Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. december 2018

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 5T/166/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717010742

Dátum vydania rozhodnutia: 27. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bc. Viktor Marko, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2018:6717010742.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen samosudcom JUDr. Bc. Viktorom Markom, PhD., v trestnej veci obžalovaného Z.
H., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa
27. 12. 2018 vo Zvolene, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný Z. H., nar. XX. XX. XXXX v Š., trvale bytom I., Š. K. XXX/XX, Y.. Č.. S. XX,

uznáva sa za vinného, preto že

dňa 07.05.2017 v čase okolo 20.00 h v obci X., okres H., z priestorov rodinného domu č. XXX, cez
rozbité okno uvedenej nehnuteľnosti úmyselne hodil smerom proti poškodenej X. H. a Z. H., sklený črep
o veľkosti cca. 25 x 30 cm, pričom poškodené sa nachádzali vo dvore susedného rodinného domu č.

XXX, kde došlo k zasiahnutiu X. H. a Z. H., čím spôsobil X. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. Č..
XXX zranenia - reznú ranu palca pravej ruky s veľkosťou 1,54 cm a drobné rezné poranenia na IV. a
V. prste a na dlani ruky, s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní 8 dní a Z. H., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom X. Č.. XXX zranenia - reznú ranu v oblasti ľavého pleca s veľkosťou 1 x 0,3 cm s dobou
liečenia v trvaní 8 dní,

teda

inému úmyselne ublížil na zdraví,
čím spáchal

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje:

Podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, § 37 písm. g), písm. h), písm. m), § 38 ods. 2, ods. 4, § 42 ods. 1,
41 ods. 1, § 46 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému určuje skúšobnú dobu v trvaní 30 (tridsať)
mesiacov.Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zrušuje výrok o treste uložený obžalovanému trestným
rozkazom Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn.10T/20/2017 zo dňa 25. 10. 2017, ktorým bol

obžalovanému Z. H. uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov s podmienečným odkladom na
skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov, ako aj ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Ostatné výroky trestného rozkazu Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 10T/20/2017 zo dňa 25. 10. 2017

ostávajú týmto nezmenené.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku je obžalovaný povinný nahradiť poškodeným spôsobenú škodu,
a to:
- Z. H., nar. XX. XX. XXXX v U., trvale bytom X. XXX, vo výške 182,40 Eur,
- X. H., nar. 09. 03. 1998 v H., trvale bytom X. XXX, vo výške 456,- Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen podala dňa 28. 12. 2017na tunajší súd pod sp. zn.
3Pv/373/17/6611 obžalobu na Z. H. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona.
Obžalovaný Z. H. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku spravil
vyhlásenie o tom, že je nevinný. Po zákonnom poučení v rámci jeho výsluchu na hlavnom pojednávaní

uviedol, že vtedy popíjali, lebo brat prišiel z výkonu trestu, tak popíjali, nevedel, čo sa stalo, nevedel,
či poškodeným niekto ublížil. On si nepamätal, že by im nejako ublížil, práveže oni ublížili jemu, dostal
palicou do hlavy, ale nikde to neoznamoval. Nechápal, ako mohol hodiť črep a naraz obidve zasiahnuť,
on nič nehádzal. Nevidel ani zranenia, ktoré mali mať poškodené Skončilo to tak, že oni zavolali políciu,
teda niekto od nich, asi svedok K. H., lebo oni mu prišli do domu. Policajti si zapísali všetky mená a oni

išli domov. Nevedel, či vtedy riešili zranenia poškodených, on žiadne zranenia nevidel. Tvrdia to naňho
asi preto, lebo sa na nich hnevajú, jeho mama kvôli tomu aj predala dom a odsťahovali sa. On vtedy s
nimi nemal žiadny konflikt, je pravda, že chvíľu pil aj s poškodenými, potom ale išiel dnu do domu k K.
H.. Oni potom prišli dnu do toho domu, a tam dostal tou palicou po hlave.
PoškodenáX.H.nahlavnompojednávanípozákonnompoučeníuviedla,žejejkrstnámama,poškodená

Z. H., a ona boli vtedy vonku, lebo krstná si umývala papuče, lebo pršalo, svedkyňa Š.Á. H. bola opitá,
lebo prišiel jej syn z výkonu trestu. Táto H. mala potom na ne nejaké nadávky, krstná na to povedala,
že je ožratá, nech to nerieši. Obžalovaný si potom zastal mamu, povedal, že ich vypáli, že sú kurvy,
piče, obžalovaný potom zobral sklo a hodil ho do nich. Oni aj deň predtým popíjali a rozbili okno, z čoho
bolo to sklo. Obžalovaný, keď ho hodil, bol na schodoch, oni dve boli na svojom dvore, pričom hodil

jedno sklo, to sa nejako odlomilo a zasiahlo ich obidve. Oni potom ešte išli krstnému K. H. do toho domu
ukázať, že čo sa stalo, či už je spokojný, a on len mykol plecami. Jej brat, svedok Q. H., išiel tiež do toho
domu, a tam po ňom chcel hodiť hrniec, ale sa uhol. Oni potom volali políciu, ktorá tam prišla a následne
šli na ošetrenie do Š.. Oni s obžalovaným vôbec nepili, nemali dôvod, ani ho nepoznajú. Nevidela, žeby
obžalovanému niekto ublížil. To, že do nich obžalovaný hodil sklo, ešte okrem jej krstnej videla jej mama

M. H. a brat Q. H.Č..
K tejto svedeckej výpovedi sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že je to klamstvo, pili aj spolu v ich
dvore, a on potom šiel dnu, potom za ním niekto prišiel, dostal drúkom po hlave, to už boli dnu viacerí,
a on si už viac nepamätal.
Poškodená Z. H. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedala, že mala na víkend u seba

vnúčatá, a deti Š. H. prišli ku nej a zabávali sa tam, a keďže už bola noc a vnučka sa jej stále budila,
tak šla dnu do domu k bratovi, svedkovi K. H., povedať im, aby boli tichšie. Tiež predtým počula, ako sa
rozbilo sklo. Už keď vošla dnu, sa to Š.V. H. nepáčilo, že tam prišla. Potom jej v nedeľu prišla dcéra pre
vnúčence, a ona ostala s poškodenou X. H.. Š. H. im začala vykrikovať, že čo im robia prieky, nadávala
im, obžalovaný povedal, že ak niekto ublíži jeho mame, že sa kľudne vráti naspäť do väzenia. Ona jej

vravela, že má vypité, nech si ide ľahnúť. Obžalovaný potom z kuchyne hodil nej sklo, X. H. stála pri nej
a dala si ruky k sebe, tak trafil aj ju. Ona šla potom aj s X. H. k bratovi do domu, aby videl, čo sa stalo,
ale len mykol plecami. Ona mala poranené plece. Q. H. potom pribehol dnu za nimi, aby im náhodou
aj tam neublížili, a obžalovaného brat hodil po ňom hrniec s polievkou, ale on sa uhol a ďalší brat po
ňom hodil nejaký reproduktor. Poškodená X. H. potom volala policajtov, ona nevidela, žeby niekto ublížil

obžalovanému, on bol vtedy dnu v dome, ale nikomu z nich nebolo ublížené. Oni s nimi vôbec nepili,ona ani nepije. Potom prišli policajti a následne šli na ošetrenie do nemocnice. Ona ale na PN nebola,
keďže je evidovaná na úrade práce.
K tejto svedeckej výpovedi sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že poškodená popíjala s jeho strýkom,

teda klame, a jeho udreli s drúkom a neudal to, on v base ešte nebol, aj oni všetci boli opití.
Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá aj svedkyňa M. H., ktorá po zákonnom poučení vypovedala, že
to bolo v máji v nedeľu, ale predtým v piatok prišli pozrieť Š. H. obžalovaný Z. H., svedkovia S. H. a D.
H. spolu s J. H., prišli na taxíku na návštevu. Do soboty rána pili a oslavovali, teda pili u K. H. v dome.
Oni vždy najprv pili, zabávali sa, a potom sa začali medzi sebou biť. Pri tom, teda z piatka na sobotu,

rozbili na kuchyni sklo. Poškodená Z. H.Q. išla k K. H. povedať, aby boli ticho, že jej malá nemôže spať,
potom odišla späť do svojho domu a bol kľud. V sobotu ráno, keď išla ku studni pre vodu, tam videla na
zemi rozbité sklo, potom vyšiel aj K. H., povedala mu, aby to sklo spratal, aby sa na ňom neporanili jej
psi. V nedeľu večer jej dcéra, poškodená X. H., bola vonku, zrazu bolo počuť veľký krik zo strany Š. H.,
začala útočiť slovne na jej dcéru, na čo synovia Š. H. začali tiež kričať, S. H. povedal, že kto jeho mame
skriví vlas na hlave, tak že si to on odsedí. Obžalovaný zobral črep z okna a z vnútra kuchyne ho hodil a

zranil pri tom obidve, aj Z. H., aj X. H.. Z. H. je sestra K. H.Á. a hneď nato išla K. H. ukázať, čo sa stalo, a
spýtala sa ho, že či už je spokojný, pričom on ostal samozrejme ticho, ako vždy. Oni potom chceli odísť
taxíkom preč, oni ale zavolali políciu, polícia prišla naraz s taxíkom, ale oni nikam neodišli, pretože to
policajti začali hneď riešiť. To sklo, ktoré hodil obžalovaný, sa Z. H. zapichlo niekde do hrude, a to sklo
poranilo jej dcére X. H. prsty, asi ako sa kus odlomilo, to bola fakt sekunda. Keď prišli policajti, ukázali im

to sklo, a oni potom utekali na pohotovosť. Ona bola vtedy von, a videla, ako obžalovaný hodil to sklo,
mal na sebe vtedy červenú mikinu. Dokým sa tam nenasťahovala Š. H., tak bolo všetko v poriadku, oni
sa ju aj snažili prijať, ale momentálne tam už nebývajú, a ako odišli, majú pokoj. Ako sa táto vec začala
riešiť, tak sa odtiaľ odsťahovali, ten rodinný dom aj predali.
Svedok Q. H. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedal, že mohlo byť vtedy sedem

alebo osem hodín večer, jeho krstná mama, poškodená Z. H., si umývala pri studni papuče, jeho sestra,
poškodená X. H., bola pri nej a on stál pri aute. Vonku vyšla Š. H. a začala sa rozbľakovať, že Z. H. tam
nemá žiadny nárok, Š. začala Z. H. nadávať a pridali sa ku nej aj jej synovia. Z. H.čová jej povedala,
aby bola ticho, že je opitá, aby šla spať. Asi večer predtým u Š. H. pili, pri čom rozbili sklo na okne.
Obžalovaný Z. H. potom vybral úlomok z toho skla z okna a hodil ho do X. H. a Z. H., zasiahol obidve.

On to celé videl, X. H., ako sa kryla, tak ju črep zasiahol a rozlomil sa a zasiahol aj Z. H.. X. H. ten črep
zasiahol do prstov. X. a Z. H. potom išli dnu za K. H., ktorý je brat Z. H., ukázali mu, čo sa stalo, a spýtali
sa ho, či toto chcel. On šiel dnu za nimi, aby sa náhodou niečo nestalo. Videl na X. a Z. H. zranenia,
potom prišla polícia, začali to ukľudňovať, a oni išli do Š. na pohotovosť. Sestre aj krstnej tie rany ošetrili,
zaviazali, s odstupom času si už ale nepamätal, ako dlho mala sestra obviazanú ruku. On teda videl,

ako to sklo po X. a Z. H. hodil obžalovaný Z. H..
Svedkyňa Š. H. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení uviedla, že to nie je pravda, jej deti sa s
ňou nebavili, lebo sa zoznámila s K. H., hnevali sa s X. aj Z. H.. Syn jej potom volal, že je von z basy, že
ju príde navštíviť, oni nechceli, aby ju deti navštevovali, ale v ten večer boli deti u nej, K. H. išiel na WC
a dlho sa nevracal, tak D., J. a ona sa šli pozrieť za ním, vonku bola Z. H. s jej frajerom, kričala, že sú

bastardi a ak neprestanú hulákať, že bude zle. Oni si z toho ale nič nerobili a Z. H. potom na ňu začala
dnu nadávať, D. H. sa jej zastal a začala nadávať aj naňho, a v tom všetci nabehli dnu a začali ich biť.
Tie okná mu oni rozbili, jeho rodina, žiadnu ruku X. nezranili, to si ona spravila v robote. Krik tam bol,
oni pili, a aj tí druhí pili. Okná boli rozbité už pred tou bitkou, im nikto neublížil, tie zranenia majú možno
z toho, že oni rozbili okno a pri tom sa zranili. Ona nevidela, že by boli zranené X. alebo Z. H.. Okná sa

rozbili v ten deň, keď bola tá bitka, asi sa rozbili pri tej bitke.
Svedok K. H. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedal, že šiel v ten večer na WC, Š.
H. prišla po čase s D. M. J. von za ním, lebo sa oňho báli, on chcel ísť dovnútra, ale K. Š. si ho zavolal
ku bráničke, začal hovoriť, že ak tí vydrbanci neprestanú hulákať, že bude zle, že ich zmláti. Do toho
sa zastarel D., ktorý povedal, že prečo takto nadáva, že sa nič nestalo, v tom sa Z. H. opýtala D., aký

má problém, potom išla dnu a začala vykrikovať na Š., že je kurva a on jej na to povedal, že ako si to
dovoľuje, na čo ona vyšla z domu von, on šiel za ňou, potom sa vrátil dnu do domu, nestihol sa ani
spamätať a všetci nabehli do domu. X. vtedy vonku vôbec nebola, len Z. H.. On nemal rozbité okná, mal
ich celé, ako vbehli dovnútra, vtedy začali rozbíjať tie okná, predtým neboli rozbité. Nevidel zranenia na
X. a Z., pri tej trme-vrme, ako nabehli dovnútra, sa mohli zraniť. Z. a X. ku nemu vôbec nechodia, ak by

niečo s ním chceli, tak by si ho zavolali von, neukazovali mu vtedy žiadne zranenia.
Na hlavnom pojednávaní vypovedal aj svedok S. H., ktorý po zákonnom poučení uviedol, že nevie nič,
prišiel vtedy z výkonu trestu, dva a pol roka nebol doma, prišiel za mamou, tam boli aj jeho bratia a tam
popíjali. Mama Š. H. išla na WC, brat šiel za ňou aj s jej priateľom K. H. von, a ten druhý K. H. kričal, abyboli ticho. On ležal v posteli, zrazu počul krik, buchot, jeho brat ležal na zemi, okná boli všetky rozbité,
oni im najprv palicami vybili okná a potom nabehli ku nim dnu do domu, predtým okná neboli rozbité.
Nevidel na X. a Z. zranenia, čo sa dialo na dvore nevidel, ležal v posteli.

Svedkyňa J. H. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedala, že Z. H. tam bola, ale X.
H. tam nevidela, ani von, ani dnu. Nevidela čo sa dialo von na dvore, ona bola dnu v dome, zavretá v
izbe. Nevedela nič o zraneniach X. a Z., ani žiadne zranenia nevidela. Bola zavretá dnu v izbe, nevidela,
čo sa dialo von. Predtým neboli okná na dvore rozbité. Nevidela, že by obžalovaný hodil na Z. H. alebo
X. H. sklo.

Svedok D. H. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedal, že vtedy prišli k mame, Š. H.,
začali piť, potom išli von za K. H., lebo sa báli, kde bol tak dlho, a tam vonku začal jeden vykrikovať,
že ak nestíšia hudbu, že bude zle, ale tak isto tam aj oni pili a počúvali hudbu. Potom K. sestra vošla
dnu ku nim do domu, a začala na jeho mamu vykrikovať, že je kurva, na čo jej on povedal, že čo si to
dovoľuje, a ona začala vykrivovať aj naňho. Ohľadne nejakého skla a zranení nevidel nič, skôr oni boli
prepadnutí. Okná predtým neboli rozbité, oni nabehli dnu a začali všetko rozbíjať. On potom vyskočil

von oknom, zavolal políciu aj taxík. Nikto tam nebol zranený. Keď prišla polícia, Z. a X. boli von, oni
potom odišli taxíkom.
Podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku bol na hlavnom pojednávaní prečítaný znalecký posudok č.
61/2017MUDr. Jaroslava Gregu, ohľadne zranení poškodenej Z. H. a poškodenej X. H., zo záverov
ktorého v podstate vyplýva, že u poškodených išlo o bodno-rezný mechanizmus vzniku zranení, pričom

zranenia mohli byť spôsobené zasiahnutím úlomkami skleneného ostrohranného predmetu. Znalec
stanovil dobu liečenia a PN na osem dní, a to v súlade s lekárskou správou z chirurgie v nemocnici
v Š.. U poškodených išlo o ľahké zranenia, pričom zranenia nemohli poškodiť životne dôležité orgány
poškodených, pričom útok bol podľa názoru znalca pudový, poškodená X. H. zrejme videla letieť sklo a
pudovo ho chcela rukami odraziť. Znalec stanovil výšku bolestného u Lei Kováčovej na sumu 456,- Eur

a u Z. H. na 182,40 Eur. Poškodené pred samotným útokom netrpeli žiadnym zranením ani chorobou.
V súlade s § 269 a § 253 ods. 2 Trestného poriadku súd na hlavnom pojednávaní vykonal aj dokazovanie
prečítaním listinných dôkazov, a to: priestupkový spis (č.l. 89 - 119), notárska zápisnica (č.l. 88), správa
ÚPSVaR Veľký Krtíš (č.l. 120 - 121), evidencia priestupkov (č.l. 122 - 123). odpis registra trestov
obžalovaného (č.l. 186 - 187).

Po vykonaní a zhodnotení vyššie uvedeného dokazovania súd dospel k nasledovným skutkovým a
právnym záverom.
Vina obžalovaného bola podľa názoru súdu bez akýchkoľvek dôvodných pochybností preukázaná.
Obžalovaný síce svoju vinu od začiatku trestného stíhania popiera, je ale usvedčovaný výpoveďami
poškodenejX.H.,poškodenejZ.H.,ďalejvýpoveďamisvedkovM.H.aQ.H.,akoajlekárskymisprávami

a vypracovaným znaleckým posudkom. Z dokazovania vyplynulo, že v dome svedka K. H. oslavovali a
pili Š. H., K. H., S. H., J. H.Á. a D. H., keďže sa z výkonu trestu vrátil svedok S. H., syn Š. H.. Taktiež z
dokazovania vyplynulo, že počas prvej noci oslavovania došlo k rozbitiu skla na okne rodinného domu K.
H.,čojednoznačnepotvrdilisvedkoviaX.H.,Z.H.,M.H.aQ.H..Následne,poslovnejhádkemedziŠ.H.,
Z. H. a ďalšími obžalovaný zobral črep skla z predtým rozbitého okna a hodil ho smerom na poškodené

X. H. a Z. H.. To, že to bol práve obžalovaný, ktorý do poškodených hodil črep skla, potvrdili svedkovia
X. H., Z. H., M. H. a Q. H., ktorí to videli na vlastné oči. Ako bolo tiež preukázané, rodinní príslušníci
obžalovaného (teda Š. H., K. H., S. H., J. H. a D. H.) boli všetci pod vplyvom alkoholu, ako to sami uviedli,
vtedy pili, pričom vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by v ten večer mali piť aj X. H., Z.
H., M. H. alebo Q. H., ako sa to snažili prezentovať rodinní príslušníci obžalovaného. Je preto iluzórne

domnievať sa, že svedkovia, ktorí boli pod vplyvom alkoholu, si presne pamätali priebeh žalovaného
skutku. Navyše, viacerí títo svedkovia sami uviedli, že boli dnu v dome a nevideli čo sa dialo von na
dvore. Taktiež boli jednoznačne preukázané zranenia oboch poškodených, ktoré boli ešte v ten večer na
ošetrení v nemocnici v Š., a tieto zranenia boli potvrdené aj znaleckým posudkom, kedy aj znalec vyslovil
záver, že zranenia mohli byť spôsobené zasiahnutím úlomkami skleneného ostrohranného predmetu, a

teda si ich poškodená nespôsobila v práci, ako to uvádzala svedkyňa Š. H.. Vykonaným dokazovaním
nebola ani potvrdená verzia, že poškodená sa zranili pri tom, ako nabehli do domu K. H. a začali všetko
rozbíjať, pretože ako bolo preukázané, ku rozbitiu okna došlo noc predtým, a poškodená Z. H.Č. vošla do
domu K. H. až potom, ako ju sklom zasiahol obžalovaný. Záverom teda súd konštatuje, že vykonaným
dokazovaním bola potvrdená verzia skutku tak, ako to uvádzali svedkovia X. H., Z. H., M. H. a Q.

H., a naopak, neboli potvrdené verzie ostatných svedkov, rodinných príslušníkov obžalovaného. Súd
preto nemal žiadnu dôvodnú pochybnosť ohľadne otázky viny obžalovaného, túto preto uznal v zmysle
podanej obžaloby, aj so zachovaním právnej kvalifikácie skutku.Podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona kto inému úmyselne ublíži na zdraví, potrestá sa odňatím slobody
na šesť mesiacov až dva roky.
Obžalovaný Z. H. tak svojim konaním naplnil všetky obligatórne zákonné znaky skutkovej podstaty

prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, pretože inému úmyselne ublížil na
zdraví.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd postupoval podľa zásad pre ukladanie trestov uvedených v
§ 34 Trestného zákona. V zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona súd prihliadol na pomer poľahčujúcich
a priťažujúcich okolností, pričom u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť v zmysle §

36 Trestného zákona, ale prihliadol na tri priťažujúce okolnosti, a to podľa § 37 písm. g) Trestného
poriadku, t.j. že spáchal trestný čin na mieste požívajúcom podľa všeobecne záväzného právneho
predpisu osobitnú ochranu, najmä v dome alebo byte iného, podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, t.j.
že spáchal viac trestných činov, a podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, t.j. že už bol za trestný čin
odsúdený. Vzhľadom na prevahu priťažujúcich okolností nad poľahčujúcimi musel súd podľa § 38 ods. 4
Trestného zákona zvýšiť dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Vzhľadom

na uvedené potom trestná sadzba trestu odňatia slobody v tomto prípade predstavuje 12 mesiacov až
2 roky.
Zo správ na obžalovaného vyplýva, že sa v minulosti dopustil 2 priestupkov. Z odpisu registra trestov
obžalovaného vyplýva, že doposiaľ bol 4 krát súdne trestaný.
Súd potom obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere16mesiacov. Súd zároveň rozhodol

o podmienečnom odklade výkonu tohto trestu za súčasného uloženia skúšobnej doby vo výmere 30
mesiacov. Súd ukladal obžalovanému súhrnný trest podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona, pretože
ho odsúdil za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci
rozsudok za iný jeho trestný čin (trestný rozkaz Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 10T/20/2017 zo
dňa 25.10.2017. Súd pri výmere trestu, ako aj výmere skúšobnej doby prihliadol na to, že obžalovaný

opakovane pácha trestnú činnosť, bol aj postihnutý za priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, ako
aj na to, že v zmysle § 42 ods. 2 Trestného zákona súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený
skorším rozsudkom. Takýto trest je podľa názoru súdu na nápravu páchateľa, ochranu spoločnosti,
ako aj z pohľadu generálnej a individuálnej prevencie postačujúci, a zároveň zabráni obžalovanému v
páchaní ďalšej trestnej činnosti a dostatočne zabezpečí jeho prevýchovu. Tento trest zároveň postihuje

len páchateľa trestného činu.
V adhéznom konaní si riadne a včas uplatnili nárok na náhradu škody poškodená X. H. a poškodená
Z. H., ktoré aj svoje nároky riadne vyčíslili, a to z titulu bolestného, ktoré bolo preukázané znaleckým
posudkom. Súd potom zaviazal obžalovaného k povinnosti nahradiť poškodeným spôsobenú škodu tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V
prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného;
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech;
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech;

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli;
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého

obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli;
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to
v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba
oprávnená konať za právnickú osobu;
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.