Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. marec 2019

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 8Cdo/114/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5415200659
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Trnková

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:5415200659.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Trnkovej a

členov senátu JUDr. Ladislava Górásza a JUDr. Branislava Krála v spore žalobkyne Intrum Slovakia
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, zastúpenej JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom v Bratislave,
Mýtna 48, proti žalovanému M. bývajúcemu v V., o zaplatenie 681,08 € s príslušenstvom, vedenom na
Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 5 C 41/2015, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského
súdu v Žiline z 29. januára 2016 sp. zn. 10 Co 463/2015, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie z a m i e t a.

Žalovanému priznáva náhradu trov dovolacieho konania voči žalobkyni v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Dolný Kubín rozsudkom z 18. mája 2015 č. k. 5 C 41/2015-73 uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 562,28 € s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 298,09 € za
obdobie od 10. apríla 2012 až do jej zaplatenia a zo sumy 264,19 € za obdobie od 10. marca 2012 až
do jej zaplatenia, pričom zaplatenie priznanej pohľadávky súd povolil žalovanému v splátkach po 60,-
€ mesačne, splatných vždy do 20. dňa príslušného mesiaca tak, že prvá splátka je splatná v mesiaci
nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok
zročnosť celého plnenia (I.). Vo zvyšnej časti žalobu zamietol (II.). Žalobkyni priznal voči žalovanému

náhradu pomernej časti trov konania vo výške 119,78 €, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo
výške 93,37 € a ďalších trov vo výške 26,41 €, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť zástupcovi žalobkyne
do 30 dní od právoplatnosti rozsudku (III.). Určil, že zmluvná podmienka obsiahnutá v Zmluve o pripojení
z 15. júna 2007 uzavretej medzi T-Mobile Slovensko, a. s. a žalovaným, v Zmluve o poskytovaní
verejných služieb z 13. januára 2012 uzavretej medzi Slovak Telekom, a. s. a žalovaným a v Zmluve o
poskytovaní verejných služieb z 20. januára 2012 uzavretej medzi Slovak Telekom, a. s. a žalovaným,
pokiaľ v Cenníku pre poskytovanie služieb spoločnosti Slovak Telekom, a. s. platného od 1. marca 2012,

tvoriaceho neoddeliteľnú súčasť zmlúv, je uvedená v časti „Iné poplatky“ výška poplatku za obmedzenie
poskytovania služby pre neplatenie vo výške 19,80 € (s DPH) a tiež pokiaľ je uvedená výška poplatku za
prerušenie poskytovania služby pre neplatenie vo výške 19,80 € (s DPH), je pre neprijateľnosť neplatná
(IV.). Pokiaľ ide o poplatky uvedené vo výroku IV. uviedol, že ich účelom by nemalo byť získavanie
majetkového prospechu vo forme akejsi „finančnej sankcie“ voči spotrebiteľovi ako dlžníkovi, ktorý by
prinášal prospech dodávateľovi, ale ich výška by mala zodpovedať (odrážať) náklady dodávateľa s
realizáciou takýchto úkonov. Na „sankcionovanie“ účastníka, ktorý porušil nejakú zmluvnú povinnosť

slúžia iné právne inštitúty. Nie je dôvod, aby cenník stanovoval inú výšku poplatku za prerušenie služby
pre neplatenie a za dočasné prerušenie služby na žiadosť účastníka, ako je to v predmetnom cenníku,
podľa ktorého, ak sa tak deje na žiadosť účastníka, je stanovená jeho výška sumou 15,13 € a v prípade
prerušenia to je už 19,80 €. Uvedené poplatky účtované žalovanému súd považoval za neprijateľnéhlavne s ohľadom na ich výšku, hoci nespochybňoval právo postupcu spoplatniť takéto úkony. Podľa
názoru súdu s ohľadom na rôznosť výšky poplatkov v cenníku za tú istú službu vykonávanú v tomto
prípade výlučne v záujme postupcu, slúžiacu na realizáciu jeho oprávnenia vyplývajúceho zo zmluvy,

vôbec nevystihujú možné náklady postupcu súvisiace s vykonávaním takýchto úkonov, ale v prevažnej
miere predstavujú ďalšiu „skrytú“ sankciu pre spotrebiteľa za porušenie jeho povinností včas a riadne v
súlade so zmluvou platiť úhrady za poskytnuté služby, ktorá podľa názoru súdu v neakceptovateľnom
rozsahu prevyšuje takéto náklady, a teda každý z týchto poplatkov - účtovaný samostatne v súvislosti s
každou z uzavretých zmlúv predstavuje možný jednorazový zdroj nie malého príjmu (zisku) dodávateľa

na úkor spotrebiteľa. Ide pritom o poplatky, ktoré nesúvisia s rozsahom využívania služieb spotrebiteľom,
o ktoré by prejavil záujem, ale o poplatky, určené výlučne pre prípad porušenia zmluvných povinností
spotrebiteľom. Nakoľko v prípade uvedených poplatkov nešlo o individuálne dojednanú podmienku
(poplatky boli jednostranne stanovené postupcom, o čom svedčí skutočnosť, že sú súčasťou cenníka
služieb vydaného postupcom a tvoriaceho neoddeliteľnú súčasť zmlúv) bolo povinnosťou súdu, aj bez
návrhu, skúmať, či takáto zmluvná podmienka nie je neprijateľná a teda neplatná. Keďže § 53 ods. 4

OZ len demonštratívne obsahuje výpočet zmluvných podmienok, ktoré sa považujú za neprijateľné, za
neprijateľné možno považovať aj také, ktoré v ňom nie sú uvedené. Súd dospel k záveru, že zmluvná
podmienka, o ktorú sa opierajú predmetné poplatky, je neprijateľná, a to pre výšku poplatkov, ktoré
nezodpovedajú možným nákladom vynaloženým s realizáciou činnosti, za ktorú boli vyúčtované. Tieto
poplatky sú viacnásobnými „skrytými“ peňažnými sankciami za porušenie jednej a tej istej dohodnutej

povinnosti, spočívajúcej v riadnom a včasnom platení úhrad za poskytnuté elektronické komunikačné
služby (tiež platenie úrokov za omeškanie). Toto však zmyslom poplatkov byť nemá. O trovách konania
rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p.

2. Krajský súd v Žiline na odvolanie žalobkyne proti výrokom II., III. a IV. rozsudkom z 29. januára 2016

sp.zn.10C463/2015rozsudoksúduprvejinštancievovýrokochozamietnutížalobyvozvyšnejčasti(II.)
a o náhrade trov konania (III.) a o určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky (IV.) potvrdil. Konštatoval,
že rozsudok súdu prvej inštancie zostáva nedotknutý vo vyhovujúcom výroku (I.). Stranám náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal. Jednoznačne odmietol argumentáciu žalobkyne, že cenník je výsledkom
dohody zmluvných strán, je vytvorený výlučne dodávateľom a konkrétny spotrebiteľ nemá ani najmenšiu

možnosť jeho tvorbu ovplyvniť. Len formulácia, že je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, nerobí z neho
riadne zmluvné dojednanie. Už len tým, že je vytvorený výlučne dodávateľom, je zrejmý výrazný
nepomer zmluvných strán. Stotožnil sa s názorom prvoinštančného súdu, že predmetné poplatky svojím
charakterom predstavujú finančnú sankciu voči spotrebiteľovi. Ide pritom o skrytú sankciu, ktorá sleduje
neprimeraný profit dodávateľa. Odvolací súd považoval za nedôvodnú námietku žalobkyne týkajúcu

sa oprávnenosti účtovaných položiek s poukazom na uvedenú výzvu súdu prvej inštancie. Tiež za
nedôvodnú námietku o nadbytočnosti vyslovenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky, keď stranou nie je
bezprostredne dodávateľ. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O. s. p.

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu do výroku IV. t. j. určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky

podala dovolanie žalobkyňa. Navrhla zrušiť rozsudok krajského aj okresného súdu v napadnutej časti
a vec vrátiť na ďalšie konanie súdu prvej inštancie. Prípustnosť dovolania vyvodzovala z § 236 ods.
1, § 237 písm. f/ v spojení s § 238 ods. 3 O. s. p. a odôvodnila v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ a c/
O. s. p. tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 ods. 1 písm. f/, t. j. k odňatiu možnosti
konať pred súdom, konanie je postihnuté inou vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Po zrekapitulovaní doterajšieho
priebehu konania uviedol, že vyslovovať neplatnosť zmluvnej podmienky možno len v prípade, ak
sú stranami priamo účastníci zmluvy, ktorou boli zmluvné podmienky dohodnuté, v ktorej súvislosti
poukázal na znenie § 159 ods. 2 O. s. p. a potrebu skúmania podmienok konania v zmysle § 103 a
nasl. O. s. p. Mal za to, že súd prvej inštancie jej vopred neoznámil, že nepriznané poplatky by mohol

posudzovať ako neprijateľné zmluvné podmienky, čím jej odňal možnosť konať pred súdom. Prípustnosť
dovolania je podľa nej daná tiež odopretím možnosti konať pred súdom v rámci odvolacieho konania
z dôvodu nevytýčenia pojednávania, hoci na to boli splnené podmienky (§ 214 ods. 1 písm. a/ a d/ O.
s. p.). Za inú vadu konania považoval skutočnosť, že odvolací súd neskúmal, či na rozhodovanie o
neprijateľnosti zmluvných podmienok boli splnené procesné podmienky a to vo vzťahu k nadbytočnosti

vyslovenia neprijateľnosti zmluvných podmienok. Namietal tiež nesprávne právne posúdenie veci z
dôvodu nesprávnej aplikácie § 53 ods. 3 a § 53 ods. 1 OZ na daný skutkový stav a že sa nejedná o
žiadny prípad príkladmo uvedený v § 53 ods. 4 OZ. Uviedol, že odôvodnenie neprijateľnosti zmluvnýchpodmienok odvolávkou na neprimeranosť výšky poplatkov právne neobstojí, je nesprávne a predstavuje
nesprávne právne posúdenie zmluvných podmienok obsiahnutých v napádanom výroku.

4. Žalovaný sa k dovolaniu písomne nevyjadril.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.
s. p.“) po zistení, že dovolanie podala včas žalobkyňa (§ 470 ods. 2 C. s. p. v spojení s § 240 ods. 1
O. s. p.) skúmal jeho prípustnosť podľa Občianskeho súdneho poriadku („ ďalej len O. s. p.„) účinného

do 30. júna 2016 (§ 470 ods. 2 O. s. p.). Podľa právneho stavu účinného do 30 júna 2016 bolo možné
dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu iba vtedy, pokiaľ to zákon pripúšťal (§
236 ods. 1 O. s. p.). Dôvody prípustnosti dovolania proti rozsudku vymedzoval § 238 O. s. p. Dovolanie
bolo prípustné proti každému rozhodnutiu tiež vtedy, ak v konaní došlo k závažnejším procesným vadám
uvedeným v § 237 ods. 1 O. s. p.

6. V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý potvrdzujúci výrok rozsudku súdu prvej inštancie,
ktorým určil, že zmluvná podmienka obsiahnutá v zmluve o pripojení z 15. júna 2007 uzavretej medzi
T-Mobile Slovensko a. s. a žalovaným, v zmluve o poskytovaní verejných služieb z 13. januára 2012
uzavretej medzi Slovak Telekom a. s. a žalovaným a v zmluve o poskytovaní verejných služieb z 20.
januára 2012 uzavretej medzi Slovak Telekom a. s. a žalovaným, pokiaľ v Cenníku pre poskytovanie

služieb spoločnosti Slovak Telekom, a. s. platného od 1. marca 2012, tvoriaceho neoddeliteľnú súčasť
zmlúv, je uvedená v časti „iné poplatky“ výška poplatku za obmedzenie poskytovania služby pre
neplatenie vo výške 19,80 € (s DPH) a tiež pokiaľ je uvedená výška poplatku za prerušenie poskytovania
služby pre neplatenie vo výške 19,80 € (s DPH), je pre jej neprijateľnosť neplatná. Dovolanie je teda
prípustné podľa § 238 ods. 3 O. s. p.

7. Vzhľadom na to, že dovolací súd sa obligatórne musel zaoberať procesnými vadami uvedenými v §
237 ods. 1 O. s. p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
(§ 242 ods. 1 O. s. p.) zaoberal sa v prvom rade otázkou existencie týchto vád. Žalobkyňa procesné
vady konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. a/ až e/ a g/ O. s. p. nenamietala a vady tejto povahy ani

nevyšli v dovolacom konaní najavo.

8.Žalobkyňanamietalavadukonaniavzmysle§237ods.1písm.f/O.s.p.Podľaustanovenia§237ods.
1 písm. f/ O. s. p. dovolanie bolo prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi
konania (strane sporu) sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

9. Odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. rozumel procesne
nesprávny postup súdu znemožňujúci účastníkovi konania (strane) realizáciu jej procesných oprávnení
[v zmysle § 18 O. s. p. mali účastníci rovnaké postavenie a súd bol povinný zabezpečiť im rovnaké
možnosti na uplatnenie ich práv - pozri napríklad právo účastníka vykonávať procesné úkony vo formách

stanovených zákonom (§ 41 O. s. p.), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy (§ 44 O. s. p.), vyjadriť
sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom (§ 123 O. s. p.), byť predvolaný na súdne
pojednávanie (§ 115 O. s. p.), na to, aby mu bol rozsudok doručený do vlastných rúk (§ 158 ods. 2
O. s. p.)].

10. Žalobkyňa vyvodzovala procesnú vadu konania uvedenú v § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. z toho, že
súd prvej inštancie neoznámil svoj záver posudzovať neprijateľnosť zmluvných podmienok (žalobkyňa
sa k nim nemohla vyjadriť) a odvolací súd napriek tomu konal bez nariadenia pojednávania.

11. Podľa § 153 ods. 1 O. s. p., súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných

dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o
ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti. Podľa ods. 3, súd môže v rozsudku, ktorý
sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v
spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná. Podľa ods. 4, ak súd určil niektorú zmluvnú
podmienkuvspotrebiteľskejzmluvealebovšeobecnýchobchodnýchpodmienkachzaneplatnúzdôvodu

neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo
mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie,
nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie
túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.12. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že odvolací súd konal bez toho, aby nariadil pojednávanie napriek
skutočnosti, že súd prvej inštancie jej neumožnil vyjadriť sa k zámeru vysloviť neplatnosť zmluvnej

podmienky, dovolací súd v tejto súvislosti poukazuje na § 214 ods. 1 O. s. p., ktorý bol platný a účinný
v čase rozhodovania odvolacieho súdu. Podľa neho na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci
samej nariadil predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vždy, ak a/ bolo potrebné zopakovať
alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvej inštancie rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania
a bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, c/ išlo o konanie vo veciach porušenia zásady

rovnakého zaobchádzania, d/ to vyžadoval dôležitý verejný záujem. V ostatných prípadoch bolo možné
o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.).

13. Z dikcie ustanovenia § 214 ods. 1 O.s.p. vyplývalo, že na prejednanie odvolania, ktoré smerovalo
proti rozhodnutiu vo veci samej, musel predseda senátu nariadiť pojednávanie vždy, okrem iného aj
vtedy, ak bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie. Či bolo v konkrétnom prípade nevyhnutné

zopakovať alebo doplniť dokazovanie, bolo však vecou úvahy odvolacieho súdu a nie strán sporu.

14. V danom prípade odvolací súd správne dospel k záveru, že súd prvej inštancie náležitým spôsobom
zistil skutkový stav veci, a preto nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 214 ods. 1
písm. a/ O. s. p.) a neboli dané ani podmienky podľa § 214 ods. 1 písm. b/ až d/ O. s. p. Z rozhodnutia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 4 Cdo 337/2015 vyplýva, že súd je povinný umožniť
stranám vyjadriť sa k možnému posúdeniu neprijateľnej zmluvnej podmienky. Tento procesný postup
(porovnaj tiež § 100 ods. 1 in fine) bol súdom prvej inštancie dodržaný. Aj odvolací súd na strane 4.
rozsudku uvádza, že z výzvy súdu prvej inštancie (č. l. 42) je dostatočne zrejmé, že žiada žalobkyňu,
aby dokladovala oprávnenosť účtovných položiek „prerušenie služby-neplatenie“ a „obmedzenie služby

-neplatenie“ a tiež z hľadiska toho, že pre svoju výšku nemajú základ v neprijateľných zmluvných
podmienkach, z čoho jasne vyplýva eventualita posudzovania neprijateľnosti uvedených zmluvných
podmienok. Tým súd prvej inštancie dosiahol predvídateľnosť rozhodnutia a umožnil tak odvolaciemu
súdu rozhodnutie vo veci bez nariadenia pojednávania postupom, ktorý bol v súlade so zákonom (§
214 O. s. p). Postupom odvolacieho súdu, ktorý sa neprieči zákonu, preto nemohlo u žalobkyne dôjsť

k odňatiu možnosti konať pred súdom v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. a jej námietka je preto
neopodstatnená.

