Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. máj 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4To/18/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4416010568
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Matyóová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4416010568.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Matyóovej a členov senátu
Mgr. Adriany Némethovej a JUDr. Ľubomíry Kubáňovej, v trestnej veci proti obžalovanému S. S., pre
zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a/, písmeno b/, písmeno e/,
odsek 3 písmeno d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b/ Trestného zákona, o odvolaní
obžalovaného S. S. proti rozsudku Okresného súdu Nové zámky z 24.10.2018, sp. zn. 4T/134/2016, na

verejnom zasadnutí konanom v Nitre 23. mája 2019, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku s a odvolanie obžalovaného S. S. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nové Zámky (ďalej len „súd prvého stupňa“) rozsudkom z 24.10.2018 sp. zn. 4T/134/2016
(ďalejlen„napadnutýrozsudok“)uznalobžalovanéhoS.S. (ďalejlen„obžalovaný“)vinnýmzospáchania
zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a/, písmeno b/, písmeno

e/, odsek 3 písmeno d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b/ Trestného zákona, na tom
skutkovom základe, že:
od presne nezistenej doby asi od roku 2010 až dosiaľ, v obci G., v rodinnom dome na ulici H.. J. č. XXX/
XXX, sa agresívne správa k svojej manželke H. S. čo má stúpajúcu tendenciu a spočíva najmä v tom,
že jej vulgárne nadáva, ponižuje ju, robí jej schválnosti, schováva jej rôzne veci osobného charakteru,
dary od svojich detí a vnúčat, v prípade uzamknutia dverí na izbe, v ktorej sa zdržiava tieto jej zvesí,

odmontuje kľučku alebo upchá papierom zámok, v čase keď je zamknutá v izbe z dôvodu, že sa ho
bojí, bezdôvodne jej búcha na dvere alebo do nich kope, zakazuje a bráni jej užívať spoločné priestory v
dome, vrátane kúpeľne a záchodu, ako aj záhradu, vypína jej plyn a elektriku, pričom jej prestrihol kábel
od televízora, odmontoval žiarovky v lustri, znefunkčnil elektrické zásuvky, zaklincoval vchodové dvere
na dome, ktoré poškodená používala, rozbíja kuchynský riad a rozhadzuje jedlo, správa sa povýšenecky
a nazýva sa pánom domu, vychvaľuje sa pred ňou mimomanželským vzťahom, necháva jej vulgárne

a osočujúce odkazy na papierikoch, vyhráža sa jej ublížením na zdraví, v novembri 2015 ju obťažoval
tým spôsobom, že si na ňu ľahol a začal ju škrtiť, kopal ju do zadnej časti tela, bil ju metlou po celom
tele, znemožnil jej vstup do domu tak, že zvnútra zamkol vchodové dvere a kľúč nechal v zámku a dvere
otvoril až po príchode hliadky PZ, čím u nej vyvolával najmä psychické utrpenie s prežívaním úzkosti a
strachu, čo súvisí aj so vznikom žalúdočných vredov a vysokého krvného tlaku poškodenej H. S..

Za tento zločin súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil obžalovanému podľa § 208 odsek 2
Trestného zákona zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j/ Trestného zákona a nezistiac
priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona
a § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno d/ Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní tri roky, výkon
ktorého podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona s poukazom na § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného
zákona podmienečne odložil s probačným dohľadom v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona určil skúšobnú dobu dva roky.Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona s poukazom na § 51 odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona
obžalovanému zakázal požívať alkoholické nápoje počas skúšobnej doby.
Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona s poukazom na § 51 odsek 4 písmeno i/ Trestného zákona mu

uložil povinnosť zúčastniť sa v skúšobnej dobe na psychologickom poradenstve.
Podľa§51odsek5Trestnéhozákonajeobžalovanýstrpieťnadseboukontroluprobačnýmamediačným
úradníkom.

Proti napadnutému rozsudku, v zákonnej lehote, teda včas, podal proti nemu odvolanie obžalovaný,

ktoré písomne odôvodnil prostredníctvom svojej obhajcu, smerujúce proti jeho výrokom o vine a
treste, vytýkajúc napadnutému rozsudku nesprávne vyhodnotenie produkovaných dôkazov v súvislosti
s otázkou jeho viny.
Podľa jeho názoru, spáchanie skutku mu rozhodne preukázané nebolo, pričom vina obžalovanému
musí byť bez akýchkoľvek pochybností preukázaná, čo sa v jeho prípade nestalo.
Aj to, že poškodená doteraz žije s ním pod jednou strechou potvrdzuje, že nie je žiadny tyran a to čo

je uvedené v obžalobe nespáchal. Jediné čo vadí poškodenej je tá skutočnosť, že ona chce byť tá
dominantná a chce rozhodovať aj o peniazoch a aby ju on poslúchal.
Žiadal preto na podklade týchto skutočností, aby Krajský súd v Nitre (ďalej len „odvolací súd“)
zrušil napadnutý rozsudok a rozhodol sám vo veci rozsudkom a spod obžaloby ho oslobodil podľa § 285
písmeno a/, b/ Trestného poriadku.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu pridržiavajúc sa dôvodov písomného
odvolania navrhol, aby odvolací súd vyhovel odvolaniu obžalovaného a rozhodol o ňom v zmysle
písomného petitu odvolania.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu sa pripojil ku konečnému návrhu svojho obhajcu.

Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhla odvolanie
obžalovaného ako nedôvodné podľa § 319 Trestného poriadku zamietnuť.

Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek 1
alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3 Trestného poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku.

V rámci prieskumnej povinnosti vyplývajúcej z citovaného ustanovenia Trestného poriadku, odvolací súd
preskúmalvýrokovinea výrokotrestenapadnutéhorozsudku, proti ktorým odvolanie obžalovaného
smerovalo.

Plnením tejto svojej prieskumnej povinnosti odvolací súd predovšetkým zistil, že už orgánmi činnými
v trestnom konaní bol v prejednávanej veci zadovážený dostatok dôkazov, ktorými boli objasnené
všetky základné skutočnosti dôležité pre trestné stíhanie tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 119
odsek 1 písmeno a/ až písmeno d/ Trestného poriadku a ktoré súd prvého stupňa potreboval pre svoje
rozhodnutie o vine obžalovaného a o uloženom mu treste.

Súd prvého stupňa pri vykonávaní dôkazov na hlavnom pojednávaní postupoval podľa príslušných
ustanovení Trestného poriadku upravujúcich spôsob vykonania dôkazov, pričom sa nedopustil žiadnych
takých závažných chýb (§ 321 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku), ktoré by mohli mať vplyv na
zistenie skutkového stavu veci, alebo v dôsledku ktorých by došlo k porušeniu práv obžalovaného na

obhajobu.

Skutkové zistenia uvedené vo výroku o vine napadnutého rozsudku aj z dôvodov vyššie uvedených
preto vychádzajú z výsledkov úplného a zákonným spôsobom vykonaného dokazovania a zodpovedajú
kritériám uvedeným v § 2 odsek 10 Trestného poriadku. Súd prvého stupňa k nim dospel po tom,

čo jednotlivé dôkazy vyhodnotil v súlade s ďalšou zásadou trestného konania uvedenou v § 2 odsek
12 Trestného poriadku, teda predovšetkým jednotlivo aj v ich súhrne a podľa svojho vnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu.V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s požiadavkami ustanovenými v § 168 odsek 1 Trestného
poriadku súd prvého stupňa v potrebnom rozsahu uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré
dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov,

ako sa vyrovnal s obranou obžalovaného a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval
dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny, s ktorými sa aj odvolací súd
bez zásadných výhrad stotožňuje a v podrobnostiach na ktoré, ako na správne a úplné, poukazuje
nepovažujúc za potrebné tieto žiadnym spôsobom pozmeniť alebo doplniť.

I na vyššie uvedené, preto namietanie obžalovaného, rozvedené v písomnom odôvodnení odvolania,
že vo veci boli nesprávne vyhodnotené produkované dôkazy v súvislosti s otázkou jeho viny nie je
relevantné, pretože neuviedol také skutočnosti a okolnosti, ktoré by mohli opodstatnene spochybniť
správnosť hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa a z neho vyplývajúce skutkové zistenia potrebné
pre jeho rozhodnutie o vine obžalovaného, ktorú mal aj odvolací súd preto za nepochybne zistenú a
preukázanú, a to nielen výpoveďami samotnej poškodenej, ale aj výpoveďami svedkov O. H., S. S. a

X. H., ktoré svedecké výpovede korešpondujú s tvrdením poškodenej - svedkyne H. S..

Krajský súd nemá výhrady ani pokiaľ ide o právne pomenovanie konania obžalovaného ako zločinu
týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a/, písmeno b/, písmeno e/, odsek 3
písmeno d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b/ Trestného zákona, pretože obžalovaný

svojím protiprávnym konaním naplnil všetky pojmové znaky tohto žalovaného trestného činu tak po
stránke objektívnej ako aj subjektívnej.

Vzhľadom na to, že na skutkové zistenie i na právne posúdenie konania obžalovaného sa dostatočne
presvedčivo poukazuje v odôvodnení napadnutého rozsudku a odvolací súd nemá o nich pochybnosti,

pretosiúvahyazáverysúduprvéhostupňavcelomrozsahuosvojujeavpodrobnostiachnaneodkazuje.

Čo sa týka primeranosti uloženého trestu súdom prvého stupňa, je potrebné uviesť, že trest odňatia
slobody pod dolnú hranicu zákonnej trestnej sadzby podľa odsek 3 §-u 208 Trestného zákona s použitím
ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu podľa § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno d/ Trestného zákona,

zodpovedá zákonným kritériám v zmysle ustanovenia § 34 Trestného zákona, s prihliadnutím najmä
na doterajší bezúhonný život obžalovaného i na okolnosti prípadu.
Súd prvého stupňa v súlade so zákonom obžalovanému určil aj skúšobnú dobu a počas nej aj primerané
zákazy a povinnosti.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Keďže odvolací súd nezistil žiadne také zákonné dôvody uvedené v ustanovení § 321 odsek 1 písmeno
a/ až e/ Trestného poriadku, ktoré by odôvodňovali akúkoľvek zmenu výroku o vine alebo výroku o
treste odvolaním obžalovaného napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa v jeho prospech, odvolanie

obžalovaného podľa § 319 Trestného poriadku zamietol, zistiac, že nie je dôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok.