Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. január 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/236/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717200234
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5717200234.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka,
členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci žalobcu: E. V., nar. XX. XX. XXXX,
bytom H., V. XXXX/XX, proti žalovanému: Endepro, s.r.o. v likvidácii, so sídlom Bratislava - mestská
časť Ružinov, Ružinovská 42, IČO: 35 805 731 (predtým Provident Financial, s.r.o.), zastúpenému RR
Legal Corp, s.r.o. advokátska kancelária, so sídlom Bratislava, Humenské námestie 4, IČO: 46 789 634,

o určenie úverov za bezúročné a bez poplatkov a o vydanie bezdôvodného obohatenia, na odvolanie
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin, č.k. 8Csp/6/2017-375 zo dňa 28. 05. 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku I., ktorým bolo konanie sčasti zastavené, odvolaním nenapadnutý,
o s t á v a nedotknutý.

V ostatných výrokoch II., III., IV., V., VI., VII., VIII., IX. rozsudok okresného súdu z r ua vec mu

v r a c i a na ďalšie konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Martin konanie v časti určenia neplatnosti zmlúv o
spotrebiteľskom úvere, ako aj v časti povinnosti vydať žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie
vo výške 300,- eur zastavil. Ostatnými výrokmi súd určil, že úver poskytnutý na základe zmluvy č.
477963073 zo dňa 02. 07. 2012 je bezúročný a bez poplatkov. Taktiež ďalšími výrokmi III. až VII. súd

určil bezúročnosť a bezpoplatkovosť úverových zmlúv uzatváraných v ďalšom období. Výrokom VIII.
zaviazal žalovaného k povinnosti vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie v celkovej výške 2 706,74
eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a posledným výrokom rozhodol o tom, že žalobcovi sa
nepriznáva náhrada trov konania. Svoje rozhodnutie zdôvodnil s poukazom na ust. zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 137 písm. d/ CSP a § 451 Občianskeho zákonníka. O trovách konania
rozhodol súd podľa § 255 CSP vzhľadom na pomer úspechu vo veci. Súd analyzoval obsah jednotlivých

zmlúv a dospel k záveru, že sa jedná o zmluvy spotrebiteľské a pre absenciu niektorých náležitostí
vyžadujúcichsazákonomč.129/2010Z.z.určil,žezmluvysúbezúročnéabezpoplatkov.Matematickým
prepočtom potom dospel k záveru, že oproti poskytnutým sumám zo strany žalovaného žalobcovi tento
zaplatil sumu vyššiu o 2 706,74 eur a toto plnenie pokladal súd za bezdôvodné obohatenie, ktoré získal
žalovaný na úkor žalobcu. Súd uviedol, že v konaní bola vznesená aj námietka premlčania, avšak
vzhľadom na to, že táto nebola bližšie špecifikovaná, t. j. ktorých nárokov sa týka, súd na ňu ako

všeobecnú námietku premlčania neprihliadal.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom zástupcu podal odvolanie
žalovaný, a to proti výrokom rozsudku okresného súdu II. až VIII. Dôvodil tým, že okresný súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočnil jemu patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá

mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, okresný súd dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právnehoposúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/, h/ CSP). Súd riadnym spôsobom nezdôvodnil rozsudok
tak, aby tento bol presvedčivý. K početným skutkovým a právnym argumentom žalovaného nezaujal
stanovisko, čím ignoroval procesnú obranu žalovaného. Súd sa tiež nezaoberal početnou rozhodovacou

praxou, na ktorú žalovaný poukázal, ako ani nevyhnutnosťou zachovania eurokonformného výkladu
pri niektorých posudzovaných otázkach. Odvolateľ taktiež nesúhlasil ani s vyhodnotením splnenia
podmienok jednotlivých úverových zmlúv v súlade so zákonom č. 129/2010 Z. z., keď oproti záverom
súdu prvej inštancie tvrdil, že termín konečnej splatnosti úveru bol v zmluvách jasne určený, aj keď
nie konkrétnym dátumom, ale počtom splátok, resp. označením týždňa po dni uzavretia zmluvy, kedy

mala nastať konečná splatnosť úverov. Taktiež namietal nesprávne hodnotený údaj RPMN, nesúhlasil
so záverom, keď do tohto údaju súd zahrnul aj náklady na doplnkovú službu, keď táto nie je v žiadnom
prípade podmienkou získania úveru. Taktiež administratívny poplatok za garantovanú službu bol v čase
uzavretia dotknutých úverových zmlúv bežne dojednávaným a dovoleným poplatkom. Naďalej zotrval na
závere,žeuplatnenýnároknavydaniebezdôvodnéhoobohateniajepremlčanýminimálnevsubjektívnej
dvojročnej lehote v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a preto minimálne platby uskutočnené

do 08. 01. 2015 sú premlčané. Napriek vznesenej námietke premlčania sa súd touto nezaoberal. Žiadal
preto, aby odvolací súd v napadnutých výrokoch rozsudok zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, resp. zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol.

3. K podanému odvolaniu sa žalobca nevyjadril.

4.Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní
(§ 379 až 381 CSP) a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP odvolaním napadnutý
rozsudok vo výrokoch II. až IX. podľa ust. § 389 ods. 1 písm. a/, b/ CSP zrušil. Vo výroku I. odvolaním
nenapadnutom ostal rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý. V zrušujúcej časti vrátil vec súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v zmysle § 391 ods. 1 CSP.

