Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. november 2017

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 20C/95/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616206541
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., LL.M. Ivana Stehlíková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2017:5616206541.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Ivanou Michalíkovou, v právnej veci žalobkyne K.

J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX Ľ. XXX, právne zastúpenej JUDr. Ladislavom Jančim,
advokátom, so sídlom Dončova 1451/21, 034 01 Ružomberok, proti žalovanému 1./ N. J., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX Ľ. XXX, právne zastúpenému JUDr. Pavlom Novotným, advokátom,
so sídlom A. Sládkoviča 1801/4, Dolný Kubín a žalovanej 2./ N. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX
XX Ľ. XXX a žalovanému 3./ C. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX Ľ. XXX, o určenie neplatnosti
právneho úkonu a určenie, že strany sporu sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že žalobkyňa a žalovaní 1./ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, a to

pozemku Parcely E-KN evidované na mape určeného operátu parcelné č. 229/1 - trvalé trávne porasty
o výmere 409 m2 a parcelné č. 230/1 - trvalé trávne porasty o výmere 710 m2, zapísané v katastri
nehnuteľností vedenom Okresným úradom Liptovský Mikuláš, Katastrálny odbor, na liste vlastníctva č.
XXXX, pre katastrálne územie V. Ľ., obec Ľubeľa, okres Liptovský Mikuláš.

II. Vo zvyšnej časti s a žaloba z a m i e t a.

III. Žalovaným s a p r i z n á v a voči žalobkyni náhrada trov konania v rozsahu 50 %, pričom o výške
tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 19.09.2016 sa žalobkyňa domáhala určenia, že darovacia zmluva
uzavretá medzi žalovaným 1./ ako darcom a žalovanými 2./ a 3./ ako obdarovanými, ktorej vklad do
katastra nehnuteľností bol povolený rozhodnutím Okresného úradu Liptovský Mikuláš, Katastrálny odbor
dňa 21.04.2015, pod č. V 994/2015 a predmetom ktorej bolo darovanie žalovanému 2./ spoluvlastnícky
podiel vo veľkosti 1/2 k celku a žalovanému 3./ spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/2 k celku k
nehnuteľnostiam, a to k pozemku parcelné č. E-KN 229/1, trvalé trávne porasty o výmere 400 m2,

pozemku parcelné č. E-KN 230/1, trvalé trávne porasty o výmere 710 m2, ktoré sú ako nehnuteľnosti
zapísané v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Liptovský Mikuláš, Katastrálny odbor, pre
katastrálne územie V. Ľ., obec Ľubeľa, okres Liptovský Mikuláš na liste vlastníctva č. XXXX a pozemku
parcelné č. C-KN 306/16 - lesné pozemky o výmere 834 m2, pozemku parcelné č. C-KN 306/17 -
lesné pozemky o výmere 822 m2, pozemku parcelné č. E-KN 88 - ostatné plochy o výmere 1.400 m2,
pozemku parcelné č. E-KN 89 - ostatné plochy o výmere 522 m2, pozemku parcelné č. E-KN 90 -
ostatné plochy o výmere 897 m2, pozemku parcelné č. E-KN 91 - ostatné plochy o výmere 949 m2,

ktoré sú ako nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Liptovský
Mikuláš, katastrálny odbor, pre katastrálne územie F., obec Bobrovník, okres Liptovský Mikuláš, na
liste vlastníctva č. XXX, je neplatným právnym úkonom, ako aj náhrady trov konania. Žalobkyňa svoju
žalobu odôvodnila tým, že žalovaný 1./ ako darca a žalovaní 2./ a 3./ ako obdarovaní uzatvorili darovaciuzmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva do podielového spoluvlastníctva žalovaných 2./
a 3./ každému v spoluvlastníckom podiele vo veľkosti 1/2 k celku k nehnuteľnostiam uvádzaným vyššie.
Vklad vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností bol povolený rozhodnutím

Okresného úradu Liptovský Mikuláš, Katastrálny odbor dňa 21.04.2015 pod č. V994/2015. Uvedené
nehnuteľnosti boli žalovaným 1./ prevedené na žalovaných 2./ a 3./ bez vedomia a súhlasu žalobkyne.
Žalobkyňa poukázala na ust. § 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je neplatný právny úkon,
ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým
mravom. Žalobkyňa ďalej uviedla, že právny úkon, teda darovacia zmluva bol uskutočnený žalovaným

1./ bez výslovného a písomného súhlasu žalobkyne, hoci ide o prevod nehnuteľností, kde je zákonom
predpísaná písomná forma každého právneho úkonu. Týmto právnym úkonom sa pritom realizovala
právna dispozícia prevodu vlastníckeho práva na tretie osoby k majetku, ktorý bol nadobudnutý kúpou za
trvania bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného 1./ a bez akejkoľvek pochybnosti patril
do masy bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného 1./ ako manželov. V tomto smere je
právne bezvýznamné, že ako vlastníkom týchto nehnuteľností pred realizáciou uvedeného darovania

bol v katastri nehnuteľností zapísaný len žalovaný 1./. Žalobkyňa má za to, že predmetná darovacia
zmluva trpí relatívnou neplatnosťou, nakoľko sa disponovalo s nehnuteľnosťami v nezanedbateľnej
hodnote, patriacimi do bezpodielového spoluvlastníctva manželov bez jeho vedomia a súhlasu. Prevod
vlastníctva týchto nehnuteľností v hodnote niekoľko 10.000 eur nie je bežnou vecou a navyše vedením
týchto nehnuteľností mimo rámec BSM sa realizoval pokus o poníženie samotnej hodnoty masy BSM

a o ukrátenie žalobkyne na jej majetkových právach pri vyporiadaní BSM. Vo veci vyporiadania BSM
sa vedie konanie pred Okresným súdom Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 6Pc/8/2016. Tieto skutočnosti
odôvodňujú naliehavý právny záujem na určenie požadovanom touto žalobou. Rozsudkom Okresného
súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 25.11.2015, sp. zn. 4C/359/2015, ktorý nadobudol právoplatnosť a
vykonateľnosť dňa 28.12.2015, bolo manželstvo žalobkyne a žalovaného 1./ rozvedené. Žalobkyňa

ďalej uviedla, že žalovaný 1./ vedel o prebiehajúcom rozvodovom konaní, vedel o tom, že manželstvo
je tesne pred rozvodom, preto pri realizácii úkonu darovania konal jednoznačne s jediným úmyslom,
a to mimo vôľu a vedomia bez súhlasu žalobkyne, túto ochudobniť v dôsledku cieleného vyvedenia
hodnoteného majetku mimo rámec BSM na osoby, ktoré ho počúvajú, plnia jeho pokyny aj dodnes.
Formálne tak žalovaný 1./ nie je vlastníkom, ale fakticky len on rozhoduje o spôsobe naloženia s danými

nehnuteľnosťami, aj keď sú písané na spoločné deti. Jediným účinkom tohto prevodu je vylúčenie
žalobkyne z možnosti uspokojiť sa aj týmito nehnuteľnosťami pri delení BSM. Profit z prípadného predaja
(žalovaný 1./ pri rokovaní vyporiadania BSM priznal, že aj tieto nehnuteľnosti má záujem predať iným
osobám, akoby ani nestratil vlastníctvo k nim) tak nepripadne žalobkyni, ale len žalovanému 1./, čo je
neprijateľné a v rozpore s dobrými mravmi. Touto darovacou zmluvou sa sledovalo dosiahnutie cieľa,

ktorým nie je zákonom chránený, a preto táto zmluva navyše je aj absolútne neplatná, nakoľko dobrým
mravom odporuje a obchádza zákon.

