Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. január 2017

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 6Cpr/1/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914205596
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Dulovičová

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2017:6914205596.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Adrianou Dulovičovou v právnej veci žalobcu: N.. I. Ľ.,

Y.. XX.X.XXXX, E. L. G. XX, XXX XX L. G., proti žalovanému: Základná škola s materskou školou P. E.
Dobšinského, Teplý Vrch 57, 980 23 Teplý Vrch, zast. doc. JUDr. Jozefom Sotolářom, PhD., advokátom
so sídlom Južná trieda 1, 040 01 Košice, v konaní o náhradu mzdy o úroku z omeškania a o trovách
konania takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu v časti, v ktorej žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania vo
výške 5,25 % ročne zo sumy 964,72 Eur počnúc dňom 03.12.2013 do zaplatenia, z a m i e t a .

Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania z časti žaloby o zaplatenie istiny vo výške
964,72 Eur v plnej uplatnenej výške 100 % s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom
prvej inštancie samostatným uznesením.

Súd žalovanému nepriznáva právo na náhradu trov konania voči žalobcovi z časti žaloby o zaplatenie
úrokov z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 964,72 Eur počnúc dňom 03.12.2013 do zaplatenia.

o d ô v o d n e n i e :

1.Prvoinštančný súd svojím rozsudkom č. 6Cpr/1/2014 zo dňa 21.04.2015 v konaní o náhradu mzdy
rozhodol tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 964,72 Eur ako náhradu mzdy z titulu neplatného

skončenia pracovného pomeru spolu so 6,5 %-ným úrokom z omeškania počnúc dňom 03.12.2013
do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 35,08 Eur a právnemu zástupcovi žalobcu
nahradiť trovy právneho zastúpenia vo výške 637,80 Eur, tieto na účet právneho zástupcu žalobcu,
všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V dôsledku odvolania podaného právnym
zástupcom žalovaného Krajský súd v Banskej Bystrici svojím rozsudkom 15CoPr/5/2015-61 zo dňa
12.10.2016 rozhodol tak, že rozsudok prvoinštančného súdu vo výroku, ktorým žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi 964,72 Eur potvrdil. Rozsudok prvoinštančného súdu vo výrokoch, ktorými

rozhodol o úroku z omeškania ako aj o trovách konania zrušil a vec mu v tejto časti vrátil na ďalšie
konanie. Z rozsudku krajského súdu vo vzťahu k úrokom z omeškania vyplýva, že krajský súd musel
rozsudok v tejto časti zrušiť z dôvodu námietky žalovaného, keď priznaný úrok z omeškania okresný súd
nijako neodôvodnil vo svojom rozhodnutí. Úlohou súdu prvej inštancie bude o tomto nároku opätovne
rozhodnúť a riadne ho odôvodniť s použitím príslušnej právnej normy. Pokiaľ ide o trovy konania
krajský súd poukázal na to, že je dôvodná námietka žalovanému ohľadne priznanej výšky trov právneho
zastúpenia.

2. Právny zástupca žalobcu vo svojom písomnom podaní zo dňa 28.11.2016 upravil výšku úrokov z
omeškania, ktoré žiada priznať a to 5,25 % ročne počnúc dňom 03.12.2013 až do zaplatenia a súd
svojím uznesením pripustil zmenu žaloby v takomto znení.3. V písomnom vyjadrení zo dňa 12.12.2016 uviedol právny zástupca žalovaného, že vzhľadom na
existujúcu platnú judikatúru žiada nepriznať úroky z omeškania, pretože náhrada mzdy nemá charakter

ekvivalentu mzdy, ktorú si zamestnanec nemohol zarobiť preto, že mu zamestnávateľ neumožnil
vykonávať prácu, na ktorú sa zaviazal podľa pracovnej zmluvy, a ktorú bol aj schopný a ochotný
vykonávať, ale má charakter satisfakcie voči zamestnancovi a súčasne sankcie voči zamestnávateľovi,
ktorý bezdôvodne skončil pracovný pomer so zamestnancom. Právna úprava úrokov z omeškania
pri pracovno-právnych vzťahoch je nedostatočná. Pracovno-právne predpisy neupravujú úroky z

omeškania. Pri ich priznávaní v súvislosti s náhradou mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru
je preto nutné vychádzať z existujúcej právnej úpravy. Zákonník práce neupravuje inštitút úrokov z
omeškania, a preto je potrebné skúmať, či je možné použiť úpravu Občianskeho zákonníka. Zákonník
práce totiž zakotvuje v ustanovení § 1 ods.4 subsidiárnu pôsobnosť všeobecnej časti Občianskeho
zákonníka vo vzťahu k prvej časti Zákonníka práce, ale je zrejmé na základe analógie, že na pracovno-
právne vzťahy sa nevzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce úroky z omeškania,

keďže tieto sú upravené v jeho ôsmej časti. Podľa súčasnej platnej právnej úpravy preto neprichádza do
úvahy priznanie úrokov z omeškania pre náhradu mzdy vyplývajúcu z neplatného skončenia pracovného
pomeru. V tejto súvislosti poukázal právny zástupca žalovaného na Uznesenie Ústavného súdu sp.
zn. II.ÚS 494/2013, kde bola posudzovaná sťažnosť, ktorá vychádzala zo súdneho sporu týkajúceho
sa neplatného skončenia pracovného pomeru výpoveďou a priznania náhrady mzdy zamestnancovi

vo vzťahu k úrokom z omeškania. Ústavný súd SR konštatoval, že všeobecné súdy, ktoré posúdili
okolnosti pre určenie výšky náhrady mzdy a nepriznali úroky z omeškania, svojím postupom neporušili
základné práva zamestnanca na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivý proces, keď
nepriznali úroky z omeškania z dôvodu, že nárok na uplatnenie úrokov z omeškania nemá oporu v
zákone. Ani krajský súd nepriznal úrok z omeškania, pretože mal za to, že priznaná výška náhrady mzdy

je dostatočne vysoká a je tak v súlade so satisfakčnou funkciou pre zamestnanca, ktorého pracovný
pomer bol skončený neplatne, so sankčnou funkciou vo vzťahu k zamestnávateľovi, ktorý nepostupoval
pri skončení pracovného pomeru v súlade so zákonnou úpravou a sociálnou funkciou, ktorú má plniť
náhrada mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom rozhodoval už len o úrokoch z omeškania. Na
pojednávaní právny zástupca žalobcu po úprave výšky žiadaných úrokov, žiadal priznať úroky vo výške
5,25 % z priznanej sumy a súd svojím uznesením pripustil zmenu žaloby v takomto znení. pokiaľ ide
o písomné vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného, uznal, že stav judikatúry je taký, ako to vyplýva
z citovaného uznesenia Ústavného súdu SR, avšak súdna prax je iná, keďže súdy priznávajú roky

z omeškania v sporoch o vyplatenie náhrady mzdy vyplývajúce z neplatného skončenia pracovného
pomeru. Poukázal na to, že by bolo nespravodlivé, keby súd tieto úroky nepriznal, pretože žalobca bol
posledných 13 mesiacov bez akéhokoľvek príjmu.

5. Právny zástupca žalovaného v plnom rozsahu trval na svojom písomnom vyjadrení a okrem

citovaného uznesenia Ústavného súdu SR, poukázal aj na rozsudok KS v Bratislave č. 5Co/133/2013,
pretožiadalžalobuvčastiúrokovzomeškaniazamietnuť.Žalobcanapojednávaníuviedol,žeodjanuára
minulého roku je starobným dôchodcom a poberá dôchodok vo výške 650,00 Eur. mesačne.

6. Súd po doplnenom dokazovaní oboznámením sa s obsahom písomných vyjadrení právnych

zástupcov žalobcu a žalovaného zo dňa 28.11.2016 a 12.12.2016, výsluchom strán sporu na
pojednávaní, vec posúdil takto:

7. Predmetom konania sú úroky z omeškania z priznanej sumy, náhrady mzdy vo výške 964,72 Eur z
titulu neplatného skončenia pracovného pomeru, po úprave žaloby vo výške 5,25 % ročne z tejto sumy

počnúc dňom 03.12.2013 do zaplatenia.

8. Celkový čas, za ktorý si žalobca uplatnil náhradu mzdy je obdobie od 30.10.2012 do 29.07.2013,
žaloba bola podaná na súde dňa 09.05.2014 a súd vo veci rozhodol dňa 21.04.2015 svojím rozsudkom
č. 6Cpr/1/2014. Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. 15CoPr/5/2015 zo dňa 12.10.2016

bol rozsudok prvoinštatnčného súdu vo výroku, ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
964,72 Eur potvrdený, a v tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 02.11.2016. Žalobca je
od februára minulého roku starobným dôchodcom a poberá dôchodok vo výške 650,00 Eur mesačne.9. Podľa § 517 ods.1 prvej vety Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní. Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného
dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto

zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania
ustanovuje vykonávací predpis. Platný Zákonník práce neobsahuje ustanovenia zakotvujúce možnosť
účastníka pracovno-právnych vzťahov požadovať úroky z omeškania v prípade neplnenia jeho peňažnej
pohľadávky riadne a včas, preto je potrebné posúdiť otázku úrokov z omeškania pri náhrade mzdy
prostredníctvom interpretácie ustanovenia Zákonníka práce upravujúceho vzťah subsidiarity medzi

Zákonníkom práce a Občianskym zákonníkom. Kľúčovým je ustanovenie § 1 ods.2, podľa ktorého ak
tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahuje sa na tieto právne vzťahy Občiansky zákonník. Ide
o kogentné ustanovenie Zákonníka práce, ktoré nie je možné vykladať extenzívne a keďže subsidiarita
Občianskeho zákonníka sa vzťahuje len na prvú časť Zákonníka práce, nie je možné priznať žalobcovi
príslušenstvo k uplatnenému mzdovému nároku, pretože tento nárok je upravený v druhej časti
Zákonníka práce.

10. Z uznesenia NS SR č. II.ÚS 494/2013 zo dňa 09.10.2013 okrem iného vyplýva, že zamestnávateľ
sa dostáva do omeškania s vyplatením jednotlivých mesačných náhrad mzdy pri neplatnom skončení
pracovného pomeru márnym uplynutím výplatného termínu v nasledujúcom kalendárnom mesiaci, z
čoho vyplýva aj to, že nasledujúcim dňom vzniká zamestnancovi právo na úrok z omeškania z príslušnej

sumy náhrady mzdy. Účelom a zmyslom inštitútu náhrady mzdy pri neplatnom skončení pracovného
pomeru je v súlade s jeho satisfakčnou, sankčnou a sociálnou funkciou určiť s pomocou v zákone
ustanovených kritérií sumu, ktorá ako celok má uvedené funkcie napĺňať. Náhradu mzdy a úrok z
omeškania je možné vnímať do istej miery oddelene, pretože úrok z omeškania je majetkovou sankciou
za omeškanie zamestnávateľa. V konečnom dôsledku oba predstavujú pre zamestnanca, s ktorým bol

neplatne skončený pracovný pomer peňažné zadosťučinenie. Hoci ide o dva odlišné nároky v konečnom
dôsledku ide o to, či celková priznaná suma zamestnancovi z hľadiska ústavných princípov zodpovedá
funkciám inštitútu náhrady mzdy a požiadavke spravodlivosti.

11. Súd v tomto prípade vzhľadom na platnú judikatúru po posúdení všetkých okolností prípadu dospel

k tomu záveru, že priznaná náhrada mzdy spĺňa v plnej miere satisfakčnú funkciu vo vzťahu k žalobcovi,
ale aj sankčnú funkciu vo vzťahu k žalovanému, tiež sociálnu funkciu, keď žalobca je od februára
minulého roku starobným dôchodcom so slušnou výškou starobného dôchodku 650,00 Eur mesačne, a
z týchto dôvodov zamietol žalobcu v časti, v ktorej sa žalobca domáhal zaplatenia úrokov z omeškania.
Súd poukazuje aj na to, že správne si výšku úrokov z omeškania uplatnil žalobca až podaním svojho

právneho zástupcu zo dňa 23.11.2016.

12. O trovách konania rozhodol súd pokiaľ ide o konanie v časti istiny podľa § 255 ods.1 C.s.p., a
keďže súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu v plnej uplatnenej výške, rozhodol o trovách
konania tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v plnej uplatnenej výške 100 % a to z

časti žaloby o zaplatenie istiny. Súd ďalej rozhodoval o úrokoch z omeškania a žalobu v tejto časti
zamietol, teda žalovaný by mal právo na náhradu trov konania voči žalobcovi, avšak tu súd rozhodoval o
trováchkonaniapodľa§257C.s.p.avýnimočnenepriznalnáhradutrovkonaniaúspešnémužalovanému
a to vzhľadom na existujúce dôvody hodné osobitného zreteľa. Povinnosť nahradiť trovy konania
žalobcom žalovanému sa v tomto prípade javí súdu ako neprimerane tvrdá a to s prihliadnutím

na majetkové, sociálne a osobné pomery žalobcu, ktorý je v súčasnosti starobných dôchodcom s
dôchodkom vo výške 650,00 Eur mesačne. Sociálna a majetková situácia žalobcu preto podľa názoru
súdu predstavuje výrazné obmedzenie jeho schopnosti znášať trovy tohto konania. Uloženie tejto
povinnosti by pre žalobcu predstavovalo ohrozenie jeho sociálneho postavenia, preto tieto dôvody
možno považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré spĺňajú atribút výnimočnosti prípadu. Súd

zvážil aj majetkové pomery žalovaného, ktorého záujem na náhrade trov konania by vzhľadom na jeho
postavenie úspešného účastníka konania mohlo byť aplikáciou ustanovenia § 257 C.s.p. dotknuté. Súd
však vychádza z presvedčenia, že nepriznanie trov konania úspešnej Základnej škole s materskou
školou P. E. Dobšinského, Teplý Vrch nepredstavuje pre ňu žiadne závažné obmedzenie jej činnosti a
nebude mať nepriaznivý dopad na jej ďalšiu činnosť. Tento významný nepomer v majetkovom postavení

sporových strán preto súd považuje za dôvod hodný osobitného zreteľa a v časti konania o úrokoch z
omeškania nepriznal žalovanému právo na náhradu trov konania.13. Podľa § 262 ods.2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, kým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Banskej Bystrici cestou Okresného súdu Rimavská Sobota.
Podľa § 127 Civilného sporového poriadku ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v
podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis. (ods. 1)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania.(ods. 2).

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (ods. 1).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(ods. 2).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.(ods. 3).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.