Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. máj 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/352/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215201483
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4215201483.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek
senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu:
W. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom G., G. XX/X, proti žalovanej: V. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom G., A.
XXX/XX, zast. JUDr. Líviou Kňažikovou, advokátkou, so sídlom Komárno, Nám. M. R. Štefánika 6, o
zaplatenie 10.700 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno

zo dňa 21. júna 2017 č. k. 14C/96/2015-144 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách
konania z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu vo výške 3.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 3.000

eur od 28. 02. 2014 do zaplatenia, to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej
časti súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu
trov konania. Rozhodnutie odôvodnil ust. § 588, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 nar.
vl. SR č. 87/1995 Z. z., čl. 6 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z., čl. 8, čl. 15 ods. 1, 2, § 150 ods. 1, 2, § 149,
§ 151 ods. 1, 2, § 153, § 154, § 186 ods. 2, § 215 ods. 1 CSP a z totožných skutkových tvrdení strán
sporu, podporených listinami tvoriacimi obsah pripojeného vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-553/2-VYS-

KN-2014Né zistil že, žalobca a žalovaná uzavreli dňa 24. 04. 2013 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bola
kúpa nehnuteľností - bytu č. 59 s príslušenstvom, ako aj podielu na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach bytového domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku evidovaných Okresným úradom
Komárno, katastrálnym odborom na LV č. XXXX pre k. ú. G., ktorých výlučným vlastníkom bol žalobca.
Kúpna cena bola medzi stranami sporu dohodnutá vo výške 20.000 eur. Dňa 10. 09. 2013 uzavreli
strany sporu dodatok č. 1 k tejto zmluve. Vlastnícke právo k predávaným nehnuteľnostiam nadobudla

žalovaná dňa 13. 09. 2013 povolením vkladu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v
prospech žalovanej rozhodnutím Správy katastra Komárno č. V 2760/13 zo dňa 13. 09. 2013. Ako
vyplynulo z doručeniek, žalovaná prevzala predmetné rozhodnutie dňa 20. 09. 2013 a žalobca dňa
25. 09. 2013, pričom žalobcovi bolo predmetné rozhodnutie Správy katastra Komárno doručované na
adresu: O. XXXX/X, G.. Ako vyplynulo zo zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 24. 04. 2013, táto
bola uzavretá medzi stranami sporu, keď v zmluve je uvedené, že strany sporu uzavreli kúpnu zmluvu,

predmetom ktorej bola kúpa bytu vo výlučnom vlastníctve žalobcu, ktorý bol evidovaný na LV č. XXXX
pre k. ú. G. za kúpnu cenu 20.000 eur, z ktorej časť vo výške 8.141,75 eura bola uhradená veriteľovi
žalobcu - obchodnej spoločnosti InDevel, časť vo výške 564,97 eura bola uhradená veriteľovi žalobcu
- obchodnej spoločnosti ALTERNATÍVA, s. r. o. a časť vo výške 2.700 eur bola uhradená v hotovosti
žalobcovi. Ku dňu uzavretia zmluvy o zriadení vecného bremena bol dlh povinnej z vecného bremena
(žalovanej) voči oprávnenému z vecného bremena (žalobcovi) vo výške 8.000 eur, pričom žalobca

ako oprávnený z vecného bremena v predmetnej zmluve uznal a potvrdil vlastnoručným podpisom,
že od povinnej z vecného bremena prevzal v deň podpísania zmluvy o zriadení vecného bremenasumu 5.000 eur titulom ďalšej splátky. Vecné bremeno spočívalo v práve žalobcu ako oprávneného
z vecného bremena doživotne bývať v predanej nehnuteľnosti s tým, že sa zaviazal platiť náklady
spojené s bývaním a užívaním predmetnej nehnuteľnosti, pod následkom práva povinnej z vecného

bremena odstúpiť od zmluvy o zriadení vecného bremena. Z pripojeného rovnopisu vyšetrovacieho
spisu tiež vyplynulo, že žalobca podal dňa 09. 09. 2014 trestné oznámenie pre podozrenie z trestného
činu podvodu, keď zo strany kupujúcej (žalovanej) mu nebola vyplatená zvyšná časť kúpnej ceny
nehnuteľnosti vo výške 6.625,51 eura. Uznesením ČVS:ORP-553/2-VYS-KN-2014Né zo dňa 13. 10.
2014 bolo predmetné trestné oznámenie odmietnuté z dôvodu, že orgán činný v trestnom konaní

nezistil dôvod na trestné stíhanie alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku. Proti tomuto
uzneseniu podal žalobca sťažnosť, ktorá bola uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Komárno
sp. zn. 1Pn 529/14/4401-3 zo dňa 10. 11. 2014 zamietnutá ako nedôvodná. V priebehu konania boli zo
strany žalobcu predložené kópie príjmových pokladničných dokladov, ktoré sa nachádzajú aj v rovnopise
vyšetrovacieho spisu. Konkrétne ide o kópiu príjmového pokladničného dokladu vystaveného dňa 15.
03. 2013, podľa ktorého mal žalobca v ten deň prijať od žalovanej sumu 2.700 eur, kópiu príjmového

pokladničného dokladu zo dňa 24. 04. 2013, podľa ktorého mal žalobca v ten deň prijať od žalovanej
sumu 5.000 eur a kópiu príjmového pokladničného dokladu vystaveného dňa 19. 09. 2013, podľa
ktorého mal žalobca v ten deň prijať od žalovanej sumu 3.000 eur. Príjmové pokladničné doklady sú
vystavené na meno žalobcu a obsahujú aj podpis pokladníka (prijímateľa). Ako vyplynulo z rovnopisu
vyšetrovacieho spisu, originál príjmových pokladničných dokladov bol v trestnom konaní predložený

