Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. október 2014

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 7C/62/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412213249
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Lukáč

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2014:6412213249.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom na pojednávaní konanom dňa 13.10.2014 pred samosudcom JUDr.

Petrom Lukáčom v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova ulica 25,
Bratislava, IČO : 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava,
IČO : 36 864 421, proti odporcovi Slovenská republika, zastúpeným Ministerstvo spravodlivosti SR, so
sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súdnávrhnavrhovateľanaúhradumajetkovejškodyvovýške175€,nemajetkovejujmyvovýške221,28
€ z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojim návrhom doručeným Okresnému súdu v Žiari nad Hronom dňa 27.09.2012
domáhal voči odporcovi náhrady majetkovej škody a náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá tomuto mala
vzniknúť nesprávnym úradným postupom Žiar nad Hronom, ako Exekučného súdu, nakoľko podľa
návrhu navrhovateľa Exekučný súd nerozhodol žiadosti o zmene exekútora v zákonom stanovenej
lehote.

Navrhovateľ svoj návrh zdôvodnil skutočnosťou, že na Okresný súd v Žiari nad Hronom podal návrh

na zmenu súdneho exekútora, pričom legitímne očakával, že súd mu poskytne súdnu ochranu a v
zákonom stanovenej lehote rozhodne o zmene exekútora. V exekučnom konaní je pritom povinnosť
súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu exekútora, v lehote 30 dní odo dňa doručenia tohto
návrhu. Navrhovateľ v návrhu konštatoval, že vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti,
nevyžadovala takú spoluprácu účastníkov konania, ktorá by mohla mať podstatný vplyv na posúdenie
a rozhodnutie súdu. Zároveň konštatoval, že navrhovateľovi bolo doručené uznesenie o zmene
súdneho exekútora po uplynutí lehoty viac ako 131 dní, čo bolo v príkrom rozpore so zákonom

stanovenou lehotou. Navrhovateľ konštatoval skutočnosť, že toto obdobie musel prekrývať svojou
aktivitou, cielenou na udržanie bonity pohľadávky, jej zabezpečenia usmerňovaním exekútora a ďalších
účastných orgánov, čo predpokladalo aktívnu systémovú správu pohľadávok navrhovateľa. Majetkovú
škodu vyčíslil vynaložením finančných prostriedkov v období od podania návrhu na zmenu exekútora do
rozhodnutia súdu o zmene exekútora, ktoré vynaložil v súvislosti s pracovnými výkonmi zamestnancov
pomocou informačného systému, na udržanie a správu informačného systému, administráciu listín a
komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom, ako i publikačnými výdajmi spojenými s urgenciami na

poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním, kontrolou stavu konania, pričom celkovú
majetkovú škodu vyčíslil sumou 175 €. Ďalej konštatoval, že uplatnenie rozhodnutia o samotnej
majetkovej škode nie je v danom prípade dostačujúce, pretože samotné konštatovanie porušenie právana rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

Navrhovateľ zároveň v návrhu vzniesol námietku zaujatosti Okresnému súdu Žiar nad Hronom a jeho
sudcov, súd preto predložil spis na rozhodnutie o námietke zaujatosti nadriadenému Krajskému súdu
Banská Bystrica, ktorý Uznesením č. k. 24NcC 251/2012 zo dňa 11.10.2012 rozhodol o vznesenej
námietke zaujatosti.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení doručenom Okresnému súdu v Žiari nad Hronom dňa
17.04.2014 zaujal stanovisko k podanému návrhu. Poukázal na zmätočnosť podania návrhu na začatie
konania, pričom navrhovateľ prenášal celú dôkaznú povinnosť na súd, napriek tomu, že dôkazné
bremeno by mal znášať sám. Odporca vo svojom písomnom vyjadrení vytkol návrhu, že nie je zrejmý
ani titul nároku na náhradu škody, pretože sa namieta nezákonné konanie v podobe nerozhodnutia
o návrhu na zmenu súdneho exekútora, namieta nesprávny úradný postup v podobe prieťahov, ďalej

uvádza aj rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, čo sa dá
vysvetliť ako namietanie nezákonného rozhodnutia. Odporca konštatoval, že nie je teda zrejmé, či
uplatňuje nárok z titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodov prieťahov, z dôvodu rozhodnutia
o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia alebo z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej
lehote. Konštatoval ďalej okolnosť, že v súdenom prípade všeobecný súd v konaní o náhrade

škody nie je oprávnený posudzovať eventuálne prieťahy v konaní súdu, pretože túto právomoc má
eventuálne predseda príslušného Exekučného súdu v rámci inštitútu sťažnosti alebo Ústavný súd SR,
v ktorom smere navrhovateľ dôkazné prostriedky neprodukoval. Namietol okolnosť, že ani samotné
konštatovanie porušenia zákonom stanovenej lehoty samo o sebe neodôvodňuje nesprávny úradný
postup Exekučného súdu. Zároveň namietol skutočnosť, že samotný návrh bol podaný na Okresný súd

v Žiari nad Hronom predčasne, nakoľko odporcovi neuplynula zákonom stanovená 6 mesačná lehota,
stanovená Zákonom č. 514/2003 Zb. na eventuálne predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody,
ktoré nároky uplatnil u odporcu navrhovateľ podaním zo dňa 27.09.2012. K otázke vyčíslenia škody ďalej
odporca poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ nepreukázal existenciu škody a nároky, ktoré si
uplatňuje je možné považovať čisto za hypotetické. Namietol okolnosť, že v návrhu navrhovateľ

neuvádza, či predmetné vecné náklady prestavujú skutočnú škodu alebo ušlý zisk. Zároveň namietol
okolnosť, že navrhovateľ na preukázanie vzniku škody neprodukuje žiadne dôkazy preukazujúce
škodu pri každej individuálnej pohľadávke. Zároveň konštatoval, že navrhovateľ vzhľadom na predmet
svojej podnikateľskej činnosti využíva informačný systém pre evidenciu všetkých svojich existujúcich
pohľadávok, nie len tých, ktoré boli predmetom exekučného konania v prejednávanej veci. Zároveň

konštatoval, že nie je možné opomenúť ani povahu a predmet v konaní, v ktorých malo k nesprávnemu
úradnému postupu dôjsť a to s prihliadnutím na podnikateľskú činnosť navrhovateľa, kde tento je
vnímaný verejnosťou negatívne a jeho zmluvné vzťahy zakotvujú takmer vo všetkých prípadoch
neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré zneužívajú slabé finančné a právne vedomie nízko príjmových
osôb. Z dôvodu nesplnenia základných zákonných podmienok pre priznanie náhrady škody a

nemajetkovej ujmy žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť.

Okresný súd v Žiari nad Hronom vo veci nariadil termín pojednávania na deň 13.10.2014. Odporca sa na
termínpojednávaniaospravedlnil,súhlasilsrozhodnutímvmeritevecivjehoneprítomnosti.Navrhovateľ
sa na termín pojednávania neospravedlnil, doručenie na termín pojednávania mal riadne vykázané.

K nariadenému termínu pojednávania navrhovateľ nedoručil súdu do termínu pojednávania žiadne
písomné vyjadrenie. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ sa riadnym spôsobom neospravedlnil s
postupom podľa § 119 OSP súd vo veci konal a meritórne rozhodol s použitím § 101 ods. 2 OSP.

Súd vo veci vykonal dokazovanie v zmysle návrhu, preukázanými listinnými dôkazmi a oboznámením sa

s pripojeným písomným dôkazným materiálom Exekučným spisom Exekučného súdu Žiar nad Hronom
11Er 242/2004, úradnými záznamami, písomnými vyjadreniami účastníkov konania, individuálnym
zisteniami súdu, na základe čoho zistil skutkový stav.

VexekučnejvecivedenejOkresnýmsúdomvŽiarinadHronompodčíslomkonania11Er242/2004podal

navrhovateľ ako oprávnený žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom exekučným
titulom bola Notárska zápisnica pod číslom A. XXXX//XXXX, Nz XXXXX/XXXX dňa 08.03.2004. Okresný
súd v Žiari nad Hronom vydal dňa 12.03.2004 poverenie na vykonanie exekúcie, pričom úkonmi poveril
exekútora U. O.. Navrhovateľ ako oprávnený podal dňa 12.02.2007 na Okresný súd v Žiari nad Hronomnávrh na zmenu exekútora. Okresný súd v Žiari nad Hronom písomným podaním zo dňa 20.03.2007
vyzval pôvodného exekútora na vrátenie spisového materiálu a zároveň vyčíslenie trov doterajšieho
exekučného konania. Uznesením č. k. 11Er 242/2004-17 zo dňa 24.04.2007 súd vyhovel návrhu

oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Navrhovateľ ako oprávnený v exekučnom konaní podal
opätovne dňa 02.11.2009 návrh na zmenu súdneho exekútora. Okresný súd v Žiari nad Hronom ako
Exekučný súd opätovne výzvou zo dňa 23.11.2009 vyzval pôvodného ustanoveného súdneho exekútora
na vrátenie spisového materiálu a vyúčtovanie trov konania. O opakovanom návrhu na zmenu exekútora
oprávneného súd v ďalšom nerozhodoval, nakoľko Uznesením 11Er 242/2004 zo dňa 08.03.2010

vyhlásil exekúciu za neprípustnú. Rozhodnutie nadobudlo v spojitosti s Rozhodnutím Krajského súdu
Banská Bystrica právoplatnosť dňa 09.08.2010. Následne Uznesením č. k. 11Er 242/2004 zodňa
15.11.2010 Exekučný súd exekúciu zastavil. Rozhodnutie v spojitosti s Rozhodnutím Krajského súdu
Banská Bystrica nadobudlo právoplatnosť dňa 12.04.2011.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) Zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2012, štát zodpovedá za

podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci okrem
tretej časti tohto zákona pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ Zákona č. 514/2003 Zb., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1 konalo v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR, ak škoda vznikla v

občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z. z. v platnom znení do 31.12.2012, štát zodpovedá za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie
povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote.

Nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z. z. v znení platnom od 31.12.2012, právo na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 16 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z. z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Zb., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Zb., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo

nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Vychádzajúc zo skutkových zistení v prejednávanej veci a citovaných ustanovení zákona, považoval súd
návrh navrhovateľa vo všetkých jeho nárokoch za nedôvodný. Navrhovateľ sa v predmetnom konaní

domáha náhrady škody a nemajetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho úradného postupu Exekučného
Okresného súdu Žiar nad Hronom, v konaní 11Er 242/2004 Zb. Čo sa týka námietok odporcu, pokiaľ ide
o odporcom namietané nedostatky návrhu, súd konštatuje, že návrh v danom prípade napĺňa v plnom
rozsahu dikciu zákona ustanovenú v § 79 ods. 1 OSP a má všetky náležitosti návrhu na začatie konania.
Súdpretoonávrhukonalavmeritevecirozhodol.Čosatýkaďalšejnámietkyzostranyodporcuohľadom

předčasného predloženia návrhu na náhradu škody, resp. nemajetkovej ujmy, súd
konštatuje, že i keď návrh bol doručený Okresnému súdu v Žiari nad Hronom pred uplynutím zákonom
stanovenej 6-mesačnej lehoty, v čase konania o nároku uplatnenom návrhom zo dňa 27.09.2012
zákonom stanovená lehota uplynula, vecne príslušné Ministerstvo spravodlivosti neuspokojilo nárok
uplatnený návrhom na predbežné prerokovanie škody, súd teda nevidel procesnú prekážku, aby vo veci

konal a meritórne rozhodol.

Podľa platnej právnej úpravy v čase tvrdeného nesprávneho úradného postupu súdu a vzniku škody
sa za nesprávny úradný postup považovalo porušenie povinnosti orgánov verejnej moci urobiť úkonalebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických a právnických osôb. Vo všeobecnosti v zmysle Zákona č. 514/2003 Zb. musia byť

pre naplnenie zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci
splnené všeobecné podmienky a to nezákonné rozhodnutie vo veci, resp. nesprávny úradný postup,
vznikškodyapríčinnásúvislosťmedzitýmitokogentnestanovenýmiatribútmi.Navrhovateľpodľanázoru
súdu nepreukázal splnenie všetkých zákonných predpokladov zodpovednostného právneho vzťahu
a pozitívneho riešenia uplatnených nárokov. V predmetnej veci vidí navrhovateľ nesprávny úradný

postup Okresného súdu Žiar nad Hronom v tom, že o žiadosti súdneho exekútora rozhodol oneskorene
v rozpore so zákonom stanovenou lehotou. V predmetnom konaní, tak ako je uvádzané v bližšom
zdôvodnení je však preukázané, že súd o opakovanom návrhu na zmenu súdneho exekútora vo veci
11Er 242/2004 nerozhodoval vôbec a to z dôvodu okolnosti, že po vyhlásení exekúcie za neprípustnú,
súd exekučné konanie zastavil. Otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, nie je kompetentný v rámci tohto konania posúdiť

Okresný súd Žiar nad Hronom, ale vecne príslušný na konštatovanie týchto skutočností je len Ústavný
súd SR, resp. predseda príslušného Exekučného súdu na základe inštitútu sťažnosti. Navrhovateľ, ako
vyplynulo z prevedeného dokazovania takýto nárok neuplatnil ústavnou sťažnosťou, ale ani sťažnosťou
adresovanou predsedovi príslušného exekučného súdu. Súdne a tým i exekučné konanie nie je
kompetentný preskúmať súd v konaní o náhradu škody v zmysle Zákona č. 514/2003 Zb.. V prípade, že

by tomu tak bolo, výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom
istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Pokiaľ by súd
konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov,
znamenalo by to ad absurdum, keďže všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných
súdov, pričom uvedené by mohli smerovať aj k porušeniu inštančného princípu. Vecne príslušné pre

rozhodovanie sporov o náhradu škody sú v prvej inštancii zásadne Okresné súdy. Avšak súdy, ktoré
mohli porušiť právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov by mohli byť i súdy vyššieho stupňa
a to Krajské, resp. Najvyšší súd SR. V prípade, ak by sa zbytočných prieťahov dopustil napríklad NS
SR, poškodený subjekt by sa mal obrátiť na Okresný súd, aby konštatoval, že jeho nadriadený orgán
sa dopustil zbytočných prieťahov. Postup súdu vyššieho stupňa by bol v tomto prípade preskúmavaný

súdom nižšieho stupňa, čo je zjavne absurdné a len potvrdzuje skutočnosť, že konštatovať eventuálny
prieťah v konaní, porušenie zákonom stanovenej lehoty je v danom prípade oprávnený len Ústavný
súd SR, resp. predseda príslušného súdu na základe inštitútu uplatnenej sťažnosti. Uvedené uvádza
aj dôvodová správa k Novele Zákona č. 514/2003 Zb. vykonávaná Zákonom č. 412/2012 Zb.. I keď
súd v predmetnom konaní vzhľadom na tvrdený okamih spôsobenia škody, postupuje podľa znenia

zákona účinného do 31.12.2012. Zastáva právny názor, že v zmysle § 9 ods. 1citovaného zákona je
dôležité pri skúmaní existencie nesprávneho úradného postupu a porušenia povinnosti urobiť určitý úkon
v stanovenej lehote, pri skúmaní nečinnosti orgánu verejnej moci a skúmaní zbytočných prieťahov v
konaní alebo iného zásahu, vychádzať z hore uvedených záverov, nakoľko i samotná súdna prax v tejto
oblasti vyvolala potrebu uviesť výslovne do právnej úpravy možnosť vychádzať v týchto konaniach o

