Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ján Slebodník

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/33/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7917205391
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7917205391.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu v spore žalobcov X. Y.. M. I., C.. XX.XX.XXXX, D. S.
I. XXXX/XX, D., X. Š.D. I., C.. XX.XX.XXXX, D. S. I. XXXX/XX, D., proti žalovanému BNP PARIBAS
PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann, 75009 Paríž, Francúzko, zapísaná v
parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 90, konajúca na území SR prostredníctvom
BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2,
Bratislava, IČO: 47 258 713, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, odd. Po,
vložka č. 2990/B, práv. zást.: Advokátska kancelária Nagyová, Tenkáč, s.r.o., IČO: 36 862 169, so

sídlom Ružinovská 42, Bratislava, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, o určenie, že
úver je bezúročný a bez poplatkov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trebišov č.k.
15Csp/137/2017-77 zo 6.10.2017

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok.
Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozhodol tak, že konanie o určenie, že
Zmluva o spotrebiteľskom úvere a zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej
karty a Rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb zo dňa 07.09.2014, ktorú žalovaný eviduje v

jeho databáze pod č. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 17.09.2014 uzavretá medzi žalobcami a žalovaným
pre množstvo neprijateľných podmienok je neplatná, zastavil (výrok I.). Súd určil, že Dohoda o zrážkach
zo mzdy a iných príjmov, uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 07.09.2014 ako súčasť Zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a
Rámcovej zmluvy o poskytnutí platobných služieb zo dňa 07.09.2014, ktorú žalovaný eviduje v jeho
databáze pod č. XXXXXXXXXXXXXX, je neplatná (výrok II.). Žalobu v časti o určenie, že úver je
bezúročný a bez poplatkov, pre absenciu povinných náležitostí v úverovej zmluve, zamietol (výrok III.).

ZrušilneodkladnéopatrenienariadenéuznesenímOkresnéhosúduTrebišovsp.zn.15Csp/137/2017-28
zo dňa 24.04.2017 s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok IV.). Žiadna zo strán nemá na
náhradu trov konania právo (výrok V.).
Vychádzal zo zistenia, že súčasťou žaloby bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, doplnený
podaním žalobcov doručeným súdu 12.04.2017, ktorým žalobcovia žiadali, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcov v 1. a v 2. rade vyplývajúceho z Dohody
o zrážkach zo mzdy a iných príjmov zo dňa 07.09.2014 a zakázal zamestnávateľovi žalobcov v 1. a 2.

rade vykonávať zrážky zo mzdy žalobcov v 1. a 2. rade v prospech žalovaného na základe Dohody o
zrážkach zo mzdy a iných príjmov zo dňa 07.09.2014. Súd vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia Uznesením zo dňa 24.04.2017 sp. zn. 15Csp/137/2017 - 28, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 20.05.2017.Žalovaný uviedol zák. č. 129/2010 Z.z. nikdy neobmedzoval možnosť zabezpečiť pohľadávku zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere dohodou o zrážkach zo mzdy, argumentom a contrario sa dá jednoznačne
dospieť k záveru, že všetky ostatné zabezpečovacie inštitúty, ktoré pozná slovenský právny poriadok

prípustné sú, opačný výklad by bol protizákonný. Dohoda o zrážkach zo mzdy je obmedzená len ust. §
5a ods. 1 zák. č. 250/2007 Z. z.. Žalobcovia svoj súhlas vyjadrili samostatným podpisom k ustanoveniu
o dohode o zrážkach zo mzdy, mali možnosť posúdiť toto ustanovenie a mohli sa sami rozhodnúť. V
§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ) je demonštratívny výpočet neprijateľných podmienok
v spotrebiteľských zmluvách, ktorý dohodu o zrážkach zo mzdy neuvádza. Úverová zmluva obsahuje

všetky náležitosti vyžadované zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy.
Obsahuje dobu trvania zmluvy - výšku, počet, termíny splátok, úrokov a iných poplatkov, poradie, v
ktorom sa majú splácať. Spotrebiteľský úver poskytnutý žalobcom nie je možné posúdiť ako bezúročný
a bez poplatkov vychádzajúc z rozsudku Súdneho dvora ES - tretia komora zo dňa 09.11.2016 vo veci
C-42/2015. Poukázal na ust. § 137 písm. c/ a d/ CSP, ktorý neumožňuje podanie určovacie žaloby tam,
kde možno žalovať plnenie. Žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem na požadovanom určení,

nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti takejto určovacej žaloby. Keďže žalobcovia sa v danom
prípade domáhajú určenia právnej skutočnosti, ktorá v náväznosti na ust. § 137 písm.d/ CSP nevyplýva
z osobitného predpisu je zrejmé, že takýto žalobný návrh je neprípustný a vadný, o ktorom súd nemôže
rozhodnúť. Vada žaloby spočíva v hmotnoprávnej kvalifikácii, čoho priamym dôsledkom je existencia
procesnej prekážky, preto žalovaný žiadal, aby súd konanie zastavil.

Zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej
karty a Rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb uzavretej medzi žalobcami v 1. a v 2.
rade a právnym predchodcom žalovaného spol. Cetelem Slovensko, a.s., zo dňa 07.09.2014 (ďalej len
Zmluva) súd zistil, že jedná sa o zmluvu, ktorá pozostáva z troch častí. Prvá časť predstavuje Zmluvu
o spotrebiteľskom úvere, v zmysle ktorej bol žalovaným poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 7.500

Eur pod názvom Pôžička-Cetelem-Pôžička na čokoľvek-bezúčelový úver s fixnou úrokovou sadzbou
16,89% ročne, ktorý mal byť splatený v 120 mesačných splátkach po 136,31 Eur mesačne s RPMN
18,26% a priemernou RPMN 10,86%. Celková čiastka k zaplateniu bola vypočítaná sumou 15.579,60
Eur. Druhá časť uzavretej zmluvy predstavuje Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere, vydaní
kreditnej karty a Rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb, predmetom ktorej bolo poskytnutie

revolvingového spotrebiteľského úveru právnym predchodcom žalovaného spol. Cetelem žalobcom
do výšky schváleného úverového rámca, ktorý bol dohodnutý sumou 5.000 Eur, pričom aktuálna
výška úverového rámca predstavuje 600 Eur, s výškou mesačnej splátky minimálne 5% z dlžnej sumy
zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300 Eur s 28,68% ročnou fixnou úrokovou sadzbou, RPMN
46,36%. Časť tretia predstavuje spoločné ustanovenia k Zmluve o spotrebiteľskom úvere a zmluve

o revolvingovom spotrebiteľskom úvere. Na poslednej, piatej strane Zmluvy je uvedená Dohoda o
zrážkach zo mzdy a iných príjmov uzavretá podľa § 551 OZ, kde žalobcovia ako dlžníci súhlasia, aby im v
prípade, že sa omeškajú so splácaním úveru/revolvingového úveru/záväzkov vyplývajúcich z Rámcovej
zmluvy o poskytovaní platobných služieb viac ako jeden mesiac, t.j. ak nezaplatia minimálne 2 po sebe
nasledujúcesplátkyúveru/revolvingovéhoúveru,abyimplatcamzdyrealizovalmesačnézrážkyzomzdy

až do splatenia čerpaného úveru/revolvingového úveru v celom rozsahu vrátane príslušenstva a aby
zrazenú sumu poukazoval na účet spol. Cetelem Slovensko. Dohoda je podpísaná žalobcami v 1. a v
2. rade.
Žalobcovia sa bránili vykonávaniu zrážok zo mzdy a listom zo dňa 23.03.2017 oznámili svoju
zamestnávateľovi Vojenskému útvaru 1101, Trebišov, že žalovaný žiada o vykonávanie zrážok na

úhradu pohľadávky, ktorá je vyčíslená veriteľom výlučne na základe jeho subjektívnej predstavy o jej
výške vrátane príslušenstva, bez predchádzajúcej súdnej kontroly a bez možnosti, aby žalobcovia, ako
spotrebitelia, mohli zabrániť vykonávaniu zrážok zo mzdy, ak sú veriteľom uplatňované z neprijateľných
zmluvných podmienok, resp. z neplatnej časti právneho úkonu pre rozpor so zákonom, alebo dobrými
mravmi. Z pripojenej žiadosti súd zistil, že žalobcovia túto žiadosť doručili svojmu zamestnávateľovi

dňa 23.03.2017. Zamestnávateľ listom zo dňa 23.03.2017 žalobcom oznámil, že postup pri Dohode o
zrážkach zo mzdy vyplýva z § 551 OZ; zamestnávateľ po predložení Dohody o zrážkach zo mzdy je
povinný realizovať zrážky zo mzdy. Pokiaľ by tak neurobil, mohol by veriteľ žiadať od neho, ako platiteľa
mzdy, náhradu škody. Pokiaľ ide o určenie, či Dohoda o zrážkach zo mzdy je, resp. nie je v súlade so
Zákonom č. 250/2007 Z.z., túto právomoc má v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR skúmať len nezávislý

a nestranný súd. Pokiaľ súd právoplatne rozhodne, že predmetná dohoda nebola platne uzavretá, bude
to dôvod, aby platiteľ mzdy pozastavil vykonávanie zrážok.
Súd prvej inštancie konštatoval, že aj v prípade, ak by Dohoda o zrážkach zo mzdy bola jasná a určitá
a bola by v nej existujúca pohľadávka riadne identifikovaná, táto Dohoda by zakladala nerovnováhuv postavení spotrebiteľa a veriteľa. Dohoda by neprimeraným spôsobom uľahčila veriteľovi vymoženie
svojej pohľadávky a to aj v tej časti, ktorá je založená aj na prípadných neprijateľných zmluvných
podmienkach. Nebankové spoločnosti uzatváraním dohôd o zrážkach zo mzdy a ich predkladaním

zamestnávateľom dlžníkov obchádzajú ustanovenia zákonov na ochranu spotrebiteľov a snažia sa tým
vyhnúť súdnej kontrole neprijateľnosti zmluvných podmienok, ktoré vyplývajú z úverových vzťahov.
Jedná sa o nečestné a nemravné konanie. Aj z toho dôvodu nie je možné takúto Dohodu o zrážkach
zo mzdy považovať za platnú.
Žalovaný zámerne vytvoril situáciu, keď Dohodou o zrážkach zo mzdy zabezpečuje nielen pohľadávku

veriteľa z úverovej zmluvy, ktorá je v súlade so zákonom, ale aj tú časť pohľadávky, ktorá vyplýva
z neprijateľných zmluvných podmienok. Rozsah veriteľom vymožených finančných prostriedkov môže
značne prevýšiť výšku reálneho dlhu spotrebiteľa tak, ako by bol určený v prípade súdneho
preskúmania zmluvných podmienok. Jednostranne tak zvýhodňuje žalovaného na úkor žalobcov, ktorí
sú spotrebiteľmi. Spotrebiteľ, ako slabšia strana v spore, môže byť odradený od vymáhania sumy z titulu
bezdôvodného obohatenia so zreteľom na značné náklady i so zreteľom na skutočnosť, že žalovaným,

teda veriteľom je zahraničná právnická osoba, na ktorú spol. Cetelem svoje pohľadávky postúpila.
Aj z tohto dôvodu súd určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 07.09.2014, ktorá zabezpečuje
pohľadávku zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a
vydaní kreditnej karty a Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľských služieb zo dňa 07.09.2014,
ktorú žalovaný eviduje v databáze pod č. XXXXXXXXXXXXX uzavretá medzi žalobcami a žalovaným

je neplatná.
V danom prípade je postavenie žalobcov nejasné a neisté nielen preto, že sporná Dohoda o zrážkach zo
mzdy zabezpečovanú pohľadávku nijakým spôsobom neidentifikuje, ale aj preto, že predložená žiadosť
o výplatu zrážok neobsahuje jednoznačný údaj o výške dlhu. Spôsob vymáhania pohľadávky z úverovej
zmluvy realizáciou dohody o zrážkach zo mzdy vylučuje súdnu kontrolu, či nie je vymáhaný aj dlh, ktorý

vyplýva z neprijateľných zmluvných podmienok, alebo na základe úverovej zmluvy, ktorá sa považuje
za bezúročnú a bez poplatkov. Vymoženie pohľadávky veriteľa na základe Dohody o zrážkach zo mzdy
dostáva spotrebiteľa, ako slabšiu stranu, do veľmi nevýhodnej situácie.
Výklad ust. § 137 CSP, ktorý by neumožňoval žalobcom v danom prípade uplatniť svoje právo domáhať
sa určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, by bol v rozpore s ich základným ústavným právom.

Zamietnutie žaloby s poukázaním na to, že určiť neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy je možné len v
prípade, ak to vyplýva z osobitného právneho predpisu je nelogické a je v rozpore nie len s Ústavou, ale
aj so zmyslom a účelom citovaného uznesenia (článok 3 ods. 1, 2 základných princípov CSP). Dohoda o
zrážkach zo mzdy je súčasťou zmluvného vzťahu na strane 5 Zmluvy a jej znenie bolo vopred pripravené
zo strany žalovaného. Žalovanému tak Dohoda umožňuje bez súdnej kontroly mimosúdne siahnuť

na majetok dlžníka. V tomto smere pôsobí Dohoda o zrážkach zo mzdy neprijateľne. Pri uvedenom
určení naviac ani nie je potrebné skúmať i naliehavý právny záujem, ten vychádza priamo zo zákona.
Súd poukazuje na rozhodovaciu činnosť súdov, rozsudok KS Trnava 25CoSr/1/2017 zo 04.10.2017,
rozsudok KS Banská Bystrica 17Co/402/2016 dňa 11.10.2017.
Žalobcovia sa domáhali i určenia, že spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov pre absenciu

povinných náležitostí v úverovej zmluve. S poukazom na vyjadrenie žalovaného a citované znenie §
137 písm. d/ CSP možnosť žalobcov domáhať sa určenia právnej skutočnosti za účinnosti Civilného
sporového poriadku od 01.07.2016 je daná iba vtedy, ak by to vyplývalo z osobitného predpisu. Napriek
tomu, že dôvodová správa k CSP naznačuje, že takáto žaloba o neplatnosť právneho úkonu je žalobou
o určenie právnej skutočnosti, súd s týmto názorom nesúhlasí. Žaloby o neplatnosť právneho úkonu

sa v doterajšej právnej teórii i judikatúre vždy považovali za žaloby o určenie, že tu nie je právny
vzťah založený takýmto úkonom (napr. Rubeš J. a kol. Komentár k OSP 2. Diel Bratislava: Osveta
159 s. 607). Napokon platnosť/neplatnosť právneho úkonu nie je právnou skutočnosťou, ale právnym
hodnotením (následkov) určitej skutočnosti. Preto súd považuje takúto žalobu za žalobu o určenie,
že tu nie je právny vzťah založený takou dohodou. V prípade požiadavky na určenie, že úver je

bezúročný a bez poplatkov ide o určenie, či tu právo je alebo nie je, § 137 písm. c/ CSP, nakoľko
ide o inými slovami vyjadrené určenie, že neexistuje právo veriteľa na úroky a poplatky zo zmluvy o
úvere. V prípade tohto určovacieho výroku bolo potrebné, aby žalobcovia preukázali naliehavý právny
záujem na požadovanom určení, nakoľko to vyžaduje ustanovenie § 137 písm. c/ CSP, keďže naliehavý
právny záujem tu nevyplýva z osobitného predpisu. Právny záujem žalobcov musí byť podľa požiadavky

zákona kvalifikovaný, t.j. naliehavý, pričom posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej
kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Žalobca je potom povinný tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých
vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Naliehavý právny záujem
je tam, kde je stav, že právo, resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný, je tu ohrozeniepráva, či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia žalobcu a tento nemožno odstrániť
inak, len určovacím výrokom, pričom existuje reálna potreba odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenie
práva, alebo právneho vzťahu.

Povinnosť preukázať naliehavý právny záujem zaťažuje žalobcu, ktorý musí poukázať na skutkové
okolnosti týkajúce sa sporu medzi účastníkmi a zároveň objasniť, prečo práve podaná určovacia žaloba
je procesne vhodným a účinným nástrojom, ktorý spor vyrieši (rozsudok NS SR sp. zn. 5Cdo 31/2011
zo dňa 06.12.2012). Naliehavý právny záujem pri určovacích žalobách musí súd skúmať so zreteľom
na okolnosti prípadu, predovšetkým na cieľ sledovaný podaním určovacej žaloby a konečným zmyslom

navrhovaného rozhodnutia. Žaloba o určení spravidla nemá opodstatnenie vtedy, ak požadované
určenie má len povahu predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu právo je, alebo nie je, a to
najmä vtedy, ak takáto predbežná otázka nerieši, alebo nemôže riešiť celý obsah alebo dosah sporného
právneho vzťahu alebo práva.
Žalobcovia naliehavý právny záujem na určení, že úver je bezúročný a bez poplatkov v žalobe
nepreukazovali. Na pojednávaní uviedli, že sa pridržiavajú podanej žaloby tak, ako bola podaná,

požadujú určiť, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci
nemajú žalobcovia naliehavý právny záujem na určení, že úver je bezúročný a bez poplatkov, pretože
týmto určením by sa spornosť práva medzi stranami sporu neodstránila. V prípade, že žalovaný bude
mať záujem o zaplatenie nesplatenej časti úveru, musí podať žalobu o zaplatenie, kde ako predbežnú
otázku bude súd posudzovať prijateľnosť, resp. neprijateľnosť zmluvných podmienok a ak určí, že

zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, plnenie z takejto zmluvy nad rámec poskytnutého
úveruneprizná.Samotnýmurčením,žeúverjebezúročnýabezpoplatkovbysasdefinitívnouplatnosťou
neistota v právnom vzťahu strán sporu založená úverovou zmluvou neodstránila, nakoľko by po nej
musela nasledovať žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenie, teda na plnenie, v ktorej by sa
otázka bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru riešila ako otázka predbežná. Vychádzajúc z uvedeného

dospel súd k záveru o neexistencii naliehavého právneho záujmu žalobcov na požadovanom určení
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, ktorú otázku naliehavého právneho záujmu súd riešil v konaní
ako predbežnú a preto musel žalobu v tejto časti (výrok III.) zamietnuť.

2.Vpodanomodvolanížiadalžalovanýzmeniťrozsudokavyhovieťvcelomrozsahuazamietnuťvcelom

rozsahu žalobu a výrok II. zastaviť, lebo nie sú splnené procesné podmienky (neprípustnosť žaloby),
resp. aby žalobu v dotknutej napadnutej časti zamietol a v časti výroku V. priznať náhradu trov konania
žalovanému a nie žalobcom, resp. žiadnej zo strán.
V odvolaní namietal, že odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v časti bodu 6. spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci. Pre posúdenie procesnej spôsobilosti, resp. procesných

podmienok je bezpredmetné, či žalobcovia v 1. a v 2. rade (ne)majú právnické vzdelanie. Taktiež je
nesprávne poukazovanie na ust. § 224 CSP, ktoré sú týka možnosti odstránenia výlučne chýb v písaní
a počítaní, netýka sa však opravy označenia žalovaného subjektu.
Žalobcovia označili žalovaného žalobe jasne, určito, zrozumiteľne; pokiaľ však takto označená osoba
nemá právnu subjektivitu, ide o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. V takto vadne začatom

spore nie je možné pokračovať a rozhodovať. Najvyšší súd SR v tejto súvislosti konštatoval, že „Ak je
žalovaný v žalobe označený úplne, presne, určito a zrozumiteľne, nie je vadou tohto podania skutočnosť,
že nemá spôsobilosť byť účastníkom konania; ide o nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno
odstrániť“.
Žalovaný napadá II. výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd určil, že dohoda o zrážkach zo

mzdy, uzatvorená medzi sporovými stranami, je neplatná. Žalovaný má za to, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie je v tomto smere založené na nesprávnom právnom posúdení veci a že súd na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Záver súdu 1. inštancie, uvedený v bode 16. odôvodnenia predmetného rozsudku, podľa ktorého „Ak by
mala Dohoda o zrážkach zo mzdy platiť, musí spĺňať náležitosti uvedené v § 37 ods. 1 OZ, t.j. musí v nej

byť uvedená výška pohľadávky veriteľa, ktorá musí byť riadnym spôsobom identifikovaná a to nie len
odkazom na číslo úverovej zmluvy." Zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva, že by v dohode o
zrážkach zo mzdy musela byť uvedená výška pohľadávky. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie
je tak nepreskúmateľné a nepresvedčivé, nakoľko z neho nevyplýva, z akého zákonného ustanovenia
súd vychádzal.

Dohoda o zrážkach zo mzdy, uzatvorená medzi sporovými stranami, obsahuje všetky podstatné
náležitosti a je platným právnym úkonom.
Žalovaný namieta aj závery súdu prvej inštancie, uvedené v bode 24. a 25. odôvodnenia rozsudku.
Žalovaný sa vo vzťahu k žalovaným ako svojim klientom vždy správal čestne a korektne a riadne si plnilvšetky zákonné a zmluvné povinnosti. Pri poskytovaní úveru žalobcom žalovaný postupoval v súlade
s platnými právnymi predpismi.
Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že zrážky zo mzdy podliehajú zákonným obmedzeniam, pričom

žalobcom nemôže byť zrážaná zo mzdy vyššia čiastka, než to povoľujú zákonné ustanovenia. V zmysle
ustanovenia § 551 ods. 1 OZ uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi
veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri
výkone rozhodnutia. V ust. § 68 a nasl. Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ďalej len „exekučný poriadok") je

podrobne vymedzený rozsah zrážok zo mzdy. Ďalej, podľa ust. § 1 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej
republiky č. 268/2006 Z.z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia základná suma, ktorá sa
nesmie zraziť povinnému z jeho mesačnej mzdy, je 100 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu
platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky. Žalovaný uvádza, že zrážky zo mzdy podliehajú
vyššie uvedeným zákonným obmedzeniam a ako už bolo spomenuté, žalobcom tak v prípade realizácie
práv žalovaného ako veriteľa, vyplývajúcich z dohody o zrážkach zo mzdy, nemôže byť zo mzdy zrážané