žalovanou, bola vyhotovená ich kópia a tieto boli založené do vyšetrovacieho spisu. Ako vyplynulo zo
záveru grafologickej analýzy vypracovanej na objednávku žalobcu Mgr. P. C. dňa 19. 12. 2016, táto
grafologickým skúmaním podpisov na kópiách príjmových pokladničných dokladov zo dňa 15. 03. 2013,
14. 04. 2013 a 19. 09. 2013 s podpismi žalobcu na porovnávacích dokumentoch, vyslovila záver, že
podpis na preskúmavaných príjmových pokladničných dokladoch nepochádza od toho istého pisateľa,

ako na porovnávacích dokladoch. Súd mal vykonaným dokazovaním z nepopretých skutkových tvrdení
strán sporu preukázané, že strany sporu dňa 24. 04. 2013 uzavreli kúpnu zmluvu, predmetom ktorej
bola kúpa nehnuteľnosti - bytu č. 59 vo vchode č. X na X poschodí obytného domu so súp. č. XXXX,
nachádzajúceho sa na O. ulici v G., ako aj podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku, ktoré nehnuteľnosti boli evidované na LV č. XXXX pre

k. ú. G. a tieto boli v čase uzavretia kúpnej zmluvy vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Tiež bolo medzi
stranami sporu nesporné, že dohodnutá kúpna cena predmetnej nehnuteľnosti bola 20.000 eur, z ktorej
sumy časť vo výške 9.300 eur bola kupujúcou uhradená veriteľom žalobcu (obchodnej spoločnosti
InDevel, s. r. o. a obchodnej spoločnosti ALTERNATÍVA, s. r. o.). Vlastnícke právo k predávaným
nehnuteľnostiam nadobudla žalovaná dňa 13. 09. 2013 povolením vkladu vlastníckeho práva k

predmetným nehnuteľnostiam v prospech žalovanej rozhodnutím Správy katastra Komárno č. V 2760/13
zo dňa 13. 09. 2013. Súd kúpnu zmluvu uzavretú medzi stranami sporu dňa 24. 04. 2013 považoval
za platný právny úkon (platnosť tohto právneho úkonu stranami sporu spochybňovaná ani nebola),
keď splnenie povinnosti žalobcu vyplývajúcej z kúpnej zmluvy sporné nebolo a tiež nebolo sporné, že
žalovaná z dohodnutej kúpnej ceny uhradila záväzky žalobcu voči jeho veriteľom celkove vo výške 9.300

eur. Sporné bolo medzi stranami sporu uhradenie zvyšnej časti kúpnej ceny vo výške 10.700 eur, keď
žalobca tvrdil, že táto suma mu zo strany žalovanej uhradená nebola. Žalobca na preukázanie tohto
svojho skutkového tvrdenia predložil listinný dôkazný prostriedok - grafologickú analýzu vypracovanú
Mgr. Otíliou Horňákovou dňa 19. 12. 2016, z ktorej vyplynulo, že podpisy na príjmových pokladničných
dokladochzodňa15.03.2013,24.04.2013a19.09.2013nepísalrovnakýpisateľakonaporovnávacích

dokladoch, ktoré boli predložené žalobcom ako doklady obsahujúce jeho podpis, pričom tieto boli
žalobcom podpísané dňa 21. 05. 2012, 12. 11. 2014 a 14. 11. 2016. Žalovaná v priebehu celého konania
skutkové tvrdenie žalobcu o neuhradení zvyšnej časti kúpnej ceny popierala, keď sa bránila tým, že
žalobcovi sumu vo výške 10.700 eur uhradila v troch splátkach, pričom žalobca prevzatie finančnej
hotovosti potvrdil svojim podpisom na príjmových pokladničných dokladoch, u ktorých namietal pravosť

jeho podpisu. Súd i porovnaním podpisov žalobcu voľným okom na predložených kópiách príjmových
pokladničných dokladov a na listinách z toho časového obdobia (napr. kúpna zmluva z 24. 04. 2013,
zmluva o zriadení vecného bremena zo dňa 24. 04. 2013, podpisy na doručenke rozhodnutia Správy
katastra Komárno k rozhodnutiu č. V 2760/13 zo dňa 13. 09. 2013) videl zjavnú odlišnosť podpisov
na predložených príjmových dokladoch a na porovnávaných dokumentoch, pričom zjavná odlišnosť

podpisov bola aj na jednotlivých príjmových pokladničných dokladoch, keď jednotlivé podpisy okrem
zjavnej odlišnosti boli aj z gramatickej stránky nesprávne, keď súd má za to, že žalobca s ohľadom na
svoj vek a dobu používania podpisu s najväčšou pravdepodobnosťou vie svoje priezvisko napísať v
gramaticky správnom tvare, pričom gramaticky nesprávny tvar podpisu súd nezaznamenal v žiadnomjeho podpise na listinách založených v spise, pri ktorých pravosť podpisu nenamietal (napr. žaloba,
písomné vyjadrenia učinené v priebehu konania a pod.). Žalovaná svoje skutkové tvrdenie o uhradení
väčšej časti kúpnej ceny, ako tvrdil žalobca, preukázala relevantným prostriedkom procesnej obrany, a

to predložením originálu zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 24. 04. 2013, ktorá (okrem zmluvy
o zriadení vecného bremena, ktorú súd na účely rozhodnutia v tejto veci nebol oprávnený posudzovať,
nakoľko táto zmluva v časti o zriadení vecného bremena nemala žiaden súvis s týmto konaním a jej
preskúmavanie tiež nebolo predmetom konania) obsahovala i vyhlásenie žalobcu o čiastočnej úhrade
kúpnej ceny. Týmto listinným dôkazným prostriedkom žalovaná jednoznačne a nad všetky pochybnosti

preukázala, že žalobcovi z kúpnej ceny vo výške 20.000 eur uhradila okrem čiastky vo výške 9.300
eur (ktorá bola uhradená veriteľom žalobcu) i sumu 7.700 eur, keď žalobca v predmetnej zmluve učinil
vyhlásenie, že ku dňu podpisu zmluvy o zriadení vecného bremena dňa 24. 04. 2013 mu žalovaná
titulom kúpnej ceny vo výške 20.000 eur uhradila sumu 2.700 eur a sumu 9.300 eur v prospech veriteľov
žalobcu, pričom ku dňu podpisu zmluvy zo zvyšnej časti dlžnej sumy vo výške 8.000 eur uhradila aj sumu
5.000 eur, prevzatie ktorej sumy od žalovanej žalobca potvrdil svojim podpisom na predmetnej zmluve,

pričom predmetná zmluva (originál) obsahovala i osvedčovaciu doložku notárskeho úradu o pravosti
podpisu žalobcu. Toto preukázané skutkové tvrdenie žalovanej súd považoval za relevantné v tomto
spore,keďobranužalobcunapojednávanídňa21.06.2017(keďžalobcatvrdil,žepodpisnapredmetnej
zmluve nevyzerá ako jeho) považoval za účelovú a aj zavádzajúcu, pretože na pojednávaní dňa 07. 11.
2016 mu bola predložená k nahliadnutiu tá istá listina a žalobca uviedol, že podpis na listine je jeho.

Obranužalobcusúdpovažovalzaúčelovúajzdôvodu,žepredloženýoriginálzmluvyozriadenívecného
bremena zo dňa 24. 04. 2013 obsahuje osvedčovaciu doložku notára o pravosti podpisu žalobcu
na predmetnej listine. Pokiaľ ide o zvyšnú časť kúpnej ceny vo výške 3.000 eur, žalovaná v konaní
nepreukázala, že túto sumu žalobcovi skutočne uhradila, keď pochybnosť súdu o pravosti podpisu
žalovaného na príjmovom pokladničnom doklade zo dňa 19. 09. 2013 žiadnym relevantným dôkazom zo

strany žalovanej preukázaná nebola a žalobca skutkové tvrdenie žalovanej o úhrade tejto sumy popieral.
Návrh strán sporu na vykonanie znaleckého dokazovania z odboru písmoznalectvo (ohľadne skúmania
pravosti podpisu žalobcu na príjmových pokladničných dokladoch z 15. 03. 2013, 24. 04. 2013 a 19.
09. 2013) súd zamietol z dôvodu, že vykonanie dokazovania v rozsahu zisťovania pravosti podpisov
na príjmových pokladničných dokladoch zo dňa 15. 03. 2013 a 24. 04. 2013 považoval za nadbytočné

a nehospodárne, keďže zaplatenie sumy vo výške, ako vyplýva z týchto príjmových pokladničných
dokladov, žalovaná preukázala aj ďalším listinným dôkazným prostriedkom a to zmluvou o zriadení
vecného bremena zo dňa 24. 04. 2013, ktorá obsahovala aj vyhlásenie žalobcu ako predávajúceho o
tom, aká časť kúpnej ceny mu do dňa 24. 04. 2013 bola zo strany žalovanej vyplatená. Pokiaľ ide o
príjmový pokladničný doklad znejúci sa sumu 3.000 eur, súd zamietol návrh na vykonanie znaleckého

dokazovania aj ohľadne tejto listiny, keďže v priebehu konania sa nepodarilo zabezpečiť jej originál,
ktorý je potrebný pre riadne vykonanie znaleckého dokazovania v odbore písmoznalectvo, v ktorom
sa skúma písmo mikroskopicky a kópia (pričom v spise a ani pripojenom vyšetrovacom spise nie je
založená kópia originálu, ale až kópia kópie originálu) dokladu bez pochybnosti jej ďalším množením
vykazuje iné markanty ako originál listiny. Súd tiež v tejto súvislosti poukazuje na princípy, na ktorých

je postavený Civilný sporový poriadok, keď samotné dokazovanie (napr. aj predložením súkromného
znaleckého posudku) je na stranách sporu, keď súd rozhoduje len o tom, ktorý z navrhnutých dôkazov
bude vykonaný a ktorý nie, ale sám dokazovanie nevykonáva. Súd tiež zamietol návrh žalobcu na
vykonanie dokazovania výsluchom O. O., keď od žalobcu zistil, že ním navrhnutý svedok pri žiadnej
udalosti týkajúcej sa tohto sporu nebol, k niektorým skutočnostiam týkajúcim sa tohto sporu sa vie

vyjadriť len z rozprávania žalobcu. Súd tiež nepovažoval za relevantný dôkaz žalobcom predložený
rukou písaný doklad založený v prílohovej obálke, nakoľko žalobca nepreukázal súvis tejto listiny s tým,
čo je predmetom sporu (a to nárok na zaplatenie časti kúpnej ceny) a tiež sa súd nezaoberal prípadnými
podnikateľskými aktivitami žalovanej, nakoľko to považoval za nadbytočné, nesúvisiace s predmetom
sporu, preto nehodnotil predložený výpis z obchodného registra obchodnej spoločnosti World reality, s.

r. o. Za nesúvisiacu s vecou súd považoval aj predloženú listinu - výzvu na vypratanie bytu, preto sa s
ňou v rámci hodnotenia dôkazov nezoberal. Vychádzajúc z vyslovených záverov, súd podanej žalobe
v časti o zaplatenie sumy 3.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % zo sumy 3.000 eur
za obdobie od 28. 02. 2014 do zaplatenia vyhovel, keď žalovaná svoje skutkové tvrdenie o úhrade tejto
sumyžalobcovititulomkúpnejcenynehnuteľnostinepreukázala.Úrokzomeškaniabolzostranyžalobcu

uplatnený v súlade s § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka vo výške vyplývajúcej z
§ 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., keď ku dňu 28. 02. 2014 už žalovaná bola v omeškaní s úhradou
dlžnej sumy. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol, keď žalovaná v priebehu konania preukázala, že časť
žalovanej sumy vo výške 7.700 eur žalobcovi uhradila, preto súd považoval podanú žalobu v tejto častii s uplatneným príslušenstvom za nedôvodnú. O náhrade trov konania strán sporu súd rozhodol podľa
§ 255 ods. 2 CSP, keď pre čiastočný úspech oboch strán sporu vyslovil, že žiadna zo strán sporu nemá
právo na náhradu trov konania. Lehotu na plnenie súd určil podľa § 232 ods. 3 CSP.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote žalobca odvolanie,
odôvodniac ho tým, že súd prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a na
základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobca je dôchodcom
vo veku 70 rokov so starobným dôchodkom 318,10 eura na mesiac, ktorý žiadne skúsenosti s

obchodovaním nemá. Mal úver od spoločnosti InDevel s. r. o., ktorý zobral pre kamaráta a ktorý
mal tento úver splácať. Keďže kamarát úver nebol schopný splácať, žalobca hľadal riešenie, aby
neprišiel o byt, keďže úver bol zabezpečený záložným právom na byt žalobcu. Žalovaná je jedinou
konateľkou spoločnosti WORLD REALITY s. r. o., ktorá sa zaoberá kúpou a predajom nehnuteľností,
sprostredkovaním úverov a administratívou vo veciach prípadných exekúcií. Žalobca ju navštívil, aby sa
dohodli na vyriešení jeho finančnej situácie. Žalobca uzavrel so žalovanou zmluvu o zriadení vecného

bremena. Podpisy na zmluve boli overené v kancelárii u notára. Nejde o kúpnu zmluvu, ako to súd
prvej inštancie v rozsudku konštatoval, ani o notársku zápisnicu, nakoľko notár na zmluve o zriadení
vecného bremena overil len pravosť podpisu. Pri konkrétnom predaji, či kúpe bytu je potrebná zmluva
o prevode vlastníctva bytu, ktorá obsahuje dohodnuté podmienky medzi predávajúcim a kupujúcim.
V našom prípade ide o zmluvu o zriadení vecného bremena podľa Občianskeho zákonníka. Keďže

žalovanávčaseuzavretiazmluvyozriadenívecnéhobremenanevlastnilabyt,právenaopak,vlastníkom
bol žalobca, táto zmluva je neplatná. Zmluva o zriadení vecného bremena bola uzatvorená 24. 04. 2013
a žalovaná sa stala vlastníkom bytu až 13. 09. 2013. Zmluvou o prevode vlastníctva nehnuteľností
nedochádza k prevodu vlastníckeho práva. Prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nastáva
až vkladom do katastra nehnuteľností. Podľa súdu prvej inštancie z nepopretých skutkových tvrdení

strán sporu bolo preukázané, že strany sporu dňa 24. 04. 2013 uzavreli kúpnu zmluvu. Podľa súdu
prvej inštancie platnosť tohto právneho úkonu stranami sporu spochybňovaná nebola. Podľa žalobcu
spochybniť sa dá len dokument, ktorý je k dispozícií. Žalovaná neposkytla žalobcovi ani jednu kópiu
z podpisovaných dokumentov. Žalobca kópiu zmluvy o zriadení vecného bremena dostal ako prílohu
zo súdu. Podľa žalobcu súd bol predpojatý vo veci, nakoľko žiadna kúpna zmluva podpísaná nebola.

