Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. apríl 2014

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 7C/201/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3510205274
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Stanislava Miklánková

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2014:3510205274.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom pred samosudkyňou Mgr. Stanislavou Miklánkovou v právnej veci

navrhovateľov: 1/ Y. C., nar. XX.XX.XXXX, L. I. XXX/X, T., 2/ Ľ. C., nar. XX.XX.XXXX, L. I. XXX/X, T.,
obaja právne zastúpení Advokátska kancelária Beňová, s.r.o., so sídlom Blumentálska 8, Bratislava,
proti odporkyni: Z. W.Á., nar. XX.XX.XXXX, L. I. XXX/X, T., zast. JUDr. Vladimír Fraňo, advokát so sídlom
Haškova 18, Nové Mesto nad Váhom, o ochranu osobnosti takto

r o z h o d o l :

I.Súdkonanievčasti,vktorejsanavrhovateliav1.a2.radedomáhali,abysúduložilodporkynipovinnosť
najmenej trikrát na vlastné náklady vo vysielaní televízie T. v čase bezprostredne pred prvým vysielaním
televíznej relácie „I.“, počas nej alebo bezprostredne po nej uverejniť čitateľným písmom i hovoreným

slovom ospravedlnenie tohto znenia: „Dňa XX.XX.XXXX odvysielala televízia T. reláciu „lampáreň“, v
ktorej Z. W., bytom L. I.W. XXX/X, XXX XX T. uviedla viaceré nepravdivé tvrdenia:
1. Z. W. uviedla predmetnej televíznej relácii nepravdivé tvrdenie, z ktorého vyplýva, že Y. C. a Ľ. C. jej
a jej manželovi nezaplatili kúpnu cenu za dom, ktorý od nich kúpili a doteraz v ňom spoločne bývajú.
2. Z. W. uviedla predmetnej televíznej relácii nepravdivé tvrdenie, z ktorého vyplýva, že Y. C. mala
povedať vulgárne o manželovi Z. W.: „to je taká spodina, že jeho je treba postaviť len k múru a dať mu
medzi oči guľku“.

3.Z.W.uviedlapredmetnejtelevíznejreláciinepravdivétvrdenie,zktoréhovyplýva,žeĽ.C.malvulgárne
povedať o manželovi Z. W.: „ja ho ani nepochovám, ten starý... keď zgrgne, tak ho normálne kdesi
vykopem jamu a tam ho šľahnem a hotovo“.
4. Z. W. uviedla predmetnej televíznej relácii nepravdivé tvrdenie, z ktorého vyplýva, že minimálne jeden
raz mala Y. C. napadnúť manžela Z. W. tak, že ho obliala špinavou vodou, čím mu spôsobila ublíženie na
zdraví - jeho oku, nakoľko v predmetnej relácii Z. W. tvrdí, že Y. C. „chytila tú vodu špinavú, čo umývala
tu stenu a šplechla hu na toho dedu, a on jak bol takto zohnutý tak normálne do oka, však od tej doby
ho má aj tmavé, aj sa lieči naň“

5. Z. W. uviedla predmetnej televíznej relácii nepravdivé tvrdenie, z ktorého vyplýva, že minimálne jeden
raz ju mala Y. C. fyzicky napadnúť tak, že jej spôsobila ublíženie na zdraví, keďže v predmetnej televíznej
relácii Z. W. uvádza: „skočila na mna, my sme už išli jako dovnútra a tak ma uderila takto nejak s päsťou
a hovorí, ty stará ... ale si dopadla, no a mne to hneď začalo navierať.“
Za uvedenie týchto nepravdivých tvrdení sa Z. W. dcére Y. C. a zaťovi Ľ. C.T. ospravedlňuje.“
Dátum a čas uverejnenia ospravedlnenia je odporkyňa povinná oznámiť navrhovateľom 1/ a 2/ najmenej
tri dni pred jeho uverejnením, inak sa má za to, že ospravedlnenie nebolo uverejnené. Odporkyňa je

povinná uverejniť ospravedlnenie v lehote 3 mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
a v časti, v ktorej sa domáha zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 10.000,- Eur
od 08.02.2010 do zaplatenia a v časti návrhu na zaplatených úrokoch z omeškania vo výške 9% ročne
zo sumy 1.000,- Eur od 08.02.2010 do zaplatenia zastavuje.

II. Návrh sa zamieta.

III. O trovách konania rozhodne súd samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia 1 a 2 sa podaným návrhom zo dňa 30.06.2010 domáhali, aby súd uložil odporkyni
povinnosť najmenej trikrát na vlastné náklady vo vysielaní televízie T. v čase bezprostredne pred prvým

vysielaním televíznej relácie „I.“, počas nej alebo bezprostredne po nej uverejniť čitateľným písmom i
hovorenýmslovomospravedlnenietohtoznenia:„DňaXX.XX.XXXXodvysielalatelevíziaMarkízareláciu
„lampáreň“, v ktorej Z. W., bytom L. I. XXX/X, XXX XX T. uviedla viaceré nepravdivé tvrdenia.
X. Z. W. uviedla predmetnej televíznej relácii nepravdivé tvrdenie, z ktorého vyplýva, že Y. C. a Ľ. C. jej
a jej manželovi nezaplatili kúpnu cenu za dom, ktorý od nich kúpili a doteraz v ňom spoločne bývajú.
X. Z. W. uviedla predmetnej televíznej relácii nepravdivé tvrdenie, z ktorého vyplýva, že Y. C. mala

povedať vulgárne o manželovi Z. W.: „to je taká spodina, že jeho je treba postaviť len k múru a dať mu
medzi oči guľku“.
X. Z. W. uviedla predmetnej televíznej relácii nepravdivé tvrdenie, z ktorého vyplýva, že Ľ. C. mal
vulgárne povedať o manželovi Z. W.: „ja ho ani nepochovám, ten starý...keď zgrgne, tak ho normálne
kdesi vykopem jamu a tam ho šľahnem a hotovo“.

X. Z. W. uviedla predmetnej televíznej relácii nepravdivé tvrdenie, z ktorého vyplýva, že minimálne jeden
raz mala Y. C. napadnúť manžela Z. W. tak, že ho obliala špinavou vodou, čím mu spôsobila ublíženie na
zdraví - jeho oku, nakoľko v predmetnej relácii Z. W. tvrdí, že Y. C. „chytila tú vodu špinavú, čo umývala
tu stenu šplechla hu na toho dedu, a on jak bol takto zohnutý tak normálne do oka, však od tej doby
ho má aj tmavé, aj sa lieči naň“,

X. Z. W. uviedla predmetnej televíznej relácii nepravdivé tvrdenie, z ktorého vyplýva, že minimálne jeden
raz ju mala Y. C. fyzicky napadnúť tak, že jej spôsobila ublíženie na zdraví, keďže v predmetnej televíznej
relácii Z. W. uvádza: “skočila na mňa, my sme už išli jako dovnútra a tak ma uderila takto nejak s päsťou
a hovorí, ty stará ... ale si dopadla, no a mne to hneď začalo navierať.“ Za uvedenie týchto nepravdivých
tvrdení sa Z. W. dcére Y. C. a zaťovi Ľ. C. ospravedlňuje.

Dátum a čas uverejnenia ospravedlnenia je odporkyňa povinná oznámiť navrhovateľom 1/ a 2/ najmenej
tri dni pred jeho uverejnením, inak sa má za to, že ospravedlnenie nebolo uverejnené. Odporkyňa je
povinná uverejniť ospravedlnenie v lehote 3 mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Súčasne
žiadali, aby bola odporkyni uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu vo výške 10.000,-eur, úroky
z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 10.000,-eur od 08.02.2010 do zaplatenia, navrhovateľovi

v 2. rade sumu vo výške 1.000,-eur, úroky z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1.000,-eur od
08.02.2010 do zaplatenia a trovy konania. Uviedli, že navrhovatelia sú manželia, občania SR, riadne
vychovávajú svoje dve deti, nikdy neboli odsúdení za trestný čin. Dňa 29.11.2009 odvysielala televízia T.
reláciu „I.“, v ktorej odporkyňa v reportáži “Strach z dieťaťa“, uviedla o navrhovateľoch 1 a 2 skutočnosti,
ktoré zasiahli do ich práva na ochranu osobnosti a to tvrdenia uvedené v petite návrhu. Tvrdenia

odporkyne sú nepravdivé a nikdy nebola preukázaná ich pravdivosť. Aj keď sa vyslovene neuvádzajú
mená navrhovateľov, na základe predmetnej televíznej relácie možno jednoznačne identifikovať, že
tvrdenia odporkyne sa týkajú navrhovateľov a to:
- odporkyňa v relácii hovorí, že ide o dcéru a zaťa
- v reportáži sú zobrazené fotografie navrhovateľky v 1. rade

- v reportáži je zobrazený dom, v ktorom navrhovatelia bývajú
- v reportáži je zobrazená poštová schránka s uvedením priezviska navrhovateľov vedľa schránky
odporkyne.
Výrokmi odporkyňa šírila nepravdivé informácie dotýkajúce sa osobnosti navrhovateľov a nepravdivo
ich obvinila z nečestného konania. Bola značne znížená ich dôstojnosť a dôveryhodnosť, nakoľko

išlo o zásah, ktorý bol šírený prostredníctvom televízie s vysielaním pre celé územie SR. Vzhľadom
na skutočnosť, že zásah odporkyne do práva na ochranu osobnosti navrhovateľov bol takej intenzity,
že zadosťučinenie za zásah do ich práva na ochranu osobnosti ospravedlnením nie je dostačujúci,
nakoľko bola v značnej miere znížená ich dôstojnosť a vážnosť v spoločnosti a následky zásahu
nemožno odstrániť, domáhali sa navrhovatelia finančnej náhrady nemajetkovej ujmy. Podaním zo dňa

