Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26CoE/359/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214216844
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Erik Németh
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4214216844.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Erika Németha a členov senátu JUDr.
Romana Greguša a JUDr. Pavla Pileka v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingová
4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnému: R. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/XX, V., o
vymoženie sumy 130,61 eura, trov rozhodcovského konania a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného

proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 12Er/1189/2014 - 23 zo dňa 29. apríla 2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Komárno č. k. 12Er/1189/2014 - 23 zo dňa 29. apríla 2016
p o t v r d z u j e.

Povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekučné konanie zastavil. O náhrade trov exekúcie
rozhodol tak, že o nich rozhodne v osobitnom uznesení.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 251 ods. 4, § 103, § 104 ods. 1, § 159 ods. 3, § 154
ods. 1 a § 167 ods. 2 OSP.

3. Súd prvej inštancie uviedol, že v danom prípade zistil, že medzi tými istými účastníkmi konania sa už
v minulosti na Okresnom súde Komárno viedlo exekučné konanie pre vymoženie tej istej pohľadávky
oprávneného, a to na základe rovnakého exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 00270/08 zo dňa 5.2.2008. Konanie
bolo vedené pod sp. zn. 13Er/385/2008 a právoplatne sa skončilo dňa 2.10.2014 uznesením Okresného

súdu Komárno č. k. 13Er/385/2008-23, zo dňa 26.11.2012, ktorým súd exekúciu zastavil z dôvodu, že
zistil rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, nakoľko exekučný titul bol vydaný orgánom bez
právomoci na jeho vydanie. Vzhľadom na to, že v danom prípade dôvod, pre ktorý bola predchádzajúca
exekúcia zastavená, nemožno žiadnym spôsobom konvalidovať, pretože exekučný titul je naďalej v
rozpore so zákonom, súd prvej inštancie bol toho názoru, že právoplatné uznesenie Okresného súdu
Komárno č. k. 13Er/385/2008-23, zo dňa 26.11.2012 predstavuje prekážku rozhodnutej veci a preto je

potrebné toto exekučné konanie zastaviť. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal aj na uznesenie
Krajského súdu Nitra č. k. 8CoE/50/2015-37, zo dňa 30.10.2015.

4. O trovách exekúcie rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po predložení vyčíslenia trov
exekúcie zo strany súdneho exekútora.

5. Súd prvej inštancie s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj citované zákonné ustanovenia
rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku napadnutého uznesenia.6. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie.

7. Namietol nemožnosť v danej fáze konania rozhodnúť o zastavení exekučného konania. V tejto
fáze súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom prípustnými výsledkami
sú buď vydanie poverenia na vykonanie exekúcie alebo vydanie uznesenia o zamietnutí návrhu na
vydanie poverenia. V tomto prípade súd o návrhu na vydanie poverenia nerozhodol, ale bez zákonného
oprávnenia rozhodol o zastavení exekučného konania. Ďalej poukázal na nemožnosť existencie

prekážky rozhodnutej veci v exekučnom konaní a na nesprávnu aplikáciu § 251 ods. 4, § 159 ods. 3,
§ 104 ods. 1 a § 103 OSP. Exekučné konanie nemá vo svojom predmete vec, o ktorej by sa mohlo
právoplatne rozhodnúť. Exekučné konanie predstavuje len vykonávacie konanie. Uvedeným postupom
preto súd porušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces, ktoré je chránené v čl. 46 ods. 1
Ústavy SR ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Navrhol preto napadnuté
uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

8. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal
v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) a zistil, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP.

9. Odvolací súd mal z obsahu spisu preukázané, že exekučné konanie sa začalo dňa 30.05.2014,
kedy bola pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie.
Súdny exekútor písomným podaním, ktoré bolo súdu prvej inštancie doručené dňa 17.09.2014 požiadal
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade vykonateľného rozhodnutia - rozhodcovského

rozsudku č. k. SR 00270/08 zo dňa 05.02.2008. Následne súd prvej inštancie vydal napadnuté
uznesenie.

10. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

11. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

12. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne vec po právnej stránke posúdil a svoje

rozhodnutie aj správne a v dostatočnom rozsahu odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP
sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

13. Podmienky konania, za ktorých môže súd vo veci konať, skúma súd z úradnej povinnosti a
kedykoľvek za konania. Ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného konania, súd je povinný
exekučné konanie zastaviť a to práve vzhľadom na ustanovenia § 161 ods. 2 CSP. Keďže Exekučný
poriadok neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj
na exekučné konanie aplikovať ustanovenie, ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci právoplatne

rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

14. Na zdôraznenie správnosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že existencia prekážky
právoplatne rozhodnutej veci je predpokladom toho, aby súd nekonal a nerozhodoval o veci, o
ktorej už právoplatne on alebo iný súd rozhodol. Prekážka res iudicata sa zaraďuje do kategórie

neodstrániteľných vád podmienok konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania.
Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná vtedy, ak v novom konaní ide o tú istú vec, teda o
to isté, o čo išlo v skoršom právoplatne skončenom konaní. Skutočnosť, že v určitom konaní je jeho
predmetom to isté právo alebo že jeho účastníci sú tí istí ešte neznamená, že ide o tú istú vec. Totožnosť
veci charakterizujú určité znaky, ktoré musia byť dané zároveň a sú nimi: totožnosť osôb a totožnosť

predmetu konania. Totožnosť predmetu konania je daná vtedy, keď ten istý nárok vyplýva z rovnakých
skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený, t. j. o nárok založený na rovnakom právnom
dôvode a vyplývajúci z rovnakých skutkových okolností.15. V exekučnom konaní je takouto vecou samotná exekúcia pre vymoženie práva oprávneného na
podklade určitého exekučného titulu. Meritórne rozhodnutie o takejto veci má charakter uznesenia o
zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, alebo uznesenia

o zastavení exekúcie z dôvodov podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, prípadne z iného dôvodu
vyplývajúceho z ustanovení Exekučného poriadku. Nie každé takéto rozhodnutie vo veci však založí
prekážku res iudicata. Napríklad rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že nebolo preukázané, že exekučný titul nadobudol
vykonateľnosť, nezakladá prekážku res iudicata. Oprávnený môže opätovne navrhnúť vykonanie

exekúcie na základe toho exekučného titulu a následne môže súdny exekútor opätovne požiadať
exekučnýsúdoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie,akexekučnýtitulmedzičasomvykonateľnosť
nadobudne, resp. toto bude exekučnému súdu preukázané. Na druhej strane rozhodnutie o zamietnutí
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že exekučný
titul, rozhodcovský rozsudok, je v rozpore so zákonom, nakoľko exekučný titul bol vydaný orgánom
bez právomoci na jeho vydanie, už prekážku res iudicata zakladá a oprávnený už nemôže navrhnúť

vykonanie exekúciu na podklade toho istého exekučného titulu. Rovnako je to aj s rozhodnutiami o
zastavení exekúcie. Zastavenie exekúcie z niektorého dôvodu prekážku res iudicata zakladá, z iného
však nie. Nezakladá ju v prípade, ak dôjde k zastaveniu exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného
poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V uvedenom prípade
oprávnený môže opätovne navrhnúť vykonanie exekúcie na podklade toho istého exekučného titulu. Na

druhej strane zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku z dôvodu, že po
vydaní rozhodnutia, t.j. exekučného titulu, zaniklo právo ním priznané, prekážku res iudicata zakladá.
Preto vždy, keď súd zistí, že medzi tými istými účastníkmi už bolo vedené exekučné konanie, v ktorom
bolo vydané právoplatné rozhodnutie vo veci samej, je potrebné skúmať povahu tohto meritórneho
rozhodnutia skôr ako sa príjme záver o existencii vady podmienok konania, spočívajúcej v prekážke

veci rozhodnutej.

16. Čo sa týka oprávneným namietaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.7Cdo 108/2012
zo dňa 23.01.2013, odvolací súd dodáva, že v predmetnom rozhodnutí išlo o porušenie postupu zo
strany exekučného súdu tým, že bez rozhodnutia o žiadosti súdneho exekútora (o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie) exekučné konanie zastavil podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z., čím
odňal oprávnenému možnosť realizovať tie procesné oprávnenia, ktoré zodpovedajú štádiu exekučného
konania, do ktorého sa toto konanie dostalo na základe procesných úkonov oprávneného a súdneho
exekútora,čoneboldanýprípad,nakoľkovtomtoprípadedošlokzastaveniukonaniazdôvoduskúmania
procesných podmienok, ktoré je exekučný súd povinný skúmať pred rozhodnutím o žiadosti súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

17. V predmetnej exekučnej veci tak, ako správne konštatoval súd prvej inštancie a odvolací súd
sa s týmto konštatovaním v plnom rozsahu stotožňuje, bolo zistené, že medzi rovnakými účastníkmi,
totožným oprávneným a totožným povinným bolo už v minulosti vedené konanie na Okresnom súde

Komárno pre vymoženie rovnakého práva oprávneného na podklade rovnakého exekučného titulu.
V predmetnej exekučnej veci Okresného súdu Komárno sp. zn. 13Er/385/2008 bolo zistené, že dňa
9.6.2008 podal súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD. žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, sp. zn. Ex 3620/2008 zo dňa 30.05.2008. Žiadosť podal exekútor na základe návrhu
oprávneného, ktorý je oprávneným aj v tejto veci, proti povinnému, ktorý je ako povinný označený aj

v tejto veci, pre vymoženie sumy 844,45 eura s príslušenstvom. Exekučným titulom, t. j. rozhodnutím,
na základe ktorého oprávnený žiadal vykonať proti povinnému exekúciu, bol rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou a. s., Karloveské rameno 8, Bratislava
sp. zn. SR 00270/08 zo dňa 05.02.2008. Podkladom exekučného titulu bola zmluva o úvere č. 4073333
zo dňa 11.6.2007. Súd v predmetnom konaní dňa 11.6.2008 vydal poverenie na vykonanie exekúcie

pre súdneho exekútora. Následne Okresný súd Komárno uznesením č. k. 13Er/385/2008-23, zo dňa
26.11.2012 zastavil exekúciu odôvodňujúc nedostatkom právomoci rozhodcovského súdu na vydanie
rozhodcovského rozsudku s poukazom na neplatnú rozhodcovskú doložku, z ktorej rozhodcovský súd
odvodil svoju právomoc rozhodovať. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 2.10.2014 v
spojitosti s uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 26CoE/149/2013-61, zo dňa 30.8.2013. O dovolaní

oprávneného Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol uznesením sp. zn. 1 ECdo 221/2014, zo dňa
27.10.2015 tak, že dovolanie oprávneného odmietol. Keďže rozpor exekučného titulu so zákonom, ktorý
bol dôvodom zastavenia predchádzajúcej exekúcie, nemôže byť žiadnym spôsobom konvalidovaný,
odvolacísúdbolrovnakoakosúdprvejinštancietohonázoru,ževyššieuvedenérozhodnutieozastaveníexekúcie, ktoré sa začalo medzi tými istými účastníkmi pre vymoženie rovnakého plnenia, na podklade
rovnakého exekučného titulu, ktorý je aj naďalej v rozpore so zákonom, predstavuje prekážku res
iudicata. Z uvedených dôvodov odvolací súd námietky oprávneného uvedené v odvolaní považoval za

neopodstatnené, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v
odvolacom konaní úspešnému povinnému síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu, avšak keďže mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že

povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia §
262 ods. 1 CSP mal rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade by o
výškenáhradytrovkonaniapoprávoplatnostirozhodnutiamuselrozhodovaťpodľa§262ods.2CSPsúd
prvej inštancie, aj keď už v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že povinnému žiadne trovy
odvolacieho konania nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá
v zmysle čl. 17 CSP rozhodol, že povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len

v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou

na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa.