Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. september 2017

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 3T/30/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116010436
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Kačáni

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2017:1116010436.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v senáte zloženom z predsedu Mgr. Michala Kačániho a prísediacich JUDr.

Dariny Peťovskej a Ing. Pavla Ščepána v trestnej veci vedenej proti obžalovaným U.. O. I. a U.. U. Y.,
pre obzvlášť závažný zločin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20, § 221 odsek 1, odsek 4 písmeno
a) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28.09.2017 v Bratislave, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní
U.. O. I. narodený XX.XX.XXXX K. B., trvale bytom Š., W. X,

U.. U. Y. narodený XX.XX.XXXX K. I., trvale bytom P. Z. K., E. Č. XXX/XX,

sa podľa § 285 písmeno b/ Trestného poriadku

o s l o b o d z u j ú

spod obžaloby prokurátorky Krajskej prokuratúry Bratislava zo dňa 13.07.2016, č. k. I Kv 17/16/1100-13,
pre skutok právne kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20,
§ 221 odsek 1, odsek 4 písmeno a/ Trestného zákona, ktorého sa mali dopustiť na tom skutkovom
základe, že
spoločne ako konatelia spoločnosti UNICOM JIV s.r.o. v (bývalom) sídle spoločnosti IMPULS-LEASING
Slovakia, s.r.o. v Bratislave na Štetinovej 4 dňa 30. júla 2009 uzatvorili za spoločnosť UNICOM JIV s.r.o.
kúpnu zmluvu KSC/09/00305 so spoločnosťou IMPULS-LEASING Slovakia, s.r.o., ktorej predmetom

bol kúter na mäso, rok výroby 1996, výrobné číslo X5246, za kúpnu cenu 551.406,73 Euro vrátane
DPH, následne v ten istý deň uzatvorili v mene spoločnosti UNICOM JIV s.r.o. leasingovú zmluvu D.
so spoločnosťou IMPULS-LEASING Slovakia, s.r.o., ktorej predmetom bol finančný prenájom kútra s
výrobným číslom X5246 v hodnote 551.406,73 Euro, pričom pri uzatváraní predmetných zmlúv predložili
protokol o zaradení technológie do účtovníctva spoločnosti UNICOM JIV s.r.o., v ktorom bol uvedený
dátum obstarania technológie kúpou dňa 28.02.2009 a obstarávacia cena 463.367,19 Euro a doplnok
2/2009 k znaleckému posudku 1/2009 znalca U.. D. S., podľa ktorého mala všeobecná trhová hodnota

technológie predstavovať hodnotu 463.367,-Euro, hoci vedeli, že stroj nemá takú hodnotu, pretože
ho nadobudli za kúpnu cenu 13.390,-Euro, následne uhradili prvú zvýšenú splátku istiny vo výške
273.703,37 Euro a zaviazali sa splácať predmet okrem prvej zvýšenej splátky nájmu v 48 mesačných
splátkach, splátky riadne neuhrádzali, čím poškodenej spoločnosti IMPULS-LEASING Slovakia, s.r.o.,
spôsobili škodu vo výške 551.406,73 Euro,

pretože skutok nie je trestným činom.Podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku sa poškodená spoločnosť IMPULS-LEASING Slovakia s.r.o.,
so sídlom Mostová 2, Bratislava, IČO: 36 745 804, so svojím nárokom na náhradu škody odkazuje na
civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Na Okresný súd Bratislava I bola dňa 18.07.2016 doručená obžaloba prokurátorky Krajskej prokuratúry
v Bratislave zo dňa 13.07.2016, č. k. I Kv 17/16/1100-13, na obvinených U.. O. I. W. U.. U. Y. pre skutok
právne kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20, § 221 odsek
1, odsek 4 písmeno a/ Trestného zákona, ktorého sa mali dopustiť na tom skutkovom základe, ako je
to uvedené v obžalobe.

Súd na podklade podanej obžaloby nariadil vo veci hlavné pojednávanie, na ktorom po tom, čo obaja
obžalovaní urobili vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno a) Trestného poriadku, že sú nevinní zo
spáchania skutku uvedeného v obžalobe, vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaných U.. O. I. W.
U.. U. Y., zástupcu poškodenej spoločnosti A.. A. E., svedkov F. T., Z. G.W., Y. J., U.. Z.J.X. X., čítaním

zápisníc o výsluchu svedka U.. D. S. z prípravného konania postupom podľa § 263 ods. 3 písmeno a/
Trestného poriadku, prečítaním zápisnice o výsluchu svedka U.. K. Z. z prípravného konania postupom
podľa § 263 odsek 1 Trestného poriadku, výsluchom znalca Ing. Miroslava Bošanského, PhD. a čítaním
ním vypracovaného znaleckého posudku č. 1/2015 zo dňa 08.01.2015 podľa § 268 odsek 2 Trestného
poriadku, čítaním listinných dôkazov podľa § 269 Trestného poriadku, a to Dodacieho listu (č. l. 4 a

375), Protokolu o zaradení majetku (č. l. 5), Znaleckého posudku č. 10/2007 (ako listinného dôkazu -
č l. 6 - 53), Znaleckého posudku č. 61/2007 (ako listinného dôkazu - č. l. 54 - 72), Opravy č. 9/2009
k doplnku č. 2/2009 k znaleckému posudku č. 1/2009, Doplnku č. 2/2009 k znaleckému posudku č.
1/2009 (ako listinného dôkazu - č. l. 73 - 82 a na č. l. 394 - 403)), Kúpnej zmluvy: KSC/09/00305 (č. l.
83 - 84), Faktúry č. 910005 (č. l. 85), Leasingovej zmluvy číslo: LZC/09/00305 (č. l. 86), Preberacieho

protokolu (č. l. 87), Splátkového kalendára (č. l. 88), Prevzatia a prevádzky predmetu leasingu (č. l.
89), Všeobecných zmluvných podmienok spoločnosti IMPULS LAESING Slovakia s.r.o. (č. l. 90 - 94),
Oznámenia o vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok (č. l. 95), Odstúpenia od Leasingovej
zmluvy č. LZC/09/00305 (č. l. 96 a 321), Zaslania záverečného finančného vysporiadania (č. l. 97),
Protokolu o odovzdaní a prevzatí predmetu financovania (č. l. 98), Znaleckého posudku č. 297/2010

(ako listinného dôkazu - č. l. 99 - 117), Finančného vysporiadania zmluvy (č. l. 118), Oznámenia o
predaji stroja (č. l. 119), Znaleckého posudku č. 1/2009 (ako listinného dôkazu - č. l. 142 - 168),
Potvrdenia v Notárskom centrálnom registri záložných práv (NCRzp) a Úradného výpisu z neho (č.
l. 170 - 171), Zmluvy o termínovanom úvere (č. l. 172 - 179), Opravy 9/2009 k Doplnku č. 2/2009
k znaleckému posudku č. 1/2009 (ako listinného dôkazu - č. l. 180 - 183), Medzitímneho rozsudku

Okresného súd Bratislava I č. k. 16C/287/2009-831 (č. l. 254 - 272), Rozsudku Krajského súdu Bratislava
č. k. 2Co/287/2013-874 (č. l. 273 - 291), Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
2 Cdo 153/2014 (č. l. 292 - 306), Leasingových zmlúv, odstúpení od leasingovej zmluvy, preberacích
protokolov, splátkových kalendárov, dohôd o vyplňovacom práve k blankozmenke a ďalších zmluvných
dokumentov (č. l. 320 - 367), Oznámenia o vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok (č. l. 376 -

378), Splátkového kalendára (č. l. 379), Platieb a pohľadávok a výpisu z účtu (č. l. 380 - 381), Žiadosti o
zrušenie leasingových zmlúv (č. l. 382), Kúpnej zmluvy (č. l. 383 - 384), Kúpnej zmluvy (č. l. 562 - 564,
650 - 652), Dodacieho listu (č. l. 565, 653), Preberacieho protokolu (č. l. 566, 655), Výpisu z Obchodného
registra Slovenskej republiky (č. l. 567, 654), Faktúry č. 59 (č. l. 568), Faktúry č. 2012063 (č. l. 569),
OdpovedezTatrabanky,a.s.(č.l.591),Zmluvnejdokumentáciekúčtom,VýpisovzObchodnéhoregistra

Slovenskej republiky a výpisov z účtov (č. l. 592 - 695), Výpisov z Obchodného registra Slovenskej
republiky (č. l. 660 - 672), Výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky (č. l. 679 - 681, 708 - 710), Výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky (č. l. 682 - 688, 702 - 707), Notárskej zápisnice (č. l. 713 - 714), Odpovede na
lustráciu v STA (č. l. 766), Odpovede na lustráciu v GP SR (č. l. 767 - 769), Odpovede na lustráciu v

STA (č. l. 772), Odpovede na lustráciu v GP SR (č. l. 767 - 775), Finančného vysporiadania zmluvy (č. l.
808), Oznámenia o vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok (č. l. 809), Výpisu z účtu (č. l. 810),
Zmluvy o predaji časti podniku (č. l. 866 - 875), Zmluvy o termínovanom úvere (č. l. 876 - 892), Prílohy
č. 1 - Uznanie záväzku (č. l. 893), Žiadosti o poskytnutie úverových prostriedkov + prílohy (č. l. 894 -
901), Protokolu o odovzdaní a prevzatí „mäsokombinátu Melek“ + prílohy (č. l. 902 - 907), Dokladov

vzťahujúcich sa k Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe Nitra (č. l. 909 - 923), Písomnostíspoločnosti UNICOM JIV (č. l. 924 - 930), Znaleckého posudku č. 1/2009 (č. l. 931 - 934), Znaleckého
posudkuč.10/2007(č.l.935-950)sfarebnýmvyobrazenímzariadení,Znaleckéhoposudkuč.175/2007
(č. l. 251 - 254), Znaleckého posudku č. 54/2007 (č. l. 955 - 961), Znaleckého posudku č. 55/2007 (č. l.

962 - 976), Znaleckého posudku č. 62/2007 (č. l. 977 - 980), Znaleckého posudku č. 63/2007 (č. l. 981 -
985), Znaleckého posudku č. 64/2007 (č. l. 986 - 990), Znaleckého posudku č. 65/2007 (č. l. 991 - 994),
Znaleckého posudku č. 66/2007 (č. l. 995 - 1005), Znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva
Žilinskej univerzity v Žiline č. 88/2017, Odborného vyjadrenia Ekonomickej univerzity v Bratislave č.
1/2017, Odborného vyjadrenia znalca Ing. Pavla Ganzarčíka č. 10/2017, Stanoviska Ústavu súdneho

inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, Výpis z Obchodného registra Slovenskej republiky spoločnosti
IMPULS-LEASING Slovakia s.r.o. zo dňa 28.09.2017, Odpisu registra trestov oboch obžalovaných,
RozhodnutiaNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.2Ncdo1/2017,UzneseniaNajvyššiehosúdu
Slovenskej republiky sp. zn. 2Ncdo 11/2014 a Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.
ÚS 408/2016-97.

Všetky vykonané dôkazy súd hodnotil jednotlivo i v ich súhrne podľa svojho vnútorného presvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu tak, ako to predpokladá § 2 odsek
12 Trestného poriadku, pričom vychádzajúc z trestnoprávne relevantných zásad dôkazného konania,
dospel k záveru, že v predmetnej trestnej veci ani u jedného z obžalovaných neboli naplnené všetky
zákonnéznakystíhanéhoobzvlášťzávažnéhozločinupodvodupodľa§221odsek1,odsek4písmenoa/

Trestného zákona. V danom prípade sa totiž nepodarila preukázať existencia úmyselnej formy zavinenia
obžalovaných, čím nebol naplnený zákonný znak daného trestného činu spočívajúci v subjektívnej
stránke, v dôsledku čoho bol odôvodnený iba jediný možný záver, a to, že skutok, pre ktorý sú obžalovaní
stíhaný, nie je trestným činom. Logickým dôsledkom takéhoto záveru bolo oslobodenie obžalovaných
spod obžaloby podľa § 285 písmeno b/ Trestného poriadku.

Vychádzajú z popisu skutku uvedeného v obžalobe je potrebné poukázať na hlavné argumenty
prokuratúry, o ktoré opiera svoj záver o vine obžalovaných U.. O. I. W. U.. U. Y. za skutok popísaný v
skutkovej vete obžaloby právne kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 odsek
1, odsek 4 písmeno a/ Trestného zákona.