náhradu škody len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy v konaní, prípadne žiadosti o prešetrenie
vybavenia sťažnosti na prieťahy v konaní, právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom
konaní v tomto smere, resp. právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa
rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného
rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti. I keď predmetom konania o nároku navrhovateľa

je skúmanie nesprávneho úradného postupu súdu a tým vzniknutá majetková škoda alebo nemajetková
ujma, súd považuje za správne poukázať na rozhodnutie Ústavného súdu SR, nakoľko v konaniach pred
týmto orgánom, kde sa posudzuje eventuálne posúdenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov, sa v podstate skúmajú a vyhodnocujú aj iné okolnosti, ako je zákonom stanovená lehota na
rozhodnutie, ako napríklad úkony súdu vykonané v exekučním konaní, úkony a súčinnosť účastníka

konania, zložitosť veci a podobne. Preto súd poukazuje v tomto smere na Rozhodnutie Ústavného
súdu SR vo veci IÚS 16/02, kde sa okrem iného konštatuje, že pri posúdení, či došlo alebo nedošlo k
porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, Ústavný súd prihliada síce na lehoty,
ktoré sú uvedené v ústave alebo v zákone alebo ich nedodržanie samo o sebe nepovažuje automaticky
za porušenie uvedeného základného práva, pretože v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti

prebiehajúceho konania.

Z prevedeného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľ nedisponuje a neprodukuje žiadny
dôkaznýprostriedokohľadomskutočnosti,žebyvecnepríslušnýorgánrozhodoloeventuálnomprieťahuv exekučnom konaní 11Er 242/2004. Z Takéhoto pohľadu absentuje základný predpoklad úspešného
uplatnenia nároku na náhradu škody, resp. nemajetkovej ujmy a to nesprávny úradný postup súdu bol
daný, navrhovateľ vôbec nepreukázal vznik škody alebo nemajetkovej ujmy priamo vyvolanej týmto

nesprávnym úradným postupom.

Je nutné konštatovať, že o opakovanom návrhu na zmenu exekútora Exekučný súd v konaní 11Er
242/2004 nerozhodoval z dôvodu okolnosti, že exekúciu vyhlásil v danom prípade za neprípustnú a
následne exekučné konanie zastavil. Obe rozhodnutia boli potvrdené Krajským súdom Banská Bystrica.

Paradoxne sa takto javí teda, že v prípade, že by v exekučnom konaní bola vymožená pohľadávka
uplatnená samotným nárokom, žiadosťou o udelenie poverenia, na strane oprávneného, v tomto prípade
navrhovateľa, by došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia, čo by vyvolalo ďalší súdny spor.

Podľa § 44 ods. 7 Exekučného poriadku v znení Zákona č. 341/2005 Zb. s účinnosťou od 01.09.2005,
oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez udania dôvodu podať na príslušný

Okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia
návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Nakoľkosúdmalvdanomkonanípreukázané,ženavrhovateľneuniesoldôkaznébremeno,nepreukázal
súdu existenciu kogentne stanovených predpokladov pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody,

resp. nemajetkovú ujmu a to predovšetkým nesprávny úradný postup. V neposlednej miere ani vznik
škody, ktorej vyčíslenie je možné považovať za čisto hypotetické a ani príčinnú súvislosť medzi týmito
dvoma atribútmi, súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol s použitím § 142 ods. 1 OSP, pričom úspešnému účastníkovi konania

trovy nevznikli, súd preto rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici a to v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach(§42ods.3)uviesť,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,včom

sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie
proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v
konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§
205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.

Ak povinný dobrovoľne nesplní či mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Z.č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti),
ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.