Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. február 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/157/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6916210804
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6916210804.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a
sudcov Mgr. Janky Benkovičovej a Mgr. Martina Štubniaka, v spore žalobkyne P. K., narodenej XX. XX.
XXXX, s trvalým pobytom C. XX, XXX XX K., právne zastúpenej Mgr. Petrom Sitarčíkom, advokátom,
Advokátska kancelária so sídlom Jókaiho 1, 984 01 Lučenec, proti žalovanému Home Credit Slovakia,
a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zastúpenému Advokátska

kancelária GOLIÁŠOVÁ GABRIELA, s.r.o., so sídlom 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, , IČO: 47 234
679, adresa na doručovanie: E. XXXX/XXX, XXX XX O., o zaplatenie 1.561,32 Eur s príslušenstvom,
na základe odvolania žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 8Csp/108/2016
- 77 z 28. februára 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rimavská Sobota, ako súd prvej inštancie (ďalej aj „okresný súd“, resp. „súd prvej
inštancie“, event. „prvoinštančný súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 28. 02. 2018 žalobu
žalobkyne zamietol (prvý výrok). O náhrade trov konania okresný súd rozhodol tak, že žalovanému
priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, ktorých výška bude vyčíslená
v samostatnom uznesení (druhý výrok).

2. V úvode odôvodnenia rozsudku prvoinštančný súd uviedol, že žalobkyňa sa žalobou domáhala
uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť jej sumu 1.561,32 Eur titulom bezdôvodného obohatenia z
dôvodu, že na základe Úverovej zmluvy zo dňa 06. 04. 2011 (ďalej aj „Zmluva“, resp. „Úverová zmluva“)
bol žalobkyni poskytnutý úver v sume 1.300,- Eur, ktorý sa zaviazala splácať v 60-ich mesačných

splátkach po 49,72 Eur. Žalobkyňa uhradila žalovanému spolu sumu 3.056,92 Eur, a to poslednou
splátkoudňa15.04.2016.PodľanázoružalobkynežalovanývÚverovejzmluveneuviedolpovinnéúdaje
podľa § 9 ods. 2, písm. f), k), j) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej aj ,,Zákon o spotrebiteľských úveroch“, resp. ,,zák. č. 129/2010 Z.
z.“), preto je Úverová zmluva bezúročná a bez poplatkov.

3.Prvoinštančnýsúdpoukázalnaust. §9ods.1,2, §11ods.1Zákona ospotrebiteľskýchúveroch, §52
ods. 1, 2, 3, 4, § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) a uviedol, že: „Strany sporu uzavreli
Úverovú zmluvu dňa 06. 04. 2011, v zmysle ktorej poskytol žalovaný žalobkyni bezúčelový úver vo výške
1.300,00 Eur s mesačnou splátkou 49,72 Eur, s počtom splátok 60, ročnou úrokovou sadzbou 36,74
%, RPMN od 44,4 % do 46,50 %, priemernou hodnotou RPMN 26,49 %, celkové náklady spotrebiteľa

1.627,40 Eur, prvá splátka je splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru, úhrada nasledujúcich
splátok vždy do 15-eho dňa v kalendárnom mesiaci poštovou poukážkou, lehota splatnosti 60 mesiacovpo poskytnutí úveru, poplatok za poskytnutie úveru 0,- Eur, poplatok za vedenie úverového účtu 0,- Eur
a celková čiastka splatná spotrebiteľom 2.927,40 Eur. Predmetná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou,
preto na tento právny vzťah sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských

úveroch a ďalej aj citované zákonné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Po vykonanom dokazovaní,
posúdení predmetnej Zmluvy v zmysle vyššie uvedených citovaných zákonných ustanovení súd dospel
k tomu záveru, že uzavretá Zmluva medzi stranami sporu spĺňa všetky náležitosti platne uzavretej
Zmluvy. V danom prípade niet sporu o tom, že 06. 04. 2011 uzatvorili strany sporu Úverovú zmluvu,
na základe ktorej poskytol žalovaný žalobkyni bezúčelový úver vo výške 1.300,00 Eur s mesačnou

