Rozsudok – Ochrana osobnosti ,
Potvrdené, Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. november 2017

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 19C/354/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314227969
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Buchvaldová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2017:1314227969.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave pred sudkyňou JUDr. Tatianou Buchvaldovou v spore žalobkyne:

B.. B. M., M..,B., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Slovenská republika, bytom C. Č.. X, C. H.,
v konaní zastúpená advokátom JUDr. Liborom Hetmerom so sídlom Turecká 49, Nové Zámky proti
žalovanému: B.. M. T., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Slovenská republika, bytom I. XX, S. v
konaní zastúpený Advokátskou kanceláriou Kolíková & Partners, s.r.o,. IČO: 47 239 441 so sídlom
Radvanská 21, Bratislava o ochranu osobnosti takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaslať žalobkyne v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku doporučený list s jeho
písomným ospravedlnením nasledovného znenia:

„ Podpísaný W.. M. T., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XX, S., týmto sa o s p r a v e d l ň u j e m B.. B. M.I.,
M.., B., C.. XX.X.XXXX, bytom C. X, C. H. za svoje vyjadrenia v emailovej správe odoslanej 30.5.2014
o 6,14 hod. v tom, že B.. M. M.., B. ako hlavná odborníčka Ministerstva zdravotníctva Slovenskej
republiky nezastupuje záujmy ani VLD ( všeobecných lekárov pre dospelých), ani záujmy pacientov, ale
pravdepodobne ako postgraduálna expertka pripravuje iba pôdu pre určité privatizačné projekty svojej
rodiny riadiacej dnešné Ministerstvo zdravotníctva SR, pretože tieto moje vyjadrenia sú nepravdivé “.

Súd vo zvyšku žalobu zamieta.

Súd žiadnej zo sporových strán nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.12.2014 domáhala, aby súd uložil
žalovanému povinnosť, aby v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku zaslal žalobkyni doporučený list
s jeho písomným ospravedlnením nasledovného znenia:
„ Podpísaný B.. M. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, XXX XX S. týmto sa o s p r a v e d l ň u j
e m B.. B. M., M.., B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. X, C. H. za svoje vyjadrenia v emailovej správe

odoslanej 30.5.2014 o 6,14 hod. o tom, že B.. M. M.., B. ako hlavná odborníčka MZ SR nezosúladila
pri vypracovaní návrhu novej Vyhlášky MZ SR potrebu primárnej zdravotnej starostlivosti u chronických
pacientov s potrebami slovenskej populácie a s dnešnými možnosťami VLD (všeobecných lekárov pre
dospelých). Ako ukazuje aj tento prípad, bohužiaľ naša hlavná odborníčka nezastupuje záujmy ani VLD
(všeobecných lekárov pre dospelých), ani záujmy pacientov, ale pravdepodobne ako postgraduálna
expertka pripravuje iba pôdu pre určité privatizačné projekty svojej rodiny riadiacej dnešné MZ SR. Je
veľmi transparentne vidieť, že nepresadzuje ani základné atribúty kvalitnej integrovanej starostlivosti

o chronicky chorých. Naopak svojou činnosťou pomohla prijať tápajúcu legislatívu, ktorá platí od dňa
20.5.2014 a výraznou mierou sa bude podieľať na znemožňovaní prístupu pacientom k poskytovaniu
integrovanej primárnej zdravotnej starostlivosti a k oslabovaniu primárnej zdravotnej starostlivosti,pretože tieto moje tvrdenia sú nepravdivé“ Súčasne žiadala priznať trovy konania a trovy právneho
zastúpenia.

2. Žalobkyňa skutkovo a právne odôvodnila žalobu tým, že je všeobecnou lekárkou a hlavnou
odborníčkou Ministerstva zdravotníctva SR (v ďalšom texte MZ SR) pre všeobecné lekárstvo. Podľa
štatútu hlavných odborníkov MZ SR jedná sa o čestnú funkciu na funkčné obdobie 5 rokov s predmetom
činnosti ako poradca MZ SR. Žalovaný dňa 30.05.2014 o 6,14 hod rozoslal e-mailom zo svojej adresy
T..M..sk; na adresy 1400 pôvodných členov Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva

SLS a jej kolegom (č[email protected] ;), sekretariátu a riaditeľovi sekretariátu
Slovenskej lekárskej komory ([email protected] ;, riaditeľ[email protected]
;), riaditeľke Kancelárie Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) na
Slovensku ([email protected] ;), Prezídiu Slovenskej lekárskej spoločnosti
([email protected];), odbornému redaktorovi Zdravotníckych novín (S..W..sk;) e-mailovú správu,
v ktorej písomne napáda a znevažuje jej osobu pre výkon funkcie hlavného odborníka MZ SR pre

všeobecné lekárstvo, napáda jej rodinu, znevažuje jej odbornú činnosť a odbornosť uvedením lživých
a nepravdivých výrokov. Žalovaný vo svojej správe nepravdivo tvrdí, že ako hlavná odborníčka MZ SR
nezosúladila pri vypracovaní návrhu novej Vyhlášky MZ SR potrebu primárnej zdravotnej starostlivosti u
chronických pacientov s potrebami slovenskej populácie a s dnešnými možnosťami VLD (všeobecných
lekárov pre dospelých), ako ukazuje aj tento prípad, bohužiaľ naša hlavná odborníčka nezastupuje

záujmy ani VLD (všeobecných lekárov pre dospelých), ani záujmy pacientov, ale pravdepodobne ako
postgraduálna expertka pripravuje iba pôdu pre určité privatizačné projekty svojej rodiny riadiacej
dnešné MZ SR. Je veľmi transparentne vidieť, že nepresadzuje ani základné atribúty kvalitnej
integrovanej starostlivosti o chronicky chorých. Naopak svojou činnosťou pomohla prijať tápajúcu
legislatívu, ktorá platí od dňa 20.5.2014 a výraznou mierou sa bude podieľať na znemožňovaní

prístupu pacientom k poskytovaniu integrovanej primárnej zdravotnej starostlivosti a k oslabovaniu
primárnej zdravotnej starostlivosti. Uvedené tvrdenia a obvinenia diskreditujú jej osobu, sú nepravdivé,
zavádzajúce a lživé. Žalobkyňa uviedla, že v rámci výkonu svojej funkcie sa nezúčastňuje legislatívneho
procesu, nepredkladá návrhy zákonov a nezúčastňuje sa ich schvaľovania v rámci MZ SR ani Národnej
rady Slovenskej republiky. Žiadne privatizačné projekty pre seba a svoju rodinu nepripravuje, žiaden

jej príbuzný nepracuje na MZ SR, dokonca ani žiadnu rodinu nemá. Žiadala, aby žalovaný preukázal
pravdivosťsvojichtvrdení.Predmetnáe-mailovásprávavyvolalanegatívnureakciuuodbornejverejnosti
a v jej okolí. Jej dobrá povesť ako hlavnej odborníčky MZ SR v očiach adresátov tejto e-mailovej
správy bola vážne znevážená, zdiskreditovaná a naštrbila dôveru týchto subjektov voči jej osobe ale
aj vo sfére súkromnej, pričom doposiaľ požívala v týchto oblastiach vysokú dôveru, odborný kredit a

ocenenie. Žalovaný o žalobkyni rozšíril lživú, hanlivú a nepravdivú informáciu o výkone jej funkcie,
obvinil ju z rodinkárstva, zneužívania svojej funkcie hlavnej odborníčky spojeného s privatizáciou ako aj
znemožneniu prístupu pacientov k poskytovaniu zdravotnej starostlivosti. V dôsledku týchto skutočností
sa domáha v zmysle § 11 Občianskeho zákonníka ochrany osobnosti, občianskej cti, ľudskej dôstojnosti,
svojho mena a prejavov osobnej povahy. Domáha sa, aby žalovaný v budúcnosti upustil od obdobných

neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti a aby sa v zmysle § 13 Občianskeho
zákonníka písomne ospravedlnil, nakoľko žalovaný na mimosúdne výzvy nereaguje.

3. Žalovaný so vo svojom vyjadrení zo dňa 18.05.2016 uviedol, že so žalobou nesúhlasí, text emailu,
ktorý je predmetom žalobného návrhu je súčasťou rozsiahleho odborného textu, obsahuje jeho vlastné

hodnotiaceúsudky,nijakonenapádaosobužalobkyne,celýsavenujeproblematikeichodboruzpohľadu
ochrany verejného záujmu a vyjadruje v ňom svoje názory na danú problematiku. Tento email bol
odoslaný iba odbornej verejnosti, teda iba ľuďom, ktorí môžu a majú k celej veci čo povedať na základe
svojich odborných skúseností v danej oblasti. Email je súčasťou dlhoročnej odbornej diskusie ohľadom
reformy zdravotnej starostlivosti na Slovensku, v ktorej zaznieva množstvo protichodných názorov.

Je preto ťažké označiť, či sú pravdivé hodnotiace úsudky strán sporu a podľa jeho názoru nie je v
možnostiach súdu tieto vyvíjajúce sa odborné javy dnes uzavrieť a nemôže to byť jeho úlohou. Žalovaný
uviedol, že predsa žalobkyňa ako hlavná odborníčka sa na legislatívnom procese podieľa tým, že mala
možnosť zasiahnuť do procesu tvorby vyhlášky a neurobila tak, čo ho prekvapilo a čo následne aj v
spornom emaily uviedol a za toto sa v nejakom liste ospravedlňovať nebude.

4. Strany sporu na preukázanie svojich tvrdení predložili dôkazy, navrhli výsluch svedkov a to e-
mailovú správu posielanú z adresy žalovaného T..M..sk;, dňa 30.mája 2014 o 6,14 hod., doklad o
vymenovaní žalobkyne podľa článku II Štatútu hlavných odborníkov a krajských odborníkov zo dňa08.10.2012 č.: Z48063-2012-OÚ, návrhom na výsluch svedkov z 29.04.2015, zoznamom e-mailových
adries lekárov uvedených v adresári pod [email protected] ;, článkom v
Zdravotníckych novinách zo dňa 09.04.2015, e-mailovú správu zasielanú z adresy žalobcu na

adresy mailto:[email protected]; adresovanú na e-mailové adresy [email protected] ;
a [email protected] ; zo dňa 31.03.2015 označenú ako „moje názory na dnešnú
situáciu v zdravotníctve a v spoločnosti“, listom Slovenskej lekárskej spoločnosti zo dňa
19.11.2014, e-mailom žalovaného zo dňa 30.05.2014 č[email protected] ;,
[email protected] ;, riaditeľ[email protected] ;,

[email protected] ;, [email protected] ;,
S..W..sk ;, e-mailom žalovaného zo dňa 19.03.2014, 24.03.2014,
stanovisko žalobkyne k listu žalovaného na č.l. 47. Štatút hlavných odborníkov a krajských odborníkov
MZ SR, písomnými vyjadreniami žalovaného zo dňa 18.05.2016, 29.09.2016, 27.05.2017, 10.11.2017,
výsluchmi svedkov: B.. W. O. O., M.. B.. M. I., B.. M. M., B.. I. N., B.. B. R., B.. M. K., B.. O. R. a zistil
nasledovný skutkový stav:

5. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní dňa 14.05.2015 zotrval na podanej žalobe pričom
poukázal na právny názor Ústavného súdu podľa ktorého má osoba právo domáhať sa ochrany
osobnosti, stačí výrok alebo prejav, ktorý je spôsobilý spôsobiť zásah do osobnej občianskej cti alebo
dôstojnosti, v takomto prípade nie je potrebné preukazovať či nastali následky v dôsledku protiprávneho

zásahu. V prípade písomného a emailom rozoslaného prejavu žalovaného sa jedná o konkrétne
vyjadrenia na adresu žalobkyne ako hlavnej odborníčky MZ SR. Žalobkyňa sa však nezúčastňuje
legislatívnehoprocesuMZSR,pretosanemohlaobjektívnedopustiťpochybeníuvedenýchvpredmetnej
správe, žiadni členovia jej rodiny nepracujú na MZ SR, nepripravuje si pôdu pre žiadne privatizačné
projekty, nakoľko na žiadnych sa nezúčastňuje. Nie je potrebné dokazovať pravdivosť tvrdení v

predmetnej správe, nakoľko objektívne takéto obvinenia sú spôsobilé narušiť osobnú a občiansku
dôstojnosť žalobkyne nakoľko v žalobe poprela ich pravdivosť. Za najviac poškodzujúci výrok označila
výrok o príprave pôdy pre privatizačné projekty. Uvedená správa spôsobila skutočnú ujmu na profesnej,
občianskej cti a ľudskej dôstojnosti žalobkyne, nakoľko vyvolali búrlivú reakciu a diskusiu adresovanú
žalobkyni od kolegov, širšej odbornej verejnosti. Žalovaný pokračuje vo svojom závadnom konaní aj po

podaní žaloby na súd a dopúšťa sa prejavov na adresu žalobkyne a tým napáda jej osobnú česť.

6. Žalobkyňa ako strana sporu pred súdom uviedla, že vyjadrenia žalovaného, ktoré sú opakované a
dehonestujú jej osobu, profesnú česť, poškodili jej dobrú povesť lekára, pričom je všeobecne známe,
že rodinu nemá. Prvotná reakcia na zaslaný email od jej kolegov bola veľmi negatívna keď ako hlavná

odborníčka MZ SR bola mediálne známa a bola vzhľadom na prebiehajúcu reformu primárneho kontaktu
pozorne sledovaná lekárskou verejnosťou. Opakovane musela vysvetľovať, že tvrdenia žalovaného sú
lživé, a žiadne z nich sa nezakladá na pravde. Obzvlášť sa jej dotkli osobne vyjadrenia o privatizácii
nejakých projektov jej rodinou, pretože blízku rodinu nemá, nemá deti, nie je vydatá a všetci blízky
príbuzní zomreli. Na legislatívnom procese sa z pozície hlavnej odborníčky nezúčastňuje a nemá

naň vplyv, a preto sa nezúčastnila na vypracovaní vyhlášky tak ako uviedol žalovaný v emailovej
správe. Je pravdou, že predkladá návrhy na riešenie problémov, ale na legislatívnom procese sa
priamo nezúčastňuje, keďže jej to štatút nedovoľuje. Na otázku či je pravdou, že nezastupuje ani
záujmy všeobecných lekárov pre dospelých a ani záujmy pacientov uviedla, že ako všeobecný lekár
pre dospelých pracuje už 18 rokov a teda zastupuje záujmy týchto subjektov. Nie je tiež pravdou, že

nepresadzuje ani základné atribúty kvalitnej integrovanej starostlivosti o chronicky chorých a nie je
tiež pravdou, že svojou činnosť pomohla prijať tápajúcu legislatívu, ktorá platí od 20.05.2014, pretože
sa legislatívneho procesu nezúčastňuje. Nie je tiež pravdou, že sa výraznou mierou podieľala na
znemožňovaní prístupu pacientov k poskytovaniu integrovanej primárnej zdravotnej starostlivosti. K
prijatiu spornej vyhlášky uviedla, že akýkoľvek legislatívny materiál sa hlavným odborníkom nepredkladá

a iba minister môže požiadať hlavného odborníka o konzultáciu. Vyhláška sa objavila až na internetovej
stránke, kde bolo možné do nej vniesť pripomienky odbornou verejnosťou a do tohto nemôže
hlavný odborník vstupovať. Svoje pripomienky vzniesla na rozporovom konaní ktoré iniciovala, ale ich
akceptovanie nemohla ovplyvniť.

7. Žalovaný pred súdom uviedol, že v emailovej správe vyjadruje svoje odborné názory, so žalobou
nesúhlasí, nemá sa za čo ospravedlňovať, jeho tvrdenia sú pravdivé, na Slovensku prebieha diskusia
ohľadom reformy zdravotnej starostlivosti a preto je ťažké určiť, ktorá strana sporu má pravdu. Výrazy
týkajúce sa osoby žalobkyne a jej rodinného prostredia vyjadril možno emočne, avšak správa sa venujevo veľkej miere odbornej problematiky. Ak je žalobkyňa vo vzdialenom príbuzenskom vzťahu s vtedajším
ministrom MZ SR Paškom, je to pre ňu výhoda, preto vo svojom vyjadrení v tomto smere z jeho strany
nebolo nič negatívne a ak niekto niečo v zdravotníctve privatizuje je to podľa jeho názoru pozitívne

a netreba sa za to hanbiť. Žalovaný uviedol, že on reprezentuje záujmy pacientov a lekárov a z toho
hľadiska prezentuje svoje názory v médiách. Žalovaný je dlhoročný predstaviteľ Slovenskej spoločnosti
všeobecného praktického lekárstva (v ďalšom texte „SS VPL“). Do začiatku roka 2015 pôsobil ako
predseda sekcie všeobecných lekárov Slovenskej lekárskej komory a preto zasielaná emailová správa
bola vlastne jeho služobná z pozície predsedu sekcie všeobecného lekárstva Slovenskej lekárskej

spoločnosti (v ďalšom texte “SLK“). Uviedol, že emailovú správu uvádzanú v žalobe neposielal, ale iba
správu ktorú založil do súdneho spisu (č.l. 38) avšak nepoprel, že je majiteľom emailovej adresy T..M..sk,
a uviedol, že vlastní niekoľko emailových schránok.

8. Právny zástupca žalovaného vo svojom písomnom podaní doručenom súdu 30.09.2016 uviedol,
že v tomto spore došlo k stretu práva žalovaného na slobodu slova a práva žalobkyne na ochranu

osobnosti. Takýto stret je nevyhnutné hodnotiť s ohľadom na všetky okolnosti prípadu a princíp
proporcionality. Predmetný email nebol neprimeraným zásahom do práv žalobkyne. Z napadnutá časť
emailu obsahuje výlučne hodnotiace úsudky ktoré kriticky reagovali na návrh vyhlášky MZ SR s cieľom
prispieť k zlepšeniu zdravotnej starostlivosti o chronických pacientov v SR cestou uplatnenia
primárnej zdravotnej starostlivosti. Výroky č.1 až č. 5, ktoré napáda žalobkyňa nemožno vytrhávať z

kontextu celého emailu, pretože väčšia jeho časť je odborná a venovaná právnej úprave navrhovanej
vyhlášky a je zrejmé že tento email je iba reakciou na skutočnosť, že žiadna žalovaného odborná
pripomienka nebola akceptovaná. Žalovaný prezentuje svoje hodnotiace úsudky a odborné názory
k návrhu vyhlášky MZ SR a poukázať na zanedbávanie úlohy primárnej zdravotnej starostlivosti.
Žalovaný kritizuje postup MZ SR a žalobkyne ako hlavnej odborníčky pre všeobecné lekárstvo,

ktorá by mala prezentovať na MZ SR odborné názory všeobecných lekárov a tlmočiť ich názory k
danej problematike. Hodnotiaci úsudok prezentovaný v emailovej správe vyjadruje subjektívny názor
žalovaného, ktorý sa zakladá na pravdivých informáciách. Je pravdivá skutočnosť, že vyhláška bola
prijatá v čase keď bola žalobkyňa hlavnou odborníčkou. Na základe tejto vyhlášky nadobudol žalovaný
určitý názor, ktorý formou hodnotiacich úsudkov vyjadril v odborných kruhoch. Cieľom žalovaného

nebolo zasiahnuť do osobnej sféry žalobkyne, ale prispieť do odbornej diskusie a obsahu vyhlášky.
Názory prezentované žalobcom potom predstavovali hodnotiace úsudky a primeranú kritiku vyhlášky
MZ SR a žalobkyne, ktorá by mala zo svojej pozície zásadnejšie presadzovať riešenie problémov
primárnej zdravotnej starostlivosti u chronických pacientov s potrebami slovenskej populácie a s
dnešnými možnosťami všeobecných lekárov pre dospelých, polemizuje nad jej nečinnosťou, avšak

neuvádza žiadne skutkové tvrdenia, čo je dôvodom jej konania. Žalovaný svoje názory k problematike
primárnej zdravotnej starostlivosti prezentuje na základe svojich dlhoročných pracovných skúseností
ako všeobecný lekár. Hodnotiace úsudky žalovaného boli založené na pravdivých informáciách a
skutočnostiach, ktoré nespochybňovala ani žalobkyňa. Hodnotiace úsudky žalovaného boli založené na
pravdivých informáciách a skutočnostiach a to, že MZ SR pripravovalo nové znenie vyhlášky, ku ktorému

žalovaný zaslal svoje pripomienky a jeho pripomienky neboli MZ SR akceptované. Je nespochybniteľné,
že žalobkyňa je hlavnou odborníčkou MZ SR v oblasti všeobecného lekárstva. Je za nepopierateľné
tiež považuje skutočnosť, že žalobkyňa ako hlavná odborníčka MZ SR v oblasti všeobecné lekárstvo,
reprezentuje na MZ SR v tejto oblasti odborné názory, dbá o rozvoj daného odboru. Žalovaný za
spornú v tomto konaní považuje výlučne tvrdenie, že mala možnosť participovať a aj v skutočnosti

participovala na legislatívnom procese vyhlášky. Pravdivosť aj tohto žalovaný zdôvodňuje článkom IV
ods. 1 písm. a/ c/ j/ k/ l/ n/ Štatútu hlavných odborníkov a krajských odborníkov (vestník MZ SR 2011
čiastka 34 - 36, ročník 59), z ktorého vyplýva, že hlavný odborník sa podieľa na vypracúvaní návrhov
a na realizácii hlavných smerov rozvoja v príslušnom odbore, na riešení a plnení úloh vyplývajúcich
z odporúčaní Svetovej zdravotníckej organizácie, Rady Európy a iných medzinárodných inštitúcií,

informuje ministerstvo o závažných nedostatkoch a o problémoch svojho odboru, vrátane návrhov
na prijatie potrebných opatrení, predkladá návrhy a opatrenia na uplatňovanie súčasných poznatkov
lekárskej asistencie, podáva návrhy formou odborných usmernení ministerstva v oblasti preventívnych,
diagnostických a liečebných metód postupov a prostriedkov v príslušnom odbore, spolupracuje s
ministerstvom pri príprave všeobecných právnych predpisov a legislatívnych noriem v zdravotníctve a

podľa potreby sa zúčastňuje na práci odborných komisií a pracovných skupín ministerstva. Žalovaný
tak preukazuje svoj hodnotiaci úsudok tým, že z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaná participuje
resp. má možnosť participovať na legislatívnom procese akým je aj proces vydávania vyhlášok v zmysle
Legislatívnych pravidiel vlády SR. Žalobkyňa zjavne participovala na legislatívnom procese predmetnejvyhlášky, čo sama potvrdila účasťou na rozporovom konaní dňa 14.04.2014. Z vyššie uvedeného
potom vyplýva, že vo všetkých piatich základných skutkových tvrdení, z ktorých vychádzajú žalovaného
hodnotiace úsudky je pravdivých. Kritika žalovaného je viazaná výlučne na úlohu žalobkyne počas

legislatívneho procesu vyhlášky a jej prípadnú nečinnosť pri reflektovaní odborného diskurzu, čo
vyplýva z danej e-mailovej správy. Tvrdenie žalovaného v spornom e-maily týkajúce rodiny žalobkyne,
nie skutkovým tvrdením, ale iba polemikou nad možnými dôvodmi konania žalovanej, bez toho, aby
žalovaný dospel k nejakému určitému záveru, ide len o jednu vetu, pričom z kontextu je zrejmé, že
sa nejedná o ťažiskovú myšlienku textu. Hodnotiace úsudky žalovaného boli prezentované primerane

vo forme diskusie dlhodobo prebiehajúcej na fórach v predmetnej oblasti. Žalovaný sa na tejto diskusii
podieľal svojimi odbornými názormi. Táto forma bola primeraná okolnostiam a spadá pod ochranu
slobody slova a prejavu v rámci primeranej kritiky a prípustnosti hodnotiacich úsudkov v diskusiách a
polemikách na špecifickú tému. Žalobkyňa ako verejne činná osoba musí zniesť vyššiu mieru kritiku ako
akákoľvek iná osoba, ktorá participuje na legislatívnom procese vyhlášok, ale aj zákonov a opatrení,
teda vykonáva činnosť spojenú s otázkami verejného záujmu, čo žalobkyňa sama potvrdila. Verejne

činné osoby musia nevyhnutne znášať tiež vyššiu mieru kritiky ako súkromné osoby a to najmä vtedy, ak
sa kritika týka ich verejnej činnosti. Žalovaný zastáva názor, že konkrétne výroky napádané žalobkyňou
vnímané v celkovom kontexte e-mailu, predstavujú primeranú kritiku verejne činnej osoby. Žalobkyňa
nepreukázala zníženie vážnosti v odborných kruhoch práve v dôsledku e-mailu žalovaného, pretože
samotná diskusia, články a e-maily boli samotným problémom. Žalobkyňa v tomto konaní je povinná

preukázať,žespomínanýzásahbolobjektívnespôsobilýprivodiťujmunachránenýchosobnýchprávach
t.j. nesie dôkazné bremeno. Pri kritike vecí vykonávaných verejne činnými osobami však platí ústavno-
právna prezumpcia dovolenej kritiky. Žalobkyňa tak svojim konaní sa snaží o zneužitie autority súdu,
čo však nie je jeho úlohou.

9. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu 26.5.2017 uviedol, že jeho vyjadrenia v e-
maile zo dňa 30.5.2014 sú hodnotiacimi úsudkami, ktoré sú súčasťou kritiky žalobkyne v rámci odbornej
diskusie, pričom žalobkyňa je verejne činnou osobou s oprávneniami do určitej miery participovať
na legislatívnom procese. Žalobkyňa podľa názoru žalovaného mala reflektovať diskusiou v otázkach
upravovaných vyhláškou MZ SR a aktívne v rámci svojich kompetencií participovať a zasahovať do

samotného legislatívneho procesu, čo preukazovali aj svedecké výpovede B.. M.J. K.. Napadané výroky
žalovaného sú súčasťou odbornej diskusie a tiež vecnou kritikou činnosti hlavnej odborníčky ako verejne
činnej osoby. Tieto výroky sú obsiahnuté v e-maile, ktorý bol rozposlaný odbornej verejnosti, teda
členom stavovskej organizácie všeobecných lekárov. Fakt, či žalobkyňa ako hlavná odborníčka využila
svoje zákonom dané možnosti, nemá vplyv na predmet konania. Na vytvorenie hodnotového úsudku

vo vzťahu ku kritike osoby žalobkyne ako hlavnej odborníčky v legislatívnom procese stačí samotná
možnosť, že mohla ovplyvniť toto konanie a ovplyvniť ho aj mala, ako zástupca všeobecných lekárov
s prijatím ich názoru na danú problematiku, čo však neurobila. Čo sa týka tretieho výroku samotného
e-mailu, žalovaný tvrdí, že sa nejedná o skutkové tvrdenia týkajúce sa rodiny žalovanej, ide len o
polemiku nad možnými dôvodmi konania žalobkyne bez toho, aby žalovaný dospel k určitému záveru.

Jedná sa o jednu, nie však ťažiskovú myšlienku, a ani o tejto podľa svedeckých výpovedí nemožno
hovoriť, že sa jedná o zjavne bezdôvodné tvrdenie poukazujúc na okolnosti, za ktorých bola do funkcie
vymenovaná. Žalobkyňa nepreukázala, prečo by mala byť uvedená polemika v súvislosti s možnými
privatizačnými projektami chápaná ako negatívna, spôsobujúca zásah do jej osobnosti, pri použití
slova „pravdepodobne“. Žalobkyňa nepreukázala existenciu odbornej povesti v čase zaslania e-mailu,

zníženie jej vážnosti v odborných kruhoch a absenciu vecného základu kritiky. Uvedená skutočnosť
vyplýva z toho, že žalobkyňa pred svojim menovaním do funkcie hlavnej odborníčky nebola známa v
odbornej verejnosti a nebola známa ani jej publikačná či odborná činnosť.

10. Žalovaný vo svojom doplňujúcom vyjadrení doručenom súdu 13.11.2017 predložil test

proporcionalityOKOM(E-mailžalovanéhosanetýkalžalovanejakolekárkyaležalovanejakoHOMZSR
verejne činnej a známej osoby), ČO (Žalovaný kritizuje právnu úpravu obsiahnutú v schválenej vyhláške
a nepresadenie odborných názorov časti všeobecných lekárov žalobkyňou ako hlavnou odborníčkou vo
vzťahu k vyhláške), KDE (Kritika žalovaného bola obsiahnutá v emaile, ktorý bol rozposlaný výlučne
odbornej verejnosti - t. j. všeobecným lekárom a odborným a stavovským organizáciám v oblasti

medicíny), KEDY (Žalované výroky boli uverejnené v emaile, ktorý bol rozposlaný dňa 30. mája 2014,
t.j. 10 dní po nadobudnutí účinnosti predmetnej vyhlášky) AKO (E-mail je formulovaný síce kriticky,
avšak nie urážlivo, hanlivo alebo vulgárne) . V predmetnom konaní podľa jeho názoru ide v zásade
o spor medzi právom žalobkyne na ochranu osobnosti a právom žalovaného na slobodu prejavu. Prevyriešenie sporu je potrebné posúdiť, či žalované výroku sú skutkovými tvrdeniami alebo hodnotiacimi
úsudkami, ktoré však nie je možné vytrhnúť z kontextu, ale je potrebné zohľadňovať celkový kontext e-
mailu. Výroky 1, 2, 4, a 5 sú hodnotiacimi úsudkami tak, ako vyplynulo z predchádzajúcich vyjadrení

žalovaného a výroky obsiahnuté ako č. 3 aj keď sa zdajú ako skutkové tvrdenia, môžu byť v celkovom
kontexte e-mailu hodnotiacimi úsudkami, pričom tretí výrok žalovaných nie je nosným výrokom, ani
myšlienkou celého e-mailu. Žalovaný poukázal na použitie slova „pravdepodobne“ práve z dôvodu
kritizovanej nečinnosti žalobkyne vo vzťahu k legislatívnemu procesu vyhlášky a to aj s poukazom, už
spomínaných okolností a skutočností ohľadom jej vymenovania do funkcie, pretože nebola navrhnutá

žiadnou stavovskou organizáciou všeobecných lekárov v zmysle Štatútu.

11. Právny zástupca žalobkyne pred súdom dňa 6.10.2016 uviedol, že žalobkyňa nie je verejne
činnou osobou. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že nemala možnosť do vyhlášky zasahovať, táto
sa nepredkladá hlavným odborníkom, iba ak o to požiada minister zdravotníctva. Hlavný odborník
nemôže vstupovať do diskusie, môže iniciovať rozporové konania, ktorého sa zúčastnila a vzniesla

pripomienky, avšak bez ovplyvnenia jej osobou, aby boli akceptované. Hlavný odborník môže vstúpiť
do legislatívneho procesu ako konzultant, ak je o to požiadaný ministerstvom zdravotníctva, čo sa
nestalo. Žalobkyňa tak nemala možnosť zosúladiť text vyhlášky. Nie je pravdou tvrdenie žalovaného,
že nezastupuje záujmy lekárov a pacientov a nepresadzuje ani základné atribúty kvalitnej integrovanej
zdravotnej starostlivosti o chronicky chorých, pretože je všeobecnou lekárkou 20 rokov, pracujúcej v

rovnakej oblasti ako žalovaný. Žalobkyňa uviedla, že do funkcie ju nominovala Katedra všeobecného
lekárstva Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave v súlade so Štatútom.

12. Svedkyňa B.. W. O. O. pred súdom na pojednávaní 09.02.2016 uviedla, že strany sporu pozná zo
svojej činnosti predsedu dozornej rady alebo v revíznej komisie v Slovenskej spoločnosti všeobecných,

praktických lekárov SR. To akým spôsobom komunikoval žalovaný, nielen v mene svojom vlastnom,
ale aj v mene odbornej spoločnosti k žalobkyni ako hlavnej odborníčke a ako k osobe, ako k žene, k
lekárke bol vždy istým spôsobom ľudsky dehonestujúci. Prvá informácia o žalobkyni bola od žalovaného
a od B.. M., že žalobkyňa je sesternica ministra M. a preto sa stala hlavnou odborníčkou a aj žalovaný
mal ambície sa stať hlavným odborníkom v rôznych oblastiach všeobecného lekárstva. Potvrdila, že

emailovú správu od žalovaného obdržala, že žalovaný používa niekoľko emailových schránok a adresár
členov SSVPL. Tento email bol jasne cielený a mal svoju priamu angažovanosť napadnúť žalobkyňu,
lebo v máji boli voľby do SSVLP. Svedkyňa uviedla, že žalovaný niekoľkokrát na kongresoch žalobkyňu
osočoval a vyvolalo to obraz „privatizačného M.“, v lekárskej spoločnosti. Výroky žalovaného voči
žalobkyni boli predmetom rokovania na kongresoch.

13. Svedok M.. B.. M. I.R. pred súdom na pojednávaní 24.05.2016 uviedol, že sa správanie žalovaného
zmenilo a smerovalo k osočovaniu a podozrievaniu žalobkyne pre údajnú privatizáciu. Potvrdil, že email
žalovaného okrem veľkého množstva ďalších mu bol doručený. Tento v celej veľkej odbornej spoločnosti
praktických lekárov spôsobil rozkol, boli tzv. “T. X. X.“. Slovenská lekárska spoločnosť, ktorá zastrešuje

všetky odborné spoločnosti, ktorých je 102, v tom čase som pol jej prezidentom, sa zaoberala správaním
žalovaného a zastavila mu členstvo. Svedok uviedol, že adresár, ktorý žalovaný používa a používal bol
povinný odovzdať po skončení pôsobenia v Slovenskej lekárskej spoločnosti čo neurobil, tieto mená
pozná, obsah e-mialu pozná, bol mu doručený, sú to veci, ktoré sú pre neho prekvapujúce, žalovaný sa v
nich vyjadruje ako napríklad výrazom odignorovanie primárnej zdravotnej starostlivosti tak, ako by on bol

jediný, ktorý v tejto veci vie kvalifikovane pracovať. Tento článok podrobne pozná a vyvolal v ňom pocit,
že sa jedná o poškodzovanie záujmov, ktorým sa chcela jednak hlavná odborníčka a jednak Ministerstvo
zdravotníctva výrazne podieľať na zdravotnej starostlivosti predovšetkým rezidentským programom a
všetkými ostatnými opatreniami. Svedok uviedol, že bolo pre neho prekvapením, že žalovaný sám v
predchádzajúcom období takéto myšlienky presadzoval a teraz ich popiera, nadobudol dojem, ako keby

žalovaný chcel poškodzovať meno žalobkyne. Vyvolalo to v odbornej obci veľmi nepriaznivú reakciu
smerom k žalobkyni a sťažovalo jej to prácu, jednalo sa o očierňovanie, pôsobilo to veľmi negatívne na
žalobkyňu a na jej dobré meno, bola očiernená teda nielen jej osoba, ale aj jej činnosť, ktorú vykonáva.
Výroky žalovaného ako výrazne nepravdivé, ktoré sa nezakladajú na žiadnych faktoch, mali vplyv aj na
jej pracovnú pozíciu na MZ SR.