07.08.2013 právny zástupca navrhovateľov v 1/ a 2/ rade zobral návrh v časti požadovaného verejného
ospravedlnenia a v časti úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 10.000,-eur od 08.02.2010
do zaplatenia a v časti úrokov z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1.000,- eur od 08.02.2010
do zaplatenia, späť. Uviedol, že odvysielaním reportáže: „Strach z dieťaťa“, v ktorej odporkyňa verejne
sprístupnila informácie zo súkromného života navrhovateľov bez ich súhlasu, zverejnila ich fotografie,

obydlie, čím zasiahla do ich občianskej cti, do ich práva na súkromie. Aj v prípade, ak by sa neskôr vrámci predmetnej relácie preukázala nepravdivosť tvrdení odporkyne, táto skutočnosť by už neodstránila
samotný zásah do súkromia navrhovateľov. V prípade zverejnenia fotografií navrhovateľov a ich detí
sa zo strany odporkyne jednalo o neoprávnený zásah do ich osobnostných práv spojené s následkami

negatívnych reakcií okolia na osoby navrhovateľov a ich detí. Tvrdenia odporkyne, že nevyplatili kúpnu
cenuzadomniesúpravdivé,tietoodporujúvyhláseniamvnotárskychzápisniciachNZXXX/XXaNXXX/
XX, Nz XXX/XX, v ktorých spolu s manželom je potvrdené vyplatenie kúpnej ceny 519.600,-Sk a kúpnej
ceny 565.965,-Sk. V rozhodnom čase disponovali potrebnými prostriedkami na vyplatenie kúpnej ceny
s poukazom na značný príjem navrhovateľa 2/, ktorý pracoval v zahraničí. Navrhovateľ v 2/ rade v tom

čase pracoval v zahraničí a disponoval dostatočným množstvom finančných prostriedkov. Odporkyňa
bezakýchkoľvekobvinilanavrhovateľovzverbálnychútokov.Navrhovateliabývalispolusosvojimideťmi
v spoločnom rodinnom dome, viedli usporiadaný život, po narodení dcéry U. v roku 2006 však došlo
k narušeniu vzťahov. Stali sa obeťami verbálnych útokov zo strany odporkyne a jej manžela, vzťahy
boli riešené i v priestupkovom konaní. Navrhovatelia mali vybudovaní určitý okruh známych, priateľov.
Navrhovateľ 2/ pôsobil v medzinárodnej doprave, navrhovateľka 1/ bola na materskej dovolenke, dcéra

U. navštevovala v tom čase miestne gymnázium. Uverejnením tvrdení odporkyne v relácii sa začalo
okolie navrhovateľov zaoberať ich skromnými a rodinnými vzťahmi, boli narušené zmluvné vzťahy v
rámci ich podnikateľskej činnosti. Navrhovatelia a ich deti postupne stratili dlhoročných známych a
kamarátov, museli sa následne presťahovať. Navrhovateľ 2/ si musel v X. prenajať parkovacie miesta.
Aj v novom prostredí boli postupne vystavovaní pretrvávajúcim následkom neoprávnených zásahov

spočívajúcich v neoprávnenej kritike nového prostredia. Majú za to, že vzniknutá ujma nie je primerane
napraviteľná žiadnymi inými občianskoprávnymi prostriedkami ako peňažnou satisfakciou. Podaním
zo dňa 02.04.2014 uviedli, že odporkyňa sama iniciovala nakrútenie reportáže, v ktorej uviedla ničím
nepodložené tvrdenia, pravdivosť tvrdení však nepreukázala. V danom prípade sa jednalo o hromadnú
publicitu, pri ktorej nie je potrebné preukazovať kvalifikovanosť zásahu, nie je možné osloviť všetkých,

ktorý predmetný príspevok videli s otázkou, ako na nich zapôsobili tvrdenia odporkyne.

Odporkyňa v písomne podanom vyjadrení navrhla návrh navrhovateľov zamietnuť. Uviedla, že z návrhu
nevyplýva, akým konkrétnym spôsobom mala zasiahnuť do osobnostnej sféry navrhovateľov alebo
kohokoľvek iného. Sprievodné komentáre odporkyňa nevyslovila a nie je ich pôvodcom ani šíriteľom.

Navrhovatelia žiadnym spôsobom neuviedli, aký konkrétny následok im mal byť konaním odporkyne
spôsobený. Pri určení miery, akou bola zásahom znížená dôstojnosť alebo vážnosť navrhovateľov,
treba vychádzať z následnej reakcie, ktorú zásah vyvolal v rodinnom, pracovnom alebo inom prostredí
navrhovateľov. Iba v prípade zníženia vážnosti a dôstojnosti v skutočne značnej miere, môže byť
subsidiárne priznaná náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch. V podaní zo dňa 13.09.2013 uviedla, že

fotografie a mená ona ani jej manžel v televíznej relácii I. neuvádzali. Redaktorka sa snažila kontaktovať
aj navrhovateľku v 1. rade, ktorá to opakovane odmietla. Rovnako sľúbila poštou oznámiť presný termín
a čas vysielania relácie, nič však nedostali. S navrhovateľmi uzatvorili kúpnu zmluvu, k vyplateniu peňazí
však nedošlo, nakoľko sa jednalo o dcéru a zaťa. Odporkyňa s manželom nerobili navrhovateľom prieky,
skôr naopak, vypínali im kotol, elektriku. Navrhovatelia kúpili byt ešte v roku 2006 a tento prenajímali.

Práve na kúpu tohto bytu použili finančné prostriedky, ktoré zarobili v Nemecku a nie na kúpu rodinného
domu od odporkyne a jej manžela. Navrhovatelia neprimerane používali elektriku, v roku 2011 prišiel
nedoplatok vo výške 1.477,71 eur a mesačná splátka bola zvýšená na sumu 139,- eur.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu, výsluchom účastníkov konania a svedkov: U. C., W.

L., G. B., H. Č., N.. X. W.C., N.. L. V., T.. H. V., T. U., oboznámením darovacej zmluvy zo dňa 26.05.2002,
vyjadrením T. X. zo dňa 01.03.2012, prehlásením X. W.Č., listom zo dňa 06.08.2009, správou o
povesti, správami OO PZ T., kúpnou zmluvou spísanou formou notárskej zápisnice zo dňa 12.05.1995,
č. N XXX/XX, NZ XXX/X, kúpnou zmluvou a zmluvou o zriadení práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu spísanou formou notárskej zápisnice zo dňa 06.12.1999, č. N XXX/XX, NZ XXX/XX, čestným

prehlásením zo dňa 07.05.2013 a zo dňa 08.05.2013, zmluvou o nájme zo dňa 13.10.2011, kúpnou
zmluvouzodňa14.11.2007,zmluvouč.XX/XXXXoprevodevlastníctvabytuzodňa19.10.2011,správou
Gymnázia T. a X., záznamom Obvodného úradu v B. T. B. P. o odložení zo dňa 27.08.2007, č.: PR-XX/
XXXX-T.,H.,rozhodnutímMinisterstvavnútraSlovenskejrepublikyzodňa27.10.2008,č.U.-XXX-XXXX/
XXXXX/TLT rozhodnutím Obvodného úradu v B. T. B. P., odboru všeobecnej vnútornej správy zo dňa

27.06.2007, č.: PR-XX,XX/XXXX-T., H., rozhodnutím Obvodného úradu v B. T. B. P., odboru všeobecnej
vnútornej správy zo dňa 06.04.2009, č.: PR-XX/XXXX-T., H., rozhodnutím Obvodného úradu v B. T. B.
P., odboru všeobecnej vnútornej správy zo dňa 29.04.2010, č.: PR-XX,XX/XXXX-T., H., rozhodnutímObvodného úradu v B. T. B. P., odboru všeobecnej vnútornej správy zo dňa 06.04.2009, č.: PR-XX/
XXXX-T.,H., listami, ako i s ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav veci:

Z výsluchu navrhovateľky v 1. rade súd zistil, že čo sa týka odvysielania relácie v TV T., sú to samé
nepravdy. Nikdy rodičov fyzicky nenapadli. Nie je pravdou tvrdenie, že nevyplatili kúpnu cenu, pretože
kúpnu cenu zaplatili na dvakrát. Prvú polovicu začiatkom mája 1995 vo výške 520.000,-Sk a druhú
polovicu začiatkom decembra 1999 vo výške 560.000,-Sk. Časť peňazí si požičali od manželových
rodičov, išlo o 300.000,-Sk a druhý krát im rovnako požičali, výšku však uviesť nevedela. V tom čase

manžel pracoval v zahraničí a časť peňazí mali z jeho pracovnej činnosti. Dňa 20.12.2008 sa im
pokazil kotol, toto matke oznámila, že nebude tiecť teplá voda, na čo zavolala políciu. Rovnako sa
stalo, že sa pokazil zvonček, matka zavolala políciu. Rovnako nie je pravdivé tvrdenie, že na otca
vyliala vodu. Rodičia požívajú alkoholické nápoje, často sa bijávajú, zdola je počuť krik. Po odvysielaní
relácie si ľudia mysleli, že je tyranka, že sa k rodičom správa nepekne. Keď viedla dcéru do škôlky,
pani učiteľka jej vytkla, čo sa to u nich deje. Od roku 2000 mala navrhovateľka priateľku I. W., s

ktorou mali pekný vzťah. Po odvysielaní relácie jej zatelefonovala, dosť jej vynadala a ukončila s ňou
vzťahy. V tom čase ich dcéra U. C. navštevovala 8-ročné gymnázium na T. a domov chodila s plačom,
pretože sa jej vysmievali spolužiaci. Plakávala, nemohla sa učiť, chcela odísť zo školy. Toto trvalo rok.
Nasledujúci rok prestúpila na gymnázium do X.. Po konzultácii s triednou učiteľkou požiadala riaditeľku
o preloženie. V dome rodičov nebývajú od októbra 2010 a presťahovali sa do Bratislavy. V tom čase

manžel vykonával medzinárodnú prepravu a mal dodávať tovar pani J. X., tá sa však vyjadrila, že s
ním nebude spolupracovať s niekým, kto bije vlastných rodičov a tyranizuje ich. Toto mu povedala do
telefónu. Ľudia chodili na prechádzky, ukazovali prstom na ich dom a fotili si ho.

Z výsluchu navrhovateľa v 2. rade vyplýva že vykonáva medzinárodnú prepravu. Obchodní partneri na

neho poukazovali, bolo vidno, že reláciu zrejme videli. Po určitom čase sa spolupráca ukončila.

Z výsluchu odporkyne súd zistil, že tvrdenia v návrhu sú pravdivé, toto skutočne povedala. Nevedeli si
dať rady, preto písali do T.. Odpájali ich od elektriky, tepla, zastavovali im vodu, robili im schválnosti. Išlo
o zaťa a dcéru. Uviedla, že zať odpájal elektriku, nemali ju 11 dní. Nie je pravdou tvrdenie navrhovateľky

1/, že im mala dať dvakrát kúpnu cenu. Žiadne peniaze im nedali prvý ani druhýkrát. Do roku 2007 spolu
komunikovali, avšak toto prestalo pre nezhody.

Z výsluchu svedkyne H. Č. vyplýva, že bola u sestry, keď bola po operácii žlčníka. Bolo to v roku
2008, pozerali fotky. Prišiel k nim syn navrhovateľky 1/ Y., keď zbadal fotku odporkyne, povedal: že

to je stará. Keď mala ich dcéra U. rok, išli k nim na oslavy, kde za dverami čakala navrhovateľka 1/.
Prišiel i navrhovateľ 2/ a začal po manželovi odporkyne vykríkať, že je darebák, spodina a PTP-ák.
Od sestry vie, že navrhovatelia im vypínali plyn. Sestra podala podnet do televízie, pretože to nemohli
vydržať. Navrhovatelia ich psychicky vydierali, vykrikovali starý, stará, nadávali, zobrali im záhradu, túto
ohradili, aby do záhrady nemohli ísť. Sestra sa v roku 2011 presťahovala, po presťahovaní po psychickej

stránke bolo vidno, že im to pomohlo. Odporkyňa so švagrom si svojpomocne postavili rodinný dom,
vrchné poschodie podpísali svojej dcére, nepredali ho a podpísali jej aj spodok. Išlo o kúpnu zmluvu,
peniaze však nedostali. Povedala jej o tom sestra, bolo by vidno, že má veľa peňazí. Svedkyňa mala s
navrhovateľmi dobré vzťahy až do času, keď mala U. rok, potom prestali vzťahy udržiavať.

Z výsluchu svedkyne Ing. X. W. je zrejmé, že asi pred 2,5 rokmi si doniesla odporkyňa nabiť mobil,
zrejme boli odpojení od elektrickej energie. Doniesli aj rozmrazené mäso. Bez elektriny mohli byť 2, 3
dni. Keď sa spýtala odporkyne, prečo sú bez elektriky, povedala, že ju odpojila dcéra. Asi 5-6 krát boli
odpojení od plynu a elektriky. Vie to z ich rozprávania. Raz sa rozprávala s odporkyňou a z okna na
ňu zakričala navrhovateľka 1/, aby sa s odporkyňou nerozprávala, že ona to príde vysvetliť. Svedkyňa

denne chodila na prechádzky s dcérou a často sa stretávala s odporkyňou, nikdy nevidela, že by mali
vypité. Ako prví odišli z domu odporkyňa s manželom, pretože im robili zo života peklo, o tomto svedkyni
povedala odporkyňa. Stalo sa, že odporkyňa prišla aj s manželom za svedkyňou, chceli odviesť kvas
do pálenice, čo aj spravili. Prišiel za nimi navrhovateľ 2/ a dohováral jej priateľovi, že či vie, čo robíme
za jeho chrbtom.

Z výsluchu svedkyne U. C. vyplýva, že nemá ľútosť nad babkou, nad starými rodičmi, je jej ľúto, že
stratila kamarátov, nemajú záhradu museli sa odsťahovať. Zo začiatku boli vzťahy dobré, tieto sa narušili
v roku 2006. Nemohli to vydržať, babka s dedkom im nadávali, vykrikovali, ani kamarátky si nemohli
doniesť domov. Dedko sa im vyhrážal, chceli ich zatvoriť do detského domova, takto sa správali, keď bolipod vplyvom alkoholu. Babka robila všetko pre to, aby sa dobre nemali. Mamu prosila, aby ju prehlásila
na inú školu, bola v strese, nevedela sa učiť, cez prestávku bola sama, nikto nechcel mať s ňou nič
spoločné, nechceli s ňou nadviazať kontakt. Domov chodila v obavách, kto bude doma, aby na ňu

neútočili. Svedkyňa pracovala 4 mesiace v televízii na Myjave. Raz za svedkyňou prišla televízia T.,
všetko sa to roznieslo, viac ju p. X. nekontaktoval. Robila komentátorku, všetko, čo sa udialo na T. po
odvysielaní relácie, ju viac nevolal. So starými rodičmi chcela mať dobrý vzťah, čo sa však nedalo, bili
sa, húkali, bolo počuť rinčanie skla. U nich doma počula i slovo rozvod, kvôli starým rodičom, čo nemohla
počuť. Z doma sa odsťahovali kvôli starým rodičom. Po celom gymnáziu sa šírili nepravdivé veci, čo

svedkyňa nemohla strpieť. Pri odvysielaní relácie videla fotky rodičov, na menovke bolo meno Ľ.. C. i
auto vo dvore. Počula, ako odporkyňa zverejnila meno navrhovateľky 1/.

Z výsluchu svedkyne W. L. vyplýva, že pred odvysielaním relácie nikdy nemala pocit, že boli medzi nimi
nezhody. Už dlhší čas sa vídavali málo. Po odvysielaní relácie nevedela, kde je pravda, jej vzťah sa
nezmenil. Je to málo uveriteľné. Kolegyne v práci o takýchto vzťahoch nevedeli, všetci boli prekvapení,

zrejme tomu aj uverili.

Z výsluchu svedkyne G. B. súd zistil, že odvysielanie relácie na ňu pôsobilo negatívne, nemá rada, keď
sa robí krivda na starých ľuďoch a deťoch. Až keď jej navrhovateľka povedala, že čaká poštu na meno
W., uvedomila si, že je z Myjavy a dala si to do súvisu. Po odvysielaní relácie mala k nim odpor, vnímala

ich ako slušných ľudí, i deti, negatívne ju to ovplyvnilo. Odporkyňu si pamätá, bola tam najviac, boli tam
aj mená W., C. aj T.. Televízia prekrúca, ako sa tak niekto môže správať k rodičom, bolo to jednostranne
ukázané, že navrhovateľka je tá hnusná dcéra. Na otázku právneho zástupcu odporkyne, či došlo k
zníženiu dôstojnosti a cti navrhovateľov v spoločnosti odpovedala, že nie, absolútne nie.

Z výsluchu svedka Ing. L. V. vyplýva, že účastníci konania sú jeho susedia. Často behával okolo ich
domu.Asivroku2008išieltaktonáhodneokoloazaraziloho,akovulgárnep.W.nadávasvojmuvnukovi.
Bol zarazený, keď sa to znovu opakovalo o mesiac. Odvysielaná relácia bola tendenčná, jednostranná,
mal by sa k tomu vyjadriť druhý človek, že by sa manželia C. takto k svojim rodičom správali, to sa mu
nejako nezdalo.

Z výsluchu svedkyne Mgr. H. V. súd zistil, že zo svojho pozorovania si všimla, že U. C. bola v triede taká
osamotená, nemala tam moc kamarátov, moc ju v triede nemali radi a skutočnú kamarátku mala len
jednu. Ona nemala rada triedu a trieda ju. Bolo to vzájomné. O dôvodoch prestúpenia nemala vedomosť,
prestupy sa robili na základe žiadosti rodičov. U. bola z prestupu natešená. Svedkyňa si nepamätala, či

by sa v tejto veci s ňou stretli rodičia a uviedli dôvod prestúpenia. Žiadnu podstatnú zmenu v správaní
U. nezaznamenala, ani pozitívnu ani negatívnu, bola veľmi priemerná, ale vždy slušná.
Z výsluchu svedkyne T. U. súd zistil, že raz jej U. spomenula dvomi vetami, že má problémy s videom,
s tým, že starí rodičia im robia zle. Svedkyňa bola vo vedľajšej triede, o žiadnom videu nevie a čo bolo
v ich triede, sa vyjadriť nevedela.

Rozhodnutím Obvodného úradu v B. T. B. P., odbor všeobecnej vnútornej správy, zo dňa 27.06.2008,
č. PR-62,63/2008-MY, A1/20008/00212 bol L. W. uznaný vinným za spáchanie priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu (PR-XX/XXXX-T.) podľa ust. § 49 ods. 1 písm. d/ zákona SNR č.
372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorého sa dopustil úmyselným narušením

občianskeho spolunažívania hrubým správaním na tom skutkovom základe, že dňa 06.03.2008 v
časovom rozmedzí od 13.30 hod. do 15.00 hod. v T., B. D.. L. I. v rodinnom dome XXX/X sa vyhrážal
zabitím dcére Y. C. a jej rodine, následne kopal do dverí jej bytu, ďalej dňa 06.03.2008 v čase asi o
15.00 hod. v T., B. D.. L. I. v rodinnom dome XXX/X vykríkal na adresu zaťa Ľ. C., že je vrah, s tým,
že je povinný zaplatiť pokutu vo výške 500,-Sk. Z. W. bola uznaná vinnou zo spáchania priestupku proti

občianskemu spolunažívaniu (PR-XX/XXXX-T.) podľa ust. § 49 ods. 1 písm. a/ zákona SNR č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorého sa dopustila ublížením na cti inému tým, že
ho urazila, na tom skutkovom základe, že dňa 06.03.2008 v čase od 12.00 hod. do 15.00 hod. v v T.,
B. D.. L. I. v rodinnom dome XXX/X opakovane uviedla na adresu svojej dcéry Y. C. výroky: „Nestaráš
sa o deti, nestaráš sa o dom a záhradu.“ Týmito výrokmi sa cíti Y. C. dotknutá na cti, za čo jej bolo

uložené pokarhanie.

Z výzvy na úhradu nákladov spojených s užívaním rodinného domu vyplýva, že navrhovatelia 1 a
2 zaslali odporkyni a jej manželovi výzvu na úhradu elektriky vo výške 750,-Sk mesačne, plynu vovýške 1.745,-Sk, vodného a stočného vo výške 115,-Sk, celkovo 2.610,-Sk. Uviedli, že sú vlastníkmi
domu s.č. XXX a dielne zapísaných na LV č. XXX pre k.ú. T. s tým, že bolo zriadené vecné bremeno
spočívajúcevprávedoživotnéhobývania.Uvedenévecnébremenovšaknebolozriadenéakobezplatné.

Od 01.03.2007 prestali však uhrádzať primerané náklady. Od 01.03.2007 do 17.10.2007 im vznikol dlh
vo výške 20.880,-Sk.

Na základe darovacej zmluvy zo 26.05.2002 darcovia Y. C. a H. C. darovali v roku 1982 synovi Y.
130.000,-Sk na kúpu rodinného domu, v roku 03.2002 mu dali 100.000,-Sk, v roku 1996 synovi Ľ. dali

sumu 100.000,-Sk, v roku 05.2002 mu dali 100.000,-Sk a synovi Y. dali rodičovský dom, pozemky.

Z vyjadrenia T. X. zo dňa 01.03.2012 vyplýva, že na žiadosť L. W. a jeho manželky Z., v prípade
potreby, je ochotný vypovedať o skutkoch, ktorými sa manželia cítia byť dotknutí a bol toho svedkom. Ku
príkladu o nevykúrenom dome v zime, v novembri v roku 2010, keď na pozvanie a žiadosť o prinesenie
osobných vecí navštívil manželov W.. O tom, ako mu bolo po tomto stretnutí v ďalších kontaktoch

bránené ich dcérou, Y. C.. O tom, ako bola počas celej niekoľko hodinovej návštevy manželov W. v
rodných kopaniciach ich vnučka ukrytá ležiaca v mokrej tráve.

Z prehlásenia X. W. zo dňa 20.10.2010 súd zistil, že v susedstve L. W. s manželkou býva 1,5 roka. Počas
tohto obdobia sa jej manželia W. viackrát sťažovali na rôzne nepríjemnosti, ktoré im spôsobovala ich

dcéra, zať, deti. Niekoľkokrát bola priamym svedkom toho, ako dcéra p.W., C., kričala nepekné slová
na ich adresu. Stalo sa, že ju p. W. požiadala, či by si nemohla u nich v chladničke a mrazničke odložiť
veci, pretože ich C. odpojili z elektriky. Vie potvrdiť, že do dňa písania tohto prehlásenia je rodinný dom
odpojený od dodávky plynu, nekúri sa tu, netečie teplá voda a je tu zima.

Listom zo dňa 06.08.2009 odporkyňa a jej manžel, adresovaný televízii T., prerozprávali svoj príbeh.
Uviedli, že bývajú na T. aj s manželom, kde postavili rodinný dom. Celý príbeh sa začal v roku 1999, keď
predali dom dcére a zaťovi. Peniaze za dom nikdy nevideli, predaj bol naoko. Zo začiatku bolo všetko
v poriadku, vzájomne si pomáhali. Zať si medzitým kúpil v X. byt a garáž. Občas dali peniaze deťom,
pretože začali podnikať. Problémy začali po tom, keď sme prestali dávať peniaze s tým, že budeme

mesačne prispievať na energie. Takto dávali na inkaso 3.000,-Sk. Postupne začali nezhody, nadávali im,
vyzváňali. Dcéra zbila vlastnú matku tak, že mala polovicu tváre celú modrú. Boja sa vyjsť von, všade
chodia spolu. Nepomohla ani polícia, ani primátor mesta. Vypli im aj elektriku, vodu a v zime nemôžu
mať v byte teplejšie ako 18 stupňov. Dcére a zaťovi ide o to, aby sme sa z domu, kde majú doživotné
právo, vysťahovali.

Zo správy o povesti súd zistil, že Y. C., jej manžel a 3 deti majú trvalý pobyt na adrese T., L. I. Č..
XXX/X. Na adrese trvalého pobytu sa zdržujú iba sporadicky, raz za týždeň, žijú v X.. Z. W. a L. W.
majú trvalý pobyt na tej istej adrese, však na uvedenej adrese nežijú od 01.07.2011, kedy sa podľa ich
vyjadrenia museli vysťahovať z dôvodu pretrvávajúcich nezhôd. T.č. žijú v prenajatom 2- izbovom byte.

Manželia W. v máji 2011 požiadali o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu, nakoľko mali záujem o
umiestnenie v zariadení pre seniorov. Ako dôvod uviedli veľké nezhody medzi nimi a rodinou ich dcéry
Y. W.. Podľa údajov Mestskej polície v Myjave, zasahovala hliadka mestskej polície v ich domácnosti v
dňoch 20.12.2008, 22.05.2009, 04.07.2009.

Obvodné oddelenie Policajného zboru Myjava uviedlo, že dňa 27.07.2009 o 17.00 hod. L. W. nahlásil
narušenie občianskeho spolunažívania - vec riešená pohovorom. Dňa 30.07.2009 o 19.00 hod. L. W.
oznámil nezhody so svojou dcérou - vec riešená pohovorom. Dňa 06.12.2009 o 12.45 hod. Z. W.
oznámila nezhody so svojou dcérou - vec realizovaná ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu.
Dňa 23.05.2011 o 09.30 hod. Z. W. oznámila, že jej dcéra robí schválnosti - vec vybavená pohovorom.

Na základe kúpnej zmluvy spísanej formou notárskej zápisnice dňa 12.05.1995, č. N XXX/XX, B. XXX/
XX, predávajúci L. W. a jeho manželka predali kupujúcim - Ľ. C. a jeho manželke nehnuteľnosti zapísané
na LV č. XXX, pre k.ú. T. - parc.č. XXXX - záhrada o výmere 565 m2, parc. č. XXXX - zast. plocha, dom
s.č. XXX - o výmere 493 m2, za dohodnutú kúpnu cenu 519.600,-Sk, ktorá bola vyplatená ešte pred

spísaním a podpísaním tejto zmluvy.

Na základe kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení práva zodpovedajúceho vecnému bremenu spísanej
formou notárskej zápisnice dňa 06.12.1999, č. N XXX/XX, NZ XXX/XX, predávajúci L. W. a jehomanželka predali kupujúcim - Ľ. C. a jeho manželke nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, pre k.ú. T.
- parc.č. XXXX - záhrada o výmere 565 m2, parc. č. XXXX - zast. plocha, dom s.č. XXX - o výmere
493 m2 a na LV č. XXXX, dielňu postavenú na parc.č. XXXX/X, parc.č. XXXX/X - záhrady o výmere

49 m2, parc. č. XXXX/X - zast. plochy o výmere 82 m2 a na LV č. XXXX - parc.č. XXXX/X - ovocné
sady o výmere 1811 m2, za dohodnutú kúpnu cenu 565.965,-Sk, ktorá vyplatená ešte pred spísaním
a podpísaním tejto zmluvy.

Z čestného prehlásenia zo dňa 07.05.2013 súd zistil, že Mgr. H. V., triedna učiteľka U. C. prehlásila, že

po odvysielaní relácie I.Á. ju navštívila mama U. a spoločne sa dohodli o prestupe na inú školu, pretože
U. sa v triede necítila dobre, bola utiahnutá, utrápená, uplakaná, bála sa chodiť do školy, trápilo ju, že
sa jej spolužiaci smejú.

Z čestného prehlásenia zo dňa 08.05.2013 súd zistil, že L. V. prehlásil, že manželov C. i Y. rodičov W.
pozná od roku 1997 ako susedov. W. dosť často konzumovali alkohol.

Zo zmluvy o nájme zo dňa 13.10.2011 vyplýva, že navrhovateľ v 2.rade si prenajal nezastrešené
parkovacie miesto č.XX - parking garáže, ktoré sa nachádza v X. na Š. D. Č.. XX. Výška nájomného je
stanovená sumou 43,- eur mesačne a záloha na energie a služby vo výške 8,- eur mesačne.

Z kúpnej zmluvy uzavretej dňa 14.11.2007 súd zistil, že navrhovateľ v 2. rade ako kupujúci - Ľ. C. - Z.
kúpil nehnuteľnosti v k.ú. L., obec X., byt č.XXX, nachádzajúci sa na 3. poschodí bytového domu s.č.
XXXX na Š. D. v X., za kúpnu cenu 3.856.275,-Sk.

Na základe zmluvy č. XX/XXXX o prevode vlastníctva bytu zo dňa 19.10.2011 navrhovateľ v 2. rade

predal byt č. XXX, nachádzajúci sa na X. poschodí bytového domu, Š. XX v X., s.č. XXXX, pre k.ú. L.,
obec X. za kúpnu cenu 119.988,- eur.

Zo správy Gymnázia T. súd zistil, že U. C. nastúpila na ich školu 01.09.2005 do prímy - 8 ročného
gymnázia. Na základe žiadosti zákonného zástupcu v 6. ročníku v sexte dňa 04.10.2010 v školskom

roku 2010/2011 prestúpila na Gymnázium, L. X, X.. Žiačka dosahovala priemerné študijné výsledky, jej
správanie bolo vždy v súlade so školským poriadkom, v triede pôsobila utiahnuto. Medzi spolužiakmi
nemala veľa kamarátov a mala len jednu blízku kamarátku.

Zo správy Gymnázia v X. súd zistil, že U. C. prestúpila do ich školy dňa 04.10.2010 na základe

žiadosti zákonných zástupcov. Počas štúdia patrila medzi najslabšie prospievajúcich žiakov, dosahovala
postupne priemerný prospech známok od 2,8-3,5. V poslednom ročníku aj po opravných skúškach
neprospela a nebola pripustená k ústnym maturitným skúškam. Z celkového počtu vymeškaných hodín
malazatriškolskérokyspoludesaťneospravedlnenýchhodín.Vzhľadomnaskutočnosť,ženepožiadala
o opakovanie ročníka, štúdium v ich škole ukončila 31.08.2013.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 12 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové

snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa
smú vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením. Privolenie nie je potrebné, ak sa vyhotovia alebo použijú
písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky, zvukové alebo obrazové a zvukové záznamy
na úradné účely na základe zákona. Podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy sa
môžu bez privolenia fyzickej osoby vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom tiež na vedecké a

umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo. Ani také použitie však
nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby.

Podľa § 13 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby
sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky

týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce
zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby
alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti,
za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa čl. 26 ods. 1, 2 a 4 Ústavy Slovenskej republiky, sloboda prejavu a právo na informácie sú
zaručené. Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným
spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice
štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie
sa môže viazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon. Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a

šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné
na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a
mravnosti.

Podľa čl. 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na slobodu
prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky

bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Tento článok nebráni štátom, aby
vyžadovali udeľovanie povolení rozhlasovým, televíznym alebo filmovým spoločnostiam. Výkon týchto
slobôd, pretože zahŕňa aj povinnosti aj zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám, podmienkam
obmedzeniam alebo sankciám, ktoré ustanovuje zákon a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej
spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti, predchádzania nepokojom a

zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, ochrany povesti alebo práv iných, zabráneniu úniku
dôverných informácií alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci.

Podaním zo dňa 07.08.2013 právny zástupca navrhovateľov v 1/ a 2/ rade zobral návrh v časti
požadovaného verejného ospravedlnenia a v časti úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy

10.000,-eur od 08.02.2010 do zaplatenia a v časti rokov z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1.000,-
eur od 08.02.2010 do zaplatenia, späť.

Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), navrhovateľ môže vziať za konania
späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví.

Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 O. s. p., súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov
nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa § 96 ods. 3 O. s. p., nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu
návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Súd konanie v súlade s citovaným ustanovením, s poukazom na súhlas odporkyne a právneho zástupcu

odporkyne, konanie v časti, v ktorej sa navrhovatelia v 1. a 2. rade domáhali, aby súd uložil odporkyni
povinnosť najmenej trikrát na vlastné náklady vo vysielaní televízie Markíza v čase bezprostredne
pred prvým vysielaním televíznej relácie „Lampáreň“, počas nej alebo bezprostredne po nej uverejniť
čitateľným písmom i hovoreným slovom ospravedlnenie tohto znenia: „Dňa 29.11.2009 odvysielala
televízia Markíza reláciu „lampáreň“, v ktorej Z. W., bytom L. I. XXX/X, XXX XX T. uviedla viaceré

nepravdivé tvrdenia:
1. Z. W. uviedla predmetnej televíznej relácii nepravdivé tvrdenie, z ktorého vyplýva, že Y. C. a Ľ. C. jej
a jej manželovi nezaplatili kúpnu cenu za dom, ktorý od nich kúpili a doteraz v ňom spoločne bývajú.
2. Z. W. uviedla predmetnej televíznej relácii nepravdivé tvrdenie, z ktorého vyplýva, že Y. C. mala
povedať vulgárne o manželovi Z. W.: „to je taká spodina, že jeho je treba postaviť len k múru a dať mu

medzi oči guľku“.
3.Z.W.uviedlapredmetnejtelevíznejreláciinepravdivétvrdenie,zktoréhovyplýva,žeĽ.C.malvulgárne
povedať o manželovi Z. W.: „ja ho ani nepochovám, ten starý ... keď zgrgne, tak ho normálne kdesi
vykopem jamu a tam ho šľahnem a hotovo“.
4. Z. W. uviedla predmetnej televíznej relácii nepravdivé tvrdenie, z ktorého vyplýva, že minimálne jeden

raz mala Y. C. napadnúť manžela Z. W. tak, že ho obliala špinavou vodou, čím mu spôsobila ublíženie na
zdraví - jeho oku, nakoľko v predmetnej relácii Z. W. tvrdí, že Y. C. „chytila tú vodu špinavú, čo umývala
tu stenu a šplechla hu na toho dedu, a on jak bol takto zohnutý tak normálne do oka, však od tej doby
ho má aj tmavé, aj sa lieči naň“5. Z. W. uviedla predmetnej televíznej relácii nepravdivé tvrdenie, z ktorého vyplýva, že minimálne jeden
raz ju mala Y. C. fyzicky napadnúť tak, že jej spôsobila ublíženie na zdraví, keďže v predmetnej televíznej
relácii Z. W. uvádza: „skočila na mna, my sme už išli jako dovnútra a tak ma uderila takto nejak s päsťou

a hovorí, ty stará ... ale si dopadla, no a mne to hneď začalo navierať.“
Za uvedenie týchto nepravdivých tvrdení sa Z. W. dcére Y. C. a zaťovi Ľ. C. ospravedlňuje.“
Dátum a čas uverejnenia ospravedlnenia je odporkyňa povinná oznámiť navrhovateľom 1/ a 2/ najmenej
tri dni pred jeho uverejnením, inak sa má za to, že ospravedlnenie nebolo uverejnené. Odporkyňa je
povinná uverejniť ospravedlnenie v lehote 3 mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

a v časti, v ktorej sa domáha zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 10.000,- Eur
od 08.02.2010 do zaplatenia a v časti návrhu na zaplatených úrokoch z omeškania vo výške 9% ročne
zo sumy 1.000,- Eur od 08.02.2010 do zaplatenia, zastavil.

Keďže právo na slobodu prejavu a právo na ochranu osobnosti sú rovnako garantované Ústavou aj
Dohovorom, riešenie konfliktu medzi týmito právami vyžaduje, aby súd s prihliadnutím na okolnosti

zvážil význam proti sebe stojacich záujmov, a to, či jednému právu nebola bezdôvodne daná prednosť
pred druhým. Obmedzenie práva na slobodu prejavu v prípade jeho stretu s právom na ochranu
osobnosti má zákonný podklad najmä v ust. § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka a sleduje legitímny cieľ,
ktorým je ochrana osobnosti. Rozhodujúcou otázkou pre posúdenie jeho akceptovateľnosti je otázka
jeho primeranosti, teda či obmedzenie práva na slobodu prejavu zodpovedá zásade proporcionality. Je

potrebnézohľadniťzvýšenúochranušíreniainformáciíamyšlienokoveciachverejnéhozáujmu,kľúčovú
úlohu médií, väčšia miera kritiky osôb verejne známych a verejne činných, rozlišovanie, či informácia je
skutkovým tvrdením lebo hodnotiacim úsudkom.

V danom prípade boli uverejnené informácie, ktoré uviedla v relácii Lampáreň matka /odporkyňa/ voči

svojej dcére /navrhovateľke 1/ a zaťovi /navrhovateľovi 2/. I napriek tomu, že došlo v priebehu konania k
čiastočnému späťvzatiu návrhu a to v časti ospravedlnenia, súd sa v odôvodnení rozhodnutia zaoberal
jednotlivými časťami výrokov odporkyne, nakoľko pravdivosť resp. nepravdivosť týchto tvrdení súvisí s
uplatňovaným nárokom navrhovateľov na priznanie nemajetkovej ujmy.

Z predložených listinných dôkazov, ktoré súd vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, zistil
nasledovné. Darovacia zmluva uzatvorená dňa 26.05.2002, medzi darcami: Y.B. C. a H. C. a
obdarovanými - synmi, Y., Ľ.D. a Y. bola vyhotovená v roku 2002, hoci darcovia darovali finančné
prostriedky už v roku 1982 a následne. Darovacia zmluva nie je podpísaná darcami s tým, že absentuje
overenie podpisov darcov. Je zrejmé, že táto darovacia zmluva bola vyhotovená dodatočne, podľa

názoru súdu účelovo, a takýto dôkaz je pre posúdene danej veci irelevantný. A naviac, na pojednávaní
konanom dňa 22.02.2012 navrhovateľka 1/ uviedla, že kúpnu cenu vyplatili dvakrát, a to začiatkom
mája 1995 vo výške 520.000,-Sk a druhú polovicu začiatkom decembra 1999 vo výše 560.000,-Sk,
pričom časť peňazí si požičali od manželových rodičov, asi 300.000,-Sk. Rovnako sú účelové tvrdenia
navrhovateľov, že vyplatenie kúpnej ceny potvrdzujú notárske zápisnice, NZ XXX/XX a N XXX/XX,

NZ XXX/XX, v ktorých je potvrdené vyplatenie kúpnej ceny. V tom čase boli medzi účastníkmi a
manželom odporkyne dobré vzťahy a potvrdenie kúpnej ceny je v notárskych zápisniciach fiktívne, nie
je pravdepodobné, aby rodičia žiadali od dcéry a zaťa aj skutočné vyplatenie kúpnej ceny. V tomto
smere neboli produkované žiadne dôkazy. Pokiaľ by boli odporkyni a jej manželovi vyplatené finančné
prostriedky za predaj rodinného domu, po nezhodách by si kúpili nehnuteľnosť, čo však nespravil a

t.č. bývajú v prenájme. Tvrdenia odporkyne o nevyplatení kúpnej ceny za dom podporuje i list zo
dňa 11.12.2009 adresovaný navrhovateľom 1/ a 2/, v ktorom odporkyňa s manželom uviedli, že ak im
nevyhovujeichprítomnosť,bolobylepšie,kebysaodsťahovali.Ichpríjemjemalý,nemajúžiadneúspory,
z ktorých by si mohli kúpiť byt. Ak by však navrhovatelia na ich meno kúpili 2-izbový byt, odsťahujú sa a
môžu uzavrieť dohodu o zrušení práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu. Teda je možné usúdiť, že

odporkyňa a jej manžel, pokiaľ by došlo k vyplateniu kúpnej ceny za dom, by mali finančné prostriedky
na kúpu bytu.

Pokiaľ navrhovateľ 2/ disponoval v rozhodnom čase dostatkom finančných prostriedkov z podnikateľskej
činnosti, svoje tvrdenia o vyplatení kúpnej ceny mohol podložiť výpismi z účtov /v tomto smere predložil

oznámenie zo dňa 16.01.1999 o výpočte refundovanej sumy vo výške 6.311,43,-DM/, pričom nie je
zrejmé, prečo si požičal časť finančných prostriedkov od rodičov, resp. časť im títo darovali /tak, ak to
sami rozporne uviedli/, avšak dátum darovania finančných prostriedkov navrhovateľovi 2/ je z obdobia
1996 /prvá zmluva z roku 1995/, a z obdobia 2002 /druhá zmluva je z roku 1999/.S poukazom na vykonané dokazovanie v časti, v ktorej navrhovatelia uviedli, že odporkyňa v predmetnej
relácii uviedla, že navrhovatelia nezaplatili kúpnu cenu za dom, sú pravdivé.

Ďalšie tvrdenia odporkyne, tak, ako to v návrhu uvádzajú navrhovatelia, že odporkyňa priamo neuviedla
konkrétne mená, nakoľko v návrhu uvádzajú: “Z. W. uviedla v predmetnej relácii nepravdivé tvrdenia,
z ktorých vyplýva .... Teda nie je zrejmé, či priamo odporkyňa tvrdila, podľa názoru navrhovateľov
nepravdivé tvrdenia, či boli priamo adresované navrhovateľom. Televízne vysielanie je z hľadiska

rozsahu jeho pôsobenia jedným z najdostupnejších zdrojov informácií širokej verejnosti. Zo strany
odporkyne boli následne pod ďalšími bodmi návrhu 2-5 uvedené nepravdivé údaje, ktoré objektívne
zasiahli do osobnostných práv navrhovateľov, teda došlo k neoprávnenému zásahu do chránených práv
elektronickým médiom, ktoré má širokú publicitu. V konaní neboli preukázané tvrdenia odporkyne, že:
Y. C. mala povedať vulgárne o manželovi Z. W.: „to je taká spodina, že jeho je treba postaviť len k múru
a dať mu medzi oči guľku, že Ľ. C. mal vulgárne povedať o manželovi Z. W.: „ja ho ani nepochovám,

ten starý...keď zgrgne, tak ho normálne kdesi vykopem jamu a tam ho šľahnem a hotovo“, že minimálne
jeden raz mala Y. C. napadnúť manžela Z. W. tak, že ho obliala špinavou vodou, čím mu spôsobila
ublíženie na zdraví - jeho oku, nakoľko v predmetnej relácii Z. W. tvrdí, že Y. C. „chytila tú vodu špinavú,
čo umývala tu stenu šplechla hu na toho dedu, a on jak bol takto zohnutý tak normálne do oka, však
od tej doby ho má aj tmavé, aj sa lieči naň“, že minimálne jeden raz ju mala Y. C. fyzicky napadnúť

tak, že jej spôsobila ublíženie na zdraví, keďže v predmetnej televíznej relácii Z. W. uvádza: “ skočila
na mňa, my sme už išli jako dovnútra a tak ma uderila takto nejak s päsťou a hovorí, ty stará ... ale
si dopadla, no a mne to hneď začalo navierať,“ sú nepravdivé. Odporkyňa na preukázanie svojich
tvrdení nepredložila žiaden relevantný dôkaz, ktorý by potvrdil pravdivosť tvrdení. Televízne vysielanie
je z hľadiska rozsahu jeho pôsobenia jedným z najdostupnejších zdrojov informácií širokej verejnosti a

odvysielaním vyššie uvedených vyjadrení odporkyne došlo k neoprávnenému zásahu do chránených
práv navrhovateľov 1/ a 2/. Odporkyňa bez súhlasu navrhovateľov 1/ a 2/ v predmetnej relácii zverejnila
fotografie navrhovateľov 1/ a 2/, bola zobrazená ich poštová schránka, dom. Zverejnenie fotografie
domu v zásade nepredstavuje neoprávnený zásah do osobnostného práva na súkromie, nakoľko dom
je vecou, ktorá je poznateľná zvonku a nepatrí do sféry osobného súkromia, ktoré predstavuje vnútornú

intímnu sféru života fyzickej osoby nevyhnutnú pre jej realizáciu a ďalší rozvoj. V danom prípade však
okrem zverejnenia domu došlo k zverejneniu i poštovej schránky navrhovateľov 1/ a 2/, ich fotografií,
teda bolo možné ich identifikovať, čo je neprípustnou sondou do intímnej oblasti navrhovateľov 1/ a
2/. Odporkyňa zasiahla do osobnostných práv navrhovateľov 1/ a 2/, do práva na súkromie, práva na
podobizeň a práva na ochranu ich občianskej cti a ľudskej dôstojnosti. V konaní nebolo preukázané, že

navrhovatelia 1/ a 2/ dali odporkyni súhlas s uverejnením údajov týkajúcich sa ich súkromia.

Je zrejmé, že nezhody začali vznikať pri riešení vzájomných úhrad za elektrickú energiu, plyn, vodu
za rodinný dom, v ktorom účastníci konania a manžel odporkyne spoločne bývali. V konaní neboli
preukázané tvrdenia odporkyne, že ich navrhovatelia vypínali od elektrickej energie, zastavovali vodu,

plyn. Z výsluchu N.. X. W. súd zistil, že si odporkyňa do jej domácnosti doniesla dobiť mobil, rozmrazené
mäsozdôvodu,žeichodpojiladcéra.Svedkyňavšaknebolapriamymsvedkomtýchtotvrdení.Svedkyňa
chodila denne s dcérou na prechádzky, nikdy nevidela, že by mali vypité.

Právny zástupca navrhovateľov uviedol, že nie je potrebné preukazovať zníženie dôstojnosti vážnosti

navrhovateľov v spoločnosti v značnej miere. Súd je toho názoru, že v tomto smere navrhovatelia
neprodukovali žiadne dôkazy a tvrdili, že došlo k zníženiu dôstojnosti a vážnosti, avšak zostávali len pri
tvrdeniach a subjektívnych pocitoch - „ľudia sa na nás pozerali, T. je malé mesto a ľudia si mysleli, že
navrhovateľka v 1. rade je tyranka, dcéra chodila domov s plačom, pretože sa jej vysmievali spolužiaci,
musela odísť zo školy, ľudia chodili na prechádzky a ukazovali si na nich prstom, s navrhovateľom v 2.

rade odmietli spolupracovať, museli sa presťahovať, stratili dlhoročných známych a kamarátov, museli
sa následne presťahovať, v novom prostredí boli postupne vystavovaní pretrvávajúcim následkom
neoprávnených zásahov spočívajúcich v neoprávnenej kritike nového prostredia.

Ani jedno z týchto tvrdení navrhovatelia 1-2 v konaní nepreukázali, teda zníženie ľudskej cti a dôstojnosti

v takej miere, že ospravedlnenie /ktoré v priebehu konanie zobrali späť/, nie je dostačujúce. Televízia
T. odvysielala reláciu dňa 29.11.2009, pričom dcéra navrhovateľov U. C. prestúpila na školu do X. až
dňa 04.10.2010, teda za viac ako 10 mesiacov po odvysielaní. Dôvod prestupu dcéry navrhovateľov na
školu do X. nepreukázali. V konaní neboli preukázané tvrdenia, že sa dcére navrhovateľov smiali, žebola stredobodom pozornosti celej škole, je možné len dedukovať, že neukončila strednú školu z dôvodu
prospechu. Dcéra navrhovateľov, U. C. vypovedala, že bola v strese, nevedela sa učiť. Súdu potom nie
je zrejmé, keď zmenila školu a bola v novom prostredí, prečo túto neukončila a nebola pripustená k

maturitným skúškam. Navrhovatelia neprodukovali žiaden dôkaz, predvolaní svedkovi T.. H. V. a T. U.
tvrdenia navrhovateľov nepotvrdili. Svedkyňa T.. H. V. vypovedala, že zo svojho pozorovania si všimla,
žeU.C.bolavtriedetakáosamotená,nemalatammockamarátov,mocjuvtriedenemaliradiaskutočnú
kamarátkumalalenjednu.Onanemalaradatrieduatriedaju.Bolotovzájomné.Odôvodochprestúpenia
nemala vedomosť, prestupy sa robili na základe žiadosti rodičov. Žiadnu podstatnú zmenu v správaní

U. nezaznamenala, ani pozitívnu ani negatívnu, bola veľmi priemerná. Svedkyňa T. U. uviedla, že raz
jej U. spomenula dvomi vetami, že má problémy s videom, s tým, že starí rodičia im robia zle. Svedkyňa
bola vo vedľajšej triede, o žiadnom videu nevie a čo bolo v ich triede, sa vyjadriť nevedela.

Navrhovateľ v 2. rade uviedol, že v tom čase vykonával medzinárodnú prepravu a p. J. X.Ň. po
odvysielaní relácie odmietla s ním spolupracovať. Ani tieto tvrdenia neboli v konaní preukázané

ako i skutočnosť, že sa navrhovatelia museli presťahovať, stratili dlhoročných známych a kamarátov
a v novom prostredí boli postupne vystavovaní pretrvávajúcim následkom neoprávnených zásahov
spočívajúcich v neoprávnenej kritike nového prostredia. Navrhovateľka 1/ ani navrhovateľ 2/ neuviedli
žiadnych súčasných resp. minulých priateľov či známych, ktorých mali pred odvysielaním relácie,
nepreukázali, že priateľov následne stratili. Súdu nie je zrejmé, akých postupných následkov

neoprávnených zásahov boli navrhovatelia vystavovaní v novom prostredí, neoprávnenej kritike, keď
navrhovateľka1/bolavtomčasenamaterskejdovolenke,nebolazamestnanáanavrhovateľ2/podnikal.

Pri konštatovaní zníženia ľudskej dôstojnosti a cti v „značnej miere“ je potrebné značnú mieru nielen
odôvodniť, ale i produkovať dôkazy a nespoliehať sa, že tieto vykoná za účastníkov konania súd, bez

porušenia zásady rovnosti účastníkov konania tak, ako to má na mysli ust. § 5 veta prvá a § 18 veta prvá
O.s.p., v zmysle ktorých súdy poskytujú účastníkom poučenie o ich procesných právach a povinnostiach.

Pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy bolo rozhodujúce
vyriešenie otázky, či by zadosťučinenie vo forme ospravedlnenia sa, ktoré však právny zástupca

navrhovateľov 1/ a 2/ zobral späť, bolo so zreteľom na zníženie dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti
a to nielen v bežnej, ale v značnej miere pre navrhovateľov 1/ a 2/ postačujúce.

Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods.
1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti,

má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa ods. 3 výšku náhrady podľa ods. 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na
okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Priznanie zadosťučinenia v peniazoch súdom teda predpokladá splnenie určitých zákonom
kvalifikovaných podmienok (citovaný § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Týmito kumulatívne
stanovenými podmienkami sú, že a) morálne zadosťučinenie sa javí v konkrétnom prípade
nepostačujúce (musí byť splnená v každom prípade), b) neoprávneným zásahom došlo k zníženiu
dôstojnostifyzickejosobyčijejvážnostivspoločnostivznačnejmiere(pravidelnápodmienka).Zoznenia

§ 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka („najmä preto“) treba ale vyvodiť, že súdu nebráni nič v tom, aby (in
concreto) prihliadol pri svojej úvahe o priznaní zadosťučinenia v peniazoch prípadne i k iným aspektom
konkrétneho prípadu. To platí ale len za predpokladu, že tieto aspekty budú svojím významom a váhou
zrovnateľné s uvedenými podmienkami zákonom výslovne stanovenými.

Z obsahu uvedených zákonných podmienok stanovených v § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva,
žezadosťučinenievpeniazochplnílenpodpornú(subsidiárnu)funkciu,t.j.nastupujevždyažpotom,keď
sa morálne zadosťučinenie ukázalo (úplne alebo sčasti) nepostačujúce. Zadosťučinenie v peniazoch
možno považovať za občianskoprávny prostriedok výnimočného charakteru v tom zmysle, že jeho
použitie prichádza do úvahy len v tých kvalifikovaných prípadoch, keď - objektívne posudzované -

došlo k zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere. Občiansky
zákonník nestanovuje pre vznik občianskoprávnej sankcie vo forme zadosťučinenia v peniazoch vedľa
objektívnych predpokladov (neoprávnený zásah, vznik nemajetkovej ujmy na osobnosti fyzickej osoby
predstavujúce zníženie jej dôstojnosti alebo vážnosti v značnej miere) žiadny subjektívny predpoklad nastranepôvodcuneoprávnenéhozásahu,t.j.konkrétnezavinenie(čiužvoformeúmyslučinedbanlivosti).
Zadosťučinenie v peniazoch neslúži v žiadnom prípade funkčne k náhrade vzniknutej škody, k strate na
zárobku. Táto je svojou podstatou majetková ujma - škoda, ktorá sa riadi nie právnym režimom § 13

Občianskeho zákonníka, ale režimom § 16 a § 420 Občianskeho zákonníka.

Nevyhnutnou podmienkou pre priznanie peňažného zadosťučinenia súdom je, že sa priznanie žiadnej
inej formy morálneho zadosťučinenia nejaví s ohľadom na okolnosti prípadu postačujúcimi. Teda
ide o prípad, kedy vzniknutú ujmu nemožno z nejakého dôvodu prostredníctvom žiadnej z foriem

morálneho zadosťučinenia primerane zmierniť. Toto posúdenie je predmetom voľnej úvahy súdu, ktorý
ale bude musieť vychádzať z jednotlivých okolností, tak z celkovej povahy konkrétneho prípadu.
Ďalšou podmienkou je, že v dôsledku neoprávneného zásahu došlo ku zníženiu dôstojnosti fyzickej
osoby alebo jej vážnosti v značnej miere. Kedy o takto vymedzenú nemajetkovú ujmu na osobnosti
fyzickej osoby pôjde a kedy nie, bude musieť súd vždy hodnotiť tak podľa celkovej povahy, tak i podľa
jednotlivých okolností každého konkrétneho prípadu zvlášť. Keďže uloženie zadosťučinenia v peniazoch

plní satisfakčnú funkciu, je treba pociťovanie a prežívanie tejto nemajetkovej ujmy, spočívajúcej v znížení
dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti v značnej miere, hodnotiť vždy objektívne prihliadnuc ku
konkrétnej situácii, za ktorej k neoprávnenému zásahu došlo (tzv. konkrétne uplatnenie objektívneho
kritéria), ako i k osobe postihnutej fyzickej osoby, hlavne k jej veku a k jej postaveniu (tzv. diferencované
uplatnenie objektívneho kritéria). Uplatnenie konkrétneho a diferencovaného objektívneho hodnotenia

znamená, že o znížení dôstojnosti postihnutej fyzickej osoby či jej vážnosti v spoločnosti v značnej
miere pôjde len tam, kde za konkrétnej situácie, za ktorej k neoprávnenému zásahu do osobnosti
fyzickej osoby došlo, ako i s prihliadnutím k záujmom dotknutej fyzickej osoby možno spoľahlivo vyvodiť,
že by vzniknutú nemajetkovú ujmu vzhľadom k jej intenzite, rozsahu a trvania ako závažnú pociťoval
každý, nachádzajúci sa na mieste a v postavení postihnutej fyzickej osoby. Takto chápané objektívne

kritérium vylučuje, aby sa pre hodnotenie, či došlo alebo nedošlo k naplneniu zákonných podmienok
podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, stali rozhodujúcimi subjektívne pocity samotnej postihnutej
osoby (subjektívne kritérium). Teda je treba vylúčiť stav, kedy budú za relevantné považované výlučne
subjektívne psychické reakcie jednotlivých individualizovaných fyzických osôb, alebo reakcie, ktoré
sa môžu často diametrálne odlišovať. A až súd dospeje na základe všetkých zistení k záveru, že v

konkrétnom prípade k zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti v spoločnosti v značnej
miere skutočne došlo, prizná postihnutej fyzickej osobe zadosťučinenie v peniazoch. Nestačí len púha
možnosť zníženia dôstojnosti či vážnosti fyzickej osoby v značnej miere, ale súdom musí byť vždy
zistené, že k tomuto zníženiu skutočne došlo (povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné
bremeno spočíva v tomto prípade na navrhovateľoch).

Navrhovatelia 1/ a 2/ v konaní nepreukázali, že by k zníženiu ich dôstojnosti či ich vážnosti v spoločnosti
došlo v značnej miere a to či už v rodine, v mieste bydliska, na pracovisku, v odbornom svete, v
politickom či inom verejnom živote, teda v ktorejkoľvek sfére ich životného uplatnenia. V návrhu uviedli,
že zásah odporkyne do práva na ochranu navrhovateľov bol takej intenzity, že zadosťučinenie za

zásah do ich práva ospravedlnením nie je dostačujúcim, nakoľko bola v značnej miere znížená ich
dôstojnosť a vážnosť v spoločnosti a následky zásahu nemožno odstrániť. Závažnosť nemajetkovej
ujmy sa posudzuje so zreteľom na ohlas zásahu ako aj dĺžku trvania ujmy, ktoré musia byť v
konaní preukázané. Navrhovatelia však v priebehu celého konania neprodukovali žiadne relevantný
dôkaz preukazujúci značný zásah, značné zníženie dôstojnosti a vážnosti. Rovnako navrhovatelia

nepreukázali tvrdenú skutočnosť, že následky zásahu nemožno odstrániť. Tieto následky však žiadnym
spôsobom nešpecifikovali, nenavrhli žiaden dôkaz, ktorý by preukázal, že zásah nemožno odstrániť.
V priebehu celého konania len zotrvávali na tvrdeniach, avšak nie je povinnosťou súdu suplovať,
nahrádzať,navrhovať.Anaviac,navrhovateliauviedli,žesamuselipresťahovaťdoX.,pričomvpriebehu
konania sa vrátili späť. Na základe kúpnej zmluvy zo dňa 14.11.2007 nadobudol kupujúci Ľ. C. - Z.,

nehnuteľnosť v k.ú. L., obec Bratislava, 2- izbový byt č. XXX, nachádzajúci sa na X. poschodí bytového
domu s.č. XXXX na Š. ulici v X., za kúpnu cenu 3.856.275,-Sk. Na základe zmluvy č. XX/XXXX o prevode
vlastníctva bytu zo dňa 19.10.2011 navrhovateľ v 2. rade predal byt č. XXX, nachádzajúci sa na X.
poschodí bytového domu, Š. XX v X., s.č. XXXX, pre k.ú. L., obec X. za kúpnu cenu 119.988,- eur. Nie je
teda pravdou tvrdenie navrhovateľov, že sa museli presťahovať a nájsť si nové bývanie, keď navrhovateľ

2/ bol vlastníkom bytu v X. ešte v roku 2007, teda 2 roky pred odvysielaním relácie. Rovnako sú účelové
tvrdenia navrhovateľa 2/, že si za účelom podnikania musel prenajať parkovacie miesta, uzatvoril zmluvu
o nájme zo dňa 13.10.2011, keď následne dňa 19.10.2011 byt v X., kde býval a podnikal, predal.Odporkyňa a jej manžel v nehnuteľnosti, v ktorej mali zriadené vecné bremeno, nebývajú, túto neužívajú
a na základe nájomnej zmluvy zo dňa 06.10.2011 užívajú 2-izbový byt, ktorý sa nachádza v bytovom
dome s.č. XXX/XX na ul. X., T., s dohodnutým mesačným nájmom vo výške 190,- eur. Pokiaľ by došlo

k vyplateniu kúpnej ceny za dom v T. tak, ako to tvrdili navrhovatelia, v celkovej sume 1.085.565,-Sk,
odporkyňaajejmanželbymalidostatokfinančnýchprostriedkovnakúpubytu.Tietoskutočnostipotvrdila
vo svojej výpovedi i svedkyňa, H. Č., keď vypovedala, že bolo by vidno, keby mala sestra veľa peňazí.

Navrhovatelia tvrdili, že sa na nich ľudia pozerali, odcudzovali ich a pod. Ospravedlnenie odporkyne

spôsobom, ako bola odvysielaná predmetná relácia, by podľa názoru súdu bolo účinnejšie, široká
verejnosť tak, ako ich odcudzovali, by si vytvorili a zmenila názor, s tým, že uverejnené tvrdenia
neboli pravdivé. Vyvstáva otázka, či je finančné zadosťučinenie relevantnejšie ako ospravedlnenie, a
nie je zrejmý dôsledok za situácie, keď by mal súd uložiť odporkyni zaplatenie žalovanej čiastky ako
nemajetkovú ujmu, keď predala spolu so svojím manželom rodinný dom bez vyplatenia kúpnej ceny.
Odporkyňa sa s manželom presťahovali, v nehnuteľnosti nebývajú. Z pripojených spisov Obvodného

úradu súd zistil nasledovné: v rodine opätovne zasahovala polícia, konania boli hodnotené ako
priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. Výpovede jednotlivých členov rodiny ako i ich hodnotenia
sú založené tak na tvrdeniach členov rodiny W. ako i na členoch rodiny C.. Neexistuje žiaden nestranný,
bez rodinnej väzby očitý svedok rodinných udalostí. Konflikty v rodine boli dlhotrvajúce, čo preukazuje i
vzájomná korešpondencia medzi rodinami /výzva na úhradu nákladov spojených s užívaním rodinného

domu, vypratanie nehnuteľnosti/, zásahy polície, priestupkové konania:
1. Obvodný úrad v B. T. B. P. záznamom o odložení zo dňa 27.08.2007, č.: PR-XX/XXXX-T., H. odložil
oznámenie, nakoľko neodôvodňuje začatia konania o priestupku. Dňa 30.6.2007 L. W. oznámil na OO
PZ T. spáchanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa mal dopustiť Ľ. C. tak, že
opakovanevmesiacijún2007vT.,naul.L.I.Č..XXX/XmalvulgárnenadávaťsvokroviL.W.,spôsoboval

mu schválnosti tak, že odmontoval zvonček pri bráne domu, vypol mu teplú vodu, keď sa kúpal. Správny
orgán skonštatoval, že nemal k dispozícii dôkazný materiál, ktorý by jednoznačne potvrdil pravdivosť
tvrdení L. W.Í.. Ľ. C. poprel spáchanie skutku, čo potvrdila jeho manželka Y. C.. V protiklade s ich
výpoveďami sú výpovede L. W. a jeho manželky Z. W..
2. Rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 27.10.2008, č. U.-XXX-XXXX/XXXXX/

TLT bolo zamietnuté odvolanie L. W. a Z. W. a rozhodnutie Obvodného úradu v B. T. B. P., odboru
všeobecnej vnútornej správy zo dňa 27.06.2007, č.: PR-XX,XX/XXXX-T., H. potvrdil. Rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 31.10.2008. Rozhodnutím Obvodného úradu v B. T. B. P., odboru
všeobecnej vnútornej správy zo dňa 27.06.2007, č.: PR-XX,XX/XXXX-T., H. bol L. W., bytom v T., na Ul.
L. I. Č.. XXX/X uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa

dopustil tým, že dňa 6.3.2008 sa vyhrážal zabitím dcére Y. W. a jej rodine, následne kopol do dverí jej
bytu, na zaťa Ľ. C. vykríkal, že je vrah. Tým istým rozhodnutím bola Z. W. bytom v T., na D.. L. I. Č..
XXX/X uznaná vinnou zo spáchanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa dopustila
ublížením na cti inému tým, že na adresu svoje dcéry uviedla, že: „nestaráš sa o deti, nestaráš sa o
dom a záhradu“. Správny orgán pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z výpovedí Y. C., Ľ.D. C. a U. C..

Skonštatoval, že podobné kauzy bývajú opakovanie predmetom prejednávania.
3. Rozhodnutím Obvodného úradu v B. T. B. P., odboru všeobecnej vnútornej správy zo dňa 06.04.2009,
č.: PR-XX/XXXX-T., H. bolo zastavené konanie, nakoľko spáchanie skutkov, o ktorých sa koná, nebolo
obvinenej preukázané. Konania sa mala dopustiť Y. W.Ž. tým, že dňa 20.12.2008 asi o 13.00 hod. v
mieste trvalého bydliska v priestoroch chodby vyliala na svojho otca L. W. vedro s vodou, dňa 20.12.2008

asi 14.00 hod. v mieste trvalého bydliska v priestoroch chodby fyzicky napadla svojho otca L. W. tak, že
ho uderila rukou do tváre a sotila ho na zem, uviedla na adresu svojej matky Z. W.W. vulgárnu nadávku,
udrela ju rukou do pravého oka, čím jej spôsobila zranenie vyžadujúce si dobu liečenia od 20.12.2008 do
05.01.2009. V odôvodnení správny orgán skonštatoval, že vykonanými dôkazmi sa nepodarilo usvedčiť
Y. C. zo spáchania priestupku z dôvodu rozporov vo výpovediach účastníkov konfliktu a svedkov, čo sa

nepodarilo odstrániť ani vzájomnou konfrontáciou.
4. Rozhodnutím Obvodného úradu v B. T. B. P., odboru všeobecnej vnútornej správy zo dňa 29.04.2010,
č.: PR-XX,XX/XXXX-T., H. bolo zastavené konanie, nakoľko spáchanie skutkov, o ktorých sa koná,
nebolo obvinenej preukázané. Konania sa mala dopustiť Y. W.Ž. voči rodičom Z. W. a L. W. tým, že
od mesiaca október 2009 im vypínala elektrinu, zastavovala vodu, kúrenie, manipulovala s práčkou,

vulgárne im nadávala.
5. Rozhodnutím Obvodného úradu v B. T. B. P., odboru všeobecnej vnútornej správy zo dňa 06.04.2009,
č.: PR-XX/XXXX-T., H. bolo zastavené konanie, nakoľko spáchanie skutkov, o ktorých sa koná, nebolo
obvinenej preukázané, že dňa 20.12.2008 asi o 13.00 hod. v mieste trvalého bydliska v priestorochchodby vyliala na svojho otca L. W. vedro s vodou, dňa 20.12.2008 asi 14.00 hod. v mieste trvalého
bydliska v priestoroch chodby fyzicky napadla svojho otca L. W. tak, že ho uderila rukou. Správny orgán
skonštatoval, že výpovede obvinených Y. C. a Ľ. C. sú v ostrom protiklade s výpoveďami svedkov, Z. W.

a L. W.. Nebolo preukázané hrubé správanie Y. C. a Ľ. C. vo forme vulgárneho napádania Z. W. a L. W..

Navrhovatelia mali subjektívny pocit, že po odvysielaní relácie sa ľudia na nich pozerali, odcudzovali
ich. Nie je potom zrejmý procesný postoj navrhovateľov, v časti, v ktorej zobrali ospravedlnenie späť,
keď by sa široká verejnosť dozvedela, aká je skutočná pravda, a že tvrdenia odporkyne nie sú pravdivé.

Ani jeden zo svedkov nepotvrdil, že by došlo k zníženie dôstojnosti, cti a vážnosti navrhovateľov
1/ a 2/ v značnej miere. Keď svedkyňa H. Č. /sestra odporkyne/ a Ing. X. W. /suseda účastníkov
konania/ vypovedali v prospech odporkyne a svedkovia Ing. L. V. /sused/ a G. B. /susedka/ v prospech
navrhovateľov 1/ a 2/.

Záverom súd uvádza, že by v danom prípade bolo postačujúce morálne zadosťučinenie -

ospravedlnenie, za účelom odstránenia následkov neoprávneného zásahu do osobnostných práv
navrhovateľov 1/ a 2/, nakoľko títo v konaní nepreukázali, že bola v značnej miere znížená ich
dôstojnosť alebo vážnosť v spoločností, čo vyplynulo z vykonaného dokazovania. Nestačilo len tvrdenie
navrhovateľov 1/ a 2/ o existencii nepriaznivých následkov, ako i nepodložené tvrdenie, že je tu
hrozba, že odporkyňa v nepodložených obvineniach bude pokračovať. Pri posudzovaní každej formy

zadosťučinenia je nutné vziať na zreteľ všetky okolnosti prípadu /právne i skutkové/, rovnako na
okolnosti priťažujúce alebo poľahčujúce, prihliadnuť k intenzite, povahe a spôsobu neoprávneného
zásahu, k charakteru a rozsahu zasiahnutej hodnoty, k trvaniu a šírke ujmy, miere zavinenia, pričom
sa musia zohľadniť okolnosti na oboch stranách. Ako súd už vyššie uviedol a odôvodnil, morálne
zadosťučinenie formou ospravedlnenia /pokiaľ by v tejto časti nezobrali navrhovatelia 1/ a 2/ návrh späť/,

by bolo dostačujúce bez priznania nemajetkovej ujmy. Nie je možné bez ďalšieho len skonštatovať,
že odvysielaním relácie došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv navrhovateľov 1/
a 2/, pričom sa jednalo o hromadnú publicitu a preto nie je potrebné preukazovať kvalifikovanosť
zásahu, pričom sa dá predpokladať, že vzhľadom na charakter obvinení prezentovaných odporkyňou,
bola reakcia divákov na obvinenia vo vzťahu k navrhovateľom 1/ a 2/ negatívna. Pokiaľ by súd s

poukazom na vyššie uvedené vyjadrenie právneho zástupcu navrhovateľov bez ďalšieho rozhodol o
výške nemajetkovej ujmy len na základe predpokladov a tvrdení o širokej publicite, potom by súdy bez
ďalšieho dokazovania priznávali výšky nemajetkovej ujmy, čo je neprípustné. Každé súdne rozhodnutie
musímaťpodkladvovykonanomdokazovaní,avšakvpredmetnomkonaníneboliprodukovanézostrany
navrhovateľov 1/ a 2/ žiadne dôkazy preukazujúce zníženie ľudskej cti, vážnosti a dôstojnosti v značnej

miere a teda navrhovatelia 1/ a 2/ neuniesli dôkazné bremeno.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti ako i citované zákonné ustanovenia rozhodol súd tak, ako
je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Trenčíne cestou tunajšieho súdu písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým

bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. 1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho

predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje
ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a
čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to
potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.