2. Uznesením zo dňa 20.09.2016 sp. zn. 20C/95/2016-12 súd prvej inštancie vyzval žalovaných, aby sa
vyjadrili k žalobe. Podaním zo dňa 05.10.2016 sa žalovaný 1./ vyjadril k žalobe. Vo vyjadrení uviedol, že

podanú žalobu odmieta ako nedôvodnú a žiada súd, aby ju zamietol. Uplatnený nárok v celom rozsahu
neuznáva. Skutočnosti, ktoré uvádza žalobkyňa a z ktorej si odvodzuje a nároku podanou žalobou
uplatnený nárok, prebehli pred štátnymi orgánmi a je presvedčený, že v týchto prípadoch nedošlo k
zrušeniu práva žalobkyne. Darovacia zmluva prebehla podľa platných právnych predpisov, nemohlo
dôjsť k neplatným právnym úkonom, ako sa toho žalobkyňa domáha. Listiny, na ktoré sa žalobkyňa

odvoláva, nemá k dispozícii, preto ich nemôže predložiť do konania. Okrem spoločných detí, teda jeho
a žalobkyne, nemá nikto prístup do ich domu. Navrhol, aby si súd vyžiadal dokumenty od Okresného
úradu Liptovský Mikuláš, Katastrálny odbor. Žalovaná 2./ sa podaním zo dňa 18.10.2016 vyjadrila k
žalobe. Vo vyjadrení uviedla, že nárok jej matky v celom rozsahu neuznáva. Nehnuteľnosti boli jej a jej
bratovi, teda žalovanému 3./ darované v dobe manželstva rodičov, teda ešte pred ich rozvodom cca 6 -

7 mesiacov. Keďže ako vlastník bol na liste vlastníctva vedený iba otec tak, ako je uvedené v darovacej
zmluve, rešpektovali to ona aj jej brat, ako aj rozhodnutie štátneho orgánu, ktoré určite prebehlo podľa
platných právnych predpisov. V tomto presvedčení ona dar aj s bratom prijala a po prepise na katastri s
týmto darom nakladali ako s vlastným. Zároveň uviedla, že plne sa stotožňuje s vyjadrením jej otca.

3. Uznesením zo dňa 27.10.2016 sp. zn. 20C/95/2016-22 súd prvej inštancie vyzval žalobkyňu, aby sa
vyjadrila k vyjadreniam žalovaných a uviedla ďalšie skutočnosti, označila dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení. Žalobkyňa podaním zo dňa 07.11.2016, doručeným súdu 08.11.2016, uviedla, že žalovaný
z hmotnoprávneho hľadiska neuviedol vo svojich vyjadreniach žiadnu právne relevantnú okolnosť ak žalobe sa v podstate nijako nevyjadril a nespochybnil relevanciu úvah vyslovených žalobkyňou v
žalobe. To, že žalovaní 2./ a 3./ prijali dary, nezbavuje zodpovednosti za vady darovacej zmluvy, ktorou
darované nehnuteľnosti nadobudli. Menovaní tiež vedeli o rozvodovom konaní, preto museli vedieť

o nečestnom úmysle žalovaného 1./ pri uzatváraní uvedenej darovacej zmluvy. Zároveň žalobkyňa
navrhla vyžiadať od Okresného úradu Liptovský Mikuláš, Katastrálny odbor správny spis V994/2015, v
rámci ktorého bolo rozhodnuté o povolení vkladu darovacej zmluvy v prospech žalovaných 2./ a 3./ k
nehnuteľnostiam,ktorébolipredmetomdarovacejzmluvy.Následnevyžiadalajozapožičaniespisovpod
č. V 3857/08, V 3327/2002 a V 3228/2002 alebo iné doklady preukazujúce ako žalovaný 1./ nadobudol

do vlastníctva všetky vyššie uvedené nehnuteľnosti. Súčasne žalobkyňa navrhla vo veci vypočuť ju
samotnú a žalovaných.

4. Uznesením zo dňa 24.11.2016 sp. zn. 20C/95/2016-27 súd vyzval žalovaných, aby sa vyjadrili
k vyjadreniu žalobkyne, uviedli ďalšie skutočnosti, označili dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Žalovaný 1./ podaním zo dňa 08.12.2016 v duplike uviedol, že nie je pravdou tvrdenie žalobkyne, že

nehnuteľnosti prevedené darovacou zmluvou na ich spoločné deti mal v úmysle vyňať z masy BSM.
Darovaním týchto nehnuteľností ich deťom žalobkyňa ešte predtým súhlasila, vedela o tom, návrh na
darovanie týchto nehnuteľností deťom bol v čase ešte ďaleko pred rozvodom, pričom o zámere rozvodu
žalobkyňa vedela. Darovacia zmluva bola uzatvorená 09.03.2015, teda 8 mesiacov pred podaním
žiadosti o rozvod, ktorý bol podaný 09.11.2015. V tomto čase žalobkyňa pracovala v Nemecku, s rodinou

sa stretávala po 2 až 4-mesačných turnusoch, o rodinu nejavila záujem, do rodiny ani neprispievala.
Žalovaný 1./ sa bol pred uzavretím darovacej zmluvy na katastri informovať, či žalobkyňa je potrebná
pri uzatváraní tejto zmluvy. Na katastri nehnuteľností dostal informáciu, keďže na liste vlastníctva je
zapísaný výlučne on, účasť manželky považovali za bezpredmetnú, po tejto informácii uzavrel darovaciu
zmluvu so žalovanými 2./ a 3./. Ako dôkaz predložil kópiu darovacej zmluvy, tiež rozhodnutie správy

katastra a nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním pre pozemky parc. č. 230/1 a 221/1.

5. Podaním zo dňa 05.05.2017 sa žalovaný 1./, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, vyjadril
k veci. Vo vzťahu k pozemku parcelné č. E-KN 229/1, trvalé trávne porasty o výmere 409 m2,
nachádzajúcich sa v katastrálnom území V. Ľ., ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, že

žalovaný 1./ vlastnícke právo k tomuto pozemku vydržal ešte pred uzavretím manželstva so žalobkyňou
(zarátajúc dobromyseľnú držbu jeho právneho predchodcu). Pokiaľ sa týka pozemku parcelné č. E-
KN 230/1, trvalé trávne porasty o výmere 710 m2, katastrálne územie V. Ľ., ktorý je zapísaný na liste
vlastníctva č. XXXX, predstavuje dedičstvo po nebohom otcovi žalovaného 1./, ktorý tento nadobudol na
základe Uznesenia zo dňa 21.03.1963 sp. zn. D101/63-19, a teda nikdy nebol súčasťou bezpodielového

spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného 1./. Žalovaný 1./ ďalej uviedol, že pozemky parcelné č. C-
KN 306/16 - lesné pozemky o výmere 834 m2 a parcelné č. C-KN 306/17 - lesné pozemky o výmere
822 m2, katastrálne územie F., ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXX nadobudol na základe
Kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľností zo dňa 08.10.2008 za kúpnu cenu spolu vo výške
19.000,- Sk, ktoré zaplatil z finančných prostriedkov jeho výlučnom vlastníctve. Finančné prostriedky

na kúpu pozemkov získal predajom časti nehnuteľností, a to spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/7
k celku na pozemku parcelné č. 304/502 - orná pôda, katastrálne územie N. Y., zapísaného na liste
vlastníctva č. XXX, ktoré predajom obdržal kúpnu cenu vo výške 27.000,- Sk na základe Kúpnej zmluvy
o prevode vlastníctva a nehnuteľností zo dňa 08.10.2008. Pozemok parcelné č. 304/502 nadobudol
žalovaný 1./ do svojho výlučného vlastníctva na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 08.07.2004, ktorej

vklad bol povolený dňa 22.10.2004 pod č. V2226/2004, kde žalobkyňa v čl. 6 tejto kúpnej zmluvy
výslovne prehlásila, že finančné prostriedky, ktoré boli použité na vyplatenie kúpnej ceny, nepatrili
do bezpodielového spoluvlastníctva a zároveň uznala, že nadobúdaná nehnuteľnosť bude výlučných
vlastníctvom jej manžela, žalovaného 1./, čo aj podpisom na tejto zmluve potvrdila. Ďalej žalovaný
1./ v tejto súvislosti poukázal na súdnu prax, ktorá dospela k záveru, že do BSM nepatria ani veci

získané napr. kúpou alebo výmenou za prostriedky patriace do oddeleného majetku jedného z manželov
(princíp tzv. surogátu). Nejde tu totiž o nadobudnutie nového majetku ani o rozmnoženie už existujúceho
majetku za trvania manželstva, ale o zmenu, ktorá nemá vplyv na povahu vlastníctva týchto vecí ako
predmetu výlučne oddeleného vlastníctva jedného z manželov. V tejto súvislosti žalovaný 1./ dodal, že
obidve kúpne zmluvy sa uzatvárali v rovnaký deň 08.10.2008 a kúpne ceny boli vyplatené v hotovosti

pri podpise zmluvy. Podľa vzťahu k pozemku parcelné č. E-KN 88 a E-KN 89, katastrálne územie
F., zapísaným na LV č. XXX, žalovaný 1./ uviedol, že tieto nadobudol na základe Kúpnej zmluvy
zo dňa 20.10.2002, ktorej vklad bol povolený dňa 17.01.2003 pod č. V3327/2002. Žalovaný 1./ pri
uzatváraní tejto kúpnej zmluvy vystupoval ako jediný kupujúci s úmyslom získať vec do svojho výlučnéhovlastníctva. rovnako ak kúpnu cenu zaplatil zo svojich výlučných prostriedkov, pričom žalobkyňa túto
skutočnosť sama potvrdila v článku 6 kúpnej zmluvy, kde prehlásila, že finančné prostriedky, ktoré
boli použité na vyplatenie kúpnej ceny, nepatrili do bezpodielového spoluvlastníctva, preto uznáva, že

nadobúdaná nehnuteľnosť bude výlučným vlastníctvom jej manžela, teda žalovaného 1./. Žalovaný 1./
rovnakým spôsobom nadobudol aj pozemky parcelné č. E-KN 90 a parcelné č. E-KN 91, v katastrálnom
území F., na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 20.10.2002, ktorej vklad bol povolený dňa 15.01.2003 pod č.
V3228/2002. V tejto zmluve opätovne žalobkyňa uviedla, že finančné prostriedky, ktoré boli použité na
vyplatenie kúpnej ceny, nepatrili do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalovaný 1./ k veci

ďalej veci uvádza, že finančné prostriedky použité na kúpu predmetných nehnuteľností dostal darom
od svojej matky, F. J., nar. XX.XX.XXXX. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že sa jednalo o kúpu vecí
jedným z manželov z jeho výlučných zdrojov a prostriedkov, kedy vec odpredávajúceho kupuje sám,
svojím menom, pre seba a kedy sa druhý z manželov na takejto kúpe nijako nepodieľa, teda vec sa
nestáva súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalovaný 1./ tak následne ako výlučný
vlastník nehnuteľností, ktoré boli darované žalovanej 2./ a žalovanému 3./ darovacou zmluvou využil

svoje oprávnenie ako výlučného vlastníka spočívajúce v majetkovej dispozícii s vecami nachádzajúcimi
v jeho výlučnom vlastníctve, a teda platne daroval svojim deťom nehnuteľnosti.

6. Podaním zo dňa 10.05.2017, doručeným súdu 16.05.2017 sa žalobkyňa vyjadrila k vyjadreniu
žalovaného 1./ a navrhla pripustil zmenu žaloby. Žalobkyňa uviedla, že skutkové okolnosti uvedené

žalovaným 1./ sú nepravdivé, ničím nepodložené a účelové. Uviedla, že argument o tom, že
nehnuteľnosti boli nadobudnuté z prostriedkov, ktoré mali byť darované žalovanému 1./ jeho matkou,
sú v celom rozsahu nepravdivé, ničím dôkazne nepreukázané. Tento prostriedok procesnej obrany bol
uplatnený oneskorene. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe tvrdil, že nedisponuje žiadnymi dokladmi,
pričom k podaniu už priložil všetky listiny, na ktoré sa neskôr odvolal. Žalobkyňa poukázala na to, že

pokiaľ žalovaný 1./ tvrdil, že pozemok parcelné č. E-KN 229/1 - trvalé trávne porasty v katastrálnom
území V. Ľ. získal žalovaný 1./ vydržaním pred vznikom manželstva, je nepravdivé, pretože manželstvo
žalobkyne a žalovaného 1./ bolo uzatvorené 11.10.1986 a vlastnícke právo k uvedenému pozemku bolo
získané až potom, čo žalobkyňa a žalovaný 1./ dňa 13.08.1987 vyplatil vlastníkov týchto pozemkov
rodine U., pričom tieto pozemky úradne boli vydržané za trvania manželstva účastníkmi konania v

dôsledku rozhodnutia správy katastra zo dňa 24.05.2004. Týmto rozhodnutím bolo tiež rozhodnuté
o vydržaní vlastníckeho práva k pozemku parcelné č. 230/1 E-KN v katastrálnom území V. Ľ.. Je
nepravdivé tvrdenie, že pozemok parcelné č. E-KN 230/1 mal žalovaný 1./ mal nadobudnúť dedením po
svojom otcovi. Z dedičského rozhodnutia, ktoré žalovaný predložil, táto skutočnosť nevyplýva. Vydržanie
vlastníckeho práva je spôsob nadobudnutia veci, ktorý danú vec z tohto titulu nevylučuje z masy BSM,

práve naopak, do masy BSM ju zaraďuje. O spôsobe nadobudnutia týchto nehnuteľností vyplývajú
aj údaje z listu vlastníctva č. XXX, z ktorého nevyplýva, že by nehnuteľnosti mali byť nadobudnuté
dedením. Pokiaľ sa týka nadobudnutie vlastníckeho práva k pozemku parcelné č. 306/16 a 306/17 C-
KN, ako tvrdil žalovaný 1./, že kúpna cena bola zaplatená z finančných prostriedkov v jeho výlučnom
vlastníctve, toto žalobkyňa odmieta. Poukázala na to, že kúpnou zmluvou s V. L.Ň. T., a to ktorou

boli prevádzané pozemky parc. č. 308/501 a 304/502 tieto pozemky boli nadobudnuté za kúpnu
cenu nie 27.000,- Sk ale 167.000,-Sk. Táto čiastka ako výťažok z predaja veci patriacich do BSM
patrila do BSM a jej použitím na kúpu iných nehnuteľností jednoznačne došlo k nadobúdaniu vecí do
BSM. Uvedené pozemky parcelné č. 308/501 a 304/503 pre katastrálne územie N. Y. boli kúpené za
trvania manželstva z prostriedkov tvoriacich masu BSM, a to Kúpnou zmluvou zo dňa 08.07.2004 od

predávajúceho K. L.. Tieto nehnuteľnosti boli kúpené za trvania manželstva. Žalovaný 1./ o svojom
tvrdení o existencii prostriedkov v jeho výlučnom vlastníctve nepredložil súdu žiadny dôkaz, nakoľko
taký dôkaz ani nemôže existovať, pretože ide o lživé tvrdenie. Žalovaný 1./ po svojom otcovi nededil
žiadne finančné prostriedky, ani jeho matka žiadne finančné prostriedky po otcovi nezdedila. Pokiaľ
sa týka v niektorých zmluvách o údajné vyhlásenie o tom, že nehnuteľnosti zakúpené z prostriedkov

žalovaného 1./, ide o nepravdivé tvrdenie, ktorého jediným účelom je negovať oprávnené záujmy a
práva žalobkyne a takýmto nepravdivým potvrdením v zmluvách obísť zákonný režim BSM. Žalobkyňa
podpísala tieto zmluve v dobrej viere, že ich podpisuje ako kupujúca, pričom žalovaný 1./ je tvrdil,
že spolu s ním podpisuje kúpnu zmluvu ako nadobúdateľka nehnuteľností. Uvedené doložky nemajú
žiaden pravdivostný obsah, sú dôkazom minimálne nemravného konania žalovaného 1./, ktorý takto

chcel navodiť mylné zdanie, že ide o nehnuteľnosti nepatriace do BSM. Na obsah týchto prehlásení,
ktoré majú znaky zneužitia práva zo strany žalovaného 1./ nie je na mieste prihliadané, nakoľko ide o
skutkovo nepravdivé prehlásenia, ktorých účelom je obísť zákonný režim BSM a jeho vecné vymedzenie
prostriedkami, ktoré nepožívajú právnu ochranu. Tu poukázala žalobkyňa na to, že samotné zmluvy sú včasti, kde sa podpisujú účastníci, konštruované tak, že meno a priezvisko žalobkyne je napísané v časti
kupujúci. Aj preto žalobkyňa tieto zmluvy podpísala ako ich riadny účastníka a nadobúdateľ spoločných
nehnuteľností patriacich do BSM. Finančné prostriedky, z ktorých boli tieto nehnuteľnosti nadobúdané,

boli získané za trvania manželstva, a to z prostriedkov, ktoré žalobkyňa a žalovaný 1./ zarobili a žalovaný
1./ získal podnikateľskou činnosťou, resp. si ich požičali. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobkyňa
navrhla, aby súd pripustil zmenu žaloby v zmysle ústneho prednesu zo dňa 10.05.2017, a to tak, že k
pôvodnej žalobe a k pôvodnému výroku žalobkyňa doplnila ďalší výrok, aby súd určil, že žalobkyňa a
žalovaný 1./ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, a to pozemku parcelné č. E-KN 229/1,

230/1, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie V. Ľ., obec Ľubeľa, okres Liptovský
Mikuláš a pozemku parcelné č. C-KN 306/16, C-KN 306/17, E-KN 88, E-KN 89, E-KN 90 a E-KN 91,
zapísané na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie F., obec Bobrovník, okres Liptovský Mikuláš.

7. Na pojednávaní dňa 21.06.2017 súd pripustil zmenu žaloby tak, ako ho navrhovala žalobkyňa, keď
prvý výrok o určenie neplatnosti darovacej zmluvy doplnila o druhý výrok, že žalobkyňa je so žalovaným

1./ bezpodielovou spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností.

8. Na pojednávaní dňa 21.06.2017 žalovaný 1./ pri výsluchu pokiaľ sa týka darovania finančných
prostriedkov od matky, uviedol, že vždy mu matka tieto odovzdala v celosti u nej doma. Keď mal
vyhliadnutý nejaký pozemok, že mal záujem ho kúpiť, oboznámil s týmto zámerom matku, ktorá mu

peniaze na kúpu dala. Nebol jediný zo súrodencov, ktorý bol obdarovaný zo strany matky. Matka bola
spravodlivá, keď dala jednému, tak dala aj ostatným. Pokiaľ je spochybňované, či matka mala nejaký
majetok alebo nie, žalovaný 1./ poukázal na to, že mali gazdovstvo, kone, statok, takže nie je pravdou
to, že by jeho matka bola nemajetná a nemala mu z čoho poskytnúť financie.
9. Dňa 20.09.2017 súd vypočul svedkyňu F. J., nar. XX.XX.XXXX na mieste samom v rodinnom dome

Ľ. Č.. XXX, ktorá pri výsluchu uviedla, že jej syn (žalovaný 1./), keď od nej pýtal peniaze, vždy mu tieto
peniaze dala, pretože mu chcela pomôcť a dala mu nie málo peňazí. Žalovanému 1./ dala 400.000 Sk
a tiež mu dávala ešte aj ďalšie iné čiastky, vždy, keď potreboval. Svedkyňa uviedla, že jej manžel bol
baník - vedúci bane, preto mali nie málo peňazí. Svedkyňa nevedela uviesť, či predmetom dedičského
konania bolo aj dedenie finančných prostriedkov, pretože to bolo už dávno. Svedkyňa uviedla, že po

manželovi poberala penziu. Starobný dôchodok poberá už asi 30 rokov, jeho presnú výšku nevedela
uviesť. Svedkyňa uviedla, že má štyri deti a všetkým deťom pomáhala, aj cudzí ľudia prichádzali ku nej
domov a požičiavala im peniaze, lebo vedeli, že peniaze má. Keď ktorékoľvek z jej detí pýtalo peniaze,
peniaz im vždy dala. Bolo to v hotovosti, aj u nej doma. Svedkyňa nevedela presne uviesť kedy a
koľko peňazí poskytla svojim deťom. Pokiaľ sa týka čestného prehlásenia zo dňa 10.04.2017 svedkyňa

uviedla, že ho podpísala osobne, pretože peniaze synovi dala. Jej podpis overovali úradníčky, ktoré
pracujú na obci. Svedkyňa uviedla, že s manželom sa tak dohodli, že dcére nechajú dom, lebo má
postihnutého jedného chlapca, takže táto dcéra sa bude o neho starať a syn dostane peniaze.

10. Na pojednávaní dňa 08.11.2017 žalobkyňa pri výsluchu uviedla, že v čase, keď podpisovala zmluvy,

na ktorých sa nachádza jej prehlásenie, manželovi verila, na zadnej strane týchto zmlúv bol jej podpis
na mieste, ktoré bolo označené ako kupujúci, preto to podpísala. Peniaze na kúpnu cenu boli podľa
jej vyjadrenia viac - menej z podielu z firmy Gepard, ktorého sa jej manžel v tom čase vzdal, čiže to
boli peňažné prostriedky za vyplatenie tohto obchodného podielu. Nevie o tom, že by testiná požičala
žalovanému 1./ alebo mu darovala peniaze na nadobúdanie pozemkov. Pokiaľ sa týka kúpnych zmlúv,

ktorými žalovaný 1./ nadobúdal pozemky, vždy bola na zmluvách uvedená nižšia kúpna cena, ako bola
v skutočnosti vyplatená. Žalobkyňa zároveň predložila súdu fotokópie zmlúv s poznámkami „skutočný
nákup za...“ žalobkyňa tiež uviedla, že keby si zmluvy riadne prečítala, nikdy by ich nebola podpísala,
pozrela si len prvú a poslednú stranu a tak to podpísala. Aj keď z obsahu zmluvy môže vyplývať niečo
iné, jej manžel jej hovoril niečo úplne iné.