Žalobca mal záujem svoj byt predať za dohodnutú cenu. Žalovaná využila jeho rozrušenie, dôverčivosť,
ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť a neschopnosť plniť si záväzky, nasľubovala žalobcovi vyriešenie
jeho finančnej situácie a on dôverčivo podpisoval všetky dokumenty, ktoré mu žalovaná predložila na
podpis. Žalovaná pozbierala informácie o žalobcovi a do jednej zmluvy sa snažila natlačiť zmluvu o
zriadení vecného bremena a kúpnu zmluvu. Napriek tomu, že žalovaná prevádzkuje firmu, ktorá sa

zaoberá kúpou a predajom nehnuteľností, kupovala byt ako fyzická osoba. Poukázal na ustanovenie
§ 39a Občianskeho zákonníka a § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že žalovaná čakala na
reakciu zo strany žalobcu a asi po dvoch mesiacoch, dňa 13. 06. 2013 uhradila záväzky žalobcu pre
InDevel s. r. o. a ALTERNATIVA s. r. o., spolu 8.706,72 eura. Žalobca predpokladá, že práve preto
uhradila žalovaná tieto záväzky, lebo Správa katastra Komárno zamietla vklad vlastníckeho práva do

katastra za neplnenie zákonom stanovených podmienok pre vklad. Žalovaná vysťahovala žalobcu z
bytu 27. 02. 2014, nakoľko žalobca sa jej vyhrážal podaním trestného oznámenia kvôli neuhradenej
kúpnej cene za byt. Súd prvej inštancie podľa rozsudku nebol oprávnený posudzovať zmluvu o zriadení
vecného bremena, ale na základe tejto zmluvy považoval za relevantne preukázané, že žalovaná
vyplatila žalobcovi sumu 7.700 eur. Súd rozhodnutie odôvodnil tým, že podpis žalobcu bol overený u

notára. Žalobca nepopieral, že zmluvu podpísal u notára. Poukázal na to, že podpísal zmluvu o zriadení
vecného bremena, a nie prevzatie uvedenej sumy. Žalovaná, ktorá prevádzkuje podnikanie, musela mať
vedomosť o tom, ako sa zákonným spôsobom vykonáva vyrovnávanie kúpnej ceny za nehnuteľnosť.
Žalovaná najprv preukázala vyplatenie kúpnej ceny za byt pokladničnými blokmi. Tieto pokladničné
bloky potom stratila, nakoľko žalobca s grafologickou analýzou dokázal, že na pokladničných blokoch

nie sú jeho podpisy. Napriek tomu, že trestné oznámenie žalobcu bolo odmietnuté práve na základe
existencie týchto pokladničných blokov, súd nepovažoval za potrebné v dokazovaní pokračovať. Až
potom predložila súdu žalovaná zmluvu o zriadení vecného bremena ako dôkaz o zaplatení kúpnej
ceny za byt. Žalobca považuje za zarážajúce konanie súdu, keď mu ukazovali rôzne dokumenty, aby
sa vyjadril, na ktorom je jeho pravý podpis. Žalobca naďalej tvrdí, že súd prvej inštancie rozhodol

na základe neplatnej zmluvy, ktorá okrem overenia podpisu u notára žiadny iný dôkaz neobsahovala.
Žalovaná okrem čiastky 8.706,72 eura neuhradila kúpnu cenu za byt a práve preto žalobca žiada súd,
aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania
žalobcu (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a po
prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie

v napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP
zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Predmetom konania je žaloba žalobcu, ktorou sa po jej rozšírení domáhal od žalovanej zaplatenia
sumy 10.700 eur s 8,25% úrokom z omeškania od 28. 02. 2014 do zaplatenia a trov konania ako

nedoplatku kúpnej ceny za byt. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo
sumy 3.000 eur od 28. 02. 2014 do zaplatenia, to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo
na náhradu trov konania. Keďže odvolanie podal len žalobca v zamietajúcom výroku, vyhovujúci výrok
napadnutého rozsudku je už právoplatný.

5. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak
súd neprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

6.Podľačl.46ods.1ústavykaždýmáprávodomáhaťsazákonomustanovenýmpostupomsvojhopráva
na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej
republiky. Jedným z aspektov práva na spravodlivý proces je tiež právo účastníka na dostatočné
odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiž aj povinnosť

všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán s výhradou,
že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05).

7. Právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z judikatúry

Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky totiž
vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
v sebe zahŕňajú aj právo na odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/06); právo na riadne odôvodnenie
súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu.

8. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a
použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,
neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktoré by popreli zmysel a podstatu
právanaspravodlivýproces.ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikyvosvojejjudikatúreopakovanezdôraznil,
že nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa má uskutočňovať v ústavnom a zákonnom

procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy
riadneho a spravodlivého procesu, ako vyplývajú z čl. 46 a nasl. Ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru.
Jedným z týchto princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy,
čl. 6 ods. 1 Dohovoru) a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a
správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náležite odôvodniť (I. ÚS 243/07), pritom starostlivo

prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia
súdneho rozhodnutia (§ 220 ods. 2 CSP) musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami
pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by
mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú
presvedčivosť, teda, inými slovami, na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku

ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné,
racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný súd pritom musí súčasne
vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a
oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 OSP, teraz čl. 2 ods. 1 CSP; obdobne napr. IV. ÚS 1/02, II.
ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 501/11). Z práva na spravodlivé súdne konanie v

tejto súvislosti vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi
a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, II. ÚS
76/07, obdobne Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, séria A, č. 254-B, s. 49, § 30). Štruktúra právana odôvodnenie je rámcovo upravená v § 220 ods. 2 CSP. Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom
konaní (§ 378 ods. 1 CSP).

9. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

10. Podľa § 150 ods. 2 CSP na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany
požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

11. Podľa§151ods.1CSPskutkovétvrdeniastrany,ktoréprotistranavýslovnenepoprela,sapovažujú
za nesporné.

12. Podľa § 151 ods. 2 CSP ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo
vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

13. Podľa čl. 2 ods. 1 CSP ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov
musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.

14. Podľa čl. 8 ods. 1 CSP strany sporu majú právo sa oboznámiť s vyjadreniami, návrhmi a dôkazmi

protistrany a môžu k nim vyjadriť svoje stanovisko v rozsahu, ktorý určí zákon.

15. Podľa čl. 15 ods. 1 CSP dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s
princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.

16. Podľa čl. 15 ods. 2 CSP žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

17. Podľa čl. 16 ods. 1 CSP súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi
predpismi pri zohľadnení ich vzájomného vzťahu a v súlade so zákonnými princípmi tohto zákona.

18. Jedným z najvýznamnejších štádií civilného sporového konania je dokazovanie. Dokazovanie je
zákonom upravený postup súdu, ako aj strán sporu, na základe ktorého súd získava pre rozhodnutie
podstatné skutkové poznatky o veci, ktorá je predmetom konania. Prostredníctvom dokazovania súd
zisťuje,čiskutkovýstavprezentovanýskutkovýmitvrdeniamistránsporuzodpovedáalebonezodpovedá
skutočnosti. Predmetom dokazovania je teda skutok tvrdený stranami sporu, ktorý má význam pre

rozhodnutie o merite sporu. S bremenom tvrdenia je preto neodmysliteľne späté dôkazné bremeno.
Žalobca je v zásade povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho ohrozené
alebo porušené právo, respektíve právom chránený záujem. Žalovaný je povinný tvrdiť a preukazovať
skutočnosti, ktoré právo žalobcu vylučujú. Z tohto vyplýva, že spore nedokazuje iba žalobca, ale v
závislosti od procesnej situácie môže dochádzať k presunu bremena tvrdenia a dôkazného bremena

na žalovaného. Z pravidla, že každý preukazuje na svoje vlastné skutkové tvrdenia existuje výnimka
vychádzajúca zo skutočnosti, že od nikoho nemožno spravodlivo požadovať, aby preukázal reálnu
neexistenciu určitej skutočnosti. Preukazovanie takejto skutočnosti je spravidla objektívne nemožné. V
týchto prípadoch hovoríme o presune dôkazného bremena na protistranu. Táto teória sa uplatní vtedy,
keď nie je možné neexistenciu určitej skutočnosti dokázať prostredníctvom tvrdenia iných pozitívnych

skutočností, ktoré v konečnom dôsledku vedú k záveru o tom, že určitá negatívna skutočnosť je daná.

19. Samotná skutočnosť, či účastník konania vystupuje na strane žalobcu alebo žalovaného, nemá
priamy vplyv na jeho povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a predložiť alebo označiť dôkazy na svoje
tvrdenia. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore závisí na tom,

ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce
žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného.
Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V
priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní
dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú

teóriu, t. j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na
nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti
(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. mája 2010 sp. zn. 6 Cdo 81/2010).20. Aj keď žalobca v odvolaní vyslovene neuviedol rozsah jeho odvolania, odvolací súd podľa článku
11 ods. 1 CSP jeho odvolanie posúdil podľa obsahu a predmetom preskúmania odvolacieho súdu bol
zamietajúci výrok napadnutého rozsudku.

21. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že žalobca sa ním domáha zaplatenia
nedoplatku kúpnej ceny za predaj bytu vo výške 10.700 eur. Keďže tvrdí, že časť kúpnej ceny vo výške
10.700 eur mu žalovaná nezaplatila, tvrdí neexistenciu určitej skutočnosti - zaplatenia sumy 10.700 eur
žalovanou, ktorú nemôže preukázať a ktorá sa nepreukazuje, preto potom dôkazné bremeno v danej

veci prechádza na žalovanú, ktorá je pre úspech v konaní povinná preukázať splnenie svojej povinnosti
v zmysle kúpnej zmluvy, teda aj zaplatenie sumy 10.700 eur z kúpnej ceny bytu. K žalobe sa žalovaná
vyjadrila prvýkrát dňa 14. 12. 2015, v ktorom uviedla, že so žalobcom sa dohodli, že z kúpnej ceny
20.000eurbudúvyrovnanévšetkydlhyžalobcuazvyšokkúpnejcenybudezaplatenýžalobcovi.Žalobca
nežiadal zaplatiť kúpnu cenu v celosti, preto mu bol zvyšok kúpnej ceny zaplatený v troch splátkach v
sume 3.000 eur, 5.000 eur a 2.700 eur, ktoré prevzatie žalobca potvrdil svojim vlastnoručným podpisom

na príjmových pokladničných dokladoch zo dňa 15. 03. 2013, 24. 04. 2013 a 19. 09. 2013. Žalovaná
sa následne pojednávaní nezúčastňovala, súd ju nevypočul, aj keď žaloba bola podaná dňa 09. 02. 2015
a za účinnosti OSP tak mohol urobiť aj bez návrhu niektorej zo strán. K zaplateniu kúpnej ceny boli v
konaní produkované ďalšie dôkazy, a to žalobca predložil k žalobe príjmové pokladničné doklady zo dňa
19. 09. 2013, 24. 04. 2014 a 15. 03. 2015, o ktorých od počiatku tvrdil, že na OO PZ zistil, že žalovaná

ako dôkaz o zaplatení žalovanej sumy predložila pokladničné bloky, ktoré mal údajne podpísať, avšak
podpis na nich je sfalšovaný a tieto nikdy nepodpísal. Na podporu tohto svojho tvrdenia predložil súdu
aj grafologickú analýzu skúmania pravosti - nepravosti podpisu zo dňa 19. 12. 2016, vypracovanú Mgr.
Otíliou Horňákovou, z ktorej vyplýva, že písmo - podpis „Nyitrai“ na sporných dokumentoch čl. 1, č. 2
a č. 3 nepochádza od toho istého pisateľa ako na porovnávacích dokumentoch čl. 1, č. 2 a č. 3. Súd

si pripojil spis OR PZ Komárno ČVS: ORP-553/2-VYS-KN-2014Né, v ktorom sa nachádzajú aj listinné
dôkazy súvisiace s predmetom tohto konania. Z kúpnej zmluvy zo dňa 23. 04. 2013, založenej v tomto
spise vyplýva, že dňa 24. 04. 2013 bol overený podpis žalobcu na kúpnej zmluve medzi žalobcom a
žalovanou, predmetom ktorej bol predaj bytu žalobcu a kúpna cena predmetu kúpy bola určená dohodou
vo výške 20.000 eur, ktorá bola v sume 20.000 eur vyplatená v hotovosti pred podpísaním tejto zmluvy,

čopredávajúciuznávaasvojimvlastnoručnýmoverenýmpodpisompotvrdzuje.Vspisesatiežnachádza
doklad o hotovostnom vklade žalovanej za žalobcu dňa 13. 06. 2013 v sume 8.134,49 eura v prospech
InDevel, s. r. o. a potvrdenky o prijatí sumy 480,92 eura a sumy 109,14 eura od žalovanej v prospech
Alternatívna s. r. o. Komárno. Dňa 05. 09. 2013 bol medzi žalobcom a žalovanou podpísaný dodatok
č. 1 ku kúpnej zmluve, v ktorom bolo zmenené znenie článku III. pôvodnej kúpnej zmluvy tak, že suma

14.000 eur bola vyplatená v hotovosti pred podpísaním tejto kúpnej zmluvy a suma 6.000 eur bola
uhradená bezhotovostným prevodom na číslo účtu predávajúceho. V priebehu konania bola žalovanou
do spisu založená aj zmluva o zriadení vecného bremena zo dňa 24. 04. 2013, z ktorej vyplýva, že
povinná z vecného bremena a oprávnený z vecného bremena uzavreli kúpnu zmluvu, predmetom ktorej
bol byt, pričom kúpna cena bola dohodnutá sumou 20.000 eur. Z kúpnej ceny bolo zaplatených 8.141,75

eura spoločnosti InDevel, s. r. o., 564,97 eura v prospech spoločnosti Alternatíva, s. r. o. a 2.700 eur v
hotovosti oprávnenému z vecného bremena. Ku dnešnému dňu z kúpnej ceny nie je zaplatených 8.000
eur. Oprávnený z vecného bremena uznáva a svojim podpisom na tejto listine potvrdzuje, že dnešného
dňa mu bola zaplatená ďalšia splátka, a to vo výške 5.000 eur.

22. Podľa § 187 ods. 1 CSP za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu
veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.

23. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

24. Podľa § 191 ods. 2 CSP vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak
zákon neustanovuje inak.

25. Odvolací súd, vychádzajúc z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie, zohľadniac dôkazné

bremeno strán v spore, ich tvrdenia a skutočnosti vyplývajúce z listinných dôkazov založených v
spise, dospel k záveru, že súd prvej inštancie pri hodnotení dôkazov postupoval nedôsledne, neriadil
sa zásadou voľného hodnotenia dôkazov, posudzujúc všetky dôkazy jednotlivo, ale aj v ich vzájomnej
súvislosti neprihliadol na všetko, čo doposiaľ vyšlo najavo a dôkaz - zmluvu o zriadení vecnéhobremena z dôvodu, že sa na nej nachádza pred notárom overený podpis žalobcu nadradil nad
ostatné vykonané dôkazy, bez zváženia ich vzájomnej súvislosti, preto je potom jeho záver o zamietnutí
zvyšku návrhu predčasný. Žalobca od začiatku tvrdil, že žalovaná mu žiadne z listín, ktoré podpisoval,

neodovzdala, preto sa v konaní nevedel dostatočne brániť aj s poukazom na tieto listinné dôkazy. Od
začiatku tiež tvrdil, že žalovaná mu sumu 10.700 eur nevyplatila, svoje tvrdenie sa snažil preukázať aj
s grafologickou analýzou jeho podpisov na príjmových dokladoch, o ktorých od začiatku tvrdil, že ich
nepodpísal. Aj keď súd tento dôkaz nebral do úvahy ako znalecký posudok, keďže ho nevypracoval
písmoznalec, sám po preskúmaní podpisov žalobcu dospel k záveru, že podpisy na týchto príjmových

dokladoch nie sú žalobcove. Napriek tomu nezohľadnil ostatné listinné doklady založené v spise OR
PZ a predložené žalovanou. Neprihliadol tiež na to, že najskôr žalovaná tvrdila, že žalobca prevzal
žalovanú sumu v troch častiach (15. 03. 2013, 24. 04. 2013 a 19. 09. 2013), o čom predložila súdu
príjmové pokladničné doklady, podľa jej tvrdenia podpísané žalobcom. Na rozdiel od tohto jej tvrdenia,
žalovaná súdu predložila zmluvu o zriadení vecného bremena s overeným podpisom žalobcu, ktorým
preukazovala to, že k podpisu tejto zmluvy nebolo zaplatených 8.000 eur a oprávnený z vecného

bremena, teda žalobca uznal svojim podpisom na tejto listine, že v tento deň mu bola zaplatená
ďalšia splátka, a to vo výške 5.000 eur. Tieto doklady sú však v rozpore s tým, ako bolo zaplatenie
kúpnej ceny dohodnuté v samotnej kúpnej zmluve (v nej žalobca potvrdil zaplatenie v hotovosti pred
podpísaním tejto zmluvy), v jej dodatku (v nej žalobca potvrdil zaplatenie sumy 14.000 eur v hotovosti
pred podpísaním tejto zmluvy a suma 6.000 eur bola uhradená bezhotovostným prevodom na číslo

účtu predávajúceho), čo je tiež v rozpore s prvotným vyjadrením žalovanej vo vyjadrení k žalobe zo dňa
14. 12. 2015, kde hovorí o zaplatení žalovanej sumy v troch častiach v dňoch 15. 03. 2013, 24. 04.
2013 a 19. 09. 2013. Z uvedeného vyplýva, že žalobca od začiatku tvrdil, že žalovanú sumu neprevzal
a nebola mu zaplatená a snažil sa preukázať svoje tvrdenie, že príjmové pokladničné bloky nepodpísal.
Na rozdiel od neho, žalovaná svoje tvrdenia ohľadne zaplatenia menila, prípadne iné skutkové tvrdenia

ohľadne zaplatenia kúpnej ceny vyplývajú z dôkazov založených v spise. Odvolací súd sa nestotožňuje
ani so záverom súdu prvej inštancie, že zaplatenie sumy 9.300 eur z kúpnej ceny bytu nie je sporné. Aj
z dokladu o hotovostnom vklade zo dňa 13. 06. 2013 za žalobcu v prospech InDevel, s. r. o. vyplýva,
že ani ku dňu uzatvorenia kúpnej zmluvy táto časť dlhu žalobcu nebola zaplatená, čo je tiež v rozpore
s tvrdeniami žalovanej a dôkazmi v spise (kúpna zmluva, dodatok č. 1 a zmluva o zriadení vecného

bremena). Toto ani z tvrdení strán sporu, ani z vykonaného dokazovania nevyplýva, aj keď to nie je
predmetom sporu. Z uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že v danej veci, okrem nesprávneho
vyhodnotenia vykonaných dôkazov, nezohľadnil aj vierohodnosť strán sporu, a preto súd prvej inštancie
uvedeným postupom porušil právo strán na spravodlivý proces, jeho rozhodnutie o zamietnutí zvyšku
žaloby je predčasné a žalovaná doposiaľ nepreukázala, že by žalovanú sumu žalobcovi uhradila, čo

bolo dôvodom na zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku podľa §
389 ods. 1 písm. b) CSP a vrátenie veci podľa § 391 ods. 1 CSP v tomto rozsahu na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie. Názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie v ďalšom konaní viazaný (§ 391
ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).