Uznesenie ,
Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. február 2019

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Obdo/13/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7710210437
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Izakovičová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:7710210437.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov v 1. rade: F. W., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XX,
K., zastúpenej JUDr. Jánom Martinecom, advokátom, Werferova 1, Košice, v 2. rade: CEZDRA s.r.o.,
so sídlom Jenisejská 59, Košice, IČO: 36 170 852, zastúpenej JUDr. Jánom Kizivatom, advokátom,
Kpt. Nálepku 8, Michalovce, proti žalovaným v 1. rade: Ing. Viliam Lafko, správca podstaty úpadcu
GAZPETROL GROUP, a.s. „v konkurze", so sídlom Južná trieda 97, Košice, IČO: 44 070 195, so sídlom

kancelárie Štúrova 19, Košice, v 2. rade: PETRONAFTA TRADING, s.r.o., so sídlom Senecká cesta
23, Šamorín, IČO: 36 614 271, zastúpenému JUDr. Ivetou Marcinovou, advokátkou, Námestie slobody
3, Michalovce, v 3. rade: P. D., nar. X.XX.XXXX, bytom K. XXX/X, A., v konaní o určenie neplatnosti
právnych úkonov, o dovolaní žalobcu v 2. rade proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 29.
júna 2017, č. k. 3Cob/22/2016-890, takto

r o z h o d o l :

I. Dovolanie žalobcu v 2. rade o d m i e t a.

II. Žalovaným v 2. a 3. rade p r i z n á v a proti žalobcovi v 2. rade nárok na náhradu trov dovolacieho
konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce, rozsudkom zo dňa 26.10.2015, č. k. 22Cb/129/20l0-828 žalobu zamietol. V
odôvodnení uviedol, že predmetom konanie je určenie, že kúpna zmluva o prevode nestabilizovaného

plynového kondenzátu pre jeho ďalšie spracovanie kupujúcim zo dňa 16.1.2009, uzatvorená medzi
žalovaným v 2. rade a žalovaným v 3. rade a zmluva o zabezpečovacom prevode práva zo dňa
24.4.2009, uzatvorená medzi žalovaným v 2. rade a žalovaným v 3. rade je absolútne neplatná. Žalobu
pôvodne žalobca v 1. rade odôvodnil tým, že spoločnosť GAZPETROL GROUP, a.s. (ďalej len žalovaný
v 1. rade, neskôr úpadca) v pozícii predávajúceho a žalovaný v 2. rade v pozícií kupujúceho uzatvorili
dňa 16.1.2009 kúpnu zmluvu podľa ustanovení § 409 a nasl. Obchodného zákonníka a v nadväznosti

na túto kúpnu zmluvu, žalovaný v 3. rade bez vedomia a súhlasu dozornej rady, v mene žalovaného
v 1. rade podpísal so žalovaným v 2. rade dňa 24.4.2009 zmluvu o zabezpečovacom prevode práva,
ktorou žalovaný v 2. rade, titulom zabezpečenia pohľadávky nadobudol nehnuteľnosti zapísané na LV č.
XXXX k. ú. W. nad L., v dôsledku čoho je žalovaný v 2. rade v súčasnosti zapísaný ako výlučný vlastník
predmetných nehnuteľností.

2. Súd prvej inštancie sa zaoberal posudzovaním naliehavého právneho záujmu žalobcov na určení
platnosti, resp. neplatnosti právnych úkonov a dospel k záveru, že v danom prípade už došlo k porušeniu
práva, takže nedôjde k naplneniu preventívnej funkcie určovacej žaloby. Žalobca v 1. rade nemá
naliehavý právny záujem na určení neplatnosti napádaných právnych úkonov, keďže jeho postavenie
sa vyslovením neplatnosti napadaných právnych úkonov žiadnym spôsobom nezmení, žalobca v 1.
rade nebol zmluvnou stranou a ani netvrdil, že vyhovením žaloby sa jeho postavenie zmení, teda, že

u neho existuje ohrozenie jeho práva, či právneho vzťahu a nepreukázal, že je akcionárom úpadcu.
Žalobca v 2. rade je akcionár žalovaného v 1. rade, ohrozenie jeho práva sa však nezmení, keďže naúpadcu (žalovaného v 1. rade) je vedené konkurzné konanie, ktorého účelom je uspokojenie zistených
pohľadávok veriteľov úpadcu predajom majetku úpadcu, pričom žalobcovia žiadne svoje pohľadávky do
konkurzného konania neprihlásili, teda nemôže dôjsť k ich uspokojeniu. Samotná hodnota nehnuteľností

vedených na LV č. XXXX kat. úz. W. nad L. nedosahuje sumu uznaných pohľadávok v konkurznom
konaní a to aj s poukazom na hodnotu podniku nadobudnutého žalovaným v 1. rade na základe kúpnej
zmluvy zo dňa 20.3.2008 od Nafta a.s. Ďalej skonštatoval, že žalovaný v 2. rade sa stal vlastníkom
nehnuteľností vedených na LV č. XXXX kat. úz. W. na Uhom na základe iného právneho úkonu a to
súhlasu s trvalým prevodom vlastníckeho práva, ktorého vklad bol povolený pod V 1987/2009, ktorého

určenie neplatnosti sa žalobcovia v konaní nedomáhajú.

3. Súd prvej inštancie zdôraznil, že žalovaný v 3. rade nevystupoval v namietaných právnych úkonoch
ako zmluvná strana, ale ako osoba, ktorá konala za žalovaného v 1. rade - prokurista, preto mu nesvedčí
pasívna legitimácia v konaní, a z tohto dôvodu proti nemu žalobu zamietol. Žalobcovia nepreukázali
nad akúkoľvek pochybnosť zánik funkcie prokuristu žalovaného v 3. rade v rozhodnom období a zápis v

obchodnom registri svedčí v prospech jeho zápisu ako prokuristu. Taktiež sa zaoberal obsahom kúpnej
zmluvy, jej namietanou fiktívnosťou a obsahom zmluvy o zabezpečovacom prevode práva a jej článkami
o prevode vlastníckeho práva.

4. Na odvolanie žalobcu v 2. rade, Krajský súd v Košiciach, ako súd odvolací, napadnutým rozsudkom

zo dňa 29. júna 2017, č. k. 3Cob/22/2016-890, rozsudok prvoinštančného súdu, vo vzťahu k žalobcovi
v 2. rade, ako vecne správny potvrdil s tým, že žalovaným v 2. a 3. rade priznal proti žalobcovi v 2. rade
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške a žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal.

5. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v zmysle § 387 ods. 2 C. s. p., sa stotožňuje s odôvodnením
rozhodnutia súdu prvej inštancie, pretože vykazuje známky vecnej správnosti a nemožno mu vytknúť
nedostatočné zistenie skutkového stavu. V odvolaní žalobca v 2. rade, podľa odvolacieho súdu,
neargumentuje žiadnymi novými skutočnosťami a dôkazmi v zmysle § 366 C. s. p., s ktorými by sa
súd prvej inštancie riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok

zmenu konajúcim súdom zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom
prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než rozsudkom okresného súdu, vyslovený právny záver, podľa
odvolacieho súdu nevyplýva a v odvolaniach uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne
hodnotenie stavu veci.

6. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, poukázal na to, že zánik
prokúry nie je možné do zverejnenia v Obchodnom vestníku namietať voči tretím osobám, ktoré o
tom nevedeli a v danom prípade odvolateľ nepreukázal, že pri uzatváraní namietaných zmlúv nekonal
žalovaný v 2. rade v dobrej viere v zápis do obchodného registra a s touto námietkou sa prvoinštančný
súd aj náležite vysporiadal. Taktiež dostatočným spôsobom sa vysporiadal s otázkou naliehavého

právneho záujmu žalobcov na určení platnosti namietaných právnych úkonov. Poukázal tiež na to, že
dohoda zmluvných strán o súhlase s trvalým prevodom vlastníctva k nehnuteľnostiam je samostatných
právnym úkonom, ktorého platnosť nebola predmetnou žalobou napadnutá.

7. V súvislosti s tým, že súd prvej inštancie nepripustil v priebehu konania zmenu návrhu spočívajúcu v

určení výlučného vlastníctva žalovaného v 1. rade k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXXX kat. úz.
W. N. L., odvolací súd uviedol, že aj v tomto smere bol postup súdu prvej inštancie procesne správny
a sa s ním stotožňuje.

