Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. máj 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/88/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216205587
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4216205587.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a

sudcov JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Jarmily Pogranovej, v právnej veci žalobcu: Prvá stavebná
sporiteľňa, a.s., Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 31 335 004 proti žalovaným: 1/ N. W., nar. XX.XX.XXXX,
2/ I. W., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom Z. XX, V., o zaplatenie sumy 3.457,78 € s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 6C/193/2016-84 zo dňa 29. mája
2018 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej zamietajúcej časti m e n í tak, že
žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne úroky 4,70% ročne zo sumy

3.326,56 Eur od 02.10.2015 do zaplatenia a to v lehote 90 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

V časti výroku o nároku na náhradu trov konania odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
m e n í tak, že žalobcovi p r i z n á v a proti žalovaným v 1. a 2. rade ako spoločne a nerozdielne
povinným nárok na náhradu trov celého konania v rozsahu 100 %, o výške ktorého nároku rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť žalobcovi
spoločne a nerozdielne sumu 3.457,78 € s 3% úrokom z omeškania ročne od 02.10.2015 do zaplatenia

a to v mesačných splátkach po 100,- € splatných vždy do posledného kalendárneho dňa toho ktorého
mesiaca počnúc právoplatnosťou rozsudku až do úplného vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením
čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol.
Žalobcovi priznal podľa § 255 ods. 2 CSP právo na náhradu trov konania v rozsahu 79,96 % trov
konania.

1.2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil ust. §§ 52 ods. 1, 2, 53 ods. 1až 4 písm. b), ods. 9,

54 ods. 1, 2 , 517 ods. 2 Obč. zákonníka, §§ 261 ods. 6 písm. d, 497, 499, 502 ods. 1 , 503 ods. 1, 2
Obchodného zákonníka, §§ 1, ods. 1 až 3, 2 ods.2, 12 ods. 2 písm. a) zák. č. 310/1992 o Stavebnom
sporení.

1.3. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalovaným v rade 1. a 2. žalobca poskytol tzv.
medziúver v celkovej výške 4.979,09 €, ktorý sa zaviazali uhrádzať v pravidelných mesačných splátkach.
Súčasťou dohody o splátkach medziúveru bola dohoda, že dlžníci budú pravidelne vkladať finančné

prostriedky v minimálne stanovenej výške na stavebné sporenie za účelom vytvorenia si kapitálu a tým aj
splnenia podmienok pre pridelenie stavebného úveru. Žalovaní spočiatku splácali medziúver a následne
stavebný úver v splátkach a lehotách dojednaných v zmluve, neskôr sa dostali do omeškania s úhradou
splátok po obdobie dlhšie ako 3 mesiace. Žalobca preto oprávnene pristúpil k vyhláseniu mimoriadnejsplatnosti úveru a požadoval vrátenie celého úveru naraz v súlade so zmluvným dojednaním čl. VI. bod
3 úverovej zmluvy. Vo výzve žalobca určil splatnosť úveru dňa 01.10.2015. Týmto dňom sa stal splatným
záväzok žalovaných vrátiť žalobcovi poskytnuté finančné prostriedky celkove vo výške 3.457,78 €. Súd

mal preto preukázaný nárok žalobcu na vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov a následne
preskúmaval výšky uplatneného nároku.

1.4. Nestotožnil sa so žalobou v časti týkajúcej sa nároku na zmluvný úrok po vyhlásení predčasnej
splatnosti úveru, aj keď má vedomosť o odlišných právnych názoroch v odbornej verejnosti. Podľa

názoru súdu nárok na zaplatenie zmluvného úroku vo výške 4,70 % ročne z dlžnej sumy za obdobie
do predčasného zosplatnenia úveru (t.j. do 01.10.2015) je dôvodný a má oporu v zákone, pretože úrok
z úveru treba považovať za cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že
nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva
veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Nad sumu
priznaného zmluvného úroku za obdobie odo dňa nasledujúceho po vyhlásení predčasnej splatnosti

úveru súd považoval žalobu za nedôvodnú. V tejto súvislosti uviedol, že pre prípad predčasného a
mimoriadnehozosplatneniaúveruveriteľovivznikánároknajednorazovévráteniepožičanejistinyúveru,
vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom
veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných
prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou

úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime
výhody splátok. Práve v tomto rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky
za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať
veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok
mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo

zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné
prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili
výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený
krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným
mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu

spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom
vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ
čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom
vyvolanou zmenou záväzku. Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval
založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže

nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa
a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom
úvere. Takéto konanie veriteľa neponíma v slovenskom právnom poriadku nijakú právnu ochranu a
ani preto niet titulu na inkasovanie odplatných úrokov. V tejto súvislosti súd poukazuje i na ust. § 54
ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa zmluvné dojednanie, ktoré by zaväzovalo dlžníka

k plateniu zmluvných úrokov aj po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru odchyľovalo od zákona v
neprospech spotrebiteľa, pretože by zhoršilo jeho postavenie. S poukazom na uvedené súd žalobu
v časti uplatneného zmluvného úroku za obdobie odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru do
zaplatenia považoval za nedôvodnú.

1.5. Stotožnil sa s právnym názorom vysloveným v rozsudku Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co
190/2014 zo dňa 30. 06. 2015, v ktorom sa uvádza: „Úroky za poskytnutie úveru sa na rozdiel od
odplaty za akúkoľvek inú odplatnú službu či kúpu tovaru odlišujú tým, že plynutím času narastajú (cena
za poskytnutú službu narastá). Dohoda o platení úrokov za úver aj po splatnosti spôsobuje, že takéto
úroky v skutočnosti navyšujú cenu za užívanie finančných prostriedkov za obdobie do dohodnutej alebo

predčasne vyvolanej doby splatnosti a zneisťujú sankčný mechanizmus úrokov z omeškania. Takto
dochádza k obchádzaniu inštitútu iného plnenia na účely aplikácie § 3a ods. 2 nariadenia vlády č.
87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.“

1.6. Vyslovil, že dohoda o platení popri úrokoch z omeškania aj úrokov za poskytnutie úveru do splatenia

úveru spôsobuje značnú nerovnováhu ku škode spotrebiteľa a predstavuje značné zhoršenie postavenia
spotrebiteľaoprotizákonnémupravidlu,ktoréchránispotrebiteľavúverovýchvzťahochprednadmerným
navýšením dlhu oproti výške úveru. Je nepravdepodobné, že by spotrebiteľ takúto dohodu individuálne
vyjednal s dodávateľom, ktorý zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne.1.7. Ďalej súd poukázal na ust. § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého je dlžník povinný
platiť úroky, pričom splatnosť úrokov je viazaná na záväzok vrátiť použité finančné prostriedky. To

znamená, že úrok je veriteľ oprávnený účtovať len do splatnosti poskytnutých finančných prostriedkov.
Pokiaľ veriteľ pristúpil k mimoriadnemu zosplatneniu úveru, to znamená, že došlo k zmene záväzku
týkajúceho sa splatnosti poskytnutého úveru, pričom podľa zmluvy bol dlžník oprávnený uhrádzať dlh
v splátkach, kedy so splatnosťou každej splátky bol splatný aj úrok a tento úrok bol veriteľ oprávnený
účtovať počas celej doby splácania úveru. Pokiaľ však veriteľ pristúpil k mimoriadnemu zosplatneniu

úveru, dlžník stráca výhodu splátok, avšak dochádza tiež k zmene splatnosti povinnosti vrátiť poskytnuté
finančné prostriedky a úroky môže veriteľ uplatňovať len do takto novej určenej splatnosti úveru. To
vyplýva aj z tretej vety citovaného ustanovenia, kedy úroky sú splatné ku koncu kalendárneho roka,
pokiaľ splatnosť presahuje jeden kalendárny rok, úroky sú splatné spolu so zvyškom poskytnutých
peňažných prostriedkov, ktorých sa týkajú. Takýto spôsob účtovania úrokov je zákonom stanovený aj pri
situácií, kedy sa dlžník sám rozhodne predčasne vrátiť finančné prostriedky pred dojednanou lehotou

splatnosti, čo vyplýva z ust. § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka.

1.8. Úrok z omeškania žalobcovi priznal v súlade s ustanovením § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka
vo výške vyplývajúcej z § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z..

