Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 8. apríl 2019

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 70Ek/1184/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118321351
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ivanko, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2019:6118321351.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekúcii oprávneného: CRN2 s. r. o., so sídlom: Klincová 35, 821 08
Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 51 232 413, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Peter
Bartoš, s. r. o. so sídlom Martina Granca 3, 841 02 Bratislava - mestská časť Dúbravka, IČO: 52 262 821,
proti povinnému X): J. D., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: H. XXXX/XX, XXX XX K. a povinnému X): J.
Y., nar. XX. XX. XXXX, trvalý pobyt: J. XXXX/XX, XXX XX K. vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Jozef

Augustín, so sídlom exekútorského úradu: Framborská 3605/41, 010 01 Žilina, IČO 42 277 825, v konaní
o vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 624,03 eura s príslušenstvom, o sťažnosti oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 70Ek/1184/2018 zo dňa 21. 02. 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 70Ek/1184/2018 zo
dňa 21. 02. 2019 z a m i e t a .

II. Oprávnený n e m á nárok na náhradu trov konania o zamietnutí sťažnosti proti uzneseniu Okresného
súdu Banská Bystrica sp. zn. 70Ek/1184/2018 zo dňa 21. 02. 2019.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa Návrhom na vykonanie exekúcie doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa
09.08.2018, ktorému bola pridelená spisová značka dňa 22.08.2018, domáhal od povinného vymoženia
peňažného nároku - istiny vo výške 624,03 eur, úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy

496,80 eur od 13.04.2011 do zaplatenia a trov konania, v ktorom bol vydaný exekučný titul vo výške
504,84 eur, a to na základe exekučného titulu Rozhodcovského rozsudku vydaného dňa 16.10.2017 pod
spisovou značkou RD/217/2017. Dňa 28.08.2018 bolo pod spisovou značkou 70Ek/1184/2018; ECLI:
ECLI:SK:OSBB:2018:6118321351.1 vydané Poverenie na vykonanie exekúcie, ktorým bol vykonaním
exekúcie poverený súdny exekútor JUDr. Jozef Augustín.
2. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, vydaným vyšším súdnym úradníkom, sp. zn.

70Ek/1184/2018 zo dňa 21. 02. 2019 súd po návrhu povinného na zastavenie exekúcie exekúciu podľa
§ 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavil keď dospel k záveru, že exekučný titul je materiálne
nevykonateľný z dôvodu neplatného uzatvorenia rozhodcovskej doložky.
3.Protiuzneseniupodaloprávnenývčassťažnosť,ktorúodôvodnilpredovšetkýmnázorom,žeexekučný
súd nie je oprávnený preskúmavať platnosť rozhodcovskej doložky v nespotrebiteľských veciach, čo
odôvodňoval pripojenými rozhodnutiami súdov a mal za to, že rozhodca mal právomoc vydať vo veci

rozhodcovský rozsudok, čo podľa jeho názoru nie je exekučný súd oprávnený spochybňovať. Navrhol
preto sťažnosťou napadnuté uznesenie zrušiť a návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietnuť.
4. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti
ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

5. Podľa § 250 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení zákona č. 87/2017 Z.z.
(ďalej len „CSP“), ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.6. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov
(ďalej len „ZoRK“), rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
7. Po preskúmaní sťažnosti oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka dospel súd k

záveru, že bola podaná včas, ale je v celom rozsahu nedôvodná. Sudca po preskúmaní napadnutého
uznesenia vyššieho súdneho úradníka dospel k záveru, že skutkový stav veci bol zistený správne, z
takto zisteného skutkového stavu bol vyvodený správny právny záver, ktorý bol náležitým spôsobom
odôvodnený. Aj keď sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení a podľa
§ 202 ods. 2 Exekučného poriadku nemusí rozhodnutie obsahovať odôvodnenie, na zdôraznenie

