Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. máj 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/3/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0018204476
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Chlebovič Solčányová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:0018204476.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Chlebovič Solčányovej

a členiek senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a JUDr. Marianny Hraboveckej v právnej veci navrhovateľky
V. Š. rod. B. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v T. N. Y. č. XXX právne zastúpenej advokátom JUDr. Milanom
Szőllőssy so sídlom na Mlynskej ul. č. 28 v Košiciach proti manželovi navrhovateľky B. Š.P. nar.
X.X.XXXXbývajúcemuvT.N.Y.č.XXXvkonaníorozvodmanželstvaoodvolanímanželanavrhovateľky
proti rozsudku Okresného súdu Michalovce z 11.9.2018 č.k. 23Pc/29/2018 - 24 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo navrhovateľky a jej manžela
uzavreté XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Vranov nad Topľou vo zväzku

č. 6 ročník 1979 str. 255 pod poradovým č. 197. O trovách účastníkov konania rozhodol podľa ust. § 52
CMP tak, že žiaden z nich nemá právo na ich náhradu.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie manžel navrhovateľky s návrhom, aby
odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie,
eventuálne, aby ho zmenil tak, že zamietne návrh navrhovateľky na rozvod manželstva. Uplatnil
odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f), g) a h) Civilného sporového poriadku. Nesúhlasil

s tvrdením súdu o trvalom rozvrate manželstva a v tejto súvislosti označil vyjadrenia navrhovateľky
v konaní pred súdom prvej inštancie za účelové a tendenčné. Uviedol, že navrhovateľka pracuje na
turnusy v zahraničí a po dvoch týždňoch sa vždy vracia domov, preto poprel jej tvrdenie, že od apríla
2017 nežijú s navrhovateľkou v spoločnej domácnosti. Vyslovil presvedčenie, že z konania súdu prvej
inštanciejezrejmé,žesúdsiosvojilsubjektívnetvrdenianavrhovateľkyohľadomrozpaduichmanželstva
a na základe týchto tvrdení mal tendenciu rozviesť ich manželstvo bez toho, aby vo veci vykonal
akékoľvek dokazovanie. Citoval ust. § 22, § 23 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 Zákona o rodine a zdôraznil,

že rozvod manželstva je odôvodneným len za splnenia zákonných podmienok, t.j. ak sú vzťahy medzi
manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov
nemožno očakávať obnovenie spoločenského spolužitia. Tvrdil, že pre rozvod manželstva neexistujú
žiadne zákonné dôvody a ani navrhovateľka tieto v konaní nepreukázala. Poukázal na to, že vzhľadom
na svoj zhoršený zdravotný stav je v určitej miere odkázaný na pomoc navrhovateľky.

3. Navrhovateľka sa k odvolaniu manžela nevyjadrila.

4. Konania o rozvod manželstva sa prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný
mimosporový poriadok (ďalej len „ CMP“).5. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
6. Podľa ust. § 387 ods. 1, 2 a 3 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „ CSP“)

odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací
súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení
obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí
zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s

nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení
vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
7. Podľa § 23 ods. 1, 2 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré
viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd

pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

8. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa
§ 65, § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP
a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych

ustanovení Zákona o rodine, správne a zákonne vo veci rozhodol v odôvodnení sa vysporiadal s
podstatnými okolnosťami prejednávaného prípadu a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu
stotožnil.

9. Odvolací súd po zohľadnení všetkých skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho konania

dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že manželstvo účastníkov konania
nemôže a ani neplní svoj účel vzhľadom na rozvrat manželských vzťahov, ktorý je vážny a trvalý,
bez možnosti obnovenia jeho základných funkcií a so zreteľom na jednoznačný postoj navrhovateľky
ani nemožno očakávať, že manželské spolužitie niekedy obnovia. Vzájomné vzťahy manželov, ktoré
sa vytvárali počas ich dlhodobého spolužitia, boli nepochybne zložité a rešpektovanie práv a plnenie