5. V danom prípade ako vyplynulo z obsahu spisu a preskúmavaného rozsudku prvoinštančný súd mal
posúdiť, či na základe poskytnutých úverov a následného plnenia zo strany žalobcu došlo na strane
žalovaného k bezdôvodnému obohateniu a či je povinný toto obohatenie vydať. Súd prvej inštancie

posudzoval jednotlivé úvery, na základe ktorých boli poskytnuté finančné prostriedky žalobcovi, ako aj
to, či tieto úvery sú bezúročné a bez poplatkov ako to tvrdil žalobca, a to najmä z pohľadu jednotlivých
ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. Súd prvej inštancie dospel k záverom, že úvery nespĺňajú všetky
náležitostipožadovanéuvedenýmprávnympredpisom,apretosúbezúročnéabezpoplatkov.Vzhľadom
k tomu, že žalobca poskytol plnenie nad rámec jemu odovzdaných finančných prostriedkov, toto plnenie

u žalovaného predstavuje bezdôvodné obohatenie a uložil mu povinnosť toto vydať. V tomto prípade
žalovaný už vo svojom vyjadrení k žalobe z dôvodu procesnej ekonómie vzniesol námietku premlčania v
súvislosti s požadovaným vydaním bezdôvodného obohatenia. Súd prvej inštancie v tomto prípade síce
uviedol zákonné ustanovenie, ktoré upravuje premlčanie (§ 100 a § 107 Občianskeho zákonníka), avšak
zároveň uviedol, že premlčacou námietkou sa nezaoberal, keďže táto bola vznesená len všeobecne.

6. V zmysle § 149 a § 150 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany
sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov,
námietkyknávrhomprotistranynavykonaniedôkazovahmotnoprávnenámietky.Stranymajúpovinnosť
pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie

podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia. V zmysle
týchto ustanovení CSP je zrejmé zdôraznenie kontradiktórnosti procesného postavenia protistrán v
sporovom konaní. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové
tvrdenia, týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace
s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv.

sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP).

7. Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia sa tvrdením rozumie predovšetkým tvrdenie
účastníka o všetkých skutočnostiach významných pre rozhodnutie vo veci z hľadiska skutkovej podstaty
právnej normy, ktorá má byť vo veci aplikovaná, teda tvrdenie o tých skutočnostiach, ktorými účastník

realizuje svoju povinnosť tvrdenia. Námietku premlčania vznesenú účastníkom však za uplatnenie
skutočnosti považovať nemožno. Aj keď sa dlžník námietkou premlčania dovoláva právnej skutočnosti,
totiž uplynutia premlčacej doby, neuplatňuje samotnou vznesenou námietkou také skutočnosti, ktoré by
bolpovinnýuviesťvrámcisvojejpovinnostitvrdenia,aleuplatňujeibasvojeprávodovolaťsapremlčania.Právo dlžníka vzniesť námietku premlčania žiadny hmotnoprávny, ani procesný predpis nekoncentruje
do určitého štádia konania, pričom z povahy námietky premlčania danej hmotnoprávnou úpravou plynie,
že ju možno uplatniť kedykoľvek v priebehu konania až do právoplatnosti rozhodnutia o veci (teda aj v

rámci odvolacieho konania). Stručne povedané, pri vznesení námietky premlčania je to hmotné právo,
ktoré nedokazuje ten, kto námietku vznesie (on len uplatní svoje právo). Súd však sám musí posúdiť
dôvodnosť vznesenej námietky premlčania.

8. V tomto prípade primárne súd mal rozhodnúť o tom, či boli splnené podmienky pre vydanie

bezdôvodného obohatenia, pričom prejudiciálne posudzoval, či plnenie poskytnuté žalobcom
predstavujúce splnenie povinností z jednotlivých úverových zmlúv predstavovalo plnenie v zmysle
jednotlivých dojednaných podmienok zmluvy alebo sa jedná o plnenie poskytnuté nad rámec povinností
žalobcu, keď súd by posúdil jednotlivé zmluvy ako bezúročné a bez poplatkov a takto prijaté plnenie
žalovaným (z tohto dôvodu) predstavuje potom bezdôvodné obohatenie získané na úkor žalobcu.

9. Keďže súd prvej inštancie sa nezaoberal vznesenou námietkou premlčania, nebolo potom možné
posúdiť, či prípadné bezdôvodné obohatenie má žalovaný povinnosť vydať žalobcovi, prípadne v akej
výške, ak by plnenie alebo jeho časť bola premlčaná.

10. Z uvedených dôvodov preto neostalo odvolaciemu súdu iné, len rozsudok súdu prvej inštancie v

napadnutých výrokoch zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie o veci.

11. Navyše odvolací súd poukazuje na to, že v záhlaví označený žalovaný Provident Financial s.r.o. so
sídlom Bratislava, Mlynské nivy 49 ku dňu vydania rozsudku neexistoval (do 03. 04. 2018), avšak súd
s takýmto účastníkom konal, hoci už nemohol byť stranou sporu.

12. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle ust. § 396 ods. 3 CSP.

13. Toto rozhodnutie senátu Krajského súdu v Žiline bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného

uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).