Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 15. jún 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/48/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7917209495
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7917209495.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr.
Anny Slovinskej a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu Poštová banka, a.s., Bratislava, Dvořákovo
nábrežie 4, IČO: 31 340 890, zast. Advokátskou kanceláriou RELEVANS s.r.o., Bratislava, Dvořákovo
nábrežie 8A, IČO: 47 232 471, proti žalovanej F. A., nar. X.X.XXXX, bytom K., B. Z. XXXX/X, o zaplatenie
6.422,60 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku 12Csp/172/2017-56 z 24.11.2017

Okresného súdu Trebišov

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok v napadnutej zamietavej časti a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia
v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zaviazal žalovanú uhradiť žalobcovi sumu 1.724,86 € s 5,25 % ročným
úrokom z omeškania od 11.11.2014 až do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku,

v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a tiež rozhodol, že strany nemajú právo na náhradu trov konania.

2. Vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobca voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 6.422,60 € ako
nesplatenej časti úveru, ktorý jej poskytol na základe zmluvy z 10.7.2012. Pobyt žalovanej sa mu
zistiť nepodarilo, keďže táto sa dlhodobo zdržuje na neznámom mieste v zahraničí. Zistil, že strany
uzavreli dňa 10.7.2012 zmluvu o úvere, na základe ktorej žalovanej bola poskytnutá suma 7.000

€ a táto sa zaviazala ju uhradiť v 72 mesačných splátkach po 165 €, pričom z dôvodu riadneho
nesplácania pôžičky veriteľ prikročil dňa 10.11.2014 k jej predčasnej splatnosti. Z výpisu čerpania
splátok a úhrad zistil, že žalovaná uhradila veriteľovi celkom sumu 5.275,14 €. Citoval § 369 ods.
1 a § 497 Obch. zák., ďalej § 3 ods. 1,2, § 39 a § 53 ods. 1,5 a 6 Obč. zák. a § 4 ods. 5 zák.
č. 250/2007 Z.z. a dospel k záveru, že žalobca predložil žalovanej formulárovú zmluvu, v ktorej v
časti výšky odplaty za poskytnutie úveru bola dohodnutá výška úrokov 4.877,04 € a túto dohodu

vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku spočívajúcu vo výraznej nerovnosti zmluvných strán.
Podľa zmluvy dlžníčka mala celkom zaplatiť žalobcovi sumu 11.877,04 € a odplatu prevyšujúcu skutočne
poskytnutú sumu 7.000 € pokladal za neprijateľnú zmluvnú podmienku a zmluvu v časti povinnosti
platiť úroky z úveru po jeho spoplatnení pokladal za neplatnú. Uložil preto žalovanej povinnosť uhradiť
žalobcovi iba sumu 1.724,86 € ako rozdiel medzi poskytnutým úverom a sumou 5.275,14 €, ktorú
žalovaná skutočne zaplatila a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Uviedol ďalej, že aj keď v zmluve

dohodnutá ročná priemerná miera nákladov a ročná úroková miera boli v súlade s platnou právnou
úpravou, tak na druhej strane bolo dohodnuté také neprimerane dlhé obdobie splácania pôžičky, ktoré
prináša veriteľovi rovnaké neprimerané majetkové zvýhodnenie ako neprimeraná miera nákladov alebo
neprimeraná úroková miera. Práve v tom videl vybočenie z pravidiel morálky, zo strany veriteľa v
spotrebiteľskom záväzkovom vzťahu. Na podporu tohto názoru poukázal aj na vybrané rozhodnutia
Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 9Co/175/2015, Okresného súdu Trebišov sp.zn. 12C/117/2014,

rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 13Co/540/2016, Okresného súdu Lučenec sp.zn.
4C/17/2016, Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 2Co/84/2016, Okresného súdu Košice-okolie sp.zn.18C/127/2014, Krajského súdu v Prešove sp.zn. 7Co/53/2016, Okresného súdu Vranov nad Topľou
sp.zn. 10C/27/2014, rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn. 23Co/166/2016 a Okresného súdu
Dunajská Streda sp.zn. 10C/476/2014. Tieto rozhodnutia podľa neho vychádzajú zo všeobecne

uznávaných pravidiel, že pôžičky a úvery poskytované spotrebiteľskými záväzkovými vzťahmi nemôžu
byť poskytované za zjavne neprimeranú odplatu.

3. Rozsudok v jeho zamietavej časti a vo výroku o trovách konania napadol včas podaným odvolaním
žalobca, navrhol ho v tejto časti zrušiť a vec vrátiť na nové prejednanie súdu prvej inštancie alebo ho

zmeniť a žalobe v plnom rozsahu vyhovieť a to s poukazom na odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1
písm. d/, f/ a h/ CSP. Vytkol súdu, že v konaní neskúmal otázku uzatvorenia zmluvných podmienok, hoci
mu to ukladá § 150 ods. 2 CSP, ďalšie skutkové tvrdenia nevyžadoval a tak mu neumožnil rozpoznať
otázky, ktoré pokladal za sporné a je zrejmé, že za formulárové podmienky zmluvy o úvere pokladal
aj tie, ktoré boli individiálne upravené zmluvnými stranami. Zmluva o úvere pritom bola uzatvorená na
základe vlastnej žiadosti žalovanej a aj obdobie splácania, ktoré podľa názoru súdu bolo pridlhé, bolo

dohodnuténazákladežiadostidlžníčky,zčohoautomatickyvyplýva,žepridojednávanízmluvnejodplaty
vychádzajúc z doby splácania úveru nepostupoval neprijateľne. Citoval § 53 ods. 1 Obč.zákonníka a
poukázal na konštatáciu súdu, že zmluvné podmienky boli vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne. Trval
na tom, že zmluvné podmienky čo do výšky úveru a dĺžky jeho splácania boli individuálne dojednané a
navyše v čase uzatvárania zmluvy zákon nedefinoval hranicu, do ktorej mohli len byť dohodnuté náklady

spojené s úverom. Namietal tiež, že z rozhodnutia nie je zrejmé, ako súd prvej inštancie dospel k výpočtu
sumy 1.724,86 €, a navyše tento svoj výpočet súd neodôvodnil a rozhodnutie je tak nepreskúmateľné.

4. Žalovaná sa k odvolaniu osobitne nevyjadrila.

5. Žalobca podaným odvolaním napadol rozsudok súdu prvej inštancie iba v jeho zamietavej časti a v
súvisiacom výroku o trovách konania. Predmetom odvolacieho prieskumu tak nebola vyhovujúca časť
rozsudku o zaplatenie sumy 1.724,86 € s prísl..

6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie ako podané včas oprávnenou osobou

bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP, preskúmal rozsudok aj konanie, ktoré
mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 ods. 1,2 CSP a z hľadísk uplatnených
odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

7. Žalobca použil okrem iného odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP. Podstata

odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu
prvéhostupňaprihodnotenívýsledkovdokazovania.Dôsledkomjeto,žesúdberiedoúvahyskutočnosti,
ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti,
ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj
výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a

pravdivosť získaných poznatkov. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je v praxi vykladaný
tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením
je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy,
ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale

nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

8. Okrem toho žalobca použil aj odvolací dôvod vymedzený v § 365 ods. 1 písm. d/ CSP namietajúc, že
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

9. Odvolací súd sa oboznámil s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že
toto nezodpovedá pravidlám uvedeným v § 220 ods. 2 CSP. Nepriznanie žalovanej sumy (nad sumu
1.724,86 € s prísl.) prvoinštančný súd nedostatočne odôvodnil argumentujúc len tým, že „dohodnutú
odplatu vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, teda zmluva je v časti o zaplatenie odplaty pre
veriteľa, t.j. sumy nad 7.000 € a v časti povinnosti platiť úroky z úveru po jeho spoplatnení neplatná“.

Takéto odôvodnenie nie je postačujúce a je nepreskúmateľné.

10. Odvolací súd považuje za určujúce pre nachádzanie práva, že vždy je potrebné vychádzať z
individuálnych rozmerov každého jednotlivého prípadu, ktoré sú založené na zistených skutkovýchokolnostiach. Súd prvej inštancie sa však podľa názoru odvolacieho súdu v danej veci so všetkými
špecifikami charakterizujúcimi daný spor nevysporiadal. Z princípu práva na spravodlivý proces vyplýva
povinnosť súdu umožniť stranám sporu účinné uplatňovanie námietok a argumentov, ako i povinnosť

súdu sa s týmito námietkami a argumentami, ktoré sú spôsobilé ovplyvniť rozhodnutie presvedčivo v
odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadať (I. ÚS 46/05, I. ÚS 353/06, II. ÚS 220/08, III. ÚS 12/07,
IV. ÚS 163/08) tak, aby odôvodnenie rozsudku malo náležitosti vyžadované vtedy v § 157 ods. 2 CSP,
od 1.7.2016 podľa § 220 ods. 1 CSP. Z obsahu spisu a z odôvodnenia napadnutej časti rozsudku
však je nutné vyvodiť, že v posudzovanom prípade súd prvej inštancie sa neriadil vyššie uvedenými

pravidlami, čím založil nepreskúmateľnosť. Je pravdou, že v rámci odvolacieho konania účinnosťou
nového procesného predpisu Civilného sporového poriadku prišlo k určitému posunu v právnej úprave
snahou o zrýchlenie konania a snahou predísť prieťahom spočívajúcom v zrušovaní a vracaní veci na
súd nižšej inštancie, pričom dôvodom zrušenia bola často nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozhodnutí
súdu prvej inštancie. Nepreskúmateľnosť rozsudku však neznamená, že nemôže byť dôvodom na
zrušenie rozhodnutia. Aj pre odvolacie konanie platí, že musia byť zachované a dodržané princípy

spravodlivého procesu. Ak totiž nastane situácia, že rozsudok v napadnutej časti má nedostatočné
dôvody, je bez dôvodov alebo ide o dôvody chaotické, je pravda, že nedostatok týchto dôvodov prináša
ažporušenieprávanaspravodlivýsúdnyprocesajepretopotrebnénapadnutýrozsudokzrušiť.Odvolací
súd totižto vzhľadom na nedostatok dôvodov nemôže posúdiť, či v tejto časti súd prvej inštancie vecne
správne rozhodol.

11. V preskúmavanom rozhodnutí súd prvej inštancie síce odcitoval § 53 ods. 5 Obč.zákonníka o
neplatnosti neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, § 39 Obč.zákonníka o
neplatnosti právnych úkonov, ako aj § 3 ods. 1, 2 Obč.zákonníka, v konečnom dôsledku však ďalej
nešpecifikoval, podľa ktorého zákonného ustanovenia odplatu uplatňovanú nad skutočne poskytnutú

sumu žalovanej pokladal za nedôvodnú. Ani jeho záver o neprimerane dlhom období splácania
pôžičky nie je dostatočne objasnený. Súd prvej inštancie síce ďalej poukazuje na vybrané rozhodnutia
všeobecných súdov, ktoré však podľa názoru odvolacieho súdu priamo na prejednávanú veci aplikovať
nemožno a v týchto bola posudzovaná otázka neprimerane vysokých zmluvných úrokov (31,57 %, či
87,84 % a podobne). V danej veci však súd prvej inštancie výslovne konštatoval, že v zmluve dohodnutá

ročná priemerná miera nákladov a ročná úroková miera bola v súlade s platnou právnou úpravou v čase
uzavretia zmluvy.

12. Je tak evidentné, že navýšenie čiastky, ktorú žalovaná podľa zmluvy mala veriteľovi vrátiť primárne
spôsobila dohodnutá doba splácania úveru, rozloženého na 72 mesačných splátok. Nemožno pritom

opomenúť, že v zmysle § 53 ods. 1 Obč.zákonníka z okruhu neprijateľných podmienok upravených v
spotrebiteľských zmluvách, ktoré sú sankcionované neplatnosťou, sú vyňaté neprijateľné podmienky
individuálne dojednané. Pritom individuálne dohodnuté zmluvné ustanovenia sú také, s ktorými sa
spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť pred podpisom zmluvy a mohol ovplyvniť ich obsah.

13. Otázke možného individuálneho dojednania doby splácania úveru sa súd prvej inštancie vôbec
nevenoval. Navyše žalovaná v konaní vypočutá nebola (zdržuje sa ne neznámom mieste) a k problému
dohody o dĺžke splácania úveru sa vôbec nevyjadrila.

14. Podľa názoru odvolacieho súdu vo všeobecnosti dlhšia doba splácania úveru (hoci aj 6 rokov)

sama osebe nemusí byť pre spotrebiteľa nevýhodná, ak si ju individuálne dohodol, trval na nej a
veriteľ s ňou súhlasil. Práve naopak, dlhšia doba splácania úveru nepochybne umožňuje docieliť nižšiu
výšku mesačnej splátky úveru a tak umožňuje aj finančne menej disponovaným spotrebiteľom dostať
sa jednorazovo k väčšiemu objemu finančných prostriedkov, samozrejme po zvážení jeho reálnej a
nevyhnutnej potreby. S dlhšou dobou splácania úveru však na druhej strane narastá celková suma, ktorú

dlžník musí vrátiť, čo by si však priemerne uvedomelý spotrebiteľ mal (a mohol) uvedomiť. Žalovaná v
danej veci podľa údajov v spise predmetný úver mienila použiť na splatenie predchádzajúcich úverov,
u ktorých nemožno vylúčiť, že ju zaťažovali ešte vyšším úročením. Vzhľadom na uvedené sa súd
prvej inštancie musí v odôvodnení vysporiadať aj s tým, či sporné podmienky zmluvy neboli výsledkom
individuálnej dohody, či sa dĺžníčka mohla s nimi dostatočne oboznámiť a či na nich prípadne výslovne

netrvala. Úlohou prvoinštančného súdu teda bude v spore opätovne rozhodnúť, svoje rozhodnutie
odôvodniť v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP a ustálenými zásadami súdnej praxe uviesť právne závery,
ktoré boli zo skutkového stavu vyvodené, aby boli dané jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky právne
a skutkovo relevantné otázky, vrátane námietok žalobcu nadnesených v priebehu odvolacieho konania.V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách celého konania, vrátane trov konania
odvolacieho ( § 396 ods. 3 CSP.

15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).