Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. január 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3Tos/28/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118011941
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Kresl
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2118011941.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr.
Kataríny Stanislavskej a JUDr. Jozefa Piknu, v trestnej veci odsúdeného E. O., o sťažnosti odsúdeného
proti uzneseniu Okresného súdu Trnava, zo dňa 25.10.2018, č.k. 9PP/105/2018-49, na neverejnom
zasadnutí konanom dňa 31.01.2019 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného E. O., nar. XX.XX.XXXX,

z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol tak, že podľa § 66 odsek 1 písmeno b/, ods. 2 Trestného
zákona žiadosť odsúdeného E. O., o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý
mu uložil Okresný súd Galanta rozsudkom zo dňa 13.06.2018, sp. zn. 9T/188/2017 podľa § 212 ods.
4 Trestného zákona v trvaní 30 mesiacov nepodmienečne so zaradením na výkon trestu do ústavu s

minimálnym stupňom stráženia, zamietol.
Okresný súd svoje zamietavé stanovisko odôvodnil tým, že posudzujúc žiadosť odsúdeného o
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zistil, že pre pozitívne rozhodnutie v jeho
prospech nie sú splnené podmienky uvedené v § 66 odsek 1 písmeno b/ Trestného zákona. Odsúdený
síce splnil prvú zákonnú (formálnu) podmienku, že vykonal potrebnú časť z výmery uloženého trestu
odňatia slobody, rovnako splnil aj prvú materiálnu podmienku, a to, že počas doterajšieho výkonu trestu

preukazuje schopnosť viesť riadny život, a to plnením svojich pracovných i mimopracovných úloh, avšak
nesplnil druhú materiálnu podmienka, t. j. dôvodné očakávanie vedenia riadneho života odsúdeného na
slobode. V tomto rozsahu zohralo zásadnú rolu to, že odsúdený už v minulosti bol niekoľkokrát súdne
trestaný a ani predchádzajúce odsúdenia naň nemali dostatočný prevýchovný účinok. Okresný súd nie
je toho názoru, že v prípade podmienečného prepustenia odsúdeného by mohol spoľahlivo konštatovať,
že odsúdený povedie riadny život.

V prípade odsúdeného E. O., okresný súd zohľadnil tú skutočnosť, že odsúdený žiada o podmienečné
prepustenie zo slobody, na druhej strane zohľadnil aj to, že sa jedná len o dobu päť mesiacov, kedy si
je odsúdený vedomý trestného konania proti svojej osobe ako aj následného odsúdenia. Nie je preto
možnézodpovednekonštatovať,žeuodsúdenéhojedanýreálnypredpoklad,ževprípadepodmienečné
prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody povedie riadny život. S poukazom na odpis registra trestov
odsúdeného, jeho predchádzajúcu trestnú činnosť, jeho predchádzajúce podmienečné prepustenie a

následné opakované páchanie trestnej činnosti, dospel súd k záveru, že u odsúdeného nie je možné
očakávať, že povedie riadny život.
Proti uzneseniu okresného súdu ihneď po jeho vyhlásení podal sťažnosť odsúdený E. O. (č. l. 47 spisu),
ktorú prostredníctvom svojho obhajcu do konania sťažnostného súdu aj bližšie písomne odôvodnil (č.
l. 53 spisu).

V odôvodnení sťažnosti uviedol, že sa nestotožňuje s rozhodnutím súdu I. stupňa ktorý v napadnutom
rozhodnutí konštatoval, že u odsúdeného nie sú splnené podmienky na podmienečné prepustenie zvýkonu trestu odňatia slobody. Poukázal pri tom na to, že pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení
z výkonu trestu je treba vždy zhodnotiť osobu odsúdeného a celý jeho doterajší život, vrátane jeho
správania pred spáchaním trestného činu a pod. Pokiaľ ide o kriminálnu minulosť odsúdeného, ten bol

síce 11 odsúdený, avšak z perspektívy možnosti jeho resocializácie je však nutné prihliadnuť aj na to, že
zveľkejčastiideotrestnéčiny,ktoréodsúdenýspáchalrelatívnedávnoavšetkysúzahľadené,tzn.žena
odsúdeného sa v súvislosti s nimi hľadí ako by nebol trestaný. Má za to, že zohľadňujúc všetky okolnosti
v ich súhrne, plnením svojich povinností a svojim vzorným správaním počas doterajšieho výkonu trestu
odňatia slobody preukázal polepšenie do takej miery, že od neho možno očakávať, že v budúcnosti

povedie riadny život. Pre dosiahnutie účelu trestu tak už nie je nevyhnutný jeho výkon, ale stačí hrozba
výkonu jeho zvyšku v prípade, že odsúdený napriek uloženým obmedzeniam nepovedie riadny život.

Krajský súd v Trnave ako nadriadený orgán na podklade včas a riadne podanej sťažnosti, podľa § 192
ods. 1 písmeno a/, b/ Trestného poriadku preskúmal správnosť výrokovej časti napadnutého uznesenia,
ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná. Z

pripojeného spisu okresného súdu sťažnostný súd zistil, že:
- odsúdený vykonával trest odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Galanta
zo dňa 13.06.2018, sp. zn. 9T/188/2017 podľa § 212 ods. 4 Trestného zákona v trvaní 30 mesiacov
nepodmienečne so zaradením na výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
- lehotu podľa § 66 odsek 1 písmeno b/ Trestného zákona splnil dňa 18.09.2017.

- z registra trestov vyplýva, že odsúdený bol 11-krát súdne trestaný (za rôznorodú trestnú činnosť).
Krajský súd v rámci prieskumnej povinnosti vyplývajúcej mu z citovaného ustanovenia preskúmal postup
súdu I. stupňa pri rozhodovaní o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie a dospel k záveru,
že tento postupoval správne a v súlade so zákonom, keď zistil, všetky rozhodné skutočnosti pre svoje
rozhodnutie, tieto vyhodnotil individuálne i vo vzájomných súvislostiach podľa § 2 odsek 12 Trestného

poriadku a dospel k správnemu záveru, že sťažnosti odsúdeného nie je možné vyhovieť.
V napadnutom uznesení okresný súd v súlade s ustanovením § 176 odsek 2 Trestného poriadku
rozviedol všetky základné právne skutočnosti, na základe ktorých mal za to, že žiadosti odsúdeného
o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nie je možné vyhovieť. Krajský súd sa s
dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje.

Na to, aby mohol byť odsúdený podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody je v zmysle
§ 66 ods. 1 Trestného zákona nevyhnutné, aby okrem formálnej podmienky, spočívajúcej vo vykonaní
zákonom určenej dĺžky trestu, súčasne splnil aj dve materiálne podmienky, ktoré spočívajú v tom, že
svojim správaním vo výkone trestu preukázal polepšenie a zároveň možno od neho očakávať, že v
budúcnosti povedie riadny život.

Okresný súd správne zistil, že odsúdený splnil formálnu podmienku ako aj prvú materiálnu podmienku
na podmienečné prepustenie a zároveň správne a v súlade so zákonom posúdil nesplnenie druhej
materiálnej podmienky.
Z hodnotenia odsúdeného riaditeľom ÚVTOS možno zistiť, že jeho správanie vo VTOS preukazovalo
polepšenie. Správanie a vystupovanie odsúdeného bolo na požadovanej úrovni, interné normy

dodržiaval, príkazy a nariadenia príslušníkov plnil. Medzi odsúdenými bol nekonfliktný, zásady osobnej
a kolektívnej hygieny dodržiaval, v osobných veciach si udržiaval primeraný poriadok, chodil ustrojený.
Disciplinárne odmenený ani disciplinárne potrestaný nebol. Cieľ sa plnil. Menovaný prejavil záujem
pracovať, v čase od 28.03.2017 až do prepustenia bol pracovne zaradený na pracovisku v ústave s
dohľadom - W. Jeho pracovná morálka a pracovné výkony boli na požadovanej úrovni. Okrem toho sa

aktívne a dobrovoľne zapájal do činností pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného zameraných na
udržiavania čistoty a upravenosti ubytovacích a spoločných priestorov ústavu. Cieľ sa plnil.
Okresný súd rovnako správne a v súlade so zákonom konštatoval neexistenciu druhej materiálnej
podmienky, pretože trestná minulosť odsúdeného odôvodňuje obavu, že v prípade podmienečného
prepustenia nebude viesť riadny život a opätovne sa dopustí trestnej činnosti.

Aj krajský súd považuje sťažnosť odsúdeného za nedôvodnú už len pre tú skutočnosť, že skúsenosť
s jeho predchádzajúcim spôsobom života nesvedčí v prospech možnej prognózy, že bude viesť riadny
život. Krajský súd dodáva, že odsúdený počas pobytu na slobode neviedol riadny život, napriek tomu,
že bol odsúdený na podmienečné tresty odňatia, rovnako aj na nepodmienečné tresty odňatia slobody,
niektoré tresty mu boli zmiernené amnestiou, taktiež v minulosti už bol podmienečne prepustený z

výkonu trestu odňatia slobody a bola mu daná šanca na polepšenie sa, túto nevyužil a opakovane sa
dopustil ešte závažnejšej trestnej činnosti, teda je možné oprávnene konštatovať, že jeho trestná činnosť
pokračovala aj napriek predchádzajúcim odsúdeniam.Odsúdenia z minulosti zohľadnil krajský súd pri hodnotení osoby odsúdeného a jeho sklonov k
páchaniu trestnej činnosti a dospel k záveru, že ani predchádzajúce výchovné tresty nesplnili očakávaný
prevýchovný účel.

Krajský súd teda nezistil žiadne dôvody pre zmenu napadnutého uznesenia, ktoré by boli v prospech
odsúdeného, preto jeho sťažnosť zamietol ako nedôvodnú v zmysle § 193 ods. 1 písmeno c/ Trestného
poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.