správnosti uvádza dôvody, pre ktoré nepovažuje rozhodcovský rozsudok za vykonateľný exekučný titul.
V podrobnostiach odkazuje na sťažnosťou napadnuté uznesenie a dôvody uvedené v jeho odôvodnení.
8. Oprávnenie rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť spor medzi účastníkmi konania (stranami
sporu) sa zakladá rozhodcovskou zmluvou (doložkou). Ak exekučný súd skúma platnosť rozhodcovskej
doložky, preskúmava formálnu stránku vykonateľnosti exekučného titulu, teda či exekučný titul vydal
orgán na to oprávnený rovnako, ako by to skúmal v prípade iných exekučných titulov uvedených

v § 45 Exekučného poriadku. Predpokladom zákonného vedenia exekúcie je existencia rozhodnutia
(exekučného titulu) vykonateľného tak po materiálnej, ako aj po formálnej stránke. Ak bolo rozhodnutie
vydané organom na to nepríslušným, takéto rozhodnutie je nulitným aktom, ktorý v exekučnom konaní
nie je možné vykonať. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa naň, akoby neexistoval (porovnaj
napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 MCdo 20/2008 zo dňa 22. 04.

2009).Predpokladomexistencieprávomocirozhodcovskéhosúdu(rozhodcu)vecprejednaťarozhodnúť
je platné uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami, a to či už vo forme osobitnej
rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. Exekučný súd má, v zmysle § 53 ods. 3 písm.
a) Exekučného poriadku, povinnosť zisťovať súlad exekučného titulu s Exekučným poriadkom, a teda,
okrem iného aj to, či je exekučný titul podľa § 45 Exekučného poriadku vykonateľný. Súd pri tomto

zisťovaní posudzuje nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami uzavretá, ale aj
to,čibolauzavretáplatne.Ibaplatnározhodcovskázmluvamôžetotižzaložiťprávomocrozhodcovského
súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť (porovnaj napríklad uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 135/2012 zo dňa 05. 12. 2012).
9.Rozhodcaodvodzovalsvojuprávomocrozhodnúťspormedzioprávnenýmapovinnýmiod,cit.:„Medzi

žalobcom a žalovaným bola uzavretá rozhodcovská doložka v nasledovnom znení: Rozhodcovská
doložka k zmluve: „Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad,
alebo zrušenie, vznik iného právneho stavu, vrátane situácie uplatnenia náhrady škody voči Štatutárovi
spoločnosti podľa Obchodného zákonníka budú predložené (rozhodované rozhodcovským súdom) ad
hoc rozhodcom Ing. Milošom Valachom podľa dohody zmluvných strán o spôsobe ustanovenia rozhodcu

(Zákona 244/2002 Z.z. § 6 ods.l a 3, § 8 ods.l). Výber rozhodcu je ponechaný na žalobcovi, alebo
vybranej právnickej osobe. Rozhodcovské konanie bude prebiehať podľa Rozhodcovských pravidiel -
ad hoc rozhodcov (vrátane stanovenia rozhodcovských poplatkov a postupu v rozhodcovskom konaní),
ktoré sú dostupné na stránke www.royaldevelopment.sk. Strany sa podrobia rozhodnutiu príslušného
rozhodcu. Jeho rozhodnutie bude pre strany záväzné a nemenné. Doručovacia adresa na podanie

žaloby je: Suľany 243, 951 25 Hruboňovo, Slovenská republika.“. Povinný 1) ani povinný 2) ako fyzická
osoba konajúca vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť nijakým spôsobom nebol v zmluvnom
vzťahu s oprávneným, ani jeho právnym predchodcom, keď v zmluvnom vzťahu konal ako konateľ
spoločnosti, teda v mene právnickej osoby, ktorú úkony jej konateľa aj zaväzovali. Povinný 1) a
povinný 2) nie sú právnymi nástupcami právnickej osoby, ktorá bola účastníkom právneho vzťahu

s právnym predchodcom oprávneného, ani oprávneným. Preto sa na nich nevzťahuje rozhodcovská
doložka citovaná rozhodcom v odôvodnení rozhodcovského rozhodnutia. Za inú zmenu v osobe dlžníka
nemožno považovať, s poukazom na § 135a ods. 2 Obchodného zákonníka, štatutárny orgán dlžníka,
titulom zodpovednosti za spôsobenú škodu. Súd pritom nespochybňuje nárok veriteľa podľa § 135a
ods. 5 Obchodného zákonníka, ale je potrebné zdôrazniť, že v takom prípade veriteľ uplatňuje nárok

spoločnosti na náhradu škody voči jej konateľovi. Teda za splnenia základných zákonných predpokladov
v zmysle § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka (a predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu -
porušenie povinnosti konateľa, vznik škody, príčinná súvislosť medzi nimi) mohol oprávnený ako právny
nástupca veriteľa žalobou uplatňovať nárok na náhradu škody voči jej konateľovi vo svojom vlastnom
mene a na vlastný účet, avšak kvantitatívne obmedzenej vo výške svojej pohľadávky s príslušenstvom.

Za inú zmenu v osobe dlžníka, tak ako to má na mysli ustanovenie § 3 ods. 2 ZoRK nemožno považovať
zodpovednostný vzťah konateľa voči spoločnosti v ktorej je konateľom, nakoľko tu ide o iné subjekty
zodpovednostného vzťahu, ale aj o iný obsah záväzku (náhrada škody). Na uvedenom nič nemení
ani to, že veriteľ (oprávnený) môže uvedený nárok na náhradu škody uplatňovať vo vlastnom menea na vlastný účet. K možnosti považovať rozhodcovskú zmluvu za písomne uzavretú aj vtedy, ak je
jej existencia tvrdená v žalobe a žalovaný v žalobnej odpovedi doručenej rozhodcovskému súdu jej
existenciu nenamietne súd uvádza, že podmienky § 4 ods. 7 ZoRK splnené neboli, keď žalobná odpoveď

povinného nebola rozhodcovskému súdu doručená. Pokiaľ niet žalobnej odpovede, nie je možné
považovať podmienky uvedené v § 4 ods. 7 ZoRK za splnené. Zo žiadneho ustanovenia ZoRK nemožno
vyvodiť, že by pasivita a nečinnosť žalovaného v rozhodcovskom konaní mala za následok podrobenie
saprávomocirozhodcu.Priotázkeprávnehovýznamunečinnosti,resp.mlčania,savychádzazozásady,
ženečinnosťalebomlčaniesaméosebeniejemožnénikdypovažovaťzaprejavvôle:neplatízásada,že

kto mlčí, ten prisvedčuje, resp. súhlasí (pozri napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 3Cdo 233/2008 zo dňa 26. 05. 2009). V ďalších podrobnostiach vzniku rozhodcovskej zmluvy
súd poukazuje na odôvodnenie sťažnosťou napadnutého uznesenia.
10. K poukazu oprávneného na na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6
ECdo/7/2013, súd uvádza, že sa týkalo posudzovania platnosti rozhodcovskej zmluvy v spotrebiteľskej
veci, pričom len okrajovo uviedol rozdiely, ktoré sú v nespotrebiteľských rozhodcovských konaniach.

Navyše v tomto rozhodnutí nespochybnil ani nepopieral iné svoje rozhodnutie (sp. zn. 3 Cdo 146/2011 zo
dňa 13. 10. 2011 - R 46/2012), ktoré sa priamo zaoberalo existenciou rozhodcovskej zmluvy (doložky) a
jednotlivými písomnými formami jej uzavretia, pričom nerozhodoval túto vec z hľadísk spotrebiteľského
práva. Rovnako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 MCdo 11/2010 sa týka
spotrebiteľského rozhodcovského konania, pričom z neho vôbec nevyplýva, že by exekučný súd nemal

preskúmavať právomoc orgánu (rozhodcovského súdu) na konanie a vydanie exekučného titulu.
11. K poukazu oprávneného na rozhodovaciu prax okresného súdu súd uvádza, že ide o poukaz
nenáležitý vzhľadom na skutočnosť, že nejde o ustálenú súdnu prax najvyšších súdnych autorít a
ide o rozhodnutia vydané vyššími súdnymi úradníkmi. Taktiež rozhodnutia súdov, nie sú uznané za
formálne pramene práva, nakoľko v súdnom spore ide vždy o individuálne posúdenie skutkového

stavu, ktorý súd právne posudzuje. Poukaz na individuálne súdne rozhodnutie považuje súd za
nenáležité aj s prihliadnutím na čl. 2 ods. 3 CSP podľa ktorého je dôležité predovšetkým dôkladné a
presvedčivé odôvodnenie odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít a nie
povýšenie rozhodnutí súdov na formálny prameň práva. Za ustálenú súdnu prax najvyšších súdnych
autorít považuje súd predovšetkým rozhodnutia publikované v zbierke rozhodnutí a stanovísk, ktoré

vyjadruje vyššiu mieru akceptácie uvedeného rozhodnutia a jeho záverov sudcami Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky. Jedno z takých je aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3 Cdo 146/2011 zo dňa 13. 10. 2011, zverejnené v zbierke pod číslom, R 46/2012, ktorého závery
potvrdzujú možnosť a povinnosť exekučného súdu preskúmavať právomoc rozhodcovského súdu
konať a rozhodnúť spor, ktorého výsledkom je rozhodnutie rozhodcovského súdu, ktoré je predložené

exekučnému súdu ako exekučný titul. Taktiež rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. IV.
ÚS 484/2018-28 zo dňa 13. 09. 2018 vydané v skutkovo obdobnej veci potvrdzuje správnosť záverov
exekučného súdu v sťažnosťou napadnutom uznesení.
12. K tvrdeniam oprávneného, že exekučný súd nemá právomoc posudzovať exekučný titul súd
uvádza, že exekučný súd je oprávnený pri každom exekučnom titule skúmať jeho formálnu a

materiálnu vykonateľnosť, pričom formálnou stránkou vykonateľnosti je aj skúmanie, či exekučný
titul vydal orgán na to oprávnený. Pokiaľ exekučný súd preskúmava platnosť rozhodcovskej zmluvy
(doložky) preskúmava formálnu stránku vykonateľnosti oprávneným predloženého exekučného titulu.
Preskúmavanie formálnej a materiálnej stránky vykonateľnosti exekučného titulu exekučným súdom je
prijímané bez výhrad aj rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, pozri napríklad uznesenia

ÚstavnéhosúduSlovenskejrepubliky:č.k.III.ÚS86/2010-19zodňa18.02.2010;č.k.II.ÚS545/2010-15
zo dňa 09. 12. 2010; č.k. III. ÚS 125/2011-17 zo dňa 29.03.2011; č.k. I. ÚS 456/2011-19 zo dňa 23. 11.
2011; č.k. I. ÚS 379/2012-19 zo dňa 22.08.2012 a uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky: 3
Cdo 164/96 zo dňa 27. 01. 1997; 3 MCdo 20/2008 zo dňa 22. 04. 2009; sp. zn. 5 Cdo 109/2010 zo dňa
13. 09. 2010; sp. zn. 4 Cdo 11/2011 zo dňa 23. 06. 2011; 1 MCdo 15/2012 zo dňa 22.05.2013.

13. Z vyššie uvedených dôvodov sudca podľa § 250 ods. 1 CSP v spojení s § 202 ods. 1
Exekučného poriadku sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
70Ek/1184/2018 zo dňa 21. 02. 2019 vydanému vyšším súdnym úradníkom zamietol, keď sa stotožnil
so záverom, že rozhodca nemal právomoc na vydanie exekučného titulu, keď nebola preukázaná
písomná forma rozhodcovskej zmluvy/doložky, následkom čoho je oprávneným predložený exekučný

titul nevykonateľný, a preto podľa § 53 ods. 3 písm. a) je daný dôvod na zamietnutie návrhu na vykonanie
exekúcie.14. O trovách konania v časti rozhodovania o podanej sťažnosti oprávneného rozhodol súd podľa § 262
ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP za použitia čl. 4 ods. 2 CSP tak, že v konaní o oprávneným
podanej sťažnosti neúspešný oprávnený nemá nárok na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods.
4 Exekučného poriadku).