Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. február 2018

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 8Csp/20/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616211111
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Fedorková

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2018:7616211111.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňou JUDr. Blaženou Fedorkovou, v spore žalobcu UniCredit

Bank CzechRepublic and Slovakia, a.s., IČO: 64948242, Želetavská 1525/1, 140 92 Praha 4 - Michle,
Česká republika, organizačná zložka v SR: UniCredit Bank CzechRepublic and Slovakia, a.s., pobočka
zahraničnej banky, IČO: 47251336, Šancová 1/A, 813 33 Bratislava, právne zastúpeného ALTER IURIS
s.r.o., Tolstého 9, 811 06 Bratislava proti žalovaným 1.) F. H., Z.. XX.X.XXXX, B. X. XX, XXX XX X., T.
X.) P. H., Z.. XX.XX.XXXX, B. X. XX, XXX XX X., o zaplatenie 624,05 € s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Stranám sporu nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 25.7.2016 domáhal, aby súd uložil žalovaným
1,2 zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 624,05 eur s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo
sumy 592,43 eur od 24.8.2015 do zaplatenia a so 7 % úrokom ročne zo sumy 592,43 eur od 24.8.2015
do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

2. Žalobu odôvodňoval tým, že žalovaní 1,2 uzatvorili dňa 17.2.2012 zmluvu o úvere č. M. - C. -
XXXXXXXX - XXXX - Q. - Q. D. s bankou UniCredit Bank Slovakia a.s., Šancová 1/A, 813 33 Bratislava,

IČO: 00 681 709, ktorej právnym nástupcom na základe zlúčenia je žalobca. Predmetom zmluvy bolo
poskytnutie úveru vo výške 2.400,- eur v prospech žalovaných 1,2, a to na základe písomnej žiadosti
žalovaných na tlačive banky a za podmienok uvedených v zmluve a v obchodných podmienkach
pre poskytovanie úverov fyzickým osobám- nepodnikateľom. V žalobe uviedol, že žalovaní 1,2 sa
zaviazali poskytnutú istinu úveru vrátiť a zaplatiť úroky, úroky z omeškania, pokiaľ na ne žalobcovi
vznikne nárok, poplatky dohodnuté v zmluve a cenníku a dodržiavať dohodnuté podmienky, poskytnúť
potrebnú súčinnosť a splniť súvisiace záväzky podľa zmluvy. Žalovaní 1,2 svoje povinnosti vyplývajúce

z podmienok dohodnutých v zmluve porušili, keď nezaplatil anuitné splátky aj napriek písomnej výzve
žalobcu žalovaným 1,2 zo dňa 23.6.2015 žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 21.8.2015
a vyhotovil vyčíslenie pohľadávky, v ktorom žalovaným 1,2 vyčíslil svoj finančný nárok a vykonal rozpis
jednotlivých položiek. Celkový nedoplatok z predčasne ukončenej zmluvy predstavuje podľa žalobcu ku
dňu 4.7.2016 sumu 624,05 eur pozostávajúcu z istiny vo výške 592,43 eur, dlžného riadneho úroku vo
výške 24,62 eur, dlžného úroku z omeškania vo výške 2,84 eur a omeškaných poplatkov za poistenie vo
výške 4,16 eur. Keďže dlžnú sumu žalovaní 1,2 do dňa podania žaloby neuhradili, sú s jej zaplatením

v omeškaní, preto sa žalobca domáha jej zaplatenia spolu so zákonným úrokom z omeškania.

3. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil fotokópiu výpisu z obchodného registra
žalobcu,zmluvyoúvereč.M.-C.-XXXXXXXX-XXXX-Q.-Q.D.,žiadostiočerpanieúveru,upomienkyč. 2 - výzvy na úhradu záväzku, oznámenia o predčasnej splatnosti úveru a výzvy na úhradu celého
zostatku úveru, posledného pokusu o zmier, vyčíslenia pohľadávky a obchodných podmienok ako aj
výpis z úverového účtu.

4. O žalobe žalobcu súd rozhodol platobným rozkazom zo dňa 22.8.2016 ktoré sa žalovanému napriek
rozsiahlemu šetreniu miesta jeho aktuálneho pobytu, a to aj prostredníctvom žalovanej doručiť do
vlastných rúk nepodarilo, preto ho súd uznesením zo dňa 26.7.2017 ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
16.8.2017 v celom rozsahu zrušil.

5. Dňa 1. 7. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.),
pričom podľa jeho prechodných ustanovení, a to konkrétne § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Vzhľadom na uvedené sa
počnúc dňom 1. 7. 2016 aj sporná vec riadila ustanoveniami C.s.p.

6. Žalovaná dňa 25.9.2017 prevzala do vlastných rúk žalobu, poučenie o procesných právach a
povinnostiach ako aj výzvu na vyjadrenie k žalobe v lehote 15 dní avšak k žalobe sa nevyjadrila.

7. Žalovaný je k trvalému pobytu prihlásený na adrese X. Č.. XX k žalobe, ktorá mu vzhľadom na
nemožnosť zistiť jeho skutočný pobyt bola v súlade s § 116 ods. 2 CSP doručovaná oznámením na

úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu sa písomne nevyjadril.

8. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie na ktoré sa právny zástupca žalobcu ani žalovaný
napriek riadnemu a včasnému predvolaniu nedostavili. Žalovaným 1,2 súd predvolanie na pojednávanie
doručoval v súlade s ustanovením § 112 C.s.p. v spojení s § 116 ods. 3 a § 106 ods. 1 písm. a)

C.s.p. považoval za doručené dňom 21.12.2017, keďže v tento deň sa predvolania súdu vrátilo ako
nedoručené z adresy žalovaných 1,2 evidovanej v Registri obyvateľov SR. Právny zástupca žalobcu
svojuažalobcovuneúčasťnapojednávaníospravedlnil,ojehoodročenienežiadal.Žalovaní1,2neúčasť
na pojednávaní neospravedlnili, o jeho odročenie nežiadali . V súlade s ustanovením § 180 C.s.p. preto
súd rozhodol, že pojednávanie vykoná v neprítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu a žalovaných

1,2, nakoľko nebol daný návrh ani dôvody odročenia pojednávania v zmysle § 183 a § 184 C.s.p.

9. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby, vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom všetkých
žalobcom predložených listinných dôkazov, nakoľko vykonanie žiadneho z nich nebolo namietané ani
súdom vyhodnotené ako nedôvodné či neúčelné a zistil tento skutkový stav:

10. Žalobca ako dôkaz na svoje tvrdenie o uzavretí zmluvy o úvere predložil súdu tlačivo označené
ako "Zmluva o úvere č. M. - C. - XXXXXXXX - XXXX - Q. - Q. I v ktorom sú ako zmluvné strany
označené : banka- právny predchodca žalobcu, UniCredit Bank Slovakia a.s., so sídlom Šancová 1/A,
813 33 Bratislava, IČO: 00 681 709 a ako dlžníci sú označený žalovaní 1,2. V bode I. zmluvy upravuje

predmet zmluvy. Predmetom zmluvy je záväzok banky poskytnúť v prospech dlžníkov spotrebiteľský
úver v dohodnutej výške a mene a záväzok dlžníkov úver za dohodnutých podmienok vrátiť a zaplatiť
úroky a dohodnuté poplatky, poskytnúť potrebnú súčinnosť a splniť súvisiace záväzky podľa tejto zmluvy.
V bode II. zmluvy označenom ako základné podmienky úveru je potom uvedené, že výška úveru je
2.400,- eur, úroková sadzba je 11,99 % ročne a dohodnutá je na celé obdobie splatnosti úveru, výška

splátky je 63,26 eur a počet splátok úveru je 48. Úver mal byť čerpaný jednorázovo v prospech tam
uvedeného účtu, splátky mali byť platené inkasom z účtu. V bode II ods. 8 zmluvy je uvedené "Splatnosť
splátok, úrokov a poplatkov: mesačne v Platobný deň". V bode II ods. 9 je potom uvedené, že cit
"Platobný deň: prvý platobný deň je deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ktorý sa svojim číselným
označenímzhodujesdňomprvéhočerpaniaúveru.Druhýaďalšíplatobnýdeňjedeň,ktorýnasledujepo

prvom platobnom dni a ktorý sa svojim číselným označením zhoduje s prvým platobným dňom, a ak ho
v mesiaci niet, posledný deň mesiaca". Podľa bodu II. ods. 10 a 11 zmluvy konečná splatnosť úveru bola
48 mesiacov od prvého čerpania úveru a lehota na čerpanie úveru bola do 3 mesiacov odo dňa platnosti
tejto zmluvy. V bode II. ods. 17 zmluvy sa uvádza, že celkové náklady dlžníka v deň platnosti tejto zmluvy
sú 830,40 eur. Ďalej je tam uvedené(bod II.ods.18,19,20), že RPMN je 16,88 % p.a., Priemerná hodnota

RPMN je 21,06 % p.a. a poplatok za poistenie úveru je mesačne vo výške 1,64 % z aktuálnej výšky
splátky. V bode VIII. zmluvy sú upravené podmienky mimoriadnej splatnosti úveru. Pri mieste určenom
na podpis zmluvy sú uvedené podpisy s dodatkom, že banka aj žalovaný zmluvu podpísali v Spišskej
Novej Vsi dňa 17.2.2012.11. Zo žalobcom predloženého výpisu z úverového účtu súd zistil, že v tomto je zaznamenané čerpanie
úveru vo výške 2.400,- eur dňa 20.2.2012, potom sú tam zaznamenané jednotlivé obraty na účte a je
tam uvedený aj sumár, podľa ktorého žalovaní 1,2 na istine zaplatili spolu 1.807,57 eur, na úrokoch

spolu 599,09 eur, na úrokoch z omeškania 6,12 eur, na poplatkoch 32,- eur a na poistnom sumu 39,52
eur. Spolu teda žalobcovi zaplatili sumu 2.848,50 eur.

12. Zo žalovaným adresovaných upomienok č. 2 zo dňa 23.6.2015 súd zistil, že žalobca nimi žalovaným
1,2 oznámil, že nakoľko napriek predchádzajúcim výzvam neuhradili nezaplatenú splátku úveru, z
dôvodu čoho ku dňu 23.6.2015 je v omeškaní so zaplatením sumy 483,30 eur, vyzýva ich k okamžitej

úhrade dlžnej sumy s tým, že ak sa tak nestane, bude žalobca požadovať predčasné splatenie celého
úveru s príslušenstvom. Podľa doručeniek pripojených žalobcom do spisu žalovaní 1,2 uvedené
upomienky, ktoré im boli doručované na adresy trvalých bydlísk v odbernej lehote neprevzali.

13.Zožalovaným1,2adresovanéhoOznámeniaopredčasnejsplatnostiúveruavýzvynaúhraducelého

zostatku úveru- posledného pokusu o zmier zo dňa 21.8.2015 bolo zistené, že žalobca ním (s poukazom
na nedodržanie splátkového plánu žalovanými 1,2 ) napriek písomným výzvam oznámil žalovanými
1,2, že využil svoje právo požadovať zaplatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom a že úver sa
stal splatným dňa 21.8.2015. Zároveň ich vyzval, aby jeho splatný záväzok, ktorý ku dňu 21.8.2015
pozostával z istiny vo výške 592,43 eur, riadnych úrokov vo výške 20,61 eur, úrokov z omeškania vo

výške 2,84 eur, poplatkov za vedenie účtu vo výške 0,00 eur a poplatku za predčasné splatenie úveru
zaplatil najneskôr do 3 dní od doručenia tejto výzvy. Podľa doručeniek pripojených žalobcom do spisu
( na č.l. 31 a na č. l. 33) žalovaní 1,2 uvedené výzvy prevzali dňa 28.8.2015.

14. Žalobou uplatnený nárok na vrátenie úveru poskytnutého právnym predchodcom žalobcu ako

bankou, ktorej predmetom podnikania je okrem iného poskytovanie úverov žalovaným 1,2 ako fyzickým
osobám nie na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania je vzhľadom na zákonné kritéria
obsiahnuté v ustanovení § 1 ods. 2 a § 2 písm. a) a b) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení účinnom k 17.2.2012 potrebné právne posúdiť podľa ustanovení uvedeného zákona a nakoľko

ide o spotrebiteľskú zmluvu, tak aj podľa relevantných zákonných ustanovení o postavení a ochrane
spotrebiteľa, čo zodpovedá aj vôli zmluvných strán že na základe zmluvy sa žalovaným 1,2 poskytuje
spotrebiteľský úver.

15. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy
stranami spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

16. Podľa § 1 ods. 8 ZoSÚ ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho
zákonníka ani osobitných predpisov (napr. zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa).

17. Podľa § 9 ods. 1 tohto zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá
zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom

médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
18. Podľa § 9 ods. 2 tohto zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

19. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k) r) a y)

b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

20. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ")
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce

právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o

obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

22. Zmluva posudzovaná v súdenej veci, uzavretá právnym predchodcom žalobcu so žalovaným
je ako už bolo uvedené spotrebiteľskou zmluvou. Spotrebiteľské zmluvy sú typické tým, že ich o
určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom

zákazníkov (spotrebitelia) s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ zmluvy vopred v návrhu stanovuje
obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky ich realizácie. Návrh zmluvy býva často pripravený na
predtlačených tlačivách, spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže
vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu zmluvy ako celku.
Pre spotrebiteľskú zmluvu je teda charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s

dodávateľom, pričom nemá reálne možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok spotrebiteľských
zmlúv a výslovne stanovuje, že také ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné (§
53 ods. 5 OZ). Vychádza sa totiž z toho, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom v

dobrej viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že medzi dodávateľom a spotrebiteľom je nerovný
vzťah z hľadiska skúseností a vedomostí, pričom dodávateľ je v porovnaní so spotrebiteľom vo výhode.

23. Žalobca predložením písomného vyhotovenia úverovej zmluvy zo dňa 17.2.2012 a predložením

výpisu z účtu, v ktorom je zaznamenané vyplatenie úveru žalovaným 1,2 ,potvrdením o prijatých
splátkach preukázal, že poskytol na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere žalovaným 1,2
spotrebiteľský úver vo výške 2.400,- eur, pričom žalovaní 1,2 na úhradu nárokov z tejto zmluvy zaplatili
doposiaľ spolu sumu 2.484,50 eur. Žalobca tvrdí, že uvedenými úhradami žalovaní 1,2 nerealizoval
svoju zmluvnú povinnosť v celom rozsahu, nakoľko neuspokojené ostali nároky špecifikované v žalobe

a vo vyčíslení pohľadávky ku dňu 23.8.2015.

24. Súd preskúmal, či uplatnenie týchto nárokov čo do základu a výšky má oporu v zákone o
spotrebiteľských úveroch, ako aj opodstatnenosť týchto uplatnených nárokov z hľadiska ich súladu s
ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. V danom prípade

totižnarozdielodžalobcusúdjetohonázoru,žespotrebiteľskýúver,ktorýbolžalovaným1,2 poskytnutý
je z dôvodov uvedených v ďalšej časti tohto odôvodnenia bezúročný a bez poplatkov, preto veriteľovi z
neho vznikol iba nárok na vrátenie úverovej istiny rovnajúcej sa výške žalovaným 1,2 poskytnutej sumy,t.j. 2.400,- eur. A keďže žalovaní 1,2 časť žalobcovi uhradili celkovo sumu 2.484,50 eur ako súd žalobu
ako nedôvodnú zamietol.

25. Z ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy , ktoré súd citoval vyššie vyplýva, že každá zmluva o spotrebiteľskom úvere musí okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka povinne obsahovať aj osobitné náležitosti podľa
§ 9 ZoSÚ. Zákon absenciu niektorých náležitostí vymedzených v citovanom zákonnom ustanovení
síce nespája s následkom neplatnosti právneho úkonu (úverovej zmluvy), poskytuje však spotrebiteľovi

ochranu v takej forme, že úver pri ktorého dojednaní neboli tieto náležitosti splnené je potrebné
považovať za bezúročný a bez poplatkov. Medzi takéto náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere patrí
v zmysle už citovaného § 9 ods. 2 písm. f) aj uvedenie doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere
a termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ďalej podľa § 9 ods. 2 písm. j) tiež uvedenie
ročnej percentuálnej miery nákladov a celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na
základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podľa § 9 ods. 2 písm. k)

uvedeného zákona aj uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

26. Vychádzajúc z obsahu žalobcom predloženej úverovej zmluvy zo dňa 17.2.2012 súd konštatuje,
že uvedená zmluva o spotrebiteľskom úvere tieto náležitosti neobsahuje. Po preskúmaní obsahových
náležitostízmluvysúdzistil,žezmluvaneobsahujezákonnýmspôsobomasprávneuvedenýúdajodobe

trvaniazmluvyospotrebiteľskomúvereatermínekonečnejsplatnostispotrebiteľskéhoúveruanisprávny
údaj o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť, vypočítanej na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Ide pritom o veľmi podstatné náležitosti zmluvy majúce vplyv na možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah
svojho záväzku, ale aj jeho trvanie.

27. V zmluve nie sú tieto údaje uvedené v súlade so zákonnou požiadavkou a pokiaľ takéto údaje
poskytuje veriteľ až v splátkovom kalendári, či inak po uzavretí zmluvy, nie sú tieto údaje obsiahnuté
v zmluve v čase akceptácie zmluvy oboma zmluvnými stranami. Ak zákon o spotrebiteľských úveroch
ako podstatnú náležitosť zmluvy predpisoval vyššie uvedené údaje tak je zrejmé, že tieto museli byť

jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom uvedené priamo v takejto zmluve, teda v čase, keď sa
spotrebiteľ rozhoduje či na dané jej podmienky pristúpi alebo sa rozhodne prípadne pre iný úver od
iného poskytovateľa, preto ich všetky musí poznať v tomto čase a nemohli byť nahradené dodatočným
"doinformovaním" spotrebiteľa o podmienkach úverovej zmluvy.

28. Uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere má podobu predtlačeného formulárového tlačiva,
pripravenéhobankounajejhlavičkovompapieri.Jetedazrejmé,žeajnedodržaniezákonnýchnáležitostí
zmluvy tu ide najmä na vrub veriteľa, ktorý ako profesionál daný formulár pripravil a de facto sám zvolil
spôsob, akým sa bude snažiť naplniť náležitosti zmluvy predpísané zákonom. To sa ale v súdenej veci
nepodarilo, lebo časť tam uvedených zákonom predpísaných náležitostí je uvedených nejasne, neúplne

resp. nie sú uvedené vôbec. V zmluve nie je zákonom predpokladaným a požadovaným spôsobom
uvedený termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Čo sa týka termínu konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f) zákona), niet pochýb o tom, že ten musí byť určený presne,
jasne,určitoazrozumiteľne.Spotrebiteľmábyťjasneazrozumiteľneinformovanýokonkrétnomtermíne,
dátume konečnej splatnosti. Ten musí byť priamo v zmluve výslovne uvedený bez ohľadu na to, že

je možné ho vyvodiť z počtu splátok. Ak by za postačujúcu bola považovaná možnosť jednoduchého
výpočtu termínu konečnej splatnosti, v takom prípade by v zmluve vždy stačilo uviesť náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. k) zákona, t.j. výšku, počet a termíny splátok a zákonodarca by do zákona vôbec
nemusel zakomponovať ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f), nakoľko toto by potom úplne stratilo zmysel,
lebo z výšky, počtu a termínov splatnosti splátok by sa termín konečnej splatnosti dal vypočítať vždy.

Zákon o spotrebiteľských úveroch ale napriek tomu osobitne, jasne a jednoznačne hovorí o jednej
z náležitostí zmluvy - termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Teda musí to byť konkrétny
termín, konkrétny dátum, ktorý v tu posudzovanej zmluve absentuje. Navyše aj odvodený výpočet
termínu konečnej splatnosti je tu v čase uzavretia zmluvy, kedy táto náležitosť má byť zrejmá a uvedená
nemožný, a to vzhľadom na spôsob vyjadrenia splatnosti splátok v zmluve, keďže tam nie je uvedený

konkrétny dátum prvej splátky a ďalších splátok, ale len že splátky budú splatné v " mesačne v platobný
deň" a že prvý platobný deň je deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ktorý sa svojim číselným
označením zhoduje s dňom prvého čerpania úveru. Nestačí uviesť do zmluvy akýkoľvek údaj, aby boli
formálne dodržané podmienky zákona. Nezrozumiteľný údaj má pre spotrebiteľa takú istú výpovednúhodnotu ako žiaden údaj. Ustanovenie § 9 ods. 2 zákona slúži na ochranu spotrebiteľa, preto uvedenie
tam predpísaných údajov v zmluve spôsobom odporujúcim tak zneniu, ako a najmä aj podstate, účelu
a zmyslu zákona je rovnaké, ako keby tam tieto údaje neboli uvedené vôbec. Preto súd má za to,

že údaj o termíne konečnej splatnosti v zmluve absentuje, lebo namiesto konkrétneho dátumu je tam
uvedené len, cit "48 mesiacov od prvého čerpania úveru", pričom nie je zrejmý dátum, kedy spotrebiteľ
čerpá prvýkrát úver. Nie je zo zmluvy zrejmý ani termín splátok, nakoľko v posudzovanej zmluve sa
uvádza, že: ,,prvý platobný deň je deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ktorý sa svojim číselným
označením zhoduje s dňom prvého čerpania úveru. Druhý a ďalší platobný deň je deň, ktorý nasleduje

po prvom platobnom dni a ktorý sa svojim číselným označením zhoduje s prvým Platobným dňom,
ak ho v mesiaci niet, posledný deň mesiaca." Nie je pritom zrejmý dátum, kedy spotrebiteľ prvýkrát
čerpá úver. Uvedené vyjadrenie termínov splatnosti splátok a termínu konečnej splatnosti je preto
podľa názoru súdu nejasné, mätúce. Uvedené údaje majú byť v zmluve vyjadrené spôsobom ktorému
priemerný spotrebiteľ ľahko porozumie. Preto ak má byť v zmluve termín splátok a termín konečnej
splatnosti, tak musí tam byť konkrétny deň (napr. 15. deň v mesiaci a podobne) a konkrétny dátum bez

toho, aby musel spotrebiteľ sám prepočítavať a vypočítavať kedy vlastne má splátky splácať a kedy
vlastne bude hradiť poslednú z nich. Koniec koncov, uvedený záver súdu už pre žalobcu nemôže by
nijako nový, či prekvapivý, pričom v tejto súvislosti súd poukazuje napr. na spor žalobcu vedený pred
Okresným súdom Skalica pod spisovou značkou 3C/120/2014, kde v rozsudku zo dňa 31. 10. 2016 bol
rovnako obdobný úver žalobcu vyhodnotený ako bezúročný a bez poplatkov. Aj Okresný súd Považská

Bystrica v spore žalobcu tam vedenom pod spisovou značkou 3C/422/2015 posúdiac úver žalobcu
ako bezúročný a bezpoplatkový pre absenciu jasného a zrozumiteľného termínu konečnej splatnosti
úveru v rozsudku zo dňa 26. 5. 2016 uviedol, že "nie je v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa,
ak žalobca predkladá spotrebiteľovi zmluvy, ktoré vyžadujú na zistenie podstatných otázok splácania
úveru výpočty. Ak by zákonodarca za splnenie podmienky uvedenia termínu konečnej splatnosti úveru

považoval údaj, ku ktorému spotrebiteľ sa dopracuje dedukciou, resp. nejakým výpočtom, v zákone by
to výslovne uviedol (napr. že stačí v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť len spôsob výpočtu termínu
konečnej splatnosti úveru)". Obdobne napr. Okresný súd Lučenec v spore žalobcu u neho vedenom pod
sp. zn. 8C 459/2015 v rozsudku zo dňa 23.4.2016 zdôraznil, že "pokiaľ teda Zmluva údaje o konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru neobsahuje, nemožno mať za to, že tento nedostatok možno nahradiť

apelovanímnapotencionálnuaktivituspotrebiteľavedúcukurčeniukonečnejsplatnostispotrebiteľského
úveru matematickými operáciami z iných, v spotrebiteľskej zmluve, dostupných údajov. Naopak, je
potrebné trvať na tom, že konečná splatnosť spotrebiteľského úveru musí byť určená konkrétnym
časovým okamihom zreteľne tak, aby spotrebiteľ mohol pred vstupom do úverového vzťahu zohľadniť aj
dĺžku jeho riadneho trvania a tým uskutočniť najvhodnejšiu voľbu medzi viacerými úverovými produktmi,

resp. dodávateľmi." Tunajší súd sa plne stotožňuje s uvedenými závermi. Požiadavka určitosti, jasnosti
a zrozumiteľnosti pokiaľ ide o uvedené údaje tu nebola naplnená. Aj v dôvodovej správe k zákonu o
spotrebiteľských úveroch je jasne uvedené, že v prípade výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, spotrebiteľ musí byť zrozumiteľne informovaný v akých termínoch, resp. kedy, v akej
výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti (splácať istinu, úroky a iné poplatky) vyplývajúce mu zo

zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Je potrebné si uvedomiť, že pre priemerného spotrebiteľa je oblasť
finančných a úverových vzťahov zložitou problematikou, keďže je zrejmé, že na rozdiel od banky ktorá
úvery poskytuje každý deň, pre množstvo spotrebiteľov ide často krát o niečo ojedinelé, výnimočné
či nové. Preto je potrebné, aby poskytovateľ úveru vystupoval pri dojednávaní úveru s odbornou
starostlivosťou, čo v danom prípade nebolo naplnené. Samotný zákonodarca vidí zásadný význam v

ochrane spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch v dostatočnom množstve informácií o podmienkach úveru,
nákladov a záväzkoch, ktoré pre neho vyplývajú.

29. Údaje o termíne konečnej splatnosti a celkovej čiastke ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť predstavujú
jednyználežitostízmlúvospotrebiteľskomúverevzmysleustanovenia§9ods.2ZoSÚvzneníúčinnom

v čase uzatvorenia zmluvy. Je preto potrebné, aby tieto údaje boli obsiahnuté priamo v texte zmluvy
o poskytnutí úveru. Nie je možné pripustiť, aby takéto podstatné náležitosti, s neuvedením ktorých
sa zákonom zabezpečila dlžníkovi zvýšená ochrana v tom, že v prípade ich neuvedenia v zmluve
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, uvádzali iba v dodatočnom, dlžníkom
nepodpísanom splátkovom kalendári, či v inej samostatnej listine vyhotovenej po uzavretí zmluvy. V

tomto smere teda súd zastáva názor (vyslovený už aj inými súdmi, viď napr. rozsudok Krajského súdu v
Žiline sp. zn. 9Co/208/2012 zo dňa 18. 10. 2012), že pokiaľ tieto údaje neboli obsiahnuté ako náležitosť
zmluvy priamo v texte zmluvy o úvere je potrebné spotrebiteľovi poskytnúť zvýšenú ochranu v tom,
že sa takýto úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Časť obsahu zmluvy sa síce môže určiť iodkazom na všeobecné obchodné podmienky, prípadne na iné obchodné podmienky, je však potrebné
uviesť,žepodstatnénáležitostizmluvypredpísanézákonommusiabyťzapravenépriamovtextezmluvy.
Menej podstatné náležitosti - vedľajšie dojednania môžu byť uvedené i vo všeobecných podmienkach,

resp. obchodných podmienkach tvoriacich súčasť zmluvy. Vyššie popísané údaje však nie je možné
považovať za vedľajšie, menej podstatné dojednania, ale za údaje, uvedenie ktorých sa vyžaduje priamo
zozákona.Jepretopotrebnétakétoúdajeuviesťpriamovtextezmluvyasprávne,abybolazabezpečená
istota, že druhý účastník zmluvy sa s týmito údajmi má možnosť riadne oboznámiť a je mu dané na
zváženie, či i pri takejto miere nákladov spotrebiteľského úveru je ochotný do zmluvného vzťahu s

veriteľom poskytujúcim úver vstúpiť. Ide totiž o jeden z ukazovateľov výhodnosti úveru. Ak tomu tak v
danom prípade nebolo, súd vychádzal z predpokladu, že tieto údaje neboli v zmluve o poskytnutí úveru,
uzatvorenej so žalovaným riadne uvedené a považoval takýto úver za bezúročný a bez poplatkov.

30. Pre úplnosť súd uvádza, že správnosť vedeného výkladu a názoru potvrdil neskôr v podstate aj
samotnýzákonodarcatým,žepodľavsúčasnostiúčinného§9ods.9zákonaospotrebiteľskýchúveroch

od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú
ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere čo v dôvodovej správe k tejto
zmene (k zákonu č. 106/2014 Z.z.) odôvodnil tým, že v súlade s lepšou ochranou práv spotrebiteľa sa
zavádza pôvodná právna úprava spotrebiteľských úverov, podľa ktorej úrok, poplatky alebo akékoľvek
iné plnenie musia byť uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere a v žiadnom prípade nie v jej

prílohách. V tejto súvislosti bolo v dôvodovej správe poukázané aj na nález Ústavného súdu ČR sp.
zn. I. ÚS 3512/11 z 11. 11. 2013, ktorým ústavný súd potvrdil, že náležitosti spotrebiteľských zmlúv
týkajúce sa úrokov, poplatkov a iných vedľajších dojednaní týkajúcich sa ceny nemôžu byť súčasťou
všeobecných obchodných podmienok, ale musia byť priamo súčasťou spotrebiteľskej zmluvy (listiny, na
ktorej spotrebiteľ pripája teda svoj podpis).

31. V zmysle § 9 ods. 2 písm. j/ citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch náležitosťou zmluvy
musí byť údaj aj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítaný na základe údajov
platných v čase uzatvorenia zmluvy. Veriteľ v zmluve nikde neposkytol údaj o celkovej čiastke, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť, uviedol tam len sumu celkových nákladov dlžníka (830,40 eur) čo je nepostačujúce

keď navyše ani nie je zrejmé, ako k uvedenej sume celkových nákladov dospel, keď tá po pripočítaní
k úverovej istine nekorešponduje s prepočtom výšky a počtu splátok úveru (48 x 63,26 eur). Údaj o
celkovej čiastke splatnej spotrebiteľom patrí nepochybne medzi hlavné body záujmu spotrebiteľa, keďže
najjednoduchším spôsobom, bez potreby prepočtov percentuálnych sadzieb úrokov, či RPMN, čo môže
byť pri uzatváraní zmluvy pre bežného spotrebiteľa značne komplikované má ponúknuť informáciu o

výhodnosti úveru a o tom, o koľko sa reálne preplatí poskytnutá suma. V danom prípade tento údaj v
zmluve chýba, nie je pri údajoch o podmienkach úveru vôbec uvedený, preto o nedodržaní tejto zákonnej
požiadavky podľa názoru súdu nemožno mať pochýb. Podľa rozsudku Súdneho dvora- tretia komora z
9. novembra 2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s., proti G. článok 23 smernice 2008/48/
ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský

štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky
náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere
bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa
posúdiť rozsah svojho záväzku. Podľa názoru súdu nemôže byť pochýb o tom, že neuvedenie celkovej
čiastky k zaplateniu v zmluve a neuvedenie dátumu poslednej splátky úveru v úverovej zmluve a jasného

na 8 z termínu splatnosti jednotlivých splátok mohlo spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah a
trvanie jeho záväzku, preto nenapĺňa požiadavku zákona (§ 9 ods. 2 písm. f/, j/ a k/ZoSÚ) ani Smernice.

32. Vzhľadom na uvedené súd v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona považuje úver za bezúročný a bez
poplatkov, keďže veriteľom použité vyjadrenie náležitosti zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. f), j) a k) zákona

v zmluve nezodpovedá požiadavke tohto zákonného ustanovenia.

33. Súd sa pri svojej činnosti v prípadoch zmlúv obdobných tej v tu posudzovanej veci často stretáva
s argumentom, že k určeniu, že takáto zmluva je bezúročná a bez poplatku v zmysle § 11 ods. 1 písm.
a) ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, je potrebné naplniť kumulatívne obe tam uvedené

podmienky a to že zmluva neobsahuje písomnú formu a zároveň neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1 ZoSÚ. Súd však nemá najmenšiu pochybnosť o tom, že vôľou
zákonodarcu nebolo stanoviť tieto 2 podmienky kumulatívne ale alternatívne a že na bezúročnosť a
bezpoplatkovosť takéhoto úveru stačí absencia ktorejkoľvek z náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. a) ažk), r a y) a § 10 ods. 1 ZoSÚ. Napriek vo všeobecnosti "kumulatívnemu" významu spojky "a" by sa v
podmienkach daného zákonného ustanovenia iný výklad priečil logike, lebo je ťažké predstaviť si reálny
príklad, kedy by zmluva obsahovala všetky všeobecné náležitosti a náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm.

a) až k), r) a y) ZoSÚ a súčasne nemala písomnú formu. Pri takomto výklade by bolo postačujúce, ak
by zmluva obsahovala len písomnú formu a nemusela by obsahovať žiadnu z obligatórnych náležitostí
podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k, r) a y) ZoSÚ k tomu, aby bola nepostihnuteľná bezúročnosťou a
bezpoplatkovosťou, a teda zakotvenie výpočtu obligatórnych náležitostí zmluvy do ustanovenia § 11
ods. 1 písm. a) ZoSÚ (za spojku "a") by nedávalo žiaden logický význam. V tejto súvislosti je nutné

uviesť, že novelou ZoSÚ účinnou od 01.01.2013 (uskutočnenou zákonom č. 352/2012 Z.z.) boli tieto
podmienky rozšírené a zakomponované do jednotlivých bodov (písm. a/ až d/), pričom dôvodová správa
k tomuto zákonu v predmetnom bode znie:, "Cieľom navrhovanej úpravy je zosúladenie normatívneho
textu zákona s odôvodnením tak, aby poskytnutý spotrebiteľský úver sa považoval za bezúročný a bez
poplatkov, prípade ak
· zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 alebo

· neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) alebo
· neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 zákona alebo
· je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávna ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa."

34. Logickým výkladom tohto ustanovenia súd nemohol dôjsť i inému záveru ako takému, že pre
vyhlásenie úveru za bezúročný a bez poplatku postačuje to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1 ZoSÚ aj v prípade, že je
zachovaná jej písomná forma.

35. Keďže účelom zvýšenej ochrany spotrebiteľa v spotrebiteľských vzťahoch premietnutej okrem iného
aj do precizovanej úpravy náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v § 9 ZoSÚ je práve vyvažovanie
nerovnováhy spočívajúcej v prevahe dodávateľa ako profesionála pri poskytovaní úverových služieb,
tak je zjavné, že uvádzanie náležitostí zmluvy o úvere spôsobom, ktorý je nezrozumiteľný, neurčitý a
zavádzajúci, keď napr. tak ako tu vôbec nie je uvedený údaj o celkovej splatnej čiastke a v zmluve nie je

uvedený ani konkrétny dátum konečnej splatnosti úveru a termíny splatnosti splátok túto nerovnováhu
nevyvažuje, ale naopak podstatne prehlbuje na úkor spotrebiteľa a je tak v príkrom rozpore s účelom
spotrebiteľskej ochrany.

36. Keďže súd zmluvu o úvere z ktorej si žalobca uplatnil žalovaný nárok, považuje podľa § 11 ods.

1 ZoSÚ za bezúročnú a bez poplatkov, ani uskutočnené platby žalovaných 1,2 nemohli byť platne
započítavané na úhradu úrokov a poplatkov, ale mohli byť v celom rozsahu započítavané iba na úhradu
úverovej istiny, t.j. tej sumy, ktorú veriteľ žalovaným 1,2 reálne poskytol. S poukazom na vyššie uvedené
súd má za to, že žalobca, ako právny nástupca pôvodného veriteľa na základe zlúčenia nemôže
požadovať od žalovaných 1,2 úhradu žalovanej sumy, keďže žalovaní 1,2 uhradili vyššiu sumu, než im

bola žalobcom poskytnutá.

37. Podľa § 255 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

38. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

39. Žalobca v konaní nemal úspech, preto mu náhrada trov konania nebola priznaná a žalovaní 1,2 si
náhradu trov konania neuplatnili.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde
Spišská Nová Ves.

Vodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(§127C.s.p.)uvedie,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.