp. zn. 33Odo/324/2005).

10. Odvolací súd preto považoval uvedenú odvolaciu námietku žalobkyne za nedôvodnú. Správny bol
záver súdu prvej inštancie o ustálení zdravotného stavu u žalobkyne dňom 05.02.2004, aj keď žalobkyňa

uvedený dátum namietala z dôvodu, že v uvedený deň bola prepustená z hospitalizácie v nemocnici
a absolvovala následne ďalšie odborné vyšetrenia, operačné zákroky a ďalšie hospitalizácie. V tejto
súvislosti je nutné zdôrazniť, že je potrebné rozlišovať medzi nárokom na náhradu škody v súvislosti
s bolesťou a nárokom na náhradu škody v súvislosti so sťažením spoločenského uplatnenia. Ak ajžalobkyňa absolvovala aj ďalšie operačné zákroky a ďalšie hospitalizácie, mohla by mať nárok na
bolestné, ak boli splnené zákonné podmienky. Ak pre posúdenie nároku na sťaženie spoločenského
uplatnenia ďalšími zákrokmi, prípadnou hospitalizáciou a odborným vyšetrením nedošlo k zhoršeniu

zdravotného stavu odôvodňujúceho sťaženie spoločenského uplatnenia, nárok naň jej nevznikol. Ani
skutočnosť, že dňom 02.11.2005 bola uznaná za invalidnú, nie je dátumom rozhodným pre začatie
plynutia premlčacej doby na nárok sťaženia spoločenského uplatnenia. Len na zdôraznenie správnosti
je treba uviesť, že aj keby sa dvojročná lehota počítala od 02.11.2005, uplynula by v roku 2007, pritom
žaloba, ktorou žalobkyňa rozšírila svoj nárok na zvýšenie základného bodového ohodnotenia sťaženie

spoločenského uplatnenia na 80-násobok, bola súdu prvej inštancie doručená 25.11.2008, teda aj po
dátume 02.11.2007. Nie je preto možné súhlasiť s názorom žalobkyne, že súd prvej inštancie nesprávne
vec právne posúdil.

11. Odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení
vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnej aplikácii
právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny
právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil
nesprávne právne závery (viď rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo/104/2011 zo dňa 28.11.2013).

12. Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až § 110). Na
premlčanie súd prihliada len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané
právo veriteľovi priznať (§ 100 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ďalej len OZ).

13. Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o

tom, kto za ňu zodpovedá. Právo na náhradu škody sa najneskôr premlčí za tri roky, ak ide o škodu
spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí,
ak ide o škodu na zdraví (§ 106 ods. 1, 2 OZ).

14. V zmysle uvedeného je možno konštatovať, že účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty

občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva a zároveň aj zabránili
tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť svoje povinnosti. Ak
uplynula zákonom stanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej stanoveným spôsobom svoje
právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tým dosiahnuť
stav, v rámci ktorého sa už oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva.

Následkom účinne vznesenej námietky premlčania v občianskom súdnom konaní je, že premlčané
právo nemožno oprávnenému priznať (§ 100 ods. 1, tretia veta OZ). S prihliadnutím na zásadu
hospodárnosti konania súd posudzuje prednostne opodstatnenosť vznesenej námietky premlčania ešte
pred prípadným zisťovaním výšky škody a pod. (porovnaj R29/1983).

15.Odvolacísúdsavzhľadomnavyššieuvedenérovnako,akosúdprvejinštanciestotožňujesnázorom,
že námietka premlčania nároku žalobkyne na zvýšenie odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia
bola dôvodná. K ustáleniu zdravotného stavu žalobkyne podľa vykonaného dokazovania znaleckým
posudkom spoločnosti forensic.sk - inštitút forenzných medicínskych expertíz, s.r.o. F. bolo preukázané,
že k ustáleniu jej zdravotného stavu pre účely sťaženia spoločenského uplatnenia došlo najneskôr

dňom 05.02.2004. Svoj nárok na náhradu škody z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia si preto
mohla a mala uplatniť v dvojročnej subjektívnej premlčacej lehote, lebo z lekárskych správ po nehode
dňa 15.08.2002 musela mať vedomosť o tom, že jej vznikla škoda určitého druhu a rozsahu, ako
aj to, kto jej škodu spôsobil. Preto jej odo dňa 06.02.2004 začala plynúť dvojročná premlčacia doba
na prípadné primerané zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorá uplynula

dňom 06.02.2006. Žalobkyňa si svoj nárok na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia uplatnila až
žalobou na súde dňa 25.11.2008. Odvolací súd preto po preskúmaní veci dospel k záveru, že ak súd
prvej inštancie rozhodoval o vznesení námietky premlčania a vyhodnotil ju ako dôvodnú, postupoval v
súlade s vyššie citovanými ustanoveniami. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na konkrétnych,
výsledkami vykonaného dokazovania preukázaných skutočnostiach a tiež na správnom vyriešení otázky

uplynutia premlčacej doby. Správne bolo aj to, že súd prvej inštancie vyhodnotiac námietku premlčania
ako dôvodnú sa nemal povinnosť zaoberať už zisťovaním podmienok pre prípadné mimoriadne zvýšenie
sťaženia spoločenského uplatnenia, ku ktorému navyše uviedol, že došlo k pozitívnym zmenám nastrane žalobkyne, keď sa jej napr. narodilo dieťa, za situácie, keď tvrdila, že dieťa v dôsledku nehody
nemôže mať.

16. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie čo do zamietnutia
žaloby postupom podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

17. Dôvodnou je však požiadavka žalobkyne na priznanie jej náhrady trov konania pred súdom prvej
inštancie.

18. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán
nemá na náhradu trov konania právo (§ 255 ods. 1, 2 CSP).

19. Citovaný sporový poriadok síce nemá ustanovenie obdobné ustanoveniu § 142 ods. 3 OSP (ktoré

bolo účinné v čase začatia konania v predmetnej veci), ktoré sa uplatňovalo ako lex specialis vo vzťahu
k § 142 ods. 2 OSP (viď nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS/142/2014). V predmetnej právnej veci
je však nutné vychádzať z toho, že žalobkyňa bola čo do základu veci úspešná.

20. Zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy

súdu (sudcovské právo) alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však nejde o procesné
neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. Nemožno ho
totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu
alebo znaleckej činnosti. Podľa odvolacieho súdu takýmto prípadom je aj predmetná právna vec. Je
nesporné a ako základ je nutné považovať to, že do práv žalobkyne na náhradu škody na zdraví bolo

jednoznačne zasiahnuté. Výška požadovanej škody je v tomto prípade druhoradá pri posudzovaní trov
konania. Primárnym je fakt, že škoda žalobkyni bola spôsobená, pritom jej výška je až nasledujúcim
javom. V danom prípade podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné priznať žalobkyni právo na plnú
náhradu trov konania, avšak výlučne iba z prisúdenej sumy. Priznanie plnej náhrady trov konania
výlučne z prisúdenej sumy je v danom prípade zdôvodniteľné cez interpretáciu pojmu „úspech vo veci“

v zmysle § 255 CSP, keďže tento sa skúma čo do právneho základu a nie čo do výšky priznaného
nároku. V prejednávanom prípade bola žalobkyňa procesne úspešná čo do základu. Z vyššie uvedených
dôvodov preto odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie čo do výroku o trovách konania
postupom podľa § 388 CSP tak, že priznal žalobkyni voči žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu
trov prvoinštančného a druhoinštančného konania v plnom rozsahu z prisúdených súm priznaných na

bolestnom vo výške 222 eur a na sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 2.150,97 eur, a to vo
vzťahu k obom žalovaným. O výške trov tak prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku vo veci samej postupom podľa § 262 CSP.

21. Z rovnakých dôvodov zmenil odvolací súd aj ďalší výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách

štátu tak, že štátu priznal nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovaným v 1. a 2. rade v celom
rozsahu s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).