PodľaobžalobyprotiprávnekonanieobžalovanýchIE..U.Y.W.U..O.I.U.T.spočívalovtom,žespoločne,
ako konatelia obchodnej spoločnosti v úmysle neoprávnene získať majetkový prospech predstierali
poškodenej spoločnosti IMPULS-LEASING Slovakia s.r.o. pri uzatváraní kúpnej zmluvy a následnej
leasingovej zmluvy na kuter KU LÁSKA výr. číslo X5246 (ďalej len „kuter“) - išlo o využitie tvz. spätného

leasingu, že tento má vyššiu hodnotu než v skutočnosti mal, čo deklarovali dokladmi, ktoré predložili
leasingovej spoločnosti pri uzatváraní predmetných zmlúv, a to protokolom o zaradení technológie do
účtovníctva spoločnosti UNICOIV JIV, s.r.o., v ktorom bol uvedený dátum obstarania technológie kúpou
dňa 28.02.2009 a obstarávacia cena 463.367,19,-Eur a doplnkom č. 2/2009 k znaleckému posudku
1/2009 znalca Ing. Karola Szépa, podľa ktorého mala všeobecná trhová hodnota technológie, ktorá

bola predmetom leasingu predstavovať hodnotu 463.367,-Eur, hoci nepochybne vedeli, že predmet
leasingunemátakúhodnotu,nakoľkohonadobudlizakúpnucenu13.390,-Euranavyšeišloozariadenie
pomerne staré (rok výroby 1986) a prakticky nevyužiteľné, čím spôsobili poškodenej spoločnosti
IMPULS-LEASING Slovakia s.r.o. celkovú škodu vo výške 551.406,73,-Euro. Poškodená leasingová
spoločnosť vykonala na podklade vyššie uvedeného záväzkovo - právneho vzťahu majetkovú dispozíciu

(majetkovou dispozíciou sa aj úhrada časti ceny formou započítania vzájomných pohľadávok), ktorou jej
bola spôsobená škoda prevyšujúca päťstonásobok sumy 266 euro v zmysle § 125 odsek 1 Trestného
zákona. O túto finančnú čiastku sa síce právne obohatila spoločnosť Unicom Jiv s.r.o., ktorá bola v
leasingovom vzťahu s poškodenou spoločnosťou, avšak táto právnická osoba slúžila obžalovaným
len ako prostriedok k vylákaniu finančných prostriedkov a vlastnému obohateniu. V dôsledku konania

obžalovaných sa majetok poškodenej spoločnosti zmenšil o celkovú sumu 551.406,96,-Eur, ktorá
pozostávala zo započítania záväzkov voči spoločnosti Unicom Jiv s.r.o. v celkovej výške 387.746,78 Eur
a v skutočne vyplatenej sume vo výške 163.660,18,-Eur. Podľa obžaloby skutočnosť, že obžalované
osoby mali vedomosť o reálnej hodnote predmetu leasingu a že celý záväzkovoprávny vzťah bol
z ich strany len predstieraný, vyplýva zo svedeckej výpovede F. T., ktorý logickým a presvedčivým

spôsobom popísal všetky rozhodné skutočnosti týkajúce sa predaja kutra obžalovaným osobám s
tým, že v čase jeho predaja išlo o viac ako 23 rokov starý kuter, ktorý od neho obžalované osoby
nadobudli za cenu 13.200,-Eur. Jeho výpoveď je pritom podporená aj listinnými dôkazmi, a to faktúrami
dodávateľa Slov-Ital s.r.o., vystavenej pre odberateľa Unicom Jiv s.r.o. a dodacím listom. Je pritomúplne bezpredmetnou skutočnosť zdôrazňovaná obžalovaný, v zmysle ktorej bola písomná kúpna
zmluva antidatovaná svedkom T., nakoľko v takomto prípade nie je vylúčená ani ústna forma kúpnej
zmluvy. Menovaný svedok tiež výslovne uviedol, že kúpna cena bola 11.000,-Euro plus 2 tisíc DPH,

pričom obžalovaní mu zaplatili iba zálohu, zvyšnú sumu neuhradili s odôvodnením, že nemali peniaze
a napokon uviedol aj to, že obžalovaných informoval o veku stroja. Obžalovaní teda nepochybne
mali vedomosť, že kúpou nadobudli kúter, ktorý mal pomerne nízku hodnotu, nakoľko mal už v čase
kúpy viac ako dvadsať rokov. Aby presvedčili o hodnote predmetu leasingu aj poškodenú spoločnosť,
zabezpečili dodatok k znaleckému posudku, ktorý síce spracoval znalec, ale na podklade nepravdivých

údajov o obstarávacej hodnote zariadenia a roku jeho výroby, ktoré mu poskytli obžalovaní, preto bol
výsledokznaleckéhoskúmaniahodnotyzariadeniazákonitevrozporesoskutočnosťou.Tiežleasingovej
spoločnosti podľa svedka E. predložili protokol o zaradení majetku do účtovníctva, z ktorého vyplýva,
že dňa 28.02.2009 bol do majetku spoločnosti UNICOM JIV s.r.o. zaradený kuter LASKA KU 500/LD,
obstaraný kúpou za obstarávaciu cenu 463.367,19,-Eur. Následkom tohto ich konania bol nepravdivý
znalecký posudok a protokol o zaradení do účtovníctva, na podklade ktorého následne poškodená

spoločnosť vstúpila do záväzkovoprávneho vzťahu so spoločnosťou, v mene ktorej konali obžalované
osoby. Ak by poškodená spoločnosť vedela o chybnom znaleckom posudku, ktorého nepravdivosť
zapríčinili obžalovaní, celkom určite by neuzavreli leasingovú zmluvu s takým obsahom, s akým bola
uzatvorená a na sumu 551.406,96,-Eur. Skutočnosť, že predmet leasingu nemal v podstate žiadnu
reálnu hodnotu vyplýva zo znaleckého dokazovania znalca Prof. Ing. Miroslava Bošanského, PhD.

podľa ktorého je všeobecná hodnota kutra vo výške 1.927,80,-Eur. Znalec Ing. Bošanský PhD. na
hlavnom pojednávaní výslovne uviedol, že vzhľadom k roku výroby stroja (1986), išlo o zariadenie
morálne zastaralé, pričom na jeho uvedenie do prevádzky by bolo potrebné vynaložiť značné finančné
prostriedky. Tiež uviedol, že si nevie predstaviť, za akých okolností by všeobecná hodnota predmetného
kutra, vyrobeného v roku 1986, dosiahla výšku 463.367,-Eur. Taktiež svedok U.. X., ktorý vyhotovoval

posudok pre poškodenú spoločnosť, na hlavnom pojednávaní uviedol, že pri ohliadke stroja tento
vykazoval stav dlhodobej nepoužívanosti, známky korózie na jednotlivých častiach a spoločnosťou
Farm profi bolo uvedené, že na sfunkčnenie by bola potrebná investícia vo výške 73.200,-Eur. Tiež
dodal, že aj keby mal inú sumu, ako mu uviedol výrobca stroja, t. j. 860.000,-Eur, všeobecná hodnota
daného stroja by sa nezmenila. Pri hodnotení obhajoby obžalovaných, ktorí sa snažia zdôrazniť, že

práve znalec Szép ich vystavil trestnému stíhaniu, keď vypracoval nesprávny znalecký posudok, je
podľa prokuratúry významná odpoveď na otázku, komu bol na prospech tento posudok, kto mal na
jeho podklade uzatvoriť pravdepodobne výhodnejšiu leasingovú zmluvu, z akých dôvodov nepredložili
pri uzatváraní leasingovej zmluvy aj faktúry od spoločnosti Slov-Ital spol. s r.o., ale iba dodací list.
Obžalovaní jednoznačne vedeli, že leasingová spoločnosť by v prípade, ak by ju nezavádzali ohľadne

hodnoty predmetného kutra, nikdy neuzavrela s nimi leasingovú zmluvu. Podľa výpovede svedka D. S. z
prípravného konania mu objednávku poslal obžalovaný I. mailom a potom, po vypracovaní doplnku číslo
2/2009, mu ju podpísal. Tiež uviedol, že v doplnku 2/2009 sa nachádza zoznam strojov s nadobúdacími
cenami a rokom zaradenia, ktorý mu predložil ako podklad pre vypracovanie posudku U.. I.. Skutočnosť,
že stroj je kompletný konštatoval na základe prehlásenia U.. I.. Z doplnku 2/2009 k znaleckému posudku

č. 1/2009, vypracovaného znalcom S. je v tabuľke ako rok výroby zariadenia uvedený pri kútri rok 1996,
a nie 1986, ktorý zodpovedal skutočnosti. Poškodená spoločnosť v dôsledku konania obžalovaných
vykonala majetkovú dispozíciu rádovo vo vyššej hodnote, než bola reálna hodnota predmetu leasingu
len z dôvodu, že boli presvedčení o pravdivosti podkladov, ktoré im obžalovaní predložili pri uzatváraní
kúpnej a následnej leasingovej zmluvy, t. j. konala v príčinnej súvislosti s uvedením do omylu zo strany

obžalovaných osôb, následkom čoho došlo k obohateniu obžalovaných a k spôsobeniu škody veľkého
rozsahu poškodenej spoločnosti. Obžalovaní pritom konali vo forme spolupáchateľstva, nakoľko zmluvy
s poškodenou spoločnosťou podpisovali obaja. S poukazom na uvedené je teda konanie obžalovaných
potrebné právne posudzovať ako obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 4
písmeno a/ Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.

Naproti týmto tvrdeniam obžaloby obhajoba obžalovaných v podstate od začiatku ich trestného stíhania
bola založená na tom, že obžaloba nijako nepreukázala, že by obžalovaní mali úmysel poškodeného
uviesť do omylu, resp. využiť jeho omyl, ako ani to, že by v čase, keď zmluvný vzťah vznikol, konali v
mene spoločnosti UNICOM JIV, s.r.o. v úmysle nesplniť v dohodnutom čase zmluvný záväzok, alebo že

by ho v tom čase neboli schopní splniť a teda, že by sa chceli obohatiť na úkor poškodeného a spôsobiť
mu tak škodu. V tomto smere obžalovaní poukázali na to, že svoj záväzok plnili do doby, kým sa sami
nedostali do situácie, kedy sa ich spoločnosť (nie vlastnou vinou, ale vinou štátu) ocitla v kríze. Podľa
obhajoby O. I. podpísal prílohu Doplnku 2/2009 k Znaleckému posudku 1/2009, v ktorej je uvedenáobstarávacia cena kutra vo výške 26.000.000,00 SKK v rámci roku zaradenia 1996, nie ako uvádza
obžaloba, ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy medzi Spoločnosťou UNICOM JIV, s.r.o. a spoločnosťou
SLOV - ITAL spol. s r.o., pričom vychádzal z informácie stanovenej znalcom, ktorý tento doplnok ako

i všetky jeho prílohy vypracoval, a uviedol mu, že táto cena vychádza z archívu znalca. Predmetný
kuter bol zaradení do majetku spoločnosti, t. j. obstaraný na základe protokolu o zaradení majetku,
zo dňa 28.02.2009, t. j. päť (5) mesiacov pred tým ako bola uzatvorená kúpna zmluva a leasingová
zmluva a predtým, ako vôbec došlo k akýmkoľvek predzmluvným vzťahom medzi poškodeným a
obžalovanými. V tom čase nikto ešte nevedel, že poškodený, pre zabezpečenie svojho záväzku, požiada

obžalovanýchozabezpečenierefinancovaniapráveprostredníctvomkutra.Protokolozaradenímajetku,
zo dňa 28.02.2009, ktorým bol kuter, zaradení do majetku spoločnosti, t. j. obstaraný, bol vyhotovený
výlučne a len na podklade Doplnku 2/2009 k Znaleckému posudku 1/2009 zo dňa 23.02.2009. Podľa
obhajoby obžalovaných O. I. nikdy znalcovi nenadiktoval sumu 26 miliónov korún, pričom podpísal len
to, čo tento znalec sám pripravil. Prílohy k Doplnku 2/2009, resp. uvedený list spolu s objednávkou
podpísal O. I. po tom, ako bol cely Doplnok vyhotovený, pričom sa spoľahol na pokyn a informáciu

znalca, že predmetná obstarávacia cena vychádza z archívu znalca. O tom svedčí i to, že samotná
objednávka má v päte listu uvedené číslo strany znaleckého posudku, t. j. bola vyhotovená súčasne
so znaleckým posudkom. Uvedené je tiež zrejme z odkazu znalca pre O. I., v ktorom je uvedené „P.
U.. I.. Môj ZP a vyúčtovanie mi potvrdíte v MeLeku. Príležitostne sa zastavím. Vo Vašich vyhotoveniach
potvrďte objednávku. S pozdravom PODPIS,,. Rovnako o tom svedčí i tá skutočnosť, že objednávka

nie je na hlavičkovom papieri spoločnosti UNICOM JIV, s.r.o.. Záväzkový vzťah medzi spoločnosťou
UNICOM JIV, s.r.o. a spoločnosťou IMPULS-LEASING Slovakia s.r.o., bol na návrh druhej spoločnosti
zabezpečený dočasným vlastníctvom k veciam, vrátane kutra, ktorý si pre svoje zabezpečenie vybral
práve poškodený, ktorého skutočný stav poznal. V tejto súvislosti obhajoba obžalovaných zdôrazňovala
ten fakt, že vzájomný obchodno-záväzkový vzťah nevznikol z iniciatívy spoločnosti UNICOM JIV, s.r.o.

(a teda z iniciatívy obžalovaných), ale práve z iniciatív poškodeného, za ktorú tento obchod uzatváral
pán K. Z.. Práve táto osoba predložila obchodnú ponuku spoločnosti UNICOM JIV, s.r.o., a to i v
dlhodobej snahe získať klienta, ktorým bol AUTO - IMPEX spol. s r.o.. V tom čase bol daný kuter už
dávno (päť mesiacov) zaradený v majetku spoločnosti. Pritom celú zmluvnú dokumentáciu pripravoval
poškodený. Ďalej obhajoba argumentovala tým, že pre spoločnosť Impuls leasing nie je záväzné

ohodnotenie predmetu leasingu vyplývajúce zo znaleckého posudku. Tu je podľa obhajoby významná
tá skutočnosť, že zamestnanci poškodeného sú motivovaní i províziou z uzatvorených obchodov, kedy
zvýšenie hodnoty prefinancovania má nie malý vplyv na ich odmenu. Za významné obžalovaní v rámci
svojej obhajoby považovali tiež to, že poškodený, resp. jeho zamestnanci poznali predmet prevodu,
najmä jeho stav, a to i vzhľadom na to, že tento prevzali na základe preberacieho protokolu, a že mali

možnosť sa s Doplnkom 2/2009 k Znaleckému posudku 1/2009 plne oboznámiť. Len zo samotného
Doplnku 2/2009 k Znaleckému posudku 1/2009 zo dňa 23.02.2009, konkrétne z jeho fotodokumentácie
jezrejmýstavveci-kutra.Niejepravdou,žepánZ.kuternevidel,nakoľkobolnajehoosobnejprehliadke
priamo v prevádzke spoločnosti UNICOM JIV, s.r.o. v Meleku. Navyše predmetný kuter bol odovzdaný
predávajúcemu v zmysle preberacieho protokolu podľa článku IV. Bod. 1 druhá veta Kúpnej zmluvy

KSC/09/00305. Obžalovaní boli pritom v plnej miere súčinní voči poškodenému, ktorému dodali všetky
podklady, ktoré si od nich poškodený vyžiadal. Poškodený pritom nikdy od spoločnosti UNICOM JIV,
s.r.o., nežiadal uvedenie kúpnej ceny, resp. nežiadal predloženie titulu (dokladu), na základe ktorého
uvedený kuter spoločnosť UNICOM JIV, s.r.o. nadobudla. Obžalovaní tiež nikdy neuviedli do omylu
poškodeného ohľadne kúpnej ceny, za ktorú spoločnosť UNICOM JIV. s.r.o. nadobudla predmetný kuter,

nakoľko poškodeného to vôbec nezaujímalo.

Podstatnou časťou obhajobnej argumentácie obžalovaných bolo aj tvrdenie, že sa spoľahli na znalecký
posudok vypracovaný znalcom, ktorý je zapísaný v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov
vedenom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky ako osobou s odbornou spôsobilosťou,

pričom je zrejmé, že znalec Szép Karol postupoval pri vypracovaní znaleckého posudku absolútne
nesprávne. Správnosť postupu znalca obžalovaní nemali dôvod skúmať a preverovať. Ak by aj I. O.
uviedol obstarávaciu cenu nesprávne (vo výške 26.000.000,-Sk), tá by za predpokladu, že by Szép
Karol postupoval správne, nemala žiaden vplyv na to, aby výsledná hodnota bola taká ako je uvedená v
Doplnku2/2009kZnaleckémuposudku1/2009zodňa23.02.2009,čopotvrdilznalecBošanskýMiroslav,

ako aj svedok X. Z., ktorý na hlavnom pojednávaní uviedol, že ak by mal inú informáciu ako 150 tisíc eur
ako vstupný údaj, a to už uvedenú sumu 860 tisíc eur, technická hodnota daného stroja by sa zmenila,
jeho všeobecná hodnotí však nie"; (860 tisíc = cca 26.000.000,00 Eur). Z dokazovania je tiež zrejmé, žeSzép Karol klamal a zavádzal orgány činné v trestnom konaní i v súvislosti s prejednávaným skutkom,
pričom tak robil v úmysle kryť svoju neschopnosť, lajdáckosť a zbaviť sa svojej zodpovednosti.

Ďalej obžalovaní poukázali na to, že predmetný záväzok bol zabezpečený i vlastnou zmenkou
(blankozmenkou). ktorá mohla byť pre prípad omeškania, resp. nezaplatenia, vyplnená v súlade s
dohodou o vyplňovanom práve, čo sa i stalo, a to na sumu 229.280,49 EUR a dátumom splatnosti
03.01.2011. Spoločnosť UNICOM JIV, s.r.o. bola toho času i následne natoľko bonitná, že uvedené
pohľadávka, nebyť konkurzného konania, mohla byt' bez problémov uspokojená. Obžalovaní svoj

záväzok vrátiť poskytnuté prostriedky nesplnili len pre neschopnosť plniť svoje záväzky z dôvodu, že
sa nie vlastnou vinou dosali do krízy. Je však nepochybné, že prvú splátku vo výške 275.703,37 EUR,
(splátku, ktorá je vo výške cca jednej polovice škody) zaplatili riadne a včas, tak ako uvádza i obžaloba.
Spoločnosť UNICOM JIV, s.r.o., uhradila celkovo ďalšie dve, resp. aj časť tretej splátky.

Podľa obhajoby obžalovaní po tom, ako sa spoločnosť UNICOM JIV, s.r.o., dostala do ťažkostí,

poškodenému z vlastnej iniciatívy vrátili a odovzdali všetky predmety leasingu, teda všetky nákladné
vozidlá značky Iveco i daný kuter. Poukázali tiež na výpoveď svedka T.F.P. F. ako konateľ spoločnosti
SLOV - ITAL spol. s r.o., uviedol, že obstarávacia cena, t. j. cena nadobúdacia takéhoto zariadenia ako
bol daný kúter, sa pohybuje v rádovo v miliónoch korún, t. j. cca 18.000.000,00 SKK. Preto obžalovaní
nemohli mať žiadne pochybnosti o tom, že znalec Szép Karol správne stanovil hodnotu daného kutra.

Pokiaľ ešte ide o výpoveď Karola Szépa obžalovaní upriamili pozornosť na to, že Mäsokombinát, aj
všetkopôvodnéstrojovézariadenie,bolozaloženévB.I.,W..S..(vsúčasnostiZ.I.S.,W..S..)vsúvislosti
s pôžičkou na kúpu samotného Mäsokombinátu. Pre tento účel by nebolo potrebné zadovažovať
nový znalecký posudok. Posudok 01/2009 bolo potrebné vypracovať len v súvislosti s prechodom zo

slovenskej koruny na meno euro. Znalec Szép v prípravnom konaní vypovedal, že cenu stroja určil
na základe faktúry, ktorú mu poskytli obžalovaní, potom že ju stanovil na základe archívu znalca a
nakoniec, že údaje sú z tabuľky zoznamu strojov, ktorú všek tiež nemal. Z mailovej komunikácie so
svedkom T. vyplýva, že vo februári 2009 faktúra za kúter ešte vôbec neexistovala a túto skutočnosť
svedok T. potvrdil aj na hlavnom pojednávaní dňa 15.3.2017. Kúter bol užitočný pre UNICOM JIV, s.r.o.

na spracovanie vnútorností porazených zvierat. Zmluva o kúpnej cene 12 000,-Eur + DPH bola len ústna
medzi svedkom T. a obžalovanými. Písomná kúpna zmluva v tej dobe nebola vyhotovená. Svedok T.
odovzdal obžalovaným so strojom len dodací list, ktorý vlastnoručne vyplnil. Na kútri bol pritom plechový
štítok, na ktorom boli údaje o výrobe stroja. Znalec Szép ani tieto údaje nepoužil.

Obhajoba tiež poukazovala na to, že kúpna cena nemusí zodpovedať hodnote veci, pretože cena
je vecou dohody účastníkov zmluvy. Za správnosť uvedených hodnôt v znaleckom posudku pritom
zodpovedal znalec Ing. Karol Szép. Pritom tvrdenie obžalovaného I., že znalcovi Szépovi povedal cenu
13 000.-Eur, za ktorú kúter spoločnosť Unicom JIV kúpila, nebola žiadnym spôsobom vyvrátená.

V danej veci vystupuje do popredia otázka, prečo spoločnosť IMPULS-LEASING Slovakia s.r.o.
nepoužila ako garanciu lízingu dva nové stroje (balíčka a nastrekovačka), nakoľko ich hodnota by stačila
ako garancia pre lízing nákladných vozidiel pre UNICOM JIV, s.r.o.. Podľa samotného obžalovaného
U.. O. I. tento nikdy predtým o spoločnosti IMPULS-LEASING Slovakia s.r.o. nepočul. Celú prípravnú
fázu leasingových zmlúv urobil niekto zo spoločnosti IMPULS-LEASING Slovakia s.r.o., s nimi nikto nič

nekonzultoval a boli len zavolaní na podpísanie zmlúv.

V neposlednom rade sa obžalovaní bránili tým, že v máji 2008 kúpili mäsokombinát v Meleku, pričom
ich podmienkou bolo, aby mäsokombinát disponoval tzv. oválnou pečiatkou. Štát prostredníctvom
Regionálnej veterinárne a potravinovej správy Nitra takúto oválnu pečiatku mäsokombinátu pridelil. V

októbri 2008 navštívila mäsokombinát kontrola priamo z Európskej únie a skonštatovala vo svojom
vyjadrení vážne pochybenia pri schvaľovaní oválnej pečiatky s tým, že oválna pečiatka kvôli krízovej
kontaminácii nemala byt takémuto závodu pridelená. Koncom roka 2009 ich Regionálna veterinárna a
potravinová správa Nitra z dôvodu predchádzajúcej EU kontroly postavila do neriešiteľných výrobných
situácii. V septembri 2011 bol vyhlásený konkurz na ich spoločnosť, keďže Regionálna veterinárna a

potravinová správa Nitra zatvorila kompletne celu prevádzku, čím vlastne priznala, že oválna pečiatka
nemala byt nikdy tomuto mäsokombinátu priznaná. To im spôsobilo fatálne a neriešiteľné problémy.S prihliadnutím na uvedené tvrdenia obžaloby na jednej strane a tvrdenia obžalovaných na strane
druhej je zrejmé, že v danom prípade celá predmetná trestná vec „stojí“ a „padá“ na posúdení otázky
subjektívnej stránky stíhaného trestného činu, a to v závislosti od výsledkov vyplývajúcich z procesu

dokazovania zameraných na preukazovanie existencie zavinenia vo forme priameho alebo nepriameho
úmyslu vo vzťahu k ostatným zákonným znakom stíhaného obzvlášť závažného zločinu. Tu je namieste
zdôrazniť,žezavineniesamusívzťahovaťnasamotnékonanieazamýšľanýnásledok,akoajnapríčinnú
súvislosť medzi konaním a následkom. V súvislosti s preukazovaním úmyslu obžalovaných v danej
trestnej veci je potrebné poznamenať, že najmä v prípadoch absencie priznania obžalovanej osoby

sa existencia zavinenia ako subjektívnej kategórie preukazuje a vyvodzuje zo skutočností objektívnej
povahy. Iba na základe takýchto skutočnosti možno konštatovať, či konanie obžalovaných osôb, ako aj
následok a príčinná súvislosť, je pokrytá ich zavinením.

V prejednávanom prípade sa na základe vykonaného dokazovania preukázala pravdivosť tvrdení
obžalovaných takmer vo všetkých smeroch, a to pokiaľ ide o objektívne skutočnosti významné čo do

posúdenia otázky zavinenia. Ak aj niektoré ich obhajobné argumenty neboli podporené inými dôkazmi,
ich relevancia nebola zo strany obžaloby dostatočne spochybnená a teda nedošlo k presvedčivému a
pochybnosti nevzbudzujúcemu vyvráteniu obhajoby obžalovaných.

V kontexte uvedeného považuje súd za nevyhnutné zdôrazniť, že rozhodnutie o vine obžalovanej

osoby musí vychádzať z vykonaných dôkazov (získaných zákonným spôsobom), ktorých vyhodnotením
nie je možné dospieť k inému záveru, resp. ktoré nepripúšťajú aj alternatívny a pre obžalovaného
priaznivejší záver, pokiaľ ide o otázku viny. Vina obžalovaného musí byť teda jednoznačne a bez
akýchkoľvek rozumných pochybností preukázaná. Obžalovaný pritom nie je povinný dokazovať žiadnu
skutočnosť, čo je vyjadrené v zásade, že nedokázaná vina má rovnaké dôsledky ako dokázaná nevina.

Uznanie viny zo žalovanej trestnej činnosti nie je možné založiť na hypotetických záveroch, ktoré sú
v rovine pravdepodobnosti, a to ani pravdepodobnosti vyššieho stupňa. Pre takýto výrok musí byť
daná istota, o ktorej, vychádzajúc z hodnotenia vykonaných dôkazov, nie je dôvod pochybovať. Ak
po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov zostanú pochybnosti o niektorej skutkovej
okolnosti významnej čo do otázky viny (vrátane tej, z ktorej možno vychádzať pri posudzovaní otázky

zavinenia), nemožno rozhodnúť v neprospech obžalovaného. Inak povedané, ak v konkrétnej trestnej
veci vykonané dôkazy pripúšťajú alternatívnu možnosť o nevine, je súd povinný v zmysle princípu
„in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech veci obžalovaného)“ obžalovaného spod podanej
obžaloby oslobodiť. Tento princíp sa odvíja od jednej z najzákladnejších zásad trestného konania, ktorou
je zásada prezumpcie neviny. Prezumpcia neviny vždy (aj pri zavedení kontradiktórnych prvkov do

trestného procesu) vyžaduje, aby to bol štát, ktorý nesie v trestnom konaní konkrétne dôkazne bremeno
v otázke viny. Pokiaľ možno v trestnom konaní na základe vykonaného dokazovania dospieť k niekoľkým
pravdepodobným skutkovým verziám, je súd povinný prikloniť sa k verzii, ktorá je pre obvineného/
obžalovaného priaznivejšia, nakoľko iba tak nedochádza k porušeniu princípu rozhodovania in dubio
pro reo, a tým aj zásady prezumpcie neviny. Teda ani vysoký stupeň podozrenia sám o sebe nemôže

byť zákonným podkladom pre odsudzujúci výrok. Trestné konanie vyžaduje v tomto ohľadu ten najvyšší
možný stupeň istoty, ktorý možno od ľudského poznania požadovať, aspoň na úrovni všeobecného
pravidla "preukázania mimo akúkoľvek rozumnú pochybnosť".

Tu je tiež potrebné doplniť, že uvedené zásady sa môžu v plnej miere uplatniť až v štádiu konania

pred súdom. V prejednávanej trestnej veci preto možno konštatovať, že výsledky dokazovania v
prípravnom konaní v potrebnej miere odôvodňovali postavenie obžalovaných U.. O. I. W. U.. U. Y.
pred súd tak, ako to predpokladá § 234 odsek 1 Trestného poriadku. Teda napriek oslobodzujúcemu
výroku tohto rozsudku nemožno bez ďalšieho uzavrieť, že by obžaloba bola podaná nedôvodne. To
nepochybne vyplýva z príslušných ustanovení Trestného poriadku upravujúcich prípravné konanie.

Prokurátor totiž nemusí mať takú mieru istoty o vine obvinených osôb, aká sa vyžaduje pre meritórne
rozhodnutie súdu o vine. Pokiaľ je prokurátor toho názoru, že výsledky dokazovania v prípravnom konaní
odôvodňujú postavenie obvineného pred súd, je v podstate povinný obžalobu podať. Na tom nemení
nič skutočnosť, že v konkrétnej trestnej veci existujú tak dôkazy svedčiace v neprospech obvinených,
ako aj dôkazy svedčiace v ich prospech, resp. ak hodnotením dôkazov vykonaných v prípravnom

konaní nemožno vylúčiť ani alternatívu o nevine obvinených osôb. Uvedené platí aj v prípade (a
nezriedka najmä), ak posúdenie skutkových okolností vyplývajúcich z vykonaných dôkazov je významné
z hľadiska toho, či sú alebo nie sú naplnené zákonné znaky niektorého z trestných činov upravených
v osobitnej časti Trestného zákona. V takom prípade je to totiž súd, ktorý môže o vine obvinenej/obžalovanej osoby rozhodnúť len vtedy, ak výsledky vyplývajúce z procesu dokazovania po dôkladnom
vyhodnotení vykonaných dôkazov postupom podľa § 2 odsek 12 Trestného poriadku, nepripúšťajú o
vine rozumné pochybnosti. Inak povedané, až v konaní pred súdom nesmie existovať iný, alternatívny

a pre obžalovaného priaznivejší záver, než je záver o vine.

Napriek oslobodzujúcemu výroku tohto rozsudku je v rámci tejto úvodnej úvahovej časti odôvodnenia
rozsudku potrebné vyjadriť sa k námietkami obhajoby ohľadne formálno-právnych otázok. V priebehu
konania bolo zo strany obhajoby namietané porušenie podmienky zachovania totožnosti skutku, nakoľko

v obžalobe bol skutok vymedzený inak oproti jeho popisu v skutkovej vete uznesenia o vznesení
obhajoby. S týmto argumentom obhajoby sa nebolo možné v nijakom ohľade stotožniť. V zmysle
konštantnej judikatúry je totožnosť skutku zachovaná, ak je aspoň čiastočne zachovaná totožnosť
konania, alebo aspoň čiastočne zachovaná totožnosť následku. Vychádzajúc z uvedeného je už pri
zbežnom posúdení skutku popísaného v uznesení o vznesení obvinenia a skutku, ktorý je predmetom
obžaloby, zrejmé, že v danom prípade bola totožnosť skutku zachovaná bez akýchkoľvek pochybností.

V tomto smere nepovažuje súd za potrebné sa viac danou otázkou zaoberať.

Ďalšou námietkou obhajoby formálnej povahy bol procesný postup súdu, v rámci ktorého bola podľa §
263 odsek 3 písmeno a/ Trestného poriadku prečítaná zápisnica o výsluchu svedka Ing. Karola Szépa
z prípravného konania, ku ktorému došlo v období pred vznesením obvinenia, t. j. v čase, kedy výsluch

nemohol byť vykonaný kontradiktórne z dôvodu, že U.. O. I. W. U.. U. Y. ešte nevystupovali v procesnom
postavení obvinených osôb. V tejto súvislosti súd uvádza, že uvedené ustanovenie Trestného poriadku
rieši práve také situácie, kedy výsluch svedka už nie je možné v konaní pred súdom vykonať. V danom
prípade tomu tak bolo preto, že menovaný svedok zomrel. Skutočnosť, že tento svedok vypovedal
v prípravnom konaní aj pred vznesením obvinenia, neznamená, že zápisnica o tomto jeho výsluchu

by nemohla byť na hlavnom pojednávaní podľa uvedeného ustanovenia prečítaná a že by takto
vykonaný dôkaz bol nezákonný. Je totiž potrebné dôsledne rozlišovať medzi nezákonnosťou dôkazu
a jeho nepoužiteľnosťou. Práve takéto rozlišovanie má význam z toho hľadiska, či dôkaz je možné na
hlavnom pojednávaní vôbec vykonať alebo nie. Vykonanie nezákonného dôkazu vrátane nezákonne
získaného dôkazu je nepochybne neprípustné. Avšak sama skutočnosť, že k výsluchu svedka došlo

v období pred vznesením obvinenia nemá za následok nezákonnosť dôkazu, pokiaľ boli dodržané
všetky relevantné ustanovenia Trestného poriadku významné pre vykonanie tohto úkonu, a rovnako bez
ďalšieho neznamená ani nemožnosť jeho vykonania (tomu podľa názoru súdu nasvedčuje tiež to, že ak
by obvinená/obžalovaná osoba a prokurátor súhlasili s čítaním zápisnice o výsluchu svedka, ku ktorej
došlo pred vznesením obvinenia, možno takúto zápisnicu na hlavnom pojednávaní prečítať podľa § 263

odsek 1 Trestného poriadku - ak neboli porušené ustanovenia Trestného poriadku - aj vtedy, ak by inak
bolo možné tohto svedka na hlavnom pojednávaní vypočuť). Skutočnosť, že došlo k nekontradiktórnemu
výsluchu svedka má (aj vo svetle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva) význam iba z toho
hľadiska, že výrok o vine nemožno založiť výlučne na takomto dôkaze. Iba vtedy ide o porušenie práva
na spravodlivý proces, ak je vina založená na takomto výsluchu svedka, ktorý predstavuje jediný alebo

vo významnej miere rozhodujúci dôkaz. Paradoxne práve prečítanie namietanej zápisnice o výsluchu
svedka umožnilo súdu utvoriť si celkový obraz o osobe svedka Ing. Karola Szépa v súlade s tým, čo
uvádzalaobhajoba.PokiaľideorozhodnutieKrajskéhosúduvŽiline,naktorévtejtosúvislostipoukázala
obhajoba (Jtk 8/09), súd dáva do pozornosti, že uvádzané rozhodnutie neriešilo rovnakú otázku, ako
tomu bolo v tomto prípade, v dôsledku čoho je uvedené rozhodnutie bezpredmetné, k čomu pristupuje aj

už spomenutá rozhodovacia činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva. Na základe vyššie uvedeného
je možné konštatovať, že v tejto časti bola obhajobná argumentácia zjavne neopodstatnená.

Za neopodstatnenú však už nemožno považovať tú časť obhajoby obžalovaných, ktorá bola
zameraná na vecnú stránku posudzovanej trestnej veci. V tejto súvislosti, z hľadiska skutkových

zistení vyplývajúcich z procesu dokazovania, súd považuje za nepochybne preukázané nasledovné
skutočnosti.

Dňa 02.11.2007 bol znalcom Ing. Karolom Szépom (vystupujúcim v procesnom postavení svedka,
nakoľko ním vypracované znalecké posudky neboli zabezpečované pre účely trestného konania

niektorou z procesných strán) vypracovaný písomný znalecký posudok č. 10/2007, v ktorom bola
stanovená všeobecná hodnota technologického zariadenia Mäsozávodu MELEK v sume 42.634.189,-
SK bez DPH (1.415.195,81 Eur).Dňa 23.04.2008 bola medzi spoločnosťou UNICOM JIV s.r.o. W. B. I. S.F.K. W.. S.. podpísaná Zmluva o
termínovanom úvere č. 10/045/08, ktorým bol spoločnosti UNICOM JIV s.r.o. poskytnutý úver vo výške
75.000.000,-Eur. V zmysle ustanovenia 2.2.2. tejto zmluvy bola účelom úveru kúpa časti podniku od K.Í.

J. UNICOM, a to prevádzky mäsokombinátu UNICOM, nachádzajúceho sa v obci Melek v katastrálnom
území Melek. Mäsokombinát Melek bol od K. J. UNICOM kúpený spoločnosťou UNICOM JIV s.r.o. na
základe Zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 14.03.2008, pričom dňa 30.04.2008 bol spísaný medzi K.
J.UNICOMaspoločnosťouUNICOMJIVs.r.o.spísanýProtokoloodovzdaníaprevzatí„mäsokombinátu
Melek“.

Znaleckým posudkom č. 1/2009 menovaný znalec na základe objednávky spoločnosti UNICOM JIV
s.r.o. zo dňa 06.02.2009 stanovil všeobecnú hodnotu technológie a strojového zariadenia Mäsozávodu
MELEK na sumu 50.233.800,-SK bez DPH (1.667.456,-Eur).

Dňa 17.02.2009 bol spoločnosti UNICOM JIV, s.r.o., v ktorej mene ako konatelia konali obžalovaní U.. O.
I.W.U..U.Y.,dodanýkúterLASKA-KU500/LD(ďalejlen„Kuter“),atospoločnosťouSLOV-ITALspol.s
r.o.nazákladeústneuzavretejkúpnejzmluvymedzitýmitospoločnosťami.Kjejpísomnémuvyhotoveniu
podľa dátumu na nej uvedenému malo dôjsť dňa 10.02.2009, avšak vykonaným dokazovaním nebolo
vyvrátené tvrdenie obžalovaných, podľa ktorého písomná kúpna zmluva bola vyhotovená až v roku

2012 a bola svedkom F. T. antidatovaná. Naopak, skutočnosť uvádzaná obžalovanými vyplýva z textu
sms správ medzi obžalovaným IE.. U. Y. W. F. T., konkrétne z sms správy zo dňa 30.05.2012 a zo
dňa 04.06.2012, z ktorých je evidentné, že k podpisu zmluvy došlo až niekedy v júni roku 2012, resp.
neskôr. Prepis textu uvedených sms správ je zachytený v Notárskej zápisnici sp. zn. N 324/2014, NZ
19404/2014,NCRLs19793/2014.Zuvedenéhologickyvyplýva,žeanifaktúranadruhúčasťkúpnejceny

za predmetný kuter nebola a ani nemohla byť vystavená v období predchádzajúcom vstupu UNICOM
JIV s.r.o. do záväzkového vzťahu s poškodenou spoločnosťou. To však nič nemení na skutočnosti, že
kúpna cena bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá na sumu 12.000,-Eur plus DPH, pričom prvá
časť kúpnej ceny v sume 1.000,-Eur plus DPH mala byť zaplatená v deň odovzdania stroja a druhá
časť kúpnej ceny v sume 11.000,-Eur plus DPH po uplynutí záručnej doby, ktorá bola medzi zmluvnými

stranami dohodnutá na 42 mesiacov (3,5 roka).

Dňa 23.02.2009 bol znalcom Ing. Karolom Szépom písomne vypracovaný Doplnok č. 2/2009 k
znaleckému posudku č. 1/2009, ktorého predmetom bolo stanovenie všeobecnej hodnoty zariadenia na
prípravu mäsa na výrobu mäsiarskych výrobkov (Kúter), stroj na nastrekovanie mäsa a vákuová balička

hotových výrobkov. V rámci záveru znaleckého posudku znalec stanovil všeobecnú hodnotu týchto
zariadení na sumu 539.412,-Eur bez DPH (z toho Kúter na sumu 463.367 Eur, Nastrekovačku IR 56 na
sumu43.445,-EuraBaličkuvákuovúnasumu32.500,-Eur)avšeobecnúhodnotuhodnotenýchzariadení
v Posudku č. 1/2009 bez časového vplyvu po zohľadnení tohto doplnku na sumu 2.206.868,-Eur bez
DPH. Tomuto doplnku predchádzala objednávka spoločnosti UNICOM JIV s.r.o. zo dňa 19.02.2009

na stanovenie hodnoty technológie Mäsozávodu Melek po zohľadnení stanovenia hodnoty uvedených
zariadení.

Spoločnosť UNICOM JIV, s.r.o. tento kuter zaradila v rámci účtovníctva do svojho majetku dňa
28.02.2009 s uvedením obstarávacej ceny 463.367,19 Eur k roku 1996.

Následne dňa 08.06.2009 bola znalcom Ing. Karolom Szépom vypracovaná Oprava č. 9/2009 k
Doplnku č. 2/2009 k znaleckému posudku č. 1/2009. V jej rámci znalec vykonal opravu pri výpočte
všeobecnej hodnoty technologického zariadenia mäsozávodu Melek tak, že stanovil všeobecnú hodnotu
už uvedených zariadení na sumu 565.238,-Eur bez DPH (z toho Kúter na sumu 463.367 Eur,

Nastrekovačku IR 56 na sumu 69.271,-Eur a Baličku vákuovú na sumu 32.600,-Eur) a všeobecnú
hodnotu hodnotených zariadení v Posudku č. 1/2009 bez časového vplyvu po zohľadnení tohto doplnku
na sumu 2.232.694,-Eur bez DPH.

Na základe iniciatívy poškodenej spoločnosti, za ktorú vystupoval U.. K. Z.C.T. pri kontaktovaní

obžalovaných ohľadne ich záujmu o úžitkové vozidlá, o ktorom sa dozvedel (nie od obžalovaných),
kúpnou zmluvou KSC/09/00305 kúpila spoločnosť IMPULS-LEASING Slovakia s.r.o. od spoločnosti
UNICOM JIV s.r.o. predmetný kúter za sumu 551.406,73 Eur s DPH. Následne bola dňa 30.07.2009
uzatvorená Leasingová zmluva číslo LZC/09/00305 medzi uvedenými spoločnosťami, kde IMPULS-LEASING Slovakia s.r.o. vystupoval ako prenajímateľa a UNICOM JIV s.r.o. ako nájomca, pričom
predmetom nájmu bol práve uvedený kúter. Prvá zvýšená splátka predstavovala sumu 275.703,37 Eur
a ďalej sa malo nájomné platiť po dobu 48 mesiacov v sume 6.809,81 Eur. Leasingovými zmluvami číslo

LZC/09/00290, LZC/09/00291, LZC/09/00292, LZC/09/00293 boli zo strany IMPULS-LEASING Slovakia
s.r.o. poskytnuté do nájmu spoločnosti UNICOM JIV s.r.o. 4 vozidlá zn. IVECO Daily. Na zabezpečenie
pohľadávok vyplývajúcich z uvedených leasingových zmlúv (vozidlá) boli s dlžníkom uzatvorené
Dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke č. ZMC/09/00290, ZMC/09/00291, ZMC/09/00292 a
ZMC/09/00293. Tu je na mieste uviesť, že spoločnosti IMPULS-LEASING Slovakia s.r.o. boli zo strany

obžalovaných predložené protokolom o zaradení technológie do účtovníctva spoločnosti UNICOIV JIV,
s.r.o., v ktorom bol uvedený dátum obstarania technológie (kúpou dňa 28.02.2009) a obstarávacia cena
(463.367,19,-Eur) a doplnok č. 2/2009 k znaleckému posudku 1/2009 znalca Ing. Karola Szépa (podľa
ktorého mala všeobecná trhová hodnota technológie, ktorá bola predmetom leasingu, predstavovať
hodnotu 463.367,-Eur).

Po uzatvorení uvedených zmlúv došlo k vzájomnému započítaniu záväzkov a pohľadávok medzi
uvedenými spoločnosťami, pričom rozdiel medzi pohľadávkami predstavoval sumu 163.660,18 Eur,
ktorá bol zároveň záväzkom spoločnosti IMPULS-LEASING Slovakia s.r.o.. Táto suma bola následne
poukázaná na účet spoločnosti UNICOM JIV s.r.o. dňa 07.08.2009, o čom svedčí výpis z účtu tejto
spoločnosti.

Listom zo dňa 07.12.2009 adresovaným spoločnosti IMPULS-LEASING Slovakia s.r.o. požiadala
spoločnosť UNICOM JIV s.r.o. o zrušenie leasingových zmlúv (týkajúcich sa daných vozidiel) vrátením
predmetov leasingu. Listami zo dňa 16.04.2010 spoločnosť IMPULS-LEASING Slovakia s.r.o. odstúpila
od uvedených leasingových zmlúv z dôvodu omeškania so zaplatením leasingových splátok. Písomným

podaním zo dňa 31.12.2009 spoločnosť IMPULS-LEASING Slovakia s.r.o. odstúpila od Leasingovej
zmluvy č. LZC/09/00305, a to z dôvodu omeškania so zaplatením leasingových splátok v celkovej
sume 20.719,05 Eur. Dňa 05.10.2010 došlo k fyzickému prevzatiu stroja - Kútra zástupcom spoločnosti
IMPULS-LEASINGSlovakias.r.o.,očomsvedčíProtokoloodovzdaníaprevzatípredmetufinancovania.

Znaleckým posudkom č. 297/2010 vypracovaným znalcom Ing. Petrom Rosenbergerom dňa 09.06.2010
(pre poškodenú spoločnosť) bola stanovená objektivizovaná všeobecná hodnota strojového zariadenia
- kútra na sumu 1.519,-Eur bez DPH (1.807,61 Eur s DPH). Znaleckým dokazovaním, a to na
základe znaleckého posudku č. 1/2015 vypracovaného dňa 08.01.2015 znalcom prof. Ing. Miroslavom
Bošanským, PhD., bolo skutočne potvrdené a preukázané, že technická hodnota kutra predstavovala

sumu 4.500,-Eur bez DPH a jeho všeobecná hodnota bola stanovená na sumu 1.620,-Eur bez DPH
(1.927,80 Eur s DPH). Znalec sa v rámci svojich úloh vyjadril tiež v tom smere, že postup Ing. Karola
Szépa pri stanovení všeobecnej hodnoty kutra bol jednoznačne nesprávny a v rozpore s ustanoveniami
vyhlášky č. 492/2004 Z. z., ako aj v rámci postupu pri zisťovaní relevantných údajov o zariadení (vrátane
roku výroby).

Spoločnosť IMPULS-LEASING Slovakia s.r.o. speňažila predmetný kúter jeho predajom spoločnosti
ENZA s.r.o. za sumu 1.844,-Eur.

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 07.03.2013, č. k. 16C/287/2009-831 bolo vyslovené,

že je daná zodpovednosť odporcu (Slovenská republika - Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja
vidieka Slovenskej republiky) za škodu spôsobenú navrhovateľovi (JUDr. Vladimír Pavlov - správca
konkurznej podstaty úpadcu UNICOM JIV s.r.o.) nesprávnym úradným postupom orgánov štátu s
tým, že o výške nároku na náhradu škody a o trovách konania bude rozhodnuté v konečnom
rozsudku. V odôvodnení rozsudku sa okrem iného konštatuje, že na požiadavky Vladimíra Trubíniho

bola dňa 28.03.2008 pracovníkmi Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Nitra vykonaná
kontrola na schvaľovanie prevádzkarne Melek 231, pričom podľa záverov kontroly prevádzkareň
Trubíni UNICOM, Melek 231 spĺňala pre príslušnú činnosť všetky hygienické požiadavky. Rozhodnutím
zo dňa 31.03.2008 číslo 581/2008 Regionálna veterinárna a potravinová správa Nitra schválila
prevádzkovateľovi potravinárskeho podniku Vladimír Trubíni UNICOM prevádzkareň Melek 231 na

vykonávanie príslušných činností. Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky pridelila
uvedenému prevádzkovateľovi schvaľovacie číslo 4031 v kombinácii so skratkou SK alebo s názvom
SLOVENSKÁ REPUBLIKA a so skratkou ES. Rozhodnutím zo dňa 02.05.2008 číslo 878/2008
Regionálna veterinárna a potravinová správa Nitra schválila prevádzkovateľovi potravinárskeho podnikuUNICOM JIV s.r.o. prevádzkareň UNICOM JIV s.r.o., Melek 231 na vykonávanie príslušných činností.
Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky pridelila uvedenému prevádzkovateľovi
vyššie uvedené schvaľovacie číslo spolu s uvedenými skratkami. Dňa 23.10.2008 bol uskutočnený audit

Generálnym riaditeľstvom pre zdravie a spotrebiteľov Európskej komisie aj v prevádzkarni Melek, pričom
v internom zázname - Špecifický audit DG SANCO 2008-7815 sa konštatuje krížová kontaminácia v
danej prevádzkarni. V tejto súvislosti bolo zistené, že daná prevádzkareň bola schválená bez splnenia
podmienok okresným úradníkom pred odchodom do dôchodku a 1 mesiac pred predajom prevádzkarne.
Ďalšími kontrolami vykonanými zamestnancami Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Nitra boli

konštatované nedostatky, čo napokon viedlo k tomu, že Regionálna veterinárna a potravinová správa
Nitrarozhodnutímzodňa24.10.2011číslokonania1770/2011prevádzkovateľovipodniku,prevádzkareň
UNICOMJIVs.r.o.,Melek231vplnomrozsahuzrušilaRozhodnutieoschválenítejtoprevádzkarne,číslo
konania 878/2008 vydané Regionálnou veterinárnou a potravinovou správou Nitra zo dňa 02.05.2008
na vykonávanie príslušných činností. V odôvodnení rozsudku súd na základe zistených skutočností
konštatoval, že pri jednotlivých schvaľovaniach prevádzky došlo zo strany Regionálnej veterinárnej

a potravinovej správy Nitra k nesprávnemu úradnému postupu, pričom pri kontrole dňa 07.09.2011
konštatovali, že v prevádzke nie je možná výroba z dôvodu ohrozenia potravinovej bezpečnosti a
napokon zastavili prevádzkovú činnosť, čím potvrdili bez ďalšieho, že prevádzka nevyhovovala ani v
marci 2008 a ani v máji 2008. Záverom súd vyslovil danosť právneho základu nároku navrhovateľa.
Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 14.08.2013, č. k. 2Co/287/2013-874 bol uvedený

rozsudok potvrdený. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.07.2014, sp. zn.
2 Cdo 153/2014 bolo dovolanie žalovaného odmietnuté. Následne uznesením Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 30.06.2015, sp. zn. 2 M Cdo 11/2014 (na základe mimoriadneho dovolania
generálneho prokurátora Slovenskej republiky) boli rozsudky súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu
zrušené a vec bola vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie. Hoci bolo toto uznesenie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky zrušené Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 18.10.2016,
č. k. III. ÚS 408/2016-97 vo výroku v bode 2. zrušené a vec vrátená Najvyššiemu súdu Slovenskej
republiky na ďalšie konanie, Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 31.01.2017, sp. zn.
2 M Cdo 1/2017 opätovne oba uvedené rozsudky zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Bratislava I na
ďalšie konanie.

Ďalejmožnovsmerepreukázanýchskutočnostípoukázaťajnato,žepísomnosťouspoločnostiUNICOM
JIV s.r.o. zo dňa 17.12.2009 bolo oznámené, že aj od 01.01.2010 sa nič nemení na pozastavení
porážania zvierat v mäsokombináte Melek.

Z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní taktiež vyplýva, že obžalovaní sa minimálne tri
krát (dva krát v roku 2008 a jeden krát v roku 2009) listami adresovanými Vladimírovi Trubínimu a jeho
právnemu zástupcovi snažili riešiť dohodou situáciu, v rámci ktorej im pri predaji časti podniku neboli
oznámenénedostatky,ktorébolizistenéšpeciálnymauditomDGSANCO2008-7815spojenéhosmisiou
EÚ.

Napokon za nepochybný je možné považovať aj ten fakt, že uznesením Okresného súdu Košice I sp.
zn. 26R/4/2011 zo dňa 26.08.2011 bol na majetok spoločnosti UNICOM JIV s.r.o. vyhlásená konkurz a
za správcu bol ustanovený JUDr. Vladimír Pavlov.

Vyššie uvedené skutočnosti v podstate ani neboli medzi procesnými stranami sporné a spochybňované,
možno iba s výnimkou existencie písomnej kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi spoločnosťou SLOV-
ITAL spol. s r.o. a UNICOM JIV s.r.o, predmetom ktorej bola kúpa kutra, a to v časovom
období predchádzajúcom uzatvoreniu zmlúv medzi spoločnosťami IMPULS-LEASING Slovakia s.r.o.
a UNICOM JIV s.r.o. Skutočnosť, že kúpna zmluva ohľadne daného predmetu kúpy (kuter) nebola v

uvedenom čase uzatvorená na základe písomnej zmluvy, ale k písomnej kúpnej zmluve došlo až v roku
2012 s antidatovaním dňa jej vyhotovenia (k uzavretiu kúpnej zmluvy tak došlo ústne), a teda pravdivosť
vyjadrení obžalovaných v tejto otázke, podporuje nielen následne v konaní pred súdom uskutočnená
výpoveď svedka Oreste Calzolariho, ale aj prepis sms správ medzi obžalovaným Ing. Igorom Zaťkom a
menovaným svedkom. Samotný text písomnej kúpnej zmluvy vyhotovenej v roku 2012 potom vyvoláva

odôvodnenú pochybnosť aj v tom smere, či v čase pred vstupom spoločnosti UNICOM JIV s.r.o. do
záväzkového vzťahu so spoločnosťou IMPULS-LEASING Slovakia s.r.o., bola zo strany spoločnosti
SLOV - ITAL spol. s.r.o vystavená faktúra na druhú časť kúpnej ceny, ktorej splatnosť bola viazaná na
uplynutie dohodnutej záručnej doby (3, 5 roka) od odovzdania kutra. Vzhľadom na uvedené je možnéuzavrieť, že ani takáto faktúra v uvedenom rozhodnom čase vystavená nebola. Tento fakt v konečnom
dôsledku potvrdil aj sám svedok Oreste Calzolari, keď na hlavnom pojednávaní uviedol, že ide o faktúru
z roku 2012.

Tieto skutočnosti vrátane ostatných vyššie uvedených majú taktiež nezanedbateľný význam pre záver
súdu o tom, či bola u oboch obžalovaných naplnená subjektívna stránka stíhaného obzvlášť závažného
zločinuakojehoobligatórnehozákonnéhoznaku,nakoľkoprokurátorexistenciuzavineniaobžalovaných
stavia okrem iného aj na tom, že obžalovaní nepredložili poškodenej spoločnosti danú - písomnú -

kúpnu zmluvu a ani faktúru, z ktorých by bola zrejmá kúpna cena, za ktorú obžalovaní, resp. spoločnosť
UNIVOM JIV s.r.o. daný kuter skutočne kúpila.

Vzhľadom na takto zistené skutočnosti je evidentné, že obžalovaní písomnú kúpnu zmluvu a faktúru
poškodenej spoločnosti predložiť (a teda ani zatajiť) nemohli jednoducho preto, že v danom čase
(pred alebo počas uzatvárania jednotlivých zmlúv so spoločnosťou IMPULS-LEASING Slovakia s.r.o. a

vzniku daného záväzkového vzťahu)) tieto dokumenty neexistovali. Okrem toho, z výpovede zástupcu
poškodenej spoločnosti vyplýva, že ani žiadnu kúpnu zmluvu a faktúru od spoločnosti UNICOM JIV
s.r.o. nežiadali a na kúpnu cenu sa ani nepýtali s odôvodnením, že už mali protokol o zaradení majetku
do účtovníctva a znalecký posudok. Zástupca poškodenej spoločnosti Mgr. Matej Nováček pri svojom
výsluchu na hlavnom pojednávaní taktiež uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by sa niekto z ich

spoločnosti dotazoval na otázku uzavretia kúpnej zmluvy spoločnosti UNICOM JIV s.r.o. s dodávateľom.
Za týchto okolností preto určite nemožno usudzovať na úmysel obžalovaných zatajovať poškodenej
spoločnosti kúpnu cenu, za ktorú kuter nadobudli, ako aj reálnu hodnotu kutra a tým aj úmysel uviesť ju
do omylu (ohľadne hodnoty daného stroja), čo je podporené aj ďalšími vo veci vykonaným dôkazmi.

V tomto smere za významné, plne opodstatnené a ničím nevyvrátené možno považovať tie obhajobné
tvrdenia obžalovaných, v rámci ktorých poukazovali na okolnosti, za ktorých k uzavretiu jednotlivých
zmlúv s poškodenou spoločnosťou z ich strany došlo. Neboli to totiž obžalovaní, ktorí oslovili poškodenú
spoločnosť za účelom rokovaní a záujmu o uzavretie obchodu. Nielen z ich konzistentných výpovedí, ale
aj z výpovede svedka Ing. Vladislava Pechočiaka, ktorý vystupoval za spoločnosť IMPULS-LEASING

Slovakia s.r.o., vyplýva pravý opak. Menovaný svedok v prípravnom konaní totiž vypovedal (zápisnica
o jeho výpovedi bola na hlavnom pojednávaní prečítaná v súlade s § 263 odsek 1 Trestného poriadku),
že sa jednaní so spoločnosťou UNICOM JIV s.r.o. zúčastnil osobne z dôvodu, lebo sa snažil o získanie
spoločnosti AUTO - IMPEX spol. s r.o. ako klienta a z tohto dôvodu bola daná snaha z ich strany vyjsť
v ústrety spoločnosti UNICOM JIV s.r.o.. Na tomto základe sám spoločnosti UNICOM JIV s.r.o. navrhol,

či nemajú v majetku spoločnosti nejaké hodnotné zariadenie, ktoré by sa dalo spätne „preleasovať“.
Z jeho výpovede nepochybne vyplýva, že sa sám a iniciatívne dostavil do sídla spoločnosti UNICOM
JIV, s.r.o., resp. miesta, kde sa nachádzal aj daný kuter, pričom ohľadne výšky akontácie sám navrhol
spôsob, akým im môže poškodená spoločnosť poskytnúť úžitkové vozidlá (formou spätného leasingu
a zábezpeky aj prostredníctvom nejakého hodnotného zariadenia). Tvrdenie obžalovaného Ing. Juraja

Birica, že si menovaný svedok kuter aj obhliadol a odfotil mobilom, nebolo vyvrátené a za spochybnené
ho nemožno považovať ani vo svetle vyjadrenia svedka Pechočiaka, ktorý v podstate poprel, že by
predmetný kuter osobne videl. Ak sa totiž tento svedok dostavil na miesto, kde bol kuter zložený, ťažko
si možno rozumne predstaviť, že by si čo len zbežne tento stroj nepozrel napriek tomu, že sa ponáhľal.
Jeho vyjadrenie v tejto časti je potrebné vnímať z hľadiska jeho možnej zodpovednosti za porušenie

povinnostivovzťahukpoškodenejspoločnosti,prektorúkonal.Vtomtosmerejenezanedbateľnéajjeho
tvrdenie, že uvedená spoločnosť už spoluprácu s ním nemienila predĺžiť. V konečnom dôsledku nebolo
nijakým spôsobom preukázané, že by obžalovaní nemienili, resp. priam bránili svedkovi Pechočiakovi
sa so stavom daného kutra oboznámiť. V neposlednom rade, poškodená spoločnosť mala k dispozícii
fotodokumentáciu obsiahnutú v znaleckom posudku, z ktorej by bolo možné aspoň čiastočne na stav

kutra usudzovať.

Za týchto okolností, kedy si poškodená spoločnosť, poznajúc stav kutra, pri aspoň minimálnej miere
obozretnosti (ktorú od podnikateľského subjektu pri vstupe do záväzkovo-právnych vzťahov možno
očakávať) mohla kedykoľvek zistiť alebo overiť hodnotu daného stroja, si súd nevie logicky predstaviť,

že by sa obžalovaní, pokiaľ by mali podvodný úmysel, v podstate iba spoľahli na absolútnu nečinnosť
poškodenej spoločnosti, a to aj napriek tomu, že sa táto spoločnosť mohla prostredníctvom Vladislava
Pechočiaka osobne, ale aj cez fotodokumentáciu obsiahnutú v znaleckom posudku, resp. jeho Doplnku
č. 2/2009, oboznámiť s tým, o aký stroj ide a v akom stave sa nachádza.Ďalej do popredia a v prospech obžalovaných vystupuje ďalšia skutočnosť, a to, že na zabezpečenie
svojej pohľadávky mohol poškodený použiť iné takmer nové technické zariadenia (nastrekovačku a

baličku), ktorých hodnota síce bola nižšia, ale svojou hodnotou stanovenou v Doplnku č. 2/2009, resp.
jeho Opravy č. 9/2009 by pre poškodenú spoločnosť plne postačovala, a to napríklad aj na pokrytie 50%
akontácie vo vzťahu k uvedeným štyrom vozidlám. O týchto zariadeniach, ako aj o tom, že ide o novšie
zariadenia, poškodená spoločnosť nepochybne musela mať vedomosť, a to minimálne z uvedeného
Doplnku č. 2/2009. Poškodená spoločnosť, za ktorú vystupoval Vladislav Pechočiak si však vybrala

predmetný kuter, čo vzhľadom na jeho uvádzanú hodnotu logicky mohlo byť motivované výškou provízie
pre zainteresované osoby konajúce v mene spoločnosti IMPULS-LEASING Slovakia s.r.o., ktorej výška
je nepochybne vyššia, ak je vyššia suma vyplývajúca z uzavretého obchodu. To napokon potvrdil aj
zástupca poškodenej spoločnosti Mgr. Matej Nováček, keď uviedol, že odmena zamestnanca závisí
aj od výšky hodnoty predmetu leasingu. Zo žiadneho vo veci vykonaného dôkazu nevyplýva, že by to
boli práve obžalovaní Ing. Juraj Biric a Ing. Igor Zaťko, ktorí by poškodenej spoločnosti navrhovali ako

predmet zabezpečenia inkriminovaný kuter. Opätovne súd uvádza, že v nijakom smere nebola vyvrátená
obhajoba obžalovaných, že poškodená spoločnosť mala možnosť sa so stavom kutra oboznámiť a že
sa s jeho stavom prostredníctvom osoby Vladislava Pechočiaka aj skutočne oboznámila.

Vyššie uvedené závery nepochybne vyplývajú aj z výpovede zástupcu poškodenej spoločnosti Mgr.

Mateja Nováčeka, ktorý na hlavnom pojednávaní uviedol, že obsah znaleckého posudku im bol známy,
že z výpovede svedka Pechočiaka možno vyvodzovať, že sa so stavom kutra mal možnosť oboznámiť,
ako aj to, že nemá vedomosť o tom, že by spoločnosť UNICOM JIV s.r.o. zatajovala stav daného kutra.
Okrem toho menovaný zástupca poškodenej spoločnosti uviedol aj to, že podľa jeho vedomostí sa
spoločnosť IMPULS-LEASING Slovakia s.r.o. oboznámila s obsahom dodatku č. 2/2009, pričom jeho

súčasťou sú aj obrazové prílohy a preto má za to, že poškodená spoločnosť mala mať o tejto obrazovej
prílohy vedomosť. Na tieto vyjadrenia zástupcu poškodenej spoločnosti obhajoba celkom správne a
logicky poukazovala odôvodňujúc tým neudržateľnosť záveru o úmysle obžalovaných niečo tajiť a
zamlčovať v snahe uviesť niekoho do omylu (pre vysvetlenie je potrebné uviesť, že v trestnoprávnom
zmysle sa uvedením do omylu iného rozumie aj zatajenie rozhodujúcej skutočnosti /rozhodujúcej vo

významnej miere/, ktorej znalosť by zásadným spôsobom ovplyvnila konanie tejto inej osoby). Stav
daného kutra nebol zo strany obžalovaných zatajovaný ani neskôr, keď ho prišiel obhliadať svedok
Hríň so znalcom Rosenbergerom, nakoľko prvý z menovaných na hlavnom pojednávaní uviedol, že
obžalovaní boli v tomto smere plne súčinný. Tento svedok tiež uviedol, že z daného stroja trčali nejaké
káble a vyzeral dosť zdevastovaný. Ak by obžalovaní (v ktorých prípade ide o vysokoškolsky vzdelané

osoby) boli skutočne vedení úmyslom obohatiť sa na úkor iného jeho uvedením do omylu, nedáva takáto
súčinnosť obžalovaných veľký zmysel. Naopak, bolo by možné očakávať ich snahu (a to prípadne aj
následnú pri uvedenej obhliadke) nejako, aspoň na prvý pohľad, uvedený devastačný stav kutra nejako
zmierniť.

V uvedených súvislostiach je potrebné poukázať aj na ďalší fakt, a to, že návrh zmlúv vypracovala
samotná spoločnosť IMPULS LEASIN Slovakia s.r.o., čo znovu potvrdil aj svedok - zástupca poškodenej
spoločnosti Mgr. Matej Nováček, ktorý popri tom dodal, že uvedená zmluva bola z ich strany uzavretá
dobrovoľne a nikto ich k jej uzavretiu nenútil. Tvrdenie obžalovaného Ing. Juraja Birica, že stroj na
spätnýleasingsivybralapoškodenáspoločnosť,žezmluvnúcenustanovilaavšetkyzmluvnépodmienky

vypracovala poškodená spoločnosť bez toho, aby s nimi niekto predtým vôbec hovoril, nielenže nebola
vyvrátená, ale ju nikto ani nerozporoval, a to dokonca ani samotný zástupca poškodeného. Pritom
poškodenou spoločnosťou stanovená suma značne prevyšovala potrebu na prefinancovanie 50%- nej
akontácie na úžitkové automobily IVECO, čo náležite dokumentujú aj listinné dôkazy. Táto okolnosť
len podčiarkuje záujem samotnej poškodenej spoločnosti, resp. jej zamestnancov zainteresovaných

na danom obchode, aby suma vyplývajúca z uzavretého obchodu bola čo najvyššia, nakoľko v takom
prípade by bola vyššia aj suma provízie za jeho uskutočnenie.

Pokiaľideoďalšiedokazovanéskutočnostivýznamnézhľadiskaustáleniaexistenciealeboneexistencie
požadovanej formy zavinenia súd konštatuje, že vykonaným dokazovaním bolo tiež preukázané, že

výpoveď svedka Ing. Karola Szépa bola plná zavádzajúcich tvrdení a dokonca neprávd, pričom medzi
jeho jednotlivými výpoveďami sa vyskytli zjavné a nie nepodstatné rozpory. Tu stačí skutočne poukázať
predovšetkým na tú relevantnú časť obhajoby obžalovaných, v zmysle ktorej tvrdenia znalca Ing. KarolaSzépa ohľadne objednávky Dodatku č. 2/2009, dôvodu, pre ktorý si obžalovaný mali tento dodatok
objednať, ale aj iné jeho vyjadrenia, boli vyvrátené produkovanými dôkazmi.

Čo sa týka tvrdenia menovanej osoby, že dôvodom vyžiadania Doplnku č. 2/2009 bolo poskytnutie
úverových prostriedkov, súd poznamenáva, že jediným úverom, ktorý podľa vyjadrenia znalca mohol
prichádzať do úvahy, bol úver, ktorý už bol spoločnosti UNICOM JIV s.r.o. zo strany DEXIA banky, a.
s. (teraz Prima banka, a. s.) dávno poskytnutý. To nepochybne vyplýva z listinných dôkazov, konkrétne
zo Zmluvy o predaji časti podniku, Zmluvy o termínovanom úvere a iných. Uvedené tvrdenie osoby

Ing. Karola Szépa tak nezodpovedá skutočnosti, pričom vzhľadom na časové obdobie vyhotovenia
tohto Doplnku neprichádza do úvahy záver, v rámci ktorého si obžalovaní vyžiadali tento Dodatok za
účelom ho predložiť poškodenej spoločnosti v úmysle uviesť ju do omylu ohľadne všeobecnej hodnoty
kutra. V danom období totiž vôbec nebola na pretrase možnosť vstupu do zmluvných vzťahov medzi
spoločnosťou UNICOM JIV s.r.o a IMPULS-LEASING Slovakia s.r.o.

Za obhajobou vyvrátené možno považovať aj to vyjadrenie Ing. Karola Szépa, v rámci ktorého uviedol,
že objednávku na vypracovanie Doplnku č. 2/2009 s tabuľkou so zoznamom strojov a s poskytnutím
údajov mu mal podpísať obžalovaný Ing. Juraj Biric v kancelárii znalca pred vyhotovením tohto doplnku.
Tátoskutočnosťbolanepochybnevyvrátenáargumentamiobžalovaných,ktorébolipodporenélistinnými
dôkazmi, nakoľko v takom prípade by sa v rámci uvedeného doplnku nemohla nachádzať objednávka

s očíslovaním strany (číslo strany 6), keďže by obžalovaní nemohli vopred vedieť, že znalec uvedenú
objednávku v rámci svojho doplnku a príloh zaradí práve pod uvedeného číslo strany. Uvedené vyplýva
tiež z toho, že hlavičkový papier objednávky sa nezhoduje s hlavičkovým papierom, ktorý spoločnosť
UNICOM JIV s.r.o. skutočne používala v písomnom styku, ako aj z ručne písomného textu na znaleckom
posudku (predmetnom doplnku) predloženého zo strany obžalovaných. Na základe uvedeného niet

preto dôvodu neveriť obžalovaným, že znalec Ing. Karol Szép si objednávku vyhotovil sám, túto si
nechal následne potvrdiť obžalovaným Ing. Jurajom Biricom v mäsokombináte Melek a že samotní
obžalovaní žiadne zavádzajúce a nepravdivé údaje znalcovi neposkytovali. Naopak, ich vyjadrenia
boli dostatočne presvedčivo a vo viacerých smeroch potvrdené aj ostatnými vo veci vykonanými
dôkazmi. Obžalovaný Ing. Juraj Biric logickým, presvedčivým a ničím nespochybneným spôsobom

vysvetlil skutočné dôvody, pre ktoré žiadal o znalecký posudok č. 1/2009 (prechod na menu euro),
jeho doplnok a následne aj opravu doplnku. Predovšetkým pokiaľ ide o predmetný doplnok, možno
prisvedčiť tvrdeniu obžalovaného Ing. Juraja Birica, že požiadavka z ich strany bola založená na
chybe znaleckého posudku č. 1/2009 zapríčinenej tým, že znalec neprišiel obhliadnuť stroje (pred
vypracovaním znaleckého posudku č. 1/2009, nie jeho doplnku), v dôsledku čoho sa dva nové stroje

(nastrekovačka a balička) do tohto aktualizovaného posudku nedostali. Skutočnosť, že znalec neprišiel
dané stroje ohliadať je dokumentovaná identickou fotodokumentáciou, aká bola použitá aj v znaleckom
posudku z roku 2007. Ďalej je možné uviesť, že v čase pred vyhotovením doplnku č. 2/2009 bol
spoločnosti UNICOM JIV s.r.o doručený aj predmetný kuter, preto logicky mohol byť znalec požiadaný aj
o stanovenie hodnoty tohto zariadenia v rámci uvedeného doplnku. Ing. Karol Szép sa pritom (vzhľadom

na požiadavku obžalovaných) s predmetným kutrom a jeho stavom vrátane ostatných dvoch zariadení
evidentne oboznámil, o čom svedčí vyhotovená fotodokumentácia použitá v rámci ním uskutočneného
znaleckého skúmania.

Ako už bolo uvedené, v tomto trestnom konaní nebolo preukázané, že by obžalovaní alebo jeden

z nich uvádzali Ing. Karolovi Szépovi pre účely vypracovania Doplnku č. 2/2009 obstarávaciu cenu
kutra v sume 26.000.000,-Sk, avšak tu je potrebné zdôrazniť, že aj keby tak urobili, nezbavovalo
by to znalca povinnosti postupovať v zmysle svojich povinností, ktoré mu ukladali zisťovať potrebné
údaje a stanoviť všeobecnú hodnotu kutra bez ohľadu na informácie a údaje poskytnuté mu zo strany
objednávateľa. Tu sa veľmi jasne a zrozumiteľne vyjadril znalec prof. Bošanský, ktorý pri výsluchu

na hlavnom pojednávaní konštatoval, že znalec sa nemôže spoľahnúť na cenu, ktorú uvádza pre
účely znaleckého skúmania objednávateľ, resp. na cenu uvedenú týmto objednávateľom, ale znalec
musí uvedené skutočností objektivizovať'. Pritom znalec prof. Bošanský, ako aj svedok Rosenberger
vyvrátili tvrdenie obžaloby, v zmysle ktorého bol výsledok znaleckého skúmania stanovený Ing. Karolom
Szépom zákonite v rozpore so skutočnosťou z dôvodu nepravdivých údajov poskytnutých znalcovi

obžalovanými (poskytnutie informácie o cene stroja v sume 26.000.000,-Sk), nakoľko z ich výsluchu
na hlavnom pojednávaní je zrejmé, že ak by také údaje obžalovaní aj poskytli, nemalo by to vplyv na
stanovenie všeobecnej hodnoty kutra za predpokladu, že by znalec postupoval správne, resp. ak byznalec postupoval správne, k ním stanovenému záveru ohľadne všeobecnej hodnoty kutra by v nijakom
smere nemohol dospieť.

Vo vzťahu k evidentne nesprávnemu postupu znalca Szépa nie je v spojitosti s otázkou zavinenia
obžalovaných významné, z akého dôvodu tak konal, pričom tento dôvod už nie je ani možné zistiť,
nakoľko Ing. Karol Szép zomrel. Menovaný znalec mohol postupovať nesprávne z rôznych dôvodov
(napríklad jednoducho aj preto, že si chcel iba „zľahčiť“ prácu), ktoré v nijakom smere nemuseli súvisieť
s konaním obžalovaných. Nezistenie motívu konania u menovanej osoby tak bez ďalšieho nemôže ísť

na vrub obžalovaných a v kontexte všetkých preukázaných skutočností nie je náležité klásť otázku, kto
v konečnom dôsledku mal zo záverov daného Doplnku č. 2/2009 prospech.

Na tomto mieste súd považuje za potrebné doplniť, že obžalovaní nemali dôvod a ani povinnosť skúmať
závery, ku ktorým v rámci svojej znaleckej činnosti dospel Ing. Karol Szép, a to ani s ohľadom na
samotnú kúpnu cenu stroja, za ktorý ho nadobudli do vlastníctva od spoločnosti SLOV - ITAL s.r.o. Kúpna

cena akejkoľvek veci totiž nemusí byť totožná s jej skutočnou hodnotou a od tejto sa môže výrazne
odlišovať. Kúpna cena je vecou a výsledkom dohody zmluvných strán. Samotná skutočnosť, že v danom
prípade bola kúpna cena kutra medzi spoločnosťami SLOV-ITAL s.r.o a UNICOM JIV s.r.o. dohodnutá na
12.000,-Eur plus DPH, v kontexte menovaným znalcom určenej všeobecnej hodnoty kutra nevypovedá
nič o úmysle obžalovaných uviesť do omylu poškodenú spoločnosť IMPULS-LEASING Slovakia s.r.o..

Tu je možné prisvedčiť argumentom obžalovaných, že znalec, ktorý je zapísaný v zozname znalcov,
tlmočníkov a prekladateľov vedenom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky má zákonom
zverené oprávnenia a povinnosti z hľadiska posudzovania odborných otázok a zadávateľ znaleckého
posudku nie je povinný závery v ňom bez ďalšieho skúmať, spochybňovať, prípadne overovať. Kúpna
cena, za ktorú kuter obžalovaní kúpili a ktorá bola výrazne menšia ako znalcom stanovená hodnota tohto

stroja, ešte sama osebe nemusela zakladať pochybnosti obžalovaných o správnosti postupu znalca a
teda ani o tom, že všeobecná hodnota daného stroja je skutočne taká, ako uviedol znalec. Ani medzi
podnikateľskými subjektmi nemožno vylúčiť napríklad aj taký scudzovaní úkon ako je darovanie a v tejto
spojitosti si ťažko možno rozumne predstaviť, že ak by si obdarovaná osoba, resp. v kontexte tohto
prípadu podnikateľský subjekt dal vypracovať znalecký posudok na stanovenie všeobecnej hodnoty

darovanejveci,ktorábybolanatomtozákladestanovenánasumuniekoľkostotisícEur,bolobypotrebné
od neho očakávať, aby si takto stanovenú hodnotu veci dal ďalej preskúmavať iným znalcom (prípadne
iným spôsobom), nakoľko aj tu by mohli u neho vzniknúť pochybnosti, prečo by niekto daroval vec takej
vysokej hodnoty. Pokiaľ by tak neurobil a danú vec by použil na zabezpečenie pohľadávky tretieho
subjektu, pričom by bola zistená oveľa nižšia hodnota tejto veci, bol by v podstate na rovnakom základe,

ako je tomu v tejto trestnej veci, dôvod na vyvodzovanie trestnoprávnej zodpovednosti bez ďalšieho
(najčastejšie pre trestný čin podvodu podľa § 221 Trestného zákona), čo je z hľadiska zásad trestného
práva ako takého, ale najmä z jeho funkcií, ako aj zásad dôkazného konania neudržateľný záver.

Záver o tom, že obžalovaní pri uzatváraní zmluvy s poškodenou spoločnosťou vedeli, že predmet

leasingu nemá hodnotu určenú znalcom Szépim, nemožno bez ďalšieho vyvodzovať iba z toho, že ho
nadobudli za sumu 13.390,-Eur s rokom výroby 1986. Tu je namieste uviesť, že obžalovaní nemali
vedomosť o nefunkčnosti stroja, resp. táto ich vedomosť preukázaná nebola, nakoľko tento stroj po
dodaní spoločnosťou SLOV - ITAL spol. s r.o. zostal na mieste a v stave, v akom bol dodaný (čo okrem
iného vyplýva nielen zo samotných výpovedí obžalovaných, ale má oporu aj vo fotodokumentácii v

znaleckom posudku), pričom sám svedok Oreste Calzolari sa vyjadril v tom smere, že stroj bol funkčný.
Tento svedok pritom na hlavnom pojednávaní tiež uviedol, že hodnota nového stroja bola aj 18.000.000,-
Sk.

Napokonsavrámcivýsledkovvyplývajúcichzvykonanéhodokazovaniasúddostávakzáveromohľadne

dôvodov,prektorénedošlozostranyspoločnostiUNICOMJIVs.r.o.kúhradesvojichzáväzkovvovzťahu
k poškodenej spoločnosti, ktorá skutočnosť má v spojení s ostatnými v tomto rozsudku prezentovanými
dôvodmi význam pre záver o neexistencii úmyslu obžalovaných uviesť poškodenú spoločnosť do
omylu a spôsobiť jej vyššie uvedenú škodu. V tejto spojitosti súd konštatuje, že obžalovaní dohodnuté
splátky začali splácať, avšak z dôvodov, ktoré im nie je možné pričítať k vine, neboli schopní v ich

úhrade pokračovať. Z rozhodnutí súdov a najmä ich odôvodnenia, ktoré sú prezentované na inom
mieste odôvodnenia tohto rozsudku, je zrejmá pravdivosť tvrdení obžalovaných, ktorými poukazovali
na pochybenia Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Nitra pri schvaľovaní prevádzky Melek
231 v období, keď podnik prevádzkujúci túto prevádzku bol majetkom iného podnikateľského subjektunež bol ten, v ktorom funkciu konateľov vykonávali obžalovaní. V tejto otázke zistené skutkové
okolnosti nepochybne svedčia pre záver, že obžalovaní v čase predaja/kúpi časti podniku nemali o
tomto pochybení vedomosť, pričom následné zrušenie rozhodnutia o schválení prevádzkarne viedlo k

zastaveniu príslušných činností, čo znemožnilo spoločnosti UNICOM JIV s.r.o. vykonávať podnikateľskú
činnosť v rozsahu umožňujúcim uhrádzať svoje splatné záväzky a napokon viedlo až k vyhláseniu
konkurzu na majetok tejto spoločnosti. V tejto súvislosti súd uvádza, že nie je vôbec dôležité, či
civilné konanie o náhradu škody uplatňovanú správcom úpadcu bolo právoplatne skončené alebo nie.
Významná je tá skutočnosť, že predmetné skutkové okolnosti neboli v rámci súdnych rozhodnutí a ich

odôvodnenia (vrátane tých rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorými boli rozhodnutia
súdov prvého a druhého stupňa zrušené) v nijakom relevantnom smere spochybnené. Tieto skutkové
okolnosti pritom zohrávajú významnú úlohu pre záver o úmysle obžalovaných obohatiť sa na úkor
poškodenej spoločnosti a v spojení s ostatnými preukázanými skutočnosťami aj pre záver o tom, či
obžalovaní mali úmysel poškodenú spoločnosť uviesť do omylu v príčinnej súvislosti so spôsobením
škody.

V neposlednom rade je pre komplexné posúdenie otázky úmyselného zavinenia obžalovaných
potrebné poukázať tiež na to, že pohľadávka poškodenej spoločnosti bola zabezpečená aj dohodou o
vyplňovacomprávekblankozmenke,vdôsledkučohobyvprípade,žebynedošlokvyhláseniukonkurzu
na majetok spoločnosti UNICOM JIV s.r.o., poškodená spoločnosť mohla svoju pohľadávku uspokojiť aj

iným spôsobom než speňažením daného kutra

Sumarizujúc výsledky vykonaného dokazovania súd konštatuje, že časové súvislosti spojené s kúpou
častipodniku,dátumuuzatvoreniaúverovejzmluvysbankou,dodanímpredmetnéhokutraspoločnosťou
SLOV - ITAL spol. s r.o. a vstupu spoločnosti UNICOM JIV s.r.o do záväzkového vzťahu s poškodenou

spoločnosťou v kontexte ostatných preukázaných skutočností objektívnej povahy nesvedčia pre
existenciu požadovanej formy zavinenia pri trestnom čine podvodu podľa § 221 Trestného zákona. Deň
nadobudnutiapodnikuspoločnosťouUNICOMJIVs.r.o.,dôvodvypracovaniaznaleckéhoposudku,ktorý
evidentne nemohol byť tým dôvodom, ktorý sa snažil prezentovať svedok Ing. Karol Szép, iniciatíva Ing.
Vladislava Pechočiaka a skutočnosť, že nebolo preukázané, že by sa obžalovaní snažili poškodenému

nanútiť ako zábezpeku daný kuter a nie nastrekovačku a baličku, svedčia naopak pre záver opačný, t.
j. že obžalovaní Ing. Juraj Biric a Ing. Igor Zaťko v nijakom smere nemali úmysel poškodenú spoločnosť
uviesť do omylu spôsobom kladeným im obžalobou za vinu.

Vina, resp. existencia úmyselnej formy zavinenia u obžalovaných by totiž okrem iného predpokladala ich

snahu zatajiť všetky rozhodné okolnosti, na základe ktorých by zo strany poškodenej spoločnosti bolo
možné zistiť stav a skutočnú hodnotu daného kutra. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že ani jeden z
obžalovaných nebránili osobe Vladislava Pechočiak, aby sa s predmetným kútrom oboznámil, vyhotovil
si prípadne fotodokumentáciu a urobil si tak skutočnú predstavu o stave kútra v tom smere, či o jeho
reálnej hodnote možno mať dôvodné pochybnosti. Pre existenciu úmyselného zavinenia preto ani nie

je rozhodujúci ten fakt, či svedok Pechočiak skutočne takto konal, t. j. či sa so stavom kútra oboznámil.
Z výsledkov dokazovania je zrejmé, že žiadna snaha obžalovaných o znemožnenie oboznámiť sa so
stavom kútra preukázaná nebola, naopak, obžalovaní z tohto hľadiska konali spôsobom, ktorí možno
považovať za súčinný pre účely posúdenia daného zariadenia, pričom akýkoľvek relevantný písomný
doklad o nadobúdacej cene kutra (písomná kúpna zmluva, faktúra) obžalovaní poškodenej spoločnosti

predložiť nemohli, nakoľko takéto doklady v rozhodnom čase ani neexistovali, pričom nikto z poškodenej
spoločnosti takéto doklady ani nežiadal.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a predovšetkým časové súvislosti nemôže v
neprospech obžalovaných svedčiť ani to, že v protokole o zaradení majetku uviedli obstarávaciu

cenu kutra ku dňu 28.02.2009 vo výške 463.367,19 Eur, nakoľko sama táto skutočnosť, ku ktorej
došlo v období 5 mesiacov pred uzavretím zmlúv s poškodenou spoločnosťou, nesvedčí o úmysle
obžalovaných uviesť poškodenú spoločnosť do omylu, ale mohla by byť (hypoteticky) maximálne
dôvodom na podozrenie, či nedošlo ku skutočnostiam odôvodňujúcim záver o spáchaní trestného činu
skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259 Trestného zákona. Vzhľadom

na vymedzenie skutku, ktorý je predmetom obžaloby, nepovažuje súd za potrebné sa uvedenými
okolnosťami bližšie zaoberať okrem konštatovania, že všetky v tejto trestnej veci zistené skutočnosti
by bolo potrebné zohľadňovať aj pri posudzovaní úmyselnej formy zavinenia vyžadovanej pri tomto
trestnom čine. V posudzovanom prípade nie je možné rozumne uvažovať v takej rovine, že by siobžalovaní do účtovníctva cez uvedený protokol zahrnuli zmienenú obstarávaciu cenu s úmyslom
dopustiť sa niekedy v budúcnosti na základe nimi nevyvolanej aktivity podvodného konania.

Vyhodnotením vykonaných dôkazov môže súd konštatovať, že obhajoba obžalovaných bola v danej
trestnej veci potvrdená takmer vo všetkých smeroch. Ako už bolo skonštatované, väčšina obhajobných
tvrdení obžalovaných sa ukázala ako pravdivá, resp. nebola v žiadnej relevantnej časti vyvrátená.
Opodstatnenosť obhajoby obžalovaných potom logicky mohla viesť iba k jedinému možnému záveru
o neexistencii úmyslu uviesť poškodenú spoločnosť do omylu a spôsobiť následok predpokladaný v

danejskutkovejpodstate.Vdôsledkuuvedenéhonebolnaplnenýjedenzobligatórnychznakovžalovanej
skutkovej podstaty (subjektívna stránka) trestného činu.

Nakoľko skutok, ktorý je obžalovanému kladený za vinu, nie je možné subsumovať ani pod žiadnu inú
skutkovú podstatu trestného činu upravenú v osobitnej časti Trestného zákona, súd obžalovaných Ing.
Juraja Birica a Ing. Igora Zaťka spod podanej obžaloby podľa § 285 písmeno b/ Trestného zákona

oslobodil, pretože skutok nie je trestným činom.

Záverom odôvodnenia tohto rozsudku súd poznamenáva, že aj keby sa u obžalovaných preukázala
niektorá okolnosť, ktorá by svedčila pre záver o existencii subjektívnej stránky daného trestného
činu, bol by daný prípad, vzhľadom na všetky preukázané skutočnosti, priam učebnicovým príkladom

potreby uplatňovania zásady „ultima ratio“ v trestnom práve v niektorých prípadoch aj vtedy, ak
by bolo vedené trestné stíhanie pre zločin, prípadne aj obzvlášť závažný zločin. V danej veci
by to bolo dané predovšetkým spôsobom konania samotnej poškodenej spoločnosti. Táto sa totiž
so stavom kutra oboznámila nielen osobne prostredníctvom svedka Vladislava Pechočiaka, ale aj
na základe fotodokumentácie vyplývajúcej zo znaleckého posudku, pričom to bolo práve konanie

osôb zastupujúcich poškodenú spoločnosť, ktoré významnou mierou prispelo k vzniku daného
záväzkovoprávneho vzťahu so spoločnosťou UNICOM JIV s.r.o., a to za podmienok navrhnutých touto
spoločnosťou. Iniciatívu k tomuto obchodnoprávnemu vzťahu, obchodné, resp. zmluvné podmienky,
predmet zabezpečenia (kuter, hoci by postačovali aj iné zariadenia), to všetko vyplynulo z požiadaviek
poškodenej spoločnosti. Išlo o zjavnú snahu poškodenej spoločnosti získať obchodného partnera AUTO

- IMPEX spol. s r.o. a vyššiu sumu provízie, ktoré prispeli k zjavne neopatrnému konaniu poškodenej
spoločnosti, ktoré je až takého významu a rozsahu, že by sa to nemalo pripisovať k vine obžalovaným
(v rovine trestného práva), nakoľko podiel viny poškodenej spoločnosti, resp. osôb konajúcich v jej
mene by ďaleko presahoval podiel viny obžalovaných aj v prípade, že by o niektorej skutočnosti,
ktorá sa ukázala ako nepravdivá, mali čiastočnú vedomosť. Z tohto hľadiska je to práve konanie

poškodenej spoločnosti, ktoré v rozhodujúcej miere prispelo k vzniku následku. Hoci rozhodovacia
činnosť Ústavného súdu Českej republiky vzťahuje dôsledné uplatňovanie zásady „ultima ratio“ v
trestnom práve aj na posudzovanie formálnych znakov skutkovej podstaty trestného činu (tam, kde
to vôbec prichádza do úvahy a v rovine aplikačného postupu pri výklade znakov skutkovej podstaty
konkrétneho trestného činu) bez ohľadu na to, či ide o prečin alebo zločin, je v kontexte rozhodnutia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (publikovaného pod č. 96 Zbierky stanovísk Najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 6/2014) uplatňovanie zásady „ultima ratio“ možné iba cez
kritéria upravené v § 10 odsek 2 Trestného zákona, teda iba cez materiálnu stránku pri prečinoch
uplatňovanú ako materiálny korektív. Hoci nejde o všeobecne záväzné rozhodnutie, je potrebné uvedený
právny názor vyslovený najvyšším súdom v záujme zachovania právnej istoty, predvídateľnosti práva

a stability súdnych rozhodnutí rešpektovať. Avšak je potrebné mať dôsledne na zreteli, že trestné
právo nemá nahrádzať možnosti iných právnych odvetví a možnosť uplatňovať miernejšie prostriedky
právnej ochrany, prípadne nahrádzať a naprávať evidentné a flagrantné pochybenia poškodeného
subjektu, ktoré vo významnej miere prispeli k vzniku situácie, do ktorej sa aj vlastným pričinením dostal
(predovšetkým v trestných stíhaniach vedených pre trestné činy proti majetku alebo hospodárske trestné

činy). Pri úprave trestnej zodpovednosti v Trestnom zákone č. 300/2005 Z. z. (v znení neskorších
predpisov), najmä konštrukcie, z ktorej vychádza bipartícia trestných činov, absencie obdobnej úpravy,
aká bola v § 88 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. (v znení neskorších predpisov) v spojení s
preklopením formy zavinenia vo vzťahu ku kvalifikovanej skutkovej podstate v zmysle § 17 Trestného
zákona, by bolo žiaduce, aby buď v rovine legislatívnej zmeny, prípadne v rámci súdnej praxe (čo

považuje tento súd za vhodnejšie) došlo v odôvodnených prípadoch k možnosti uplatňovania zásady
„ultima ratio“ bez ohľadu na kategóriu trestného činu, resp. pri ktoromkoľvek trestnom čine bez ohľadu
na to, či ide o prečin, zločin alebo obzvlášť závažný zločin.Vzhľadom na oslobodzujúci rozsudok súd obligatórne podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku odkázal
poškodenú spoločnosť IMPULS-LEASING Slovakia s.r.o., so svojím nárokom na náhradu škody na
civilný proces.

S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a právne úvahy, súd rozhodol tak, ako je to uvedené
v enunciáte (výroku) tohto rozsudku.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumôžeobžalovanýaprokurátorpodaťodvolaniedo15dníododňajehooznámenia
na Okresný súd Bratislava I, o ktorom bude rozhodovať Krajský súd v Bratislave. V rovnakej lehote s

obžalovaným môžu podať odvolanie v jeho prospech aj príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho
súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh.
Poškodený môže odvolanie podať pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.
Odvolanie má odkladný účinok okrem prípadu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť spôsobom
predpokladaným v § 183 odsek 1 Trestného poriadku.