8. Taktiež neuznal dôvodnou námietku odvolateľa, že sa domáhal určenia neplatnosti zmluvy o

zabezpečovacom prevode práva zo dňa 24.4.2009 a súčasne uplatnil aj neplatnosť dohody „Súhlas
s trvalým prevodom vlastníctva k nehnuteľnostiam". Uviedol, že dohoda zmluvných strán o súhlase
s trvalým prevodom vlastníctva k nehnuteľnostiam je samostatným právnym úkonom, keďže takúto
dohodu možno platne uzavrieť až po splatnosti zabezpečovanej pohľadávky.

9. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, podal žalobca v 2. rade dovolanie, ktoré odôvodnil tým, že
napadnutérozhodnutiepodľadovolateľaspočívavnesprávnomprávnomposúdenívecizdôvodovpodľa
ust. § 421 ods. 1 písm. a), b), c) C. s. p.10. Dovolateľ poukázal na nesprávny právny názor súdov týkajúci sa nedostatku naliehavého právneho
záujmu na určení neplatnosti právnych úkonov, nakoľko z ustálenej judikatúry súdov naliehavý právny
záujem je daný aj vtedy, keď určenie existencie práva alebo právneho vzťahu, o ktoré v konaní ide,

priaznivo môže ovplyvniť alebo ovplyvní právne postavenie žalobcu. Poukázal na rozhodnutie NS SR
6MCdo/15/2010. Žalobca v 2. rade je toho názoru, že odvolací súd sa mal zaoberať aj neplatnosťou
právneho úkonu, a to „Súhlasu s trvalým prevodom vlastníctva k nehnuteľnostiam", ktorý je podľa názoru
žalobcu v 2. rade absolútne neplatným právnym úkonom.

11. Dovolateľ ďalej namietal nesprávne posúdenie listinných dôkazov preukazujúcich oprávnenie konať
za spoločnosť PETRONAFTA TRADING LIMITED, v čase uzatvorenia ako kúpnej zmluvy zo dňa
16.01.2009, tak aj zmluvy o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 24.04.2009 a súhlasu s trvalým
prevodom vlastníctva k nehnuteľnostiam.

12. Dovolateľ sa nestotožnil ani s konštatovaním súdu, že hodnota sporných nehnuteľností nedosahuje

sumu uznaných pohľadávok v konkurznom konaní, ktoré je vedené voči žalovanému v 1. rade ako
úpadcovi a namietal, že so stanovením hodnoty nehnuteľností sa súdy riadne nevysporiadali.

13. V závere dovolania sa dovolateľ domáhal vypočutia ostatných členov predstavenstva žalovaného v
1. rade, ktorí boli konaním žalovaného v 3. rade uvedení do omylu a súd prvej inštancie týchto v konaní

nevypočul a nemohol si preto vytvoriť správny právny názor na nezákonný postup žalovaného v 3. rade
v súčinnosti so žalovaným v 2. rade.

14. Na základe uvedeného, dovolateľ navrhol napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu a súdu prvej
inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

15. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení k podanému dovolaniu považuje podané dovolanie žalobcu v 2. rade
zanedôvodné.Uviedol,žedovolanímnapadnutýpotvrdzujúcivýrokrozsudkuodvolaciehosúdujevecne
správny. Poukázal na to, že právne úkony, ktorých určenia neplatnosti sa žalobcovia žalobou domáhajú,
nie je možné po právoplatnom vyhlásení konkurzu na majetok GAZPETROL GROUP, a.s. napadnúť

inak, ako postupom upraveným v zákone č. 7/2005 Z. z. Určenie neplatnosti právnych úkonov by nemalo
žiadne právne následky pre postavenie žalovaného v 2. rade ako vlastníka uvedených nehnuteľností,
pretože hoci by takýto subjektívne záväzný určovací výrok mal byť aj relatívne účinný, nijako by nemohol
odstraňovať spor o vlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam, keďže takýto spor neexistuje.
Opätovne reagoval na postup zmeny funkcie prokuristu žalovaného v 3. rade v úpadcovi GAZPETROL

GROUP, a.s. a na hodnotu sporných nehnuteľností, k čomu predložil uverejnenie konečného rozvrhu
výťažku oddelenej podstaty úpadcu GAZPETROL GROUP, a.s.

16. V stanovisku žalobcu v 2. rade k vyjadreniu žalovaného v 2. rade, žalobca v 2. rade zotrváva a na
všetkýchdoterajšíchpísomnýchaústnychprednesoch,nesúhlasístvrdenímžalovanéhov2.radeotom,

žeurčenieneplatnostipredmetnýchprávnychúkonovbynemaložiadneprávnenásledkypre postavenie
žalovaného v 2. rade ako vlastníka uvedených nehnuteľností, o možnosti postupu v predmetnej právnej
veci podľa ustanovení zák. č. 7/2005 Z. z., nepreukázal, že p. P. D. zastávala funkciu u spoločníka
žalovaného v 2. rade výlučne do marca 2007 a nie v čase podpisu sporných zmlúv a zotrváva na
konštatovaní, že technológie, ktoré sa nachádzali v stavbách evidovaných na LV č. XXXX kat. úz. W.

nad L. mali značnú hodnotu aj spolu s hodnotou nehnuteľností.

17. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd") ako súd dovolací [§ 35 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.")], po zistení, že dovolanie podal včas
dovolateľ zastúpený v súlade s § 429 ods. 1 C. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443

C. s. p.) preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu v 2. rade je potrebné odmietnuť podľa
§ 447 písm. c/ C. s. p.

18. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu
spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je nepochybne tiež právo

domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie,
sa v občianskoprávnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za
splnenia ktorých občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá
konania pred občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania (I. ÚS 4/2011).19. Aj po zmene právnej úpravy civilného sporového konania (vrátane dovolacieho konania), ktorú
priniesol Civilný sporový poriadok v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou, treba dovolanie

naďalej považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov
civilnéhosporovéhokonaniaosobitnépostavenie.Dovolanieajpodľanovejprávnejúpravynieje„ďalším
odvolaním" a dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami ani samotným dovolacím súdom)
ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho
súdu.

20. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

21. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach
§ 420 a § 421 C. s. p. Otázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže
uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu (k tomu viď napr. III. ÚS

474/2017).Vtejtosúvislostiosobitneplatí,želendovolacísúdbuderozhodovaťonaplnenípredpokladov
prípustnosti dovolania definovaných v § 421 ods. 1 C. s. p. (rovnako aj I. ÚS 438/2017).

22. O tom, či je daná prípustnosť dovolania podľa § 421 C. s. p., rozhoduje dovolací súd výlučne
na základe dôvodov uvedených dovolateľom (porovnaj § 432 C. s. p.). Pokiaľ dovolateľ vyvodzuje

prípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 C. s. p., má viazanosť dovolacieho súdu dovolacími dôvodmi
(§440C.s.p.)kľúčovývýznamvtomzmysle,žeposúdenieprípustnostidovolaniavtomtoprípadezávisí
od toho, ako dovolateľ sám vysvetlí (konkretizuje a náležite doloží), že rozhodnutie odvolacieho súdu
záviselo od vyriešenia dovolateľom označenej právnej otázky a že ide o prípad, na ktorý sa vzťahuje
toto ustanovenie.

23. Súčasná judikatúra najvyššieho súdu sa ustálila na tom, že ak dovolateľ v dovolaní, prípustnosť
ktoréhovyvodzujez§421ods.1písm.a/ažc/C.s.p.;neoznačíustálenúrozhodovaciupraxdovolacieho
súdu, od ktorej sa podľa jeho názoru odvolací súd odklonil; neoznačí rozhodnutia dovolacieho súdu
rozhodované rozdielne; nevymedzí právnu otázku, pri ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej

rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, alebo ktorá bola rozhodovaná dovolacím súdom rozdielne,
prípadne tú-ktorú právnu otázku v rozhodovacej praxi dovolací súd ešte neriešil; dovolací súd nemôže
uskutočniť meritórny dovolací prieskum, hranice ktorého nie sú vymedzené. V takom prípade nemôže
svoje rozhodnutie založiť na predpokladoch alebo domnienkach (o tom, ktorú otázku a ktorý judikát,
stanovisko alebo rozhodnutie mal dovolateľ na mysli). Ak by postupoval inak, rozhodol by bez

relevantného podkladu. Na druhej strane bez konkretizovania podstaty odklonu odvolacieho súdu od
ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu; rozdielneho rozhodovania dovolacieho súdu; ako aj
absencie vymedzenia právnej otázky, nemôže najvyšší súd pristúpiť ani k posudzovaniu všetkých
procesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok, ktoré pred ním riešili prvoinštančný a odvolací súd a v
súvislosti s tým „suplovať" aktivitu dovolateľa (advokáta, ktorý spísal dovolanie a zastupuje dovolateľa),

z vlastnej iniciatívy vyhľadávať všetky rozhodnutia dovolacieho súdu týkajúce sa danej problematiky a
následne posudzovať, či sa odvolací súd odklonil od názorov v nich vyjadrených; posudzovať či dovolací
súd rozhodoval rozdielne. V opačnom prípade by dovolací súd uskutočnil procesne neprípustný,
bezbrehý dovolací prieskum priečiaci sa nielen (všeobecne) novej koncepcii právnej úpravy dovolania
a dovolacieho konania zvolenej v C. s. p., ale aj (konkrétne) účelu ustanovenia § 421 ods. 1 C. s. p.

24. V dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p., by mal
dovolateľ: a) konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju odvolací súd riešil,
b) vysvetliť, v čom je riešenie právnej otázky odvolacím súdom nesprávne, c) uviesť, ako by mala byť
táto otázka správne riešená. Napokon v dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z ustanovenia §

421 ods. 1 písm. c/ C. s. p., by mal dovolateľ: a) konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom
a uviesť, ako ju riešil odvolací súd, b) vysvetliť (a označením konkrétneho stanoviska, judikátu alebo
rozhodnutia najvyššieho súdu doložiť), v čom je riešenie právnej otázky dovolacím súdom rozdielne, c)
uviesť, ako by mala byť táto otázka správne riešená.
25. V prípade uplatneného dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p., žalobca v 2. rade

neuviedol a teda nekonkretizoval žiadnu právnu otázku, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu
ešte nebola vyriešená a k dovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. c/ C. s. p., dovolací súd
dodáva, že žalobca v 2. rade k nemu neuvádza žiadne rozhodnutia, v ktorých by mala byť rozdielnosť
rozhodovania a posudzovania právnej otázky dovolacím súdom.26. Preto za procesnej situácie, kedy dovolateľ v dovolaní na preukázanie svojho tvrdenia, že predmetnú
právnu otázku dovolací súd rozhoduje rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. c/ CSP), a tvrdenia, že predmetnú

právnu otázku v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (§ 421 ods. 1 písm. b/ CSP)
nijako nevymedzil, nekonkretizoval, nič konkrétne neuviedol dovolací súd konštatuje, že dovolateľ takto
nevymedzuje ním uvádzaný dovolací dôvod spôsobom uvedeným v § 431 až 435 C. s. p.

27. V dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p., by mal

dovolateľ:a)konkretizovaťprávnuotázkuriešenúodvolacímsúdomauviesť,akojuriešilodvolacísúd,b)
vysvetliť (a označením konkrétneho stanoviska, judikátu alebo rozhodnutia najvyššieho súdu doložiť), v
čomsariešenieprávnejotázkyodvolacímsúdomodkloniloodustálenejrozhodovacejpraxedovolacieho
súdu, c) uviesť, ako mala byť táto otázka správne riešená.

28. Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu

podľa§447písm.f/C.s.p.,je(procesnou)povinnosťoudovolateľavysvetliťvdovolaní,zčohovyvodzuje
prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom dovolací dôvod (§ 420 alebo § 421 C.
s. p. v spojení s § 431 ods. 1 C. s. p. a § 432 ods. 1 C. s. p.).

29. V prípade, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení

sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm. a/ C. s.
p.), je dovolateľ povinný dovolací dôvod vymedziť označením rozhodnutí dovolacieho súdu, od ktorých
sa odvolací súd v riešenom spore odklonil. Tento dôvod prípustnosti sa viaže na ustálenú judikatúru
najvyššieho súdu, ktorá nebola rešpektovaná zo strany odvolacieho súdu, a to v tom, že odvolací súd
zaujal iný právny záver, než aký v konkrétnej právnej otázke zaujal najvyšší súd v rozhodnutiach, ktoré

boli zverejnené ako súdne rozhodnutia zásadného významu v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a
rozhodnutí súdov Slovenskej republiky.

30. Ak už došlo k judikatórnemu vyriešeniu určitej otázky a k publikovaniu niektorého rozhodnutia
alebo stanoviska riešiaceho túto otázku v Zbierke, je potrebné, aby súdy tento judikatórny posun

vo svojej rozhodovacej praxi zohľadňovali. Skutočnosť, že súd bez vysvetlenia nerešpektuje niektorý
judikát najvyššieho súdu, oslabuje presvedčivosť jeho rozhodnutia. Ide tiež o negatívny dopad
na predvídateľnosť súdneho rozhodovania. Súd sa pri prejednávaní a rozhodovaní určitej veci
nemusí stotožniť s judikátom najvyššieho súdu vydaným v skutkovo a právne podobnej veci, avšak
je nevyhnutné, aby svoj odlišný právny názor argumentačne (kriticky) konfrontoval v odôvodnení

rozhodnutia a dostatočne vysvetlil, prečo nebolo možné stotožniť sa s judikátom.

31. Je potom úlohou dovolacieho súdu, ak sú dôvody prípustnosti z tohto pohľadu dovolateľom uvedené,
t. j. predpokladá sa, že dovolateľ „presvedčí" dovolací súd, že odvolací súd sa odklonil od ustálenej
rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, aby tento odklon, ak bude mať za to, že dovolanie je prípustné, z

hľadiskaprávnehoposúdeniavecvyriešil.Dovolateľpretomusívdovolanípresneuviesť,ktorýkonkrétny
judikát (rozhodnutie uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky)nerešpektovalodvolacísúdvosvojomrozhodnutí(Veľkékomentáre,Civilnýsporovýporiadok,
Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol., 2016, str. 1382).

32. Dovolateľ v dovolaní uviedol, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu je založený aj na právnom
posúdení, ktoré sa odchýlilo od rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v otázke naliehavého právneho
záujmu na určení neplatnosti právnych úkonov definovaných v žalobnom návrhu (§ 421 ods. 1 písm.
a/ C. s. p.).

33. Dovolací súd konštatuje, že žalobca v 2. rade v podanom dovolaní dovolací dôvod podľa § 421
ods. 1 písm. a/ C. s. p., žiadnym spôsobom neodôvodnil. Uznesenie NS SR zo dňa 13.9.2011, sp. zn.
6MCdo/15/2010, na ktoré, ako jediné, dovolateľ poukazuje, rieši otázku použitia moderačného práva
súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania ustanovením § 150 O. s.
p., a v ktorom vyslovil záver, že ustanovenie § 150 ods. 1 O. s. p. neslúži k zmierňovaniu majetkových

rozdielov medzi účastníkmi konania, ale k riešeniu situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto
dôvodne bránil svoje porušené alebo ohrozené práva alebo právom chránené záujmy, získal náhradu
trov, ktoré pri tomto konaní dôvodne vynaložil. K absolútnej neplatnosti právneho úkonu sa vyjadril
okrajovo, v súvislosti s povinnosťou tvrdenia a povinnosťou tvrdenie preukázať, podľa Občianskehosúdneho poriadku. V predmetnej prejednávanej veci, súd prvej inštancie zamietol žalobu z dôvodu
chýbajúceho naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti právnych úkonov v žalobe presne
špecifikovaných, preto z vyššie uvedených dôvodov, na tento dovolací dôvod dovolací súd vôbec

prihliadnuť nemohol.

34.NajvyššísúdSlovenskejrepublikynazákladeuvedenýchskutočnostídospelkzáveru,žeprípustnosť
dovolania žalobcu v 2. rade podľa § 421 ods. 1 písm. a/, b/ a c/ C. s. p., nie je procesne daná, preto
jeho dovolanie podľa § 447 písm. f/ C. s. p., odmietol, nakoľko dovolacie dôvody nie sú vymedzené

spôsobom uvedeným v § 431 až 435 C. s. p.

35. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods.
3 veta druhá C. s. p.). O výške náhrady trov konania žalobcu, rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods.
2 C. s. p.).

36. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 5:0 (§ 3 ods.
9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.