1.9. Lehotu na plnenie súd určil v zmysle § 232 ods. 3, 4 CSP a vyhovel žiadosti žalovaných o povolenie
úhradydlžnejsumyvmesačnýchsplátkachpo100,-€stým,žesúdlehotusplatnostijednotlivýchsplátok
určil na posledný kalendárny deň príslušného mesiaca počnúc od právoplatnosti rozsudku až do úplného
uhradenia pohľadávky žalobcu. Súd pri rozhodovaní o takomto spôsobe úhrady dlžnej sumy prihliadol
na osobné, majetkové a zárobkové pomery žalovaných v rade 1. a 2. ako i na výšku dlžnej sumy a lehotu

jej splatenia. Súd mal za to, že od žalobcu je možné spravodlivo žiadať, aby sa uspokojil s úhradou svojej
pohľadávky postupne v mesačných splátkach s tým, že ak žalovaní v 1/ a 2/ rade porušia povinnosť
úhrady dlžnej sumy v minimálnych mesačných splátkach vo výške 100,- € v stanovenej lehote splatnosti
jednotlivých splátok, žalobca bude mať právo žiadať od žalovaných v 1/ a 2/ rade zaplatenie celej dlžnej
sumy naraz.

2. Proti zamietajúcej časti rozsudku a výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie
žalobca, ktorý žiadal rozsudok zmeniť, žalobe vyhovieť a priznať mu náhradu trov konania v rozsahu
100%. Namietal nesprávne právne posúdenie veci a inú vadu konania. Poukázal na to, že zmluva
o úvere je absolútny obchod a z ust § 497 Obch. zákonníka vyplýva právo veriteľa požadovať nielen

poskytnutie peňažných prostriedkov, ale tiež úroky za úver a to až do úplného vrátenia poskytnutých
prostriedkov v zmysle § 502 Obch. zákonníka. Až ich vrátením zaniká povinnosť dlžníka platiť úroky
z úveru, pretože až do ich vrátenia on ako veriteľ nedisponuje peniazmi a dlžník ich užíva a to
dokonca bezplatne. Povinnosť vrátiť prostriedky a zaplatiť úroky z úveru nie sú novými povinnosťami,
ale dochádza k zmene v dôsledku porušenia zmluvných povinností dlžníkom. Výkladom súdu by dlžník

získal porušením povinností výhodnejšie postavenie. Súd poukazuje, že on ako veriteľ navodil stav, kedy
mal mať záujem vyvinúť úsilie k skorému vráteniu peňazí, hoci mu nie je jasné, ako má postupovať, keď
súd uložil plnenie v splátkach. Podľa neho je neprípustné, aby sa vyhlásením mimoriadnej splatnosti
úveru dostal do horšej situácie ako pred zosplatnením. Z ust. § 497 a § 502 Obch. zákonníka vyplýva,
že úrok z úveru je cena - odplata - za užívanie poskytnutých peňažných prostriedkov. Úrok z omeškania,

priznaný súdom, nie je ale sankciou za porušenie povinností dlžníka, preto nevidí dôvod k tomu, aby
bol sankcionovaný nepriznaním úroku z úveru. Poukázal tiež na § 13 ods. 3 zák. č. 129/2010 Z.z o
spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého ak spotrebiteľ odstúpil od zmluvy, je povinný zaplatiť veriteľovi
istinu a úrok z istiny odo dňa poskytnutia úveru až do splatenia istiny. Poukázal na rozhodnutie KS Košice
sp. zn. 5Co/237/2017, NSSR 4Obo/143/1998, ktoré podporujú jeho argumentáciu.

3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že nemá právne vzdelanie a prostriedky na
právnu pomoc, ale situácia ju mrzí, spláca splátky a bude sa snažiť záväzky čo najskôr vyrovnať. Mala
snahu vec riešiť, ale žalobca nesúhlasil s odkladom splátok.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej
aj ako „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou stranou v zákonom stanovenej lehote
na podanie odvolania (§ 359 CSP § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP,
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) za splnenia povinnostiustanovenej v ustanovení § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu v odvolaním
napadnutej časti je dôvodné. Proti vyhovujúcej časti odvolanie nebolo podané, preto rozsudok v tejto
časti nadobudol právoplatnosť.

5. Predmetom prieskumu odvolacím súdom je zamietajúca časť rozsudku týkajúca sa nároku na
zaplatenie úrokov 4,70% ročne zo sumy 3.326,56 eur od 02.10.2015 do zaplatenia. Žalobca namietal
nesprávne právne posúdenie veci a inú vadu konania.

5.2. Nesprávnym právnym posúdením veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je činnosť súdu, pri ktorej
zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových

záverov vyvodil nesprávne právne závery.

5.3. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je vymedzený vadami konania, ktorými sú všetky
vady s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v § 389 CSP, ktoré spočívajú v chybnom postupe súdu

napr. pri dokazovaní (ak pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s príslušnými
ustanoveniami), pri posudzovaní procesných otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom
samostatného rozhodovania), v chybnom poučovaní účastníkov a v ďalších nedostatkoch jeho činnosti,
ku ktorým došlo počas konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím
dôvodom tieto vady nie sú samy osebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušenia

predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

6. Odvolací súd po prejedaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav
veci, ale nevyvodil z neho správny právny záver, že žalobca nemá nárok na zaplatenie úrokov z istiny
po zospoplatnení úveru, pretože dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov platia len do

splatnosti dlhu a od splatnosti úveru je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. V opačnom
prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov
z úveru, ako aj z úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi
účastníkmi. Žalobca dôvodne namieta v odvolaní nesprávne právne posúdenie veci v tejto časti.

7. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie

prípustnej výške.

8. Podľa § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok,
alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať,
aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

9. Podľa § 503 ods. 1, 3 Obchodného zákonníka záväzok platiť úrok je splatný spolu so záväzkom
vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak je lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov dlhšia
ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté
peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia

do vrátenia peňažných prostriedkov.

10. Citované ustanovenie zákona nerieši, či je možný súbeh úroku z úveru a úroku z omeškania po
splatnosti úveru. Odsek 3 upravuje len to, že úroky je dlžník povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia
do vrátenia peňažných prostriedkov v prípade, ak dlžník vráti poskytnuté peňažné prostriedky pred

dobou určenou v zmluve. Obchodný zákonník ani zákon č. 129/2010 Z. z . O spotrebiteľských úveroch,
platný v čase uzatvorenia zmluvy, neupravuje povinnosť dlžníka platiť úroky popri úrokoch z omeškania,
ale ani nevylučuje dohodu účastníkov úverovej zmluvy o povinnosti dlžníka platiť úroky z úveru až do
splatenia úveru. V tejto súvislosti Najvyšší súd ČR v rozsudku z 27.06.2007 sp. zn. 33Odo/657/2005vyslovil záver, že nie je možné vylúčiť, aby si zmluvné strany pri peňažnej pôžičke dohodli úroky aj za
dobu, počas ktorej bude istina dlžníkom skutočne užívaná (do jej faktického vrátenia veriteľovi), teda aj
za dobu, počas ktorej je dlžník v omeškaní so splnením svojho záväzku z dôvodu, že istinu v dohodnutej

dobesplatnostiúveruveriteľovinevrátil.Úrokyaúrokyzomeškaniasúpríslušenstvompohľadávkypodľa
§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, avšak majú odlišné funkcie a treba ich odlišovať. Kým zmluvné
úroky sú odmenou za užívanie istiny, úrok z omeškania predstavuje zákonnú sankciu za omeškanie so
zaplatením istiny a na rozdiel od zmluvného úroku ho môže veriteľ požadovať, aj keď neboli dohodnuté.
Pritom platí, že môžu existovať vedľa seba. Najvyšší súd nesúhlasil s právnym záverom odvolacieho

súdu,žeúrokypodľa §658ods.1Obč.zák.možnozásadnedohodnúťlennadobudohodnutejsplatnosti
istiny a že od tohto okamžiku zmluvné úroky nenabiehajú a nastupujú úroky z omeškania. Z hľadiska
posúdenia doby, za ktorú boli pri peňažnej pôžičke dohodnuté úroky, je vždy určujúci obsah zmluvy
podľa dohody zmluvných strán. Tento záver zopakoval Najvyšší súd ČR aj v rozsudku z 24.07.2014,
sp. zn.: 33Cbo/140/2014 tak, že súdna prax a odborná literatúra sa zhodujú v tom, že zmluvné úroky
predstavujú odmenu za požičanie peňazí a úroky z omeškania sú sankciou za porušenie povinnosti

- nedodržanie dohodnutej doby splatnosti. Kým povinnosť dlžníka zaplatiť veriteľovi dohodnuté úroky
vzniká zo záväzkov v zmluve, povinnosť platiť úroky z omeškania vyplýva zo zákona, ako dôsledok z
omeškania so splnením dlhu. I keď dlžník nie je v omeškaní so splnením dlhu, môže veriteľ požadovať
dohodnuté úroky a úroky z omeškania môže požadovať pri omeškaní dlžníka aj s pôžičky, kde neboli
dohodnuté úroky. Oba úroky môžu byť veriteľom požadované vedľa seba bez ohľadu na skutočnosť,

či sa jedná, alebo nejedná o občianskoprávny vzťah. Odvolací súd poznamenáva, že rovnaký záver
je možné vyvodiť aj zo staršej judikatúry NS SR; v časopise zo súdnej praxe č. 55/1996 je uvedené
rozhodnutie NS SR z 01.05.1996 s právnou vetou: Úroky vo výške dohodnuté pri poskytovaní úveru
patria do splatnosti úveru. Ak pre prípad omeškania s vrátením poskytnutých peňažných prostriedkov
nebola dohodnutá iná sadzba úrokov, patria aj za dobu po splatnosti úveru úroky v rovnakej výške. V

dôvodoch tohto rozhodnutia je uvedené, že oba úroky (zmluvný úrok aj úrok z omeškania) bol dlžník
povinný platiť bez ohľadu na dôvod, pre ktorý dlh včas nezaplatil.

11. V preskúmavanej veci zo Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere vyplýva, že v bode
VI.,3, 4 si zmluvné strany výslovne dohodli, že v prípade omeškania dlžníka s viac ako dvoma splátkami

alebo jednou dlhšie ako 3 mesiace je veriteľ oprávnený požadovať zaplatenie celého zostatku dlhu
pred dohodnutou dobou splatnosti a má právo účtovať úrok z omeškania 3% pri stavebnom úvere nad
dohodnutú úrokovú sadzbu z celého zostatku dlhu . V bode VII, 1 dohodli, že veriteľ má právo odstúpiť
od zmluvy a požadovať okamžité splatenie mimoriadneho a stavebného úveru, pričom odstúpením od
zmluvy nezaniká právo veriteľa požadovať zmluvne dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky

(VII,6).Zvykonanéhodokazovaniavyplýva,žezmluvnývzťahzanikolvyhlásenímmimoriadnejsplatnosti
úveru 01.10.2015. S ohľadom na vyššie uvedený výklad preto ak si strany výslovne dohodli, že úročeniu
podlieha nesplatená časť úveru aj po dátume predčasnej splatnosti, odvolací súd zastáva názor, že
nárok žalobcu je dôvodný a vznikol mu nárok na zaplatenie úrokov, ako ceny peňazí popri úrokoch z
omeškania, a tiež ako sankcie za riadne nesplácanie úveru.

12. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v od volaním napadnutej
zamietajúcej časti podľa § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia; žalobcovi
priznal nárok na zaplatenie úrokov vo výške 4,70% ročne zo sumy 3.326,56 eur od 02.10.2015 do
zaplatenia. Lehotu plnenia odvolací súd určil v zmysle § 232 ods. 3 CSP 90 dní, keď mal za to, že

vzhľadom k v súčasnej dobe nepriaznivým osobným pomerom žalovaných, z ktorých vychádzal aj súd
prvej inštancie a ktoré dôvody žalobca v odvolaní nespochybnil, sú splnené dôvody pre určenie dlhšej,
ako zákonnej trojdňovej j lehoty na plnenie.

13. V konaní (prvoinštančnom a odvolacom) úspešnému žalobcovi priznal proti žalovaným v 1. a 2.

rade podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške
nároku ktorého rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).