14. Z výpovede svedka B.. M. M., ktorý uviedol, že obsah sporného e-mailu pozná, uviedol, že cieľom
tohto e-mailu bolo poukázať zo strany žalovaného na okolnosť, že tento materiál schválený MZ SR
nedostatočne zohľadňuje úlohu všeobecných lekárov. Uvedený e-mail sa týka prevažne odbornýchotázok, ktoré nemohli poškodiť dobré meno žalobkyne. Už v r. 2014 medzi lekárskou obcou kolovali
neoverené správy, že žalobkyňa by mohla byť v príbuzenskom pomere s niektorým významným
politikom. Čo sa týka povesti žalobkyne, je bežnou radovou všeobecnou lekárkou. Bolo pre neho

prekvapením vymenovanie žalobkyne do funkcie.

15. Z výpovede svedka B.. I. N. vyplynulo, že s predmetnou vyhláškou nesúhlasí, nezahrnula odbor
všeobecného lekárstva, čo však v žiadnom prípade nemohlo zasiahnuť do povesti žalobkyne.

16. Z výpovede svedka B.. B. R., gen. riaditeľa sekcie legislatívno-právnej potvrdili že sa žalobkyňa
zúčastnila legislatívneho procesu, na ktoré má právo ako každý iný občan, nemá však rozhodovaciu
právomoc. Nemá právo predkladať návrhy zákonov a vyhlášok. Jej úlohou je medicínska spolupráca
s MZ SR a je zohľadňovaná jej odbornosť a dôvera v jej osobu. V rozporovom konaní môže hlavný
odborník iba prednášať námietky a pripomienky.

17. Z výpovede svedkyne B.. M. K., vyplynulo, že predmetný e-mail vnímala veľmi negatívne, s
vyjadreniami v ňom uvedených nesúhlasila. Potvrdila, že bola naštrbená povesť žalobkyne aj u
kolegov, pretože vyvolávali negatívne emócie v komunite všeobecných lekárov. Tento e-mail obsahoval
vyhlásenia bez akýchkoľvek dôkazov.

18. Z výpovede svedkyne B.. O. R. vyplynulo, že žalobkyňa sa mohla ako hlavná odborníčka podieľať
na legislatívnej príprave vyhlášky, predmetný email vnímala ako odbornú diskusiu, možno tvrdšiu,
ale odbornú diskusiu, kde žalovaný mal vážne výhrady a kriticky vyjadroval k tomu, že žalobkyňa
nedostatočne bránila záujmy všeobecných lekárov pri tvorbe koncepcie vyhlášky a časti emailu, ktoré sú

predmetom tohto sporu vnímala iba s pohľadu toho, že žalobkyňa zo svojej funkcie musí znášať určitú
mieru kritičnosti a práva na diskusiu, práva na iný názor. Žalobkyňa podľa jej názoru z pozície svojej
funkcie mohla vo väčšej miere podieľať na príprave vyhlášky. Z emailu nadobudla pocit, že žalobkyňa
nedostatočne komunikuje so svojimi kolegami, všeobecnými lekármi a nevysvetľuje im, ako je ťažké
niečo presadiť na ministerstve zdravotníctva do nejakého usmernenia, do nejakej vyhlášky a možno

to bol problém komunikácie, že mala svojim kolegom vysvetliť a nie z nejakej výšky funkcie hlavného
odborníka povedať, že nebudem debatovať ale aj to, že to nie je také jednoduché.

19. Z obsahu e-mailu zasielaného z e-mailovej adresy Slovenská spoločnosť všeobecného praktického
lekárstva SLS 30.05.2014, z ktorého má preukázané, že sa zaoberá odbornou otázkou starostlivosti

o chronicky chorých pacientov, že bol zasielaný na v žalobe uvedené e-mailové adresy s textom, ktorý
medzi stranami sporu nebol sporný a strany sporu potvrdili jeho pravdivosť vo všetkých smeroch.

20. Zo Štatútu hlavného odborníka článkom IV ods. 1 písm. a/ c/ j/ k/ l/ n/ Štatútu hlavných odborníkov
a krajských odborníkov (vestník MZ SR 2011 čiastka 34 - 36, ročník 59), z ktorého vyplýva, že hlavný

odborník sa podieľa na vypracúvaní návrhov a na realizácii hlavných smerov rozvoja v príslušnom
odbore, na riešení a plnení úloh vyplývajúcich z odporúčaní Svetovej zdravotníckej organizácie,
Rady Európy a iných medzinárodných inštitúcií, informuje ministerstvo o závažných nedostatkoch a
o problémoch svojho odboru, vrátane návrhov na prijatie potrebných opatrení, predkladá návrhy a
opatrenia na uplatňovanie súčasných poznatkov lekárskej asistencie, podáva návrhy formou odborných

usmernení ministerstva v oblasti preventívnych, diagnostických a liečebných metód postupov a
prostriedkov v príslušnom odbore, spolupracuje s ministerstvom pri príprave všeobecných právnych
predpisov a legislatívnych noriem v zdravotníctve a podľa potreby sa zúčastňuje na práci odborných
komisií a pracovných skupín ministerstva.

21. Právny zástupca žalobkyne v záverečnej reči na pojednávaní dňa 27.11.2017 uviedol, že
predovšetkým bolo preukázané, že sporný email zaslal žalovaný viac ako 1200 osobám, verejne v
inkriminovanom emaily označil alebo obvinil žalobkyňu z rôznych konaní, ktoré sú presne popísané v
petite žaloby, na základe ktorých ona je zodpovedná za prijatie vyhlášky MZ SR, ktorá pravdupovediac
nebola veľmi vydarená. Žalobkyňa túto vyhlášku z titulu svojej funkcie kritizovala, a jej znenie navrhla

prijať úplne iné, ako napokon bola prijatá a zverejnená. Z výsluchu svedkov navrhnutých žalobkyňou,
bolo predovšetkým preukázané, že sa z titulu svojej právomoci nemohla zúčastniť a nemala rozhodujúcu
právomoc na prijatí predmetnej vyhlášky. Skutočnosti, ktoré uviedol žalovaný v spornom emaily tieto
výroky sú lživé a nepravdivé a výpoveďami svedkov bolo preukázané, že tieto výroky vyvolávali vodborných lekárskych kruhoch rozsiahle diskusie, pričom žalobkyňa musela medzi kolegami a odbornou
verejnosťou preukazovať, že nie sú pravdivé. Takéto výroky jednoznačne už vopred boli, ale aj sú
spôsobilé zasiahnuť do jej osobnej integrity a poškodiť jej dobrú povesť. Kritika, na ktorú sa odvoláva

žalovaný a na právo slobodu slova v tomto smere nemá opodstatnenie, lebo aj kritizovať možno, ale
nie lživo a nepravdivo. Lživé a nepravdivé verbálne a písomné prejavy porušujú dobré mravy, zákon o
priestupkoch ich považuje za priestupok, trestný zákon za trestný čin.

