Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. október 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4To/107/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212010120
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Némethová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4212010120.4

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adriany Némethovej a sudcov JUDr.
Zity Matyóovej a JUDr. Jána Bernáta, v trestnej veci proti obžalovanému H. X., pre obzvlášť závažný
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a
obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c/, písmeno d/, odsek 2 písmeno c/ Trestného zákona
a § 138 písmeno b/, písmeno j/ Trestného zákona a § 127 odsek 12 Trestného zákona a iné, o odvolaní

obžalovaného H. X. proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo 26.06.2014, sp. zn. 2T/17/2012, na
verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 30.10.2014, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku s a odvolanie obžalovaného H. X. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný H. X. (ďalej len „obžalovaný“) uznaný vinným v bode 1/
z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo

prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c/, písmeno d/, odsek
2 písmeno c/ Trestného zákona a § 138 písmeno b/, písmeno j/ Trestného zákona a § 127 odsek 12
Trestného zákona, v bode 2/ zo zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa
§ 294 odsek 2 Trestného zákona a prečinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami
podľa § 294 odsek 1 Trestného zákona a v bodoch 3/ a 4/ z pokračujúceho zločinu vydierania podľa §
189 odsek 1, odsek 2 písmeno c/ Trestného zákona s poukazom na § 140 písmeno c/ Trestného zákona,

na tom skutkovom základe, že:
1/od presne nezisteného času, minimálne však v období od mesiaca máj 2010 až do dňa 06.05.2011 si
doposiaľ nezisteným spôsobom a za účelom ďalšieho predaja opakovane zaobstarával psychotropnú
látku pervitín (metamfetamín), ktorý následne v meste Komárno a v jeho okolí ďalej predával a
zadovažoval minimálne ďalším šiestim osobám, a to U. I., H. W., H. W., U. X., P. F. a X. O.,
pričom metamfetamín (ako účinná látka pervitínu) je zaradený v zmysle Zákona č. 139/1998 Z. z. o

omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do II. skupiny
psychotropných látok,
2/od presne nezisteného dňa v mesiaci apríl 2011 až do dňa 06.05.2011 prechovával v rodinnom dome
na Včelárskej ulici číslo X v Komárne 1 kus samonabíjacej pištole značky Glock 19, kalibru 9 mm Luger,
výrobného čísla F čiernej farby, ďalej 2 ks zásobníkov obsahujúcich každý po 14 ks nábojov značky
Lugger 9 mm a tiež 72 kusov nábojov značky Lugger 9 mm, ktoré si zadovážil od U. P. a ktoré boli

nájdené a zaistené príslušníkmi Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Komárne počas domovej
prehliadky vykonanej v mieste jeho bydliska dňa 06.05.2011, pričom uvedená pištoľ je v zmysle § 5
odsek 1 písmeno a/ Zákona č. 190/2003 Z. z. o zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (zákon o zbraniach a strelive) považovaná za zbraň kategórie B a jej držanie a nosenie podlieha
podľa § 5 odsek 2 citovaného zákona povoľovaciemu konaniu a evidenčnej povinnosti a zaistené náboje
sú v zmysle § 2 písmeno g/ Zákona o zbraniach a strelive považované za strelivo a ich nadobúdanie

a držanie podlieha ustanoveniam § 12 odsek 1 Zákona o zbraniach a strelive, pričom uvedenú zbraň a
strelivo si zadovážil a prechovával napriek tomu, že nie je držiteľom zbrojného preukazu,3/v období od 23.08.2010 do 24.04.2011 pri viacerých osobných stretnutiach na rôznych miestach v
meste Komárno a v jeho okolí opakovane násilím a tiež hrozbou násilia nútil poškodeného U. I., aby
pre neho predával pervitín, ktorý mu sám vo väčších množstvách pravidelne zabezpečoval, pričom

sa mu opakovane vyhrážal, že ak nebude rešpektovať jeho požiadavky, tak pošle na neho svojich
ľudí, taktiež mu pri jednom z týchto stretnutí na zvýraznenie svojich vyhrážok ukázal audiovizuálny
záznam zo svojho mobilného telefónu, na ktorom bolo zachytené ako elektroparalyzátorom napadol a
paralyzoval muža, ktorého U. I. osobne poznal a týmto mu naznačil, že toto sa stane aj s ním, ak mu
neposkytne požadované čiastky za predané drogy a jeho konanie vyvrcholilo jednak dňa 21.04.2011,

kedy pri dohodnutom stretnutí medzi obytnými domami číslo 43 a 45 na B. ulici v Komárne U. I. aj
fyzicky napadol tým spôsobom, že ho viackrát udrel otvorenou dlaňou do oblasti tváre a následne aj dňa
24.04.2011, kedy na M.j ulici pri rímsko-katolíckom kostole v Komárne - časť A. vo svojom motorovom
vozidle značky BMW X6, evidenčného čísla KN-XXX CY U. I. opätovne udrel viackrát otvorenou dlaňou
do oblasti tváre, pričom ho v oboch prípadoch nútil, aby mu odovzdával viac peňazí z predaja pervitínu, v
dôsledku čoho U. I. zo strachu z týchto opakovaných verbálnych vyhrážok a fyzických útokov a z obavy

o svoj život a zdravie naďalej pokračoval v predaji pervitínu,
4/v období od začiatku roku 2010 až do dňa 06.05.2011 telefonicky, ale najmä pri viacerých osobných
stretnutiach na rôznych miestach v meste Komárno a jeho okolí opakovane nútil násilím a pod
hrozbou násilia a iných vyhrážok poškodeného U. X., aby pre neho predával pervitín, ktorý mu sám vo
väčších množstvách pravidelne zabezpečoval, pričom jeho konanie vyvrcholilo dňa 12.03.2010, kedy na

osobnom motorovom vozidle značky Volkswagen Touareg nezisteného evidenčného čísla vyviezol U. X.
na okraj mesta Komárno, kde na neho následne fyzicky zaútočil tým spôsobom, že mu k rôznym častiam
tela prikladal elektrický paralyzér a týmto spôsobom ho paralyzoval, pričom mu neustále zdôrazňoval,
aby mu splatil dlžobu za dodané drogy a nútil ho, aby pokračoval v predaji drog, v dôsledku čoho
poškodený U. X. pod vplyvom týchto vyhrážok a z obavy o svoj život a zdravie naďalej pokračoval v

predaji pervitínu.

Za to mu bol podľa § 172 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 41 odsek 2 Trestného zákona uložený
úhrnný trest odňatia slobody 13 rokov, na výkon ktorého bol podľa § 48 odsek 3 písmeno b/ Trestného
zákona zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia. Podľa §

76 odsek 1 Trestného zákona bol obžalovanému uložený ochranný dohľad 2 roky.

Proti tomuto rozsudku, v zákonnej 15-dňovej lehote odo dňa jeho oznámenia, podal odvolanie
obžalovaný, ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu tým, že v bode 1/ napadol právnu
kvalifikáciuskutku,keďžespoukazomnajednotlivévýpovedesvedkovnebolojednoznačnepreukázané,

že sa predmetného skutku dopustil, pretože jednotlivé tvrdenia svedkov sú rozporuplné a o
jednoznačnosti ich tvrdení sa dá pochybovať. Má za to, že svedkovia boli ovplyvňovaní a ich výpovede
zmanipulované a títo vypovedali pod nátlakom, prípadne zo strachu voči orgánom činným v trestnom
konaní. Poukázal na svedka I. ako na drogovo závislého svedka, ktorý sa dopúšťal trestnej činnosti, v
čase konfrontácie bol väzobne stíhaný, nemal na neho žiadny dosah a nemohol ho ovplyvniť a teda si

nevie vysvetliť, z akého dôvodu mal strach. Poukazuje na nesprávne vyhodnotenie výpovede svedkov
napríklad O., F., W. zo strany súdu a rozdiely v ich výpovediach z prípravného konania a pred súdom
jednoznačne preukazujú, že skutok, ktorý mu je kladený za vinu, sa nestal. V tejto súvislosti poukázal
aj na to, že samotní svedkovia sú drogovo závislé osoby a ich výpovede považuje za účelové, v snahe
zakryť vlastnú drogovú činnosť a dosiahnuť miernejší trest. Poukazuje na to, že nie je konzumentom

drog, čo preukázal i znalecký posudok a pozitívne stery z rúk mohol mať z viacerých dôvodov, napríklad
z toho dôvodu, že sa pohyboval v priestoroch diskotéky, kde sa zdržiavali drogovo závislí ľudia a na
skutočnosť, že u neho nebolo zaistené ani minimálne množstvo omamných látok. V tejto súvislosti
poukázal aj na samotný znalecký posudok KEÚ PZ Bratislava, zo záverov ktorého vyplynulo, že
chemickou analýzou nie je možné jednoznačne určiť pôvod kontaminácie rúk podozrivej osoby a na

výsledok vykonanej domovej prehliadky, ktorý bol negatívny. Poukázal na nezákonnosť dôkazov a na
neodôvodnenie príkazu na odpočúvanie telefónnych hovorov ako i na samotnú domovú prehliadku.
Pokiaľ ide o bod 2/ napadnutého rozsudku, poukázal na samotnú výpoveď svedka U. P., ktorý mal zbraň
v legálnej držbe a vyvodiť jednoznačný záver z toho, že ju tento svedok žiadal a obžalovaný ju prisľúbil
vrátiť, že išlo u neho o úmyselné konanie, nie je možné. On nemal vedomosť o skutočnosti, že zbraň

ako i strelivo sa u neho nachádza a v danom prípade neboli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty
trestného činu. Pokiaľ ide o body 3/ a 4/ rozsudku má za to, že v prípade tvrdení svedka I. nebola
doposiaľ stotožnená osoba na audiovizuálnom zázname a na skutočnosť, že tento svedok nikdy žiadne
napadnutia neoznámil, nenavštívil lekára a má za to, že jeho tvrdenia sú účelové a zmanipulované súmyslom vyhnúť sa trestnému stíhaniu za predaj drog. Navyše sa svedok o tomto nikomu nezdôveril a
neexistujú žiadni svedkovia, ktorí by jeho tvrdenia mohli podporiť. Poukázal na výpoveď svedka X., ktorý
netvrdí nič iné, len to, že od neho žiadal, aby sa mu ozval, svedok sa sám obrátil na neho v dôsledku

svojej zlej finančnej situácie. Výpoveď svedka je nejasná, rozporná a je zarážajúce, že ak mal profitovať
z predaja drog, tieto svedkom mal dávať bezodplatne. Taktiež svedok v tomto prípade chce ospravedlniť
svoje protiprávne konanie, pričom poukazuje na to, že aj v tomto prípade ide o drogovo závislú osobu.
Vytýka kvalifikáciu jeho konania aj podľa § 172 odsek 2 písmeno c/ Trestného zákona, keďže predaj
to predaj drog viacerým osobám nie je možné kvalifikovať ako spáchanie činu na viacerých osobách.

Znak základnej skutkovej podstaty „predá“ zahŕňa celú škálu konaní a je teda zahrnutý už v znaku
základnej skutkovej podstaty trestného činu podľa § 172 odsek 1 písmeno c/ Trestného zákona, pretože
výklad tohto pojmu zahŕňa aj predaj tovaru bližšie neobmedzenému množstvu osôb. Taktiež nemožno
kvalifikovať jeho konanie s poukazom na § 138 písmeno b/ Trestného zákona, vzhľadom na neurčité
skutkové zistenia ohľadom času páchania trestnej činnosti. Z rozhodovacej praxe súdov vyplýva, že
doba páchania uvedenej trestnej činnosti nepresahujúca jeden rok, nemôže byť považovaná za dlhší

čas. Taktiež namieta postup súdu I. stupňa, keď nevykonal znalecké dokazovanie na vierohodnosť
svedkov I. a X., keďže ide o drogovo závislé osoby a tieto nie sú vierohodnými svedkami a skutočnosť,
že títo boli vypočúvaní v rozpore s § 262 Trestného poriadku. Takýto návrh na doplnenie dokazovania
vrátane opätovného vypočutia svedka U. P. a W. W., L. N. a C. S., vzniesol aj samostatným podaním
zo dňa 24.10.2014. Keďže v prípade týchto svedkov ide o poškodených, boli oboznámení so stavom

vyšetrovacieho spisu a ich výpovede sú ovplyvňované a nemôžu tvoriť merito pri posudzovaní viny
obžalovaného. Preto navrhol zrušiť napadnutý rozsudok s tým, aby bol spod obžaloby oslobodený
eventuálne, vec vrátiť na nové konanie.
Obžalovaný v písomných dôvodoch svojho odvolania, ktoré odôvodnil osobne, okrem skutočností
uvádzaných aj v dôvodoch odvolania odôvodnených jeho obhajcom, navrhol vrátiť vec do prípravného

konania, namietol znevýhodňovanie jeho postavenia v konaní pred súdom I. stupňa, nakoľko súd
zamietol všetky jeho návrhy na doplnenie dokazovania, ktoré sú významné pre zákonné rozhodnutie
a dokázanie jeho neviny. Namietol nevypočutie svedka U. G., ktorý je dôležitým svedkom obhajoby a
tohto sa ani nepokúsil vypočuť na hlavnom pojednávaní. Namietal, že doposiaľ neboli vykonané dôkazy
v jeho prospech a konanie, ktoré predchádzalo napadnutému rozhodnutiu, nebolo vykonané spôsobom

zodpovedajúcim zákonu a Ústave SR. Navrhol vykonať nové znalecké posudky.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zotrval na dôvodoch uvedených v
písomných odvolaniach obžalovaného odôvodnených jednak samotným obžalovaným a jednak jeho
obhajcom. Navrhol obžalovaného spod obžaloby oslobodiť, resp. vrátiť vec súdu I. stupňa.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí uviedol, že po tom, ako bol zadržaný políciou, obhajcu nemal, hoci
o neho žiadal, bol daný do cely predbežného zadržania a vyšetrovateľ mu povedal, že keď bude mať
obhajcu, tak bude výsluch. Od začiatku celé konanie je protizákonné, pretože mu nebolo umožnené
stretnutie s obhajcom. Na súde bol vypočutý aj vyšetrovateľ aj policajt a na otázky, ktoré im položil,

odpovedal sudca. Nechce dostať 13 rokov a žiada, aby konanie vykonával Okresný súd Nové Zámky,
pretože konania boli vykonávané nezákonným spôsobom.

Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí uviedla, že súd I. stupňa správne zistil
skutkový stav, tento aj správne právne posúdil a za zákonnú a správnu považuje aj právnu kvalifikáciu

a trest uložený obžalovanému. Preto navrhla odvolanie obžalovaného podľa § 319 Trestného poriadku
zamietnuť.

Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou,
preskúmal podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov

rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že v tomto konaní bol zadovážený dostatok
dôkazov, ktorými boli objasnené všetky základné skutočnosti dôležité pre trestné stíhanie, ktoré súd

I. stupňa potreboval pre svoje rozhodnutie. Pri vykonávaní dôkazov orgány činné v tomto konaní
postupovali podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku.Súd I. stupňa na hlavnom pojednávaní pri vykonávaní dôkazov postupoval podľa príslušných ustanovení
Trestného poriadku, ako i ďalších ustanovení upravujúcich spôsob vykonávania dôkazov v trestnom
konaní, pričom sa nedopustil žiadnych podstatných chýb, ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutého

rozsudku v zmysle § 321 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku.

Svoje rozhodnutie súd I. stupňa primerane odôvodnil tak, ako mu to ukladajú príslušné ustanovenia
Trestného poriadku, keď uviedol, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.
Stručne a jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy oprel skutkové zistenia. Z

odôvodnenia rozsudku je tiež zrejmé, ako sa okresný súd vyrovnal s obhajobou obžalovaného a akými
právnymi úvahami sa spravoval pri posudzovaní jeho konania o otázke viny a pri ukladaní trestu.

Krajský súd, rovnako ako súd I. stupňa, mal za nepochybne preukázané, že obžalovaný sa dopustil
skutku popísaného vo výroku napadnutého rozsudku. Medzi konaním obžalovaného a vzniknutým
následkom existuje príčinná súvislosť. Pokiaľ ide o bod 1/ napadnutého rozsudku zo spáchania tohto

skutku je obžalovaný usvedčený predovšetkým výpoveďami svedkov a to svedka I., W., W., X., F. a
svedkyne O.. Pokiaľ ide o výpoveď svedka U. I., tento svedok obžalovaného zo spáchania skutku
usvedčil vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní, v ktorej presne popísal, v akom období mu
obžalovaný poskytoval psychotropnú látku, pričom uviedol aj množstvá tejto látky a to za účelom, že
pervitín mal pre neho predovšetkým predávať, avšak z tejto psychotropnej látky svedok aj užíval. Zo

spáchania skutku bol obžalovaný taktiež usvedčený výpoveďou svedka H. W.. Tento svedok síce na
hlavnom pojednávaní neuviedol, že obžalovaný mu poskytoval psychotropnú látku, avšak na hlavnom
pojednávaní bola prečítaná zápisnica o výsluchu tohto svedka, v ktorej výpovedi svedok jednoznačne
uviedol, že prostredníctvom tretej osoby mu obžalovaný po telefonickom dohovore poslal pervitín a to
v niekoľkých prípadoch. Takýmto spôsobom mu odovzdával pervitín od mája alebo júna roku 2010 a to

až dovtedy, kým osoba, prostredníctvom ktorej mu túto psychotropnú látku poskytoval nebola zadržaná
v Maďarskej republike. Súčasne v tejto výpovedi uviedol, že takýmto spôsobom sa u obžalovaného
zadĺžil, ktorý dlh obžalovaný od neho žiadal následne zaplatiť a následne mu poskytol pervitín za účelom
jeho ďalšieho predaja, aby takýmto spôsobom uhradil svoju dlžobu. Súčasne na hlavnom pojednávaní
po prečítaní svojej výpovedi uviedol, že to, čo uviedol v tejto výpovedi je pravdou, avšak na hlavnom

pojednávaní nevypovedal zo strachu z obžalovaného. Taktiež je obžalovaný zo spáchania tohto skutku
usvedčovaný výpoveďou svedka H. W., ktorý tak vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní ako
aj v prípravnom konaní uviedol, že obžalovaný mu poskytoval pervitín. Po prečítaní jeho výpovede
z prípravného konania vykonanej v prítomnosti obhajcu obžalovaného, v ktorej uviedol, že pervitín
mu obžalovaný poskytoval približne v lete roku 2010, pričom pervitín mu odovzdal osobne a potvrdil

skutočnosť, že obžalovaný od neho žiadal, aby túto drogu predával ďalším osobám, avšak on ju použil
pre seba. Taktiež potvrdil tú skutočnosť, že od osoby prezývanej „N. prevzal v niekoľkých prípadoch
pervitín, pričom táto osoba bola sprostredkovateľom obžalovaného. P. je usvedčovaný výpoveďou
svedka U.X.,ktorýtakvprípravnomkonaníakoajnahlavnompojednávaníuviedol,žeodobžalovaného
v niekoľkých prípadoch zobral pervitín, ktorý využíval pre svoju potrebu, čím sa u obžalovaného zadĺžil,

pretože tento od neho pýtal 50,- euro za kubík a následne mu odovzdal ďalší pervitín s tým, aby ho
predávalďalšímľuďomatakmumalsplatiťsvojudlžobu,keďžehosvedoknemalkomupredať,následne
sa stále u obžalovaného zadlžoval. Svedok sa vo svojej výpovedi v prípravnom konaní, ktorá bola na
hlavnom pojednávaní prečítaná taktiež vyjadril k obdobiu, v ktorom mu obžalovaný pervitín poskytoval.
Pokiaľ ide o výpoveď svedka F., tento sa vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní snažil vyhnúť

tvrdeniu, že obžalovaný mu poskytoval pervitín, avšak vo svojej výpovedi v prípravnom konaní zo dňa
29.11.2011, ktorá bola na hlavnom pojednávaní prečítaná uviedol, že obžalovaný mu v dvoch prípadoch
dal pervitín, pričom v tejto výpovedi sa vyjadril aj k osobe svedka U. I. a uvádzal, že od tohto svedka
vie, že pre obžalovaného predáva drogy. K námietke obhajcu obžalovaného, že na výsluch svedka
dňa 29.11.2011 sa nemohol dostaviť, pretože o výsluchu tohto svedka bol upovedomený telefonicky a

to jeden deň pred konaním tohto úkonu, krajský súd udáva, že o výsluchu tohto svedka bola obhajca
obžalovanéhovyrozumenýdňa18.11.2011,tedavdostatočnomčasovompredstihu(č.l.1386spisového
materiálu). Taktiež je zo spáchania skutku usvedčený výpoveďou svedkyne X. O., ktorá na hlavnom
pojednávaní uviedla, že od obžalovaného drogu nedostala, avšak vo svojej výpovedi v prípravnom
konaní z 25.01.2012, ktorá bola na hlavnom pojednávaní prečítaná a o ktorej bol obhajca obžalovaného

vyrozumený v prítomnosti tlmočníčky, svedkyňa jednoznačne uviedla, že väčšinou si zadovažovala
pervitín od osoby s prezývkou „N.“, pričom pervitín mu dodával obžalovaný a túto skutočnosť potvrdzuje
aj skutočnosť, ktorú uviedla vo svojej výpovedi, že na obžalovaného mala telefónne číslo a keď súrne
potrebovala dávku, tak mu zatelefonovala alebo mu napísala správu, v ktorej ho požiadala o drogu avždy jej ju obžalovaný pomohol zabezpečiť a to tak, že mu ju dal prostredníctvom nejakého dealera,
najčastejšie práve cez osobu s prezývkou „N.“. Keď mu písala správu, alebo telefonovala, vždy mu
uviedla, že potrebuje „CDečko“, pričom tým myslela drogu.

Tietovšetkyskutočnostiatvrdeniatýchtosvedkov,čiužnahlavnompojednávaníalebovichvýpovediach
pred orgánmi činnými v trestnom konaní vo svojom súhrne odôvodňujú záver, že obžalovaný osobám
popísaným v skutkovej vete napadnutého rozsudku v rozhodnom období najmenej od mesiaca máj 2010
až do 06.05.2011 zabezpečoval buď osobne alebo prostredníctvom tretej osoby psychotropnú látku
pervitín a túto im poskytoval buď za účelom osobného užitia tejto látky, alebo ďalšieho predaja tejto

látky. Pokiaľ ide o zákonnosť vykonania týchto dôkazov, krajský súd udáva, že osoby, ktoré usvedčujú
obžalovaného zo spáchania tohto skutku boli vypočuté či už na hlavnom pojednávaní, alebo pred
orgánmi činnými v trestnom konaní spôsobom, aby bolo zabezpečené právo obžalovaného na obhajobu
a to tak, že tieto osoby boli vypočuté za prítomnosti obhajcu obžalovaného, resp. obhajca obžalovaného
mal možnosť sa výsluchov týchto osôb sa zúčastniť a preto bolo zachované právo obžalovaného
na spravodlivé súdne konanie vyjadrené v článku 6 odsek 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd (ďalej len „Dohovor“).

Pokiaľ ide o bod 2/ napadnutého rozsudku, zo spáchania tohto skutku je obžalovaný usvedčený jednak
listinnými dôkazmi a to zápisnicou o vydaní veci zo dňa 06.05.2011, záverom znaleckého posudku
Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru Bratislava a taktiež výpoveďou svedka U.

P. a v neposlednom rade aj svojou vlastnou výpoveďou. Obžalovaný vo svojej výpovedi na hlavnom
pojednávaní uviedol, že nevedel o skutočnosti, že sa zbraň nachádza v jeho aute, zbraň bola v taške,
do ktorej sa nepozrel, tašku odniesol do svojho bytu, svedok P. od neho vrátenie zbrane nežiadal. Z
okolností spáchania skutku, keď sám obžalovaný potvrdil, že so svedkom P. boli dohodnutí na tom, že si
pôjdu zastrieľať. Obžalovaný zistil, že svedok si jeho motorovom vozidle zabudol tašku, ktorú súčasne

vzal do svojho bytu je nepravdepodobné, že by nezisťoval obsah tejto tašky, navyše práve s ohľadom
na tú skutočnosť, že podľa jeho tvrdenia si mal svedok P. túto tašku zabudnúť bezprostredne po tom,
ako si mali ísť zastrieľať na strelnicu. Preto obranu obžalovaného, že nevedel, že v taške sa nachádza
zbraň považoval krajský súd za nevierohodnú.
Zo spáchania skutkov v bodoch 3/ a 4/ napadnutého rozsudku je obžalovaný jednoznačne a bez

dôvodných pochybností usvedčovaní výpoveďami svedkov U. I. a U. X. a to jednak na hlavnom
pojednávaní a v prípravnom konaní. X. U. I. na hlavnom pojednávaní uviedol, že pre obžalovaného
predával pervitín, pričom tento predával pod nátlakom, obžalovaný mu ukázal záznam, v ktorom spoznal
X., ktorého paralyzoval a uviedol svedkovi, že keď mu nebude nosiť peniaze, urobiť to isté aj jemu,
taktiež sa mu z tohto dôvodu vyhrážal fyzickou ujmou na jeho zdraví. Taktiež svedok U. X. na hlavnom

pojednávaní jednoznačne uviedol, že obžalovaný na neho zaútočil elektrickým paralyzérom a žiadal
ho, aby sa mu v budúcnosti nevyhýbal a reagoval na jeho telefonáty. Z celej situácie bolo však zrejmé,
že takto obžalovaný voči nemu konal z toho dôvodu, že mal voči nemu dlžoby z titulu predaja pervitín
pre jeho osobu. Tento svedok navyše vo svojich výpovediach z prípravného konania , ktoré bola na
hlavnom pojednávaní prečítané, pričom o nich bol obhajca upovedomený respektíve boli vykonané za

prítomnosti obhajcu obžalovaného, podrobne uviedol, že obžalovanému sa úmyselne vyhýbal, pretože
mu nemá ako splatiť dlh za pervitín, ktorý mu dal a obžalovaný ho svojím motorovým vozidlom odviezol
na okraji mesta, kde ho začal trýzniť elektrickým paralyzérom v zadnej časti vozidla. Súčasne uviedol,
že ho žiadal, aby sa mu prestal vyhýbať, pretože mu musí odrobiť dlžobu. Súčasne po nejakom čase
mu doniesol pervitín a žiadal ho, aby ho niekomu predal. Vo svojej výpovedi z prípravného konania zo

dňa 18.01. 2012 svedok jednoznačne uviedol, že obžalovanému predával pervitín zo strachu, pretože
sa ho bál, pretože ho pozná, že nebezpečný, vyhrážal sa mu a na výstrahu ho napadol elektrickým
paralyzérom, práve z dôvodu, aby pre neho predával drogy a odvádzal mu z predaja peniaze. Z daného
možno konštatovať, že obžalovaný sa svedkovi vyhrážal s úmyslom, aby tento pod hrozbou týchto
vyhrážok pokračoval v predaji pervitínu pre obžalovaného.

Zo spáchania tohto skutku ho navyše usvedčuje aj vecný dôkaz a to záznam, na hlavnom pojednávaní
vykonaný ako dôkaz z videonahrávky, o ktorej sa svedok U. X. jednoznačne vyjadril, že na
tomto videozázname je spolu s obžalovaným a je tam vidieť ako ho obžalovaný vo vozidle paralyzuje
elektrickým paralyzérom. Navyše s týmito výpoveďami korešpondujú aj výpovede iných svedkov ako
napríklad svedka H. W., ktorý uvádzal, že obžalovaný videozáznam zo X. ukazoval rôznym ľuďom.

K odvolacím námietkam obžalovaného, že výpovede svedkov sú nevierohodné, pretože ide o drogovo
závislé osoby, krajský súd udáva, že svedkovia I. a X. boli vypočutí na hlavnom pojednávaní, svedok
X. vo svojej výpovedi uviedol, že v čase keď vypovedal v prípravnom konaní drogy nebral, z výpovedesvedka I. je zrejmé, že tento pri svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní nebol pod vplyvom omamných
a psychotropných látok, nakoľko sa nachádzal vo väzbe, respektíve vo výkone trestu. Taktiež svet
svedok H. W. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní na otázky obhajcu jednoznačne uviedol, že nie

je pod vplyvom drogy. Za účelom zistenia za účelom vyhodnotenia zákonnosti vykonaných dôkazov a
to výsluchu svedkov bolo súdom I. stupňa vykonané potrebné dokazovanie a to výsluchom svedka G..
A., ktorý vykonával výsluchy týchto svedkov. Tento svedok logicky vysvetlil, že sa pri konfrontáciách od
svedkov I. a F. dozvedel o ich strachu z obžalovaného, o tomto informoval prokurátora. Následne bol
svedok P. F. vypočutý dňa 29. 11. 2011, ktorá výpoveď bola na hlavnom pojednávaní prečítaná, aj v

prítomnosti zástupcu krajského prokurátora, kde tento poprel akýkoľvek nátlak zo strany vyšetrovateľa
na jeho osobu a vysvetlil z akého dôvodu pri konfrontácii s obžalovaným klamal a to aj za cenu, že
si privodí trestné stíhanie. Navyše pri tejto výpovedi za prítomnosti zástupcu krajského prokurátora
svedok nemal dôvod neoznámiť skutočnosti, že bol naňho vyvíjaný nátlak zo strany polície, pokiaľ by
toto tvrdenie zodpovedalo skutočnosti. Z týchto dôvodov preto krajský súd nezistil, že by zo strany
orgánov činných v trestnom konaní bol na svedkov v danej veci vyvíjaný akýkoľvek nátlak a nemôže ani

konštatovať, že by výpovede týchto svedkov v dôsledku toho, že mali byť v čase svojich výpovedí pod
vplyvom omamných, respektíve psychotropných látok, vylučovali ich zákonnosť. Preto aj krajský súd
považoval za vierohodné vysvetlenie svedkov I. a F., z akého dôvodu vo svojej výpovedi pri konfrontácii
s obžalovaným, kde popreli spáchanie skutku zo strany obžalovaného, nevypovedali pravdu.
Pokiaľ ide o námietky obžalovaného, k nezákonnému postupu súdu I. stupňa, keď tento vypočúval

niekoľkých svedkov jeho neprítomnosti, krajský súd odkazuje na ustanovenie § 262 Trestného poriadku
v zmysle ktorého, ak je obava, že svedok v prítomnosti obžalovaného nevypovie pravdu môže predseda
senátu vylúčiť obžalovaného po dobu výsluchu tohto svedka z pojednávacej miestnosti. Zo správania sa
týchto svedkov v priebehu prípravného konania a z vyjadrení viacerých svedkov v danej veci a to jednak
z tvrdení svedka U. X., U. I., svedka H. W. a P. F. možno konštatovať, že vzhľadom na zhodné tvrdenie

týchto svedkov, že mali pred obžalovaným strach, existovala dôvodná obava, že v jeho prítomnosti
nebudú vypovedať pravdu. Preto postup súdu súd I. stupňa krajský súd považoval za postup, ktorý
zodpovedá ustanoveniu § 262 Trestného poriadku.

KrajskýsúdsastotožňujesozáveromsúduI.stupňaopreukázanízavineniaobžalovanéhozospáchania

skutkov uvedených v bodoch 1/ až 4/ napadnutého rozsudku, obžalovaný je usvedčení podľa názoru
súdu dostatočným množstvom dôkazov a to predovšetkým výpovede svedkov, ktoré preukazujú tvrdenia
uvedené v skutkových vetách napadnutého rozsudku a preto aj krajský súd považoval vykonávanie
ďalšíchdôkazovnavrhovanýchobžalovanýmzanedôvodné,pretožetietobynaskutkovézistenianemali
žiadny vplyv.

Súd I. stupňa nepochybil, keď konanie obžalovaného právne kvalifikoval ako obzvlášť závažný
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a
obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c/, písmeno d/, odsek 2 písmeno c/ Trestného zákona
a § 138 písmeno b/, písmeno j/ Trestného zákona, ako zločin a prečin nedovoleného ozbrojovania a
obchodovania so zbraňami podľa § 294 odsek 2 Trestného zákona a § 294 odsek 1 Trestného zákona

a ako zločinu vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno c/ Trestného zákona s poukazom
na § 140 písmeno c/ Trestného zákona, pretože tohto konania sa dopustil v úmysle uľahčiť iný trestný
čin a to trestný čin táto obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok
jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi, ktorého sa mali pod jeho nátlakom dopúšťať
svedkovia I. a X.. Pokiaľ ide o námietky obhajoby námietky obžalovaného, že jeho konanie nemožno

kvalifikovať podľa odseku 2 ustanovenia § 172 Trestného zákona, pretože tejto trestnej činnosti sa
nemožno dopustiť na viacerých osobách, krajský súd konštatuje, že ide o vlastný výklad obhajoby,
ustanovenia § 172 odsek 2 písmeno c/ Trestného zákona, ktorý nemá oporu ani v ustanoveniach
Trestného zákona, ani vo výklade týchto ustanovení a ani v rozhodovacej činnosti všeobecných súdov
Slovenskej republiky. K námietkam obhajoby k právnej kvalifikácii konania obžalovaného podľa §

172 odsek 2 písmeno c/ Trestného zákona krajský súd udáva, že obžalovaný tým, že neoprávnene
poskytol, či už predajom, darovaním alebo iným spôsobom omamnú látku viac ako trom osobám, naplnil
objektívnu stránku skutkovej podstaty obzvlášť závažného zločinu podľa § 172 aj odsek 2 písmeno
c/ Trestného zákona, pretože objektom pri tomto čine je okrem iného aj záujem na ochrane ľudského
života a zdravia pred škodlivými účinkami omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ktorý

obžalovaný ohrozil a porušil tým, že ohrozil ľudský život a zdravie poskytnutím práve takýchto látok.

Po preskúmaní výroku o treste uloženom obžalovanému napadnutým rozsudkom, krajský súd zistil, že
súd I. stupňa pri určení druhu trestu, jeho výmery a účelu postupoval v súlade s kritériami uvedenýmiv § 34 odsek 1 - 5 Trestného zákona, správne pri ukladaní trestu obžalovanému aplikoval ustanovenie
§ 41 odsek 2 Trestného zákona, pretože mu ukladal úhrnný trest odňatia slobody za viac úmyselných
trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom a sú spáchané viacerými skutkami, zvýšil mu hornú

hranicu trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu
a správne mu ukladal trest odňatia slobody v trestnej sadzbe 10 až 20 rokov. Správne mu uložil
trest odňatia slobody v trvaní 13 rokov, pretože obžalovaný sa dopustil trestnej činnosti vysokej miery
závažnosti,násilnýmkonanímvočiviacerýmosobámapretoneboloodôvodnenéukladaťobžalovanému
trest odňatia slobody na samej dolnej hranici zákonnej trestnej sadzby. Krajský súd len konštatuje,

že u obžalovaného malo byť prihliadnuté na priťažujúcu okolnosť uvedenú v paragrafe 37 písmeno
h/ Trestného zákona, nakoľko spáchal viac trestných činov, avšak vzhľadom na absenciu odvolania
prokurátora, toto pochybenie krajský súd nemôže napraviť, pretože nemôže dôjsť k rozhodnutiu v
neprospech obžalovaného. Správne súd I. stupňa v súlade s kritériami uvedenými v paragrafe 48 odsek
3 písmeno b/ Trestného zákona zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s
maximálnym stupňom stráženia a uložil mu podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona ochranný dohľad

na dobu dvoch rokov. Trest uložený obžalovanému preto aj krajský súd považoval za primeraný a
zodpovedajúci zákonu.

Pretože krajský súd nezistil žiadne také zákonné dôvody uvedené v ustanovení § 321 písmeno a/
až e/ Trestného poriadku, ktoré by odôvodňovali akúkoľvek zmenu výroku o vine alebo výroku o

treste odvolaním obžalovaného napadnutého rozsudku súdu I. stupňa v jeho prospech, odvolanie
obžalovaného podľa § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať ďalší riadny
opravný prostriedok.