viac, než to povoľujú zákonné ustanovenia.
Uvedeným spôsobom zákon poskytuje ochranu tretím osobám v postavení dlžníkov, t.j. aj spotrebiteľom,
pričom táto ochrana dlžníkov, aj spotrebiteľov, je absolútne zákonom garantovaná. Inak povedané,
platiteľ mzdy nemôže vykonať zrážky zo mzdy vo väčšej miere, než to pripúšťa zákon. Akýkoľvek iný
výklad je neprípustný. Tomu zodpovedá aj dohoda o zrážkach zo mzdy, uzatvorená medzi žalobcami

a žalovaným dňa 07.09.2014, v ktorej je výslovne uvedené, že v prípade, ak sa žalobcovia ako dlžník
a spoludlžník omeškajú si splácaním úveru dlhšie ako 1 mesiac, t.j. nezaplatia aspoň dve po sebe
nasledujúce splátky úveru, súhlasia, aby platca mzdy uskutočňoval mesačné zrážky zo mzdy, až do
úplného splatenia čerpaného spotrebiteľského úveru, vrátane príslušenstva.
Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy má v slovenskom právnom poriadku dlhú tradíciu, počas ktorej

sa osvedčila jeho existencia. Treba uviesť, že žiadny právny predpis, resp. právna norma z oblasti
spotrebiteľského práva, nie je v rozpore s európskym spotrebiteľským právom. Naopak, relevantné
právne predpisy sú proeurópsky orientované a v súlade s európskym právom.
Zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov nikdy neobmedzoval
možnosť zabezpečiť pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere dohodou o zrážkach zo mzdy.

Argumentom a contrario sa dá jednoznačne dospieť k záveru, že všetky ostatné zabezpečovacie
inštitúty, ktoré pozná slovensky právny poriadok, prípustné sú. Opačný výklad by bol protizákonný.
Dohoda o zrážkach zo mzdy je obmedzená len ust. § 5a ods. 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa (zákon č.
250/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov), podľa ktorého neprípustné je zabezpečenie uspokojenia
pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných

príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej
listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. Žalobcovia svoj
súhlas jasne vyjadrili samostatným podpisom k ustanoveniu o dohode o zrážkach zo mzdy, to znamená
jednotlivo v súvislosti s poskytnutím úveru posúdili (mali možnosť posúdiť) toto ustanovenie a mohli sa
sami rozhodnúť.

Výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách je uvedený v § 53 ods. 4 OZ, tento
výpočet dohodu o zrážkach zo mzdy neuvádza. Ide síce o demonštratívny výpočet avšak ani z ust.
§ 53 ods. 1 OZ nie je možné vyvodiť, že by dohoda o zrážkach zo mzdy predstavovala neprijateľnú
podmienku. Na túto skutočnosť nemá vplyv, že dohoda o zrážkach zo mzdy je súčasťou formulárovej
zmluvy. Dohoda o zrážkach zo mzdy je štandardne využívaným inštitútom v zmluvných vzťahoch.

Žalovaný ďalej namieta, že mu nebol priznaný nárok na náhradu trov konania. V predmetnej právnej veci
žalovaný bol úspešný vo vyššej miere, než neúspešný, resp. než boli žalobcovia úspešní. Neúspech
žalovaného bol v nepatrnej časti. Žalobca je toho názoru, že mu mal byť priznaný plný nárok na
náhradu trov konania. Súd prvej inštancie tak predmetnú právnu vec nesprávne právne posúdil, keď pri
rozhodovaní o náhrade trov konania aplikoval nesprávne ustanovenia CSP.

Žalovaný si uplatňuje aj nárok na náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia.
Na základe vyššie uvedených skutkových a právnych dôvodov žalovaný žiada, aby odvolací súd
predmetné konanie v časti, v ktorej súd prvej inštancie rozhodol výrokom č. II. zastavil, nakoľko nie
sú splnené procesné podmienky (nedostatok procesnej subjektivity, neprípustnosť žaloby), resp. aby
žalobu v dotknutej napadanej časti zamietol.

3. Žalovaný prostredníctvom advokátskej kancelárie ešte namietal, že nedostatočná organizačná zložka
zahraničnej právnickej osoby BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom v Paríži bolapreukázaná, lebo nedisponuje právnou subjektivitou, čo znamená, že advokátska kancelária Nagyová,
Tenkáč, s.r.o., aj keď mala plnú moc, tak túto nezastupovala.

4. I napriek opakovanému doručeniu urgencie o vyjadrenie, žalobcovia sa nevyjadrili.

5. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP, a rozsudok potvrdil

podľa § 387 ods.1 CSP, lebo je vecne správny, aj jeho dôvody sú správne, na čom nič nemení ani
odvolanie a stanovisko žalovaného (ktorý napadol len dohodu o zrážkach a trovy konania).

6. Ani jeden zo žalovaným uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.

7. Odvolací dôvod § 365 ods.1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom

spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne,
tzn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je
nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového
zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych
(v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého

zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie
nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods.1
CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnejsúvislosti;pritomstarostlivoprihliadanavšetko,čovyšlopočaskonanianajavo)atovzhľadom
na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu

nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení
dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,

event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 185-§ 211 CSP. Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti,
ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu
vyplývajú a p. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak
hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 191 ods.1 CSP, lebo hodnotil každý dôkaz

len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzi
vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý
nesúlad.

8. Všetky skutkové zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke sú správne a majú

oporu vo vykonanom dokazovaní.

9. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav, tzn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného
právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci [§ 365 ods.1 písm. h) CSP] je jeho omyl pri

aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov
ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale
nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového
stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov
konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k

zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť
výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil
zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného
skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto
vec rozhodnutá.

10. Súd použil správne právne predpisy, správne ich aj vyložil a na daný skutkový stav ich i správne
aplikoval, tzn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach
a povinnostiach strán sporu, preto sa odvolací súd s jeho dôvodmi plne stotožňuje a nepovažuje zapotrebné k nim nič podstatné dodávať, keďže žalovaným v odvolaní a počas odvolacieho konania
uvádzané skutočnosti nie sú objektívne spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku
a právnych záverov, ku ktorým súd dospel.

11. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku (§ 387 ods.2 CSP) možno doplniť, že nová
zákonná úprava civilného procesu účinná od 1.júla 2016 prináša so sebou aj nutnosť riešenia
aplikačných otázok o novokoncipovaných zákonných pravidiel postupu súdov v civilnom sporovom
konaní. Avšak riešenie aplikačných otázok, ktoré vyplývajú z novej právnej úpravy patrí v konkrétnom

spore tomu-ktorému súdu, ktorý rozhodoval, v tomto spore nedošlo k závažnému procesnému excesu
a v posudzovanom spore považuje odvolací súd pri prieskume súdu prvej inštancie rozsudok za
dostatočne odôvodnený. Bolo preukázané v konaní, že formulárovou zmluvou právny predchodca
žalovaného uzavrel so žalobcami zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zmluvu o revolvingovom
spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb
(predchodca spoločnosť CETELEM Slovensko). Zmluva pozostávajú z troch častí. Prvá predstavuje

zmluvuospotrebiteľskomúverenaúver7.500€podnázvomPôžička-CETELEM-Pôžičkanabezúčelový
úver s fixnou úrokovou sadzbou 16,89 % ročne, splatený mal byť v 120 mesačných splátkach po
136,31 € a celková čiastka bola vypočítaná sumou 15.579,60 €, ktorú mali vrátiť žalobcovia, CETELEM
žalobcom do výšky schváleného úverového rámca, dohodnutého sumou 5.000 €, s výškou úveru 600
€ a výškou splátky 5 % z dlžnej sumy zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300 € - išlo o 28,68 %

ročnú fixnú úrokovú sadzbu pri RPMN 46,36 % (teda rast priemernej miery nákladov predstavoval 46,36
%). Časť tretia predstavovala spoločné ustanovenie k zmluve o spotrebiteľskom úvere a revolvingovom,
na piatej zmluve, t. j. dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov uzavretých podľa § 551 OZ napokon
dlžníci súhlasili, aby im v prípade, že sa omeškajú so splácaním úveru, revolvingového úveru a
ďalších záväzkov vyplývajúcich z Rámcovej zmluvy, v prípade nezaplatenia minimálne dvoch po sebe

nasledovných splátok úveru, aby boli realizované mesačné zrážky zo mzdy a zo splatenia čerpania
úveru aj s príslušenstvom. Táto dohoda zakladala nerovnováhu v postavení spotrebiteľa a veriteľa, išlo o
nečestné a účelové konanie zo strany žalovaného. Sporná dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečovanú
pohľadávku nijakým spôsobom neidentifikovala, predložená žiadosť o výplatu zrážok neobsahovalo
jednoznačný údaj o výške dlhu. V tomto konaní nešlo o to, či úver je bezúročný a bez poplatkov, avšak

z obsahu všetkých rozdelených zmlúv o úveroch medzi stranami sporu s definitívnou platnosťou sa
mohlo vyriešiť, či táto dohoda o zrážkach je platná alebo nie a tým by skončila neistota v právnom
vzťahuobochstrán.Súdprvejinštanciedospelksprávnemuzáveruoneexistenciinaliehavéhoprávneho
záujmu žalobcov na určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, avšak v ostatných výrokoch správne
a zákonne rozhodol. Ak určovacia žaloba môže medzi stranami sporu objasniť, aby skutkové okolnosti

týkajúce sa sporu boli jednoznačne určené a vysvetlené, podľa ustálenej judikatúry je takáto žaloba
procesnevhodnýmaúčinnýmnástrojom(porovnajrozsudokNSSRsp.zn.5Cdo/31/2011zo6.12.2012).

12. Je potom nefér konanie procesnej strany žalovaného, ak namieta nedostatok pasívnej legitimácie,
ak BNB PARIBAS, potom od koho sa dostala pohľadávka Cetelemu; stalo sa tak len proti organizačnej

zložke zastúpenej AK, Tenkáč, s.r.o. alebo zahraničnej spoločnosti (inej).

13. Táto odvolacia námietka znamená, že v priebehu procesu strán sporu, žalovaná neuviedla všetky
skutočnosti a zavádzala, čo je v rozpore s § 65, § 66 CSP (na č.l. 35 je pritom založené plnomocenstvo
pre AK dr. Viktória Nagyová Tenkáč).

14. K námietke, že v spotrebiteľských sporoch pri ročnej RPMN 46,36% ide o výšku zákonnú, je treba
dodať,žecelkovávýškasplateniapôžičkypredstavovala15579,60€apripôžičkeodCetelempričiastke
7 500 € ide o zjavný nepomer a odvolací súd zdôrazňuje, že išlo o formulárovú zmluvu na doručenie
žalobcom (nekonkretizovaná výška dlhu v dohode o zrážkach zo mzdy a žalobcovia sú priemerne

vzdelaní spotrebitelia).

15. Takáto dohoda nemôže byť platná podľa § 39 OZ, v porovnaní s úrokovými sadzbami pri
spotrebiteľských úveroch od 1 - 5 rokov pre banky (12,71% ročne), čo predstavuje nárast o 34,68%
ročne; 3, 7 krát). Podobne aj súdna prax sa ustálila (český NS rozsudok 32Odo/1022/2004 z 15.11.2005;

aj 33Cdo/2178/2018 zo dňa 25.7.2018).16. Aj podľa názoru odvolacieho súdu dohoda o zrážkach zo dňa 7.9.2014, ktorá zabezpečuje
pohľadávku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a
vydaní kreditnej karty, uzavretá medzi žalobcami a žalovaným, je neplatná.

17. So zreteľom na § 298 CSP v spotrebiteľských sporoch možno aj bez návrhu vysloviť, že určitá
zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľná a neplatná a preto
vychádzajúc z aplikácie tohto zákonného ustanovenia súd prvej inštancie po rozsiahlom dokazovaní
rozhodol správne a zákonne.

18. Inak z obsahu spisu vyplýva aj to, že žalobcovia sa bránili vykonávaniu zrážok zo mzdy a listom
zo dňa 23.3.2017 oznámili Vojenskému útvaru 1101 Trebišov, svojmu zamestnávateľovi, že žalovaný
žiada o vykonanie zrážok na úhradu pohľadávky, ktorá je vyčíslená veriteľom výlučne na základe jeho
subjektívnej predstavy o jej výške vrátane príslušenstva. Zamestnávateľ listom z marca 2017 žalobcom
oznámil, že pristúpi k dohode o zrážkach zo mzdy z § 551 OZ, keď nedáva možnosť zamestnávateľovi,

aby nevykonával zrážky zo mzdy, v opačnom prípade by išlo o náhradu škody zo strany zamestnávateľa.

19. Odvolacie námietky sú neopodstatnené a odvolací súd dodáva, že rozhodol so zreteľom na § 396
CSP o náhrade trov odvolacieho konania tak, že úspešným žalobcom ani nevznikli trovy, preto nikomu
ich nepriznal.

20. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.