22. Právny zástupca žalovaného v záverečnej reči na pojednávaní dňa 27.11.2017 uviedol, že v tomto

spore došlo stretu práva žalovaného na slobodu slova a práva žalobkyne na ochranu osobnosti. Nakoľko
je žalobkyňa podľa názoru žalovaného verejne činnou osobou a žalované výroky sú prejavom kritiky
žalovaného (ktorá sa dokonca žalobkyne dotýka len v menej podstatnej časti), žalobkyňa mala dôkazné
bremeno vo vzťahu k vyvráteniu prezumpcie oprávnenosti kritiky žalovaného. Toto dôkazné bremeno
žalobkyňa neuniesla, všetky napadnuté výroky považuje za hodnotiace úsudky, a preto je žalovaný petit,
ktorým sa žalobkyňa domáha uznania ich nepravdivosti, nevykonateľný. Žalobkyňa nepreukázala, že by

predmetným mailom došlo k zásahu do jej osobných práv, pretože nepreukázala, že by predmetný mail
mal dopad na jej rodinu, na jej postavenie ako hlavnej odborníčky MZSR a mal dopad na jej povesť v
odborných kruhoch, ale tento bol len súčasťou odbornej diskusie. Na žalobkyňu ako hlavnú odborníčku
MZ SR pre oblasť všeobecného lekárstva je kladená požiadavka vysokej odbornosti a reprezentácie
odborných názorov z oblasti všeobecného lekárstva, mala možnosť participovať a aj v skutočnosti

participovala na legislatívnom procese vyhlášky. Pripomienkové konanie spolu s rozporovým konaním
boli súčasťou legislatívneho procesu vo vzťahu k vyhláškam. Žalovaný je všeobecný lekár, ktorého sa
dotýka oblasť úpravy vyhlášky a súčasne je súčasťou odbornej komunity všeobecných lekárov a ktorý
emailom iba zaslal k navrhovanému textu vyhlášky pripomienky. Žalovaného názory tak predstavujú
vecný základ kritiky, že schválené znenie vyhláška nedáva žiadnu kompetenciu pri 147. ochoreniach,

hoci pre priznanie takejto kompetencie existuje odborný podklad. Výroky 1. 2. 4. 5. sú hodnotiacimi
úsudkami.Výrok3.niejenosnývýrokanimyšlienkaceléhoemailu,ktorýsavenujeprávekritikevyhlášky
a v celkovom kontexte emailu je hodnotiacim úsudkom pretože predstavuje polemiku žalovaného
nad dôvodmi kritizovanej (ne)činnosti žalobkyne vo vzťahu k legislatívnemu procesu vyhlášky bez
výslovného záveru - preukazuje to použitie slova „pravdepodobne“. Ide teda o prejav polemiky nad

dôvodom činnosti žalobkyne, bez skutkového záveru (ako to v skutočnosti je, čo je skutočným dôvodom)
- hodnotiaci úsudok a nie o skutkové tvrdenie týkajúce sa žalobkyne, čo vyplynulo zo svedeckých
výpovedí. Žalované výroky žalovaného sú hodnotovými úsudkami, ktoré majú svoj skutkový základ. Z
emailu je zrejmé, že účelom kritiky žalovaného nemal byť útok na žalobkyňu, ale vyvolanie diskusie o
obsahu vyhlášky.

23. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (ďalej
„CSP“), ktorý v zmysle § 470 ods. 1 stanovuje, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

24. Podľa prvej vety ods. 2 § 470 CSP však platí, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

25. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ust. § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP súd konštatuje, že nová
právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnym noriem (§ 470 ods. 1

CSP), rešpektuje ale procesný účinok tých žalôb, ktoré boli podané do 30. 06. 2016, ktorý zostal aj
zachovaný po 30. 06. 2016. V dôsledku toho platí, že ustanovenie novej účinnej právnej úpravy od 01.
07. 2016 o konaní sa v prípade týchto konaní nemôžu uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného
dňa v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych
očakávaní strán, lebo ten, kto koná na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej

dôvere k nemu sklamaný (závery rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn.PL ÚS 36/1995).

26. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré
majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.
Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny

základrozhodnutia,stačínazáverotom,žeztohtoaspektujeplnerealizovanézákladnéprávoúčastníka
na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03).27. Každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena
(Čl. 19 Ústavy SR).

28. Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené (článok 26 ods. 1 Ústavy SR)

29. Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom,
ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informovať bez ohľadu na hranice štátu (článok
26 ods. 2 prvá veta Ústavy SR).

30. Podľa § 11 Obč. zák. fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia,
občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

31. Podľa § 13 ods. 1 Obč. zák. fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov

a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

32. Je nesporné, že žalobkyňa sa predmetnou žalobou domáhala práva na ochranu osobnosti podľa
§ 11 Obč. zák., pričom ako prostriedok ochrany zvolila tzv. satisfakčnú žalobu podľa § 13 ods. 1 Obč.
zák., vo forme požiadavky na písomné ospravedlnenie. Súd prvej inštancie mal už v samotnej žalobe

presne zadefinovaný právny rámec prejednávanej veci a nemal žiadny skutkový, ani právny dôvod sa
od neho odchýliť, resp. ho neakceptovať.

33. Ustanovenia § 11 až 16 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) upravujú právo na ochranu osobnosti
ako jednotné právo zabezpečujúce v občianskoprávnej oblasti rešpektovanie osobnosti fyzickej osoby

a jej všestranný slobodný rozvoj. Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a
zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy
( § 11 OZ). Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do
práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané
zadosťučinenie (§ 13 ods. 1 OZ). Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1

najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti,
má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (§ 13 ods. 2 OZ).

34. Pri konštrukcii, ktorá bola zvolená v ustanovení § 11 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka nie
je významná subjektívna stránka (teda to, ako určitá fyzická osoba zo svojich subjektívnych hľadísk

vníma určité konanie a jeho dôsledky). Objektívne spôsobilé zasiahnuť do chránených osobnostných
práv je konanie, ktorého dôsledky by v rovnakej situácii negatívne pôsobili na každú inú fyzickú osobu
ako nebezpečenstvo zníženia jej vážnosti u spoluobčanov a tým aj nebezpečenstvo nepriaznivého
ovplyvnenia jej uplatnenia v spoločnosti.

35. Neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti je konanie, neoprávnene smerujúce
proti osobnej a mravnej integrite fyzickej osoby, ktoré je objektívne spôsobilé nepriaznivo zasiahnuť
niektorú zo zložiek osobnosti fyzickej osoby. K zásahu do osobnostných práv určitej fyzickej osoby môže
dôjsť o.i. tiež slovom a písmom a v rámci nich nepravdivými tvrdeniami, avšak aj takými skutkovými
tvrdeniami, ktoré sú samé o sebe pravdivé, ale boli uvedené takou formou, v takých súvislostiach,

alebo za takých okolností, že objektívne vyvolávajú dojem pravdu skresľujúci, čím pôsobia difamačne.
V konkrétnom prípade je vždy potrebné skúmať mieru (intenzitu) tvrdeného porušenia základného
práva na ochranu osobnosti v kontexte so slobodou prejavu a právom na informácie, so zreteľom na
požiadavku proporcionality uplatňovania týchto práv (a ich ochrany).

36. Právo na česť je integrálnou súčasťou dôstojnosti fyzickej osoby a z formálno- právneho hľadiska ho
možno zahrnúť(obdobne aj právo na ľudskú dôstojnosť) pod ochranu súkromného a rodinného života.
Česť a dôstojnosť človeka sú vo svojej podstate duchovnou hodnotou každého človeka, pozostávajúcou
z telesnej a duševnej integrity fyzickej osoby, ako nezastupiteľnej hodnoty, a nemožno ich zužovať
len na občiansku česť, pretože sa prejavuje (tak, ako aj prípadný zásah), tak vo sfére súkromnej,

profesnej, či spoločenskej, od čoho závisí spôsob ochrany pred daným zásahom, vo vzťahu k možným
dôsledkomvdanejsfére.Ochranajeposkytovanávočikaždémuzásahudocti,aleboľudskejdôstojnosti,
ktorý je spôsobilý ohroziť česť (dobrú povesť), vážnosť, meno, alebo dôstojnosť fyzickej osoby, pričom
poskytnutie ochrany nie je podmienené tým, že skutočne k negatívnym dôsledkom aj došlo.37. Pod pojmom „súkromie“ je treba rozumieť rodinný život, právo na meno, osobnú integritu,
nedotknuteľnosť obydlia. Právo na súkromie predstavuje autonómiu osobnosti a tým je vyjadrením miery

slobody fyzickej osoby, od čoho sa odvíja vyššia miera ochrany pred možnými zásahmi tretích osôb do
súkromia, ktorá ochrana sa vzťahuje na všetky skutočnosti tvoriace súkromie bez ohľadu na to, či zásah
mal, alebo nemal difamačný charakter. Pre súkromie platí, že je to fyzická osoba, ktorej patrí výlučné
právo rozhodnúť o tom, či informácie týkajúce sa jej súkromia sprístupní, alebo nesprístupní verejnosti.

38. Satisfakčná žaloba je prostriedok ochrany osobnostných práv, ktorého cieľom je dosiahnutie
primeraného zadosťučinenia, resp. satisfakcie pre fyzickú osobu, ktorej osobnostné právo bolo
porušené, a to so zreteľom na to, že zásah obyčajne nemožno odčiniť obnovením pôvodného stavu.
Základným predpokladom pre priznanie primeraného zadosťučinenia je skutočnosť, že došlo k zásahu,
ktorý je objektívne spôsobilý privodiť dotknutej osobe ujmu na jej osobnostných právach. Pre priznanie
primeraného zadosťučinenia sa teda nevyžaduje existencia následkov zásahu a postačuje už len

samotná spôsobilosť privodiť ujmu na osobnostných právach. Satisfakciu je možné považovať za
primeranú v prípade, ak táto môže ovplyvniť v zásade rovnaký okruh subjektov, ktoré sú totožné s
okruhom subjektov, ktoré mohol ovplyvniť samotný zásah.

39. Základnou hmotnoprávnou podmienkou pre vznik osobitných občianskoprávnych sankcií v zmysle §

13 OZ je objektívna spôsobilosť zásahu vyvolať nemajetkovú ujmu, spočívajúcu buď v porušení, alebo
i len ohrození osobnosti fyzickej osoby. Tento znak je daný, ak zásah do cti alebo dôstojnosti fyzickej
osoby je v konkrétnom prípade objektívne so zreteľom na všetky okolnosti prípadu spôsobilý ohroziť
uvedené chránené hodnoty ľudskej osobnosti.

40.Neoprávnenýmjezásah,ktorýjevrozporesprávnymporiadkom.Môžeknemudôjsťústne,písomne
alebo aj inak, vždy však musí byť jeho súčasťou rozpor so zákonom spočívajúci v tom, že ten, kto
do chránených práv zasiahol, nemal na to zákonné oprávnenie a že nebol daný žiadny z dôvodov
výnimočne vylučujúcich protiprávnosť zásahu. Vo všeobecnosti sa pripúšťa, že neoprávnenosť vylučuje
predchádzajúci súhlas dotknutej osoby so zásahom do jej osobnosti, ale tiež existencia zákonom

uznávanéhodôvodupreurčitýzásah(napríkladvýkoninéhosubjektívnehoprávastanovenéhozákonom
alebo pri plnení povinnosti vyplývajúcej zo zákona). O vzťah príčinnej súvislosti medzi neoprávneným
zásahom objektívne spôsobilým negatívne zasiahnuť do niektorej z hodnôt tvoriacich fyzickú a morálnu
integritu osobnosti a vznikom jej nemajetkovej ujmy spočívajúcej v porušení alebo aspoň ohrození
chránených osobnostných práv ide vtedy, ak ujma je dôsledkom zásahu.

41. Existencia predpokladov vzniku zodpovednosti musí byť v každom konkrétnom prípade skúmaná
a pre vyvodenie zodpovednosti preukázaná. Za nemajetkovú ujmu možno vo všeobecnom chápaní
považovať akúkoľvek ujmu, ktorá pre poškodeného neznamená priamu stratu na majetku, čiže nie
je vyjadriteľná v peniazoch. Postihuje teda inú ako majetkovú sféru osobnosti, sféru osobnostnú, ku

ktorej nepochybne patrí aj citová (emocionálna) ujma. Vznik ujmy a jej rozsah musí byť preukázaný
poškodeným.

42. Súd z vykonaného dokazovania a zhodnými tvrdeniami strán sporu a svedkov mal preukázané,
že žalovaný rozoslal e-mailom zo svojej adresy T..M..sk na adresy 1400 pôvodných členov

Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva SLS a jej kolegom (č[email protected]
), sekretariátu a riaditeľovi sekretariátu Slovenskej lekárskej komory
([email protected] , riaditeľ[email protected] ),
riaditeľke Kancelárie Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) na Slovensku ([email protected]
), Prezídiu Slovenskej lekárskej spoločnosti ([email protected]),

odbornému redaktorovi Zdravotníckych novín
([email protected] ) na adresy širokej lekárskej
verejnosti tento email dňa 30.05.2014 a žalobkyňa vo svojej žalobe napáda 5 viet zo záverečnej časti
e-mailu žalovaného a to :
(1) Prekvapuje ma, že HO MZSR, B.. B. M., B. ... do ktorej sme my všeobecní lekári vkladali toľko nádejí,

nezosúladila tento materiál s potrebami slovenskej populácie a s dnešnými možnosťami slovenských
VLD.
(2)AkoukazujeajtentoprípadbohužiaľnašahlavnáodborníčkanezastupujezáujmyaniVLDanizáujmy
pacientov...(3) ... pravdepodobne ako postgraduálna expertka ... pripravuje iba pôdu pre určité privatizačné projekty
svojej rodiny riadiacej dnešné MZSR.
(4) Je veľmi transparentne vidieť, že nepresadzuje ani základné atribúty kvalitnej integrovanej

starostlivosti o chronicky chorých...
(5) Naopak svojou činnosťou pomohla prijať túto tápajúcu legislatívu, ktorá platí od ... dňa 20.5.2014 a
výraznou mierou sa bude podieľať na znemožňovaní prístupu pacientom k poskytovaniu integrovanej
primárnej zdravotnej starostlivosti a k oslabovaniu PZS.

43. Súd považuje k e-mailu žalovaného z 30.05.2014 predovšetkým uviesť, že tento sa v celom kontexte
zaoberá riešením odbornej otázky a kritizuje právnu úpravu obsiahnutú v schválenej vyhláške MZ SR
a nepresadenie odborných názorov časti všeobecných lekárov. Aj zo svedeckých výpovedí vyplynulo,
že tento email bol súčasťou širokej odbornej diskusie o primárnej zdravotnej starostlivosti u chronických
pacientov s potrebami slovenskej populácie a s dnešnými možnosťami všeobecných lekárov pre
dospelých. Bol rozposlaný výlučne odbornej verejnosti, teda všeobecným lekárom a odborným a

stavovským organizáciám v oblasti medicíny, ktoré sa mohli ako jediné odborne vyjadriť k obsahu kritiky
vo vzťahu k legislatívnej úprave. Žalovaný v bodoch č. 1./2./4./5./ ako všeobecný lekár a člen širokej
lekárskej komunity preukazuje svoj hodnotiaci úsudok, ktorý sa netýkal žalobkyne ako lekárky ale ako
hlavnej odborníčky MZ SR, teda verejne činnej a známej osoby. Súd potom vyhodnotil túto časť emailu
žalovaného ako vecný základ kritiky, že bola prijatá vyhláška, na legislatívnom procese o ktorej sa z titulu

svojej funkcie zúčastnila žalobkyňa ako HO MZ SR pre všeobecné lekárstvo, pričom schválené znenie
vyhlášky nedáva žiadnu kompetenciu pri 147. ochoreniach, hoci pre priznanie takejto kompetencie
existuje odborný podklad.

44. Súd poukazuje na bod č. 36 Nálezu Ústavného súdu Českej republiky sp. zn.: IV. ÚS 1511/13,

podľa ktorého „pokiaľ ide o kritiku vo vzťahu k verejne činným osobám, je nevyhnutné vždy zvážiť, či pri
kritike konkrétnej osoby bolo zasiahnuté do jej profesijnej sféry, či sféry súkromného života. Pokiaľ kritika
zasahuje sféru profesijnú, je chránená viac ako kritika zasahujúca do súkromnej sféry osoby (porovnaj
tiež rozsudok ESĽP Dalban proti Rumunsku zo dňa 28. 9. 1999, č. 28114/95, odst. 50)“.

45. Na rozdiel od skutkového tvrdenia hodnotiaci úsudok vyjadruje subjektívny názor svojho autora,
ktorý k danému faktu zaujíma určitý postoj tak, že ho hodnotí z hľadiska správnosti a prijateľnosti,
a to na základe vlastných (subjektívnych) kritérií. Hodnotiaci úsudok nemožno akokoľvek dokazovať,
je však potrebné skúmať, či sa zakladá na pravdivej informácii, či forma jeho verejnej prezentácie je
primeraná, a či zásah do osobnostných práv je nevyhnutným sprievodným javom kritiky, to znamená,

či primárnym cieľom kritiky nie je hanobenie, či zneuctenie danej osoby. Treba teda rozlišovať medzi
kritikou prípustnou (oprávnenou) a medzi kritikou, ktorá môže tvoriť podstatu neoprávneného porušenia
práva na česť (dobrú povesť). Ak má byť kritika prípustná, musí byť vecná, konkrétna a primeraná
(zodpovedajúca) čo do obsahu formy a miesta. Vecnosť kritiky vyžaduje, aby kritika vychádzala z
pravdivých skutočností (podkladov) ako premís pre hodnotiaci úsudok. Hodnotiaci úsudok musí byť totiž

záverom, ktorý možno na základe uvedených skutočností logicky odvodiť. Konkrétnosť kritiky znamená,
že hodnotiaci úsudok sa musí opierať o konkrétne skutočnosti. Primeranosť kritiky čo do obsahu,
formy a miesta (použitými výrazmi, formuláciami, spojeniami) znamená, že nevybočuje z medzí nutných
dosiahnuť sledovaného a zároveň spoločensky uznávaného účelu (cieľa).

46. Súd vzhľadom na vyššie uvedené v tejto časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

47. Predmetom tohto konania bolo ďalej posúdenie skutočnosti, či sa výrok č. 3 emailu z 30.05.2014
žalovaného zakladá na pravde a v prípade ak nie, či bol spôsobilý zasiahnuť do zákonom chránených
práv žalobkyne. K porušeniu práva na česť, resp. dobrú povesť, ktorej sa žalobkyňa v danej veci

domáhala,môžedôjsťslovom,písmom,obrazomiakýmkoľvekinýmkonanímdifamujúcej(zneucťujúcej,
znevažujúcej,dehonestujúcej,diskreditačnej)povahy.Akktakémutoporušeniumalodôjsťslovom,treba
pri skúmaní primeranosti konkrétneho výroku v prvom rade odlíšiť, či sa jedná o skutkové tvrdenie alebo
hodnotiaci úsudok (kritiku), pretože podmienky kladené na prípustnosť každej z týchto kategórií sa líšia.

48. Skutkové tvrdenie sa opiera o fakt, objektívne existujúcu realitu, ktorá je zistiteľná pomocou
dokazovania, pravdivosť tvrdenia je teda overiteľná. V zásade platí, že oznámenie pravdivej informácie
nezasahuje do práva na ochranu osobnosti, pokiaľ tento údaj nie je podaný tak, že skresľuje skutočnosť,
či nie je natoľko intímny, že by odporoval právu na ochranu súkromia, či ľudskej dôstojnosti. Z hľadiskapravdivosti skutkových tvrdení nie je nevyhnutné trvať na ich úplnej presnosti, ale je postačujúce, aby
celkové vyznenie určitej informácie zodpovedalo pravde, teda stačí, aby pravdivá bola podstatná časť
tvrdenia (oznámenia). Porušenie práva na česť, resp. dobrú povesť môže byť spôsobené len takými

skutkovýmitvrdeniami,ktorésúobjektívnespôsobiléprivodiťujmunacti,resp.dobrejpovestidotknutého
subjektu v očiach ostatných fyzických osôb, a teda pôsobiť difamačne. Či je určité tvrdenie difamujúce,
treba posúdiť nielen podľa použitých výrazov a formulácií, ale podľa celkového dojmu s prihliadnutím ku
všetkým súvislostiam a okolnostiam, za ktorých ku tvrdeniu došlo.

49. V tomto smere súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.: IV. ÚS
472/2012, podľa ktorého: „podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej iba ako „ESĽP“),
ktorú ústavný súd konštantne zohľadňuje vo svojej rozhodovacej činnosti, sloboda prejavu predstavuje
jeden zo základných pilierov demokratickej spoločnosti, jednu zo základných podmienok jej rozvoja
a sebarealizácie jednotlivca. Uplatňuje sa nielen vo vzťahu k „informáciám“ a „myšlienkam“, ktoré
sa prijímajú priaznivo, resp. sa pokladajú za neurážlivé a neutrálne, ale aj k tým, ktoré urážajú,

šokujú alebo znepokojujú štát alebo časť obyvateľstva. Vyžaduje si to pluralizmus, znášanlivosť a
veľkorysosť, bez ktorých nemožno hovoriť o „demokratickej spoločnosti“ (Handyside proti Spojenému
kráľovstvu, sťažnosť č. 5493/72, rozsudok zo 7. decembra 1976, § 49). V niektorých situáciách však
musíslobodaprejavuustúpiť.Limitujúceklauzulyvčl.26ods.4ústavyačl.10ods.2dohovoruexplicitne
uvádzajú dôvody obmedzenia slobody prejavu, pričom ide o obmedzenia, ktoré musia zodpovedať

vždy demokratickému charakteru spoločnosti („opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné“).
Dôvodom takéhoto obmedzenia môže byť aj „ochrana práva slobôd iných“, teda okrem iného aj záruky
vyplývajúce zo základného práva na ochranu osobnosti v rozsahu garantovanom v čl. 19 ústavy
a konkretizovanom najmä v § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré chránia súkromné osoby
pred neoprávnenými zásahmi zo strany iných súkromných osôb alebo štátu. Súd takisto poukazuje

na skutočnosť, že žalobkyňa v zmysle Štatútu hlavného odborníka článkom IV ods. 1 písm. a/ c/ j/
k/ l/ n/ Štatútu hlavných odborníkov a krajských odborníkov (vestník MZ SR 2011 čiastka 34 - 36,
ročník 59), ako osoba verejne činná je aj podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky povinná zniesť zvýšenú mieru kritiky a v tomto smere plne odkazuje na rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 3 Cdo 228/2012 podľa ktorého sa práva na ochranu osobnosti

samozrejme môžu domáhať aj politici a ostatne verejne činné osoby, no kritériá posúdenia skutkových
tvrdení a hodnotiacich úsudkov sú v ich prípadoch omnoho mäkšie v prospech pôvodcov týchto
výrokov. Je to dané skutočnosťou, že osoba vstúpiaca na verejnú scénu musí počítať s tým, že ako
osoba verejne známa bude pod drobnohľadom verejnosti, ktorá sa zaujíma o jej profesionálny ako
aj súkromný život a súčasne ho hodnotí, zvlášť, ak ide o osobu, ktorá spravuje verejné záležitosti.

Kolízia oboch práv sa realizuje práve napríklad pri aplikácii § 11 a nasl. Obč. zákonníka v súvislosti s
uplatňovanímobčianskoprávnejochranyosobnostiapriaplikácii§19bods.3Obč.zákonníkavsúvislosti
s uplatňovaním ochrany dobrej povesti právnickej osoby. Povinnosťou súdov v takýchto prípadoch je
interpretovať jednotlivé zákonné ustanovenia v prvom rade z pohľadu účelu a zmyslu ochrany ústavne
garantovaných práv a slobôd. Pri strete slobody prejavu s právom na ochranu osobnosti treba dbať na

to, aby s prihliadnutím k okolnostiam konkrétneho prípadu jednému z týchto práv nebola neodôvodnene
daná prednosť pred právom druhým. V konkrétnom prípade je vždy nevyhnutné skúmať mieru (intenzitu)
tvrdeného porušenia základného práva na ochranu osobnosti, a to práve v kontexte so slobodou prejavu
a s právom na informácie a so zreteľom na požiadavku proporcionality uplatňovania týchto práv.

50. Súd s poukazom na vyššie uvedené má zato, že v konaní bolo preukázané, výpoveďou žalobkyne
a aj svedkov, že žalovaný uvedeným nepravdivým skutkovým tvrdením č.3 zakladajúcim sa výlučne
na nepravde zasiahol do práva na ochranu osobnosti žalobkyne. V tejto časti je email jednoznačne
objektívne spôsobilý zasiahnuť do osobnostných práv žalobkyne, do ktorých aj neoprávnene zasiahol.
Email v tejto časti zasiahol do ľudskej dôstojnosti žalobkyne tým, že o nej vytvoril dojem ako o osobe,

ktorá nemá záujem na riešení odbornosti prijatej vyhlášky ale má záujem súkromný, pre seba prospešný
a pre ktorý má vytvorené aj rodinné zázemie, čo však nebolo pravdou. Vyjadrenia žalovaného o
privatizácii nejakých projektov jej rodinou sú nepravdivé, pretože blízku rodinu nemá, nemá deti, nie
je vydatá. Žalobkyňa pred zverejnením tohto emailu požívala v odbornej verejnosti úctu a vážnosť, čo
žiaden zo svedkov nevyvrátil. V danej veci teda z bodu č. 3 emailu zo dňa 30.05.2014 je nesporné,

že obsah emailu, ktorým malo byť zasiahnuté do osobnostných práv žalobkyne, je svojou povahou
skutkovým tvrdením žalovaného a preto ustálil, že tvrdenia žalovaného zverejnené formou emailu
boli koncipované ako nepravdivé a teda ich možno charakterizovať ako tvrdenia spôsobilé zásahu
do osobnostných práv žalobkyne. Zverejnením „... pravdepodobne ako postgraduálna expertka ...pripravuje iba pôdu pre určité privatizačné projekty svojej rodiny riadiacej dnešné MZSR...“ mohlo
dôjsť k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv žalobkyne, preto bola požiadavka primeraného
zadosťučinenia formou ospravedlnenia dôvodná.

51. Úlohou súdu je rozhodnúť spravodlivo v súlade s rímsko-právnou zásadou ex aequo et bono
(rozhodnutie sporu podľa slušnosti a spravodlivosti), aby rozhodnutie korešpondovalo so spravodlivým
usporiadaním vzťahov medzi stranami posudzovaného súdneho konania. Podľa názoru súdu je takým
rozhodnutie o morálnom zadosťučinení podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré je vzhľadom na

strany sporu, všetky okolnosti ako aj forme v prejednávanom spore spravodlivé, a ktorého sa žalobkyňa
domáhala.

52. Súd preto v tejto časti žalobe vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

53. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 CSP.

S poukazom na čiastočný úspech strán v spore súd rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok
na náhradu trov konania a preto už o výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP nebude
potrebné rozhodnúť.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde,

písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b)
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona.