Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. marec 2017

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 20C/30/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616204082
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Stehlíková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2017:5616204082.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Ivanou Michalíkovou, v právnej veci žalobcu: N. F., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom P. D. P., právne zastúpeného advokátom JUDr. Jířím Martausom, so sídlom
v Liptovskom Mikuláši, Ul. 1. mája 113/19, proti žalovanej 1./ P. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P.
XXX/X, D. P., žalovanej 2./ B. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXX/X, D. P. a žalovanej 3./ U. C.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX/X, D. P., všetky žalované právne zastúpené advokátkou JUDr.
Zuzanou Medveckou, so sídlom v Liptovskom Mikuláši, Garbiarska 695, v spore o neplatnosť darovacej
zmluvy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaným sa p r i z n á v a náhrada trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou súdu dňa 06.06.2016, sa žalobca domáhal určenia neplatnosti Darovacej zmluvy
zo dňa 20.04.2010, ktorou žalobca a žalovaná 1./ ako bezpodieloví spoluvlastníci darovali žalovaným 2./
a 3./ ako obdarovaným do ich podielového spoluvlastníctva každej obdarovanej spoluvlastnícky podiel
vo veľkosti 1/2 v pomere k celku, trojizbový byt č. XX, nachádzajúci sa vo vchode č. X, na XX. poschodí,
bytového domu súpisné č. XXX, postavenom na pozemku parcely C-KN, parc. č. 773/79, na P. J. Q. D.
P., v katastrálnom území E., ako aj podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach

domu a spoluvlastnícky podiel na pozemku, parc. č. 773/39 - zastavané plochy a nádvoria o výmere
420 m2 o veľkosti 6123/303212-ín, zapísanej v liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie E.,
mesto Liptovský Mikuláš, na základe ktorej bol vklad vlastníckeho práva povolený Katastrálnym úradom
v Žiline, Správa katastra Liptovský Mikuláš. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou 1./ sú rozvedení
manželia a žalovaným 2./ a 3./, ktoré sú ich dcéry, darovali nehnuteľnosť patriacu do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Žalobca a žalovaná 1./ boli počas trvania ich manželstva bezpodielovými
spoluvlastníkmi trojizbového bytu, popísaného v žalobnom petite. Žalobca spolu so žalovanou 1./ počas

trvania ich manželstva, dňa 20.04.2010 uzavreli ako darcovia s ich dcérami, a to žalovanou v 2./ a
3./ rade ako obdarovanými Darovaciu zmluvu, na základe ktorej ako darcovia previedli do vlastníctva
každej z nich spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/2 na vyššie uvedenom byte spolu s podielom priestoru
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 6123/303212-ín a spoluvlastnícky
podiel na pozemku parc. č. C-KN 773/39-zastavané plochy a nádvoria o výmere 420 m2, v katastrálnom
území E.. Vklad vlastníckeho práva na základe darovacej zmluvy bol povolený vtedajším Katastrálnym
úradom v Žiline, Správou katastra Liptovský Mikuláš, pod č. V 1133/2010. Žalobca uviedol, že udalosti,

ktoré predchádzali uzavretiu darovacej zmluvy, o ktorých sa dozvedel až následne, ako aj udalosti, ku
ktorým došlo krátko po uzavretí zmluvy, jednoznačne dokazujú, že zo strany žalovaných išlo o vopred
naplánovaný a premyslený postup, účelom ktorého bolo zbaviť manžela a otca bývania, hoci si boli
vedomé, že tento nemá zabezpečené iné bývanie. Žalované 2./ a 3./ síce v darovacej zmluve uviedli, žedarované nehnuteľnosti s vďakou prijímajú, ale žalobca sa od nich žiadnej vďaky nedočkal, pretože sa
muodvďačilitým,žeznehopremyslenýmspôsobomurobilibezdomovca.Účelomdarovaniabytunebolo
zabezpečenie bytových potrieb pre obdarované, ani vôľa darcov sa z bytu vysťahovať. Dôkazom toho

je skutočnosť, že v čase uzavretia darovacej zmluvy mala žalovaná 2./ bytové potreby zabezpečené,
pretože táto už v tom čase v byte nebývala a žalovaná 3./ krátko po uzavretí darovacej zmluvy z bytu,
ktorý bol predmetom darovania, spoločne s manželom odišla. Žalovaná 1./ v darovanom byte naďalej
býva, jedine žalobca ostal bez akejkoľvek možnosti bývania, je bezdomovcom. Dôvodom, pre ktorý
žalobca uzavrel darovaciu zmluvu, bola okolnosť, že mu bolo povedané, že pre prevod bytu je potrebný,

nakoľko žalovaná 2./ potrebuje vybaviť úver a inak to nie je možné riešiť, len prevodom bytu na žalované
2./a3./ažežalobcaspolusvtedajšoumanželkoužalovanou1./môžunaďalejzostaťbývaťvdarovanom
byte. Ešte mesiac pred uzatvorením spornej darovacej zmluvy žalované, na posilnenie tvrdenia, že
žalobcabudemôcťajnaďalejvbytebývať,tohtopresvedčili,abydobytukúpilsporákapráčku.Následne
sa žalobca dozvedel, že už pred uzavretím darovacej zmluvy žalovaná 1./ podala návrh na rozvod
manželstva. V čase uzavretia darovacej zmluvy o tejto skutočnosti informovaný nebol. Približne po

dvoch týždňoch od pojednávania o rozvode manželstva sa už žalobca do predmetného bytu nedostal,
pretože na ňom bol vymenený zámok. Určitý čas žalobca prespával v kočikárni bytového domu, ale po
odhalení susedmi bolo toto bývanie znemožnené. Žalobca sa vzhľadom na uvedené domáha neplatnosti
darovacej zmluvy, pretože predmetná darovacia zmluva je v rozpore s dobrými mravmi, skutočným
cieľom tohto právneho úkonu nebol predaj vlastníctva ani uspokojenie potrieb bývania žalovaných 2./

a 3./ ale to, aby po rozvode manželstva žalobcovi znemožnili bez akejkoľvek náhrady užívať darovaný
byt, hoci žalované si boli vedomé, že tento nemá zabezpečenú možnosť bývania, teda týmto úkonom
údajne prijatým s vďakou zbavuje manžela a otca strechy nad hlavou.

2. Podaním zo dňa 05.08.2016 sa žalované vyjadrili k žalobe žalobcu prostredníctvom svojej právnej

zástupkyne a žiadali žalobu v celom rozsahu zamietnuť, pretože ju v celom rozsahu považujú za
nedôvodnú a neopodstatnenú. Žalované poukázali na to, že žalobca nemá naliehavý právny záujem
na požadovanom určení a zo samotnej žaloby ani existencia naliehavého právneho záujmu na určení
neplatnosti darovacej zmluvy, ktorej sa žalobou domáha, nevyplýva. Žalované odmietli, že by cieľom
uzavretia darovacej zmluvy bolo zbaviť žalobcu bývania. Žalované spochybnili, že by sám žalobca použil

také slová, že by z neho niekto premysleným spôsobom urobil bezdomovca. Majú za to, že celá vec
je proti nim namierená cielene. Nie sú si isté, či je to vôbec vôľa samotného žalobcu. Pokiaľ žalobca
poukazuje v žalobe na účel darovania, darovanie nemožno vykonať s nejakými podmienkami, preto zo
strany žalovanej 1./, ako aj zo strany žalobcu išlo o bezodplatné dobrovoľné darovanie predmetného
bytu dcéram, s čím bol žalobca v celom rozsahu stotožnený a úlohu darovať predmetný byt dcéram

žalobca mal. Žalované popreli tvrdenie žalobcu, že by bol prevod bytu potrebný kvôli tomu, že žalovaná
2./ potrebuje vybaviť úver a inak to nie je možné riešiť, len prevodom bytu na žalovanú 2./ a 3./. Žalovaná
1./ spolu so žalobcom v byte bývala ešte aj po prevode darovacej zmluvy, žalobca sa sám odsťahoval do
kočikárne bytového domu, následne aj z tej odišiel. Išiel bývať k svojim rodičom, ktorí ho údajne vyhodili.
Žalobca mal možnosť byt naďalej užívať so žalovanou 1./, no on z bytu sám odišiel na základe svojho

vlastného rozhodnutia. Pokiaľ sa týka tvrdenia, že žalobca kúpil do bytu práčku a sporák, toto tvrdenie
nie je pravdivé, pretože žalobca síce sporák aj práčku kúpil, avšak z vlastnej iniciatívy, nie preto, že
by mu to ktokoľvek kázal. Pokiaľ sa týka prostriedkov na kúpu týchto vecí, žalobca uviedol žalovanej
1./, že vyhral v Športke a ona sa nemá starať odkiaľ zadovážil finančné prostriedky. Žalobca o rozvode
manželstva vedel dávno predtým, ako bola uzavretá darovacia zmluva. O rozvode manželstva sa u

žalobcu a žalovanej 1./ hovorilo už dlhšiu dobu. Rozvod manželstva nemal nič spoločné s darovaním
bytu. Už v čase, keď boli na pojednávaní, týkajúcom sa rozvodu manželstva dňa 30.06.2010, bola
darovacia zmluva uzavretá a tiež bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na
základetejtozmluvy.Žalobcadarovanienikdynenamietal,anipočasrozvodovéhokonania,aninásledne
po rozvode a tiež ani počas šiestich rokov, ktoré od darovania uplynuli. Neplatnosti právneho úkonu sa

žalobca domáha až viac ako po šiestich rokoch od uzavretia zmluvy.

3. Po predbežnom prejednaní sporu, na ktorom súd vyslovil, ktoré skutočnosti považuje medzi stranami
za sporné, ktoré nesporné a vyslovil svoje predbežné právne posúdenie veci, súd nariadil vo veci
pojednávanie, nakoľko v priebehu predbežného prejednania sporu nevyriešili strany spor zmierom.

Žalobca podaním zo dňa 25.11.2016 žiadal, aby súd pripustil zmenu žaloby tak, že žalobca sa domáha
určenia, že žalobca a žalovaná 1./ sú podielovými spoluvlastníkmi a to každý z nich v spoluvlastníckom
podieleoveľkosti1/2vpomerekcelkunanehnuteľnostiach,ktorébolipredmetomdarovacejzmluvy.Súd
na pojednávaní dňa 30.11.2016 pripustil zmenu žaloby v zmysle podania žalobcu zo dňa 25.11.2016.V rámci dokazovania sa súd oboznámil so žalobou, písomnými vyjadreniami žalovaných v žalobe,
vyjadrením žalobcov, vyjadrením žalovaných, Darovacou zmluvou zo dňa 20.04.2010, výpisom z listu
vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie E., Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam

a mandátnou zmluvou zo dňa 09.08.2006, výpoveďou žalobcu a žalovaných, svedeckými výpoveďami
svedka X. C., N. O. a N. F., nar. 1935, ako aj obsahom celého spisu a obsahom pripojeného spisu
Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 8C/92/2010. Z týchto dôkazov súd zistil nasledovný skutkový
stav:

4. Dňa 20.04.2010 uzavrel žalobca a žalovaná 1./ ako darcovia so žalovanou 2./ a 3./ ako obdarovanými
darovaciu zmluvu (ďalej aj len „zmluva“), ktorej predmetom bol trojizbový byt č. XX, nachádzajúci sa
vo vchode č. X, na XX. poschodí bytového domu, súpisné č. XXX, postavenom na pozemku parcely
C-KN, parcelné č. 773/39, na ul. P., v D. P., zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne
územie E., obec Liptovský Mikuláš, okres Liptovský Mikuláš a podiel priestoru na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu vo výške 6123/303212-ín k celku, ako aj spoluvlastnícky podiel na

pozemku parcely C-KN, parcelné č. C-KN 773/39 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 420 m2,
zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie E., obec Liptovský Mikuláš, okres Liptovský
Mikuláš. Podľa článku II. zmluvy, darcovia vyhlásili, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností,
ktoré sú predmetom darovacej zmluvy a darcovia darujú nehnuteľnosti uvedené v článku I. zmluvy
a obdarované ich s vďakou prijímajú do svojho podielového spoluvlastníctva, a to každá v podiele

1/2. Podľa článku VII., druhá veta zmluvy, účastníci právneho úkonu prehlasujú, že prejavy ich vôle
sú hodnoverné, dostatočne určité a zrozumiteľné a ich zmluvná voľnosť nie je obmedzená. Podľa
článku IX. Zmluvy, účastníci darovacej zmluvy prehlásili, že si zmluvu dobre prečítali, s jej textom
súhlasia a táto zmluva bola podpísaná na základe ich právnej a slobodnej vôle, nie v tiesni alebo za
nápadne nevýhodných podmienok pre ktorúkoľvek zo zmluvných strán, na dôkaz čoho ju potvrdzujú

vlastnoručnými podpismi.

5. Podľa čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie E., obec
Liptovský Mikuláš, okres Liptovský Mikuláš, podielovými spoluvlastníčkami trojizbového bytu č. XX,
nachádzajúceho sa vo vchode č. X, na XX. poschodí bytového domu, súpisné č. XXX, postavenom na

pozemkuparcelyC-KN,parcelnéč.773/39,naul.P.,Q.D.P.,zapísanomnalistevlastníctvač.XXXX,pre
katastrálne územie E., obec Liptovský Mikuláš, okres Liptovský Mikuláš, sú žalovaná 2./ a žalovaná 3./,
každá z nich v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 1/2 k celku. Titulom nadobudnutia spoluvlastníckych
podielov k predmetnému bytu je darovacia zmluva, na základe ktorej bol vklad vlastníckeho práva
povolený pod číslom vkladu V 1133/2010.

6. Z pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 8C/92/2010, mal súd preukázané,
že rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 30.06.2010, sp. zn. 8C/92/2010-17, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 29.07.2010 a vykonateľnosť dňa 31.08.2010, súd manželstvo účastníkov
konania uzavreté dňa 28.06.1980, rozviedol. Návrh na rozvod manželstva odôvodnila žalovaná 1./ tým,

že manželstvo bolo až do roku 1995 harmonické. V tom čase začal žalobca odchádzať do zahraničia
za prácou, začal na ňu žiarliť a popíjať alkohol, hrať na hracích automatoch a v dôsledku toho postupne
rozpredávať spoločné veci a zadlžovať sa braním rôznych pôžičiek. Kvôli požívaniu alkoholu žalobca
stratil posledné zamestnanie. Na platby spojené z užívaním bytu žalobca prispieval polovicou poplatkov,
za posledné dva mesiace, ktoré predchádzali podaniu návrhu neprispel žiadnou sumou. Žalovaná 1./

v návrhu uviedla, že cenné veci má uložené u dcéry, pretože žalobca berie z bytu veci, predáva ich
a peniaze potom prehrá na automatoch. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 30.06.2010 vyplýva, že
žalobca s návrhom na rozvod manželstva súhlasil a uviedol, že spolužitie s manželkou je také, ako
uviedla v návrhu. Žalobca uviedol, že je nezamestnaný, dcéry sú už samostatné a oni s manželkou
bývajú sami dvaja v ich byte.

7. Žalobca pri výsluchu na pojednávaní dňa 30.11.2016 uviedol, že pristúpil na darovanie bytu za tým
účelom, že mal úmysel darovať ho dcére U. aj s jej manželom, kvôli tomu, že bolo treba založiť byt, v
ktorom býval s bývalou manželkou, aby dostali pôžičku na kúpu ich bytu. S darovaním súhlasil, avšak
s podmienkou, že bude mať právo doživotného užívania tohto bytu. Nebolo jeho úmyslom bez práva
užívania bytu darovať ho dcéram. Žalobca uviedol, že dobrovoľne z tohto bytu neodišiel, robili na neho

nátlak, boli vymenené zámky na byte, približne dva týždne po rozvode. V banke bol spoločne s mojou
dcérou U. a s jej manželom X.. Bolo to v X. X.. Žalobca uviedol, že za uvedených okolností chcel svojim
dcéram nehnuteľnosti darovať. Aj tak by im tento majetok ostal, keď sa poberie na druhý svet. Na otázku
prečo sa neplatnosti zmluvy domáha až po šiestich rokoch žalobca uviedol, že tiež potrebuje niečo presvoj život. Nepracuje nikde, je evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie a to od času
uzavretia darovacej zmluvy až doposiaľ. Žalobca uviedol, že zmluvu zrejme vypracovali dcéra Janka
s manželom a predložili mu ju na podpis. Asi dva týždne po rozvode boli vymenené zámky na byte.

Od tohto času sa žalobca v byte už nezdržiaval, prespával v kočikárni bytového domu, v ktorom bol
predmetný byt, potom prespával v chatkách u svojich kamarátov na Háji Nicovô v Liptovskom Mikuláši.
V zime býval v mrazoch, dcéry ani bývalá manželka sa o neho nepostarali. Keď sa dcére pozdravil na
ulici, neodzdravila sa. Na otázku, či sa žalobca chce reálne vrátiť do bytu, alebo požaduje od žalovaných
iné plnenie, žalobca uviedol, že nevie, musel by sa poradiť so mojím právnym zástupcom.

8. Žalovaná 1./ na pojednávaní dňa 30.11.2016 vypovedala, že žalobca sa sám od seba rozhodol, že
byt darujú dcéram. Žalobca voči bytovému družstvu, ktoré spravuje predmetný byt, urobil podanie, ktoré
podpísalzažalovanú1./bezjejvedomiaavdôsledkuktorého,pokiaľbyžalovaná1./dotohonezasiahla,
nedošlo k možnosti odkúpenia bytu do ich vlastníctva. Pokiaľ sa týka spolužitia so žalobcom, žalovaná
1./ uviedla, že už 15 rokov nežili so žalobcom intímne, ani ako manželia. Preto nie je pravdou, že žalobca

o rozvode nevedel. Stále mu dohovárala, aby riadne žil a pracoval, pretože možnosť pracovať mal,
bol vyučený kuchár, takže robotu nemal problém si zohnať. Žalobca sa sám od seba rozhodol ísť do
kočikárne bytového domu, spolu s dcérami sa za neho hanbili, kde býva. Žalovaná 1./ sa iba od susedy
dozvedela, že sa zdržiava v kočikárni v bytovke. V dôsledku toho, že z bytu začali miznúť veci, žalovaná
1./ vymenila zámky. Pokiaľ sa týka rodičov žalobcu a možnosti bývania u nich, keďže bývajú v rodinnom

dome, tam mohol prísť, no jeho mama mu dohovárala, aby si našiel robotu. Pokiaľ sa týka okolností
uzavretia darovacej zmluvy, o vecnom bremene doživotného užívania sa pri realizácii zmluvy nikdy
výslovne nedohadovali, pretože hovorili o tom, že žalobca spolu so žalovanou 1./ budú mať naďalej
možnosť v byte bývať s tým, že si budú platiť náklady na bývanie v predmetnom byte. Žalovaná 1./
uviedla, že manžela nikdy z bytu nevyhodila, on sa sám odsťahoval. Žalovaná 1./ tiež uviedla, že musela

vyplatiť všetky dlžoby na byte, inak by zrejme o byt prišli.
9. Žalovaná 2./ pri výsluchu na pojednávaní dňa 30.11.2016 uviedla, že rodičia sa sami rozhodli byt
darovať jej a sestre, preto tento dar od rodičov prijali. Darovacia zmluva sa podpisovala niekedy v apríli
2010 na matrike v Liptovskom Mikuláši. Prvýkrát, keď sa mala zmluva podpisovať, žalovaná 1./ zistila až
na matrike, že má neplatný občiansky preukaz, preto zmluva bola následne podpísaná až o dva týždne.

Žalovaná 2./ uviedla, že darovacia zmluva bola na otcovom stolíku, bola mu teda predložená, takže
mal možnosť sa s jej obsahom oboznámiť. Žalovaná 2./ v byte nebýva od roku 2000. Vzťahy s rodičmi
hodnotila žalovaná 2./ ako dobré, aj s otcom som sa vedela vždy porozprávať. Rodičov navštevovala
často, keď bola na materskej dovolenke, ale aj potom, keď deti začali chodiť do škôlky a do školy. Pokiaľ
ide o situáciu po tom, ako boli nehnuteľnosti darované, žalovaná 2./ uviedla, že v byte zostala mama s

otcom bývať ako doposiaľ. Medzi nimi bola taká dohoda, že rodičia zostanú v byte reálne bývať, hoci
prebehlo darovanie a že si budú uhrádzať energie a platby spojené s užívaním bytu. Žalovaná 2./ popísal
následne situáciu ohľadom spolužitia rodičov tak, že otec mame raz prispel na energie, raz nie a potom
sa otec vyjadril tak, že radšej odíde, ako by mal platiť. Odišiel teda do kočikárne v bytovom dome, v
ktorom sa nachádza predmetný byt. Po tejto situácii, žalovaná 2./ otca nevyhľadala. Pokiaľ ho aj stretla

na ulici, mala pocit, že sa odvracia. Záujem stretnúť sa z ich strany bol, aj vnúčatá majú o neho záujem,
ale z jeho strany záujem nie je. Otec ju nikdy nevyhľadal za účelom pomoci.
10. Žalovaná 3./ dňa 30.11.2016 vypovedala, že s rodičmi bývala v byte do roku 2007. Spolu s manželom
si kúpili byt. Je pravdou, že na tento byt potrebovali zobrať s manželom úver, preto ako záloh použili
rodičovský byt. Záložné zmluvy sa teda podpisovali, ale nebolo tak, že by to bolo spolu s darovacou

zmluvou, bolo to totiž ešte v roku 2007 alebo 2008. Rodičia sa následne dohodli, že byt darujú jej spolu
so sestrou. Dohoda medzi nimi bola taká, že obaja rodičia môžu ostať bývať v darovanom byte. Pokiaľ
ide o pomoc žalobcovi, žalovaná 3./ uviedla, že mu pomoc poskytla, či už pred darovaním alebo po
darovaní. Bola situácia a už potom, ako otec z bytu odišiel, že prišiel ku nej domov celý mokrý, tak som
mu poskytla čisté suché oblečenie, aj jedlo. Žalovaná 3./ vtedy apelovala a prosila žalobcu, aby sa vrátil

bývať do bytu ku mame, aby normálne žili, aby sa zamestnal. Žalobca pri odchode uviedol, že ide k
rodičom, preto žalovaná 3./ viac nepresviedčala otca, aby sa vrátil do bytu, mala za to, ako jej mama,
že otec býva pri svojich rodičoch v Okoličnom.
11. Svedok X. C. na pojednávaní dňa 11.01.2017 uviedol, že byt s manželkou, žalovanou 3./, nadobudli
v roku 2006. Kúpu financovali prostredníctvom hypotekárneho úveru a zakladal sa ja byt svokrovcov.

Záložné zmluvy boli podpisované tiež v roku 2006. Pokiaľ sa týka darovacej zmluvy, svedok uviedol,
že vie o tom, že svokrovci previedli ich byt na jeho manželku a švagrinú. Svokrovci chceli tento ich byt
prepísať na svoje deti, teda dobrovoľne sa na tom asi takto dohodli, že byt darujú svojim dcéram. Svedok
uviedol, že situáciu po darovaní hodnotí ako normálnu, so svokrovcami sa stretával pred samotnýmdarovaním, navštevoval ich v ich byte, ktorý bol predmetom darovania. Od manželky vie o situácii, kedy
žalobca pýtal od nej jedlo. Svedok ďalej uviedol, že žalobca dobrovoľne odišiel z bytu a zdržiaval sa v
pivnici bytového domu, v ktorom bol predmetný byt, ktorý bol predmetom darovania.

12. Svedok N. F. na pojednávaní dňa 15.02.2017 uviedol, že žalobca u nich s manželkou po darovaní
bytu nebýval. Syn k nim veľmi nechodí. Keď treba pomôcť, niekedy príde porúbať drevo, pretože svedok
je chorý na srdce, sem - tam sa teda žalobca ukáže, či žije. Svedok uviedol, že ani sťažovať sa žalobca
nechodí, asi mu je dobre. Svedok uviedol, že má vedomosť o tom, že žalobca býva u U. W.čvo fitness
centre, robí tam aj nejakú prácu na ihrisku. Svedok ako otec dohováral žalobcovi, aby si našiel stabilnú

robotu, aby nerobil iba poskoka, dohováral mu aj prečo podpísal darovaciu zmluvu, keď ešte život
nekončí a musí si sám zariadiť svoje záležitosti, oni s manželkou ho nemôžu donekonečna podporovať.
Svedok uviedol, že keby bol žalobca u nich doma, on by to neznášal, teda situácie, že by sa obchádzali
a podobne.
13. Svedkyňa N. O.ľna pojednávaní dňa 15.02.2017 uviedla, že je sestrou žalobcu. Brat ju sklamal,
chodil sa ku nej sprchovať, vždy sa ho pýtala, či má robotu, vždy povedal, že už dnes alebo zajtra

nastupuje do práce. Keď svedkyňa vedela, že nehovorí pravdu o tom, že si našiel prácu, už ho k sebe
nepustila. Po tomto incidente sa bol žalobca sťažovať mame. Bolo to asi dva roky spätne dozadu, alebo
resp. hneď ako žalobca ostal, ako sa hovorí, na ulici. Svedkyňa vypovedala, že o rozvode prišiel brat
povedať mame, potom ona s ním o tomto už nekomunikovala, s bratom sa nestýkala vôbec po rozvode.
Brata stretla naposledy minulý rok, keď bol otcovi pomôcť rýľovať. Tam mu aj dohovárala, ale brat to

nechcel počúvať, odišiel preč. Pokiaľ sa týka dôvodov, pre ktoré mal žalobca odísť z darovaného bytu,
svedkyňa uviedla, že sa spätne dozvedela, že bolo treba platiť a zrejme brat nedával peniaze. Svedkyňa
uviedla, že nevie o tom, že by žalované žalobcu z bytu vyhodili, len vie, že niekto hovoril, že žalobca
býval v pivnici.
14. Právny zástupca žalobcu v záverečnom prednese uviedol, že darovacia zmluva je absolútne

neplatná od samého začiatku pre rozpor s dobrými mravmi, ako aj z dôvodu obchádzania zákona. Na
základe sledu udalostí, ktoré nasledovali bezprostredne pred uzavretím predmetného právneho úkonu,
po jeho uzavretí, následne s odstupom času, a ktoré pretrvávajú až do súčasnosti, je nepochybné, že
ide o úkon v rozpore s dobrými mravmi. Ide o značný nepomer medzi stranami a najmä dôsledkov
spôsobených a vyvolaných predmetným právnym úkonom. Účelom právneho úkonu darovania bolo

poškodiť povinnú osobu - žalobcu v tom smere, že hoci mal zabezpečené bývanie v byte patriaceho
do bezpodielového spoluvlastníctva jeho a jeho manželky v čase uzavretia tohto úkonu, tak po uzavretí
predmetnej darovacej zmluvy bolo len a len na vôli obdarovaných, či zostane v byte bývať, prípadne, či
ho bude nútený vypratať, a to bez akéhokoľvek plnenia, na ktoré by inak mal právo, nebyť predmetnej
darovacej zmluvy. Pritom by sa jednalo o protiplnenie v značnej hodnote. Obdarované prijali dar od

svojho rodiča, pričom ony samé dve mali v čase uzavretia darovacej zmluvy zabezpečené bývanie.
Obdarované v predmetnom byte nebývajú, žalované 2./ a 3./ teda vôbec dar prijať nemuseli, ani
tento byt pre svoje potreby ubytovania v čase uzavretia darovacej zmluvy, ani následne nepotrebovali.
Žalobca sa práva užívať byť dobrovoľne nevzdal, ale bol mu znemožnený vstup do bytu v dôsledku
toho, že na ňom boli vymenené zámky. Podnetom na uzavretie darovacej zmluvy bola skutočnosť, že

žalovaná 1./ sa so žalobcom ide rozviesť, teda právny úkon zároveň obchádza zákon v tom smere, že
takýmto postupom účastníci právneho úkonu obchádzali vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov po rozvode manželstva. Predmetný právny úkon síce formálne nie je v rozpore so zákonom,
ale svojimi účinkami a najmä svojím účelom jeho ciele zákon obchádzali. Následne právny zástupca
žalobcu podrobne uvádzal dôvody znenia žalobného petitu potom, ako súd pripustil zmenu žaloby.

15. Právna zástupkyňa žalovaných v záverečnom prednese uviedla, že vykonaným dokazovaním neboli
preukázané tvrdenia žalobcu. Nebolo preukázané, že by predmetná darovacia zmluva bola v rozpore
s právnymi predpismi a tiež že by bola v rozpore s akýmikoľvek spoločenskými normami spoločnosti.
Bolo práve naopak preukázané, že žalobca dobrovoľne daroval spolu aj so žalovanou 1./ svojim dcéram
predmetný byt. V tomto byte mohli bývať obidvaja, no žalobca sa sám odsťahoval do kočikárne. Žalobca

sa dostal do situácie, v ktorej sa aj aktuálne nachádza svojim vlastným nezodpovedným prístupom k
životu a za toto nemôžu niesť ani žalovaná v 1./, ani jej dcéry, žalované 2./ a 3./ žiadnu zodpovednosť.
Ani jeden zo svedkov nepotvrdil žiadne z tvrdení, ktoré prednáša žalobca v podanej žalobe. Pokiaľ
sa týka zabráneniu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej 1./, v prípade
spornej darovacej zmluvy išlo o dobrovoľné darovanie a žalobca uzatvoril spolu so žalovanou 1./ právny

úkon dobrovoľne a žalovaná 2./ a 3./ ako obdarované tento dar prijali. Pokiaľ aj žalované 2./ a 3./ mali
zabezpečené bývanie a dar prijali, nikde nie je napísané, že by osoby, ktoré majú zabezpečené svoje
vlastné bývanie, nemohli prijať dar. Právna zástupkyňa uviedla, že nebol preukázaný ani naliehavýprávny záujem na určení, ktorého sa žalobca domáha, preto navrhujú žalobu v celom rozsahu ako
nedôvodnú zamietnuť.
16. Zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnej zmluvy vyplýva, že bola

uzavretá dňa 09.08.2006 medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s., sídlo: Suché Mýto 4 Bratislava, IČO:
00 151 653 ako záložným veriteľom a žalobcom, žalovanou 1./, G.. G. D., nar. XX.XX.XXXX a P. D.,
nar. XX.XX.XXXX ako záložcami. Predmetom zálohu podľa tejto zmluvy bol byt, ktorý bol predmetom
darovacej zmluvy a byt v bezpodielovom spoluvlastníctve G.. G. D. a P. D.. Po vykonanom dokazovaní
súd právne uzatvára:

17.Podľa§628ods.1,2Občianskehozákonníkadarovacouzmluvoudarcaniečobezplatneprenecháva
alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Darovacia zmluva musí byť písomná, ak
je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri
darovaní.
18. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

19. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne.

20. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
21. Súd v zmysle vykonaného dokazovania poukazujúc sa citované zákonné ustanovenia dospel k
záveru o nedôvodnosti žaloby. Danosť naliehavého právneho záujmu po zmene žaloby súd videl v tom,
že bez požadovaného určenia by bolo právne postavenie žalobcu neisté. Otázku platnosti darovacej
zmluvy je potrebné vyriešiť aj vzhľadom na definitívne vyriešenie sporných vzťahov medzi stranami

sporu. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žalobca v konaní neuniesol svoje dôkazné
bremeno a nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by spôsobovali absolútnu neplatnosť darovacej
zmluvy, či už pre rozpor s dobrými mravmi, alebo z ďalších dôvodov uvedených v ustanoveniach § 37 a §
39 Občianskeho zákonníka. Nepreukázal totiž, že darovaciu zmluvu podpisoval pod fyzickým nátlakom,
bezprávnou vyhrážkou, že by jeho prejav vôle nebol dobrovoľný, vážny, určitý a zrozumiteľný. Zákon

umožňuje vlastníkovi rozhodnúť o svojom majetku, prípadne aj formou darovania. Ide o právny úkon v
súlade so zákonom, aj keď sa takto vlastník zbavuje svojho majetku. Ako vyplýva z vyššie citovaného
zákonného ustanovenia, darovacou zmluvou darca prenecháva alebo sľubuje bezplatne prenechať
obdarovanému určitý majetkový prospech bez toho, že by mal na to právnu povinnosť a obdarovaný
tento dar alebo sľub prijíma. Darovacia zmluva vzniká súhlasným prejavom vôle darcu a obdarovaného.

Základnými znakmi darovacej zmluvy sú teda predmet daru, bezplatnosť a dobrovoľnosť. Pojmový
znak darovacej zmluvy - bezplatnosť je splnený vtedy, ak obdarovanému nevzniká nijaká právna
povinnosť poskytnúť za dar majetkovú hodnotu, t.j. hodnotu vyjadriteľnú v peniazoch. Dobrovoľnosť
znamená, že sa niečo poskytuje inému bez právnej povinnosti mu to poskytnúť. Darovacia zmluva
je z majetkového hľadiska pre darcu jednostranne nevýhodná, lebo majetková výhoda poskytnutá

obdarovanému nesie so sebou stratu majetkových pomerov darcu. Žalobca sa domáhal vyslovenia
absolútnej neplatnosti darovacej zmluvy pre jeho rozpor s dobrými mravmi, majúc za to, že darovacia
zmluva je absolútne neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka, keď rozpor s dobrými mravmi videl v
tom, že jediným účelom darovacej zmluvy bolo zníženie hodnoty masy bezpodielového spoluvlastníctva
manželov a tak zbavenie žalobcu strechy nad hlavou. Na takéto konanie za účelom zníženia hodnoty

masybezpodielovéhospoluvlastníctvamanželovzostranyjednéhozmanželovbybolomožnéprihliadať
vtedy, ak by napr. majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov previedol iba jeden
z manželov bez súhlasu druhého manžela na inú osobu. Takéto nakladanie s majetkom patriacim do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov je však sankcionované relatívnou neplatnosťou právneho
úkonu podľa § 145 ods. 1 v spojení s § 40a Občianskeho zákonníka. V prípade darovacej zmluvy,

ktorej účastníkom bol ako darca aj žalobca, nemožno hovoriť o úmysle, alebo účele žalovaných znížiť
hodnotu masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov, či o úmysle zbaviť manžela a otca bývania.
Takýto úmysel ani účel žalovaných v konaní preukázaný nebol. Žalobca dobrovoľne a slobodne pristúpil
k darovaniu nehnuteľností, ktorých bol bezpodielovým spoluvlastníkom spolu so žalovanou 1./. Žalobca
netvrdil, že by prejavil nesúhlas alebo záporný úmysel v súvislosti s darovacou zmluvou. Pred jej

podpísaním ju mal k dispozícii, aj vzhľadom na to, že žalovaná 1./ nemala pri prvom zamýšľanom
podpise zmluvy s osvedčením podpisu na matrike, platný občiansky preukaz a podpis zmluvy sa preto
odložil. Toto tvrdenie nebolo žalobcom spochybnené. Následne zmluvu na mestskom úrade dobrovoľne,
slobodne prejaviac svoju vôľu, aj podpísal. Pokiaľ žalobca spochybnil vážnosť a skutočnú danosť vôledarovať nehnuteľnosti svojim dcéram s odôvodnením, že zo strany žalovanej 3./ mu bolo povedané,
že podpísať darovaciu zmluvu je potrebné vzhľadom na potrebu zaťaženia nehnuteľností, ktoré boli
predmetom darovania, záložným právom, toto tvrdenie žalobcu sa v konaní nepreukázalo. Naopak, z

výpovede žalovanej 3./ a svedka X. C., vyplynulo, že záložné zmluvy boli podpisované dávno pred
uzavretím samotnej darovacej zmluvy, ešte v roku 2006. Toto tvrdenie bolo preukázané aj listinou -
Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, ktorá bola uzavretá dňa 09.08.2006. Dôvodom
uzavretia darovacej zmluvy teda nebolo zabezpečenie bývania žalovanej 3./ a jej manžela, v zmysle
zaťaženia darovaného bytu ako to tvrdil žalobca. V konaní tiež neboli preukázané také defekty v

správaní sa žalovaných ako obdarovaných, ako to uvádzal žalobca, že sa ako darca od nich žiadnej
vďaky nedočkal. Darovacia zmluva je špecifickým právnym úkonom v tom zmysle, že je možné za
určitých okolností zvrátiť účinky, ktoré nastali jej uzavretím a to v prípade, ak sa darca od obdarovaného
skutočne nedočká žiadnej vďaky a navyše sa obdarovaný k darcovi správa tak, že tým hrubo poruší
dobré mravy. V prípade ak k takémuto správaniu dôjde, darca je oprávnený domáhať sa vrátenia daru.
Domáhaniesavráteniadaruvšakpredpokladátakéškodlivésprávanieobdarovanéhovočidarcovi,ktoré

z hľadiska svojho rozsahu a intenzity nevyvoláva žiadne pochybnosti o jeho kolízií s dobrými mravmi
(rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 33Cdo 1302/2007). Týmito skutočnosťami sa však
v tomto konaní súd nezaoberal, pretože predmetom žaloby vrátenie daru ani nebolo. Pokiaľ žalobca
ako darca následne po uzavretí darovacej zmluvy dospel k presvedčeniu, že žalované 2./ a 3./ ako
obdarované sa vo vzťahu k nemu správajú tak, že hrubo porušujú dobré mravy, mohol sa vrátenia

daru domáhať. Žalobca však takéto správanie žalovaných 2./ a 3./ ani netvrdil, vrátenia daru sa nikdy
nedomáhal a neplatnosti darovacej zmluvy sa dovoláva až po šiestich rokoch od uzavretia zmluvy,
na dôvodoch, ktoré sú príznačné práve pre vrátenie daru. S majetkom, ktorý patril do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, žalobca naložil svojím dobrovoľným dispozičným úkonom na základe svojej
slobodnej vôle. Nebolo v konaní preukázané, že by bol v tomto smere na neho robený akýkoľvek

nátlak zo strany žalovaných. Napokon samotný žalobca vo svojej výpovedí uviedol, že nehnuteľnosti
dcéram darovať chcel, pretože aj tak by boli ich, keď sa on poberie na druhý svet. K otázke, či sa
žalobca chce do darovaného bytu vrátiť bývať, alebo by chcel v tomto konaní dosiahnuť niečo iné, sa
žalobca nevedel zodpovedne vyjadriť a to napriek tomu, že po celý čas tvrdil, že je bezdomovcom.
Súd považuje za potrebné poukázať na to, že je nesporné, že vzťahy medzi manželmi v rodine boli

narušené a v konečnom dôsledku vyústili až do skončenia manželstva rozvodom. Nemožno opomenúť
dôvody, pre ktoré žalovaná 1./ ako manželka podala návrh na rozvod manželstva, a jedným z dôvodov
bolo aj nezodpovedné správanie sa žalobcu vo vzťahu k financiám, hranie na hracích automatoch a
zadlžovanie sa braním rôznych pôžičiek. Nezodpovedný prístup k životu zo strany žalobcu bol potvrdený
aj výpoveďami svedka N. F., otca žalobcu a N. O., sestry žalobcu. Obaja potvrdili, že žalobca sa nevie

dlhodobo a riadne zamestnať, sestru sklamal tým, ako žije a jeho otec sa vyjadril, že spolužitie s ním v
jednej domácnosti by bolo problematické. Z výpovedí žalovaných, ani svedkov nebolo preukázané, že
by žalobcu z darovaného bytu účelovo vyhodili. Svedkyňa N. O., ako aj žalované dohovárali žalobcovi,
aby sa vrátil bývať k žalovanej 1./, našiel si prácu a dôstojne žil. Práve tým, že žalované 2./ a 3./
ako obdarované nepotrebovali darom riešiť svoju bytovú otázku, bola preukázaná pravdivosť tvrdenia

žalovaných, že aj po tom, ako prebehne darovanie, rodičia, teda žalobca a žalovaná 1./ naďalej zostanú
v byte bývať s tým, že si budú uhrádzať platby spojené s užívaním bytu. Práve vzhľadom na uvedené
skutočnosti nemohli mať žalované úmysel zbaviť žalobcu bývania. Za právny úkon priečiaci sa dobrým
mravom v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka treba považovať úkon, ktorý je všeobecne
neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných

vzťahov medzi ľuďmi. Dokazovanie vo všetkých vzájomných súvislostiach nepreukázalo, že darovacia
zmluva, ktorej neplatnosť žalobca namietal, vykazuje také atribúty, aby ju bolo možné označiť za úkon
v rozpore s dobrými mravmi. Súd pri rozhodovaní vychádzal z teoretických koncepcií a východísk
vlastných inštitútu darovania a darovacej zmluvy, vec posúdil na základe dokázaného skutkového stavu,
pri formulovaní svojich záverov vychádzal z výpovedí svedkov a listinných dôkazov a dospel k záveru,

že žalobca platne daroval nehnuteľnosti svojím dcéram. Za takéhoto stavu neexistoval žiaden právny
dôvod, aby súd určil, že žalobca a žalovaná 1./ sú podielovými spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností,
každý z nich v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 1-ica k celku. Preto súd žalobu zamietol. Pokiaľ ide
o namietanú absolútnu neplatnosť darovacej zmluvy pre jej rozpor s dobrými mravmi, ako aj z dôvodu
obchádzaniazákona,súdpoznamenáva,ženeplatnosťprerozporsdobrýmimravmiprichádzadoúvahy

len vtedy, ak ide o úkon, ktorý nie je v rozpore so zákonom a ani ho neobchádza, ale odporuje takým
pravidlám správania, ktoré nemajú povahu právnych noriem. Dôvodom neplatnosti sa tak môže stať iba
vtedy, ak inak právny úkon zodpovedá zákonu (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn.28 Cdo 3514/2008). Preto nie je možné sa domáhať neplatnosti zmluvy z dôvodu jej rozporu s dobrými
mravmi a zároveň ako dôvod neplatnosti uvádzať obchádzanie zákona.
22. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku,

podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa jej pomeru úspechu vo veci. Keďže súd
žalobuzamietol,žalovanébolivkonaníplneúspešné.Súdpretopriznalžalovanýmnáhradutrovkonania
v plnom rozsahu. Žalobca v konaní netvrdil, ani nepreukázal také skutočnosti (dôvody hodné osobitného
zreteľa), ktoré by odôvodňovali odchýlenie sa od zásady úspechu v spore v prípade posudzovania
nároku na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O
odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v

znení neskorších predpisov.