splátkou 49,72 Eur, s počtom splátok 60, ročnou úrokovou sadzbou 36,74 %, RPMN od 44,4 % do 46,50
%, priemernou hodnotou RPMN 26,49 %, celkové náklady spotrebiteľa 1.627,40 Eur, prvá splátka je
splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru, úhrada nasledujúcich splátok vždy do 15-eho dňa v
kalendárnom mesiaci poštovou poukážkou, lehota splatnosti 60 mesiacov po poskytnutí úveru, poplatok
za poskytnutie úveru 0,- Eur, poplatok za vedenie úverového účtu 0,- Eur a celková čiastka splatná
spotrebiteľom 2.927,40 Eur. Súd je toho názoru, že Zmluva obsahuje objektívne zistiteľné kritériá,

podľa ktorých žalobkyňa musela vedieť, aká je doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a kedy je
konečnásplatnosťspotrebiteľskéhoúveru.Tietoskutočnostijemožnézistiťjednoduchýmmatematickým
výpočtom, pretože Zmluva upravuje, aké sú termíny splátok a aký je termín konečnej splatnosti, teda 60
mesiacov po poskytnutí úveru a to do 15-eho dňa v mesiaci, pričom je uvedené aj kedy je splatná prvá
splátka. Žalobkyňa namietala tú skutočnosť, že údaje uvedené v Zmluve o RPMN nespĺňajú požiadavku

presnosti a jednoznačnosti a označenie tohto údaja v Zmluve v podobe percentuálneho rozpätia dolnej
a hornej hranice nie je v súlade s úpravou citovaného § 9 ods. 2, písm. j) zákona č.129/2010 Z. z. Súd
je toho názoru, že v Zmluve sú uvedené všetky predpoklady použité na výpočet RPMN a skutočnosť,
že je v Zmluve uvedená RPMN v percentuálnom rozmedzí s priemernou hodnotou RPMN a s tým, že
presná hodnota RPMN podľa dňa poskytnutia úveru bola žalobkyni oznámená, spĺňajú údaje o RPMN

v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia. Čo sa týka údajov v Zmluve ohľadne výšky, počtu
a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, súd je toho názoru, že v Zmluve je dostatočným
spôsobomuvedenávýška,početatermínysplátokistiny,úrokovapoplatkov,pričomsúdpoukazujeajna
Rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 zo dňa 09. 11. 2016, kde okrem iného je uvedené, že pri
spotrebiteľských úveroch nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa

odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a
s istotou identifikovať dátumy týchto splátok, ako aj to, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca
amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať,
aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Podľa rozsudku by členské štáty nemali
ukladať zmluvným stranám povinnosti, ktoré Smernica neupravuje. Čo sa týka výšky úroku z omeškania,

súd je toho názoru, že výška úroku z omeškania v tomto konkrétnom prípade nie je v rozpore s dobrými
mravmi vzhľadom k tomu, že žalovaný poskytol úver žalobkyni, ktorá bola v tom čase dôchodkyňou, v
Úverovej zmluve uvádzala ako jediný čistý mesačný príjem sumu 200,- Eur a možno konštatovať, že
žalovaný išiel do určitého rizika a taktiež súd poukazuje na to, že žiadny peňažný ústav by žalobkyni za
daných podmienok takýto úver neposkytol. Súd chce poukázať aj na tú skutočnosť, že aj právna úprava

Slovenskej republiky reflektuje na nový vývoj rozhodovacej praxe, keď Zákon o spotrebiteľských úveroch
v § 9 od 01. 05. 2018 v rámci jeho novely vykonanej zákonom č. 279/2017 Z. z. upravuje, že v § 9 ods. 2,
písm. d) sa vypúšťajú slová ,,a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru" a v § 9 ods.2, písm.
i) sa slová ,,a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov" nahrádzajú slovami ,,frekvenciu splátok".
Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu žalobkyne zamietol“.

4. Na rozhodnutie o trovách konania okresný súd aplikoval § 255 ods. 1, § 262 ods. 2 Civilného
sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) a podľa zásady úspechu žalovanému priznal nárok na náhradu trov
konania voči žalobkyni v plnom rozsahu.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie a navrhla, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie, event., aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie v plnom

rozsahu a prizná jej náhradu trov konania.6. Namietala nesprávne právne posúdenie veci prvoinštančným súdom, nedostatočné odôvodnenie
napadnutého rozsudku a nesprávne skutkové zistenia na základe vykonaných dôkazov. Žalovaný mal
povinnosť uviesť v Zmluve RPMN vypočítanú na základe údajov platných v čase uzatvorenia Zmluvy

a nie ku dňu, kedy bude poskytnutý úver. Neurčitosť náležitostí podľa § 9 ods. 2, písm. j) zák. č.
129/2010 Z. z. má ten istý účinok, ako keby uvedenú náležitosť Zmluva neobsahovala. Úverová zmluva
ako konsenzuálny kontrakt bez ohľadu na deň vyplatenia úveru musí obsahovať podstatné náležitosti,
medzi ktoré patrí aj údaj RPMN, ktorého neuvedenie zák. č. 129/2010 Z. z. postihuje tým, že úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov. Nesúhlasila s konštatovaním prvoinštančného súdu, ako aj

žalovaného, že RPMN v percentuálnom rozmedzí od 44,4 % do 46,8 %, a že presná hodnota RPMN
závislá odo dňa poskytnutia úveru, jej bude oznámená, spĺňajú údaje o RPMN v zmysle zákonného
ustanovenia, podľa ktorého RPMN musí byť vyčíslená na základe údajov platných v čase uzavretia
Zmluvy, a preto bolo povinnosťou žalovaného v Zmluve jednoznačne a zrozumiteľne uviesť RPMN, a to
nielen konkrétnu výšku, ale aj údaje, na základe ktorých bola vyčíslená. Zároveň poukázala na viaceré
rozhodnutia súdov, ktoré sa k nesprávnej interpretácii žalovaného vyjadrili vo svojich rozhodnutiach,

napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/169/2015 zo dňa 18. 05. 2015, rozsudok Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/782/2015 zo dňa 12. 01. 2017, rozsudok Krajského súdu v
Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/622/2015 zo dňa 08. 03. 2017. Namietala aj výšku úrokov 36,74 % pre
rozpor s dobrými mravmi, z dôvodu vysokého nepomeru oproti úrokom, ktoré boli obvyklou sadzbou v
dobe uzavretia Zmluvy, s poukazom na úrokové sadzby uplatňované bankami pri poskytnutí úveru v

priemere 12,88%. Predložila prvoinštančnému súdu dôkaz o priemerných úrokových sadzbách z úverov
zverejnených Národnou bankou Slovenska. V konaní nenamietala vyčíslený úrok z omeškania, ako
uvádzal v odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie, pretože namietala úroky z poskytnutého úveru.
Pokiaľ prvoinštančný súd z dôvodu administratívnej chyby mal na mysli úroky z úveru, jeho rozhodnutie
je v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou a je porušením princípu právnej istoty podľa čl. 2 CSP.

Zároveň poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/26/2011 zo dňa 26. 04. 2012. Veriteľ
pri poskytnutí úveru má povinnosť konať s odbornou starostlivosťou a posúdiť schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver, a preto nemôže požadovať vyššie úroky z úveru, ako konštatoval súd prvej
inštancie s odôvodnením, že veriteľ ide do určitého rizika, pretože dlžník má nízky príjem a žiadny
peňažný ústav by jej neposkytol úver za daných podmienok. Dojednanie úrokov vo výške 36,74 % je v

rozpore s dobrými mravmi, preto žalovaný nemal nárok na zmluvné úroky, ktoré mu žalobkyňa uhradila
s poskytnutým úverom. V Zmluve absentujú náležitosti požadované zákonom, ako je výška, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov podľa § 9 ods. 2, písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z. s tým,
že takýto právny názor vyplýva taktiež z ustálenej rozhodovacej praxe viacerých súdov, s ktorou sa súd
prvej inštancie nevysporiadal. Pokiaľ ide o rozhodnutie C-42/15 Súdneho dvora EÚ, na ktorý poukázal

