Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 15. júl 2019

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoP/24/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6718206123
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6718206123.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a
sudkýň JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: L. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
A., pracovisko H., ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matka U. U., nar. XX. XX. XXXX, trvale
bytom V. XXXX/XX, H., otec Y. V., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom P. R. XXXX/X, H., o návrhu matky na
zvýšenie výživného pre maloleté dieťa, o odvolaní otca maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného
súdu Zvolen č. k. 16P/44/2018 - 19 zo dňa 08. 03. 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 16P/44/2018 - 19 zo dňa 08. 03. 2019 p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen, ako súd prvej inštancie, napadnutým rozsudkom uložil otcovi maloletej povinnosť
prispievať na výživu dieťaťa zvýšeným výživným v sume 180,- Eur, mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci
vopred k rukám matky, počnúc dňom 16. 11. 2018. Zameškané výživné vo výške 377,38 Eur za obdobie
od 16. 11. 2018 do 28. 02. 2019 uložil otcovi uhradiť v 10 mesačných splátkach vo výške
37,74 Eur spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou rozsudku pod stratou výhody splátok pri
nezaplatení čo i len jednej z nich. Týmto rozsudkom došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Zvolen
č. k. 5P/363/2015 - 37 zo dňa 09. 02. 2016 v časti týkajúcej sa výživného na maloletú L. V.. Súd prvej
inštancie po vykonaní dokazovania, skúmajúc zákonné dôvody pre zmenu rozhodnutia o výživnom v
zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dospel k záveru, že tieto dôvody boli preukázané, na strane maloletej
došlo k zmene pomerov v súvislosti s uplynutím doby 3 rokov od poslednej úpravy výživného, naviac
maloletá prestúpila z prvého stupňa základnej školy na druhý stupeň, čo v zmysle zaužívanej súdnej
praxe, platnej judikatúry a zákonnej úpravy súd považoval za podstatnú zmenu pomerov odôvodňujúcu
zmenu výšky výživného. Celkovú mesačnú sumu nákladov na maloletú súd určil sumou 327,- Eur,
ktorú účastníci nerozporovali. V prípade matky maloletej konštatoval súd tiež zmenu, keď pri poslednom
určovaní výživného bola nezamestnaná, v súčasnosti pracuje na dohodu s príjmom mesačne 400,- Eur.
K zmene príjmu došlo aj u otca, keď pri poslednom rozhodovaní deklaroval príjem (09. 02. 2016) vo
výške 1.000,- Eur, v súčasnej dobe mal súd preukázané, že za rok 2018 mu zamestnávateľ poukazoval
mesačne sumu priemerne 1.500,- Eur, z toho čistá mzda priemerne sumu 537,- Eur a diéty priemerne vo
výške 967,- Eur, ktoré súd započítal do majetkových pomerov otca, pretože pokrývajú jeho výdavky. Súd
ďalej poukázal na celkové pomery otca, jeho výdavky a jeho majetkové, sociálne a rodinné pomery, zistil
síce, že v prípade otca okrem zvýšeného príjmu došlo aj k vyšším výdavkom, avšak pokiaľ ide o zvýšené
výdavky s úvermi, upozornil na to, že tieto výdavky nemôžu mať prednosť pred splácaním výživného.
Vzhľadom na takto zistený skutkový stav dospel súd k záveru, že je dôvodný návrh matky na zvýšenie
výživného pre maloletú, a to o sumu 80,- Eur (spolu na sumu 180,- Eur), od podania návrhu 16. 11. 2018.

2. Od počiatku zvýšenia výživného do 28. 02. 2019 (s prihliadnutím na to, že v čase rozhodovania súdu
dňa 08. 03. 2019 nebolo ešte splatné výživné za mesiac marec) vyčíslil sumou 377,38 Eur a túto umožnil
otcovi platiť v splátkach po 37,74 Eur po dobu 10 mesiacov, pričom do výroku dal aj klauzulu o hrozbe
straty výhody splátok, pokiaľ otec nezaplatí riadne a včas čo i len jednu takto vyčíslenú splátku.

3. Proti rozsudku okresného súdu podal otec maloletej v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Ako
dôvod odvolania uviedol, že počas pojednávania pred súdom prvej inštancie sa cítil zmätený a pod
nátlakom, nevyjadril sa dostatočne tak, aby jeho súčasná situácia bola súdu aj ostatným prítomným
dostatočne jasná. Poukazuje na to, že jeho náklady spojené s výkonom práce nie sú len nákupy potravín
v hodnote 100,- Eur, ako je uvedené v spise, patrí tam aj stravovanie, preprava do práce a z práce,
amortizácia vozidla, oblečenie a obuv v celkovej hodnote 400,- Eur mesačne. Už pred pojednávaním
osobne zisťoval, ako sa zvýšili školské poplatky v súvislosti s tým, že dcéra prešla na druhý stupeň
základnej školy a od učiteľky dostal informáciu, že okrem jednorazových poplatkov sa tieto nezvýšili.
Poukazuje na to, že jeho súčasná rodina žije v byte, ktorý kúpil za hypotekárny úver a z ostatných úverov
žil a financoval rekonštrukciu tempom, aké mu bolo pri jeho práci a životných nákladov umožnené.
Uviedol tiež, že jeho náklady na úvery, ktoré neboli súdom uznané, sa v najbližšej dobe neznížia.
Súčasná rodina sa v budúcnosti čoskoro rozrastie o jedného člena, nakoľko s partnerkou E. L. čakajú
dieťa, voči ktorému bude mať vyživovaciu povinnosť. Ostatné príjmy a výdavky sú také, ako uvádza
súd. K tomu treba prirátať uvádzané pracovné náklady vo výške 400,- Eur, čiže mesačné výdavky
má spolu 1.787,- Eur. Jeho posledným príjmom bol príjem vo výške spolu 1.200,- Eur. Neraz je vo
finančnej tiesni. Namieta voči tomu, že by nemal záujem stretávať sa s dcérou L., tvrdí, že matka mu ju
nechce dať a vyhovára sa na chorobu maloletej. Poukazuje na to, že pokiaľ bolo dieťa u neho, nakúpil
jej oblečenie, obuv a mieni tak robiť aj v budúcnosti, nevyhýba sa opodstatneným úhradám nákladov
spojených s dcérou, ale navýšenie výživného na sumu 180,- Eur mesačne považuje za neopodstatnené.
Domnieva sa, že zvýšením výživného matka maloletej nesleduje len dobro maloletej, čaká však so
súčasným partnerom ďalšie dieťa, pričom spolu s partnerom býva v zariadenom a funkčnom byte. On si
svoje bývanie ešte len buduje, na čo musí vynakladať nemalé náklady. Navrhuje kompromis na určenie
výživného sumou 130,- Eur mesačne od termínu posledného rozhodnutia súdu bez povinnosti zaplatiť
zvýšené výživné spätne. Po rekonštrukcii bytu a ustálení svojej ekonomickej situácie v novej rodine
prisľúbil zaviesť pre maloletú sporenie a navrhne súdu striedavú starostlivosť. Zároveň sa ohradil voči
vyjadreniu o svojej partnerke E. L., keď sa v spise udáva podozrenie, že požíva alkoholické nápoje a iné
návykové látky. Toto nemá žiadny reálny podklad, nikto ju nepodrobil testovaniu na prítomnosť alkoholu
či iných omamných látok v dychu, krvi a moči a podozrenie označil za znevažovanie jej osoby a jeho
súčasnej rodiny.

4. Doložil do spisu kópiu lekárskej správy, týkajúcu sa jej tehotenstva, potvrdenie o zaplatení dane z
príjmov zo závislej činnosti, spolu s ročným zúčtovaním preddavkov na daň za zdaňovacie obdobie
roku 2017, kópiu žiadosti o rozviazanie pracovného pomeru dohodou zo dňa 17. 03. 2019 (ktorú otec
adresoval zamestnávateľovi N. s. r. o., F. R. XX, A., avšak bez akéhokoľvek komentára, čo týmto
dôkazom preukazuje a bez výsledku, akým spôsobom reagoval zamestnávateľ), výpis z osobného účtu
otca v L. L. a. s. za účtovné obdobie od 01. 02. 2019 do 28. 02. 2019, z ktorého je zrejmý počiatočný
stav účtu -222,86 Eur, vklady spolu 1.738,11 Eur a výbery spolu 1.815,21 Eur, takže konečný stav účtu
ku dňu 28. 02. 2019 bol -299,96 Eur, kópie výplatných pások za obdobie od septembra 2018 do februára
2019, potvrdenie Základnej školy, ulica I. Y. v H., podpísané riaditeľom školy Y.. R. J., o výške poplatkov
pre žiačku L. V. pre X. ročník s tým, že táto spolu predstavovala 295,80 Eur (školský klub, obedy, krúžky,
výlet, ZRŠ, ZRŠ pre ZUŠ, pracovné zošity, fotky).

5. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu odkázal na svoje dovtedajšie
vyjadrenia, zotrval na názore, že od roku 2016 došlo k zmene pomerov na stane ako maloletej, tak
aj otca a bolo v záujme maloletej zvýšenie výživného. Poukázal na snahu matky už na začiatku
pojednávania uzavrieť rodičovskú dohodu, s tým otec nesúhlasil. Žiadny nátlak počas pojednávania,
o ktorom sa zmienil otec v odvolaní, nespozorovali, každý účastník mal dostatočne dlhý čas na svoje
vyjadrenie, pojednávanie bolo vedené v pokojnom režime. Otec s návrhom matky nesúhlasil, počas
celého pojednávania nenavrhol žiadny kompromis. Rozsudok okresného súdu navrhol ako vecne
správny potvrdiť.

6. Matka maloletej v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca tiež predložila potvrdenie o školských
poplatkoch ako základnej školy (z 15. 05. 2019), v ktorom sa uvádza, že matka zaplatila za školský klub
detí 14,- Eur, za obedy 20,- Eur, ZRŠ 10,- Eur, pracovné zošity T. ročník 25,- Eur, fotky 13,80 Eur, školský
výlet 22,- Eur, zošity pre U. ročník 23,- Eur, a z potvrdenia A. G.V. L. L. v H., potvrdenie o tom, že matka
pravidelne platí poplatky - školné vo výške 8,- Eur mesačne, okrem toho zaplatila jednorazový poplatok
na ZRŠ 15,- Eur a poplatok za školský výlet pre maloletú 105,- Eur s tým, že maloletá je žiačkou N.-
H. I. A. G.V..

7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku v spojení s § 34
Civilného sporového poriadku), preskúmal vec v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení § 65 a § 67 CMP,
pretože ide o konanie vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa, ktoré možno začať aj bez návrhu a v
ktorom odvolací súd nie je viazaný ani rozsahom odvolania ani odvolacími dôvodmi, a to bez nariadenia
pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 2 ods. 1 CMP, napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, po
oboznámení sa s odvolacími dôvodmi dospel k záveru, že odvolacie námietky otca maloletej nie sú
dôvodné a spôsobilé privodiť zmenu ani zrušenie napadnutého rozsudku, stotožnil sa so skutkovými a
právnymi závermi súdu prvej inštancie.

9. Odvolací súd považoval za správne závery súdu prvej inštancie vychádzajúce z uplatnenia § 62 ods.
1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a ust. § 121 zákona
č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku.

10. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie správne zaoberal otázkou, či došlo k zmene pomerov a
ňou odôvodnenej možnosti zmeniť rozhodnutie o výživnom. Zmena pomerov pritom musí mať charakter
podstatnej zmeny okolností rozhodujúcich pre určenie výživného. Pre záver o existencii takejto dohody
je potrebné zistiť kritériá rozhodujúce pre určenie výživného, a to ako v čase pôvodného rozhodovania,
tak aj v čase rozhodovania o zmene a porovnanie týchto kritérií, ich komplexné zhodnotenie, a následne
ustálenie, či tieto odôvodňujú záver o zmene pomerov, v akom smere, v akom rozsahu a od ktorého času.

11. Súd prvej inštancie po vyhodnotení dokazovania dospel k záveru, že došlo k zmene pomerov na
strane všetkých účastníkov, a to na strane maloletej, tak ako to odôvodnil súd prvej inštancie v odseku 23
napadnutého rozsudku, konkrétne vzhľadom na ubehnutie doby 3 rokov od poslednej úpravy výživného
a v dôsledku toho zvýšených potrieb maloletej aj v súvislosti s prechodom na vyšší stupeň základnej
školy, pričom správne poukázal súd prvej inštancie aj na takzvanú valorizačnú klauzulu podľa § 78
ods. 3 Zákona o rodine, podľa ktorej sa pri zmene pomerov vždy prihliadne aj na vývoj životných
nákladov. Ďalej rovnako správne hodnotil pomery na strane matky maloletej s tým, že zmenu pomerov
konštatoval aj na tejto strane, pre rozhodnutie o povinnosť zvýšiť výživné povinnému rodičovi - otcovi
bolo dôležité zistenie pomerov v čase doposiaľ posledného určovania výživného (09. 02. 2016), ako
aj pomery v čase rozhodovania súdom prvej inštancie. Správne v tomto smere vyhodnotil dôkaznú
situáciu súd prvej inštancie tak, že konštatoval preukázanú zmenu pomerov na strane povinného otca,
a to takú, že došlo k zvýšeniu príjmu na strane otca, zároveň zohľadnil aj celkovú životnú úroveň otca,
poukázal na jeho výdavky s tým, že vysvetlil, ktoré výdavky neuznal za také, ktoré by mohli byť dôvodom
pre neprihliadnutie na potrebu zvýšených nárokov maloletého dieťaťa. V tomto prípade to je najmä
úver, resp. úvery povinného rodiča, ktoré nemôžu mať prednosť pred základnou zákonnou povinnosťou
rodiča, pretože v zmysle ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine má výživné prednosť pred inými výdavkami
rodičov. Správne súd poukázal na zistenú skutočnosť, že okrem splácania hypotéky vo výške 202,-
Eur mesačne spláca otec aj ďalšie tri spotrebné úvery po celkovej výške 486,- Eur mesačne s tým,
že nepreukázal nutnosť brať na seba takéto finančné záväzky a s nimi spojené riziká. Vyvodil správny
záver, že takéto rozhodnutie na strane otca nemôže byť posudzované na ťarchu maloletého dieťaťa.
Pokiaľ v odvolaní otec maloletej tvrdí, že pod tlakom z pojednávania sa nevyjadril dostatočne a doplnil,
že má vyššie výdavky v súvislosti s výkonom práce a svoje výdavky vyčíslil sumou 1.787,- Eur s tým,
že naposledy mal príjem 1.200,- Eur, takže je vo finančnej tiesni, odvolací súd uvádza, že z uvedeného
a preukázaného príjmu 1.500,- Eur mesačne (keď aj z predložených výplatných pások vyplýva táto
suma, až na jeden mesiac december 2018 - 1.290,- Eur) treba dospieť k záveru, že je v možnostiach a
schopnostiach otca plniť maloletej dcére výživné sumou 180,- Eur mesačne. K tvrdeniu otca v odvolaní,
že jeho výdavky v súvislosti s výkonom práce sú o 400,- Eur viac, ako uvádzal, musí odvolací súd

upozorniť, že toto svoje tvrdenie ničím nepreukázal, avšak aj pokiaľ by mal výdavky vyššie ako uviedol
v rámci prvoinštančného konania, aj tak vzhľadom na dosahovaný príjem je výživné v rozsahu 180,- Eur
primerané jeho príjmom, možnostiam a schopnostiam. Správne v tomto smere súd prvej inštancie dospel
k záveru, že v možnostiach a schopnostiach povinného rodiča - otca je prispievať na výživu maloletej
dcéry sumou 180,- Eur mesačne, ktorá na druhej strane zodpovedá jej odôvodneným potrebám.

12. Pokiaľ otec v odvolaní poukazuje na skutočnosť, že sa mu má v najbližšej krátkej dobe narodiť ďalšie
dieťa, teda že mu pribudne ďalšia vyživovacia povinnosť, odvolací súd upozorňuje, že súd rozhoduje
podľa stavu v čase vyhlásenia rozsudku. To znamená, že rozhodujúcim stavom je čas vyhlásenia
rozsudku, teda, že pre vecnú správnosť rozsudku je určujúci stav, ktorý objektívne existuje v čase, kedy
je rozsudok vyhlásený, prípadné zmeny stavu, ktoré nastanú až v budúcnosti, nemôžu byť brané do
úvahy. Do úvahy preto nemohol súd brať skutočnosť, ktorá ešte neexistuje.

13. Odvolací súd prízvukuje, že súdy pri rozhodovaní vo veciach starostlivosti o maloleté dieťa, akým je
aj rozhodovanie o výživnom, nehodnotí dôkazy a nerozhoduje v prospech či neprospech toho-ktorého
rodiča, zásadne rozhoduje v najlepšom záujme dieťaťa. Odvolací súd dáva do pozornosti, že v súdnej
praxi je bežná a dosť zaužívaná deľba príjmu povinného rodiča na tretiny, kde dve tretiny príjmu majú
pokrývať náklady na život povinného rodiča a jedna tretina je určená na výživu dieťaťa, takže aj z tohto
pohľadu je určené výživné primerané.

14. S odkazom na uvedené odvolací súd potvrdil ako vecne správny rozsudok súdu prvej inštancie
podľa § 387 ods. 1 CSP, pričom sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením a na toto v
podrobnostiach odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Za zásadné v danej veci konštatuje správne zistenie, že
došlo k zmene pomerov, ako na strane maloletého dieťaťa, tak aj na strane povinného rodiča - otca
a súdom prvej inštancie určené výživné vo výške 180,- Eur mesačne zohľadňujú daný prípad, teda
zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa a možnostiam a schopnostiam otca.

15. Vzhľadom na potvrdenie rozsudku v časti určeného zvýšeného výživného potvrdil odvolací súd ako
správny aj výrok o zameškanom (zročnom) výživnom za určené obdobie.

16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP a § 52
CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

17. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 15. 10. 2019. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.