15. Inou vadou konania, na ktorú musel dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak na ňu dovolanie
nepoukazovalo, bola procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O. s.

p. nezakladala zmätočnosť rozhodnutia. Jej základom bolo porušenie iných procesných ustanovení
upravujúcich postup v občianskom súdnom konaní.

16. Z obsahu dovolania žalobkyne vyplýva, že namietala neskúmanie splnenia procesných podmienok
odvolacím súdom v čase rozhodovania a to vo vzťahu k nadbytočnosti vyslovenia neprijateľnosti

zmluvných podmienok, nakoľko žalobkyňa nebola priamo účastníkom zmluvy (dodávateľom služieb),
ktorej sa týkajú neprijateľné zmluvné podmienky.

17. Procesné podmienky možno charakterizovať ako podmienky (predpoklady), bez splnenia ktorých
nemôže súd konať a rozhodnúť vo veci samej, pričom sa delia na odstrániteľné a neodstrániteľné

prekážky (§ 103 a nasl. O. s. p.). To, že súd v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy
aj bez návrhu vyslovil, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je
neprijateľná a výslovne uviedol túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia, mu umožňuje priamo
ustanovenie § 153 ods. 3 a 4 O. s. p. Na okraj dovolací súd dáva do pozornosti, že ak súd určil
niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a

je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných
obchodných podmienkach, za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal
plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto
podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ
má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi

bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú
povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa (§ 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka). Námietka
žalobkyne z dôvodu inej vady konania podľa § 241 ods. 1 písm. b/ O.s.p. nie je preto neopodstatnená.18. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že rozsudok odvolacieho súdu (v napadnutej časti) spočíva na
nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.) je treba uviesť, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu

právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil
správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval
alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

19. Žalobkyňa namietala v dovolaní, že vo vzťahu k dojednaným zmluvným podmienkam nebolo možné
súdom aplikovať žiadne z ustanovení § 53 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka ohľadom neprijateľných
zmluvných podmienok, nakoľko sa nejedná o žiaden prípad neprijateľnej zmluvnej podmienky uvedenej
v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka alebo prílohy Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „Smernica“).

20. V predmetnej veci bolo nesporné, že Zmluva o pripojení z 15.júna 2007, Zmluva o poskytovaní
verejných služieb z 13. januára 2012 a v Zmluva o poskytovaní verejných služieb z 20. januára 2012,
vrátane ich Cenníka pre poskytovanie služieb spoločnosti Slovak Telekom, a. s. platného od 1.marca
2012, tvoriaceho neoddeliteľnú súčasť zmlúv, ktoré uzatvorili právny predchodca žalobkyne a žalovaný,
sú zmluvami spotrebiteľskými v zmysle ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, čo je dôvodom

k tomu, aby boli podrobené súdnej kontrole, či zmluvné dojednania nemajú charakter podmienok
spôsobujúcich značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Pritom nie sú žiadne pochybnosti o tom, že spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou, či
už z dôvodu neinformovanosti, alebo vyjednávacej pozície pri pokuse dosiahnuť zmenu už vopred
naformulovanej zmluvy. Predmetné zmluvy a ich cenník preto spadá pod súdnu kontrolu prijateľnosti

zmluvných podmienok v zmysle Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica“). Súd je povinný z úradnej povinnosti prihliadať a
náležite zhodnotiť prijateľnosť zmluvných podmienok tejto spotrebiteľskej zmluvy.

21. Z § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy vyplýva, že

spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To
neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny,
ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné
podmienkyindividuálnedojednané.Podľa§53ods.5Občianskehozákonníkaúčinnéhovčaseuzavretia

spotrebiteľskej zmluvy, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím
obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

22. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za
neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich
použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných

podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe

predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.23. Podľa čl. 6 ods. 1 smernice, členské štáty majú zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho
práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa, a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná

pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Podľa čl. 7 ods. 1 smernice
majú členské štáty zabezpečiť v záujme spotrebiteľov a konkurentov existenciu adekvátnych a účinných
prostriedkov na prevenciu neustáleho používania nečestných podmienok v zmluvách, ktoré predávajúci
alebo dodávatelia uzatvárajú so spotrebiteľmi.

24. V spojených prípadoch C-240/98 až C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano
Quintero a Salvat Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo,
Mohammed Berroane a Emilio Vinas Feliú, Európsky súdny dvor konštatoval, že účinná ochrana
spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané
podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu určiť z úradnej povinnosti, či je podmienka
nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky na ochranu spotrebiteľa voči neprijateľným zmluvným

podmienkam.

25. Neprijateľné podmienky nie sú taxatívne vypočítané (ustanovenie § 53 ods. 4 obsahuje len ich
demonštratívny výpočet) a súdna prax ich môže judikovať so zreteľom na skutkové a právne okolností
prípadu. Súdy členských štátov môžu judikovať, ktoré zmluvné podmienky sú nekalé (porov. C 237/02,

Freiburger Kommunalbauten cit.: „Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka, ako je tá,
ktorá je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať
v zmysle článku 3 ods. 1 smernice ako nekalú“

26. V danom prípade je zjavné, že zmluvy ako aj cenník, ktorý je ich súčasťou uvádzané v bode 20.),

sú štandardnou formulárovou zmluvou, vopred vytvorenou dodávateľom a konkrétny spotrebiteľ nemá
preto ani najmenšiu možnosť ovplyvniť ich tvorbu, resp. zmeny, teda ani dojednanie súhlasu s poplatkom
za obmedzenie poskytovania služby pre neplatenie poplatku a poplatku za prerušenie poskytovania
službypreneplateniealeboichvýšku.Priposudzovaníplatnostizmluvnýchpodmienokvoformulárových
spotrebiteľských zmluvách, vrátane ich dodatkov dovolací súd v tejto súvislosti poukazuje na potrebu

vychádzať z toho, že každá spotrebiteľská zmluva musí byť transparentná. Zmluvné podmienky musia
byť formulované jasne a zrozumiteľne nielen gramaticky, ale aj z toho pohľadu, aby spotrebiteľ bol
schopný na základe jasných a zrozumiteľných kritérií posúdiť hospodárske dôsledky, ktoré z toho pre
neho vyplývajú (rozsudok ESD C-26/13). Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť
k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho

charakteru a nesmú slúžiť k tomu, aby do nich často v neprehľadnej, zložitej formulovanej a malým
písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých
predpokladá, že ujdú jeho pozornosti. Pokiaľ tak dodávateľ urobí, takému konaniu nemožno priznať
právnu ochranu (porovnaj nález ÚS SR I. ÚS 3512/11 z 11.11.2013). Súd prvej inštancie ako aj odvolací
súd preto správne prihliadli na to, či zásada transparentnosti dopadá i na aplikáciu Cenníka, ktorý je

súčasťou formulárových spotrebiteľských zmlúv.

27. Vychádzajúc aj zo zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších
predpisov, účinného ku dňu uzavretia zmlúv o pripojení, zmluvou o pripojení sa dodávateľ zaväzuje
zriadiť potrebný prístup k verejne telefónnej sieti spolu so službami a účastník takejto zmluvy sa zaväzuje

zaplatiť cenu za takúto službu podľa tarify, ktorá je súčasťou zmluvy (§ 42 a nasl.). Preto zmluvné
podmienky uvedené v Cenníku - poplatok za obmedzenie a poplatok za odpojenie, nespĺňajú podmienku
transparentnosti, nakoľko zjavne podľa uvedeného účelu zmluvy nehradia skutočné náklady v súvislosti
s nákladmi potrebnými na prístup k verejne telefónnej sieti spolu so službami. Naopak, ich účelom je
získanie majetkového prospechu výlučne v prospech dodávateľa; predstavujú sankciu pre spotrebiteľa

za porušenie jeho povinnosti riadne a včas v súlade so zmluvou platiť úhrady za poskytnuté služby, na
čo slúžia iné právne inštitúty (napr. zmluvná pokuta, úroky z omeškania atď.). Preto s poplatkami za
takéto plnenia sa spája záver o ich neprijateľnosti. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie
akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale
naopak tieto sú poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa. Dovolací súd sa preto s

právnym záverom súdov v plnom rozsahu stotožnil.28. Z vyššie uvedených dôvodov dovolací súd uzatvára, že žalobkyňa neopodstatnene namietala
dovolacie dôvody v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O. s. p., preto dovolanie žalobkyne zamietol ako
nedôvodné (§ 448 C. s. p.).

29. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 453 ods. 1 a § 262
ods. 1 C. s. p..

30. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.