súd prvej inštancie, Súdny dvor EÚ poskytol výlučne výklad Smernice Európskeho parlamentu a rady
2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS a nemohol
sa vyjadrovať k výkladu zák. č. 129/2010 Z. z.. Smernici nemožno priznať priamy ani nepriamy účinok,
pretože v spore medzi jednotlivcami platí zákaz horizontálneho priameho účinku. Rozsah, ako aj medze
nepriameho účinku smerníc je vyjadrený právom EÚ a právom vnútroštátnym. S poukazom na ust. § 9

ods. 2, písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z. sa vyžaduje členenie splátky na istinu, úroky a poplatky, preto
nemožno smernici priznať ani nepriamy účinok, nakoľko by sa jednalo o výklad vnútroštátneho zákona
contra legem. Podľa jej názoru neuvedenie podstatných náležitostí Zmluvy podľa § 9 ods. 2, písm. k), f)
a j) zák. č. 129/2010 Z. z. má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Žalovaný mal preto
nárok len na uhradenie poskytnutého úveru v sume 1.300,-Eur. Pretože žalovanému poukázala celkove

sumu 3.056,92 Eur, žalovaný sa nad rámec poskytnutého úveru na jej úkor bezdôvodne obohatil.

7. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.

8. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 379,
§ 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 2 CSP a contrario a odvolaním napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Odvolací súd konštatuje, že v posudzovanej veci ide o spotrebiteľskú zmluvu. Východiskom
spotrebiteľskej ochrany je názor, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo faktickom nerovnompostavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku
kontraktácií, vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a lepšiu
dostupnosť právnych služieb a konečne možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou

formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu prichádza
spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednanie pripravený, pri kontraktácii
využívaný moment prekvapenia a neskúsenosť spotrebiteľa. Spoločným znakom právnej úpravy
spotrebiteľských zmlúv je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia
autonómie vôle. Autonómia vôle, ktorá je elementárnou podmienkou fungovania materiálneho právneho

štátu nie je úplne absolútna, ale je limitovaná v rámci spotrebiteľských vzťahov princípom ochrany tej
osoby, ktorá uzatvárala právny úkon s dôverou v určitý, druhou stranou jej prezentovaný skutkový stav.

10. Ustanovenia § 9 ods. 1, 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch explicitne vymedzujú obligatórne
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako aj jeho písomnú formu.

11. Podľa § 9 ods. 2, písm. f) zák. č. 129/2010 Z. z., v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy,
zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať tieto náležitosti: dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti

spotrebiteľského úveru.

12. Podľa § 11 ods. 1, písm. a), b) zák. č. 129/2010 Z. z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.

2 písm. a) až k), r) a y); je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna
miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

13. Zásadný význam v ochrane spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch má dostatočné množstvo informácií

o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú. Z uvedeného dôvodu zák. č.
129/2010 Z. z. stanovuje podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, medzi ktoré patrí aj
údaj v zmysle § 9 ods. 2, písm. f) o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru. Účelom zavedenia tejto náležitosti zmluvy o úvere bolo docieliť to,
aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný v akých termínoch, v akej výške a ako dlho je

povinný si plniť svoje zmluvné povinnosti. Konečná splatnosť musí byť určená jednoznačným termínom,
t.j.presnýmdátumomsuvedenímkonkrétnehodňa,mesiacaarokutak,abysispotrebiteľmoholužpred
vznikom zmluvného vzťahu urobiť obraz o dĺžke trvania úveru a na základe toho urobiť najvýhodnejšiu
voľbu medzi viacerými úverovými produktmi.

14. V danom prípade je v Zmluve uvedené, že „lehota splatnosti 60 mesiacov po poskytnutí úveru a to
do 15. dňa v poslednom mesiaci“. Podľa názoru odvolacieho súdu takéto vyjadrenie termínu splatnosti
spotrebiteľského úveru, pri ktorom si spotrebiteľ musí termín splatnosti sám vypočítať, je spôsobilé
vzbudiť v spotrebiteľovi neistotu, v ktorý deň nastáva konečná splatnosť úveru. Nie je prípustné, aby

sa spotrebiteľ k tomuto údaju dopracovával výkladom alebo výpočtom, a preto odvolací súd takéto
určenie termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru nepovažoval za dostatočné a nesúhlasí
so záverom prvoinštančného súdu, že Zmluva obsahuje objektívne zistiteľné kritériá pre vedomosť
žalobkyne ohľadne termínu konečnej splatnosti zmluvy.

15. V súvislosti s odvolacou námietkou žalobkyne, aby Zmluva obsahovala výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov odvolací súd upriamuje pozornosť na skutočnosť, že zák. č.
129/2010 Z. z., ktorým sa spravuje predmetná Zmluva, nadobudol účinnosť dňa 11. 06. 2010. Podľa
jeho prílohy č. 1 prebral právne záväzné akty Európskej únie, okrem iného Smernicu Európskeho

parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení
smerniceRady87/102/EHS(Ú.v.EÚL133,22.05.2008).Podľačl.10ods.2písm.h)Smernice2008/48/
ES, zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza: h) výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa
a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom srôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia. Podľa čl. 22 ods. 1 Smernice 2008/48/ES,
keďže táto smernica obsahuje harmonizované ustanovenia, členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť
vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto smernice. Podľa

názoru odvolacieho súdu eurokonformnému výkladu ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010
Z. z. zodpovedá výklad v tom zmysle, že spojenie „výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov“ je potrebné vnímať tak, že sa tým myslí splátka obsahujúca istinu, úroky a poplatky,
pri ktorej má byť uvedená výška, dátum a ich počet. Akýkoľvek iný výklad tohto ustanovenia by
bol v priamom rozpore so smernicou 2008/48/ES. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie,

dáva do pozornosti Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15,
ktorej predmetom bol návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, ktorý podal
Okresný súd Dunajská Streda rozhodnutím z 19. 12. 2014 doručeným súdnemu dvoru 02. 02. 2015
v súvislosti s konaním Home Credit Slovakia, a.s. proti C. K.. Z bodu 59 tohto rozhodnutia vyplýva,
že článok 10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že Zmluva o
úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme

amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto
ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto
povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. Na vyššie uvedený rozsudok Súdneho dvora EÚ
reagoval legislatívny návrh, ktorým sa novelizuje ustanovenie § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských
úveroch, upravujúce náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pôvodne v písm. k/, (po účinnosti

novely písm. i/), sa nahrádza slovami, frekvencia splátok“. Predmetná novela zákona tak reagovala
na stav, keď niektoré všeobecné súdy Slovenskej republiky vykladali predmetnú vnútroštátnu úpravu
(Zákona o spotrebiteľských úveroch), nesúladne so smernicou 2008/48/ES. Z uvedených skutočností
teda jednoznačne vyplýva, že požiadavka žalobkyne, na rozpis každej splátky úveru na výšku splátky
istiny,splátkyúrokuasplátkypoplatkuvZmluve(uzavretejdňa06.04.2011),niejevsúladesozákonom,

ani európskou smernicou. Z tohto dôvodu nie je odvolacia námietka žalobkyne o potrebe členenia istiny,
úrokov a iných poplatkov v Zmluve správna.

16. Ďalej odvolací súd konštatuje, že ročná percentuálna miera nákladov uvedená žalovaným v Zmluve
ako „RPMN od 44,4 % do 46,8 % “ nepredstavuje jej presné stanovenie a je pre žalobkyňu ako

spotrebiteľa zmätočné, zavádzajúce a v konečnom dôsledku neurčité. Neurčitosť má ten istý účinok,
ako keby uvedenú náležitosť zmluva ani neobsahovala. Zmyslom a účelom úpravy spotrebiteľských
vzťahov je dosiahnuť pravdivé informovanie spotrebiteľa o poskytnutom úvere, a to v čase uzatvorenia
Zmluvy. V zmysle § 9 ods. 2, pís. j) zák. č. 129/2010 Z. z. je nevyhnutnou podmienkou v zmluvách
o spotrebiteľskom úvere uviesť ročnú percentuálnu mieru nákladov, vypočítanú na základe údajov

platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu s uvedením všetkých predpokladov
použitých pre jej výpočet, ktorej neuvedenie, resp. nesprávne uvedenie je sankcionované tým, že
takéto zmluvy sa následne v zmysle § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. považujú za bezúročné a bez
poplatkov. Bolo povinnosťou žalovaného v Zmluve jednoznačne a zrozumiteľne uviesť RPMN, a to jej
konkrétnu výšku. Neuvedenie RPMN v Zmluve presnou hodnotou zakladá zákonnú fikciu bezúročnosti

spotrebiteľského úveru. Údaj o RPMN je podstatný pre porovnávanie jednotlivých úverových produktov
dostupných na trhu, je rozhodujúci pre posúdenie ceny úveru, čo je podstatné pre spotrebiteľa, ktorý
vstupuje do zmluvného vzťahu. Tento údaj sa dá vypočítať pri uzatvorení zmluvného vzťahu a musí
byť jednoznačný a určitý. Sankcionovanie povinnosti poskytovateľa spotrebiteľského úveru vyplývajúcej
zo zák. č. 129/2010 Z. z. uvedenej v § 11, že poskytnutý spotrebiteľský ver sa považuje za bezúročný

a bez poplatkov, ak neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 RPMN, treba považovať za primeranú
sankciu dodávateľovi vzhľadom k závažnosti porušenia povinnosti poskytovateľa úveru, ktorou sa
zabezpečí cieľ, t.j. ochranu spotrebiteľa a tento následok odradí poskytovateľa úveru od konania, ktoré
nezodpovedá cieľu a to, aby spotrebiteľovi bolo umožnené poznať podmienky zmluvného vzťahu, do
ktorého vstupuje a rozsah povinnosti plniť (viď rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 09. 11.

2016 vo veci C-42/15). Vzhľadom na uvedené ako aj dôležitosť RPMN, ktorá vlastne zobrazuje cenu
poskytnutého úveru, zákonodarca vyžaduje, aby tento údaj bol v Zmluve uvedený jednoznačne a určite,
čo v Zmluve uzatvorenej medzi stranami sporu nie je.

17. Odvolací súd preto konštatuje, že záver súdu prvej inštancie o tom, že v Zmluve uvedenie RPMN v
percentuálnom rozmedzí, spĺňa údaje v zmysle zákonnej úpravy, nie je správny.18.Kďalšejodvolacejnámietkežalobkynevsúvislostisúrokmizposkytnutéhoúveru priročnejúrokovej
sadzbe 36,74 % odvolací súd dodáva, že pri dojednávaní úrokov koná v súlade s dobrými mravmi len ten
veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára Zmluvu v situácii pre neho

nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri úvere „uspokojí“ bez
ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie
požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom. Nie je
možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára Úverovú zmluvu a dohodu o úrokoch z tejto
zmluvyčastoprávezdôvodovsvojejinakneriešiteľnejfinančnejsituácie.Nezodpovedápretovšeobecne

uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až
úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov, ktorá
podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k
najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek (rozsudok
Najvyššieho súdu SR z 26. apríla 2012, sp. zn. 5 Cdo 26/2011). Nemožno úspešne vyvodzovať, že
by výška úrokov závisela len na dohode účastníkov Zmluvy a že by teda nepodliehala žiadnemu

obmedzeniu. Rovnako aj u dohody o úrokoch totiž platí ustanovenie § 3 ods. 1 OZ, podľa ktorého výkon
práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi
(rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 15. decembra 2004, sp. zn. 21 Cdo 1484/2004). Žalobkyňa ako dôkaz
predložila internetovú stránku NBS o úrokových mierach podobného úveru v bankách, z ktorých vyplýva,
že pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou od 1 do 5 rokov (60 splátok) za prvý polrok 2011 činil úrok

12,88 %.

19. Súd prvej inštancie nesprávne uzavrel, že výška úroku (v bode 21. nesprávne uvedený ako úrok z
omeškania - správne mal byť uvedený úrok - poznámka odvolacieho súdu) nie je v rozpore s dobrými
mravmi s poukazom na finančnú situáciu žalobkyne a tým jej obmedzené možnosti získania úveru.

20. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie nepodrobil súdnej kontrole úroky z poskytnutého
úveru v smere, či nie sú v rozpore s dobrými mravmi s prihliadnutím na obvyklú úrokovú sadzbu v dobe
dojednania úveru.

21. Je nesporné, že žalovaný je subjektom vystupujúcim na finančnom trhu poskytujúci spotrebiteľské
úvery dlhodobo, to znamená, že pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv má vystupovať s náležitou
odbornou starostlivosťou pri rešpektovaní právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa.

22. Odvolací súd dodáva, že žalovaný ako nebankový subjekt má dlhodobo v predmete svojej
činnosti aj poskytovanie úverov, a teda jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy
vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. Svojej zodpovednosti za uzavretie Zmluvy bez uvedenia
obligatórnych obsahových náležitostí sa nemôže zbaviť, ani s poukazom na princíp neznalosť zákona
neospravedlňuje, uplatnením jeho dôsledkov v neprospech žalobkyne. Rešpektovanie tohto princípu v

spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere.

23. Podľa § 451 ods. 1, 2 OZ, <. predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

25. Bezdôvodné obohatenie v zmysle citovanej právnej úpravy je konštruované ako záväzkový vzťah

(veľmi podobný zodpovednostnému vzťahu) medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na
úkor koho sa niekto obohatil. Bezdôvodné obohatenie je v zmysle citovanej úpravy konštruované ako
predmet plnenia, ktorý sa má vydať. Jeho zákonná úprava je taká, aby ak vzniklo, sa vydalo tomu,
na úkor koho bolo získané. Teda platí všeobecná zásada, že ten, kto sa na úkor iného bezdôvodneobohatí, musí toto obohatenie vydať. Dôvodom vzniku záväzku je získanie bezdôvodného obohatenia
na úkor iného. Takto vzniká záväzkový vzťah medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil, a ktorý je povinný
bezdôvodné obohatenie vydať a medzi tým, na úkor koho sa niekto obohatil, a ktorý má právo na vydanie

bezdôvodného obohatenia, aj, keď to zákon výslovne neustanovuje.

26. Zákon upravuje viacero foriem bezdôvodného obohatenia, pričom jedným z nich je majetkový
prospech získaný plnením bez právneho dôvodu. Ide o také plnenie, kde od začiatku nebol právny dôvod

na plnenie. Znamená to, že sa plnilo, hoci chýbala právna skutočnosť, najmä zmluva, na základe ktorej
sa spravidla plní. Takáto situácia môže nastať vtedy, keď sa účastník domnieva, že uzavrel zmluvu, hoci
ju neuzavrel, ale k plneniu došlo. Majetkový prospech môže vzniknúť aj plnením z neplatného právneho
úkonu spravidla z neplatnej zmluvy.

27. Zákon jednoznačne hovorí, že predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať a túto povinnosť
vydať bezdôvodné obohatenie má ten, kto ho získal na úkor iného. Subjektom, ktorý má právo žiadať
vydať bezdôvodné obohatenie je ten, na úkor koho sa niekto bezdôvodne obohatil.

28. Z uvedených dôvodov odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako rozsudok súdu prvej inštancie
podľaustanovenia §389ods.1písm.b)CSPzrušiťavecmu vrátiťnaďalšiekonanieanovérozhodnutie
(§ 391 ods. 1 CSP), pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 CSP), ani na jeho
zmenu (§ 388 CSP).

29. Úlohou súdu prvej inštancie bude posúdiť námietku premlčania uplatnenú (vznesenú) žalovaným,
keďže súd prvej inštancie neprihliadol na námietku premlčania. V prípade, ak súd prvej inštancie
zistí, že žalobkyňou uplatnený nárok je premlčaný, už bližšie nebude skúmať existenciu žalobou
uplatneného subjektívneho práva žalobkyne. Ak súd prvej inštancie zistí, že žalobkyňou uplatnený nárok

nie je premlčaný, podrobí Zmluvu súdnej kontrole z hľadiska obligatórnych náležitostí podľa zák. č.
129/2010Z.z.(najmänáležitostítýkajúcichsatermínukonečnejsplatnostispotrebiteľskéhoúveru,výšky
RPMN, ako aj výšky úrokov). Následne posúdi dôvodnosť nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného
obohatenia.

30. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd
prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).

31. V novom rozhodnutí rozhodne prvoinštančný súd i o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania

(§ 396 ods. 3 CSP).

32. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).