11. V rámci dokazovania sa súd oboznámil so žalobou, písomnými vyjadreniami žalovaných, vyjadrením
žalobkyne, Darovacou zmluvou zo dňa 09.03.2015, výpisom z listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne
územie F., výpisom z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie V. Ľ., Rozhodnutím Správy
katastra Liptovský Mikuláš zo dňa 24.05.2004, kúpnymi zmluvami zo dňa 08.10.2008, kúpnou zmluvou

zo dňa 08.07.2004, kúpnymi zmluvami zo dňa 20.10.2002, oznámením o odkúpení pozemku zo
dňa 04.06.2010, čestným prehlásením F. J. zo dňa 10.04.2017, Dohodou o vyporiadaní dedičského
podielu zo dňa 28.06.1993, príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 08.07.2004, uznesením zo
dňa 21.03.1963, sp. zn. D 101/1963, výpoveďou žalobkyne a žalovaného 1./, svedeckou výpoveďousvedkyne F. J., ako aj obsahom celého spisu a obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský
Mikuláš sp. zn. 4C/359/2015. Z týchto dôkazov súd zistil nasledovný skutkový stav:

12. Dňa 09.03.2015 uzavrel žalovaný 1./ ako darca so žalovaným 2./ a 3./ ako obdarovanými (každému
z nich v spoluvlastníckom podiele vo veľkosti 1/2 k celku) darovaciu zmluvu (ďalej aj len „darovacia
zmluva“), ktorej predmetom boli pozemky Parcely reg. E-KN evidované na mape určeného operátu,
parcelné č. 229/1 - trvalé trávne porasty o výmere 409 m2, parcelné č. E-KN 230/1 - trvalé trávne
porasty o výmere 710 m2, zapísané v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Liptovský

Mikuláš, Katastrálny odbor, pre katastrálne územie V. Ľ., obec Ľubeľa, okres Liptovský Mikuláš na liste
vlastníctva č. XXXX v celosti na darcu; a ďalej pozemok Parcely reg. C-KN evidované na katastrálnej
mape, parcelné č. 306/16 - lesné pozemky o výmere 834 m2, parcelné č. 306/17 - lesné pozemky o
výmere 822 m2 a pozemku Parcely reg. E-KN evidované na mape určeného operátu parcelné č. 88 -
ostatné plochy o výmere 1.400 m2, parcelné č. 89 - ostatné plochy o výmere 522 m2, parcelné č. 90 -
ostatné plochy o výmere 897 m2, pozemku parcelné č. 91 - ostatné plochy o výmere 949 m2, zapísané v

katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, pre katastrálne
územie F., obec Bobrovník, okres Liptovský Mikuláš, na liste vlastníctva č. XXX, v celosti na darcu. Vklad
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 21.04.2015 pod č. V 994/2015.

13. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie V. Ľ., obec Ľubeľa, okres Liptovský

Mikuláš, podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, zapísaných na tomto liste vlastníctva, sú žalovaná
2./ a žalovaný 3./, každý z nich v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 1/2 k celku. Titulom nadobudnutia
spoluvlastníckych podielov k predmetným nehnuteľnostiam je darovacia zmluva, zo dňa 09.03.2015, na
základe ktorej bol vklad vlastníckeho práva povolený dňa 21.04.2015 pod číslom vkladu V 994/2015.
Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie F., obec Bobrovník, okres Liptovský

Mikuláš, podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, zapísaných na tomto liste vlastníctva, sú žalovaná
2./ a žalovaný 3./, každý z nich v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 1/2 k celku. Titulom nadobudnutia
spoluvlastníckych podielov k predmetným nehnuteľnostiam je darovacia zmluva, zo dňa 09.03.2015, na
základe ktorej bol vklad vlastníckeho práva povolený dňa 21.04.2015 pod číslom vkladu V 994/2015.

14. Z pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 4C/359/2015, mal súd preukázané,
že rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 25.11.2015, sp. zn. 4C/359/2015-11, ktorý
nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 28.12.2015, súd manželstvo účastníkov konania uzavreté
dňa 11.10.1986, rozviedol.

15. Podľa Uznesenia Štátneho notárstva Liptovský Mikuláš zo dňa 21.03.1963, sp. zn. D 101/1963
(bod IV.), nehnuteľnosť zapísaná v pozemno-knižnej vložke obce Kráľovská Ľubeľa, p. č. 230/1, pripadá
do vlastníctva Y. J., syna poručiteľa R. J.. Podľa Dohody o vyporiadaní dedičského podielu uzavretej
dňa 28.06.1993 medzi Y. J., nar. XX.XX.XXXX, vdovou po Y. J. a F. J., nar. XX.XX.XXXX, vdovou po
R. J., Y. J. uznáva vlastnícke právo F. J. po jej neb. manželovi R. J.. Y. J. v dohode súhlasila, aby

nehnuteľnosti uvedené v bode IV. uznesenia Štátneho notárstva Liptovský Mikuláš zo dňa 21.03.1963,
sp. zn. D 101/1963, boli v rovnakých čiastkach a miere vysporiadané vo vzťahu k F. J..

16. Podľa Rozhodnutia Správy katastra Liptovský Mikuláš zo dňa 24.05.2004, č. C 20/2004, Správa
katastra Liptovský Mikuláš ako príslušný správny orgán rozhodol, že potvrdzuje nadobudnutie

vlastníckeho práva vydržaním k pozemkom, a to pozemku Parcely reg. E-KN evidované na mape
určeného operátu parcelné č. 229/1 - trvalé trávne porasty o výmere 409 m2 a parcelné č. 230/1 - trvalé
trávne porasty o výmere 710 m2, nachádzajúcim sa v katastrálnom území V. Ľ. pre žalovaného 1./ dňom
01.01.2001. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že žalovaný 1./ vstúpil do držby v roku 1987, keď
odkúpil pozemky od pôvodných vlastníkov. Od tejto doby tieto parcely nerušene užíval ako svoje vlastné.

17. Podľa kúpnej zmluvy zo dňa 08.10.2008 uzavretej medzi žalovaným 1./ ako kupujúcim a obch.
spol. SAVAS, a.s., sídlo: Daxnerova 13, 010 01 Žilina, IČO: 34 111 344 ako predávajúcim, žalovaný 1./
nadobudol vlastnícke právo k pozemkom Parcely reg. C-KN evidované na katastrálnej mape, parcelné
č. 306/16 - lesné pozemky o výmere 834 m2 a parcelné č. 306/17 - lesné pozemky o výmere 822 m2,

zapísaným v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Liptovský Mikuláš, Katastrálny odbor,
na liste vlastníctva č. XXX, pre katastrálne územie F., obec Bobrovník, okres Liptovský Mikuláš, za kúpnu
cenu spolu 19.000 Sk.18. Podľa kúpnej zmluvy zo dňa 08.07.2004 uzavretej medzi žalovaným 1./ ako kupujúcim a K. L., nar.
XX.XX.XXXX ako predávajúcim, žalovaný 1./ nadobudol vlastnícke právo k pozemkom Parcely reg. E-
KN evidované na mape určeného operátu, parcelné č. 304/501 - orná pôda o výmere 544 m2, parcelné

č. 304/502 - orná pôda o výmere 1.616 m2 a parcelné č. 304/503 - orná pôda o výmere 917 m2,
zapísaným v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Liptovský Mikuláš, Katastrálny odbor,
na liste vlastníctva č. XXX, pre katastrálne územie N. Y., okres Liptovský Mikuláš, za kúpnu cenu spolu
69.800 Sk, určenú podľa znaleckého posudku č. 39/2004 K.. U. Q.. Podľa bodu 6/ tejto zmluvy manželka
kupujúceho (žalobkyňa) vyhlásila, že súhlasí s obsahom zmluvy a zároveň prehlasuje, že finančné

prostriedky,ktorébolipoužiténavyplateniekúpnejcenynepatrilidoichbezpodielovéhospoluvlastníctva,
preto uznala, že nadobúdané nehnuteľnosti bude výlučným vlastníctvom jej manžela (žalovaného 1./),
čo aj podpisom na tejto zmluve potvrdila.

19. Podľa kúpnej zmluvy zo dňa 20.10.2002 uzavretej medzi žalovaným 1./ ako kupujúcim a V. J.,
nar. XX.XX.XXXX ako predávajúcou, žalovaný 1./ nadobudol vlastnícke právo k pozemkom Parcely

reg. E-KN evidované na mape určeného operátu, parcelné č. 88 - ostatné plochy o výmere 1.400 m2
a parcelné č. 89 - ostatné plochy o výmere 522 m2, zapísaným v katastri nehnuteľností vedenom
Okresným úradom Liptovský Mikuláš, Katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXX, pre katastrálne
územie F., obec Bobrovník, okres Liptovský Mikuláš, za kúpnu cenu spolu 3.047 Sk. Podľa bodu VI. tejto
zmluvy manželka kupujúceho (žalobkyňa) vyhlásila, že súhlasí s obsahom zmluvy a zároveň prehlasuje,

že finančné prostriedky, ktoré boli použité na vyplatenie kúpnej ceny nepatrili do ich bezpodielového
spoluvlastníctva, preto uznala, že nadobúdané nehnuteľnosti budú výlučným vlastníctvom jej manžela
(žalovaného 1./), čo aj podpisom na tejto zmluve potvrdila.

20. Podľa kúpnej zmluvy zo dňa 20.10.2002 uzavretej medzi žalovaným 1./ ako kupujúcim a K. V.,

nar. XX.XX.XXXX ako predávajúcou, žalovaný 1./ nadobudol vlastnícke právo k pozemkom Parcely
reg. E-KN evidované na mape určeného operátu, parcelné č. 90 - ostatné plochy o výmere 897 m2
a parcelné č. 91 - ostatné plochy o výmere 949 m2, zapísaným v katastri nehnuteľností vedenom
Okresným úradom Liptovský Mikuláš, Katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXX, pre katastrálne
územieF.,obecBobrovník,okresLiptovskýMikuláš,zakúpnucenuspolu18.460Sk.PodľaboduVI.tejto

zmluvy manželka kupujúceho (žalobkyňa) vyhlásila, že súhlasí s obsahom zmluvy a zároveň prehlasuje,
že finančné prostriedky, ktoré boli použité na vyplatenie kúpnej ceny nepatrili do ich bezpodielového
spoluvlastníctva, preto uznala, že nadobúdané nehnuteľnosti budú výlučným vlastníctvom jej manžela
(žalovaného 1./), čo aj podpisom na tejto zmluve potvrdila. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k
týmto právnym záverom:

21. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

22. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.

23. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo
môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe

alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

24.Podľa§145ods.1Občianskehozákonníka,bežnévecitýkajúcesaspoločnýchvecímôževybavovať

každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon
neplatný.

25. Podľa § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú
oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.

26. Podľa § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.27. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. Žalobkyňa sa
pôvodne domáhala určenia, že darovacia zmluva zo dňa 09.03.2015, uzavretá medzi žalovaným 1./ ako
darcom so žalovaným 2./ a 3./ ako obdarovanými (každý z nich v spoluvlastníckom podiele vo veľkosti

1/2 k celku) je neplatná. Po pripustení zmeny žaloby je predmetom konania určenie neplatnosti uvedenej
darovacej zmluvy a zároveň určenie, že pozemky, ktoré boli predmetom prevodu podľa uvedenej
darovacej zmluvy patria do BSM, resp. že žalobkyňa a žalovaný 1./ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi
týchto nehnuteľnosti. K prvému určovaciemu výroku súd uvádza, že takto uplatnený nárok (určenie) je
neprípustný podľa procesnej úpravy účinnej od 01.07.2016. Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia,

platnosť či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami v zmysle § 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V súdnej
praxi sa žaloby na určenie právnej skutočnosti, vrátane žaloby o neplatnosť právneho úkonu pripúšťali,
ak žalobca preukázal na určení tejto právnej skutočnosti naliehavý právny záujem. S účinnosťou od
01.07.2016 platí nový procesnoprávny predpis, Civilný sporový poriadok, ktorý vychádza zo zásady,
že súd má určiť aktuálny právny stav. Určenie existencie právnej skutočnosti, napríklad, že právny
úkon je neplatný, odporuje vo svojej podstate tejto zásade. Z tohto dôvodu Civilný sporový poriadok

pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti (a teda aj žalobu o neplatnosť právneho úkonu) výlučne
za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu, čo nie je súdený prípad. Navyše, aj pokiaľ by
bolo možné sa domáhať určenia neplatnosti darovacej zmluvy, takéto určenie neplatnosti darovacej
zmluvy a zároveň určenie, že strany sporu (žalobkyňa a žalovaný 1./) sú bezpodielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom tejto darovacej zmluvy, sa prekrývajú (nedôvodná duplicita) a

opodstatnenie má iba jedno z týchto určení. Pokiaľ sa žalobkyňa domáha určenia, že so žalovaným 1./
je bezpodielovou spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľnosti, pre prijatie záveru o tejto otázke si vždy
súd musí vyriešiť otázku platnosti právneho úkonu ako otázku predbežnú. Preto rozhodovanie o otázke
predbežnej ako o tej, ktorá sa má premietnuť vo výroku rozhodnutia, je nadbytočné a neopodstatnené.
Naopak, pokiaľ ide o určenie, že žalobkyňa a žalovaný 1./ sú bezpodieloví spoluvlastníci predmetných

nehnuteľnosti, takýto vyhovujúci rozsudok by právne postavenie žalobkyne zmenil, nakoľko určovací
výrok rozsudku bude podkladom pre zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností. Na Okresnom
súde Liptovský Mikuláš prebieha konanie o vyporiadanie BSM žalobkyne a žalovaného 1./ pod sp.
zn. 6Pc/8/2016. Keďže sú však ako podieloví spoluvlastníci dotknutých pozemkov, ktoré podľa názoru
žalobkyne patria do BSM, uvedení žalovaní 2./ a 3./ (žalovaný 1./ previedol pozemky na spoločné deti),

je daný naliehavý právny záujem na určení, či nehnuteľnosti patria do BSM. Za súčasného stavu, keď sú
na listoch vlastníctva ako podieloví spoluvlastníci zapísaní žalovaný 2./ a 3./, by sa žalobkyňa zahrnutia
týchto nehnuteľností do masy BSM, v rámci konania o vyporiadaní BSM, domáhať nemohla. Určením (či
už pozitívnym alebo negatívnym), že žalobkyňa a žalovaný 1./ sú/nie sú bezpodielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľností, sa odstráni spornosť otázky ustálenia masy BSM, čo bude podkladom pre rozhodnutie

súdu v rámci konania o vyporiadanie BSM žalobkyne a žalovaného 1./.

28.Podľacit.ustanovenia§143Občianskehozákonníka,vbezpodielovomspoluvlastníctvemanželovje
všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva,
s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia

osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov. Pokiaľ sa týka druhého určovacieho
petitu, súd vyhovel žalobe v časti určenia, že pozemky Parcely E-KN evidované na mape určeného
operátu parcelné č. 229/1 - trvalé trávne porasty o výmere 409 m2 a parcelné č. 230/1 - trvalé trávne
porasty o výmere 710 m2, zapísané v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Liptovský
Mikuláš, Katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie V. Ľ., obec Ľubeľa,

okres Liptovský Mikuláš sú v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobkyne a žalovaného 1./, pretože
titulom nadobudnutia vlastníckeho práva k uvedeným pozemkom je vydržanie, čo bolo deklarované v
Rozhodnutí Správy katastra Liptovský Mikuláš zo dňa 24.05.2004. Z tohto rozhodnutia nepochybne
vyplýva, že žalovaný 1./ nadobudol vlastnícke právo k uvedeným pozemkom vydržaním dňom
01.01.2001. Bezpodielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného 1./ vzniklo uzavretím manželstva

dňa 11.10.1986. Od tohto času všetko, čo manželia nadobudli až do jeho zániku (dňa 28.12.2015)
patrí do BSM s výnimkou vecí, ktoré sú vylúčené z BSM podľa § 143 Občianskeho zákonníka.
Veci nadobudnuté vydržaním nie sú vylúčené z BSM, preto vyššie uvedené pozemky, zapísané na
liste vlastníctve č. XXXX, katastrálne územie V. Ľ., ktoré žalovaný 1./ nadobudol vydržaním ku dňu
01.01.2001, nepochybne do BSM patria. Pokiaľ žalovaný 1./ argumentoval tým, že v prípade pozemku

parcelné č. 230/1 ide o dedičstvo po neb. otcovi R. J., tejto skutočnosti nemohol súd prisvedčiť. Z
listín, ktoré predložil žalovaný 1./ súdu ako aj z pripojeného spisu Štátneho notárstva Liptovský Mikuláš,
sp. zn. D 101/1963 vyplýva, že predmetný pozemok po R.W. J., zomr. dňa 30.01.1963 zdedil jeho
syn Y. J.. Podľa Dohody o vyporiadaní dedičského podielu uzavretej dňa 28.06.1993 medzi Y. J., nar.XX.XX.XXXX, vdovou po Y. J. a F. J., nar. XX.XX.XXXX, vdovou po R. J., Y. J. uznáva vlastnícke právo
F. J. po jej neb. manželovi R. J. týkajúce sa pozemkov, ktoré zdedil Y. J.. Všetky tieto listiny by mohli
preukazovať vlastnícke právo pre F. J., avšak nie pre žalovaného 1./, ktorý nepochybne nadobudol

vlastnícke právo k tomuto pozemku vydržaním za trvania manželstva.

29. V zostávajúcej časti určenia, že žalobkyňa a žalovaný 1./ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi
pozemkov, zapísaných na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie F.., súd žalobu ako nedôvodnú
zamietol. Tieto pozemky žalovaný 1./ nadobudol kúpnymi zmluvami, a to kúpnou zmluvou zo dňa

08.10.2008 pozemky Parcely reg. C-KN evidované na katastrálnej mape, parcelné č. 306/16 - lesné
pozemky o výmere 834 m2 a parcelné č. 306/17 - lesné pozemky o výmere 822 m2, katastrálne územie
F.; kúpnou zmluvou zo dňa 20.10.2002 (predávajúca V. J.C.) pozemky Parcely reg. E-KN evidované na
mape určeného operátu, parcelné č. 88 - ostatné plochy o výmere 1.400 m2 a parcelné č. 89 - ostatné
plochy o výmere 522 m2, katastrálne územie F. a kúpnou zmluvou zo dňa 20.10.2002 (predávajúca
K. V.) pozemky Parcely reg. E-KN evidované na mape určeného operátu, parcelné č. 90 - ostatné

plochy o výmere 897 m2 a parcelné č. 91 - ostatné plochy o výmere 949 m2, katastrálne územie
F.V.. Žalovaný tvrdil, že finančné prostriedky na zaplatenie kúpnej ceny za pozemky podľa kúpnej
zmluvy zo dňa 08.10.2008 získal predajom pozemkov v katastrálnom území N. Y., ktoré nadobudol od
predávajúceho K. L. kúpnou zmluvou zo dňa 08.07.2004. V tejto kúpnej zmluve uskutočnila žalobkyňa
vyhlásenie, že súhlasí s obsahom zmluvy a zároveň prehlasuje, že finančné prostriedky, ktoré boli

použité na vyplatenie kúpnej ceny nepatrili do ich bezpodielového spoluvlastníctva, preto uznala, že
nadobúdané nehnuteľnosti budú výlučným vlastníctvom jej manžela. Predajom pozemkov vo výlučnom
vlastníctve žalovaného 1./, tento získal finančné prostriedky na kúpu pozemkov od predávajúceho obch.
spol. SAVAS, a.s., Žilina. Toto tvrdenie žalovaného 1./ nebolo vyvrátené. Žalobkyňa vyššie uvedené
vyhlásenie uskutočnila aj v kúpnych zmluvách zo dňa 20.10.2002, ktoré ako kupujúci uzavrel žalovaný

1./ s predávajúcimi V. J.Á. a K. V..

30. Žalobkyňa v konaní spochybnila svoje vlastné vyhlásenie v kúpnych zmluvách o tom, že
nehnuteľnosti sú nadobúdané za peňažné prostriedky vo výlučnom vlastníctve jej manžela (žalovaného
1./) a preto tieto nehnuteľnosti nadobudne jej manžel do svojho výlučného vlastníctva. Podľa ustálenej

judikatúry otázka posudzovania (ne)platnosti alebo (ne)existencie právneho úkonu je kategóriou
objektívnou a súvisí s tým, ako relevantná právna úprava normatívne reguluje určitú časť ľudského
konania, a preto jej autoritatívne právne posúdenie nezávisí od subjektívnych predstáv účastníkov
tohto právneho úkonu, ktoré súvisia s jeho právnym hodnotením, t. j. vnútorné presvedčenie účastníka
právneho úkonu nijakým spôsobom neovplyvňuje otázku platnosti alebo existencie tohto právneho

úkonu. Žalobkyňa tvrdila, že kúpne zmluvy podpisovala v dobrej viere, že ich podpisuje ako kupujúca,
pretože manžel (žalovaný 1./) ju ubezpečoval, že zmluvy podpisuje ako kupujúca. Preto podľa jej názoru
doložky v zmluvách, v ktorých vyhlásila, že finančné prostriedky, ktoré boli použité na vyplatenie kúpnej
ceny nepatrili do ich bezpodielového spoluvlastníctva a uznala, že nadobúdané nehnuteľnosti budú
výlučným vlastníctvom jej manžela, nemajú žiadny pravdivostný obsah. Súd je však iného názoru.