povinností z nich vyplývajúcich, ako aj ich správanie súviselo s mnohými okolnosťami, ktoré mali
svoj pôvod nielen vo vzájomnom vzťahu manželov, ale boli závislé aj na skutočnostiach existujúcich
mimo ich manželstva. Rozvrat manželstva, ako objektívny stav vzájomných vzťahov medzi manželmi,
je výsledkom mnohých rôznych príčin, ktoré sa navzájom ovplyvňovali a znásobovali. Z ust. § 23
Zákona o rodine citovaného v napadnutom rozsudku vyplýva zásada objektívneho hľadiska posúdenia

podmienok pre rozvod manželstva, t.j. či manželstvo môže plniť svoj spoločenský účel. Pri skúmaní
vážnosti rozvratu manželstva je vždy povinnosťou súdu dôsledne zistiť a následne vyhodnotiť najmä
vzájomný vzťah medzi manželmi, t.j. dĺžku trvania a intenzitu rozvratu vzťahov medzi nimi a rovnako
prihliadnuť na odkázanosť jedného a pomoc druhého manžela. Na zrušenie manželstva rozvodom nie
je právny nárok a Zákon o rodine nevypočítava jednotlivé dôvody, pre ktoré by súd mal povinnosť

manželstvo rozviesť. Rozvod manželstva je dôvodný, len ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne
narušené a trvale rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať
obnovenie manželského spolužitia. Objektívny a kvalifikovaný rozvrat vzťahov medzi manželmi je
daný intenzitou rozvratu, tiež jeho dĺžkou, ktoré sú zahrnuté do požiadavky vážnosti a trvalosti
rozvratu. Rozvod má byť takým opatrením, ktoré má umožniť rozchod manželov len vtedy, ak iné

riešenie už nezostáva. Z výpovede účastníkov konania, najmä z výpovede navrhovateľky jednoznačne
vyplýva, že majú medzi sebou dlhoročné problémy, ktoré sa im nepodarilo vyriešiť. Záujem manžela
navrhovateľky o zotrvanie v manželstve nemôže byť sám osebe dôvodom, aby súd nútil navrhovateľku
zotrvávať vo vzťahu, ktorý považuje za neperspektívny, pretože na naplnenie účelu manželstva je
potrebná snaha obidvoch strán, vzájomné pochopenie a citové zblíženie. Vážnosť a trvalosť rozvratu

manželstva účastníkov konania vyplývajú zo skutočností, že nežijú spolu ako manželia. Odvolací súd
neakceptoval odvolaciu argumentáciu manžela navrhovateľky, ktorý v odvolaní poprel tvrdenie, že s
manželkou nežijú v spoločnej domácnosti vzhľadom na rozpornosť jeho tvrdení, pretože na pojednávaní
11.9.2018 jednoznačne uviedol, že navrhovateľka s ním od marca 2017 vôbec nekomunikuje. Vzhľadom
na uvedené sa preto javí jeho obrana v tomto smere ako účelová a tvrdenia vyznievajú nanajvýš

tendenčne. Dodáva, že ani doplnenie dokazovania nemôže ovplyvniť jednoznačný postoj navrhovateľky
k manželstvu a nemôže ani preukázať eventuálnu skutočnosť, že by manželstvo s navrhovateľkou
mohlo v budúcnosti plniť svoj účel, ako sa on domnieva a v predmetnom prípade nie je možné trvať na
zachovaní manželstva, ak dlhodobo neplní základné funkcie a očakávať zlepšenie vzájomných vzťahovúčastníkov konania len na základe zamietnutia návrhu na rozvod manželstva, ak sa v priebehu konania
o rozvod manželstva problémy účastníkov konania nevyriešili (správanie manželov v priebehu konania
je jedným z ukazovateľov intenzity vážneho narušenia a trvalého rozvratu ich vzťahov). Z týchto dôvodov

ostatné odvolacie námietky manžela navrhovateľky už nie sú opodstatnené, preto odvolací súd potvrdil
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny a podľa ods.
2 citovaného ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.

10. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 zák.č. 160/2015 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je :
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolanieniejeprípustnéprotirozsudku,ktorýmsavyslovilo,žesamanželstvorozvádza,žejeneplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania.