Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. december 2017

Súd: Okresný súd Považská Bystrica
Spisová značka: 3Pc/18/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3717205469
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Kysucká

ECLI: ECLI:SK:OSPB:2017:3717205469.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Považská Bystrica sudkyňou Mgr. Silviou Kysuckou, v spore žalobcu Y. A., nar. XX. XX.

XXXX, bytom M., Š. XXX, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Jaroslav Čibenka, s.r.o.,
F. Urbánka 797/14, Púchov, IČO: 47254181, proti žalovanému X. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom
C. XX, M., právne zastúpeného JUDr. Janou Ježíkovou, advokátkou, Nám. A. Hlinku 29/34, Považská
Bystrica, o zaplatenie 2.340,- eur, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.340,- eur, ktorú sumu je povinný žalovaný splácať
žalobcovi v pravidelných mesačných splátkach po 100,- eur vždy k poslednému dňu v mesiaci, pričom
prvásplátkajesplatnávmesiacinasledujúcompomesiaci,vktoromrozsudoknadobudneprávoplatnosť.

Náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na súd žalobu, ktorou sa domáha vrátenia spotrebovaného výživného od žalovaného
od 04.01.2016 v celkovej výške 2.340,- eur. V žalobe uviedol, že na základe rozsudku tunajšieho súdu,
č. k. 10P/75/2011-13 zo dňa 29.11.2011, ktorým bola schválená dohoda žalobcu a matky žalovaného, sa
zaviazal k povinnosti prispievať na výživu vtedy ešte maloletého žalovaného sumou 130,- eur mesačne.
Dôvodil, že plnoletý syn bol zamestnaný na trvalý pracovný pomer u zamestnávateľa V. O., O..U..L..,
M., preukázal svoju schopnosť sám sa živiť počnúc dňom 04.01.2016, v dôsledku čoho zanikol právny

dôvod na poberanie výživného. Poukázal na ustanovenia § 62 ods. 1 , 78 ods. 2 zákona o rodine,
ako i uznesenie Ústavného súdu Českej republiky III. ÚS 1153/2010 zo dňa 30.06.2010. V prípade,
ak súd rozhodne o zrušení výživného spätne, má plnoleté dieťa povinnosť vrátiť rodičovi výživné
ním zaplatené od dátumu spätného zrušenia výživného. K žalobe pripojil rozsudok Okresného súdu
Považská Bystrica, č. k. 10P/75/2011-13 zo dňa 29.11.2011. Následne v priebehu konania predložil
výpis z internetbankingu o pohyboch na účte žalobcu za obdobie 11.01.2016 - 15.06.2017.

2. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu vo vyjadrení k žalobe zo dňa 04.11.2017 uviedol, že
žiada žalobu zamietnuť. Žalobca sa na pojednávaní o zrušenie výživného vyjadril, že mu nejde o
peniaze, ale žiada rešpekt a úctu svojho syna. Žalovaný nepodával odvolanie voči rozhodnutiu o zrušení
výživného, nakoľko nechcel vyhrocovať situáciu medzi ním a žalobcom, nemal záujem sa hádať s
vlastným otcom na súde, keďže z pojednávania, ktorého sa zúčastnili vyplynulo, že nejde ani tak o spor o
peniaze ako o osobný vzťah medzi nimi, ktorý si obaja predstavovali inak. V konaní o zrušenie výživného
navrhoval uzavretie dohody, v zmysle ktorej malo byť výživné zrušené od 01.03.2017. Prostriedky,

ktoré žiada žalobca vrátiť, spotreboval žalovaný na zabezpečenie základných potrieb v čase, kedy nebol
schopný sám sa živiť, resp. jeho príjem ako brigádnika pokrýval len nevyhnutné výdavky, kedy sa snažil
nezaťažovať svoju matku pokrytím mimoškolských aktivít a vreckového. Všetku základnú starostlivosť
o žalovaného zabezpečovala jeho matka. Výživné 130,- eur bolo určené v čase, keď žalovaný bol ešteštudentom strednej školy a sám si ako plnoletý nepodal návrh na zvýšenie výživného, pretože už v
tom čase neboli vzťahy medzi ním a žalobcom veľmi dobré. Žalovaný mal záujem študovať, tento
zámer mu nevyšiel a to aj preto, že žalobca ho v rozhodnutí študovať nepodporoval, ale opakovane

mu tvrdil, že sa má zamestnať a postarať sa o seba. Žalobca nepoprel, že mal záujem podieľať sa
na platení výživného aj naďalej ako príspevok svojmu synovi počas obdobia, kedy sa zastabilizuje a
nájde si zamestnanie, ubytovanie... Požiadavka na vrátenie výživného od vlastného syna za obdobie
viac ako 2 rokov sa javí byť v rozpore s dobrými mravmi, pretože žalovaný sa nesprával spôsobom,
pre ktorý by jeho otec nemal byť na neho hrdý, naopak, napriek tomu, že sa mu nepodarilo študovať

na vysokej škole, zamestnal sa, pracuje, stará sa o seba, platí si úver, ktorý si vzal na zabezpečenie
bývania a motorového vozidla, je z neho slušný a riadne vychovaný človek, na ktorého by mal byť otec
hrdý. Ak by súd žalobe vyhovel, žalovaný by sa dostal do nepriaznivej životnej situácie , kedy by musel
vrátiť plnenie, ktoré bolo dobromyseľne spotrebované na jeho výživu. Žalobca mohol podať žalobu skôr
alebo mu výživné neposkytovať a nie spätne žiadať tak vysokú sumu. Žalovaný uviedol, že by sa dostal
do finančných problémov a musel by sa úverovo zaťažiť, aby vrátil žalobcovi žiadané plnenie. Preto sa

požiadavka vrátiť výživné javí ako v rozpore s dobrými mravmi, keďže žalobca prispieval na základe
súdneho rozhodnutia a bolo v jeho moci vyvolať zmenu podanou žalobou, resp. prestať poskytovať
plnenie ak dospel k presvedčeniu, že žalovaný ako jeho syn nie je odkázaný výživou na jeho pomoc,
napriek tomu, že to bola jediná jeho rodičovská rola, ktorú mohol svojmu synovi poskytnúť.

3. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v písomnom podaní zo dňa 22.11.2017 uviedol, že
žalovaný bol schopný od 04.01.2016 riadne sa zamestnať a sám sa živiť a jeho štúdium bolo účelové,
čo potvrdzuje aj tunajší súd v rozsudku v konaní sp. zn. 3Pc/7/2017, pričom z daného rozsudku citoval.
Na margo argumentácie žalovaného, že nárok žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi žalovaný uviedol,
že v rozpore s dobrými mravmi sa javí práve možnosť, že by žalobca od žalovaného spotrebované

výživné späť nežiadal po tom, ako sa k nemu žalovaný správal a ako si účelovo predlžoval štúdium len
aby mohol ďalej poberať výživné. Ak si žalovaný mohol zobrať úver, musel mať riadny príjem a nie len
peniaze na pokrytie nevyhnutných výdavkov. Aj naďalej trval na žalobe.

4. Žalobca na pojednávaní zotrval na svojej žalobe, pričom bol ochotný akceptovať možnosť, že by súd

povolil žalovanému splácať sumu 2.340,- eur v splátkach po 130,- eur mesačne.

5. Žalovaný na pojednávaní žiadal žalobu zamietnuť, zotrval na písomných podaniach vo veci s tým,
že v prípade, ak by súd priznal žalobcovi nejakú čiastku, požiadal o možnosť danú čiastku splácať v
splátkach po 100,- eur mesačne. Za účelom preukázania svojich osobných, majetkových a zárobkových

pomerov predložil potvrdenie o príjme zo dňa 04.12.2017 a žiadal z rozsudku tunajšieho súdu, č. k.
3Pc/7/2017-48 zo dňa 25.07.2017 prečítať body 19. - 21. odôvodnenia. Ďalej uviedol, že býva u matky,
ktorej prispieva 200,- eur mesačne, spláca úver vo výške 188,- eur mesačne; nemá žiadne vyživovacie
povinnosti a okrem auta nemá iný majetok väčšej hodnoty. O trovách konania žiadal rozhodnúť podľa
§ 257 CSP.

6. Súd vykonal dokazovanie v rozsahu navrhnutom stranami sporu, pričom vychádzal i zo zhodných
skutkových tvrdení, a zistil nasledovný skutkový stav:

7. Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica, č. k. 3Pc/7/2017-48 zo dňa 25.07.2017 súd zrušil

vyživovaciu povinnosť žalobcu (otca) k žalovanému (plnoletému synovi), ku ktorej sa žalobca zaviazal
rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica, č. k. 10P/75/2011-13 zo dňa 29.11.2011, a to od
04.01.2016.

8. Z odôvodnenia rozsudku č. k. 3Pc/7/2017-48 zo dňa 25.07.2017 (body 20. - 21. odôvodnenia)

vyplýva, že matka žalovaného pracuje už 10 rokov v V., jej príjem je okolo 600,- až 700,- eur mesačne.
Spolu s ňou býva žalovaný v rodinnom dome jeho starých rodičov, náklady na bývanie sú okolo 400,-
eur s tým, že matka prispievala starým rodičom 200,- eur. Jeho matka iné vyživovacie povinnosti okrem
neho nemá. Ani on nemám žiadnu vyživovaciu povinnosť. Dňa 20. 06. 2017 si kúpil osobný automobil
zn. Ford Mondeo za 5.500,- eur, na čo si zobral úver. Keď pracoval v V., zarábal v priemere 700,- eur

mesačne, následne sa zamestnal na 1 mesiac 7/2017 v spoločnosti J. B. U., O..U..L.., nakoľko od 01.
08. 2017 sa mal znova zamestnať v V., kde mal pracovať za obdobný plat.9. Z potvrdenia o výške príjmu zamestnanca zo dňa 04.12.2017 mal súd za preukázané, že priemerný
čistý mesačný príjem žalovaného je za obdobie 8/2017 - 10/2017 vo výške 615,54 eur.

10. Z pohybov na účte žalobcu z internetbankingu mal súd za preukázané, a medzi stranami sporu toto
nebolo sporné, že od 04.01.2016 do 15.06.2017 žalobca plnil žalovanému titulom výživného spolu
2.340,- eur (18 mesiacov x 130,- eur).

11. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, (1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

12. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

13. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že rozsudkom tunajšieho súdu súd zrušil
vyživovaciu povinnosť žalobcu voči žalovanému vo výške 130,- eur mesačne, a to od 04.01.2016. Tiež
bolo preukázané, a medzi stranami to nebolo sporné, že od uvedeného dátumu, t. j. od 04.01.2016
do 15.06.2017 vrátane žalobca zaplatil žalovanému titulom výživného sumu 2.340,- eur (18 mesiacov

x 130,- eur). Jedná sa o skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia získaného plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka). V okamihu plnenia žalobcu existoval
právny dôvod plnenia (rozsudok, ktorým bola schválená rodičovská dohoda o výške výživného na
žalovaného), ktorý následne stratil svoje právne účinky (rozsudok o zrušení vyživovacej povinnosti
žalobcu voči žalovanému).

14. Domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia je právom toho, na úkor koho bolo bezdôvodné
obohatenie získané. Ten, na úkor ktorého bolo bezdôvodné obohatenia získané, nemusí právo na jeho
vydanie uplatniť v plnom rozsahu; súd sám však výšku plnenia nemôže znížiť, ako je tomu napr. pri

rozhodovaní o náhrade škody (§ 450 Občianskeho zákonníka) - viď rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 8Cdo/439/2014 zo dňa 27.01.2016.

15. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť s odôvodnením, že ak by súd žalobe vyhovel, bolo by to v
rozpore s dobrými mravmi, čo odôvodnil tak, ako je to uvedené v bode 2. odôvodnenia tohto rozsudku.

Nie je dôvodom na odopretie súdnej ochrany žalobcovi, ktorým sa domáha vydania bezdôvodného
obohatenia skutočnosť, že žalovaný sa nesprával spôsobom, pre ktorý by žalobca ako jeho otec
nemal byť na neho hrdý. Rovnako tak nie je v rozpore s dobrými mravmi ani to, že bolo v moci
žalobcu vyvolať zmenu podaním žaloby, resp. tým, že by prestal poskytovať plnenie, ak dospel
k záveru, že žalovaný nie je odkázaný výživou na jeho pomoc. V tejto súvislosti súd poukazuje na

rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Cdo/439/2014 zo dňa 27.01.2016, podľa
ktorého je možné odoprieť právnu ochranu právu uplatnenému alebo vykonávanému v rozpore s
podmienkami uvedenými v § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čo prakticky znamená, že nebude
možné takéto uplatnenie alebo výkon práva procesnými prostriedkami vymáhať a že úvaha súdu,
či výkon práva je či nie je v rozpore s dobrými mravmi sa vždy odvíja od okolností konkrétneho

prípadu, nemožno ale opomenúť, že použitie „nápravného“ prostriedku dobrých mravov podľa § 3
ods. 1 Občianskeho zákonníka predstavuje krajné riešenie za účelom zaistenia potrebnej väzby medzi
normami písaného práva a základnými mravnými a etickými normami spoločnosti. Nie je dôvodom
odopretia právnej ochrany právu na vydanie bezdôvodného obohatenia ak ten, na úkor koho bol
neoprávnený majetkový prospech získaný nevykonal opatrenia, aby k vzniku bezdôvodného obohatenia

nedošlo. Zákon povinnosť podobnú prevenčnej povinnosti podľa prvej hlavy šiestej časti Občianskeho
zákonníka neustanovuje. Dôvodom (výnimočného) odopretia právnej ochrany toho, na úkor koho bol
majetkový úspech získaný, by mohlo byť také jeho konanie (nie však opomenutie vykonať právo),
ktoré bolo jediným dôvodom vzniku bezdôvodného obohatenia. Za dôvod odopretia práva na vydanie
bezdôvodného obohatenia podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemožno považovať nečinnosť

subjektu, na úkor ktorého bolo bezdôvodné obohatenie získané.

16. Nakoľko v konaní bolo preukázané, že žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil, keď prijal
od žalobcu od 04.01.2016 sumu celkovo vo výške 2.340,- eur, pričom zo strany žalobcu sa jednalo oplnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol, a v konaní neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by viedli
k záveru, že výkon práva žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi, súd zaviazal žalovaného k povinnosti
túto sumu žalobcovi vydať (zaplatiť).

17. Súd podľa § 232 ods. 4 CSP povolil žalovanému splácať sumu 2.340,- eur v splátkach po 100,- eur
vzhľadom na jeho osobné, majetkové a zárobkové pomery.

18. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 257 CSP. Dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajú

v osobných a majetkových pomeroch žalovaného, ktorý je mladý človek, syn žalobcu, je zamestnaný
s príjmom v priemere 615,54 eur mesačne, pričom matke prispieva mesačne sumou 200,-eur, spláca
úver na auto vo výške 188,- eur a iný majetok väčšej hodnoty nemá. Skutočnosť, že súd zaviazal
žalovaného k zaplateniu čiastky 2.340,- eur, dostatočne finančne zaťažuje žalovaného a aj vzhľadom
na rodinný vzťah medzi žalobcom a žalovaným má súd za to, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa
umožňujúce náhradu trov konania nepriznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, ktoré sa podáva
na Okresnom súde Považská Bystrica v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je

určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka , uvedenie spisovej značky , čo sa ním sleduje a podpis, §127 ods.
1,2 CSP ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania ( § 364 CSP ).
Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať
návrh na výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu ( Exekučný poriadok ).