Kúpne zmluvy, v ktorých žalobkyňa urobila vyhlásenie, sú obsahovo veľmi priehľadné a stručné.
Obsahujú iba niekoľko ustanovení, preto oboznámenie sa s ich obsahom je časovo nenáročné. Z
pohľadu súdu je nepodstatné, na ktorom mieste zmluvy bol vyhradený priestor pre podpis žalobkyne.
Dôležitý je obsah listiny, s ktorým žalobkyňa nepochybne svojím podpisom vyjadrila svoj súhlas.
Žalobkyňa prejavila vôľu vyhlásenie urobiť a na znak súhlasu podpísala kúpne zmluvy, ktoré tieto

vyhlásenia obsahovali. Žalobkyňa v konaní neuviedla žiaden relevantný dôvod, pre ktorý by mal súd
pochybnosti o jej slobodnej a vážnej vôli urobiť vyhlásenie o nadobudnutí nehnuteľnosti do výlučného
vlastníctva žalovaného 1./. Žalobkyňa netvrdila, že by bol na ňu vyvíjaný akýkoľvek nátlak pri týchto
úkonoch, pre ktoré okolnosti by mohol mať súd pochybnosti o skutočnej a vážnej vôli žalobkyne. Súd
zdôrazňuje, že žalobkyňa opakovane pri viacerých zmluvách uskutočňovala tieto prehlásenia s rôznym

časovým odstupom. Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že danosť vôle je základným predpokladom
každého právneho správania - tvorí podstatnú, neopomenuteľnú a ničím nenahraditeľnú (výkladom
neodstrániteľnú) náležitosť právneho úkonu. Právny úkon je prejavom vôle, s ktorým právny poriadok
spája vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností účastníkov právneho vzťahu. Podstatu právneho
úkonu tvorí prejav vôle. Vôľa je nenahraditeľným elementom (prvkom) prejavu vôle. Prejav je odrazom

(vyjadrením) psychického vnútra človeka rozpoznateľný v objektívnej realite. Aby sa vôľa mohla v
objektívnej realite (navonok) uplatniť, musí byť vyjadrená tak, aby bola rozpoznateľná a uplatniteľná.
Podľa názoru súdu žalobkyňa nepochybne vyjadrila vôľu, ktorá je ničím nespochybniteľná, keď zreteľne
prehlásila, že súhlasí s tým, aby žalovaný 1./ nadobudol sporné pozemky do výlučného vlastníctvaz dôvodu, že peňažné prostriedky použité na vyplatenie kúpnej ceny nepatrili do BSM. Žalobkyňa
spochybňuje svoju určitú vôľu (ňou uskutočnené právne úkony) z doby spätne niekoľko rokov. Súd má
za to, že vyšší pravdivostný obsah majú úkony uskutočnené časovo bližšie k udalosti, ktorej sa týkajú,

než tie, ktoré začne konajúci subjekt uskutočňovať (spochybňovať) až niekoľko rokov po ich urobení.
Pokiaľ dnes žalobkyňa tvrdí, že matka žalovaného 1./ mu nikdy nepožičala peniaze, tieto skutočnosti jej
museli byť zrejmé už v čase uzatvárania dotknutých kúpnych zmlúv. Napriek tomu žalobkyňa uskutočnila
vyhlásenia v kúpnych zmluvách. Žalobkyňa bola prítomná pri podpisovaní kúpnych zmlúv a v tej chvíli
nič nenamietala.

31. Súd konštatuje, že ani výpoveďou svedkyne F. J. nebolo vyvrátené tvrdenie žalovaného 1./, že
matka mu požičiavala finančné prostriedky. Súd má za to, že sociálny status rodiny žalovaného 1./, v
ktorej otec bol baníkom (vedúci bane) nemohol byť finančne nepriaznivý. To, že svedkyňa nevedela
presne uviesť, kedy a akú presnú čiastku synovi - žalovanému 1./ dala nič nemení na tom, že vo
vzťahu k žalovanému 1./, ale aj vo vzťahu k ostatným deťom svedkyne, k tomu opakovane dochádzalo.

Žalobkyňa nepreukázala, že práve čiastky na úhrady konkrétnej kúpnej ceny z jednotlivých kúpnych
zmlúv nemohli pochádzať od matky žalovaného 1./, ktorá mu podľa jej výpovede peňažné prostriedky
poskytla a to nie raz a v rôznych výškach. Nad všetko uvedené súd zdôrazňuje, že žalobkyňa netvrdila
také skutočnosti, ktoré by spochybňovali, že úkon vyhlásenia v zmluvách neurobila slobodne a vážne.
Určitosť a zrozumiteľnosť jej vyhlásení je z obsahu kúpnych zmlúv jednoznačná a zrejmá. Pokiaľ sa

žalobkyňa snažila poukazovať na to, že v skutočnosti boli zo strany žalovaného 1./ predávajúcim
vyplácané vyššie kúpne ceny, než aké boli uvedené v kúpnych zmluvách, uvedené skutočnosti nie sú
relevantné pre posúdenie veci. Uvedené skutočnosti môže žalobkyňa uplatňovať v konaní o vyporiadaní
BSM a domáhať sa náhrady toho, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na výlučný majetok
žalovaného 1./ ap. Podstatným pre otázky riešené v tomto konaní zostáva, že žalobkyňa v čase podpisu

kúpnych zmlúv slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne vyjadrila svoju vôľu, ktorú navonok prejavila
svojím podpisom. Jazykové vyjadrenie právneho úkonu zachytené v zmluve, musí byť vykladané
prostriedkami gramatickými (z hľadiska možného významu jednotlivých použitých pojmov), logickými
(z hľadiska nadväznosti použitých pojmov), či systematickými (z hľadiska zaradenia pojmov v štruktúre
celého právneho úkonu). Súd nemal pochybnosti o tom, aká bola skutočná vôľa žalobkyne v čase

podpisu jej vyhlásení na kúpnych zmluvách. Od tohto času túto svoju vôľu žalobkyňa nespochybňovala,
ani nerozporovala, až do momentu rozvratu jej manželstva so žalovaným 1./.

32. Vzhľadom na vyššie formulované právne postuláty súd ďalšie dôkazy nevykonával, pretože ich
nepovažoval za potrebné pre rozhodnutie vo veci a skutkový stav bol spoľahlivo ustálený dôkazmi,

ktoré súd pripustil a vykonal. Súd mal vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preukázanú dôvodnosť
žalobkyňou uplatnených nárokov iba v časti určovacieho výroku, ktorým žalobe čiastočne vyhovel.
Súd žalobu zamietol čo do určenia, že darovacia zmluva je neplatná ako aj v ostatnej časti určenia,
že žalobkyňa a žalovaný 1./ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom
prevodu podľa tejto darovacej zmluvy.

33. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1
CSP, keď úspech žalovaných v tomto konaní predstavuje v percentuálnom vyjadrení 75 % (vyhovenie v
časti jedného výroku petitu a druhého výroku petitu v 1-ine) a ich neúspech predstavuje v percentuálnom
vyjadrení 25 % (v časti druhého výroku, ktorému súd vyhovel v rozsahu 1-iny) a ich pomer je 50 % v

prospech žalovaných. Preto súd rozhodol tak, že žalovaným priznal náhradu trov konania v rozsahu
50 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde

Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O
odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.